Synonymá slova "saň" v Synonymickom slovníku slovenčiny

sanatórium zdravotnícka inštitúcia, ústav na liečenie istých chorôb al. na doliečenie pacientov • liečebňa: sanatórium, liečebňa pre choroby pľúc • ozdravovňa • zotavovňa: detská ozdravovňa, zotavovňa v Tatrách

nádej viera, že sa splní niečo očakávané, želané: nádej na víťazstvo • zastaráv. úfnosť: je slabá úfnosť na záchranu • výhľad • vyhliadka: sú výhľady, vyhliadky na dobrú úrodu • perspektíva: nemá veľkú perspektívu do budúcnosti • hovor. šanca (nádej na úspech): mať šancu v súťaži

príležitosť priaznivá, vhodná okolnosť, situácia, chvíľa • možnosť: výborná, výnimočná príležitosť, možnosť; nedať si ujsť ani jednu príležitosť, možnosť • hovor. šanca (príležitosť na úspech): životná šanca

šanca p. príležitosť, nádej

sane vozidlo pohybujúce sa po snehu kĺzaním: detské sane • sánky (obyč. menšie sane): deti sa spúšťajú na saniach, sánkach • hovor. zastar. ródle • boby (špeciálne upravené pretekárske sane s kormidlom): štvorsedadlové boby; jazda na boboch

p. aj zvlače

hradba stavebný komplex na ochranu, obyč. proti vojenským útokom • opevnenie: stredoveké hradby, opevnenia • val (ochranná hrádza): valy zámku • šianec • šanec (hrádza s priekopou): postaviť šiance, šance • múr (murovaná ohrada): kaštieľ obohnaný múrom

násyp umelá vyvýšenina z nasypanej zeminy • hrádza (násyp na zadržanie vody): ochranný násyp, ochranná hrádza • val (umelý násyp, obyč. s obrannou funkciou) • šianec • šanec (hradba s priekopou): postaviť š(i)anec • mohyla (násyp nad hrobom z predhistórie): slovanské mohyly

šanec p. násyp

sangvinický p. výbušný 2

výbušný 1. ktorý má schopnosť vybuchnúť • explozívny: výbušné, explozívne látky • traskavý (ľahko vybuchujúci): traskavý plyn • trhavý: trhavá strela • trieštivý (majúci schopnosť trieštiť): trieštivý účinok výbušniny • brizantný: brizantná trhavina • odb. fulminantný

2. ktorý rýchlo a intenzívne reaguje • prudký • eruptívny • explozívny: otec mal výbušnú, prudkú, eruptívnu, explozívnu povahu • impulzívny: impulzívne konanie • prchký (náchylný náhle sa nahnevať): náš vedúci je veľmi prchký • vášnivý • temperamentný (živelne reagujúci): vášnivý človek, temperamentný rečník • neskrotný • zúrivý: neskrotné dieťa; byť zúrivý • hysterický: hysterická učiteľka • cholerický (majúci povahu cholerika): cholerické dieťa • sangvinický (majúci temperament sangvinika) • kniž. nervný

p. aj vášnivý 2

sanica spúšťanie sa, vozenie sa na saniach, sánkovanie • hovor. sánkovačka: deti sa tešia dobrej sanici, sánkovačke • šport. sánkarstvo (preteky na saniach)

hygienický zameraný na hygienu, zodpovedajúci hygiene • sanitačný: hygienický, sanitačný deň • toaletný: hygienické, toaletné potreby • čistý • dezinfikovaný • vydezinfikovaný • odb. sterilný (bez špiny, choroboplodných zárodkov): čisté prostredie sanatórií; dezinfikované, vydezinfikované, sterilné lekárske prístroje • čistotný (udržujúci hygienu): byť hygienický, čistotný • sociálny: pláže s nevyhovujúcim sociálnym zariadením

sanitačný p. hygienický

ošetrovateľ 1. kto (z povolania, zo služobných povinností) ošetruje chorých • sanitár: ku každému pluku dali dvoch ošetrovateľov, sanitárov navyše • voj. slang. lapiduch

2. p. opatrovník

sanitár p. ošetrovateľ 1

sanitárny p. zdravotnícky

zdravotnícky súvisiaci so zdravotníctvom, v zdravotníctve používaný, uplatňovaný a pod. • lekársky: zdravotnícka, lekárska starostlivosť • sanitárny • sanitný: sanitárne, sanitné prostriedky, auto

automobil dvojstopové cestné motorové vozidlo na prepravu osôb al. nákladov • auto: osobný, nákladný automobil, osobné, nákladné auto • hovor.: autiak • voz: sťahovací voz • hovor. zastar. motor • obyč. pejor. kára subšt.: fáro, búrak (veľký elegantný automobil) • hovor. limuzína (auto s uzavretou karosériou al. prepychový automobil): kúpil si limuzínu • hovor. dodávka (dodávkový automobil): chodiť s dodávkou • elektromobil (automobil na elektrický pohon) • kupé (automobil s uzavretou dvojmiestnou karosériou, obyč. s pevnou strechou): typ Škoda kupé • karavan (obytný automobil): ísť do cudziny karavanom • kamión (ťažký krytý nákladný automobil, obyč. diaľkový) • hovor.: nákladiak • nákladniak • subšt. náklaďák (nákladný automobil) • hovor. gazík (terénny automobil zn. GAZ) • džíp (vojenský terénny osobný automobil) • subšt. tirák (veľký kamión so značkou TIR) • hovor. sanitka (sanitný automobil): zavolať sanitku • hovor. úrazovka (úrazový automobil) • hovor. záchranka (záchranný automobil)

sanitka hovor. sanitné vozidlo: zavolať sanitku • ambulancia • hovor. úrazovka (úrazová sanitka) • hovor. záchranka: odviezli ho záchrankou

p. aj automobil

sanitný p. zdravotnícky

čeľusť 1. párová lebková kosť, v ktorej sú zasadené zuby • sánka (dolná čeľusť): tvár s vystúpenými čeľusťami, sánkami • expr. škraňa

2. p. čeľustie

sánka p. čeľusť 1

sánkarstvo p. sanica

sankcia p. trest

trest odplata za previnenie postihujúce previnilca: prísny, ťažký trest, zaslúžiť si trest • pokuta (peňažný trest): zaplatiť pokutu • sankcia (donucovacie opatrenie ako trest): materiálne sankcie • penále (peňažný trest za nedodržanie zmluvy) • napomenutie (stupeň mierneho trestu): otcovské napomenutie • pokarhanie: verejné pokarhanie

potvrdiť 1. podať svedectvo o správnosti, pravdivosti niečoho • dosvedčiť: mládenec potvrdil, dosvedčil, že auto šlo rýchlo • dotvrdiť • zastar. stvrdiť: pravdivosť udalosti dotvrdili všetci prítomní • dokumentovať • dokázať (doložiť dôkazmi): dokázať svoju nevinu • odprisahať (potvrdiť prísahou)

2. uznať za platné; písomne osvedčiť • schváliť: vláda potvrdila, schválila rozpočet na tento rok • zastar. stvrdiť • kniž. sankcionovať: sankcionovať uznesenie, zákon • kniž. atestovať • zastar. certifikovať • admin. kvitovať (potvrdiť príjem niečoho): kvitovať zmenku • spečatiť (dať konečnú platnosť): priateľstvo sme spečatili bozkom; sľub spečatiť podpisom

3. porov. prisviedčať

sankcionovať p. schváliť, potvrdiť 2

schváliť prejaviť súhlas s niečím, dať súhlas na niečo, uznať za správne • súhlasiť: schválili naše rozhodnutie, súhlasili s ním • odobriť (uznať za dobré): nemôžem odobriť tvoj postup • prijať • akceptovať: parlament prijal, akceptoval zákon • odhlasovať (hlasovaním schváliť): rezolúciu jednomyseľne odhlasovali • admin. odsúhlasiť (vyjadriť súhlas): projekt na schôdzke odsúhlasili • ratifikovať (schváliť medzinárodnú zmluvu v ústavnom orgáne) • potvrdiť • kniž. sankcionovať (uznať za platné): uznesenie, zmluvu parlament potvrdil, sankcionoval • odb.: kolaudovať • skolaudovať (úradne schváliť, prevziať stavbu)

sánkovačka p. sanica

sánkovať sa voziť sa na sánkach (dolu brehom) • spúšťať sa: deti sa sánkovali do samého večera; poďte chlapci, ideme sa spúšťať • hovor. zastar. ródlovať sa

sánky p. sane

sporivosť vlastnosť toho, kto je sporivý • šetrnosť: bol známy svojou sporivosťou, šetrnosťou • hovor.: šporovlivosť • šanoba (Hviezdoslav) • šanovlivosť

šanoba p. sporivosť

sporivý ktorý vie sporiť, ktorý zbytočne nemíňa (obyč. peniaze; op. márnotratný) • šetrný: sporivý, šetrný hospodár • gazdovlivý • hovor. šporovlivý • zastar. schránlivý: vzal si gazdovlivú, šporovlivú, schránlivú ženu • hovor. šanovlivý: je veľmi šanovlivý • nár. šanoblivý (Hviezdoslav)

šanoblivý p. sporivý

ľutovať 1. pociťovať súcit, mať citovú účasť s niekým (v trápení) • mať ľútosť • mať súcit: ľutoval trpiacich; mal súcit s trpiacimi • cítiť • kniž.: spolucítiť • súcitiť (s niekým): cítil, spolucítil s každým ukrivdeným • hovor.: šianať • šanovať: šianal, šanoval deti bez matiek

2. pociťovať žiaľ a nespokojnosť s niečím • banovať: ľutoval, banoval svoj čin; banoval, že neprišla • mrzieť (neos.): mrzí ma to • expr. kajať sa • kniž. želieť (ľutovať svoje činy): kajal sa za prečin; želel svoju minulosť • ľútiť • ľútostiť • žialiť (zároveň sa trápiť): ľútostila, žialila nad synovým neúspechom • kniž. žalostiť • nár. expr. ľútať si (Tatarka)

3. p. šetriť 1

šanovať 1. p. šetriť 3 2. p. ľutovať 1

šetriť 1. obmedzovať spotrebu niečoho, zbytočne nemíňať, neplytvať (op. plytvať) • sporiť: šetriť, sporiť energiou, silami; šetrí, sporí na platoch pracovníkov • hovor.: šporovať • šporiť • gazdovať: šporuje, šporí, gazduje s časom • hovor. expr. troškáriť (nebyť štedrý, veľkorysý): netroškáril, obdaril ma bohato • expr. škrtiť (úporne šetriť): škrtí na jedle, na platoch • nár. škrvačiť (Tajovský) • hovor. ľutovať: neľutuje námahu, peniaze • nár. žgrvániť

2. robiť finančné úspory, zhromažďovať peniaze, majetok (op. rozhadzovať) • sporiť • odkladať • ukladať: šetriť, sporiť, odkladať na auto • hovor.: šporiť • šporovať: šporí si, šporuje si do pokladničky • expr.: stískať • utískať (po troche) • expr.: skrbliť • skrbiť: skrb(l)í pre vnuka po stovke • pren. expr. sušiť (nevydávať peniaze) • expr.: honobiť • zhŕňať • zháňať (vo veľkom): honobí, zhŕňa, zháňa majetky • pejor.: žgrlošiť • žgrlačiť • žgrliť • žgŕňať • žgrloniť • držgrošiť • skývražiť • skuhrať • skuhriť (nadmieru, prepiato šetriť): celý život žgrlošil; skývražil, skuhral, skuhril, a nič z toho nemal • expr.: skupániť • skúpiť (nerozumne šetriť): Neskupáňte a dajte deťom!

3. dávať pozor, aby sa niekto, niečo predčasne neopotreboval(o), nepoškodil(o), neničil(o) • chrániť: zdravie si treba šetriť, chrániť; šetriť, chrániť zeleň • hovor.: šanovať • šianať: muža si šanuje, šiana • opatrovať • expr. peľhať (zahŕňať starostlivosťou)

šanovlivosť p. sporivosť

šanovlivý p. sporivý

pieseň 1. krátka hudobná skladba s textom určená na spievanie • pesnička: spievať vianočné piesne, pesničky; skladať tanečné pesničky • song (náladová pieseň sprevádzaná džezovými nástrojmi): černošské songy • šansón (kabaretná al. náladová pieseň): zaspievať šansón, skladateľ šansónov • spievanka (krátka pieseň ľudového pôvodu al. ponáška na ňu) • trávnica (ľudová pieseň tematicky súvisiaca s prácou pri kosení lúk): ťahavé trávnice • kuplet (žartovná pieseň v hudobnej fraške, v kabarete) • šláger • hovor. hit (obľúbená módna pesnička): tanečný šláger, hit • chorál (oslavná zborová pieseň) • uspávanka (pieseň spievaná pri uspávaní dieťaťa; hudobná skladba tohto rázu): spievať uspávanku

