Synonymá slova "sev" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 21 výsledkov (1 strana)

  • spoj 1. čo vznikne pri spájaní dvoch al. viacerých prvkov • spojenie: skrutkový spoj, skrutkové spojenieševšvík (miesto, kde sa niečo spája): oceľové rúry sú bez švov; švíky na pančuchách

    2. styk medzi dvoma miestami umožňovaný verejnou dopravou, dopravou správ, informácií • spojenie: železničný, autobusový spoj, železničné, autobusové spojenie; diaľkový, drôtový spoj, diaľkové, drôtové spojenielinka: letecká linka

    3. p. trať 2


    šev 1. spojenie niečoho (obyč. urobené šitím); rozhranie niečoho • švík: šev na nohaviciach, rozpárať švík; anat. lebečný šev; lingv. švík zloženého slova

    2. p. spoj 1


    sevas p. servus 1, dovidenia


    ševel 1. p. šuchot 2. p. štebot


    štebot vydávanie jemných spevavých zvukov (obyč. o vtákoch): vrabčí štebotšvitoršveholševel: švitor, švehol, ševel škovránkovdžavot: džavot lastovičiekexpr. zried. čvirik (Vajanský)


    šuchot tichý zvuk vznikajúci šúchaním al. trením: šuchot sena, šiatšuch: nepočuť ani šuchšustot: šustot krídelexpr. šust: šust papiera (Tatarka)šelest (slabý šuchot): šelest lístiaševel (jemný šuchot): ševel ihličiaškrabot: škrabot perakniž. šuchor (Hviezdoslav)


    džavotať expr. živo, príjemným hlasom hovoriť (obyč. o deťoch, ženách) • expr.: štebotaťšvitoriť: deti na dvore džavotali, štebotaliexpr.: šveholiťševeliťhlaholiťhrkútať: dievčence hrkútali o prázdninových zážitkochexpr. žibôtkať (Botto; o húsatách)


    hovoriť 1. vyjadrovať myšlienky rečou; rečou dávať na vedomie (op. mlčať) • vravieť: hovoriť, vravieť nahlas, rozumne; hovoriť, vravieť o deťochrozprávaťhovor. vyprávať (hovoriť v dlhšom časovom rozpätí): rozprávať o svojich zážitkochvykladaťrozkladať (zoširoka, vysvetľujúco): vykladá, rozkladá svoje plányexpr.: roztriasaťpretriasaťpremieľaťrozvlačovať (zdĺhavo, podrobne) • hovor. rozširovať sašíriť sa (obšírne): netreba sa o veci už viac rozširovať; je zbytočné viac sa o tom šíriťkraj. povedať: ľudia povedajú všeličopovrávať (si): mnohí povrávajú, že bude zlenár. trizniť (Hviezdoslav)expr. hútoriť (obyč. veľa) • hovor. žart. hutoriť (východoslovenským nárečím) • kniž. zastar. sloviť (Škultéty)kniž. zastar. vetiťodriekať (mechanicky, monotónne) • oznamovať (dávať na vedomie istú správu) • komunikovať (byť v spojení rečou): nekomunikujem s kolegyňou už týždeňrečniťexpr. zried. rečinkovať (mať, držať reč al. expr. plano hovoriť): reční už pol hodiny; iba sa pilo a plano rečinkovalohrub. papuľovať: papuľuje, hoci sa ho nik nespytujeexpr. húsťhovor. expr.: hustiťtrúbiťvtĺkať (niečo do niekoho; neprestajne, nástojčivo hovoriť): celý večer hudie svoje; hustiť, vtĺkať žiakom poučkuexpr.: vrčaťsipieťsyčať (zlostne, sipľavo hovoriť) • expr.: štekaťbrechaťprskať (zlostne, jedovato hovoriť) • expr. sekať (ostro, trhane hovoriť) • expr.: mlieťrapotaťrapkaťsypaťsúkaťmrviť (rýchlo, veľa a obyč. aj hlasno hovoriť): melie, rapoce, sype jedno cez druhé; rýchlo mrví slováexpr.: trkotaťdrkotaťmrkotaťgagotať (hovoriť veľa, rýchlo, často o zbytočnostiach) • jazyčiť (veľa rozprávať) • rozťahovaťslabikovať (pomaly hovoriť): rozťahovať odpoveď, slabikovať slováexpr.: hlaholiťšveholiťhrkútaťševeliťštebotaťšvitoriťdžavotať (hovoriť jemným, príjemným hlasom): hlaholiť, hrkútať nežným hlasom; na ulici štebocú, džavocú detispievať (spevavo hovoriť) • šepkaťšeptaťšuškaťexpr. šepotaťhovor. expr. šušotaťexpr.: šušúkaťšepoliťšipoliť (hovoriť potichu, pošepky al. tajnostkársky): dievčence si čosi šepkajú, šušocú, šepolia do uchaexpr.: šomraťšamotiťšemotiťšemoniť (potichu a nezrozumiteľne hovoriť) • expr.: hundraťmrmlaťmrmotaťmumraťbrblaťbručaťdudraťdudlať (nezreteľne hovoriť): nevieme, čo si dedko stále hundre, mrmle, dudreexpr.: huhlaťhuhňaťfufnaťchuchmaťchuchňať (hovoriť nosom): huhle, chuchme čosi nádchovým hlasomdrmoliť (nezrozumiteľne, zmätene hovoriť) • expr. habkaťjachtaťhovor. koktať (neisto, trhavo, zajakavo hovoriť): habká, jachce, kokce niečo o svojej nevineexpr.: brbtaťbrbotaťhatlaťbľabotať (chybne, nezreteľne, nesúvisle hovoriť) • expr.: táraťtrepaťtliapaťtrieskaťplieskaťbaláchaťbúchaťkvákať (nepremyslene, nemúdro a obyč. veľa al. zbytočne hovoriť): stále iba tára, trepe, kváka, ale nepomôžehrub. drístaťsubšt.: kecať • valiť: čo to drístate, keciate, valíte, veď to nie je pravdaexpr.: pliesťmotať (hovoriť bez zmyslu) • expr.: repetiťrepentiť: Čo repetí tá stará?hovor. expr.: remziťremzať (nejasne hovoriť) • hovor. expr.: ľapotaťľaptať (hovoriť nezmysly) • hovor. expr.: šepletiťtaľafatkovaťpejor. haraburdiť (hovoriť daromnice) • hovor. expr.: handrkovaťhandrboliť (hovoriť nezrozumiteľne, často cudzím jazykom)

