Synonymá slova "sek" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 81 výsledkov (1 strana)

  • šek p. zloženka


    zloženka poštová poukážka: platiť zloženkouhovor. šek: vyplatiť šek


    sekáč p. švihák


    švihák hovor. nápadne sa obliekajúci al. správajúci muž • hovor. elegán: robil zo seba šviháka, elegánahovor.: fešákštramák (pekný, urastený muž) • hovor. expr. sekáčexpr. frčkárpejor.: fičúrseladóntrocha pejor. frajerhovor. pejor. hochštapler (dobrodruh s uhladeným vystupovaním) • kniž.: dandyplejboj, pís. i playboy (milovník výstredného života) • pejor.: panákpánikpánko (vyobliekaný, povýšenecký, ale rozumovo obmedzený muž)


    fašírka kuchynský výrobok z pomletého al. posekaného mäsa: jemná fašírkakuch. karbonátkapotrav. sekanázastar. sekanina (mäsiarsky výrobok z posekaného mäsa)


    sekaná, sekanina p. fašírka


    rozkazovačný ktorý rád rozkazuje; majúci charakter rozkazu • rozkazujúcirozkazovacíprikazovací: hovoriť rozkazovačným, rozkazujúcim, prikazovacím tónompanovačný: byť panovačnýmimperatívny: imperatívny podtón prejavuveliteľskýgenerálsky: veliteľská, generálska povahazried. sekantný

    p. aj panovačný, prísny


    sekantný p. rozkazovačný


    sekaný p. trhaný


    trhaný ktorý nie je plynulý, súvislý; ktorého ucelenosť je na mnohých miestach porušená; oddeľovaný • prerušovanýprerývaný: trhaný, prerušovaný, prerývaný kašeľnesúvislýúryvkovitý: magnetofónový pás s nesúvislým, úryvkovitým zvukovým záznamomsekanýtrhavýexpr. šklbavý: sekané, trhavé, šklbavé pohyby


    biť 1. prudko, údermi narážať do niečoho, na niečo • udieraťtĺcťmlátiťbúchať: biť, udierať, tĺcť do stola; bije, mláti, búcha kladivomtrepaťbáchaťbúšiť: trepať, báchať päsťou na dvereexpr.: trieskaťcápaťdrúzgaťrafať: trieskať palicou o múr; cápať piestom; rafať krídlom o zemexpr.: sekaťrúbať (obyč. sečnými zbraňami): sekať, rúbať mečom, palicou okolo sebaexpr.: praťráchať: hromy perú, ráchajú do stromovbubnovať (bitím spôsobovať duté zvuky): bubnuje mu paličkou po chrbteexpr. lupkať (jemne biť) • expr. rumpotať (Šikula)

    2. údermi zasahovať a spôsobovať telesnú bolesť, trestať bitkou • udieraťexpr.: mlátiťtĺcť: bije, udiera, mláti, tlčie dieťa hlava-nehlavaexpr.: trieskaťcápaťdrúzgaťrafať: trieskať, cápať, drúzgať niekoho po krížochexpr.: látaťdraťdrviťdegviťťaťlomiťsekaťrezať: nemilosrdne chlapca láta, derie, lomí, režeexpr.: hlušiťobšívaťmaľovaťmastiťmydliťčesaťmangľovaťhasiť: hluší, obšíva psa metloušľahaťšibaťšvihaťplieskaťpráskaťkorbáčovať (biť korbáčom al. niečím pružným) • palicovať (biť palicou) • expr. boxovať (biť päsťami) • zauškovaťhovor.: fackaťfackovaťexpr.: oflinkovaťpáckaťčapcovaťčiapaťfliaskaťflieskať (biť rukou po tvári): surovo mládenca zauškuje, facká, čapcuje, fliaskahovor.: buchnátovaťbuchtovať (biť päsťou do chrbta) • expr.: chniapaťchlomaždiťšústať (veľmi, silno biť) • prať (obyč. pri povzbudzovaní do činnosti): perie do koníhovor. expr. obrábať: obrába chlapca päsťamiexpr. tasať (Tatarka)expr.: tantušiťtentušiť: zvalili ho na zem a tantušilizjemn. al. det.: bacaťbicať: nesmieš bacať psíkaexpr.: lipkaťlupcovaťfraz. kraj. písať na chrbte

    3. pri úderoch vydávať temný zvuk • odbíjať: hodiny bijú, odbíjajúklopaťbúchaťbúšiťbuchotaťtĺcťtlkotaťtrepotať (o srdci) • skákať (hlasno biť; o srdci) • pulzovaťkniž.: tepaťtepotať: v žilách mu silno pulzuje, tepe krv; srdce mu splašene tepe

    4. spôsobovať smrť • zabíjaťusmrcovať: biť, zabíjať muchyexpr.: hlušiťkántriť: hluší, kántri potkanymasakrovať (hromadne biť)