2. p. spev 1, 2

šansón p. pieseň 1

spevák kto spieva, kto sa venuje spevu z povolania: spevák populárnych piesní • šansoniér (spevák šansónov) • vokalista: detský vokalista • zborista • chórista (zborový spevák) • trubadúr (stredoveký skladateľ a spevák rytierskych piesní) • kniž. spevec: spevec ruší nočné ticho

šansoniér p. spevák

speváčka žena, ktorá spieva, ktorá sa venuje spevu z povolania: operná speváčka • šansoniérka (speváčka šansónov) • subreta (operetná al. kabaretná speváčka) • chóristka • zboristka (zborová speváčka)

šansoniérka p. speváčka

samopaš vlastnosť obyč. mladého človeka s nedostatkom výchovy, zodpovednosti, rozumu; čin takéhoto rázu • samopašnosť • samopašníctvo • neviazanosť • roztopašnosť • roztopaš • bujnosť: rozbiť oblok zo samopaše, samopašnosti, roztopašnosti • nezbednosť • nezbedníctvo • bláznivosť • bláznovstvo • pochabosť: bláznivosť, pochabosť jedináčika • uličníctvo • rozpustenosť • nezdarnosť • expr. roztatárenosť • pejor.: lotrovstvo • zbojníctvo • zbojstvo • laganstvo • galganstvo • lapajstvo • zurvalstvo • zastar.: prostopaš • prostopašníctvo (samopaš ako čin) • neprístojnosť • nezdoba • nezbeda • výčin • pestvo • expr.: čertovina • neplecha • nedobizeň • lotrovina • nešplecha • kúsok • šašovina • šaškovina • šašovstvo • šanta • šantovačka • parády • hovor. expr.: šarapata • garazda • rodeo • kniž. alotria • subšt. švanda • subšt. a vulg. sranda

šanta p. samopaš

čaptavý ktorý zle, nemotorne, neprirodzene chodí (o človeku al. zvierati); ktorý je deformovaný al. inak postihnutý (o nohe); svedčiaci o tom • krivonohý • expr. krivý (o nohe) • expr.: čambľavý • čapatý • šmatlavý: čaptavá, krivonohá, čambľavá žena; čaptavá, čapatá, šmatlavá noha, chôdza • nár. šantavý: šantavá jalovica

p. aj chromý 1

šantavý p. čaptavý

blázniť (sa), blaznieť (sa) expr. nerozumne, mimo normy sa správať al. sa tak prejavovať; prejavovať túžbu (obyč. ľúbostnú) za niekým, niečím • expr.: šalieť (sa) • šialiť sa • pochabieť sa • pochabiť sa: blaznie (sa), šalie (sa), pochabí sa od radosti; blázni sa, pochabí sa za chlapcami; počasie sa blázni, šalie, pochabie • expr.: besnieť (sa) • divieť • besniť (sa) (veľmi sa blázniť) • expr.: jašiť sa • jančiť sa • treštiť: jašiť sa za dievčencami; treštia za ideálmi slobody • tratiť rozum • mať vrtochy • expr. pochybovať na rozume/na rozum: Čo tratíš rozum?; na starosť má vrtochy • hovor. expr. rapľovať (o človeku al. mechanizme): stroj rapľuje • vystrájať • šantiť • vyvádzať • divočieť (blaznieť sa pri hre, zábave) • fraz. nezmestiť sa do kože • samopašiť (sa) (správať sa samopašne, nespútane, bujaro a pod.) • subšt. blbnúť • expr. neos.: šibe mu • švitorí mu (stráca rozum) • fraz. pejor. kvapká mu na karbid (je nenormálny)

šantiť prejavovať sa veselou náladou, žartovnými kúskami, behaním, neposednosťou a pod. • šantovať • robiť šanty • robiť pestvá • robiť šibalstvá • robiť huncútstva: deti šantia, šantujú, robia šanty, pestvá na školskom dvore • hovor. expr. šarapatiť: deti šarapatia v kôlni • samopašiť (sa) • robiť nezbedu • hovor. nezbedníčiť • zried. nezbediť (obyč. s nerešpektovaním výchovných úsilí, spoločenských noriem): samopaší (sa), nevie od dobroty, čo by mal robiť; keď rodičia odišli, deti robili nezbedu • expr.: blázniť (sa) • pochabieť sa • pochabiť sa • jašiť sa (výstredne, samopašne sa správať) • vystrájať • vyvádzať • stvárať • vymýšľať • vyčíňať (obyč. s nedobrými následkami): vystrájať, stvárať fígle; mládež na chate vystrájala, vyvádzala, vyčíňala do rána • expr. strečkovať (splašene behať): chlapci strečkujú na dvore • fraz. expr. nezmestiť sa do kože • odreagúvať sa (šantiť s cieľom zbavovania sa psychickej záťaže): deti skáču, nezmestia sa do kože; mládež sa odreagúva na ihrisku

vystrájať¹ robiť kúsky, ktoré okolie prijíma negatívne, ktoré spôsobujú nepríjemnosti; neviazane, neprimerane sa správať • vyvádzať • vyčíňať: nedospelí chlapci vystrájajú, vyvádzajú nezbedy; vyčíňanie bandy • expr. stvárať • hovor. zvádzať: Čo tam vedľa stvárajú?; stvárať kúsky, čertoviny, neprístojnosti, nezbedy; zvádzať hlúposti • vymýšľať • zried. paratiť: deti stále čosi vymýšľajú • hovor. expr.: garazdovať • garazdiť • robiť garazdu: nič nerobia, iba sa povaľujú a robia garazdu • expr.: besnieť (sa) • besniť (sa) • divieť • šalieť (sa) (veľmi vystrájať) • nezbedníčiť • robiť nezbedu/nezbedy • robiť neplechu/neplechy • robiť pestvá (vystrájať zo samopaše) • hovor. beťárčiť • šantiť • šantovať • robiť šanty • robiť šibalstvá • robiť huncútstva (vystrájať žartovné, huncútske kúsky) • expr. rákošiť (Hviezdoslav) • hovor. expr. šarapatiť • zried. vrtošiť • zastaráv.: všetečiť • všetečniť (Šoltésová) • fraz. expr. nezmestiť sa do kože

šibalstvo vlastnosť obyč. mladého človeka ktorý oplýva vtipom, šikovnosťou, rozumom; čin takéhoto rázu • figliarstvo • fígeľ • expr.: huncútstvo • lapajstvo • furtáctvo • lišiactvo • kujonstvo • šantivosť • prefíkanosť • prešibanosť • vybíjanosť • šinterstvo • šelmovstvo • expr. zried. šelmovčina • expr.: potmehúdstvo • zbojníctvo • zbojstvo • hovor. beťárstvo • obyč. pejor. chytráctvo • hovor. recesia

bláznivý 1. duševne chorý • pomätený • nenormálny • choromyseľný: na starosť ostala bláznivá, pomätená, nenormálna, choromyseľná • šialený • zbláznený • fraz. chorý na rozum • fraz. expr. padnutý na hlavu: šialený, zbláznený človek; osoba chorá na rozum, padnutá na hlavu • hovor. pochabý • expr.: spochabený • pojašený: nevedel, čo môže čakať od pochabého, spochabeného mozgu • nepríčetný • posadnutý • hovor. expr.: šibnutý • ťuknutý • ďugnutý • ďubnutý • ďabnutý • hovor. pejor.: trafený • strelený • švihnutý • strihnutý • slang. šľahnutý • neskl. hovor. pejor. šiši • pren. frcnutý • subšt.: mešuge • mišuge • cvoknutý

2. expr. zbavený rozvahy, nekontrolujúci svoje prejavy, správanie (o človeku); svedčiaci o tom • nerozumný • nerozvážny • pobláznený: bláznivé, nerozvážne, nerozumné, pobláznené dievča; bláznivý, nerozumný, nerozvážny plán • nemúdry • nezmyselný: nemúdry, nezmyselný nápad • bláznovský • expr.: šialený • zbláznený • pochabý • spochabený • pochábeľský: mal svoje bláznovské obdobie; šialené roky; zbláznená, pochabá, spochabená, pochábeľská mladosť • expr.: poplašený • splašený • pojašený • zjašený • rozjašený • strelený • trafený • pobesnený: poplašený, splašený, pojašený, zjašený chalan; výplody streleného, trafeného mozgu • expr. potáraný (Timrava, Podjavorinská) • samopašný • šantivý • rozbláznený: samopašné, šantivé, rozbláznené šteňa

3. p. silný 2, prudký 1, 2 4. p. výstredný 1

hravý 1. ktorý sa rád hrá, ktorý je často v živom pohybe (o človeku, zvieratách); pôsobiaci hravo, živo • ihravý: hravé, ihravé deti, mačiatka; hravý, ihravý vietor • šantivý • expr. laškovný (nespútane, samopašne hravý) • pohyblivý • živý: pohyblivé, živé morské vlnky

2. p. ľahký 2

neposedný ktorý nevydrží pokojne, bez pohybu (sedieť) na jednom mieste (op. pokojný, vyrovnaný) • živý • čulý • vrtký: neposedné, živé dieťa; čulé, vrtké medvieďa • nepostojný: nepostojné kone • nepokojný • hovor. expr.: rozbehaný • rozlietaný (plný energie, aktivity): nepokojný, rozbehaný, rozlietaný pomocník • nezbedný • šantivý (o deťoch a mláďatách)

samopašný ktorý je prehnane veselý; ktorý rád vystrája, vyvádza a nerešpektuje pritom výchovné úsilie, spoločenské normy a pod.; svedčiaci o tom • roztopašný • zastar. prostopašný: pozornosť vzbudzovali samopašní, roztopašní mladíci; samopašné, roztopašné kúsky • nespútaný • neviazaný • rozpustený • rozmaznaný (veľmi uvoľnený, bez zábran, obmedzení a pod.): nespútaná, neviazaná zábava; rozpustené, rozmaznané deti • bujný • rozbujnený • rozbujdošený • rozbujdašený • rozšantený • rozšantovaný • rozsamopašený • bujarý • bujdošský • rujný (ťažko ovládateľný): bujná, rozbujdošená, rozšantená, bujará spoločnosť • expr.: rozbláznený • rozvirganý • hovor. expr. rozkokošený • expr. laškovný: rozbláznené, rozvirgané, rozkokošené dievčatá • bakchický • bakchantský • hýrivý (výstredne samopašný, pripomínajúci bakchanálie): bakchické, bakchantské orgie; hýrivé noci • huncútsky • lapajský • šantivý • nár. šantovlivý (hravo samopašný): huncútska, lapajská chasa; šantivé psíča • nezbedný • nezbednícky • neposlušný • nespratný: nezbedné, nezbednícke vnúča; neposlušní šarvanci; nespratné správanie • svojvoľný • zried. sebevoľný (ktorý vo svojej samopaši neberie na nikoho ohľad): výstredné správanie svojvoľného, sebevoľného dievčiska • recesistický • recesijný (samopašný s úmyslom provokovať, zosmiešňovať): išlo len o nevinnú recesistickú pouličnú maškarádu; recesijný prístup k niečomu • zastar. vospustný

šantivý p. samopašný, neposedný

šantovačka p. samopaš

šantovlivý p. samopašný

abdikovať zriecť sa funkcie, hodnosti, vlády, úradu a pod. • odstúpiť • vzdať sa: minister abdikoval, odstúpil, vzdal sa • rezignovať: rezignoval z funkcie predsedu • hovor. poďakovať (sa): predseda vlády sa poďakoval • zastaráv. zaďakovať: minister mieni zaďakovať

nechať 1. nezmeniť daný stav, nezasiahnuť do deja, situácie • nezabrániť: nechal všetko tak, ako bolo; nezabránil jej odísť • ponechať: ponechal dom v dobrom stave • dať (často v zápore): nedal jej dopovedať; Daj sa už konečne presvedčiť!

2. odísť od niekoho, niečoho • zanechať • ponechať • zried. znechať: dom nechal, zanechal bez dozoru; deti ponechal doma • opustiť • odlúčiť sa (obyč. od rodiny): opustil ženu, odlúčil sa od detí • expr. zochabiť: manželka ho zochabila • trocha hrub.: okašľať • okašlať: okašlal všetkých a odišiel • slang. dať kopačky (nechať milú, milého)

3. nevziať so sebou • uložiť • odložiť • uschovať: kabát nechal, uschoval v šatni; odložila deťom z koláča; uschovala peniaze na bezpečnom mieste

4. prestať sa s niečím zaoberať • zanechať: nechal, zanechal pitie • prerušiť (dočasne nechať): prerušil štúdium • vzdať sa • zriecť sa • zrieknuť sa • odriecť sa • odrieknuť sa (dobrovoľne nechať): vzdal sa všetkých funkcií; odriekol sa fajčenia • odoprieť si (niečo lákavé): odoprel si zábavu • kniž. opustiť: opustil svoj pôvodný názor

5. nechtiac odložiť niekde • zabudnúť: nechal, zabudol tašku vo vlaku

6. spôsobiť, že niečo po odchode zostane • zanechať: nechal, zanechal po sebe siroty • poručiť • odkázať (nechať ako dedičstvo): poručil majetok svojmu synovi