    porov. aj kričať 1

    2. p. svedčiť2 2 3. p. nazývať


    hýbať robiť pohyb • pohybovať (obyč. časťou tela): hýbať, pohybovať hlavou, rukoupohýnať (uvádzať niečo do pohybu): hýbe, pohýna stoličku; vietor pohýna, pohybuje záclonoumihať (rýchlo): mihá bičomexpr. ševeliť (jemne, mierne hýbať a spôsobovať pritom slabý zvuk): vietor ševelí lístím


    rapotať 1. expr. veľa a rýchlo hovoriť • expr.: rapkaťrepetiťrepentiť: ženičky rapotali, repetili na priedomíexpr.: trkotaťmrkotaťdrkotaťgagotaťľapotaťmlieťmrviťsypaťsúkať: mlel stále dokola; sypal, súkal vtipy jeden za druhýmzjemn.: džavotaťšvitoriťševeliťšveholiťštebotať: dievčence veselo džavotali, švitorili, štebotalihovor. pejor.: krákoriťkotkodákaťhovor. expr.: remziťremzať (Vajanský, Šoltésová)

    2. p. rapkať 1


    ševeliť 1. p. šumieť, šušťať 2. p. hýbať 3. p. štebotať


    štebotať vydávať jemný, tichý, príjemný zvuk (o vtákoch; pren. expr. i hovoriť) • švitoriť: v kroví štebocú, švitoria drobné vtáčiky; deti štebocú, švitoriašveholiť (spevavo): škovránok šveholí rannú pieseňexpr. ševeliť: vtáča ševelíexpr.: čvikotaťčikotať: lastovičky č(v)ikocúexpr. čipčať (vydávať piskľavý zvuk; aj o drobnej hydine): kurence čipčia; mladé v hniezde čipčiačvirikaťčvrlikať (o vrabcoch) • džavotať (aj o ľuďoch) • trilkovaťtidlikaťpoet. klokotať (vydávať trilky): sláviky trilkujú, klokotajú


    šumieť vydávať al. spôsobovať zmes rozličných zvukov zlievajúcich sa do jemného a obyč. príjemného zvukového toku • expr.: šumotaťšumotiť: hora, rieka, vietor, víno šumí; mohutné vody šumocú, dážď šumotíexpr. ševeliť (slabo šumieť): tráva ševelíšušťaťšuchotaťšelestiť (pri pravidelne sa opakujúcom zvuku): lístie šuští, šuchoce; stromy šelestiapošumievať (chvíľami slabo šumieť)


    šušťať vydávať al. spôsobovať tichý opakovaný zvuk, aký vzniká pri vzájomnom trení ľahkých predmetov • šuchotať: hodváb šuští, šuchoce; šušťať, šuchotať bankovkamišuchoriť: holuby šuchoria krídlami, slama šuchoríšelestiť (slabo, jemne šušťať): lístie v korunách stromov šelestíšumieťexpr.: šumotaťšumotiťševeliť (o jemnom zvukovom toku): hora šumí, potok šumoce, vietor ševelí lístímexpr. šušlať: voda v potoku šušlesvišťaťexpr. šústať (prenikavo): píla šústa, svištíšramotiťštrkotaťexpr.: harašiťharasiť (o hlasnejšom a nepravidelnom zvuku): myš v skrini šramotí, štrkoce, haraší


    slabý 1. ktorý má málo fyzickej sily (op. silný): je slabá ako muchaneodolnýkrehký (ktorý nie je dostatočne fyzicky ani psychicky silný; ktorý nedokáže odolávať chorobe, väčšiemu zaťaženiu, zmenám a pod.): neodolný, krehký organizmuschabývetchý: iba duša chodí spávať do jeho chabého, vetchého telalek. astenickýmalátnyochabnutýoslabenýzoslabnutýzoslabenýoslabnutývysilený (telesne): astenický pacient; malátne, ochabnuté, oslabené, zoslabnuté, oslabnuté, vysilené dieťa nevládze chodiťchatrnýneduživýpodlomenýlabilný (slabý v dôsledku chorľavosti): chatrné, neduživé, podlomené, labilné zdravie; neduživý starecnevládnybezvládnynemohúciumdlenýumdletý (ktorý stratil silu): ležať nevládny, bezvládny, nemohúci v posteli; sedieť umdlený, umdletýháklivýchúlostivýcitlivý: je slabý, háklivý, chúlostivý, citlivý na žalúdokchymražnýexpr.: mľandravýdengľavýcintľavý: mľandravé svaly; dengľavé, cintľavé dieťavybiedený: popoháňal vybiedené koneexpr.: slabučkýslabunkýslabuškýslabulinkývetchučký (veľmi slabý) • prislabý (príliš slabý)

    p. aj chudý

    2. ktorý je nevyhovujúci, nedostačujúci z nejakého hľadiska (op. silný, veľký) • nedostatočnýnevyhovujúcinepostačujúci: predložiť iba slabé, nedostatočné dôkazy; slabé, nevyhovujúce, nepostačujúce ziskymalýneveľký (op. veľký, bohatý) • chabý: malá, neveľká úroda; chabý roknevýdatnýmizerný: nevýdatný, mizerný spánoknízkychatrnýbiednyskromný: nízka návštevnosť divadiel; chatrné, biedne príjmy; žiaci s biednymi, veľmi skromnými znalosťamipodpriemernýpodnormálny (slabší ako priemer): podpriemerný študent, výkonexpr. tenký: tenký obedskúpypriskúpy (príliš skúpy) • kniž. sporý: skúpe, sporé slnkobledýexpr.: úbohýpramizernýpren. expr. čajový (veľmi slabý): bledá nádej na víťazstvo; to sú úbohé, pramizerné výsledkyriedky: riedka polievkamatný: matné spomienky, matná predstava o budúcnostikrátkyderavýsklerotickýzábudlivý (o pamäti) • zlýprislabý (príliš slabý) • expr.: slabučkýslabuškýslabulinkýslabunký

    3. ktorý má malú intenzitu (op. silný): slabý údertichýtlmenýpridusenýšepkavýšeptavýševelivýtenkýexpr. zadrhnutý (o hlase, zvuku): slabé, tiché, tlmené, pridusené stonanie; prevravela slabým, šepkavým, šeptavým, ševelivým, tenkým hlasombledýsvetlý (o farbe): bledý, svetlý modrý odtieňnevýraznýnejasnýnezreteľný: nevýrazné tóny, nejasné svetlo; slabý, nezreteľný spevnepatrnýnebadateľnýjemný: pery sa mu roztiahli do nepatrného, nebadateľného, jemného úsmevuchabýnepostrehnuteľnýnebadaný: chabé sneženie, nepostrehnuteľný, nebadaný záblesk na oblohelek. nitkovitý: slabý, nitkovitý pulzexpr. škamravýzried. mrkotný (o slabom svetle) • poet. mrivýprislabý (príliš slabý)

    4. ktorý má málo predpokladaných schopností, želaných vlastností (o človeku; op. schopný, dobrý, kvalitný) • chabý: slabý, chabý žiakneschopnýzlý: neschopný, zlý odborníknetalentovanýneúspešnýneuznávaný: slabý, netalentovaný, neúspešný herec; neuznávaný umelecpren. expr. čajový: čajový spevák,prislabý

    5. p. poddajný 2 6. p. útly 1, tenký 1, 3, chudý 7. p. bezmocný 1, 2 8. p. zlý 2


    ševelivý p. slabý 3, tenký 3


    severský ktorý sa týka národov, územia a pod. na severe Európy • škandinávskynordický: severské, škandinávske krajiny; nordický typ človekaodb. boreálny: boreálna flóra


    krajčírka odborníčka na zhotovovanie odevov • zastar. ševkyňa (Timrava)šička (žena, ktorá šije, zošíva, obyč. v sériovej výrobe)


    ševkyňa p. krajčírka


    koža 1. spracované povrchové pletivo zvieracieho tela: kabelka z hadej kože; kniha viazaná v kožizastar. remeň: remeň na čižmyuseň (vyrobená surová koža) • šagrénhovor. šagrín (jemne spracovaná koža s hrboľatým povrchom) • ševró (kozľacia koža)

    2. p. povlak 1


    ševró p. koža 1


Pozri výraz SEV v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Pravidlá slovenského pravopisu: ortografia, devätnásť, au, pomôcť, leň, verne, drahý, kopa, dezolat, bretka, stĺpcový, ex, ľvov, každý, silikon
Technický slovník: hr, u u, , form, fade over, express, hexa, rfc, platforma, proxy server, nic, tap, pal, gi, zav
Ekonomický slovník: tkc, triáž, pog, bzz, zm, wci, voj, swp, nca, tkd, rpt, dbn, scees, gtm, mw
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV