Synonymá slova "sem" v Synonymickom slovníku slovenčiny

sem označuje smer k hovoriacemu al. do jeho blízkosti; na toto miesto • hovor. semká: Daj to sem, semká! • nár. tu: Poď tu bližšie!

krížom-krážom rozličnými smermi, všetkými smermi • hore-dolu: prešiel skoro celý svet krížom-krážom, hore-dolu • sem a tam • sem i tam • sem a ta • sem-tam • sem-ta: nepokojne chodila sem a tam po miestnosti; behali medzi kríkmi sem a ta; prevážali sa na aute sem-tam po meste • expr.: šírinou • lárom-fárom: ovce sa mu rozliezli širinou, lárom-fárom

bezcieľne bez konkrétneho cieľa • bezúčelne • neúčelne • naplano • jalovo: žiť bezcieľne, bezúčelne, naplano • iba tak • len tak: iba tak, len tak sa túlal po meste • hore-dolu • krížom-krážom • sem a tam: celé predpoludnie chodil bezcieľne, hore-dolu, krížom-krážom, sem a tam • expr. lárom-fárom • hovor. expr. három-fárom: nemôžeš žiť lárom-fárom • hovor. expr. naverímboha: iba tak naverímboha vystrelil zo vzduchovky

p. aj zbytočne

chvíľami opakovane v rozličných časových intervaloch • chvíľkami: chvíľami, chvíľkami je mu lepšie • podchvíľou • zried.: podchvíľkou • podchvíľu: podchvíľou, podchvíľkou bolo počuť hlasy • zavše • hovor. vše: zavše, vše sa obráti • občas • kedy-tedy: občas, kedy-tedy si niečo poznačí do zošita • tu a tam • tu i tam • sem-tam • kde-tu: tu a tam, sem-tam si zanôti; tu i tam, kde-tu ešte kvapne • z času na čas • časom • niekedy • dakedy (obyč. v dlhších časových intervaloch): z času na čas, časom mu oči šibalsky zasvietia; niekedy, dakedy sa obzrie, či niekto nejde za ním • zastar. niekdy • kedy-netedy: niekdy, kedy-netedy povstala zvada

málokde vyjadruje neurčitosť s odtienkom minimálneho množstva (miest), iba na niektorých miestach; iba niekde, len niekde • zriedkakde • sotvakde: málokde, zriedkakde rastie toľko rozličných kvetov ako na Kobyle; sotvakde si lepšie oddýchne ako pri rieke • kde-tu • miestami • sem-tam (na niektorých miestach): už len kde-tu, miestami, sem-tam zostal fliačik snehu

niekde 1. vyjadruje neurčitosť miesta, na ktorom al. v ktorom prebieha dej • dakde • voľakde • kdesi: kľúč od brány má niekde, dakde v taške; voľakde, kdesi v lese sa ozval výkrik

2. vyjadruje neurčitosť miesta, ktoré je cieľom smerovania, vyjadruje neurčitosť smeru • niekam • dakde • dakam: niekde, niekam sa skryjú pred dažďom; list položil dakde, dakam na stôl • voľakde • voľakam • kdesi • kamsi: vybrali sa voľakde, voľakam kúpať; na dovolenku pôjdu kdesi, kamsi k moru

3. vyjadruje nepravidelnosť výskytu, na niektorých miestach, nie všade (op. všade) • dakde • miestami • zastar. miesty: niekde, dakde, miestami sa sneh už roztopil • kde-tu • tu i tu • tu a tam • tu i tam • tu-tam • sem-tam: kde-tu, tu i tam, sem-tam sa rozsvietili svetlá • zried. ledakde (F. Hečko) • expr. ďahom: voda bola ďahom po kolená

niekedy 1. vyjadruje neurčitosť výskytu prípadov, časovú neurčitosť al. nepravidelnosť • dakedy: niekedy, dakedy si treba aj poplakať • zavše • hovor. vše • občas • zried. občasne: (za)vše, občas príde domov neskoro • príležitostne: príležitostne dosiahne aj dobrý výsledok • z času na čas • kedy-tedy • sem-tam • tu a tam • tu i tam • tu i tu • tu-tam: z času na čas, kedy-tedy si vyjde do hory; sem-tam, tu i tam sa zamyslí, akoby ho niečo trápilo • chvíľami • chvíľkami • časom: slnko chvíľ(k)ami, časom vykukne spoza oblakov • zried. kedy-netedy (Kukučín) • zastaráv. niekdy (Vansová)

2. v spojení s pomenovaním času robí údaj neurčitým • dakedy • voľakedy: nohu si zlomil niekedy, dakedy v marci; vrátili sa až voľakedy nad ránom • zastar. niekdy • kedysi: bolo to kedysi pred rokom

3. v minulosti • dakedy • voľakedy • kedysi: niekedy, dakedy bolo v rieke viacej rýb; nie je už taký silný, ako bol voľakedy, kedysi • prv • raz: dodržal sľub prv, raz daný • zastar. niekdy (Rázusová-Martáková) • zastar. jednúc (Hviezdoslav) • fraz.: svojho času • za starých čias

4. v istom, presne neurčenom čase v budúcnosti • dakedy • voľakedy: Zastav sa niekedy, dakedy u nás!; voľakedy už určite vyhrá • časom • raz: hádam časom, raz príde na to sám • príležitostne: príležitostne jej zatelefonujem • expr. kedy: Či sa kedy umúdri? • zastar. niekdy (Šteinhíbel) • nár. daraz (Botto) • fraz. skôr či/alebo neskôr

sem-tam 1. p. niekde 3, málokde 2. p. krížom-krážom 3. p. niekedy 1, zavše, zriedkavo

zavše vyjadruje obyč. nepravidelnú opakovanosť deja, stavu a pod. • hovor. vše: zavše, vše ho čosi nahnevá • niekedy • občas: niekedy, občas sa tu zastaví • chvíľami • chvíľkami: chvíľami, chvíľkami sa jej zdá, že ju niekto pozoruje • podchvíľou • zried.: podchvíľkou • podchvíľu: slnko podchvíľou, podchvíľkou vykukne spoza oblakov • kedy-tedy • sem-tam • kde-tu • tu a tam • tu i tam • z času na čas: kedy-tedy, sem-tam zastane a zhlboka sa nadýchne; kde-tu, tu i tam sa zohne a odtrhne kvietok; z času na čas si utrie spotené čelo • časom: mláďa časom, zavše vystrčí hlávku z hniezda

zriedkavo vyjadruje minimálne opakovanie deja, stavu, vlastnosti a pod. al. opakovanie deja, stavu vo veľkých časových intervaloch (op. často) • zriedka: zriedkavo, zriedka sa tak dobre cítil • zriedkakedy • málokedy • sotvakedy • zried. ledakedy: zriedkakedy, málokedy doma pomohol • riedko • hovor. poriedko • raz za čas: chodieva k nám riedko, poriedko, raz za čas • málo • expr.: máličko • málinko • málilinko: málo, máličko ťa vídať • občas • občasne • kedy-tedy • zried. kedy-netedy: iba občas, kedy-tedy navštívi rodičov • kde-tu • sem-tam • kniž. sporadicky: iba kde-tu, sem-tam, sporadicky si pomôže druhou rukou • iba niekedy • len niekedy: iba niekedy je tu také ticho • ojedinele • minimálne: takáto choroba sa u nás vyskytuje ojedinele, minimálne • výnimočne • vzácne: výnimočne, vzácne možno nájsť plesnivec • mimoriadne • nezvyčajne • neobyčajne • kniž.: nezvykle • neobvykle: je to mimoriadne, neobyčajne, nezvyčajne krásna žena • nevídane • nevšedne: nevídane, nevšedne upravený park • fraz.: raz za uhorský rok • raz za turecký rok (veľmi zriedkavo)

porov. aj zriedkavý

potomstvo spoločenstvo pochádzajúce z niekoho v priamej línii, napr. deti, vnuci • potomkovia: mať, vychovávať potomstvo, potomkov; hovor. rodina (dieťa, deti): mať rodinu • zastar. semeno • poet. semä

p. aj generácia 1

semä 1. p. semeno 1, 2 2. p. potomstvo 3. p. začiatok

semeno 1. zárodok rastliny, z ktorej sa rozmnožuje množstvo takýchto zárodkov • poet. semä: naklíčené semeno, semä • zrno • zrnko (semeno niektorých rastlín): zrná, zrnká hrachu • jadro (semeno dužinatých plodín): tekvicové jadrá • bobuľa (rastlinný útvar obsahujúci semená): bobule egreša

2. biol. produkt samčích pohlavných žliaz • poet. semä • biol. sperma

3. p. potomstvo

začiatok prvá priestorová al. časová fáza niečoho (op. koniec): začiatok obce, začiatok vyučovania • zriedkavejšie počiatok: na počiatku 20. storočia • kniž. prvopočiatok (úplný začiatok): prvopočiatky nového hnutia • vznik (začiatok jestvovania): vyšetrovať vznik požiaru • prameň: prameň zla • príchod: príchod zimy • pôvod (začiatok existencie): pôvod sveta • genéza: genéza ľudových zvykov • nástup: nástup novej éry • štart (začiatok pretekov): chybný štart bežca • úvod: úvod listu • predohra: pijanstvo býva predohrou rodinných sporov • kniž.: zrod • zrodenie: zrod, zrodenie štátu • kniž. úsvit: na úsvite dejín • kniž. zárodok: zárodok lásky • obyč. pejor. semeno • poet. semä: semeno zloby

návestidlo žel. zariadenie, ktorým sa dáva znamenie • semafor

semafor p. návestidlo

sémantika veda o význame jazykových jednotiek • semaziológia • zastar. významoslovie

plemenisko miesto, prostredie vhodné na rozmnožovanie rozličných organizmov; miesto nákazy • semenisko • semenište: plemenisko, semenisko, myší; semenisko, semenište chorôb

p. aj stredisko 1

stredisko 1. miesto, v ktorom sa sústreďuje al. vykonáva istá činnosť • centrum: rekreačné stredisko; Bratislava je kultúrne centrum • hniezdo (stredisko, odkiaľ sa niečo šíri): hniezdo nákazy • ohnisko (miesto, z ktorého sa niečo šíri): ohnisko odporu • semenisko • semenište • plemenisko (miesto, z ktorého sa šíri nákaza): semenisko, semenište, plemenisko chorôb

p. aj ústredie

2. p. stredobod

semenisko, semenište p. stredisko 1, plemenisko

plod 1. útvar obsahujúci zárodok rastliny • semeno: plody, semená buka • plodina (plody úžitkovej rastliny): zber lesných plodín

2. p. dielo

polúcia odb. mimovoľný výron mužského semena • semenotok

semenotok p. polúcia

semifinále predposledná časť vylučovacej športovej súťaže • polofinále: vypadnúť v semifinále, v polofinále

semifinalista účastník semifinále • polofinalista

bodkočiarka interpunkčné znamienko skladajúce sa z bodky a čiarky • zastaráv. stredník • zastar. semikolón

semikolón p. bodkočiarka

kurz 1. krátkodobý cyklus lekcií v istom odbore: jazykové kurzy • školenie: odborné školenie • seminár (cvičenie dopĺňajúce prednášky): mať referát na seminári • zastar. náukobeh (učebný kurz): jednoročný náukobeh

2. p. smer 1, 2

seminár p. kurz 1

semiologický p. znakový

znakový týkajúci sa znaku, znakov, teórie znakovosti • odb.: semiotický • semiologický: znakový, semiotický systém

semiotický p. znakový

semká p. sem

hovoriť 1. vyjadrovať myšlienky rečou; rečou dávať na vedomie (op. mlčať) • vravieť: hovoriť, vravieť nahlas, rozumne; hovoriť, vravieť o deťoch • rozprávať • hovor. vyprávať (hovoriť v dlhšom časovom rozpätí): rozprávať o svojich zážitkoch • vykladať • rozkladať (zoširoka, vysvetľujúco): vykladá, rozkladá svoje plány • expr.: roztriasať • pretriasať • premieľať • rozvlačovať (zdĺhavo, podrobne) • hovor. rozširovať sa • šíriť sa (obšírne): netreba sa o veci už viac rozširovať; je zbytočné viac sa o tom šíriť • kraj. povedať: ľudia povedajú všeličo • povrávať (si): mnohí povrávajú, že bude zle • nár. trizniť (Hviezdoslav) • expr. hútoriť (obyč. veľa) • hovor. žart. hutoriť (východoslovenským nárečím) • kniž. zastar. sloviť (Škultéty) • kniž. zastar. vetiť • odriekať (mechanicky, monotónne) • oznamovať (dávať na vedomie istú správu) • komunikovať (byť v spojení rečou): nekomunikujem s kolegyňou už týždeň • rečniť • expr. zried. rečinkovať (mať, držať reč al. expr. plano hovoriť): reční už pol hodiny; iba sa pilo a plano rečinkovalo • hrub. papuľovať: papuľuje, hoci sa ho nik nespytuje • expr. húsť • hovor. expr.: hustiť • trúbiť • vtĺkať (niečo do niekoho; neprestajne, nástojčivo hovoriť): celý večer hudie svoje; hustiť, vtĺkať žiakom poučku • expr.: vrčať • sipieť • syčať (zlostne, sipľavo hovoriť) • expr.: štekať • brechať • prskať (zlostne, jedovato hovoriť) • expr. sekať (ostro, trhane hovoriť) • expr.: mlieť • rapotať • rapkať • sypať • súkať • mrviť (rýchlo, veľa a obyč. aj hlasno hovoriť): melie, rapoce, sype jedno cez druhé; rýchlo mrví slová • expr.: trkotať • drkotať • mrkotať • gagotať (hovoriť veľa, rýchlo, často o zbytočnostiach) • jazyčiť (veľa rozprávať) • rozťahovať • slabikovať (pomaly hovoriť): rozťahovať odpoveď, slabikovať slová • expr.: hlaholiť • šveholiť • hrkútať • ševeliť • štebotať • švitoriť • džavotať (hovoriť jemným, príjemným hlasom): hlaholiť, hrkútať nežným hlasom; na ulici štebocú, džavocú deti • spievať (spevavo hovoriť) • šepkať • šeptať • šuškať • expr. šepotať • hovor. expr. šušotať • expr.: šušúkať • šepoliť • šipoliť (hovoriť potichu, pošepky al. tajnostkársky): dievčence si čosi šepkajú, šušocú, šepolia do ucha • expr.: šomrať • šamotiť • šemotiť • šemoniť (potichu a nezrozumiteľne hovoriť) • expr.: hundrať • mrmlať • mrmotať • mumrať • brblať • bručať • dudrať • dudlať (nezreteľne hovoriť): nevieme, čo si dedko stále hundre, mrmle, dudre • expr.: huhlať • huhňať • fufnať • chuchmať • chuchňať (hovoriť nosom): huhle, chuchme čosi nádchovým hlasom • drmoliť (nezrozumiteľne, zmätene hovoriť) • expr. habkať • jachtať • hovor. koktať (neisto, trhavo, zajakavo hovoriť): habká, jachce, kokce niečo o svojej nevine • expr.: brbtať • brbotať • hatlať • bľabotať (chybne, nezreteľne, nesúvisle hovoriť) • expr.: tárať • trepať • tliapať • trieskať • plieskať • baláchať • búchať • kvákať (nepremyslene, nemúdro a obyč. veľa al. zbytočne hovoriť): stále iba tára, trepe, kváka, ale nepomôže • hrub. drístať • subšt.: kecať • valiť: čo to drístate, keciate, valíte, veď to nie je pravda • expr.: pliesť • motať (hovoriť bez zmyslu) • expr.: repetiť • repentiť: Čo repetí tá stará? • hovor. expr.: remziť • remzať (nejasne hovoriť) • hovor. expr.: ľapotať • ľaptať (hovoriť nezmysly) • hovor. expr.: šepletiť • taľafatkovať • pejor. haraburdiť (hovoriť daromnice) • hovor. expr.: handrkovať • handrboliť (hovoriť nezrozumiteľne, často cudzím jazykom)

porov. aj kričať 1

2. p. svedčiť² 2 3. p. nazývať

hundrať expr. 1. slovami prejavovať nespokojnosť • expr.: šomrať • brblať • dudrať • frflať • frfotať • škamrať • škamriť • škemrať • mrmlať • nár. žundrať: hundrať na robotu; šomrať, brblať na všetko; frfle, mrmle proti rozhodnutiu • expr. drdlať (Ferko) • arch.: žehrať • zried. žuhrať: žehrať na celý svet • reptať (intenzívne, verejne a pod.): je nespokojný, stále repce • hromžiť • expr.: hartusiť • harusiť • hartušiť • harušiť (hnevlivo): hromží na neporiadky • expr. zried. homrať • nár. žompáriť (Timrava) • pohundrávať (trochu, chvíľami hundrať)

2. nezrozumiteľne, nezreteľne hovoriť • expr.: brblať • bručať • dudlať • drdlať • dudrať • mrmlať • mrmotať • mumlať • mumrať: hundre, brble si popod nos; nik mu nerozumie, čo mrmle • expr.: šomrať • šamotiť • šemotiť • šemoniť (nezrozumiteľne a ticho hovoriť): neviem, čo stále šomre, šemotí, šemoní • expr. huhlať (tlmene) • huhňať • fufnať • chuchmať (s nosovým prízvukom)

mrmlať 1. vydávať hlboké tlmené zvuky (o zvieratách, o hudobných nástrojoch) • mumlať: medveď mrmle, mumle; mumlanie basy, hromu • mrmrať • mumrať • mručať • bručať: mumranie mora

2. expr. nezrozumiteľne a ticho hovoriť • expr.: brblať • bľabotať • hundrať: stále si čosi mrmle, brble, hundre popod nos • bručať • mručať: bručí, mručí pri robote • expr.: pomrmlávať (si) • pohundrávať (si) (chvíľami mrmlať): pred skúškou si pomrmlával • expr.: mumlať • mumrať • mrmrať • mrmotať: mumlal mu čosi do ucha; ženy mrmotali na priedomí • expr.: dudrať • dudlať • dudať • drmoliť • šomrať • škamrať: dudre, šomre popod fúzy • expr.: šemotiť • šemoniť • šamotiť (veľmi ticho): dievčatá si šemotili tajomstvá • expr.: huhlať • huhňať • fufnať • chuchmať • chuchňať (tlmene, s nosovým prízvukom): opilec huhlal, fufnal • expr.: mrnčať • mrnkať (tenkým hlasom): mrnkal si pesničku • expr. zjemn. mrmkať (o deťoch): dieťa mrmkalo pri hre • nár. žundrať

3. p. hundrať 1, 2

povrávať (si) 1. šíriť reči (často potichu, nie verejne) • rozprávať • hovoriť • vravieť: ľudia povrávajú, rozprávajú, že zdražie benzín; povráva sa, hovorí sa, vraví sa, že vláda padne • šíriť sa • rozširovať sa (neos.): šíri sa, rozširuje sa, povráva sa, že… • šuškať • šepkať (neos.): všeličo sa o nej šušká, šepká • expr. šušúkať: ľudia si o prípade veľmi dlho šušúkali

2. vravieť si niečo pre seba al. s niekým tlmeným, nezrozumiteľným hlasom • šepkať (si) • šuškať (si): nahnevaná si povráva, šepká, šušká slová vzdoru • expr.: šepotať • šušúkať: šepocú si do ucha nežné slová; dievčence si čosi v kúte šušúkajú • hovor. expr. šušotať: chodí po dome a ustavične si čosi šušoce • expr.: mrmlať • mrmotať • mumlať • mumrať • hundrať • šomrať • brblať • dudrať (nezrozumiteľne): nezaplatím nič – mrmle, mrmoce, šomre si otec • expr.: šemotiť • šamotiť • šemoniť: šemotiť si, šamotiť si niečo pod nos

šemoniť, šemotiť p. hundrať 2

hundravý 1. ktorý slovami (často nie dosť výrazne, rázne) prejavuje nespokojnosť; ktorý má charakter hundrania • uhundraný • reptavý: hundravý, uhundraný, reptavý starec • expr.: šomravý • dudravý • frflavý • nár. expr. frfravý: šomravá, dudravá, frflavá, frfravá žena; šomravý, dudravý hlas • expr.: škamravý • škemravý • mrmlavý • arch. zried. žehravý

2. nezrozumiteľne, nejasne, nedôsledne hovoriaci, hovorený (i pren. o zvuku podobnom hundraniu) • expr.: brblavý • bručivý • dudlavý • dudravý • nár. žundravý: hundravé, brblavé dieťa; hundravý, bručivý, dudlavý potok; dudravé husle • nezrozumiteľný: nezrozumiteľná reč • expr.: šomravý • mrmlavý • mumlavý • mumravý: šomravé, mrmlavé, mumlavé, mumravé zvuky • expr.: šamotivý • šemotivý • šemonivý (nezrozumiteľný a tichý) • expr.: huhňavý • huhlavý • fufnavý • chuchmavý (nosovo hovoriaci, hovorený)

brblať hovor. expr. 1. nezreteľne, chybne vyslovovať: v rozčúlení si niečo brble pod nos • expr.: huhňať • chuchmať • fufnať (s nosovým prídychom) • expr.: brbtať • brbotať • hatlať (robiť chyby pri artikulácii; o vrodenej vlastnosti) • expr. bľabotať (nezrozumiteľne a nesúvisle): bľaboce čosi o svojich nárokoch • expr.: bručať • dudlať • dudrať • mrmlať • mrmotať • mumrať: bručí, dudre, mrmoce si čosi popod nos • expr.: šamotiť • šamoniť • šemotiť (nezrozumiteľne a ticho) • expr. huhlať (tlmene)

2. rýchlo a obyč. nezreteľne hovoriť • mlieť • rapotať • trkotať: rýchlo brble, melie, rapoce svoju úlohu • pejor.: ľapotať • ľaptať • lalotať

3. p. hundrať 1, 2

motať sa 1. expr. chodiť bezcieľne z miesta na miesto • potulovať sa • ponevierať sa: motá sa po byte; poneviera sa po meste • túlať sa • blúdiť (v dlhšom časovom rozpätí): túla sa po horách • expr.: tárať sa • potĺkať sa • popletať sa • vláčiť sa: tára sa, potĺka sa, vláči sa po uliciach • hovor. expr. zarážať sa: zaráža sa po svete • expr.: tmoliť sa • tmoľkať sa • motkať sa • šmatlať (sa) (obyč. na malom priestore): motká sa, šmatle okolo domu • expr.: šuchtať sa • šiplať sa • šiplikať sa • plantať sa • pľantať sa • pantať sa • kutiť sa (pomaly, obyč. zavadzajúc, sa motať): šuchce sa po kuchyni; šipliká sa v záhrade • obchádzať • obchodiť (motať sa v blízkosti, okolo niekoho, niečoho): stále obchádza, obchodí okolo zámku • expr.: obšmietať sa • opletať sa: obšmietali sa mame okolo nôh • expr.: vrázdiť sa • vráziť sa (chodiť hore-dolu cez dvere): vrázdili sa sem-tam cez dvere • hovor. expr.: obchendovať • obsmŕdať: Neobsmŕdaj tu! • nár. expr.: ošmŕdať (sa) • oplentať sa • šemotiť • šemotiť sa: šemotí v kôlni • expr.: mrviť sa • mlieť sa (vo väčšom množstve): ľudia sa v obchode melú; mrviť sa v tlačenici, v zástupe • nár. šukať • nár. expr. kikoliť sa (motať sa na jednom mieste)

2. p. tackať sa 3. p. pliesť sa 1, 2 4. p. zavadzať

robiť 1. vykonávať istú prácu, obyč. telesnú • pracovať (častejšie duševne): robí, pracuje s radosťou; vedecky pracovať • byť zamestnaný • mať zamestnanie (vykonávať prácu ako zamestnanie): je zamestnaný v akciovej spoločnosti • hovor. expr. zarezávať (robiť niečo naplno): zarezával na stavbe • expr.: drieť • drhnúť • hrdlačiť • moriť sa • mordovať sa • lopotiť • lopotiť sa • chlopotiť sa • klopotiť sa • mozoliť • otročiť • nádenníčiť • plahočiť sa • hrdlovať • hlušiť • robotiť • robotovať (ťažko, namáhavo robiť) • hovor. expr.: koňovať • potiť sa • šťaviť sa (ťažko pracovať): koňoval, potil sa, šťavil sa v bani dvadsať rokov • hovor. expr. ťahať (pracovať za niekoho) • zastar. zrábať • subšt.: makať • fachať • hovor. porábať • expr.: robkať • šemotiť (robiť drobné práce): Čože porábate?; čosi robkal, šemotil v dielni • šuchtať sa • ťahať sa • expr.: smoliť • potiť (pomaly, namáhavo robiť): šuchtal sa s úlohami; potil referát • expr.: lepiť • látať • vyrábať • dávať dokopy • pejor. zliepať (neobratne al. povrchne robiť): lepil, vyrábal články; zliepal správu • expr.: sekať • súkať (rýchlo a povrchne): súkal verš za veršom • babrať sa • expr.: piplať sa • šiplať sa • prplať sa • paprať sa (nešikovne, zdĺhavo robiť): trochu sa babral, prplal v drevárni • pejor. kašľať sa • niž. hovor.: ondiať sa • ondieť sa • vulg. srať sa (veľmi pomaly robiť)

2. zaoberať sa istou činnosťou • konať • vykonávať: skúšky robil na výbornú; konal, vykonával svoju povinnosť • arch. činiť: činil dobré skutky • podnikať (aktívne organizovať): podnikal výlety, návštevy divadiel • uskutočňovať • realizovať (robiť skutkom): uskutočňuje, čo má v pláne

3. pripravovať z materiálu • zhotovovať: robil, zhotovoval nový model stroja • zostrojovať • konštruovať (pomocou stroja): v továrni zostrojovali zložité súčiastky • produkovať • vyrábať • dorábať (robiť vo veľkom množstve): v Modre robia, dorábajú dobré víno • montovať (robiť z častí celok) • hovor.: majstrovať • muštrovať • porábať (obyč. ručne): majstroval police • tvoriť • utvárať (zaoberať sa niečím v myšlienkach): tvorila si nereálne plány

4. byť príčinou niečoho • spôsobovať • zapríčiňovať: robíš mi radosť; svojím správaním zapríčiňuje veľa škody

5. hovor. (o cene) dosahovať istú mieru • rovnať sa: Koľko robí účet?; náklady sa rovnajú miliónom • kniž. činiť: výdavky činia tisíc korún

6. p. pokračovať 1

šemotiť sa p. motať sa 1