    hovoriť 1. vyjadrovať myšlienky rečou; rečou dávať na vedomie (op. mlčať) • vravieť: hovoriť, vravieť nahlas, rozumne; hovoriť, vravieť o deťochrozprávaťhovor. vyprávať (hovoriť v dlhšom časovom rozpätí): rozprávať o svojich zážitkochvykladaťrozkladať (zoširoka, vysvetľujúco): vykladá, rozkladá svoje plányexpr.: roztriasaťpretriasaťpremieľaťrozvlačovať (zdĺhavo, podrobne) • hovor. rozširovať sašíriť sa (obšírne): netreba sa o veci už viac rozširovať; je zbytočné viac sa o tom šíriťkraj. povedať: ľudia povedajú všeličopovrávať (si): mnohí povrávajú, že bude zlenár. trizniť (Hviezdoslav)expr. hútoriť (obyč. veľa) • hovor. žart. hutoriť (východoslovenským nárečím) • kniž. zastar. sloviť (Škultéty)kniž. zastar. vetiťodriekať (mechanicky, monotónne) • oznamovať (dávať na vedomie istú správu) • komunikovať (byť v spojení rečou): nekomunikujem s kolegyňou už týždeňrečniťexpr. zried. rečinkovať (mať, držať reč al. expr. plano hovoriť): reční už pol hodiny; iba sa pilo a plano rečinkovalohrub. papuľovať: papuľuje, hoci sa ho nik nespytujeexpr. húsťhovor. expr.: hustiťtrúbiťvtĺkať (niečo do niekoho; neprestajne, nástojčivo hovoriť): celý večer hudie svoje; hustiť, vtĺkať žiakom poučkuexpr.: vrčaťsipieťsyčať (zlostne, sipľavo hovoriť) • expr.: štekaťbrechaťprskať (zlostne, jedovato hovoriť) • expr. sekať (ostro, trhane hovoriť) • expr.: mlieťrapotaťrapkaťsypaťsúkaťmrviť (rýchlo, veľa a obyč. aj hlasno hovoriť): melie, rapoce, sype jedno cez druhé; rýchlo mrví slováexpr.: trkotaťdrkotaťmrkotaťgagotať (hovoriť veľa, rýchlo, často o zbytočnostiach) • jazyčiť (veľa rozprávať) • rozťahovaťslabikovať (pomaly hovoriť): rozťahovať odpoveď, slabikovať slováexpr.: hlaholiťšveholiťhrkútaťševeliťštebotaťšvitoriťdžavotať (hovoriť jemným, príjemným hlasom): hlaholiť, hrkútať nežným hlasom; na ulici štebocú, džavocú detispievať (spevavo hovoriť) • šepkaťšeptaťšuškaťexpr. šepotaťhovor. expr. šušotaťexpr.: šušúkaťšepoliťšipoliť (hovoriť potichu, pošepky al. tajnostkársky): dievčence si čosi šepkajú, šušocú, šepolia do uchaexpr.: šomraťšamotiťšemotiťšemoniť (potichu a nezrozumiteľne hovoriť) • expr.: hundraťmrmlaťmrmotaťmumraťbrblaťbručaťdudraťdudlať (nezreteľne hovoriť): nevieme, čo si dedko stále hundre, mrmle, dudreexpr.: huhlaťhuhňaťfufnaťchuchmaťchuchňať (hovoriť nosom): huhle, chuchme čosi nádchovým hlasomdrmoliť (nezrozumiteľne, zmätene hovoriť) • expr. habkaťjachtaťhovor. koktať (neisto, trhavo, zajakavo hovoriť): habká, jachce, kokce niečo o svojej nevineexpr.: brbtaťbrbotaťhatlaťbľabotať (chybne, nezreteľne, nesúvisle hovoriť) • expr.: táraťtrepaťtliapaťtrieskaťplieskaťbaláchaťbúchaťkvákať (nepremyslene, nemúdro a obyč. veľa al. zbytočne hovoriť): stále iba tára, trepe, kváka, ale nepomôžehrub. drístaťsubšt.: kecať • valiť: čo to drístate, keciate, valíte, veď to nie je pravdaexpr.: pliesťmotať (hovoriť bez zmyslu) • expr.: repetiťrepentiť: Čo repetí tá stará?hovor. expr.: remziťremzať (nejasne hovoriť) • hovor. expr.: ľapotaťľaptať (hovoriť nezmysly) • hovor. expr.: šepletiťtaľafatkovaťpejor. haraburdiť (hovoriť daromnice) • hovor. expr.: handrkovaťhandrboliť (hovoriť nezrozumiteľne, často cudzím jazykom)

    porov. aj kričať 1

    2. p. svedčiť2 2 3. p. nazývať


    mykať prudko a krátko opakovane ťahať • šklbaťtrhať: pes mykal, šklbal reťazou; trhal ho za rukávexpr.: drmaťtrmaťdrmotaťdrmancovaťdrgaťvirgať: drmal, trmal, virgal dveramiexpr.: hegaťmrdaťkmásaťometať: mrdal plecom; kmásal chlapca za ruku; hegal kľučkou; voly ometajú hlavamihovor. expr.: myksovaťmyksľovaťmykcovaťexpr. zried. drgoliťexpr. zjemn. mrdkať: mykcoval šnúrou od zvonca; nevšímavo mrdkal plecomnár. omykať (J. Chalupka)sepkať (Dobšinský)trepaťsekať (robiť trhaný pohyb): pes trepal chvostom; v rozčúlení sekal rukamipotŕhaťpotrhávaťpotrhovaťpomykávaťpohadzovaťpoťahovaťpošklbávať (chvíľami al. opakovane): kôň potrhával, pohadzoval hlavou; poťahoval, pošklbával ho za uchoexpr. pošklbkávaťnár. posepkávať: chvíľami pošklbkával, posepkával uzdoulomcovaťtriasťnatriasaťotriasať (rýchlo a prudko mykať): víchrica lomcovala, triasla stromami; natriasala dieťa v kočíkuexpr. drgľovaťnár. expr. nadŕľať: zimnica ním drgľovala; pri tanci sa nadŕľalanár. namykávať (Timrava)


    robiť 1. vykonávať istú prácu, obyč. telesnú • pracovať (častejšie duševne): robí, pracuje s radosťou; vedecky pracovaťbyť zamestnanýmať zamestnanie (vykonávať prácu ako zamestnanie): je zamestnaný v akciovej spoločnostihovor. expr. zarezávať (robiť niečo naplno): zarezával na stavbeexpr.: drieťdrhnúťhrdlačiťmoriť samordovať salopotiťlopotiť sachlopotiť saklopotiť samozoliťotročiťnádenníčiťplahočiť sahrdlovaťhlušiťrobotiťrobotovať (ťažko, namáhavo robiť) • hovor. expr.: koňovaťpotiť sašťaviť sa (ťažko pracovať): koňoval, potil sa, šťavil sa v bani dvadsať rokovhovor. expr. ťahať (pracovať za niekoho) • zastar. zrábaťsubšt.: makať • fachať • hovor. porábaťexpr.: robkaťšemotiť (robiť drobné práce): Čože porábate?; čosi robkal, šemotil v dielnišuchtať saťahať saexpr.: smoliťpotiť (pomaly, namáhavo robiť): šuchtal sa s úlohami; potil referátexpr.: lepiťlátaťvyrábaťdávať dokopypejor. zliepať (neobratne al. povrchne robiť): lepil, vyrábal články; zliepal správuexpr.: sekaťsúkať (rýchlo a povrchne): súkal verš za veršombabrať saexpr.: piplať sašiplať saprplať sapaprať sa (nešikovne, zdĺhavo robiť): trochu sa babral, prplal v drevárnipejor. kašľať saniž. hovor.: ondiať saondieť savulg. srať sa (veľmi pomaly robiť)

    2. zaoberať sa istou činnosťou • konaťvykonávať: skúšky robil na výbornú; konal, vykonával svoju povinnosťarch. činiť: činil dobré skutkypodnikať (aktívne organizovať): podnikal výlety, návštevy divadieluskutočňovaťrealizovať (robiť skutkom): uskutočňuje, čo má v pláne

    3. pripravovať z materiálu • zhotovovať: robil, zhotovoval nový model strojazostrojovaťkonštruovať (pomocou stroja): v továrni zostrojovali zložité súčiastkyprodukovaťvyrábaťdorábať (robiť vo veľkom množstve): v Modre robia, dorábajú dobré vínomontovať (robiť z častí celok) • hovor.: majstrovaťmuštrovaťporábať (obyč. ručne): majstroval policetvoriťutvárať (zaoberať sa niečím v myšlienkach): tvorila si nereálne plány

    4. byť príčinou niečoho • spôsobovaťzapríčiňovať: robíš mi radosť; svojím správaním zapríčiňuje veľa škody

    5. hovor. (o cene) dosahovať istú mieru • rovnať sa: Koľko robí účet?; náklady sa rovnajú miliónomkniž. činiť: výdavky činia tisíc korún

    6. p. pokračovať 1


    rúbať 1. pomocou sekery zrážať na zem • stínaťzotínaťťať: rúbali starý les; stínali, ťali krovievytínaťvyrúbavaťvyrubovaťvysekávať: vytínali kríkyklčovať (o koreňoch): klčovali vinicunár. váľať

    2. pomocou sekery deliť • kálaťsekaťštiepať: rúbal, kálal drevo; štiepal polená

    3. p. dobývať 4. p. biť 1, ničiť 3


    sekať 1. ostrým predmetom narúšať celistvosť niečoho • ťaťzatínať: seká, tne, zatína sekerou do stromu, nožom do drevarúbať (pomocou sekery deliť): rúbať polenástav. slang. štemovať: štemovať do múru otvory

    2. rozdeľovať na drobné kúsky • rozsekávať: seká, rozsekáva nožom kapustnú hlavu, ľadové kockyroztínať (väčším nástrojom): roztína kostiodsekávaťodsekúvaťodsekovať (oddeľovať kúsky z niečoho) expr.: seká, odsekáva slováodtínať (väčším nástrojom z niečoho): odtína z kusa mäsa

    3. p. biť 1, 2 4. p. robiť 1 5. p. mykať


    trhať 1. prerušovane prudko a krátko ťahať • mykaťšklbať: trhať, mykať povrazom; neos. šklbe, trhá mu v okunár.: škubať (Smrek, Rázus)skubať (Kukučín)expr.: drmaťtrmaťdrmotaťdrmancovať: drme, drmoce ho za kabátsekať: posmešne seká rukami, plecomexpr.: myksovaťmyksľovaťmykcovaťhegať: myks(ľ)uje konáre, hegá kľučkoupotŕhaťpotrhávaťpotrhovaťpomykávaťpošklbávať (prerušovane al. opakovane): pes potŕha, pomykáva reťazou; neos. pošklbáva mu sval

    p. aj mykať, triasť

    2. násilne deliť na kusy • šklbať: trhá papier, šklbe zošitnár.: rusaťruskať (trhať na drobné kúsky): rusať plachtu na obväzydriapať: driape mäso z koristi, kožu z tváreexpr. kmásať: kmáše všetko, čo mu príde pod rukuexpr. capartiť (na kusy) • roztrhávaťpretrhávaťpretŕhaťspretrhávať: vlk roztrhával ovce; pretŕhať nitedrať (nosením): derie pančuchy, šaty

    3. s úsilím vyberať (obyč. niečo pevne zasadené) • vytŕhaťvytrhávať: trhať, vytrhávať repu zo zeme; trhať, vytŕhať si vlasyvyšklbávaťšklbať: vyšklbáva trávu; šklbe perielek. extrahovať (zuby)

    4. prudko odstraňovať (obyč. z povrchu niečoho) • stŕhaťstrhávaťstrhúvaťexpr.: kmásaťrafaťšklbať: trhá, stŕha, šklbe z neho šaty; vietor kmáše, rafá lístie zo stromudriapaťexpr. šarpať: driape, šarpe z nej kabát

    5. p. oberať 1


    biť sa 1. rozdávať si navzájom údery • ruvať saruť sa: od zlosti sa začali biť, ruvať, ruťmlátiť satĺcť saotĺkať saexpr.: sekať sahlušiť saklbčiť sachlpčiť saprať sahovor. pasovať sa: deti sa na lúke pasujúhovor. boxovať sa (biť sa päsťami) • nár. klčkovať sazried. marasiť sa (Tatarka)expr. lomiť sa (niečím): palicami sa lomia

    2. hovor. netvoriť súladný celok • nehodiť sa (k sebe)hovor. nepasovať: predložené koncepcie sa bijú, nehodia sa k sebe, nepasujú (navzájom)kričať (pri farbách): farebne doplnky kričia

    3. p. bojovať 1, 2


    bojovať 1. zvádzať boj, bitku (najmä vo vojenskom, príp. športovom zmysle) • biť sa: naši otcovia bojovali, bili sa za vlasťzápasiť: zápasiť, biť sa s presiloukniž. zápoliť: zápoliť v tvrdom bojikniž. brojiť (stavať sa na odpor): brojiť proti násiliu, proti zradcomsekať sarúbať sa (bojovať so sečnými zbraňami): sekali sa, rúbali sa do krvizastaráv. potýkať sa: potýkať sa s nepriateľomzastar. probovať sa: dvaja sa s ním probujúzried. porážať sa: kmene sa medzi sebou porážajúfraz. merať si sily: na ihrisku si merajú sily dve najlepšie mužstváexpr.: ruvať saruť sa: rujú sa medzi sebou ako dva kohúty

    2. usilovať sa niečo vydobyť, niečo dosiahnuť • viesť bojbiť sa: bojujú, vedú boj, bijú sa za lepšie miestazápasiťboriť sakniž. borcovať sa: zápasiť, boriť sa s prekážkamikniž. harcovať (za niečo) • hovor. pasovať saexpr.: ruvať saruť sa


    sekať sa 1. p. bojovať 1, biť sa 1 2. p. vadiť sa


    vadiť sa prudko si vymieňať názory (často s hnevom) • hádať saškriepiť saprieť sa: vadili sa, hádali sa pre majetok; škriepili sa, preli sa o detailochsporiť sakniž. sváriť sa (zároveň niečo vymáhať): sporil sa so susedom o záhradudohadovať sadoberať saexpr. harkať sa (vadiť sa v malej miere): deti sa harkali o hračkypriečiť sa (zároveň klásť odpor): Čo sa priečiš?hašteriť sahovor. expr. handrkovať sa (vadiť sa pre malichernosti): hašterili sa pre hlúpostiexpr.: hrýzť sasekať sachlpiť sahovor. expr. žrať sapren. pejor. brechať/štekať na sebafraz. expr. ťahať sa za prsty (s niekým) • nár. prejedať sa (Timrava)


    odbor 1. organizačná zložka úradu, inštitúcie, spolku a pod. • sekcia: školský odbor, školská sekciareferát (obyč. menšia organizačná zložka): finančný referátoddelenie (samostatná organizačná jednotka odboru)

    2. p. oblasť 2


    sekcia p. odbor 1


    sekera kovový nástroj s rúčkou na rúbanie, štiepanie a pod.: mäsiarska, drevorubačská sekeratoportešlatešlica (tesárska sekera) • valaška (sekera s dlhým poriskom, ktorú používajú valasi) • tomahavk (indiánska bojová sekera)


    panovačný usilujúci sa ovládať iných, presadzujúci svoju vôľu; svedčiaci o tom • pánovitý: panovačná, pánovitá povaharozkazovačnýrozkazovací (ktorý rád rozkazuje; vyznačujúci sa prísnosťou, ráznosťou): rozkazovačná žena; rozkazovačný, rozkazovací hlas učiteľkyveliteľskýgenerálsky: odradil všetkých svojím veliteľským, generálskym správanímautoritatívnyautoritársky (vynucujúci si autoritu): autoritatívne, autoritárske vystupovaniedespotickýdiktátorský (vyznačujúci sa despotizmom, diktátorstvom): despotický, diktátorský otecimperátorský: imperátorský postojzastar. sekirantský (ktorý rád preháňa iných svojimi príkazmi, požiadavkami a pod.): sekirantský vedúci


    sekirantský p. panovačný


    naháňať 1. behom chcieť dostihnúť • chytaťprenasledovať: naháňali, prenasledovali zločincovstíhaťtrocha expr. lapať: stíhali, lapali zlodejovštvať (vo veľkej miere): štvali ľudí ako zverhoniť (iba o zveri): poľovníci honili zajace

    2. nútiť do rýchleho pohybu, do zvýšenej činnosti • poháňaťpobádať: naháňal všetkých do prácenáhliťsúriť: náhlil, súril nás do rýchlejšieho tempaexpr.: hnaťduriťhuckaťdurkať: netreba ho hnať, duriť do robotypreháňaťhovor.: šikanovaťsekírovať (s prejavmi nespokojnosti): zbytočne preháňal, šikanoval svojich podriadenýchhovor. expr. execírovať: stále execíruje svoje deti

    3. p. hnať sa 2 4. porov. vyvolať


    preháňať 1. nútiť na rýchly pohyb al. do zvýšenej činnosti • naháňať: preháňať, naháňať husi po dvorehnať (sem a tam): vietor ženie lístie po ulicištvať (vo veľkej miere): štval ma z obchodu do obchoduexpr. duriťnáhliťpobádať: celý deň durí, náhli, pobáda detihovor. obháňať (spolu s prenasledovaním): hájnik obháňal pytliakov

    2. expr. ustavične, nástojčivo niečo od niekoho vyžadovať, obyč. niečo zbytočné, samoúčelné, so zlým úmyslom a pod. • hovor.: sekírovaťšikanovať: preháňať študentov, sekírovať podriadených; šikanovanie vojakovhovor. expr. voziť sa: šéf sa na ňom vozíprenasledovať: stále ma prenasleduje svojimi požiadavkamipren. expr. terorizovaťhovor. expr. execírovať: otec execíruje celú rodinuobťažovať (byť dotieravý svojimi požiadavkami) • pren. expr. rajtovať: z pomsty rajtuje na ňomhrub. buzerovať

    3. hovoriť viac, než je pravda; robiť nad únosnú mieru • zveličovať: v opisovaní nešťastia preháňaš, zveličuješprepínať: v reči i v robote rád prepínakniž. al. publ. preexponúvať: v ničom nehodno preexponúvaťdramatizovať (robiť dramatickým): rád veci dramatizujeexpr. prestreľovaťkniž. hyperbolizovaťfraz. zachádzať do krajnosti: v odpore zachádzajú do krajnosti


    sekírovať p. preháňať 2, trápiť


    trápiť spôsobovať duševné al. aj telesné utrpenie • súžiťsužovať: starosť, choroba ju trápi, súži, sužujeznepokojovaťexpr.: zožieraťžraťužieraťhrýzťzhrýzaťzjedaťujedať (pri duševnom trápení): znepokojujú, zožierajú ho pochybnosti; zhrýza, zjedá ho hnev, žiarlivosť; ujedá ju samotaexpr. škrieť (vzbudzovať pocit nespokojnosti, zlosti): jeho úspech ma škrieskľučovaťzarmucovaťumáraťkrušiťbolieť (spôsobovať žiaľ, bôľ): skľučuje, zarmucuje ho rozchod; umára, kruší ho žiaľ nad stratou otcadeprimovaťtiesniť (spôsobovať tieseň): deprimujú, tiesnia ho myšlienky na neúspechzvierať (ťažko doliehať) • tlačiťťažiťexpr.: gniaviťdláviťmoriťkváriť (spôsobovať tieseň, nepokoj a pod. pocity): tlačí, gniavi ho pocit vinynivočiťexpr. hrdúsiť: starosti ho hrdúsia, nivočiakniž.: zžieraťtrudiť: nezdalo sa, žeby ho to bolo osobitne zžieralo, trudilodoliehať (na niekoho): doliehajú naňho obavyexpr. omínať: omína ho svedomietrýzniťtýraťmučiťkatovaťbičovať (obyč. pri telesnom trápení): trýzni, týra ho smäd; mučí, katuje ho bolesťexpr.: tyranizovaťterorizovať (násilne vnucovať svoju vôľu): tyranizuje, terorizuje celú rodinudrviť: horúčka, zima ho drvírozrývaťhlodať: srdce mu rozrýva, hlodá bolesť, smútokobťažovaťunúvaťustávaťexpr.: molestovaťkrižovaťhovor. turbovať (spôsobovať nepríjemnosti, námahu a pod.): obťažuje, unúva, molestuje ho otázkami; turbuje mu hlavu vzorcamihovor. expr. mordovaťhovor.: sekírovaťmacerovať (niekoho nerozumnými požiadavkami, výčitkami a pod.): morduje ho žiadosťami, sekíruje prieberčivosťouhovor. šikanovať (samoúčelne preháňať, obyč. po úradoch) • hovor. krenkovať: nedá sa od nich krenkovať


    pohryznúť zraniť zubami • uhryznúťpohrýzť: pes pohryzol, uhryzol, pohrýzol zlodejaexpr.: seknúťrafnúť: šelma sekla, rafla zubami obeť


    pohrýzť 1. zubami rozdrviť na kúsky, rozhrýzť: umelým chrupom ťažko pohryzie, rozhryzie tvrdé mäsopožuťpožuvaťrozžuťrozžuvať (žutím spracovať potravu): jedlo treba dobre požuť, rozžuťexpr.: požviakaťrozžviakať: požviakaná kosťexpr.: pochrúmaťpochrúpaťschrúmaťschrúpať (pohrýzť niečo tvrdé a krehké): pochrúmať jablko zdravými zubamiexpr.: pochrumkaťschrumkať (jemne pohrýzť) • obyč. expr. posekať (obyč. o hlodavcoch): myši posekali pokrovcezried. zhrýzť

    2. zraniť zubami • uhryznúťpohryznúť: pes pohrýzol, uhryzol zlodejaexpr.: seknúťrafnúť: šelma sekla, rafla zubami obeť


    pristať 1. prejaviť súhlas, prijať s uspokojením • súhlasiťdať súhlas: pristať na podmienky, súhlasiť s podmienkami; nepristane, nedá súhlas na hocičopristúpiť: na náš návrh hneď pristúpili; pristúpiť na kúpuprivoliťdovoliťkniž. zastar. zvoliť (dať dovolenie, povolenie na niečo): rodičia privolia synovi na všetko, dovolia mu všetko; nikdy na sobáš neprivolím, nikdy sobáš nedovolím; ochotne na to zvolilipodvoliť sazried. uvoliť sa (pristať po zdráhaní): podvoliť sa operácii; napokon sa predsa uvolila prísťpripustiť (pristať po uvážení): pripustiť pravdivosť výpovededopustiť (neurobiť nič proti niečomu): dopustil, aby s ním zle zaobchodiliprikývnuť (pristať kývnutím hlavy): prikývnuť na požiadavkypejor.: odkývnuťodkývať (pristať na niečo mechanicky): na plenárnej schôdzi všetko odkývali

    2. byť vhodný na niečo (svojou povahou, vlastnosťami al. pekným, ladným výzorom) • hodiť sa: dievča pristane, hodí sa do koča i do vozasvedčaťsvedčiťslušať: zelená farba ti nesvedčí, nesluší; mladým to spolu svedčalo, svedčilohovor.: pasovaťšiknúť sa: pasovala by mu, šikla by sa mu funkcia predseduhovor.: sadnúťseknúťpadnúť: oblek mu výborne sadol, padol; klobúk jej seknehovor.: sedieťstáť: účes s ofinou ti nesedí; šaty vám stoja ako uliatešatiť (o šatách): tento strih dobre šatí


    seknúť 1. porov. sekať 2. p. pohrýzť 2 3. p. pristať 2


    udrieť 1. úderom, nárazom zasiahnuť človeka al. iného živého tvora • uderiť: ustúp, lebo ťa udriem, uderím (po chrbte)buchnúťbúšiťbachnúť: Buchni ho, bachni ho do chrbta!expr.: trepnúťtresnúťtresknúťcapnúťcapiť: neposlušné dieťa trepla, tres(k)la, capla po zadkuklepnúťklopnúť (obyč. kladivom al. podobným nástrojom): klepnem kapra po hlaveexpr.: čapnúťčapiťťapnúťbacnúťpacnúť (s menšou intenzitou): dieťa čaplo, ťaplo, baclo, paclo psíkaexpr.: rachnúťrafnúťšvacnúťchňapnúťchlopnúť (silným úderom): v zúrivosti ho rachol, rafol drúkom; najedovaný ho švacol, chňapol, kde zasiahol; chlopol ma po hlavehovor. expr.: praštiťchmeliťpleštiťtreštiťexpr. zried. prasknúť (prudko): praštím ťa po hlave, cez ústašvihnúťšľahnúťšibnúť (niečím pružným, ohybným): švihne, šľahne koňa bičom; šibne chlapca prútomčesnúť (prudko udrieť; obyč. o haluzi): haluz ho česla cez očikniž. mrsknúť: mrskne ho korbáčomplesnúťplesknúťpľasnúť (obyč. dlaňami): v dobrej nálade ma plesne, pľasne po líciexpr.: zaťaťseknúťreznúťrubnúť (niečím ostrým): dva razy ho sekol, rezol, rubol linonárom pod rebráexpr. hlobnúť: podgurážený hlobne mládenca po plecidať zauchoexpr.: facnúťfľasnúťfľasknúťfľusnúťfľusknúť (rukou udrieť po tvári): len sa opováž, dám ti zaucho, facnem ťa; v opitosti fľas(k)ol ženu po ústachexpr.: streliťstruhnúťvylepiťhovor. expr.: zasoliťvysoliťprisoliť (dať úder rukou niekomu): Takú ti strelím, vylepím! Zasoľ mu jednu!, ešte mu jednu prisolímexpr. priložiť: jednu mu priložilexpr.: drgnúťďugnúťdurknúťhrknúťzried. lapsnúť (koho): poriadne ho drgol, džugol päsťou do nosa; durkla, hrkla ma do chrbtaexpr.: druzgnúťluznúťliznúťlupnúťlopnúťhovor. expr. drisnúť (komu): druzgla, luzla, lizla mi zaucho; lupnem, drisnem mu zopár, že sa nespamätáhovor. expr.: fuknúťšuchnúťšupnúťpifnúťflingnúťflinknúť (nečakane, rýchlo): naraz mu zozadu jednu fukla, šuchla, šupla, piflanár. klknúť (Chrobák)hrub. kydnúť: kydni mu lopatou, nech je tichoexpr.: zavaliťzaraziť (prudko): zavalil ho po papuliexpr.: ovaliťorútiťomráčiťochmeliťobúšiťolomáziťohlušiť (ťažkým predmetom): ovalili, orútili, omráčili, olomázili ho drúkom; obúšiť, ohlušiť niekoho obuškomexpr.: ohlôniťopáliť: ohlôniť palicou, opáliť bakuľou niekohoexpr.: pretiahnuťobtiahnuť (za trest, z pomsty a pod.): však ho ja pretiahnem korbáčom; obtiahol syna remeňomfraz. uštedriť buchnát/zaucho

    2. p. buchnúť 1 3. p. napadnúť 2 4. p. nahromadiť sa 5. p. nastať


    zarezať 1. usmrtiť prerezaním krku • podrezať: zarezať kuru, podrezať ovcu

    2. ostrým nástrojom vniknúť do niečoho, urobiť zárez • seknúť: zarezať si do prsta; zaťať, seknúť do drevazarúbať: zarúbať sekerou do stromuvrezaťvbodnúť (niečo ostré prudko vraziť): vrezať, vbodnúť nôž do telazaťaťzaryť: zaťať, zaryť rýľom do nohyexpr. zafakliť


    zaseknúť sa 1. zaboriť sa niečím ostrým, špicatým do niečoho • zaraziť sazaťať sa: zasekol sa, zaťal sa nechtami do stromu; guľka sa zarazila do stenyzahryznúť sa (zubami): zahryzla sa v zlosti do peryzabodnúť sa (hrotom): tŕň sa zabodol pod nechetpozasekávať sapozasekovať sa (postupne sa zaseknúť)

    2. zastaviť sa v činnosti, v pohybe, v reči a pod. • zadrhnúť sa: motor sa v činnosti zasekol, zadrholspriečiť savzpriečiť sazapriečiť sa (nemôcť byť v činnosti pre priečnu, nepriaznivú polohu): kľúč sa spriečil, vzpriečilzakliniť sahovor.: zacviknúť sazapasovať sa: zakliniť sa, zacviknúť sa, zapasovať sa medzi doskyzachytiť saexpr. zakvačiť sa: padák sa zachytil, zakvačil do stromuspätiť sazháčiť sazaraziť sa (v reči) • zaťať sazatnúť saseknúť (v rozprávaní, v behu): zaťal sa, sekol a nepovedal už ani slova; keď sa zatne, už sa nepohnepozasekávať sapozasekovať sa (postupne sa zaseknúť)


    zaťať 1. vraziť ostrým predmetom, nástrojom do niečoho • seknúťzaseknúť: zaťať do dreva, zaseknúť do pňa, seknúť čakanom do skalynár. zatnúťzarúbaťzarubnúťrubnúť (sekerou, mečom a pod.): zarúbal sekerou do stromuhovor. expr. zafakliť: zafaklil si sekerou do nohyzaraziť: prudko zarazil rýľ do zemezarezať (ostrým nástrojom urobiť zárez): zarezať si do nohy, do živého; zarezať do kôryzakosiť (kosou zaťať): zakosil do cudziehopozatínať (postupne al. na viacerých miestach): pozatínať do stromu

    2. silno, pevne dať k sebe • stisnúťzovrieť: stisnúť, zaťať zuby, zovrieť pästezaseknúťzaklenúťzakleniťzakliesniťzaklesnúťzakliniť (medzi niečo): zaseknúť, zaklenúť jazyk medzi zubypozatínať (postupne): pozatínať päste

    3. p. udrieť 1 4. p. zatarasiť


    pomýliť sa dopustiť sa omylu, urobiť chybu • zmýliť sa: pomýliť sa, zmýliť sa vo výpočtochchybiťpochybiťschybiť: uznal, že v odhade (po)chybil, schybilexpr. spliesť sa: pri hľadaní adresy sa splietolexpr. potknúť sa (urobiť chybu): zarecitovať báseň bez potknutiahovor. expr. seknúť sa (veľmi sa pomýliť): pri posudzovaní kvality výrobku sa sekolfraz. expr. streliť vedľa: v súťaži vždy strelí vedľafraz. urobiť chybný krok: v živote málokedy urobí chybný krokexpr.: prerátať saprepočítať sa: chcel nás dostať, ale sa prerátalkniž.: poblúdiťzablúdiťzblúdiť (v konaní, úsudku): ako mladý aj poblúdil, zblúdil, ale zbadal svoj omylhovor. expr.: opáliť saopláchnuť saopláknuť sa: pri výbere partnera sa opálil, oplákolexpr.: popliesť sazapliesť sa (pomýliť sa v reči): jazyk sa mu poplietolexpr.: pomotať sazmiasť sapomútiť sa: pri uvažovaní sa pomotal, zmiatol; v hlave sa mu to pomútilosubšt. kiksnúť: pri rátaní viackrát kiksla


    prepočítať sa pri počítaní urobiť chybu; expr. urobiť chybu, omyl vôbec • prerátať sa: chýba mi stovka, asi som sa prepočítal, prerátal; prepočítala, prerátala som sa, keď som každému verilapomýliť sazmýliť sachybiťschybiť: pomýliť sa, zmýliť sa o dvadsať korún; myslel si, že má dobrý odhad, ale (s)chybilexpr. seknúť sa: tentoraz sa sekolsklamať sa (obyč. pri vypočítavosti): sklamať sa, prepočítať sa v spojencovihovor. expr. prešpekulovaťexpr. premudrovať (špekulovaním, mudrovaním dosiahnuť neželateľný výsledok): toľko rozmýšľal, až celý plán prešpekuloval, premudroval


    seknúť sa 1. ostrým sečným predmetom mimovoľne si vniknúť do tela: sekol sa nožom do rukyzaťať sa: pri kosení sa zaťal do nohyzarezať saporezať sa (rezaním sa poraniť)

    2. p. pomýliť sa 3. p. zraziť sa 3


    skysnúť kysnutím, kvasením zmeniť svoje vlastnosti • skysliť saskyslieť: polievka na teple skysla, skyslela; mlieko sa do rána skysliloskýšiť sa (o mlieku) • zoctovatieťzlomiť sa (dostať octovú chuť; o víne): víno v otvorenej fľaši rýchlo zoctovatelo, zlomilo sanabrznúť (začať kvasiť): mlieko nabrzlo, omáčka už nabrzlaseknúť sazraziť sa (tepelnými procesmi zmeniť konzistenciu; o mlieku): mlieko sa pri varení seklo, zrazilosadnúť sa (kvasením nadobudnúť tuhšiu konzistenciu; o mlieku)


    zraziť sa 1. v pohybe, v jazde, v boji a pod. prudko sa dotknúť, dostať sa do seba • naraziť: autá sa zrazili, autá narazili; útočníci sa zrazili, narazili (na seba)stretnúť sa (zraziť sa v boji): demonštranti sa stretli s políciou

    2. (o tkaninách) zmenšiť svoj objem (obyč. pri praní) • zbehnúť sa: bavlnená sukňa sa po praní zrazila, zbehlasprať sa: spraté nohaviceexpr. scvrknúť sa (stratiť na veľkosti vôbec; nielen o tkaninách): ponožky sa mi načisto scvrkli; úspory sa nám scvrkli

    3. tepelnými al. inými procesmi zmeniť konzistenciu • seknúť sa: omáčka sa zrazila, seklazvariť sa (zraziť sa pri varení; o mlieku) • odb. koagulovať (zraziť sa v podobe chumáčikov): krv sa rýchlo zrazí, koagulujeskýšiť saskysnúť (kvasením zmeniť chuť a obyč. aj konzistenciu; o mlieku): polovicu mlieka dal skýšiť, skysnúťsadnúť sa (nadobudnúť tuhšiu konzistenciu): krv sa sadla; mlieko sa do rána sadneskvapalniť saskvapalnieťskondenzovať sa (zmeniť sa na kvapalinu; o pare)


    sekrét lek. hustejšia tekutina tvorená žľazami • výlučok: sekréty, výlučky slinných žliazvýtok: hnisavý výtokvýpotok: pľúcny výpotoklek. exsudát


    sekretár p. tajomník


    tajomník funkcionár, ktorý vybavuje agendu a rozličné iné veci organizácií, ústavov, spolkov a pod.; vysoká štátna al. politická funkcia • sekretár: vedecký tajomník, sekretár ústavu; redakčný tajomník, sekretár; generálny tajomník, sekretár OSN


    sekt p. šampanské


    šampanské jemné víno pôvodne z francúzskeho kraja Champagne • sektšumivé víno: popíjať šampanské, sekt • hovor. zastar. šampanier (Rázus)subšt. šampus: fľaša šampusu • zried. šumovina (Urbánek)