7. p. prenechať

odrieknuť sa, odriecť sa dobrovoľne opustiť niečo výhodné, príjemné a pod. • zrieknuť sa • zriecť sa: odriekol sa, zriekol sa dedičstva, fajčenia • odoprieť si: odoprel si pôžitok z jedenia, pitia • vzdať sa (dobrovoľne al. z donútenia): vzdal sa úradu, funkcie • zried. odprisahať sa (sľubom, prísahou sa zriecť): odprisahala sa milého • odpustiť si (často v zápore; týka sa obyč. slovných prejavov): neodpustil si zlomyseľnú poznámku; ďalší komentár si odpustil • upustiť: upustil od ďalších plánov • odpadnúť (od viery, presvedčenia, idey) • nechať • zanechať (dobrovoľne prestať niečo vykonávať): nechal, zanechal fajčenie, pitie • znechať sa: znechať sa výhod • spustiť sa: Nespusti sa svojho presvedčenia!

odstúpiť 1. urobiť krok nabok al. dozadu • odkročiť: odstúpil, odkročil od obloka • ustúpiť (obyč. dozadu): Ustúpte, lebo zavadziate! • vzdialiť sa • oddialiť sa (na jeden-dva kroky): vzdialil, oddialil sa od stola • odskočiť (urobiť prudký krok al. skok na uvoľnenie miesta): odskočil mu z cesty • uhnúť (sa) • zastaráv. odstúpiť sa (urobením kroku nabok uvoľniť cestu): uhli (sa) mu, odstúpili sa mu

2. rozhodnúť sa neuskutočniť niečo zamýšľané • vzdať sa • zriecť sa • ustúpiť • upustiť: odstúpil od skúšky; vzdal sa, zriekol sa svojho plánu; ustúpil, upustil od žaloby • poďakovať • poďakovať sa • zaďakovať (vzdať sa funkcie, úradu): nechcel byť ďalej predsedom, zaďakoval • kniž. abdikovať • rezignovať (rozhodnúť sa zanechať úrad, funkciu a pod.): rezignoval z funkcie predsedu; minister abdikoval

3. p. prenechať

poddať sa 1. v súperení, v boji a pod. uznať prevahu protivníka • vzdať sa: obrancovia mesta sa poddali, vzdali bez boja • kapitulovať: pod tlakom súpera naši reprezentanti kapitulovali; nepriateľ odmietol kapitulovať • fraz. hodiť flintu/pušku do žita • dať sa (obyč. v zápore): My sa tak ľahko nedáme!

2. dať sa opanovať, ovládnuť niekým al. niečím • podľahnúť: poddať sa, podľahnúť obavám z budúcnosti • oddať sa: oddať sa strachu, žiaľu, smútku • podriadiť sa • podvoliť sa: z lásky sa podriadi, podvolí všetkým ženiným rozmarom • podrobiť sa: domorodci sa podrobili bez odporu • ustúpiť • upustiť: pod tlakom argumentov ustúpil, upustil od svojej žiadosti

3. prejsť do menšej intenzity • povoliť • popustiť • poľaviť: zima sa už vo februári poddala, už povolila, popustila, poľavila • zmierniť sa • zmiernieť • oslabnúť • zoslabnúť • ustúpiť: bolesť sa k večeru zmiernila, (z)oslabla, ustúpila • ustať • utíchnuť • utíšiť sa • ochabnúť: vietor ustal, ochabol; dážď utíchol

prepustiť 1. dovoliť odísť z istého úradne viazaného miesta • pustiť: prepustiť, pustiť vojaka na dovolenku; z nemocnice ho prepustia, pustia o týždeň; vraha z väzenia už neprepustia, nepustia • uvoľniť (zbaviť nejakej povinnosti): uvoľniť, pustiť žiaka na dve hodiny; uvoľnili ho z pracoviska • expr.: vyhodiť • vyliať: vyhodiť, vyliať niekoho z roboty • demobilizovať (prepustiť z vojny) • poprepúšťať • expr. povyhadzovať (postupne, viacerých)

2. dobrovoľne opustiť niečo v prospech niekoho • prenechať • nechať • ponechať (obyč. zadarmo): prepustiť susedovi niečo zo svojej úrody; dedičstvo (pre)nechal súrodencom • odstúpiť • postúpiť: celú knižnicu odstúpil, postúpil bratovi • pustiť: funkciu pustil až po piatich rokoch • zriecť sa • zrieknuť sa • vzdať sa: nechce sa zriecť, zrieknuť, vzdať svojho majetku • dať: dáme vám ešte jedného pracovníka navyše; dať svoje miesto inému • požičať (bezplatne prepustiť na istý čas): požičať niekomu chatu na dovolenku

rezignovať 1. dobrovoľne opustiť istý stav, istú funkciu • odstúpiť: rezignoval, odstúpil z funkcie predsedu; odstúpila celá vláda • podať demisiu • kniž. abdikovať: minister podal demisiu, abdikoval • zložiť (úrad, funkciu) • vzdať sa • zriecť sa • zrieknuť sa: vzdal sa, zriekol sa dobrého miesta • hovor.: zaďakovať • poďakovať sa: riaditeľ sa poďakoval • zanechať • nechať: zanechal, nechal všetky funkcie

2. zmieriť sa s okolnosťami • ustúpiť: po neúspechu rezignoval, ustúpil • cúvnuť • ucúvnuť: cúvol pred ťažkosťami • vzdať sa • zriecť sa • zrieknuť sa: vzdal sa, zriekol sa všetkých nádejí • podvoliť sa • poddať sa (prestať odporovať): po porážke sa nechcel podvoliť • hovor. kapitulovať • fraz. expr. stiahnuť chvost: v hádke vždy kapituloval, stiahol chvost • fraz.: oddať sa osudu • odovzdať sa/poručiť sa do vôle Božej

ustúpiť 1. urobiť krok al. viac krokov dozadu al. nabok • odstúpiť • zastaráv. odstúpiť sa • odkročiť: ustúpte, odstúpte (sa), prosím, aby sprievod mohol prejsť; naľakane odkročila • cúvnuť • ucúvnuť (urobiť pohyb dozadu): (u)cúvnuť o krok; auto cúvlo • zaspätkovať: naľakaný zaspätkoval ku dverám • uhnúť (sa) • vyhnúť (sa) • vystúpiť sa (uvoľniť cestu): už zďaleka (sa) nám uhli, vyhli; Vystúpte sa okamžite z cesty!

2. zmenou stanoviska (čiastočne) sa vzdať svojho a vyhovieť inému • urobiť ústupok: napokon ustúpi, urobí ústupok a dá otcovi za pravdu • upustiť • odstúpiť: neupustiť, neodstúpiť od svojich požiadaviek • odskočiť • uskočiť: od pôvodného plánu napokon odskočila, uskočila • popustiť • povoliť: rozhodli sa, že nepopustia v ničom; po dlhom prehováraní povolil • podvoliť sa • poddať sa • kapitulovať (prestať odporovať, celkom ustúpiť): neostáva nám nič iné, ako sa podvoliť, poddať • cúvnuť • ucúvnuť: (u)cúvli pred ťažkosťami • zrieknuť sa • zriecť sa • vzdať sa (dobrovoľne úplne zanechať niečo): zriekli sa pôvodného plánu; vzdať sa dedičstva • zastar. odstať: odstať od predsavzatia • expr.: stiahnuť chvost • rezignovať (zmieriť sa s okolnosťami): po porážke rezignovali

3. prestať sa vyskytovať (v pôvodnej rozlohe, veľkosti): les ustúpil stepi; voda na druhý deň ustúpila • stratiť sa • pominúť sa • zmiznúť (úplne): bolesť sa stratila, pominula, zmizla • povoliť • poľaviť • popustiť (prestať sa vyskytovať v pôvodnej intenzite): zima vo februári povolila, poľavila; zlosť v ňom popustila • zoslabnúť • utíchnuť • stíchnuť • utíšiť sa (o intenzite javov, prejavov): búrka zoslabla, utíchla, stíchla; hnev sa utíšil • zmierniť sa • ustať: dážď sa zmiernil, ustal

vzdať sa dobrovoľne prestať v istej činnosti, opustiť istý stav, istú funkciu a pod. • zrieknuť sa • zriecť sa: vzdať sa, zriecť sa ďalšieho pátrania; vzdali sa, zriekli sa výhod, majetku • rezignovať • odstúpiť: rezignovať, odstúpiť z funkcie ministra; riaditeľ rezignoval, odstúpil • kniž. abdikovať (z úradu, funkcie) • hovor. poďakovať (sa): minister sa poďakoval • zložiť (úrad, funkciu) • podať demisiu (vzdať sa úradu, funkcie) • kapitulovať (vzdať sa protivníkovi; hovor. vzdať sa svojho stanoviska): vojsko kapitulovalo; v hádke vždy kapituluje • podrobiť sa • poddať sa • podvoliť sa • ustúpiť (prestať odporovať) • popustiť: nechcel zo svojho popustiť • kniž. opustiť: nerád opustí svoj názor • hovor.: odskočiť • uskočiť: poslednú chvíľu od pretekov odskočil, uskočil • zanechať • nechať: zanechať, nechať staré zvyky; už je to rok, čo nechal fajčenie • vzdať: vzdať súťaž, preteky • odriecť sa • odrieknuť sa (niečoho lákavého, príjemného): dnes si pohárik, zábavu odriekne • rozlúčiť sa • expr. rozžehnať sa: už sa s predstavou úspechu rozlúčil, rozžehnal

zanechať 1. vzdialiť sa z nejakého miesta al. od niekoho (obyč. natrvalo a nechať ho bez opory a pod.) • nechať: zanechať, nechať rodný kraj; zanechať, nechať manželku; zanechať, nechať za sebou stopy • ponechať: ponechal deti samy na seba • opustiť: opustil školu v druhom ročníku • odísť (od niekoho) • expr. zochabiť: žena mu odišla, žena ho zochabila • minúť (o hneve a pod.): hnev ho už minul • pozanechávať (postupne, viacerých)

2. dobrovoľne prestať niečo vykonávať, vyznávať, zaujímať sa o niečo a pod. • nechať • vzdať sa • zriecť sa • zrieknuť sa: zanechať, nechať svoje pôvodné plány; vzdať sa, zriecť sa svojich ambícií • odriecť sa • odrieknuť sa: odriekol sa pitia už dávno • znechať sa: znechal sa predsedníctva; zlosť sa ho rýchlo znechala • kniž. opustiť: nechce opustiť svoj názor • odvrátiť sa • odkloniť sa • odchýliť sa (prestať sa pridržiavať niečoho): odvrátiť sa od priateľov, odkloniť sa od pôvodnej teórie • spustiť sa: nespusti sa svojho presvedčenia • pren. odložiť: Odložte hnev a nenávisť! • rozlúčiť sa: nechce sa s fajčením rozlúčiť

3. dať ako dedičstvo • poručiť • práv. odkázať • nechať: zanechal, poručil mu celý svoj majetok; nič mu neodkázal, nenechal • prenechať (vzdať sa v niečí prospech): dom prenechať deťom

poďakovať (sa) 1. prejaviť vďaku • zaďakovať: poďakovať (sa), zaďakovať za pomoc, za dôveru • vyjadriť vďaku/poďakovanie: kvetmi vyjadrili vďaku, poďakovanie matkám • vysloviť vďaku/poďakovanie: prezident mu vyslovil vďaku, poďakovanie za záchranu života

2. p. vzdať sa, odstúpiť 2

absolvovať 1. dokončiť štúdium na nejakej škole • vyštudovať • vychodiť • skončiť: absolvoval, vychodil, skončil univerzitu popri zamestnaní s vyznamenaním

2. byť prítomný od začiatku do konca (a urobiť, čo treba) • vykonať • zúčastniť sa: žiaci absolvovali, vykonali všetky predpísané cviky; zúčastnil sa na kurze, absolvoval kurz už minulý rok • odbaviť si: odbavili sme si, vykonali sme návštevu u príbuzných

zúčastniť sa p. absolvovať 2

absorbovať sa p. vsiaknuť

vsiaknuť (o tekutine) vniknúť do pórovitej, sypkej látky, byť pohltený • vpiť sa: voda rýchlo vsiakne, vpije sa do rozpukanej zeme • vsať sa: atrament vsiakol, vsal sa do pijavého papiera • vstrebať sa: masť sa vstrebala do pokožky • absorbovať sa: kyslík sa absorbuje vo vode • zried. zasiaknuť: pot zasiakol do šiat

adaptovať sa p. aklimatizovať sa, prispôsobiť sa, asimilovať sa

aklimatizovať sa prijať nové prostredie, podnebie, podmienky a naučiť sa v nich žiť • prispôsobiť sa • adaptovať sa: ťažko sa v novom prostredí aklimatizuje, adaptuje, prispôsobí • akomodovať sa: akomodovať sa novému prostrediu • zvyknúť si • privyknúť • navyknúť: zvyknúť si, privyknúť, navyknúť na teplejšie podnebie • zdomácnieť • udomácniť sa: niektoré stredomorské rastliny zdomácneli, udomácnili sa aj u nás

asimilovať sa zmeniť sa tak, že sa nové podmienky stanú vyhovujúce; splynúť s novým, iným • prispôsobiť sa • adaptovať sa: rastliny sa v novom prostredí rýchlo asimilovali, prispôsobili; oko sa v tme asimiluje, oko sa adaptuje na tmu • splynúť (pripojiť sa k celku): prisťahovalci sa asimilovali, splynuli s domácim obyvateľstvom • spodobiť sa (o hláskach; pripodobiť sa inej hláske, napr. v znelosti)

prispôsobiť sa konať v zhode s daným (novým) stavom, zmeniť sa tak, aby to vyhovovalo daným okolnostiam, požiadavkám • kniž. uspôsobiť sa: prispôsobiť sa, uspôsobiť sa novému školskému prostrediu • asimilovať sa (prispôsobiť sa až do splynutia s novým, iným): obyvateľstvo sa postupne asimilovalo • privyknúť • zvyknúť si • navyknúť si: rýchlo si privykol, zvykol na chladnejšie podnebie • udomácniť sa • zdomácnieť • aklimatizovať sa (prispôsobiť sa novému prostrediu): v zamestnaní sa už udomácnila; mnohé latinské slová u nás zdomácneli; hráči sa v trópoch ťažko aklimatizovali • naturalizovať sa (v cudzom prostredí): emigranti sa už celkom naturalizovali • adaptovať sa • odb. akomodovať sa: oči sa na tmu adaptovali, akomodovali • spružnieť (stať sa pružnejším, prispôsobivejším): politika spružnela • nár. prilahodiť sa: žena sa prilahodí (Kukučín)

udomácniť sa 1. prispôsobiť sa (domácemu) životnému prostrediu (najmä o rastlinách a zvieratách) • zdomácnieť: dobytok sa dobre udomácnil, zdomácnel aj v severnejších krajoch • aklimatizovať sa: rastliny, zvieratá, ľudia sa rýchlo aklimatizovali • skrotnúť (o zvieratách): mačka už skrotla • domestikovať sa: zvieratá sa už domestikovali • naturalizovať sa (privyknúť v cudzom prostredí; o ľuďoch): emigranti sa už naturalizovali • expr. oťukať sa (o ľuďoch v novom prostredí): najskôr sa musí trocha oťukať • privyknúť si • zvyknúť si (na domáce podmienky)

2. nájsť, založiť si domov • usadiť sa • usídliť sa: rodina sa udomácnila, usadila, usídlila v blízkosti centra • ubytovať sa (nájsť si byt, bývanie): ubytovali sa u nás na dlhý čas • zabývať sa (zaplniť domov potrebnými náležitosťami): na sídlisku sa mladomanželia už dobre zabývali

3. začať sa používať ako niečo bežné, stať sa rozšíreným • zaužívať sa: nový výraz sa rýchlo udomácnil, zaužíval • zdomácnieť: cudzia kultúra u nás zdomácnela • rozšíriť sa: medzi mládežou sa rozšírili drogy • expr. usalašiť sa • zried. zahostiť sa: v dome sa usalašila, zahostila nevraživosť

zvyknúť (si) osvojiť si niečo ako zvyk • privyknúť (si) • navyknúť (si): postupne si na včasné vstávanie zvykol, privykol, navykol; oči si zvykli, privykli na tmu • udomácniť sa • aklimatizovať sa (prispôsobiť sa životnému prostrediu): dlho sa nevedela v novom zamestnaní udomácniť, nevedela si zvyknúť • naučiť sa • priučiť sa (učením získať návyk, zvyk): musíš sa naučiť, priučiť poriadku; naučiť sa pravidelne chodiť plávať

vžiť sa 1. nadobudnúť vlastnosti, ktoré sú v súlade s danými okolnosťami • vpraviť sa • vpratať sa: rýchlo sa vžiť, vpraviť do zmenenej situácie • privyknúť • zvyknúť si • navyknúť si: pomaly si privykol, pomaly si zvykol, navykol na nové poriadky • prispôsobiť sa • uspôsobiť sa: prispôsobiť sa, uspôsobiť sa novému prostrediu

p. aj prispôsobiť sa

2. rozumovo al. citovo dokonale pochopiť • vpraviť sa • vmyslieť sa • vcítiť sa: vžiť sa, vmyslieť sa do problémov iného; vžiť sa, vcítiť sa do ženinej bolesti; vpraviť sa do hry • vniknúť • preniknúť: nemohol vniknúť, preniknúť do ich rodinných starostí

3. stať sa bežným, široko sa uplatniť • ujať sa • zaužívať sa: nové poriadky sa u nás rýchlo vžili, ujali, zaužívali • udomácniť sa: cudzie zvyky sa v rodine neudomácnili • zabehať sa • fraz. vojsť do života: nová metóda sa na pracovisku zabehala, vošla do života • zakoreniť sa • fraz. zapustiť korene • expr. zahniezdiť sa (nájsť podmienky na prijatie; obyč. o niečom nežiaducom): v spoločnosti sa zakorenilo, zahniezdilo podplácanie

akomodovať sa p. aklimatizovať sa

ujať sa² 1. zapustiť, pustiť korene (o rastlinách) • prijať sa • zakoreniť sa • vkoreniť sa: stromčeky sa po presadení ujali, prijali; priesady sa rýchlo zakorenili, vkorenili • uchytiť sa • prichytiť sa: na skalách sa neuchytilo ani semienko trávy; v puklinách sa uchytil plesnivec

2. široko sa uplatniť, nájsť ohlas: dobrá myšlienka sa ujala • vžiť sa • udomácniť sa: novoty sa u nás ťažko vžijú, udomácnia • zabehať sa • zaužívať sa (stať sa bežným, zaužívaným): nový spôsob sa rýchlo zabehal; názov sa ľahko zaužíval • rozšíriť sa (stať sa rozšíreným): móda nosiť klobúky sa u dievčat rozšírila • zakoreniť sa • fraz.: zapustiť korene • vojsť do života: nové zvyky u nás zapustili korene, zakorenili sa, vošli do života • expr. zahniezdiť sa (nájsť podmienky na prijatie; obyč. o niečom nežiaducom): zlo sa rýchlo zakorenilo

usadiť sa 1. nájsť domov, bývanie, sídlo (obyč. trvalé) • osadiť sa • usídliť sa: naši predkovia sa natrvalo usadili, osadili v krajine pod Tatrami; usídlil sa v meste • hovor. zakotviť • expr.: uviaznuť • zaviaznuť: zakotvil na dedine; napokon uviazol, zaviazol kdesi v Afrike • pren. expr. pustiť korene: v emigrácii už pustil korene • udomácniť sa • zabývať sa (prispôsobiť sa novému domovu): po presťahovaní sa rýchlo udomácnili • kniž. etablovať sa: na katedre etablovaný profesor • expr.: usalašiť sa • upelešiť sa • zapelešiť sa • roztiahnuť sa • rozpelešiť sa: usalašil sa, upelešil sa v rodičovskom dome • utáboriť sa (dočasne sa ubytovať v stane): kočovníci sa utáborili na kraji hory • hovor.: nanosiť sa • naniesť sa (obyč. o niekom, niečom neželanom, nevítanom): hmyz sa nám nanosil, naniesol do komory • kniž. sadnúť (si) (obsadiť isté miesto): sadol si na otcovo miesto • kniž. uhostiť sa: včela sa mu uhostila na ruke • pousádzať sa • pousadzovať sa (postupne): kmene sa pousádzali pri riekach

p. aj ubytovať sa

2. (o drobných čiastočkách niečoho) utvoriť vrstvu, usadeninu • usadnúť sa: v celom byte sa usadil, usadol prach • uložiť sa (pozvoľna): navrch sa uložilo páperie • navrstviť sa (vo väčších vrstvách): naspodku sa navrstvil piesok • sadnúť: na stromy sadla hmla • pousádzať sa • pousadzovať sa (postupne): v čajníku sa pousádzal kameň

3. p. sadnúť (si) 1

zabehať sa 1. dostať sa do plynulej činnosti, do riadneho chodu, do prevádzky • zabehnúť sa: motor sa už dobre zabehal, zabehol • zapracovať sa (naučiť sa vykonávať nejakú činnosť; o človeku): pracovník sa v novej funkcii rýchlo zapracoval • zautomatizovať sa • zmechanizovať sa (začať fungovať automaticky, mechanicky): pohyby sa pri stroji zautomatizovali, zmechanizovali; výroba sa zautomatizovala

2. stať sa bežným, zaužívaným (o niečom novom) • ujať sa • vžiť sa • zaužívať sa: nová metóda sa rýchlo zabehala, ujala, vžila, zaužívala • fraz.: udomácniť sa • vojsť do života • zapustiť korene: nové spôsoby aj u nás vošli do života, zapustili korene • zakoreniť sa: oslavy sa na pracovisku dávno zakorenili

zahniezdiť sa 1. urobiť si hniezdo (o vtákoch) • uhniezdiť sa: za dedinou sa zahniezdili, uhniezdili bociany • usadiť sa • usídliť sa • udomácniť sa: pod strechou sa usadili, usídlili, udomácnili lastovičky • expr. zapelešiť sa (o niečom neželateľnom): v dome sa zapelešili potkany

2. expr. nájsť podmienky na prijatie (obyč. o niečom neželateľnom) • zakoreniť sa • kniž. vkoreniť sa • zapustiť korene: zahniezdila sa, zakorenila sa v ňom nenávisť, ľahostajnosť; neznášanlivosť v rodine zapustila hlboké korene • udomácniť sa • usadiť sa • usídliť sa • ujať sa: nízka morálka sa udomácnila, ujala na mnohých pracoviskách • rozbujniť sa • rozbujnieť: zlo sa všade rozbujnilo, rozbujnelo • pejor.: rozprasiť sa • zaprasiť sa: vo vede sa zaprasila ideológia

akumulovať sa p. hromadiť sa

hromadiť sa dostávať sa vo väčšom množstve na jedno miesto • kopiť sa • nakopovať sa: problémy sa hromadia; mračná sa kopia, nakopujú • vŕšiť sa • vrstviť sa • navršovať sa • navrstvovať sa • ukladať sa (v hromadách, vrstvách): nevybavené spisy sa vŕšia, vrstvia na stole • expr. hrčiť sa: vyľakané deti sa hrčili v kúte • zhromažďovať sa • zbiehať sa (v rýchlosti): sliny sa mu zbiehajú, zhromažďujú v ústach • zbierať sa • sústreďovať sa • koncentrovať sa: chmáry sa zbierajú nad vrchmi; sily sa v nás sústreďujú, koncentrujú na odplatu • hovor. grupovať sa: účastníci sa už grupujú • akumulovať sa: energia sa akumuluje

amerikanizovať sa prispôsobiť sa americkému spôsobu života • poameričtiť sa • hovor. poamerikánčiť sa: po dvoch rokoch v USA sa celkom amerikanizoval, poamerikánčil, poameričtil

angažovať sa aktívne sa zúčastňovať na niečom, čo má obyčajne spoločenský, politický ráz • zasadzovať sa • vystupovať: angažuje sa, zasadzuje sa, vystupuje za všetko nové • exponovať sa (horlivo pracovať v záujme niekoho, niečoho): exponuje sa, angažuje sa za prijatie zákona; exponuje sa v boji proti drogám • hovor.: páliť sa • páliť si prsty (brať na seba niečo nepríjemné): nebudem sa už za nich páliť, nebudem si za nich prsty páliť • zapájať sa (pridávať sa k spoločnej účasti na niečom, pri niečom): treba, aby ste sa zapájali do riešenia spoločných vecí

p. aj horliť

horliť horlivo sa usilovať o uskutočnenie niečoho, horlivo zastávať niečo, niekoho • oduševňovať sa: horlí, oduševňuje sa za spravodlivosť • zasadzovať sa • angažovať sa: zasadzuje sa, angažuje sa za náš plán • rozohňovať sa • nadchýnať sa (obyč. slovami): rozohňuje sa, nadchýna sa nad myšlienkami rovnosti, slobody

p. aj usilovať sa 1

miešať sa 1. aktívne prejavovať záujem o niečo • starať sa • starieť sa • zamiešavať sa: do toho sa nemiešajte, nestarajte, nestarte • hovor. expr.: pliesť sa • montovať sa: pletie sa, montuje sa do cudzích vecí • hovor. expr. fušovať: nemá rád, keď mu do roboty niekto fušuje • zasahovať • zakročovať • zapájať sa • angažovať sa (so zásahom v prospech niečoho, niekoho): všade sa zapája, angažuje; zakročuje tam, kde ho potrebujú • hovor. kibicovať (obyč. pri hre v karty): Prestaň kibicovať!

2. navzájom sa prestupovať • splývať: hlasy sa miešali, splývali • kniž. zlievať sa: ľudia sa zlievali do zástupu • prelínať sa: červená sa prelína s fialovou • zried. miesiť sa