Synonymá slova "sal" v Synonymickom slovníku slovenčiny

sála väčšia priestranná miestnosť na pracovné al. spoločenské podujatia • sieň: zasadacia, koncertná, divadelná sála, sieň • aula (slávnostná sála): univerzitná aula • amfiteáter (sála so stupňovite rozloženými radmi sedadiel) • zastar. al. expr. palota (parádna sála)

kniha 1. slovesné al. obrazové dielo vydané tlačou v samostatnom zväzku • knižka: vedecká, zábavná, detská kniha, knižka • publikácia: náboženské publikácie • brožúra (menšia brožovaná kniha) • monografia (vedecká kniha spracúvajúca jeden problém al. venovaná jednej osobnosti) • foliant (kniha veľkého formátu) • učebnica (kniha, z ktorej sa učí): učebnica matematiky • cvičebnica (kniha s cvičeniami): cvičebnica hry na klavíri • pren. expr. biblia (kniha veľkej vážnosti; objemná kniha): Sládkovičova Marína sa stala bibliou mládeže • hovor. expr. bachant (veľmi objemná kniha) • hovor. expr. šalabachter (stará, obyč. poškodená kniha)

2. p. zväzok 2

šalabachter 1. p. kniha 1 2. p. zošit

zošit zväzok zošitých listov papiera spevnených obálkou: linajkový, kockovaný zošit • písanka (školský zošit): písanka na domáce úlohy • hovor. expr. šalabachter (stará, obyč. poškodená písanka) • zastar. škripta (Vansová)

dôvtipný prejavujúci bystrosť, originálnosť myslenia (o človeku); svedčiaci o takých vlastnostiach • bystrý: dôvtipný, bystrý žiak • vynachádzavý • vynaliezavý • invenčný (ktorý sa vie vždy vynájsť, nájsť riešenie, prísť s niečím novým): vynaliezavý, vynachádzavý remeselník; invenčné riešenie • dômyselný: dômyselná konštrukcia • ostrovtipný • kniž. ostroumný • menej časté: bystrohlavý • bystroumný: ostrovtipný, bystroumný spoločník na diskusiu • inteligentný • duchaplný (prejavujúci inteligenciu, vtip): inteligentná, duchaplná odpoveď; duchaplný rozhovor • chytrý • vtipný • šikovný (rozumovo): chytrá, vtipná, šikovná hlava • expr. šalamúnsky: šalamúnske riešenie • hovor. nápaditý

p. aj bystrý

múdro uplatňujúc rozum, vedomosti, rozvahu; pôsobiac takto (op. sprosto, hlúpo) • rozumne: v každej situácii koná múdro, rozumne • bystro: bystro odpovedal na otázky • vzdelane • osvietene: keď bolo treba, vedel hovoriť vzdelane, osvietene • šalamúnsky • hovor. expr. fiškálsky: múdro, šalamúnsky, fiškálsky rozriešil každý spor • expr. vševedúcky (všetko vediac): vždy sa tvári tak vševedúcky

porov. aj múdry

múdry rozumovo nadaný; majúci bohaté vedomosti, životné skúsenosti; svedčiaci o tom (op. sprostý, hlúpy) • rozumný • umný: múdry, rozumný, umný človek; múdre, rozumné kroky • inteligentný (majúci inteligenciu): inteligentná osoba • osvietený: múdry, osvietený panovník • vzdelaný • učený: vzdelaná hlava • bystrý • chytrý • chápavý (rýchlo a ľahko vnímajúci, chápajúci): to je múdra, bystrá, chytrá, chápavá hlavička • triezvy • rozvážny (všetko zvažujúci, riadiaci sa triezvym rozumom): triezvy, rozvážny politik • správny • zdravý (zodpovedajúci zdravému rozumu): správne, zdravé názory • hlbokomyseľný (premýšľajúci do hĺbky, obsahujúci hlbokú myšlienku): hlbokomyseľné vety • vševediaci (ktorý všetko vie): vševediaci Boh • priinteligentný (aj iron., priveľmi inteligentný): priinteligentná žena • aj iron. šalamúnsky • expr. fiškálsky (múdry s istou dávkou vypočítavosti, chytráctva): šalamúnske, fiškálske riešenie sporu • iron.: rozumársky • rozumkársky: Nechaj si tie rozumkárske reči! • expr.: premúdry • premúdrený (veľmi múdry) • zastar. vedomý

p. aj vzdelaný, bystrý 2

šalamúnsky 1. p. vynachádzavý, dôvtipný, múdry 2. p. múdro

vynachádzavý ktorý ľahko, rád vynachádza (spôsob riešenia situácie a pod.) • vynaliezavý: dieťa je pri hre vynachádzavé, vynaliezavé • dômyselný (ukazujúci bystrosť mysle): dômyselný konštruktér • dôvtipný (ktorý má dôvtip): dôvtipný študent • hovor. nápaditý • bystrý (majúci dobrý a rýchly postreh): bystrý pozorovateľ • expr. vymýšľavý (Alexy) • pren. expr. šalamúnsky (ktorý sa vie vynájsť): šalamúnske riešenie • kniž. invenčný

izba obytná miestnosť: obývacia izba, hotelová izba • zastaráv. al. expr. izbica • salón (izba na prijímanie návštev): hudobný salón • zastaráv. chyža • šalanda (v minulosti veľká izba pre sezónnych robotníkov, expr. veľká neútulná izba): bývať v šalande • kniž. komnata (veľká izba, obyč. v paláci): kráľovská komnata • zastar. svetlica (lepšie zariadená izba): hosťovská svetlica (Zúbek) • subšt. cimra: kasárenská cimra

p. aj cela

šalanda p. izba

pozerať (sa) 1. zrakom sledovať niečo, niekoho, opierať niekam zrak • dívať sa • hľadieť: pozerať (sa), dívať sa, hľadieť von oblokom, do zrkadla; s láskou sa pozerá, díva na dcéru; nechápavo hľadí na otca • hovor. kukať (sa): kuká (sa) iba pred seba • upierať zrak (uprene pozerať) • poet.: zrieť • páčiť • expr. okáliť • expr. zried.: okáľovať • očiť • fraz. vyvaľovať/vypliešťať/vytriešťať/trieštiť/pleštiť oči (zvedavo al. prekvapene, vyjavene pozerať): okáliť okolo seba; zďaleka na nás očia; vyvaľuje oči na prichádzajúcich • jastriť • iskriť očami (prenikavo, bystro pozerať): jastrí po okolí • blýskať očami (prenikavo al. zlostne pozerať) • zazerať • expr.: gániť • fľočiť • fľochať (nenávistne al. zboku pozerať) • nár. bočiť: škaredo na nás zazerali, gánili, fľočili • nazerať • expr.: nazízať • nakúkať • škúliť • poškuľovať (ukradomky, tajne, zvedavo pozerať): nazízať, nakúkať do hrncov; škúli, poškuľuje, aby sa z povinnosti vyšmykol • vzhliadať (smerom hore) • vyzerať (smerom von, obyč. v očakávaní niečoho): vyzerá z obloka • rozhliadať sa (na všetky strany): rozhliada sa po okolí • zízať (bezmyšlienkovite, nechápavo pozerať; pozerať ukradomky, tajne) • nár.: priezočiviť • bezočívať (bezočivo pozerať na niekoho, najmä pri jedení) • expr.: pokukávať • pokukovať (chvíľami pozerať): pokukávajú na nás, či ešte čakáme • hovor.: vykúkať • vykukávať • vykukovať (pozerať odniekiaľ): vykúka z obloka • hovor. expr.: mumákovať • trpákovať (hlúpo, bezočivo sa pozerať)

2. zrakom dôkladne skúmať, zisťovať niečo • prezerať • obzerať • obzerať sa: pozerá, prezerá terén, či vyhovuje; pozerá, obzerá si znečistené ruky; obzerá sa, kto to hádže • kniž. obhliadať si: obhliadajú si situáciu • hovor.: okúkať • okukávať • okukovať • obkúkať • obkukávať • obkukovať: okúka okolie • fraz. premeriavať pohľadom (prísne pozerať): premeriava pohľadom okolostojacich • rozhliadať sa (okolo seba, na všetky strany): rozhliada sa, kde si zloží veci

3. prejavovať záujem o niekoho, o niečo • expr.: poškuľovať • škúliť • pokukávať • pokukovať: chlapci už začínajú poškuľovať, škúliť, pokukávať po dievčatách; poškuľuje, pokukuje po novom aute • expr.: bľuskať • fľochať: bľuská, fľochá po dievčencoch, na dievčence • mrkať (dávať očami znamenie): mrká na susedku • hádzať očami (po niekom, po niečom)

4. obracať pozornosť, brať do ohľadu • dívať sa • hľadieť: pozerá (sa), díva sa, hľadí iba na výhody • všímať si • venovať pozornosť: všíma si tú vec bližšie; nevenuje pozornosť zbytočnostiam, nepozerá na zbytočnosti • starať sa • dbať: starať sa o to, dbať na to, o to, aby strava bola pestrá • prizerať sa (pozorne sledovať): prizerať sa hre • prizerať (brať ohľad na niečo): prizerajú na naše špecifické podmienky

5. dávať sa vidieť, byť viditeľný • hľadieť • zračiť sa: z tváre pozerá, hľadí, zračí sa úprimnosť; smrť mu pozerá, hľadí z očí • sálať • prejavovať sa • ukazovať sa: všade sála, prejavuje sa čistota • zrkadliť sa • odzrkadľovať sa • odrážať sa: v očiach sa zrkadlí strach

6. p. hodnotiť

sálať vydávať zo seba teplo, svetlo, žiaru a pod.; prúdiť z nejakého zdroja (o teple, svetle, žiare a pod.; aj pren.) • vyžarovať • žiariť: slnko sála, vyžaruje ostré svetlo; svetlo sála, vyžaruje, žiari zo slnka; pahreba ešte sála, vyžaruje; teplo, oheň sála, vyžaruje z pahreby; kniž. sála, vyžaruje z neho radosť, šťastie • vychádzať (prúdiť zo zdroja): z pece vychádza horúčosť • šíriť sa (prúdiť všetkými smermi): navôkol sa šíri teplo, pokoj • zračiť sa (prejavovať sa v niečom): na tvári sa mu zračí šťastie, žiaľ • fyz. emitovať

p. aj sršať 2

sršať 1. prudko vo väčšom množstve vyletúvať, odskakovať (obyč. o iskrách): z prskavky iskry sršali na všetky strany • šľahať • vyšľahovať (o ohni): plameň, oheň šľahal, vyšľahoval do výšky • prskať (rozstrekovať sa so syčivým zvukom): raketa prská, srší • iskriť sa: neos. z komína sa iskrí

2. expr. prudko, vo veľkej miere sa prejavovať (obyč. citovo) • planúť • expr. horieť: srší, planie, horí zápalom, radosťou • kniž. prekypovať: prekypuje v ňom zlosť, oduševnenie • kniž. sálať • vyžarovať • zračiť sa: z očí mu sála strach, nenávisť; z tváre vyžaruje radosť; v pohľade sa zračí veselosť • iskriť (očami, pohľadom): iskrí očami od zlosti

vyžarovať 1. vydávať zo seba energiu • fyz. emitovať • zried. vyžiarovať: slnko vyžaruje, emituje teplo, svetlo • žiariť: rozpálená pec žiari • sálať • šíriť: pahreba ešte sála, šíri príjemné teplo

2. byť niečím vylučovaný, prúdiť z nejakého zdroja • vychádzať • zried. vyžiarovať: z lampy vyžaruje, vychádza tlmené svetlo • žiariť: z očí jej žiari veselosť • šíriť sa: z hlavy sa mu šíri bolesť do celého tela • zračiť sa: chorému sa na tvári zračí pokoj, utrpenie • dýchať: dýcha z nej pokoj, harmónia

šalátovka p. uhorka

uhorka zelenina s podlhovastými jedlými plodmi: kvasené, kyslé uhorky • hovor.: šalátovka (šalátová uhorka) • nakladačka (uhorka na nakladanie, konzervovanie)

klam 1. obraz nezodpovedajúci skutočnosti: Je to skutočnosť a či klam? • zdanie (čo sa iba na pohľad javí ako skutočnosť): všetko bolo iba zdanie • predstava (fantáziou utvorený obraz): fantastické predstavy o vesmíre • vidina: bola to len vidina • ilúzia: žiť v ilúziách • prelud: vo sne ho prenasledovali preludy • mámenie • kniž. mam: mam a klam • kniž. vízia • videnie: mať videnie • kniž. mámor (Vajanský) • halucinácia: zrakové halucinácie • fikcia (klamný obraz o skutočnosti): všetko, čomu doteraz veril, sa ukázalo ako fikcia • fantóm: fantóm moci • fatamorgána (klamná predstava): fatamorgána šťastia • kniž.: chiméra • fantazmagória • fantazma (Vajanský) • omam (Podjavorinská) • omar (Figuli) • šaľba

2. predstieranie niečoho • klamstvo • podvod: pristihnúť niekoho pri klame, klamstve, podvode • lož: šíriť lož • luhárstvo • hovor. cigánstvo: s tým cigánstvom sa ďaleko nedostaneš • lesť • úskok (predstierané konanie na oklamanie niekoho): dosiahnuť svoj zámer ľsťou, úskokom • pretvárka • neúprimnosť • pokrytectvo • pejor. farizejstvo (predstieranie niečoho, čo nezodpovedá vnútornému presvedčeniu): spoločenská pretvárka, neúprimnosť • hovor. švindeľ: to je obyčajný švindeľ • hovor. bluf: je to obyčajný bluf • faloš: človek bez falše • hovor. expr. podfuk • expr. luhanina • hovor. pejor.: šudiarstvo • šudierstvo • pejor.: šarlatánstvo • eskamotáž • kniž. šaľba

lož úmyselne nepravdivý, zavádzajúci výrok (op. pravda) • klamstvo: šíriť lži, klamstvá • cigánstvo • nepravda • nepravdivosť • výmysel • expr.: luhanina • cigánčina • hovor. bluf • kniž.: šaľba • mystifikácia • kniž. zried. oklam

ošiaľ stav mysle bez jasného vedomia vyvolaný silným citovým vzrušením • opojenie • omámenie • ošialenie: nebola to láska, bol to iba chvíľkový ošiaľ; radostné opojenie • kniž.: šaľba • omam: sladká šaľba mladosti • poet. mámor: mámor zmyslov (Vajanský)

podvod úmyselné oklamanie s cieľom získať vlastný prospech al. poškodiť druhého • hovor. expr. podfuk: nadobudnúť niečo podvodom, podfukom • podvodníctvo • hovor. švindeľ: to je obyčajný švindeľ • expr. balamuta • hovor. expr. humbug: tá záležitosť s predajom domu bola humbugom • lesť • úskok (predstierané konanie na oklamanie niekoho): použiť lesť, úskok • trik (šikovný postup založený na klamstve): predvolebné triky • nepoctivosť • pejor. šarlatánstvo • klamstvo • klam • lož • nepravda: pristihnúť niekoho pri klamstve, lži; stavať na klame, nepravde • expr.: luhanina • šaľbiarstvo • šaľba • hovor.: cigánstvo • cigánčina

p. aj úskok, klam 2

šaľba 1. p. ošiaľ 2. p. lož, podvod

klamár kto klame • luhár: označiť niekoho za klamára, luhára • úskočník (kto používa úskoky) • pokrytec • falošník • pejor. farizej (falošný človek): politickí pokrytci • pejor. šarlatán: vyhlásiť niekoho za šarlatána • podvodník (kto sa dopúšťa podvodu): sobášny podvodník • hovor. cigáň: tvrdil, že to neurobil, cigáň akýsi • hovor.: švindler • švindliar • hovor. expr. podfukár • expr. šaľbiar • hovor. pejor.: šudiar • šudier • zried. zavádzač (Bodenek) • zried. zavádzateľ (Kukučín) • hovor. pejor. zried. ošmek (Urbánek) • hovor. pejor. zried. ošmekár • pren. pejor. eskamotér (obratný klamár)

luhár kto vedome hovorí nepravdu, klame • klamár: nenapraviteľný luhár, klamár • expr. šaľbiar • hovor. cigáň • hovor. pejor.: šudiar • šudier; podvodník

podvodník 1. kto sa dopúšťa podvodov • hovor. expr. podfukár: politickí podvodníci, podfukári • klamár • luhár • hovor.: švindliar • švindler • expr.: šaľbiar • šibeničník • hovor. pejor.: šudiar • šudier • pejor. šarlatán • pejor. zried.: ošmek • ošmekár • hovor. pejor.: hochštapler • macher • hovor. cigáň

p. aj klamár

2. p. dobrodruh

šaľbiar p. klamár, podvodník 1

klamať 1. vedome hovoriť nepravdu • luhať • hovor. cigániť: klamal, luhal mu do očí; chlapec cigánil, že nič nevidel • hovor. šialiť • hovor. expr.: šaľbiariť • lakovať • gabať: Nešiaľte, nelakujte nás! • fraz. expr. vodiť za nos: po celý čas chlapca vodili za nos • fraz. expr. sypať niekomu piesok do očí • hovor. expr.: zohýbať • zohýnať (nehovoriť pravdu)

2. vyvolávať nesprávnu predstavu o niečom • zavádzať • mýliť: klamalo, mýlilo nás zdanie pokoja; zavádzať verejnosť sľubmi • pliesť • miasť • mámiť • hovor. šialiť: zbytočne ma pletieš svojimi výmyslami; mätú, šialia ho zmysly • hovor. blufovať: blufuje, aby pravda nevyšla najavo • dezinformovať (chybne informovať) • mystifikovať (zastierať pravdu) • byť klamný: počasie je klamné • fraz. expr. maľovať straky na kole

p. aj balamutiť

3. dopúšťať sa podvodu voči niekomu • podvádzať: klame, podvádza úrady; klamať, podvádzať manželku • hovor. pejor.: švindľovať • fixľovať (obyč. pri hre): pri kartách švindľuje, fixľuje • hovor. expr.: šudiť • šudiariť: kde môže, šudí • pejor. ošmekávať (klamaním okrádať) • expr. gabať

šaľbiariť p. klamať 1

klamný založený na klame, vyvolávajúci nesprávnu predstavu al. mienku (op. neklamný) • klamlivý • zried.: klamavý • oklamný: klamné, klamlivé zdanie; klamné, klamlivé, klamavé zvuky • zdanlivý • neskutočný (ktorý sa len zdá, ktorý v skutočnosti nie je): zdanlivé, neskutočné vidiny • iluzívny • iluzórny • skreslený (založený na ilúzii): mať o živote iluzívne, iluzórne, skreslené predstavy • pren. krivý: krivé zrkadlo • mámivý • fatamorganický • zried. šalebný • poet. mamný (ktorý mámi, zavádza): mámivá, šalebná hra na lásku • preludný: preludná radosť (Šoltésová) • expr. zastaráv.: šaľbiarsky (Plávka) • šialivý (Jesenská) • kniž. lichý: liché nádeje • nepravdivý • nepravý • pejor. takzvaný: uveril nepravdivej, nepravej úprimnosti; dočkali sa takzvanej slobody • podvodný • kniž. lživý (založený na úmyselnom klamstve) • demagogický (opierajúci sa o falošné argumenty, prázdne sľuby; obyč. v politike) • zavádzajúci: podvodné, lživé dôkazy; lživá, demagogická propaganda; demagogická, zavádzajúca politika • falošný • nesprávny • bludný: falošné, nesprávne, bludné teórie o rovnosti • mylný • mystifikujúci: mylné, mystifikujúce informácie • menej časté mýlivý (ktorý mýli) • nestály • premenlivý • hovor. aprílový (o počasí) • expr. zried. vyluhaný: vyluhaná láska (Figuli)

šaľbiarsky p. klamný

šaľbiarstvo p. podvod

saldovať p. spočítať

spočítať počítaním zistiť súčet • sčítať • zrátať: s(po)čítajte, zrátajte knihy, či sú všetky • porátať (obyč. postupne): porátať prítomných • posčitovať • pozratúvať (viac osôb, vecí): posčitovať, pozratúvať všetkých, čo sedia za stolom • odpočítať • odčítať • odrátať (počítaním odmerať, určiť): odpočítala desať najkrajších kusov a položila do tašky; od(po)čítať, odrátať do desať a štartovať • prepočítať • prerátať (znova spočítať): prepočítať si, prerátať si vrátené peniaze • účt. saldovať (spočítať sumu na každom liste účtovnej knihy) • zosumovať • zosumírovať (určiť sumu): zosumovať položky • zúčtovať (počítaním zistiť, vybaviť účet): všetko si zúčtovali, ba ešte aj pridali

šalebný p. klamný

besnieť (sa), besniť (sa) expr. nespútano sa prejavovať (v konaní niečoho zlého, v hneve a pod.) • šalieť (sa): ľudia vo vojne besneli, šaleli • zúriť • divieť • vyčíňať • vystrájať • hovor. expr. šarapatiť (aj o živelných pohromách): uragán zúril, divel, vyčíňal, vystrájal; povodeň šarapatí • blázniť (sa) • vyvádzať (nerozumne sa správať): Čo toľko besníte, bláznite, vyvádzate!

blázniť (sa), blaznieť (sa) expr. nerozumne, mimo normy sa správať al. sa tak prejavovať; prejavovať túžbu (obyč. ľúbostnú) za niekým, niečím • expr.: šalieť (sa) • šialiť sa • pochabieť sa • pochabiť sa: blaznie (sa), šalie (sa), pochabí sa od radosti; blázni sa, pochabí sa za chlapcami; počasie sa blázni, šalie, pochabie • expr.: besnieť (sa) • divieť • besniť (sa) (veľmi sa blázniť) • expr.: jašiť sa • jančiť sa • treštiť: jašiť sa za dievčencami; treštia za ideálmi slobody • tratiť rozum • mať vrtochy • expr. pochybovať na rozume/na rozum: Čo tratíš rozum?; na starosť má vrtochy • hovor. expr. rapľovať (o človeku al. mechanizme): stroj rapľuje • vystrájať • šantiť • vyvádzať • divočieť (blaznieť sa pri hre, zábave) • fraz. nezmestiť sa do kože • samopašiť (sa) (správať sa samopašne, nespútane, bujaro a pod.) • subšt. blbnúť • expr. neos.: šibe mu • švitorí mu (stráca rozum) • fraz. pejor. kvapká mu na karbid (je nenormálny)

šalieť (sa) p. blázniť (sa)

túžiť pociťovať silnú túžbu mať niečo, dosiahnuť niečo, veľmi niečo chcieť: túžiť za porozumením, za domovom; túžiť po pokoji • bažiť • dychtiť (vo veľkej miere): baží po dobrom jedle; dychtí vládnuť nad rodinou • kniž.: prahnúť • žízniť: prahne, žízni po láske, uznaní • kniž. lačnieť: lačnie za vzdelaním • zried. smädiť: smädia po krvi • expr.: mrieť • zmierať • umierať • hynúť • horieť (obyč. pri silnej citovej náklonnosti k niekomu): mrie, umiera za milým • zried. žiadostiť (žiadostivo túžiť): nik po nej nežiadostí • expr. umárať sa (trápiť sa túžbou): umára sa za deťmi, za ženou • expr. triasť sa (s nedočkavosťou): trasie sa za funkciami • vzdychať (bolestne túžiť): vzdychá za deťmi • rojčiť (s túžbou premýšľať): rojčiť o šťastí, o vzdialených krajinách • expr.: divieť • šalieť (sa) • šialiť sa • hovor. expr.: blaznieť • blázniť sa (nápadne prejavovať vášnivú túžbu za niečím, niekým): divie, šalie (sa) za autami, za hokejom; blaznie, blázni sa za dievčatami • hovor. expr. letieť (na niekoho); (žiadostivo túžiť): letí na peniaze, na mužov • lakomiť sa • expr. pachtiť sa (za majetkom, peniazmi) • nár. expr. pašmať sa

vystrájať¹ robiť kúsky, ktoré okolie prijíma negatívne, ktoré spôsobujú nepríjemnosti; neviazane, neprimerane sa správať • vyvádzať • vyčíňať: nedospelí chlapci vystrájajú, vyvádzajú nezbedy; vyčíňanie bandy • expr. stvárať • hovor. zvádzať: Čo tam vedľa stvárajú?; stvárať kúsky, čertoviny, neprístojnosti, nezbedy; zvádzať hlúposti • vymýšľať • zried. paratiť: deti stále čosi vymýšľajú • hovor. expr.: garazdovať • garazdiť • robiť garazdu: nič nerobia, iba sa povaľujú a robia garazdu • expr.: besnieť (sa) • besniť (sa) • divieť • šalieť (sa) (veľmi vystrájať) • nezbedníčiť • robiť nezbedu/nezbedy • robiť neplechu/neplechy • robiť pestvá (vystrájať zo samopaše) • hovor. beťárčiť • šantiť • šantovať • robiť šanty • robiť šibalstvá • robiť huncútstva (vystrájať žartovné, huncútske kúsky) • expr. rákošiť (Hviezdoslav) • hovor. expr. šarapatiť • zried. vrtošiť • zastaráv.: všetečiť • všetečniť (Šoltésová) • fraz. expr. nezmestiť sa do kože

šálka menšia nádoba s uškom na pitie; jej obsah • hrnček: šálka, hrnček na čaj, kávu; vypiť šálku, hrnček mlieka

pochábeľ expr. pochabý človek • expr. vetroplach: mladý pochábeľ, vetroplach • zried. pochabec • expr.: pojašenec • zjašenec • otreštenec • ojašenec • jašo • šaľo • šajo • oplašenec • pajác: vystrája ako pojašenec, pochabec • expr.: frčkár • lapikurkár • apríl (nestály človek) • hovor. expr.: blázon • šibnutý • pejor. pobehaj: on je iba taký pobehaj • hovor. pejor. šiši • kniž. fanfarón • iron. fiťfiriť (bezvýznamný človek s komickými vlastnosťami) • expr. hastroš (človek pochabý v oblečení)

šaľo p. pochábeľ

šalogátor p. žalúzia

žalúzia sťahovací mechanizmus z tenkých latiek na obloky, dvere a pod. • hovor. zastar. šalogátor (Timrava)

expozícia 1. súbor vystavovaných predmetov: expozícia obrazov • výstava: výstava šperkov • výstavka: výstavka kníh • salón (expozícia umeleckých diel al. priemyselných výrobkov): jarný salón

2. osvetlenie fotografického materiálu • osvit

3. p. úvod

salón 1. p. izba 2. p. výstava, expozícia 1

výstava vystavenie, vystavovanie uceleného súboru predmetov: výstava obrazov, kníh, šperkov; ísť na výstavu; usporiadať výstavu • výstavka (menšia výstava): výstavka kníh, ručných prác • expozícia: expozícia priemyselných výrobkov • salón (výstava umeleckých diel al. priemyselných výrobkov)

kabinetný 1. odtrhnutý od života, nesúvisiaci s praxou (o človeku al. jave, veci) • kniž. salónny: kabinetný, salónny vedec, revolucionár • abstraktný • teoretický: zaoberať sa kabinetnými, abstraktnými, teoretickými problémami • akademický: viesť prázdnu akademickú debatu

2. p. vzorový

ľahký 1. ktorý má relatívne malú hmotnosť (op. ťažký): ľahká taška • nízky • malý • muší (o hmotnosti): ľahká, malá, nízka hmotnosť; pästiari v ľahkej, mušej váhe • páperový (ľahký ako páper): padá páperový sneh • vzdušný (ľahký a priesvitný): vzdušná tkanina • nadýchaný • nadýchnutý (ľahký a jemný): nadýchnutý obláčik; vznášala sa v nadýchaných šatách • kyprý • pórovitý • riedky (ktorý prepúšťa vzduch): kyprá, riedka pôda; pórovitý betón • tenký • jemný (op. hrubý): šaty z jemného, tenkého materiálu; tenký kabát • expr.: ľahučký • ľahunký • ľahulinký (veľmi ľahký) • priľahký (príliš ľahký)

2. ktorý nie je zložitý, ktorý nevyžaduje veľkú námahu, sústredenie a pod. (op. ťažký) • jednoduchý • prostý • nekomplikovaný: riešiť ľahký, jednoduchý prípad (op. zložitý); zvolil si prostý, nekomplikovaný spôsob obživy; nekomplikovaný pôrod • pohodlný • bezstarostný • pren. schodný (bez prekážok, starostí): vybral si pohodlnejšiu, schodnejšiu cestu životom; bezstarostná konverzácia • pokojný • tichý (bez trápenia, obyč. o smrti) • zábavný • nenáročný • salónny (nevyžadujúci sústredenie): ľahká, zábavná hudba; nenáročná, salónna skladba • hladký • nerušený (bez prekážok, komplikácií): hladký priebeh choroby • hravý (ako hra): hravým spôsobom prekonať prekážku • expr.: ľahučký • ľahunký • ľahulinký (veľmi ľahký) • priľahký (príliš ľahký)

3. ktorý má malý dosah, účinok, vplyv a pod. • mierny • slabý: ľahký, mierny, slabý mráz (op. silný, tuhý); ísť miernym poklusom; ľahký, slabý zápal pľúc (op. ťažký); ľahký, slabý spánok (op. hlboký, tuhý) • malý • nepatrný • zried. nevážny: hráč utrpel malé, nepatrné, nevážne zranenie (op. ťažké); ísť cestou menšieho odporu (op. väčšieho) • jemný: jemný vánok, dotyk • neprízvučný • nedôrazný (v hudbe): neprízvučná, nedôrazná doba

4. bez ťažkostí stráviteľný; menej výdatný • diétny • nemastný (op. ťažký): ľahké, diétne, nemastné jedlá • nekalorický: pri redukčnej diéte je najlepšia nekalorická strava

5. vyrábajúci na suroviny a energiu menej náročné výrobky (op. ťažký): ľahké strojárstvo • spotrebný (vyrábajúci výrobky dennej spotreby): spotrebný priemysel

6. p. svižný, pružný 2 7. p. nemravný

salónny 1. p. vyberaný 1, uhladený 1 2. p. kabinetný 1 3. p. ľahký 2, zábavný 1

spoločenský 1. ktorý sa týka ľudskej spoločnosti a javov s ľudskou spoločnosťou spojených, ňou vytvorených • sociálny: spoločenský, sociálny pokrok; spoločenské, sociálne zápasy • humanitný (skúmajúci ľudskú spoločnosť, zameraný na spoločnosť; op. prírodný): humanitné vedy • verejný • všeobecný • kniž. pospolitý (v spoločnosti rozšírený, známy): predstavitelia verejného života; dbať na verejné, všeobecné blaho (op. osobné, súkromné); uprednostňovať všeobecné záujmy; rozprúdiť pospolitý život • kolektívny (op. individuálny): kolektívny charakter výroby, kolektívne hry

2. ktorý je určený, vhodný do spoločnosti, spoločnosťou vyžadovaný • slávnostný • sviatočný (op. bežný, všedný, každodenný): spoločenská, slávnostná udalosť; slávnostné, sviatočné šaty • slušný • uhladený: slušné, uhladené správanie • salónny • oficiálny (trochu strojený, nie celkom uvoľnený, nie dosť prirodzený): salónne gestá; salónne, oficiálne vystupovanie

3. ktorý sa dobre cíti v spoločnosti, medzi ľuďmi (op. samotársky, nespoločenský): priateľ je veľmi spoločenský typ • komunikatívny (ktorý ľahko nadväzuje kontakt, rozhovor a pod.; op. nekomunikatívny): je dosť komunikatívna • priateľský • družný • kamarátsky • bezprostredný (op. uzavretý, nedružný, nekamarátsky): skupina priateľských, družných, kamarátskych, bezprostredných mladých ľudí

uhladený 1. ktorý veľmi dbá na slušné správanie, na dobré spôsoby v spoločenskom styku; svedčiaci o tom • slušný • zdvorilý • dvorný: uhladený, slušný, zdvorilý mladík; uhladené, slušné, zdvorilé, dvorné správanie • úslužný • úctivý (správajúci sa podľa bontónu, prejavujúci slušnosť najmä voči starším): úslužná, úctivá osoba • kniž. spôsobný: spôsobné deti • distingvovaný • kultivovaný • jemný • zastar. jemnomravný (op. drsný, hrubý): distingvovaná, kultivovaná, jemná dáma; mať distingvované, kultivované, jemné spôsoby • vycibrený • vybrúsený • kniž. salónny: vycibrená, vybrúsená reč; vybrúsený, salónny slovník • hovor.: fajný • fajnový: zakladal si na fajnovom, fajnom vystupovaní

2. ktorý veľmi dbá na dokonalý vonkajšok (o človeku); vyznačujúci sa peknou úpravou, úhľadnosťou, vkusom • upravený • elegantný: vždy bola uhladená, upravená, elegantná, slovom ako zo škatuľky; uhladený, upravený vonkajšok; uhladené, upravené záhony • expr. ulízaný (nápadne upravený): ulízaný oficier, ulízaný gymnazista • úhľadný: úhľadné písmo; tichá ulička pôsobila uhladeným, úhľadným dojmom

3. starostlivo, hladko učesaný • expr. ulízaný • expr. zried. ulizkaný: mal namokro uhladenú, ulízanú, ulizkanú hlavu; ulízaní, ulizkaní pánkovia • hladký (iba o vlasoch): dáma s uhladeným, hladkým účesom

vyberaný 1. starostlivo volený; dbajúci na vysokú úroveň • jemný • vybraný: má vyberané, jemné, vybrané spôsoby • distingvovaný: distingvovaný prejav • uhladený • spôsobný (vyberaný v prejave): uhladený človek • elitný: elitná spoločnosť • delikátny • hovor., obyč. iron.: nóbl • salónny (spoločensky vycibrený): delikátne, nóbl, salónne správanie • aristokratický (akým sa vyznačujú aristokrati): mať aristokratické spôsoby • vznešený • hovor. lepší (spoločensky vyššie postavený) • expr. panský: vznešené panstvo; dievča z lepšej, panskej rodiny • hovor.: fajnový • fajný: fajnový pán

2. ktorý vo veľkej miere oplýva dobrými vlastnosťami, schopnosťami a pod. • jemný • vybraný • delikátny • prvotriedny • akostný • kvalitný: vyb(e)rané, jemné, delikátne vína; prvotriedny, akostný, kvalitný materiál • znamenitý • vynikajúci • výborný • skvelý: dnes som mal znamenitý, vynikajúci, výborný, skvelý obed • vycibrený: vycibrený vkus • kabinetný: kabinetná ukážka komorného spevu • prvý (ktorý je na najvyššej úrovni): vozeň prvej triedy • hovor.: fajnový • fajný: fajnová vôňa • kniž. zastar. exkvizitný

p. aj výborný

zábavný 1. ktorý vyvoláva al. má vyvolávať dobrú náladu • veselý: je to zábavný, veselý človek • smiešny: rozpráva smiešne historky • rozmarný • úsmevný • rozveseľujúci • hovor.: špásovný • laškovný: sledovali rozmarný, úsmevný príbeh • bezstarostný: viedli bezstarostný život • ľahký • salónny (op. vážny): večer ľahkej hudby; salónna skladba • humoristický: humoristický časopis • estrádny • kabaretný • revuálny (o programe): večery vypĺňal estrádny program • kniž. fidélny

p. aj smiešny

2. p. zaujímavý

debnenie obal al. stena z dosák, do ktorej sa plní a ubíja betón • stav. slang.: šalovanie • šalung: rozkladacie debnenie, rozkladací šalung

šalovanie p. debnenie

debniť obkladať niečo doskami, robiť debnenie • stav. slang. šalovať: debnili, šalovali už druhé poschodie

šalovať p. debniť

hlupák hlúpy al. nerozvážny človek (používa sa často v nadávkach) • sprosták: to môže urobiť len hlupák; ten chlap je veľký sprosták • expr.: chumaj • chmuľo • chruňo • trpák • truľo • trkvas • tupec • tupák • tupáň • kubo • trúba • pejor. krpčiar (človek bez rozhľadu) • expr. zried. tupohlavec • expr.: ďuro • ľoľo • zadebnenec • zadubenec • tĺk • mumko • mumo • mumaj • mumák • hlúb (Rázusová-Martáková) • hovor. expr. blázon • expr. dilino • hovor. expr. šibnutý • expr.: dubová hlava • zadebnená hlava • prázdna makovica • expr. zried. trúd (Zguriška) • expr.: debil • idiot • kretén • imbecil • pejor. somár: Nebuď somár! • pejor.: osol • bumbaj • trubiroh • bambuch • trúp • ľaľo • primitív • obmedzenec • ignorant • mamľas • chren • ozembuch • mameluk • hovor. pejor.: trdlo • trlo • ťulpas • bibas • hotentot • šiši • hrub.: hovädo • kôň • vôl • baran • subšt.: blbec • blb • blbáň • chňup • magor • cvok • mešuge • mišuge • debo • expr.: teľpis (Jesenská) • šaluga (Jesenská)

šaluga p. hlupák

šalung p. debnenie

pozdravovať 1. v spoločenskom styku prejavovať úctu, priateľstvo al. nadväzovať kontakt (obyč. ustálenou slovnou formou) • pozdravovať sa (komu): vždy ma pozdravuje, pozdravuje sa mi veľmi úctivo; pozdravujú nás, pozdravujú sa nám už zďaleka • menej vhodné: zdraviť (koho) • zdraviť sa (komu): neviem, kto sa mi tak zdvorilo zdravil • klaňať sa • ukláňať sa (pozdravovať úklonom hlavy al. hornej časti tela; pozdravovať slovne): klania, ukláňa sa mi pri každom stretnutí • salutovať (pozdravovať zdvihnutím ruky k čiapke) • hovor. zdravkať (pozdravovať pri pripíjaní): zdravkali si pri každom pohári

2. prichádzajúceho kladne prijímať, obyč. slávnostne, s potešením • vítať: davy pozdravovali, vítali prezidenta • menej vhodné zdraviť: vzácneho hosťa pozdravovali, zdravili volaním na slávu

salutovať p. pozdravovať 1