    časť niečo z celku: horná časť dediny, rozdeliť niečo na tri častidiel: prvý diel filmudielec (zložitejšia, väčšia časť niečoho): stanový dieleczväzok (samostatná časť väčšieho súboru): prvý zväzok slovníkačiastka: čiastky rokapodiel (časť celku pripadajúca na jednotlivca al. skupinu): dostať svoj podielkvóta (pomerná časť): finančná kvótasúčasťsúčiastka: súčasť, súčiastka oblečeniakus: kus chlebačlánok: článok reťazeohnivoohnivko (časť reťaze): železné ohnivkáetapa: vývinová etapaoddiel: oddiel knihykapitolazastar. artikul (časť niečoho, napr. zákona) • arch. hlava (samostatná časť knihy, spisu a pod.): záverečná kapitola, hlavapasážkniž. pasus (časť slovesného al. hudobného diela): zaujímavá pasáž poviedkypartia: partia symfóniestať (ucelená časť väčšieho textového celku): úvodná stať knihyepocha (obsiahla ucelená časť umeleckého diela): film vo dvoch epocháchvýňatok (časť vybratá z textu, z hudobného diela): výňatky z operyhud. veta (samostatná časť cyklickej hudobnej skladby) • zlomokfragment (malá časť celku, neúplná časť umeleckého diela): zlomok sekundy, zlomok legendy, fragment eposuútržok: útržky rozhovorukniž. úlomok: úlomky vietukážka: predniesť ukážky z dielakniž. výsek (vymedzená časť): výseky zo životakniž. výrez: výrez zo skutočnostizastar. výlomok: výlomky z Jánošíkaúryvok: úryvky z listuzložka (jedna z častí tvoriacich celok): chemická zložka pôdyprvokelement (najjednoduchšia časť celku): stavebné prvky, rozložiť niečo na elementyodb. komponent: komponenty zlúčenínúsek: úsek cestyrajónkniž. región (časť priestoru, územia): poštár obišiel svoj rajónsektor (časť hospodárskeho, územného a pod. celku): družstevný sektor, rozdeliť územie na sektoryštvrť (časť mesta): vilová štvrťhovor. zastar. táľ (časť role) • odb. segment: textový segment


    sektor p. časť


    laicizovať vymaňovať spod vplyvu cirkvi • zosvetšťovať: nastalo laicizovanie, zosvetšťovanie školstva, morálkykniž.: profanovaťprofanizovaťsekularizovať: postupne sa umenie profanovalo, profanizovalo


    sekulárny p. svetský 1


    svetský 1. ktorý súvisí so svetom, so životom na zemi, medzi ľuďmi • pozemský: znášať svetské, pozemské trápenie; zriecť sa svetskej, pozemskej slávy (op. náb. nebeskej) • zastar. zemský: zemské pôžitky (Jégé)ľudský (ktorý prichádza zvonka, od ľudí): nedať na svetské, ľudské rečilaický (op. duchovný, cirkevný, náboženský): laická osoba, laická stredoveká poéziakniž. sekulárny: sekulárne školstvo (op. cirkevné) • kniž. profánny

    2. p. svetácky 1


    chvíľa kratší časový úsek • chvíľka: o chvíľu, o chvíľku to bude hotovéokamihmoment (veľmi krátky časový úsek): rozhodujúca chvíľa, rozhodujúci okamih, moment; prísť v poslednej chvíli, v poslednom okamihu, momentehovor.: sekundaminútaminútkaminútočka: o sekundu prídem


    okamih veľmi krátky časový úsek • chvíľachvíľkachvíľočka: napätý okamih, chvíľa; čakať iba okamih, chvíľku, chvíľočkumomentexpr. momentík: v tomto momentemih: v mihu prísťhovor.: minútasekundaexpr.: minútkaminútočkasekundička: za minútu, za sekundu za vrátimkniž. okamžikzastar.: okamihnutieokamženie (Timrava)


    sekunda p. chvíľa


    druhák žiak druhej triedy, druhého ročníka • sekundán (žiak druhej triedy osemročného gymnázia) • druhoročiak (poslucháč druhého ročníka vysokej školy)


    sekundán p. druhák


    poradca kto dáva radu • radca: právny poradca, radca; bol jeho priateľom i radcomexpert (odborný znalec poskytujúci rady): vyžiadať si posudok expertakonzultant (odborný poradca) • inštruktor (kto dáva inštrukcie): lyžiarsky inštruktorsekundant (poradca obyč. v pästiarskom zápase) • hovor. kibic (nežiaduci poradca, obyč. pri hre v karty)


    sekundant p. poradca


    druhoradý ktorý je z hľadiska významu, dôležitosti, hodnoty až na druhom, resp. ďalšom mieste (op. prvoradý) • vedľajšípodružný (op. hlavný): druhoradý, vedľajší, podružný problém, činiteľdruhotriedny (op. prvotriedny): druhotriedny herecbočnýsekundárnyzried. druhotný: bočná, druhotná záležitosťzastaráv. pobočný: zaoberať sa pobočnými vecamimenejcennýmenejhodnotnýpodradný (ktorý má nižšiu úroveň, menšiu hodnotu): menejcenná, menejhodnotná, podradná prácazried. druhostupňový (Mráz)

    p. aj vedľajší, podradný


    druhotný 1. podmienený iným (op. prvotný) • kniž. sekundárny (op. primárny): druhotné, sekundárne znaky, suroviny, zdrojeodvodenýnepôvodný (op. pôvodný): odvodený, nepôvodný významvedľajší: vedľajšia príčina

    2. p. druhoradý, vedľajší 3


    nepôvodný ktorý nie je prvotný, originálny, vlastný od pôvodu (op. pôvodný) • nevlastný: nepôvodné, nevlastné názoryepigónsky (ktorý je len napodobením): epigónska poéziaodvodenýdruhotnýkniž. sekundárny (pôvodom iný al. prevzatý): odvodené teórie; lingv. druhotné, sekundárne predložkydruhýiný (zmenený oproti prvému, pôvodnému): to je už druhý, iný majiteľimportovanýcudzí (presadený z iného prostredia; op. domáci): importované, cudzie umeniekniž. implantovaný: implantovaný názor


    sekundárny p. druhoradý, druhotný 1, vedľajší 3


    vedľajší 1. nachádzajúci sa v susedstve • susedný: priateľ býva na vedľajšej, v susednej ulicipriľahlý: priľahlé územie

    2. vyskytujúci sa popri hlavnom • bočný: vedľajšia, bočná traťpostranný: postranné uličkypridružený (vykonávaný ako vedľajší): pridružená výrobapobočnýfiliálny (op. hlavný): pobočný závod, filiálna stanicazastar. vicinálny: vicinálna trať

    3. nemajúci podstatný význam, veľkú dôležitosť (op. hlavný) • bezvýznamnýnevýznamnýnedôležitý: tento fakt je teraz vedľajší; bezvýznamná, nevýznamná vecnepodstatný: nepodstatný rozdielnevážny: nevážna rana (Vajanský)podradný (menej dôležitý): podradná otázkapodružný: podružný problémdruhoradýnezávažnýpobočný: druhoradé, nezávažné dokumenty; zaoberať sa pobočnými vecamibočný: bočný zárobokodľahlý: odľahlý problémokrajový: má to len okrajový významepizódnyepizodický: epizódna postava vo filmedruhotný (podmienený niečím iným; op. prvotný): druhotné surovinykniž. sekundárny (op. primárny): sekundárna príčina chorobyexpr. smiešny: smiešne podrobnosti prípadukniž. akcesorický: akcesorická úloha

    p. aj nepodstatný


    prisviedčať, prisvedčovať slovne al. gestom prejavovať súhlas s niekým, niečím • pritakávať: na matkino prehováranie iba prisviedča, pritakávaprikyvovaťexpr.: prikyvkávaťkyvkať (prisviedčať obyč. kývnutím hlavy, ruky): na rozkazy ochotne prikyvoval, prikyvkával, kyvkalnár. kynkať (Kálal)súhlasiť (vyjadrovať súhlas, prejavovať zhodnosť v názore): s návrhom sme všetci prítomní súhlasili; súhlasiť s kolegom, prisviedčať kolegovihovor. expr. uhmkať: pozeral na prednášateľa a súhlasne uhmkalhovor. sekundovaťkontrovať (podporovať názor niekoho; op. oponovať): pri kritike šéfa mu všetci ochotne sekundovaliexpr. zried. hehejkať (Gabaj)dosviedčaťdotvrdzovaťpotvrdzovať (podávať svedectvo): znova dosviedčal, dotvrdzoval, potvrdzoval, že to bolo takkniž. afirmovať


    sekundovať p. prisviedčať


    obstaviť 1. práv. z úradnej moci prestať vyplácať plat, mzdu a pod. • zastaviťzadržať: plat mu okamžite obstavili, zastavili, zadržaliurobiť obstávkupráv. sekvestrovať (vziať do vnútornej správy): sekvestrovať, obstaviť majetok

    2. p. obklopiť 2


    sekvestrovať p. obstaviť 1


    mäsiarstvo 1. mäsiarsky odbor • hovor. mäsiarčina: išiel sa učiť mäsiarstvu, mäsiarčine

    2. predajňa mäsa • zried. mäsiareňzastaráv. jatka: kúpiť mäso v mäsiarstve, v jatkevýsek


    výrez 1. vyrezaním vzniknutý otvor al. diera • výrezok: okrúhly výrez v doske, výrezok vo dveráchvýsek: výsek v ľadevýkrojok (Felix)

    2. p. úryvok, zlomok 2, časť


    výsek 1. p. výrez 1 2. p. mäsiarstvo 2 3. p. časť


    oblasť 1. časť zemského povrchu vymedzená z rozličných hľadísk (geografického, ekonomického, administratívneho a pod.) • územie (obyč. nie presne ohraničené): oblasť, územie za polárnym kruhomkrajinakrajkniž. región (územie ako zemepisná oblasť): južný región, kraj štátu; nížinatá krajinazónapásmo (oblasť v podobe ohraničeného pruhu): zóna, pásmo kosodrevinyareál (s prirodzeným zjednocujúcim činiteľom): areál výskytu plesnivcakončina (miesto na zemi): neobývané končiny Grónskarevír (oblasť vymedzená na istú činnosť): bohatý poľovný revírrezervácia (chránená oblasť) • okolie (oblasť okolo niečoho): v okolí Devína rastú vzácne rastlinyzastar.: okres (Štúr)okrštek

    2. vymedzený priestor činnosti, pôsobenia, záujmu a pod. • okruhúseksféra: pracovať v oblasti, v okruhu, vo sfére kultúry; oblasť, úsek ideológie, administratívyodbor (špecializovaná oblasť pracovnej činnosti): odbor ekonomikypole: pracuje na poli vedyodvetvie (špeciálna oblasť národného hospodárstva): odvetvie priemysludisciplína: vlastivedné disciplínyhovor. fachrámec: rámec výrobyodb. rovina (súhrn prvkov tvoriacich celok): v rovine hospodárskych vzťahovsvet: citový, myšlienkový svetkniž. ríša: ríša rozprávok


    úsek p. časť, oblasť 2


    priekopa umelá priehlbeň pozdĺžneho tvaru • hrádzazásek: vykopať hlbokú priekopu, hrádzu, hlboký zásekstruha (menšie umelé vodné koryto): zavodňovacia struhajarok (priekopa pri ceste): jarok sa naplnil vodouzvodnicarigolžliabok (priekopa na odvádzanie vody) • nár.: garádhrobľaškarpa: spadnúť do garáda, do hroble, do škarpyzákop (priekopa chrániaca vojakov v boji): opevnený zákopvoj. okop (samostatná priekopa v teréne): pripraviť okop na streľbu


    zásek 1. výrez spôsobený seknutím: označiť stromy zásekmizárubzátinzátinok: urobiť sekerou zátin, zátinokzried. záštep (Jesenská)

    2. p. zátarasa 3. p. priekopa


    zátarasa umelá al. prirodzená prekážka v priestore: drôtené zátarasy na hraniciach; zosunuté balvany tvorili zátarasy na cestezásek (zátarasa zo zoťatých stromov): narobiť zásekybarikáda (narýchlo postavená zátarasa pri pouličných bojoch): bojovať na barikádachzáhaťzáhatie (prekážka zastavujúca vodný tok)


    súsek p. truhla 2


    truhla 1. schránka na telo mŕtveho • rakva: drevená, kovová truhla; položiť telo do rakvysarkofág (umelecky zhotovená truhla z kameňa al. kovu): mramorový sarkofág

    2. starobylý kus nábytku v podobe väčšej podlhovastej debny s vrchnákom na ukladanie šiat, potravín a pod.: truhla plná bieliznetruhlica (menšia truhla): vyrezávaná truhlicasúsek (truhla na obilie)


Pozri výraz SEK v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV