Synonymá slova "sa" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 3991 výsledkov (34 strán)
-
trest odplata za previnenie postihujúce previnilca: prísny, ťažký trest, zaslúžiť si trest • pokuta (peňažný trest): zaplatiť pokutu • sankcia (donucovacie opatrenie ako trest): materiálne sankcie • penále (peňažný trest za nedodržanie zmluvy) • napomenutie (stupeň mierneho trestu): otcovské napomenutie • pokarhanie: verejné pokarhanie
trhať 1. prerušovane prudko a krátko ťahať • mykať • šklbať: trhať, mykať povrazom; neos. šklbe, trhá mu v oku • nár.: škubať (Smrek, Rázus) • skubať (Kukučín) • expr.: drmať • trmať • drmotať • drmancovať: drme, drmoce ho za kabát • sekať: posmešne seká rukami, plecom • expr.: myksovať • myksľovať • mykcovať • hegať: myks(ľ)uje konáre, hegá kľučkou • potŕhať • potrhávať • potrhovať • pomykávať • pošklbávať (prerušovane al. opakovane): pes potŕha, pomykáva reťazou; neos. pošklbáva mu sval
p. aj mykať, triasť
2. násilne deliť na kusy • šklbať: trhá papier, šklbe zošit • nár.: rusať • ruskať (trhať na drobné kúsky): rusať plachtu na obväzy • driapať: driape mäso z koristi, kožu z tváre • expr. kmásať: kmáše všetko, čo mu príde pod ruku • expr. capartiť (na kusy) • roztrhávať • pretrhávať • pretŕhať • spretrhávať: vlk roztrhával ovce; pretŕhať nite • drať (nosením): derie pančuchy, šaty
3. s úsilím vyberať (obyč. niečo pevne zasadené) • vytŕhať • vytrhávať: trhať, vytrhávať repu zo zeme; trhať, vytŕhať si vlasy • vyšklbávať • šklbať: vyšklbáva trávu; šklbe perie • lek. extrahovať (zuby)
4. prudko odstraňovať (obyč. z povrchu niečoho) • stŕhať • strhávať • strhúvať • expr.: kmásať • rafať • šklbať: trhá, stŕha, šklbe z neho šaty; vietor kmáše, rafá lístie zo stromu • driapať • expr. šarpať: driape, šarpe z nej kabát
5. p. oberať 1
tŕstie vlhkomilné trávovité rastliny; porast z nich • šašina • šášie • šáš: stolička upletená z tŕstia; ukryť sa v tŕstí, v šašine, v šáší, v šáši • trsť • trstina (vysoká vodná tráva) • šachor (vodná úžitková rastlina): pokryť chalupu šachorom • šachorina • zried. šachorie (porast zo šachora) • šarina (vysoká vodná tráva)
truhla 1. schránka na telo mŕtveho • rakva: drevená, kovová truhla; položiť telo do rakvy • sarkofág (umelecky zhotovená truhla z kameňa al. kovu): mramorový sarkofág
2. starobylý kus nábytku v podobe väčšej podlhovastej debny s vrchnákom na ukladanie šiat, potravín a pod.: truhla plná bielizne • truhlica (menšia truhla): vyrezávaná truhlica • súsek (truhla na obilie)
tučný 1. (o človeku) ktorý má veľkú hmotnosť, veľký objem; ktorý je obalený, obrastený tukom, obyč. o tele al. jednotlivých jeho častiach (op. chudý) • tlstý • telnatý: pod širokými šatami sa dalo vytušiť tučné, tlsté telo; tlstý, telnatý chlap • okrúhly • guľatý • expr.: bucľatý: okrúhle, guľaté, bucľaté detské líčka • nár. jablčistý: jablčisté prasiatko • plný • zaokrúhlený • oblý • kyprý: plné, zaokrúhlené, oblé boky, plecia; kyprá dievčina • korpulentný • objemný • zavalitý: korpulentná, objemná, zavalitá postava • mäsitý • mäsnatý (obrastený mäsom): spotené mäsité, mäsnaté ruky • sadlovitý • sadlový (obrastený sadlom): sadlovité, sadlové brucho sa mu pri smiechu natriasalo • obézny • pretučnený (nezdravo, chorobne tučný): množstvo obéznych, pretučnených ľudí • zažitý (dobre živený) • zastar. záživný: zažitý, záživný ženáč • hovor. silný: je silnejšej postavy • plnoštíhly (so sklonom tučnieť) • moletný • molet (neskl.): plnoštíhla, moletná dáma • expr.: tučnučký • tučnulinký • tučnunký • tlstučký • tlstunký • tlstulinký • guľatučký • zaguľatený: chutné tučnučké, tučnu(li)nké, guľatučké bábätko • expr. zried. tučnastý (Jesenská) • expr. pretučný: tučný, pretučný • expr.: vykŕmený • vytučnený • vytučený: dobre vykŕmený, vytučnený • expr.: rozkysnutý • rozkydnutý • pejor.: pupkatý • bruchatý • bachratý: pot sa perlil na čele pretučného, pupkatého, bruchatého, bachratého kuchára • hovor. pejor.: vypasený • dopasený • rozpasený • vyžratý: vypasený, vyžratý ako prasa • pren. pejor.: opuchnutý • spuchnutý • nár. expr.: odudlavený • naváľaný: odudlavený, naváľaný zadok • subšt. nacápaný • pren. pejor.: bravčový • svinský • prasačí (obyč. o tučnej tvári) • nespráv. bacuľatý
2. p. mastný 1 3. p. hrubý 1 4. p. veľký 1
tuhnúť stávať sa tuhým, pevným (o niečom tekutom); (op. kvapalnieť, púšťať sa, rozpúšťať sa): med tuhne • sadať sa: mlieko sa sadá • zrážať sa (o krvi) • rôsolovatieť • huspeninovatieť • chem. želatínovať (nadobúdať tuhšiu, rôsolovitú konzistenciu): ovocná šťava rôsolovatie, želatínuje; vývar z koží huspeninovatie • tvrdnúť (stávať sa tvrdým); (op. mäknúť): betón, cement tvrdne
tuk mastná organická látka obsiahnutá v živočíšnom tele al. v niektorých rastlinách: rastlinné tuky, mäso prerastené tukom • sadlo (živočíšny tuk): kačacie sadlo • loj (živočíšny tuk, najmä hovädzieho dobytka): hovädzí, baraní loj • mastnota: zbaviť mäso mastnoty • masť (živočíšny tuk získaný škvarením): chlieb s masťou • slanina (bravčový podkožný tuk, expr. tuk vôbec): na bruchu má vrstvu slaniny
túžiť pociťovať silnú túžbu mať niečo, dosiahnuť niečo, veľmi niečo chcieť: túžiť za porozumením, za domovom; túžiť po pokoji • bažiť • dychtiť (vo veľkej miere): baží po dobrom jedle; dychtí vládnuť nad rodinou • kniž.: prahnúť • žízniť: prahne, žízni po láske, uznaní • kniž. lačnieť: lačnie za vzdelaním • zried. smädiť: smädia po krvi • expr.: mrieť • zmierať • umierať • hynúť • horieť (obyč. pri silnej citovej náklonnosti k niekomu): mrie, umiera za milým • zried. žiadostiť (žiadostivo túžiť): nik po nej nežiadostí • expr. umárať sa (trápiť sa túžbou): umára sa za deťmi, za ženou • expr. triasť sa (s nedočkavosťou): trasie sa za funkciami • vzdychať (bolestne túžiť): vzdychá za deťmi • rojčiť (s túžbou premýšľať): rojčiť o šťastí, o vzdialených krajinách • expr.: divieť • šalieť (sa) • šialiť sa • hovor. expr.: blaznieť • blázniť sa (nápadne prejavovať vášnivú túžbu za niečím, niekým): divie, šalie (sa) za autami, za hokejom; blaznie, blázni sa za dievčatami • hovor. expr. letieť (na niekoho); (žiadostivo túžiť): letí na peniaze, na mužov • lakomiť sa • expr. pachtiť sa (za majetkom, peniazmi) • nár. expr. pašmať sa
tvorivý ktorému je vlastná tvorivosť, činorodosť, ktorý je schopný tvoriť; svedčiaci o tvorivosti; umožňujúci tvorbu • kniž. činorodý: tvorivý, činorodý človek, umelec • odb.: kreačný • kreatívny (vyznačujúci sa kreativitou; súvisiaci s kreativitou): kreačná energia, potencia; kreatívne vlastnosti, produkty • aktívny (op. pasívny): tvorivé, aktívne myslenie • plodný • produktívny (bohatý na výsledky): plodné, produktívne obdobie; plodný život • konštruktívny (op. deštruktívny): konštruktívna činnosť, konštruktívny duch • inšpiratívny (podnecujúci k tvorbe): tvorivé, inšpiratívne prostredie; inšpiratívna atmosféra • kniž. invenčný • podnetný: invenčný pracovník; invenčný, podnetný prístup • zastar. samotvorný (Štúr)
tvrdohlavý ktorý neústupne, často nerozumne trvá na svojom, dožaduje sa svojho al. presadzuje svoje; svedčiaci o tvrdohlavosti • hlavatý • zaťatý • tvrdošijný: tvrdohlavý, hlavatý človek; zaťatá, tvrdošijná povaha • zanovitý • zatvrdnutý • zastar. vrtohlavý: zanovitý, vrtohlavý chlapec • kniž.: uvzatý • zavzatý • zastar. zatvrdilý • zried. zatvrdlivý: byť uvzatý, zavzatý, zatvrdilý • zarytý: zaryté odmietanie • neústupný • neústupčivý • nepovoľný: neústupné, neústupčivé presadzovanie svojho názoru • neoblomný • nepoddajný: neoblomná, nepoddajná otcova povaha • svojhlavý • svojvoľný • samovoľný (uplatňujúci svoju vôľu bez ohľadu na iných): svojhlavé, svojvoľné deti • vzdorovitý • vzdorný • spurný • expr. urputný (ktorý neústupčivosťou, nepoddajnosťou vyjadruje svoj odpor, odmietanie a pod.): vzdorovitý, vzdorný, spurný žiak; vzdorovité, vzdorné, spurné, urputné mlčanie • hovor. kapriciózny • hovor. zastaráv. krutohlavý • expr. zried. kotrbnatý
uhladený 1. ktorý veľmi dbá na slušné správanie, na dobré spôsoby v spoločenskom styku; svedčiaci o tom • slušný • zdvorilý • dvorný: uhladený, slušný, zdvorilý mladík; uhladené, slušné, zdvorilé, dvorné správanie • úslužný • úctivý (správajúci sa podľa bontónu, prejavujúci slušnosť najmä voči starším): úslužná, úctivá osoba • kniž. spôsobný: spôsobné deti • distingvovaný • kultivovaný • jemný • zastar. jemnomravný (op. drsný, hrubý): distingvovaná, kultivovaná, jemná dáma; mať distingvované, kultivované, jemné spôsoby • vycibrený • vybrúsený • kniž. salónny: vycibrená, vybrúsená reč; vybrúsený, salónny slovník • hovor.: fajný • fajnový: zakladal si na fajnovom, fajnom vystupovaní
2. ktorý veľmi dbá na dokonalý vonkajšok (o človeku); vyznačujúci sa peknou úpravou, úhľadnosťou, vkusom • upravený • elegantný: vždy bola uhladená, upravená, elegantná, slovom ako zo škatuľky; uhladený, upravený vonkajšok; uhladené, upravené záhony • expr. ulízaný (nápadne upravený): ulízaný oficier, ulízaný gymnazista • úhľadný: úhľadné písmo; tichá ulička pôsobila uhladeným, úhľadným dojmom
3. starostlivo, hladko učesaný • expr. ulízaný • expr. zried. ulizkaný: mal namokro uhladenú, ulízanú, ulizkanú hlavu; ulízaní, ulizkaní pánkovia • hladký (iba o vlasoch): dáma s uhladeným, hladkým účesom
uhorka zelenina s podlhovastými jedlými plodmi: kvasené, kyslé uhorky • hovor.: šalátovka (šalátová uhorka) • nakladačka (uhorka na nakladanie, konzervovanie)
ukladať sa 1. pozvoľna klesať a zostávať ležať: horniny sa ukladali jedna na druhú; pren. smútok sa jej ukladal v duši • sadať • usádzať sa (v drobných čiastočkách): prach sadal na nábytok; v hrnci sa usádzal kal • stlať sa: lupene kvetov sa stelú na zem; dym sa stelie po poliach • vrstviť sa • navrstvovať sa (pri ukladaní utvárať vrstvy): nánosy sa vrstvia, navrstvujú v ohybe rieky • hromadiť sa (vo vrstvách): v pivnici sa hromadí nečistota
2. ukladať sa na lôžko s cieľom ísť spať al. si odpočinúť • líhať si • klásť sa: všetci sa už ukladali na noc, líhali si, kládli sa do perín
úplný 1. ktorému nič nechýba (op. neúplný) • celý • kompletný • neskl. komplet: úplná, celá, kompletná súprava; úplná, celá, kompletná zostava posádky • plný: uskutočniť zmeny v plnom rozsahu; vyplatiť plnú mzdu • neskrátený (op. skrátený): neskrátené znenie • celkový • komplexný • celistvý • kniž. celostný • ucelený (tvoriaci celok): utvoriť si celkový, komplexný, celistvý, ucelený obraz o veci • skompletizovaný • súborný: skompletizované, súborné dielo autora • generálny (všetko zahŕňajúci): generálna rekonštrukcia stavby • taxatívny (v úplnosti uvedený): taxatívny výpočet
2. ktorý sa vyskytuje v úplnosti, ktorý nemá nijaké rezervy (op. neúplný) • absolútny • dokonalý: pacient potrebuje úplný, absolútny pokoj; aspoň na okamih pocítila úplné, absolútne, dokonalé šťastie • totálny: všade vládla totálna tma • expr. stopercentný • slang. stopro: mať stopercentnú istotu • pren. matematický: matematická presnosť • suverénny • jednoznačný: suverénny, jednoznačný víťaz • neobmedzený • neohraničený • bezhraničný (vyskytujúci sa v neobmedzenej miere): mať nad niekým neobmedzenú, neohraničenú moc; prejaviť priateľovi bezhraničnú dôveru • bezpodmienečný • bezvýhradný (bez akýchkoľvek podmienok, výhrad): vyžadoval bezpodmienečnú, bezvýhradnú poslušnosť • expr. otrocký: otrocká poslušnosť • maximálny (dosahujúci maximum nejakej vlastnosti, miery, hodnoty a pod.): pracovať do maximálneho vypätia síl, maximálne využitie zdrojov • zried. zvrchovaný: zvrchované blaho • hlboký • pren. hrobový • mŕtvolný: hlboké, hrobové ticho • expr. svätý: to je svätá pravda • nepreniknuteľný (obyč. o úplnej tme) • samý • hovor.: vyložený • vyslovený: povedať vyložený, vyslovený nezmysel
3. p. skutočný 2
usadenina vrstva, ktorá vznikla usadením niečoho: usadenina vo víne • zastar.: usadlina (Kukučín) • sadlina (Jesenská) • geol.: sediment • uloženina (usadená hornina) • kal (usadenina roztoku): saturačný kal • kameň (usadenina podobná kameňu): vodný kameň • subšt. zoc
usadiť sa 1. nájsť domov, bývanie, sídlo (obyč. trvalé) • osadiť sa • usídliť sa: naši predkovia sa natrvalo usadili, osadili v krajine pod Tatrami; usídlil sa v meste • hovor. zakotviť • expr.: uviaznuť • zaviaznuť: zakotvil na dedine; napokon uviazol, zaviazol kdesi v Afrike • pren. expr. pustiť korene: v emigrácii už pustil korene • udomácniť sa • zabývať sa (prispôsobiť sa novému domovu): po presťahovaní sa rýchlo udomácnili • kniž. etablovať sa: na katedre etablovaný profesor • expr.: usalašiť sa • upelešiť sa • zapelešiť sa • roztiahnuť sa • rozpelešiť sa: usalašil sa, upelešil sa v rodičovskom dome • utáboriť sa (dočasne sa ubytovať v stane): kočovníci sa utáborili na kraji hory • hovor.: nanosiť sa • naniesť sa (obyč. o niekom, niečom neželanom, nevítanom): hmyz sa nám nanosil, naniesol do komory • kniž. sadnúť (si) (obsadiť isté miesto): sadol si na otcovo miesto • kniž. uhostiť sa: včela sa mu uhostila na ruke • pousádzať sa • pousadzovať sa (postupne): kmene sa pousádzali pri riekach
p. aj ubytovať sa
2. (o drobných čiastočkách niečoho) utvoriť vrstvu, usadeninu • usadnúť sa: v celom byte sa usadil, usadol prach • uložiť sa (pozvoľna): navrch sa uložilo páperie • navrstviť sa (vo väčších vrstvách): naspodku sa navrstvil piesok • sadnúť: na stromy sadla hmla • pousádzať sa • pousadzovať sa (postupne): v čajníku sa pousádzal kameň
3. p. sadnúť (si) 1
usadnúť sa 1. poklesnutím čiastočiek stať sa pevnejším, tvrdším • usadnúť • sadnúť: pôda (sa) po daždi usadla; zem sadla • uľahnúť (sa): sneh sa po odmäku uľahol • poklesnúť • klesnúť • kľaknúť: svah (po)klesol, kľakol • odb. nedok. sedimentovať (utvárať sediment): horniny sedimentovali; kal sedimentoval
2. p. usadiť sa 2 3. p. sadnúť sa
uspokojiť 1. vyhovieť požiadavkám a tým urobiť spokojným: žiak uspokojil učiteľa svojou odpoveďou; uspokojiť nároky niekoho • urobiť zadosť • kniž. učiniť zadosť • vyhovieť: urobiť, učiniť zadosť potrebám obyvateľstva; žiadateľom o byt treba vyhovieť • kniž. zadosťučiniť: zadosťučinili svojej povinnosti • kniž. saturovať (úplne uspokojiť): saturovať trh výrobkami • nasýtiť (potrebu): nasýtiť potreby zákazníkov
2. stlmiť (záporné) citové reakcie (pozitívnym spôsobom), urobiť pokojným • upokojiť • utíšiť: u(s)pokojiť pobúrené publikum; utíšiť plačúce dieťa, zlé svedomie • uchlácholiť: usilovala sa uchlácholiť rozhnevaného muža • expr.: učičíkať • učankať • uvravkať • expr. zried.: umojkať • usepkať: učičíkali, učankali nás sľubmi; umojkali, usepkali otca, aby sa nehneval • ukolísať • ukolembať: svedomie si ukolísal, ukolembal tým, že zaplatil • utešiť (poskytnúť útechu, obyč. v žiali): utešili nás slovami útechy • kniž. ukojiť
3. naplniť potrebu, túžbu za niečím • kniž. ukojiť: uspokojiť svoju zvedavosť, ukojiť svoje chúťky po maškrtách • zastaráv. spokojiť: spokojiť hlad (Dobšinský) • kniž. saturovať (plne uspokojiť): saturovať všetky potreby školy • nasýtiť • pokryť: nasýtiť, pokryť trh tovarom
utiahnutý ktorý sa vyhýba spoločnosti, komunikácii; ktorý je rád v ústraní; svedčiaci o tom • nevýbojný • tichý: utiahnuté, nevýbojné, tiché dieťa; každý ho poznal ako utiahnutého, nevýbojného, tichého človeka • nesmelý • uzavretý • samotársky • pren.: kláštorný • kláštornícky • pustovnícky: sedel bez slova – utiahnutý, nesmelý; pokúšala sa zmeniť svoj uzavretý, pustovnícky, samotársky, kláštorný, kláštornícky život • zakríknutý • zahriaknutý (utiahnutý pre nedostatok sebavedomia): v hlučnej spoločnosti sa vynímal zakríknutý, zahriaknutý chlapec
p. aj uzavretý
uzavretý 1. ktorý má zamedzený prístup, prechod (op. otvorený) • uzatvorený • zatvorený • zavretý: uzavretý, uzatvorený, zatvorený úsek cesty; uzavreté, zavreté stanice metra • neprístupný: uzavreté, neprístupné časti múzea, hradu • nepriechodný: nepriechodný tunel
2. tvoriaci celok oddelený od okolia • uzatvorený: uzatvorený komplex • ucelený: uzavretý, ucelený systém prvkov • ohraničený (časovo al. priestorovo): ohraničená epocha; uzavreté, ohraničené priestranstvo (op. otvorené, voľné) • izolovaný • oddelený: dlhší čas žije v izolovanom, oddelenom prostredí výchovného ústavu • kniž. začarovaný • expr. bludný (iba v spoj. uzavretý, začarovaný, bludný kruh) • výlučný • exkluzívny (prístupný iba vybranej skupine): výlučná, exkluzívna spoločnosť
3. ktorý sa povahovo, citovo, spoločensky a pod. neprejavuje; ku ktorému je ťažké priblížiť sa; svedčiaci o tom • uzatvorený • zdržanlivý • nedostupný • neprístupný (op. prístupný, otvorený): starý otec bol uzavretý, uzatvorený, zdržanlivý človek; nedostupný, neprístupný predstavený • upätý • zahľadený do seba (prehnane uzavretý, neprirodzený vo svojej uzavretosti; op. uvoľnený, bezprostredný): naháňali mu strach ľudia upätí, zahľadení do seba • utiahnutý • samotársky • nespoločenský • nedružný • expr. zried. odľudný (strániaci sa spoločnosti): utiahnutá, samotárska, nedružná, nespoločenská povaha • nekomunikatívny • mlčanlivý • nevravný (uzavretý vo svojej mlčanlivosti, neochote al. neschopnosti komunikovať; op. komunikatívny, zhovorčivý): nekomunikatívne, mlčanlivé dieťa • introvertný (op. extrovertný): introvertný typ chlapca • nepreniknuteľný: Čo skrýva jeho nepreniknuteľný charakter? • pren.: mníšsky • rehoľný • kláštorný • pustovnícky: žije mníšskym životom (op. svetáckym) • pren. expr.: zagombičkovaný • zagombíkovaný
porov. aj utiahnutý, samotársky
4. ktorý sa uzavrel, skončil, prestal byť aktuálny (op. otvorený) • skončený • zavŕšený • dovŕšený: uzavreté, skončené, zavŕšené, dovŕšené dielo; uzavreté, skončené, zavŕšené, dovŕšené štúdium • vyriešený • uzatvorený: vyriešený, uzatvorený prípad • neaktuálny: uzavreté, neaktuálne otázky, problémy
vazal 1. publ. pejor. politicky al. hospodársky závislý človek, resp. štát: vazal impéria • publ. satelit (štát v područí iného štátu) • bábka • figúra (nastrčený, nesamostatný človek)
2. p. šľachtic 1
väznica miestnosť al. budova pre väzňov • väzenie: prepustiť niekoho z väznice, z väzenia; zamrežované okná väznice, sedieť vo väzení • žalár: odpykávať si trest v žalári • hovor. kriminál: za to príde do kriminálu • hladomorňa (v minulosti väznica pre odsúdených na smrť hladom) • hovor. expr. basa: dostať sa do basy • hovor. expr. chládok: dať niekoho do chládku • zastar. árešt: byť v árešte • trestnica • temnica • zastar. karcer (školská väznica) • hovor. zastar.: šatľava (Rázus) • šupáreň (Jégé) • kniž. bastila • slang. lapák • subšt. loch (Jurík)
veď 1. vyjadruje priraďovací vysvetľovací vzťah • však: v prírode všetko ožíva, veď, však sa blíži jar • predsa: načo by išiel inam, predsa tu je doma • a veď • lebo veď: škoda sa rozčuľovať, a veď, lebo veď ho poznáš • veď aj • veď i: šálku neumyl, veď aj, veď i ráno bude z nej piť • nár. šak
2. v nadväznosti na kontext vyjadruje utvrdenie sa v mienke, vyjadruje vyhrážku a pod. • však: veď, však má s ním stále trápenie; veď, však ty ešte raz prídeš • nár. šak
3. uvádza vetu s funkciou pôsobiť na prijímateľa, vyjadruje pobádanie, výzvu • expr.: veďže • nože: veď, veďže sa toľko netráp • predsa: predsa sa mu nebudeš prosiť • už • hovor. však: však sa do toho pusť • nár. šak
veru dotvrdzuje platnosť výrazu al. výpovede; vyjadruje dôrazné prisvedčenie • naozaj • skutočne • vskutku • poet. ver': to nám veru, naozaj dávno chýbalo; to je skutočne, vskutku pravda • nuž • takveru: nuž, takveru, nemal sa na to ulakomiť • iste • isto • istotne • expr. isteže: iste(že), istotne, mal by sa nad tým zamyslieť • pochopiteľne • prirodzene • samozrejme: pochopiteľne, prirodzene, samozrejme, musí sa najprv zlepšiť • pravda • pravdaže: na to si, pravda, pravdaže, nemyslel • priam • priamo: niečo také povedať je priam, priamo bezočivosť • že • ale: že, ale ťa vyhodím; ten je veru, ale čudák • baže: môže, baže môže ešte deň zostať • expr.: veruže • verabohu • verabože • verubože • javeru • nár.: vera • veraže: veruže, verabože, javeru, nemal si s ním začínať • expr.: namojdušu • namojveru • namojpravdu: to sa mu namojdušu, namojveru, namojpravdu podarilo • zried.: čida • čidaže • čidali: čida(že), čidali viem, čo mám urobiť • expr.: bisťu • bisťubohu • bohuprisám • bohuprisahám • bohuotcuprisám • bohuotcuprisahám • otcuprisám • otcuprisahám • bohuotcu • expr. zried. bouprisám: bohuprisám, bohu(otcu)prisahám, otcuprisahám, to nie je špás • expr.: prisám • prisámboh • prisámbohu • prisámvačku: prisám(bohu), prisámvačku, nemyslel som, že vyhrá • hovor. expr. prisámfakt • fraz. na moj hriešnu (dušu)
víťaz kto zvíťazil: víťaz vo vojne, stať sa víťazom • šampión (víťaz v športovej disciplíne): dvojnásobný futbalový šampión • premožiteľ • kniž. triumfátor (Figuli)
voľno2 voľný čas: dostať voľno, chvíle voľna • hovor. expr. fajront (voľno po práci): od tretej je fajront • víkend (pracovné voľno v sobotu a nedeľu) • pren. hovor. šábes (pôvodne sobota ako sviatok u židov): mať šábes
voľný 1. ktorý nie je pevne pripojený, pripevnený, ktorým možno hýbať • uvoľnený • povolený: voľný, uvoľnený koniec lana; povolená skrutka • pohyblivý: pohyblivý uzáver • splývavý: splývavý účes
2. taký, v ktorom sa nič nenachádza; ktorý nie je obsadený • nezaplnený • prázdny: voľný, nezaplnený autobus; prázdny byt; dnes mám voľný, prázdny večer • kniž. feriálny: feriálny deň • uprázdnený • neobsadený: voľné, uprázdnené miesto riaditeľa • kniž. vakantný: vakantná katedra
3. ktorý nemá určené hranice • neohraničený • neobmedzený: voľný, neohraničený priestor; neobmedzené možnosti • nehatený (ktorému sa nestavajú prekážky): nehatený priebeh
4. ktorý nie je v stave závislosti • slobodný (op. neslobodný) • nezávislý (op. závislý): voľný, slobodný, nezávislý občan • samostatný: samostatné rozhodovanie
5. konaný, poskytovaný bez platenia • bezplatný: voľný, bezplatný lístok do divadla
6. ktorý nie je ohraničený spoločenskými konvenciami • uvoľnený • nenútený • nestrojený: voľná, nenútená, nestrojená zábava • prirodzený • nenásilný: prirodzený, nenásilný tón rozhovoru • bezprostredný: bezprostredné správanie • nezáväzný • neviazaný: neviazané mravy • nezriadený: nezriadený život
7. prebiehajúci malou rýchlosťou (op. rýchly) • pomalý • nenáhlivý (op. náhlivý): voľné, pomalé, nenáhlivé tempo • mierny: mierna chôdza • ležérny • hovor. komótny: ležérne, komótne pohyby
vracať2 vyprázdňovať obsah žalúdka ústami • dáviť: vracia, dávi všetko, čo zje; núti ju na dávanie • zjemn.: vrackať • grckať • expr.: šabliť • tyčkovať • hádzať šabľu/tyčku • subšt. zvracať • hrub. grcať
vreckovka menší kus látky, obyč. na utieranie nosa: hodvábna vreckovka, utrieť si ústa vreckovkou • ručník • ručníček: vysiakať sa do ručníka, do ručníčka • zried. šatka: utrieť sa šatkou • subšt.: šnuptichel • šnuptichľa
však 1. vyjadruje priraďovací odporovací vzťah (vo vete stojí na 2. mieste) • ale • no (vo vete stoja na 1. mieste): išiel som za ním, nebol však doma; zbadal ju, ale, no nedal to na sebe vedieť • lenže • lež: bol by sa už vrátil, lenže, lež sa bál • nespráv. ovšem
2. vyjadruje priraďovací vysvetľovací vzťah • veď: deťom by nemusel dávať, však, veď majú toho dosť • a veď • lebo veď: nepomohol im, a veď, lebo veď ani oni jemu nepomohli • nár. šak
3. nadväzuje na situáciu a pripája vysvetlenie, vyhrážku a pod. • veď: však, veď som mu povedal, čo má robiť; však, veď mi ešte raz príde na oči • nár. šak
4. pobáda na súhlas s výpoveďou, s hovoriacim • pravda: Vtedy nám bolo dobre, však, pravda? • nie: Vari by sme mali už ísť, nie? • expr.: všakver • všakže: Už by si chcel mať pokoj, všakver, všakže? Však, všakže musíme byť ticho? • expr. všakhej • zastaráv.: všakáno • všakpravda • nár. šak • nespráv. že
vyberaný 1. starostlivo volený; dbajúci na vysokú úroveň • jemný • vybraný: má vyberané, jemné, vybrané spôsoby • distingvovaný: distingvovaný prejav • uhladený • spôsobný (vyberaný v prejave): uhladený človek • elitný: elitná spoločnosť • delikátny • hovor., obyč. iron.: nóbl • salónny (spoločensky vycibrený): delikátne, nóbl, salónne správanie • aristokratický (akým sa vyznačujú aristokrati): mať aristokratické spôsoby • vznešený • hovor. lepší (spoločensky vyššie postavený) • expr. panský: vznešené panstvo; dievča z lepšej, panskej rodiny • hovor.: fajnový • fajný: fajnový pán
2. ktorý vo veľkej miere oplýva dobrými vlastnosťami, schopnosťami a pod. • jemný • vybraný • delikátny • prvotriedny • akostný • kvalitný: vyb(e)rané, jemné, delikátne vína; prvotriedny, akostný, kvalitný materiál • znamenitý • vynikajúci • výborný • skvelý: dnes som mal znamenitý, vynikajúci, výborný, skvelý obed • vycibrený: vycibrený vkus • kabinetný: kabinetná ukážka komorného spevu • prvý (ktorý je na najvyššej úrovni): vozeň prvej triedy • hovor.: fajnový • fajný: fajnová vôňa • kniž. zastar. exkvizitný
p. aj výborný
výbušný 1. ktorý má schopnosť vybuchnúť • explozívny: výbušné, explozívne látky • traskavý (ľahko vybuchujúci): traskavý plyn • trhavý: trhavá strela • trieštivý (majúci schopnosť trieštiť): trieštivý účinok výbušniny • brizantný: brizantná trhavina • odb. fulminantný
2. ktorý rýchlo a intenzívne reaguje • prudký • eruptívny • explozívny: otec mal výbušnú, prudkú, eruptívnu, explozívnu povahu • impulzívny: impulzívne konanie • prchký (náchylný náhle sa nahnevať): náš vedúci je veľmi prchký • vášnivý • temperamentný (živelne reagujúci): vášnivý človek, temperamentný rečník • neskrotný • zúrivý: neskrotné dieťa; byť zúrivý • hysterický: hysterická učiteľka • cholerický (majúci povahu cholerika): cholerické dieťa • sangvinický (majúci temperament sangvinika) • kniž. nervný
p. aj vášnivý 2
vynachádzavý ktorý ľahko, rád vynachádza (spôsob riešenia situácie a pod.) • vynaliezavý: dieťa je pri hre vynachádzavé, vynaliezavé • dômyselný (ukazujúci bystrosť mysle): dômyselný konštruktér • dôvtipný (ktorý má dôvtip): dôvtipný študent • hovor. nápaditý • bystrý (majúci dobrý a rýchly postreh): bystrý pozorovateľ • expr. vymýšľavý (Alexy) • pren. expr. šalamúnsky (ktorý sa vie vynájsť): šalamúnske riešenie • kniž. invenčný
výrazný 1. nápadne sa prejavujúci • osobitý • osobitný • zvláštny • svojský: výrazný, osobitý, osobitný, zvláštny, svojský charakter; mať svojské názory • svojrázny: svojrázny spôsob života • kniž. samobytný: samobytná kultúra
2. dobre vnímateľný zmyslami • jasný • zrejmý • zreteľný: mať výraznú, jasnú, zrejmú, zreteľnú prevahu • nápadný • podstatný: nápadná zmena, podstatný rozdiel • viditeľný • badateľný • očividný: viditeľné, badateľné stopy, odtlačky; očividný neúspech • prenikavý: dosiahnuť prenikavé víťazstvo • citeľný: citeľné ochladenie • markantný • veľký (prevyšujúci priemer): markantné črty tváre, veľké rozdiely • príkry: príkre rozpory • ostrý: ostré tiene • sýty: sýty odtienok farby • kniž. frapantný (prekvapujúco výrazný): utrpieť frapantnú porážku • intenzívny • silný: intenzívny, silný zápach • farebný • farbistý: farebný, farbistý opis udalostí • výrečný: výrečné svedectvo • výstižný: výstižný argument • jadrný (krátky a výstižný; o prejave): jadrný humor
p. aj výstižný, viditeľný, veľký
výsmech znevažovanie, opovrhnutie, škodoradosť, kritika a pod. vyjadrená smiechom, posmešnými rečami a pod., zosmiešnenie, zosmiešňovanie: opovržlivý výsmech; z jeho slov cítiť výsmech • posmech: hovoriť o niekom s posmechom • smiech: byť na smiech • posmešok: znášať posmešky • úškrn • úškrnok (posmešný úsmev): potmehúdsky úškrn, úškrnok • úškľabok: byť vystavený úškľabkom • úsmešok • úsmech: dať príčinu k úsmeškom; hovoriť so skrytým úsmechom (Figuli) • expr. zried. výšker (Figuli) • irónia (výsmech vyjadrený použitím slova, vety a pod. v opačnom význame): v jeho hlase bola jemná irónia • sarkazmus (štipľavý, zlomyseľný výsmech): jedovatý sarkazmus • satira (ostrý výsmech s kritickým zacielením): útočná satira • kniž. persifláž
výsmešný vyjadrujúci výsmech, iróniu • posmešný: výsmešné, posmešné reči • posmievačný • ironický • uštipačný • pichľavý • štipľavý: posmievačný postoj; mať ironické, uštipačné, pichľavé, štipľavé poznámky • satirický (vyjadrujúci ostrý výsmech): satirická rýmovačka • sarkastický (vyjadrujúci bezohľadný výsmech): sarkastická kritika • karikatúrny • karikaturistický (zveličujúci charakteristické črty niekoho al. niečoho s cieľom dosiahnuť komický al. satirický dojem): karikatúrny, karikaturistický prístup k udalostiam • parodický • kniž. persiflážny
výstava vystavenie, vystavovanie uceleného súboru predmetov: výstava obrazov, kníh, šperkov; ísť na výstavu; usporiadať výstavu • výstavka (menšia výstava): výstavka kníh, ručných prác • expozícia: expozícia priemyselných výrobkov • salón (výstava umeleckých diel al. priemyselných výrobkov)
vystrájať1 robiť kúsky, ktoré okolie prijíma negatívne, ktoré spôsobujú nepríjemnosti; neviazane, neprimerane sa správať • vyvádzať • vyčíňať: nedospelí chlapci vystrájajú, vyvádzajú nezbedy; vyčíňanie bandy • expr. stvárať • hovor. zvádzať: Čo tam vedľa stvárajú?; stvárať kúsky, čertoviny, neprístojnosti, nezbedy; zvádzať hlúposti • vymýšľať • zried. paratiť: deti stále čosi vymýšľajú • hovor. expr.: garazdovať • garazdiť • robiť garazdu: nič nerobia, iba sa povaľujú a robia garazdu • expr.: besnieť (sa) • besniť (sa) • divieť • šalieť (sa) (veľmi vystrájať) • nezbedníčiť • robiť nezbedu/nezbedy • robiť neplechu/neplechy • robiť pestvá (vystrájať zo samopaše) • hovor. beťárčiť • šantiť • šantovať • robiť šanty • robiť šibalstvá • robiť huncútstva (vystrájať žartovné, huncútske kúsky) • expr. rákošiť (Hviezdoslav) • hovor. expr. šarapatiť • zried. vrtošiť • zastaráv.: všetečiť • všetečniť (Šoltésová) • fraz. expr. nezmestiť sa do kože
vyžarovať 1. vydávať zo seba energiu • fyz. emitovať • zried. vyžiarovať: slnko vyžaruje, emituje teplo, svetlo • žiariť: rozpálená pec žiari • sálať • šíriť: pahreba ešte sála, šíri príjemné teplo
2. byť niečím vylučovaný, prúdiť z nejakého zdroja • vychádzať • zried. vyžiarovať: z lampy vyžaruje, vychádza tlmené svetlo • žiariť: z očí jej žiari veselosť • šíriť sa: z hlavy sa mu šíri bolesť do celého tela • zračiť sa: chorému sa na tvári zračí pokoj, utrpenie • dýchať: dýcha z nej pokoj, harmónia
vzdelávací určený na vzdelávanie • osvetový (zacielený na povznesenie vzdelanosti): vzdelávacia, osvetová inštitúcia • samovzdelávací (určený na sebavzdelávanie): samovzdelávací krúžok • školiaci: školiace pracovisko • zastar. vzdelávateľný: vzdelávateľný spolok (Vajanský) • hovor. osvetársky: osvetárska činnosť
vzor 1. kto je hoden al. čo je hodno nasledovania; kto al. čo predstavuje vlastnosti (obyč. kladné) celej skupiny: vzor dokonalého pracovníka; vzor otca • príklad: bol príkladom obetavosti • predobraz • obraz (ideálny vzor): je predobrazom ženy; budova je obrazom súčasnej architektúry • ideál (dokonalá podoba vyhovujúca predstavám): stelesňoval ideál altruistu • typ: pravý typ umelca • kniž.: prototyp • typus: je prototypom dobrého futbalistu • zastar. vzorec (Vajanský)
2. čo je určené, obyč. ako pomôcka na napodobňovanie: vzor na vyšívanie • predloha: kresliť podľa predlohy • šablóna (vzor na zhotovenie al. kontrolu rovnakých predmetov): maliarska šablóna, vyrábať podľa šablóny • ukážka (čo slúži ako vzor): ukážka kvality • zastar. al. expr.: mustra • muštra: používať niečo ako mustru, muštru
3. celkový vzhľad, tvar istého výrobku: vystavovať nové vzory áut • model • typ: najnovšie modely šiat; zlepšený typ chaty
4. ozdobný obrazec na tkaninách, skle a pod. • vzorka: koberec s pestrým vzorom; háčkovať zložitú vzorku • dezén (vzor na tkanine a pod.): zimný dezén na pneumatike • zastar. al. expr.: mustra • muštra: orientálna mustra, muštra • zastar. vzorec
zábavný 1. ktorý vyvoláva al. má vyvolávať dobrú náladu • veselý: je to zábavný, veselý človek • smiešny: rozpráva smiešne historky • rozmarný • úsmevný • rozveseľujúci • hovor.: špásovný • laškovný: sledovali rozmarný, úsmevný príbeh • bezstarostný: viedli bezstarostný život • ľahký • salónny (op. vážny): večer ľahkej hudby; salónna skladba • humoristický: humoristický časopis • estrádny • kabaretný • revuálny (o programe): večery vypĺňal estrádny program • kniž. fidélny
p. aj smiešny
2. p. zaujímavý
zadosťučinenie odčinenie niečoho, napr. krivdy, ublíženia • kniž. satisfakcia: žiadať zadosťučinenie, satisfakciu
záhrada ohraničený pozemok s okrasnými al. úžitkovými rastlinami: kvetinová, zeleninová záhrada • sad (záhrada s ovocnými stromami): broskyňový sad
záhradník odborník na pestovanie okrasných a úžitkových rastlín v záhradách: ísť za záhradníka • sadár (odborník na pestovanie ovocných stromov a krov): sadár školený na čierne ríbezle
zápas 1. úsilie prekonať súpera silou: podľahnúť v zápase, poraziť protivníka v zápase • bitka: pustiť sa do bitky • boj: zvíťaziť v boji • potýčka (krátky zápas): potýčky hliadok • šarvátka: vyvolať šarvátku • zrážka: krvavé zrážky • súboj: letecký súboj • duel: stretnúť sa v dueli • expr.: pračka • ruvačka: v krčme sa strhla pračka, ruvačka • hovor. pasovačka: junácke pasovačky • poet. zápol (Roy)
2. úsilie o dosiahnutie niečoho, premoženie niečoho, niekoho: volebný zápas • boj: konkurenčný boj • kniž. zápolenie: zápolenie s prekážkami • kniž. borba: životná borba • zastar. úbehy (Zguriška)
3. súťaženie dvoch družstiev al. jednotlivcov v istom druhu športu: futbalový zápas • stretnutie: víťazné stretnutie • kniž. zápolenie: zápolenie družstiev malo dramatický priebeh • preteky (zápas o prvenstvo): automobilové preteky • šport. slang. meč (pôv. pís. match): vyhrať meč • zastar. úbehy (Dobšinský)
zasadať 1. konať schôdzku, zasadnutie, poradu, zhromaždenie; zúčastňovať sa na schôdzke a pod. • mať schôdzu • mať schôdzku • mať zasadnutie • mať poradu: parlament dnes zasadá, má zasadnutie; riaditelia majú pravidelnú schôdz(k)u, poradu • hovor.: schôdzkovať • schôdzovať (často s negatívnym hodnotením): celý deň iba schôdzkujú a robota nikde • radiť sa (na porade): predstavenstvo sa radilo do neskorej noci • hovor. sedieť: výbor sedí už dve hodiny
2. začať zaujímať sedaciu polohu • sadať si • usádzať sa • usadzovať sa: zasadať, sadať si k stolu; práve sa usádzali, usadzovali k obedu • expr.: uvelebovať sa • usalašovať sa (pohodlne, s pôžitkom)
porov. aj sadnúť (si) 1
závislý ktorý od niekoho, niečoho závisí (op. nezávislý, samostatný) • nesamostatný: hospodársky závislé, nesamostatné krajiny • pren. bábkový: závislá, bábková vláda • podriadený (závislý od niečoho hierarchicky vyššieho) • satelitný • vazalský: podriadený úrad, orgán; satelitné, vazalské štáty • podmienený (závislý od istých podmienok): závislý od odberu tovaru, podmienený odberom tovaru
zdanie 1. čo sa zdá, čo sa iba na pohľad javí ako skutočnosť: to všetko bolo iba zdanie, skutočnosť bola celkom iná • dojem: je to iba sluchový dojem • efekt: vypočítať niečo na efekt • predstava (klamlivý obraz): fantastické predstavy o vesmíre • vidina: bola to len vidina • klam (obraz nezodpovedajúci skutočnosti): optický klam • prelud: vo sne ho prenasledovali preludy • ilúzia: všetko sú iba ilúzie • mámenie • kniž. mam: mam a klam • kniž. vízia: prorocké vízie • kniž. mámor (Vajanský) • videnie: mať videnie • zjavenie • halucinácia: zrakové halucinácie • sen: uskutočniť svoj sen • fikcia (klamný obraz o skutočnosti): prišiel o všetky ilúzie • fatamorgána: fatamorgána šťastia • fantóm: fantóm slávy • kniž.: chiméra • fantazmagória • kniž.: fantazma (Vajanský) • omam • marivo (Podjavorinská) • omar (Figuli)
2. minimálne vedomosti: má o veci iba matné zdanie • potucha • poňatie • pochop: nemať ani potuchy, poňatia, pochopu o niečom • hovor. šajn (iba v istých spojeniach): mať o niečom šajn
zdravotnícky súvisiaci so zdravotníctvom, v zdravotníctve používaný, uplatňovaný a pod. • lekársky: zdravotnícka, lekárska starostlivosť • sanitárny • sanitný: sanitárne, sanitné prostriedky, auto
zjednodušený zbavený podrobností, zložitých jednotlivostí: zjednodušený problém • povrchný • plytký (op. dôkladný): zjednodušené, povrchné riešenie; plytký pohľad na vec • paušálny • paušalizujúci • mechanický • schematický • šablónovitý (zjednodušený v negatívnom zmysle): paušalizujúce, schematické, šablónovité tvrdenia • expr. sploštený: sploštené videnie problému
zlomyseľník zlomyseľný človek • škodoradostník (kto má radosť zo škody, z nešťastia iného) • ironik (ironický človek) • sarkastik: útočný sarkastik • uštipačník • štipľavec • expr. zloduch
zlomyseľný ktorý želá, robí niekomu zle, ktorý sa teší z ťažkostí druhého; svedčiaci o tom (op. dobromyseľný) • škodoradostný: zlomyseľné, škodoradostné reči • zloprajný (op. dobroprajný) • kniž. zlovoľný: zloprajný, zlovoľný despota; zlovoľný pohľad • nežičlivý • zried. záškodnícky: nežičlivá kritika, záškodnícky útok • uštipačný • pichľavý • štipľavý • sarkastický (ktorý chce zraniť druhého rečou, výrazom tváre a pod.): uštipačný tón, úsmev; štipľavé, sarkastické poznámky • nenávistný • expr. jedovatý: jedovatý smiech • expr.: satanský • satanášsky: satanský úsmev, satanášske oči
zmyselný majúci záľubu v erotike; svedčiaci o takomto založení • erotický • neskl. sexi: zmyselná žena; zmyselný, erotický vzťah; erotický film • žiadostivý • chlipný • náruživý • vášnivý • nespútaný: žiadostivý pohľad; vášnivá, nespútaná láska • satyrský • dionýzovský • bakchický: satyrské, bakchické orgie • delikátny • chúlostivý • pikantný • vzrušujúci • pren. korenistý • hovor. háklivý (zmyselnosťou dráždiaci al. privádzajúci do pomykova): pikantné, háklivé historky
zosmiešňovať robiť niekoho, niečo smiešnym • fraz.: vyvádzať/privádzať na posmech • obracať na posmech: zosmiešňovali ma v očiach kolektívu; rád žartuje, vyvádza, obracia na posmech iných • ironizovať • kniž. satirizovať (zosmiešňovať iróniou, satirou): ironizovať, satirizovať pomery • karikovať • parodizovať • parodovať (zosmiešňovať napodobňovaním): karikovať, parod(iz)ovať prejavy známeho politika • kniž. persiflovať • hovor. blamovať • zahanbovať (zosmiešňovať vyvolávaním trápnej situácie, spôsobovaním pocitu hanby a pod.): často ma blamoval, zahanboval pred celou spoločnosťou • uťahovať si (z niekoho) • posmievať sa (niekomu) • vysmievať sa (z niekoho) • vysmievať (niekoho) • zried.: obsmievať • osmievať (robiť si žarty z niekoho, niečoho, zahŕňať posmechom, výsmechom): uťahovať si, posmievať sa zo spolužiaka; najprv nás vítali a potom vysmievali, o(b)smievali • strápňovať (robiť trápnym): strápňovať sa pred všetkými
zošit zväzok zošitých listov papiera spevnených obálkou: linajkový, kockovaný zošit • písanka (školský zošit): písanka na domáce úlohy • hovor. expr. šalabachter (stará, obyč. poškodená písanka) • zastar. škripta (Vansová)
zraziť sa 1. v pohybe, v jazde, v boji a pod. prudko sa dotknúť, dostať sa do seba • naraziť: autá sa zrazili, autá narazili; útočníci sa zrazili, narazili (na seba) • stretnúť sa (zraziť sa v boji): demonštranti sa stretli s políciou
2. (o tkaninách) zmenšiť svoj objem (obyč. pri praní) • zbehnúť sa: bavlnená sukňa sa po praní zrazila, zbehla • sprať sa: spraté nohavice • expr. scvrknúť sa (stratiť na veľkosti vôbec; nielen o tkaninách): ponožky sa mi načisto scvrkli; úspory sa nám scvrkli
3. tepelnými al. inými procesmi zmeniť konzistenciu • seknúť sa: omáčka sa zrazila, sekla • zvariť sa (zraziť sa pri varení; o mlieku) • odb. koagulovať (zraziť sa v podobe chumáčikov): krv sa rýchlo zrazí, koaguluje • skýšiť sa • skysnúť (kvasením zmeniť chuť a obyč. aj konzistenciu; o mlieku): polovicu mlieka dal skýšiť, skysnúť • sadnúť sa (nadobudnúť tuhšiu konzistenciu): krv sa sadla; mlieko sa do rána sadne • skvapalniť sa • skvapalnieť • skondenzovať sa (zmeniť sa na kvapalinu; o pare)
zrážka 1. prudký náraz pohybujúcich na telies do seba: zrážka áut, vlakov • kolízia: dopravná kolízia • zraz: zraz gúľ • hovor. karambol: byť svedkom karambolu • havária (dopravná nehoda): zahynul pri havárii • subšt. búračka
2. bojové stretnutie, obyč. miestneho rázu: zrážka s buričmi • konflikt: konflikt dosiahol nečakané rozmery • bitka: vyhrať bitku • boj: padnúť v boji • zápas: zápas s presilou • incident: pohraničný incident • potýčka (krátke bojové stretnutie): potýčky hliadok • šarvátka: vyvolať šarvátku • konfrontácia: hroziť konfrontáciou síl • menej vhodné stret (najmä v publicistike): na demonštrácii došlo k stretu; pren. stret ideí
3. prudká výmena názorov: medzi bratmi došlo k zrážke • hádka: rodinná hádka • škriepka: zbytočné škriepky • zvada: zvada o peniaze • spor: vyprovokovať spor • potýčka: matka sa dostala do potýčky so synom • incident: dnes som mal incident s manželkou • priek: nekonečné prieky o dedičstvo • výstup: robiť výstupy • konfrontácia: ideologická konfrontácia • konflikt: dramatický konflikt • šarvátka: malicherné šarvátky • hovor. scéna: hysterické scény • expr.: búrka • vojna • hrmavica: manželská búrka, domáca vojna, strhla sa hrmavica • hovor. vada: muž a žena dali sa do vady (Timrava) • expr. zried. vadenica (Novomeský) • hovor. expr. harmatanec • kniž. svár
p. aj roztržka
4. suma zrazená z istej sumy • odb. odpočet: zrážky z úveru
5. iba mn. č. výsledok kondenzácie vodných pár v ovzduší v podobe kvapalnej al. zmrznutej vody: máj býva bohatý na zrážky • dážď (zrážky padajúce v kvapkách na zem): hustý dážď • sneh (zamrznutá para padajúca vo forme bieleho páperia na zem): sypký sneh • ľadovec • krúpy • krupobitie (kúsky ľadu padajúce ako zrážky): ľadovec zničil úrodu; včera padali krúpy
zverský expr. 1. ktorý sa vyznačuje veľkou krutosťou a surovosťou • expr. beštiálny: zverský, beštiálny človek, čin • neľudský • brutálny • surový • barbarský: brutálne, surové zaobchádzanie • krvilačný • sadistický • pren. kanibalský: krvilačné, kanibalské vraždenie • expr.: zvlčený • zvlčilý • zvrhlý • zvierací: zvlčený, zvrhlý zločin • odporný • hnusný (vyvolávajúci odpor, hnus): odporná vražda • príšerný • ohavný • obludný: príšerná, obludná pomsta • hrub. zhovädilý: zhovädilý človek
2. p. hrozný 1
zvodný ktorý zvádza, láka niečím príjemným, pekným, žiaducim a pod. • lákavý • vábivý • vábny: zvodná, vábivá žena; lákavý, vábny úsmev • zvádzajúci • lákajúci • vábiaci: zvádzajúca krása; lákajúca, vábiaca predstava • mámivý • pútavý • príťažlivý • atraktívny: mámivé bohatstvo; pútavý program; príťažlivé, atraktívne správanie • zaujímavý • sugestívny: zaujímavé, sugestívne čítanie; sugestívny účinok • šarmantný • pôvabný • ľúbezný • očarujúci (ktorý láka krásou): pôvabný, očarujúci pohľad • pekný • krásny • žiarivý: zvodná, žiarivá budúcnosť • koketný (o žene): má koketnú priateľku • zastar.: zvodivý • zvodlivý (Hviezdoslav) • podmanivý • podmaňujúci • pôsobivý • efektný (ktorý láka svojou výnimočnosťou): podmanivé dievča; pôsobivé, efektné farby
zvrátený 1. odchylný od normálneho (v dôsledku chyby, omylu) • pochybený • pomýlený: zvrátené, pochybené, pomýlené názory, myšlienky, pojmy • skreslený • pokrivený • popletený • pomotaný • poprekrúcaný: skreslený, pomotaný pohľad na vec • abnormálny • kniž. scestný: abnormálne, scestné uvažovanie
2. ktorý odporuje prirodzenosti obyč. v sexuálnej oblasti • neprirodzený • úchylný: zvrátený, úchylný človek; zvrátené, neprirodzené túžby • zhýralý • zvrhlý • perverzný (hlboko zvrátený): zvrhlý čin, perverzné sklony • sadistický: sadistické správanie • nemravný • nemorálny • amorálny (odporujúci mravným pravidlám): nemravné, nemorálne konanie • skazený • hovor. expr. zopsutý
žalúzia sťahovací mechanizmus z tenkých latiek na obloky, dvere a pod. • hovor. zastar. šalogátor (Timrava)
žart slovný výrok al. čin majúci za cieľ vyvolať veselosť • vtip: podarený, slabý žart, vtip; vystrájať, robiť žarty, vtipy • anekdota (krátky príbeh so žartovnou pointou) • hovor.: fór • frk: vždy povie dajaký fór, frk • subšt.: hec • šplech • hovor. zastar. vic • hovor.: fígeľ • figliarstvo • pletka • špás • expr. huncútstvo • pestvo • šibalstvo • hovor. beťárstvo (obyč. žartovný skutok): chlapci vyvádzajú fígle, špásy, beťárstva • hovor. expr.: psina • kanada: poviem vám psinu, kanadu; s chlapcami bola psina, kanada • hrub. prča • subšt. švanda • subšt. a vulg. sranda • expr. estráda • humor: všetko obrátiť na estrádu; robia si z neho humor • smiechoty: robí si z nás smiechoty • pobavenie • zábava: som im len na pobavenie, zábavu • nezbeda • nezdoba • neplecha • samopaš • lapajstvo (žartovný kúsok s negatívnymi následkami) • zried. smiech: robiť si smiechy • hovor. recesia (žart zo samopaše, žart založený na protikonvenčnosti) • hovor. apríl (žart na 1. apríla): urobiť si z niekoho apríl
ženista príslušník ženijného vojska • zastar. zákopník • pionier • sapér
živelný 1. spôsobený silami v prírode • prírodný: živelná, prírodná katastrofa, pohroma
2. ktorý má veľkú intenzitu podobajúcu sa živlom • prudký • neovládateľný: zmocnila sa ho živelná, prudká, neovládateľná zúrivosť • divý • divoký • nespútaný • bujný: divá, nespútaná sila • mocný • silný • intenzívny: mocný, intenzívny cit • zúrivý • vášnivý • búrlivý: zúrivá nenávisť; vášnivá, búrlivá radosť • kniž. robustný: robustný temperament • expr.: diabolský • besný • bláznivý • šialený: diabolská vášeň, bláznivý smiech
3. prebiehajúci sám od seba, bez usmerňovania, vonkajšieho zásahu • spontánny: živelný, spontánny prejav • samovoľný • samočinný: samovoľný, samočinný vývin • neusmerňovaný • neorganizovaný: neusmerňovaná výchova, neorganizovaná vzbura • neplánovaný • neplánovitý: neplánované, neplánovité hospodárstvo
p. aj spontánny
žltnúť stávať sa žltým, nadobúdať žltú farbu: lístie žltne • expr. šarieť (nadobúdať sivožltú farbu): šareli steblá žita (Rúfus)
žltý majúci farbu ako svieže púpavy, prvosienky, ako citrón, žĺtok a pod. • jasnožltý • ostrožltý • sýtožltý: jasnožlté, sýtožlté letné slnko • svetložltý • slabožltý • žltobledý • žltobiely • bledožltý (žltý s bledým odtieňom): svetložlté, slabožlté šaty; steny žltobielej farby • žltastý • žltkastý • žltavý • žltkavý • nažltastý • nažltkastý • nažltkavý • žltavobiely • žltkavobiely • žltkavobledý • žltkastobledý (trochu sfarbený do žlta): žltkavé, nažltasté staré fotografie • expr.: žltučký • žltulinký • žltunký • žltušký: žltučké kuriatka • žltozelený • zelenožltý • kaki (neskl.; žltý so zeleným odtieňom): žltozelená, kaki blúza • mosadzovožltý (žltý ako mosadz) • zlatožltý • žltozlatý • zlatistý • zlatý • zlatkavý • zlatastý (žltý so zlatým odtieňom): zlaté, zlatasté klasy • slamenožltý • slamený • slamovožltý • slamový (žltý ako slama) • šafranovožltý (žltý ako šafran) • expr.: zlatučký • zlatušký • zlatulinký; žltočervený (žltý s červeným odtieňom): žltočervené ranné zore • žltohnedý • okrový (žltý s hnedým odtieňom) • horčicový: žltohnedá pokožka • žltosivý (žltý s odtieňom do siva) • špinavožltý: žltosivá hlina • pomarančovožltý • oranžovožltý (žltý s odtieňom do oranžova) • tuhožltý • tmavožltý • temnožltý (žltý s tmavým odtieňom) • medový • medovožltý • citrónový • citrónovožltý • kanárikový • pieskový • púpavový • žĺtkový • žĺtkovožltý • maslový • krémový • šafranový (žltý ako med, kanárik, piesok, maslo, krém, šafran a pod.): dala si ušiť kostým pieskovej, krémovej farby • plavý • hovor.: blond (neskl.) • blonďavý (o vlasoch): má žlté, plavé, blond vlasy • zožltnutý (ktorý zožltol): zožltnutý list
abdikovať zriecť sa funkcie, hodnosti, vlády, úradu a pod. • odstúpiť • vzdať sa: minister abdikoval, odstúpil, vzdal sa • rezignovať: rezignoval z funkcie predsedu • hovor. poďakovať (sa): predseda vlády sa poďakoval • zastaráv. zaďakovať: minister mieni zaďakovať
nechať 1. nezmeniť daný stav, nezasiahnuť do deja, situácie • nezabrániť: nechal všetko tak, ako bolo; nezabránil jej odísť • ponechať: ponechal dom v dobrom stave • dať (často v zápore): nedal jej dopovedať; Daj sa už konečne presvedčiť!
2. odísť od niekoho, niečoho • zanechať • ponechať • zried. znechať: dom nechal, zanechal bez dozoru; deti ponechal doma • opustiť • odlúčiť sa (obyč. od rodiny): opustil ženu, odlúčil sa od detí • expr. zochabiť: manželka ho zochabila • trocha hrub.: okašľať • okašlať: okašlal všetkých a odišiel • slang. dať kopačky (nechať milú, milého)
3. nevziať so sebou • uložiť • odložiť • uschovať: kabát nechal, uschoval v šatni; odložila deťom z koláča; uschovala peniaze na bezpečnom mieste
4. prestať sa s niečím zaoberať • zanechať: nechal, zanechal pitie • prerušiť (dočasne nechať): prerušil štúdium • vzdať sa • zriecť sa • zrieknuť sa • odriecť sa • odrieknuť sa (dobrovoľne nechať): vzdal sa všetkých funkcií; odriekol sa fajčenia • odoprieť si (niečo lákavé): odoprel si zábavu • kniž. opustiť: opustil svoj pôvodný názor
5. nechtiac odložiť niekde • zabudnúť: nechal, zabudol tašku vo vlaku
6. spôsobiť, že niečo po odchode zostane • zanechať: nechal, zanechal po sebe siroty • poručiť • odkázať (nechať ako dedičstvo): poručil majetok svojmu synovi
7. p. prenechať
odrieknuť sa, odriecť sa dobrovoľne opustiť niečo výhodné, príjemné a pod. • zrieknuť sa • zriecť sa: odriekol sa, zriekol sa dedičstva, fajčenia • odoprieť si: odoprel si pôžitok z jedenia, pitia • vzdať sa (dobrovoľne al. z donútenia): vzdal sa úradu, funkcie • zried. odprisahať sa (sľubom, prísahou sa zriecť): odprisahala sa milého • odpustiť si (často v zápore; týka sa obyč. slovných prejavov): neodpustil si zlomyseľnú poznámku; ďalší komentár si odpustil • upustiť: upustil od ďalších plánov • odpadnúť (od viery, presvedčenia, idey) • nechať • zanechať (dobrovoľne prestať niečo vykonávať): nechal, zanechal fajčenie, pitie • znechať sa: znechať sa výhod • spustiť sa: Nespusti sa svojho presvedčenia!
odstúpiť 1. urobiť krok nabok al. dozadu • odkročiť: odstúpil, odkročil od obloka • ustúpiť (obyč. dozadu): Ustúpte, lebo zavadziate! • vzdialiť sa • oddialiť sa (na jeden-dva kroky): vzdialil, oddialil sa od stola • odskočiť (urobiť prudký krok al. skok na uvoľnenie miesta): odskočil mu z cesty • uhnúť (sa) • zastaráv. odstúpiť sa (urobením kroku nabok uvoľniť cestu): uhli (sa) mu, odstúpili sa mu
2. rozhodnúť sa neuskutočniť niečo zamýšľané • vzdať sa • zriecť sa • ustúpiť • upustiť: odstúpil od skúšky; vzdal sa, zriekol sa svojho plánu; ustúpil, upustil od žaloby • poďakovať • poďakovať sa • zaďakovať (vzdať sa funkcie, úradu): nechcel byť ďalej predsedom, zaďakoval • kniž. abdikovať • rezignovať (rozhodnúť sa zanechať úrad, funkciu a pod.): rezignoval z funkcie predsedu; minister abdikoval
3. p. prenechať
poddať sa 1. v súperení, v boji a pod. uznať prevahu protivníka • vzdať sa: obrancovia mesta sa poddali, vzdali bez boja • kapitulovať: pod tlakom súpera naši reprezentanti kapitulovali; nepriateľ odmietol kapitulovať • fraz. hodiť flintu/pušku do žita • dať sa (obyč. v zápore): My sa tak ľahko nedáme!
2. dať sa opanovať, ovládnuť niekým al. niečím • podľahnúť: poddať sa, podľahnúť obavám z budúcnosti • oddať sa: oddať sa strachu, žiaľu, smútku • podriadiť sa • podvoliť sa: z lásky sa podriadi, podvolí všetkým ženiným rozmarom • podrobiť sa: domorodci sa podrobili bez odporu • ustúpiť • upustiť: pod tlakom argumentov ustúpil, upustil od svojej žiadosti
3. prejsť do menšej intenzity • povoliť • popustiť • poľaviť: zima sa už vo februári poddala, už povolila, popustila, poľavila • zmierniť sa • zmiernieť • oslabnúť • zoslabnúť • ustúpiť: bolesť sa k večeru zmiernila, (z)oslabla, ustúpila • ustať • utíchnuť • utíšiť sa • ochabnúť: vietor ustal, ochabol; dážď utíchol
prepustiť 1. dovoliť odísť z istého úradne viazaného miesta • pustiť: prepustiť, pustiť vojaka na dovolenku; z nemocnice ho prepustia, pustia o týždeň; vraha z väzenia už neprepustia, nepustia • uvoľniť (zbaviť nejakej povinnosti): uvoľniť, pustiť žiaka na dve hodiny; uvoľnili ho z pracoviska • expr.: vyhodiť • vyliať: vyhodiť, vyliať niekoho z roboty • demobilizovať (prepustiť z vojny) • poprepúšťať • expr. povyhadzovať (postupne, viacerých)
2. dobrovoľne opustiť niečo v prospech niekoho • prenechať • nechať • ponechať (obyč. zadarmo): prepustiť susedovi niečo zo svojej úrody; dedičstvo (pre)nechal súrodencom • odstúpiť • postúpiť: celú knižnicu odstúpil, postúpil bratovi • pustiť: funkciu pustil až po piatich rokoch • zriecť sa • zrieknuť sa • vzdať sa: nechce sa zriecť, zrieknuť, vzdať svojho majetku • dať: dáme vám ešte jedného pracovníka navyše; dať svoje miesto inému • požičať (bezplatne prepustiť na istý čas): požičať niekomu chatu na dovolenku
rezignovať 1. dobrovoľne opustiť istý stav, istú funkciu • odstúpiť: rezignoval, odstúpil z funkcie predsedu; odstúpila celá vláda • podať demisiu • kniž. abdikovať: minister podal demisiu, abdikoval • zložiť (úrad, funkciu) • vzdať sa • zriecť sa • zrieknuť sa: vzdal sa, zriekol sa dobrého miesta • hovor.: zaďakovať • poďakovať sa: riaditeľ sa poďakoval • zanechať • nechať: zanechal, nechal všetky funkcie
2. zmieriť sa s okolnosťami • ustúpiť: po neúspechu rezignoval, ustúpil • cúvnuť • ucúvnuť: cúvol pred ťažkosťami • vzdať sa • zriecť sa • zrieknuť sa: vzdal sa, zriekol sa všetkých nádejí • podvoliť sa • poddať sa (prestať odporovať): po porážke sa nechcel podvoliť • hovor. kapitulovať • fraz. expr. stiahnuť chvost: v hádke vždy kapituloval, stiahol chvost • fraz.: oddať sa osudu • odovzdať sa/poručiť sa do vôle Božej
ustúpiť 1. urobiť krok al. viac krokov dozadu al. nabok • odstúpiť • zastaráv. odstúpiť sa • odkročiť: ustúpte, odstúpte (sa), prosím, aby sprievod mohol prejsť; naľakane odkročila • cúvnuť • ucúvnuť (urobiť pohyb dozadu): (u)cúvnuť o krok; auto cúvlo • zaspätkovať: naľakaný zaspätkoval ku dverám • uhnúť (sa) • vyhnúť (sa) • vystúpiť sa (uvoľniť cestu): už zďaleka (sa) nám uhli, vyhli; Vystúpte sa okamžite z cesty!
2. zmenou stanoviska (čiastočne) sa vzdať svojho a vyhovieť inému • urobiť ústupok: napokon ustúpi, urobí ústupok a dá otcovi za pravdu • upustiť • odstúpiť: neupustiť, neodstúpiť od svojich požiadaviek • odskočiť • uskočiť: od pôvodného plánu napokon odskočila, uskočila • popustiť • povoliť: rozhodli sa, že nepopustia v ničom; po dlhom prehováraní povolil • podvoliť sa • poddať sa • kapitulovať (prestať odporovať, celkom ustúpiť): neostáva nám nič iné, ako sa podvoliť, poddať • cúvnuť • ucúvnuť: (u)cúvli pred ťažkosťami • zrieknuť sa • zriecť sa • vzdať sa (dobrovoľne úplne zanechať niečo): zriekli sa pôvodného plánu; vzdať sa dedičstva • zastar. odstať: odstať od predsavzatia • expr.: stiahnuť chvost • rezignovať (zmieriť sa s okolnosťami): po porážke rezignovali
3. prestať sa vyskytovať (v pôvodnej rozlohe, veľkosti): les ustúpil stepi; voda na druhý deň ustúpila • stratiť sa • pominúť sa • zmiznúť (úplne): bolesť sa stratila, pominula, zmizla • povoliť • poľaviť • popustiť (prestať sa vyskytovať v pôvodnej intenzite): zima vo februári povolila, poľavila; zlosť v ňom popustila • zoslabnúť • utíchnuť • stíchnuť • utíšiť sa (o intenzite javov, prejavov): búrka zoslabla, utíchla, stíchla; hnev sa utíšil • zmierniť sa • ustať: dážď sa zmiernil, ustal
vzdať sa dobrovoľne prestať v istej činnosti, opustiť istý stav, istú funkciu a pod. • zrieknuť sa • zriecť sa: vzdať sa, zriecť sa ďalšieho pátrania; vzdali sa, zriekli sa výhod, majetku • rezignovať • odstúpiť: rezignovať, odstúpiť z funkcie ministra; riaditeľ rezignoval, odstúpil • kniž. abdikovať (z úradu, funkcie) • hovor. poďakovať (sa): minister sa poďakoval • zložiť (úrad, funkciu) • podať demisiu (vzdať sa úradu, funkcie) • kapitulovať (vzdať sa protivníkovi; hovor. vzdať sa svojho stanoviska): vojsko kapitulovalo; v hádke vždy kapituluje • podrobiť sa • poddať sa • podvoliť sa • ustúpiť (prestať odporovať) • popustiť: nechcel zo svojho popustiť • kniž. opustiť: nerád opustí svoj názor • hovor.: odskočiť • uskočiť: poslednú chvíľu od pretekov odskočil, uskočil • zanechať • nechať: zanechať, nechať staré zvyky; už je to rok, čo nechal fajčenie • vzdať: vzdať súťaž, preteky • odriecť sa • odrieknuť sa (niečoho lákavého, príjemného): dnes si pohárik, zábavu odriekne • rozlúčiť sa • expr. rozžehnať sa: už sa s predstavou úspechu rozlúčil, rozžehnal
zanechať 1. vzdialiť sa z nejakého miesta al. od niekoho (obyč. natrvalo a nechať ho bez opory a pod.) • nechať: zanechať, nechať rodný kraj; zanechať, nechať manželku; zanechať, nechať za sebou stopy • ponechať: ponechal deti samy na seba • opustiť: opustil školu v druhom ročníku • odísť (od niekoho) • expr. zochabiť: žena mu odišla, žena ho zochabila • minúť (o hneve a pod.): hnev ho už minul • pozanechávať (postupne, viacerých)
2. dobrovoľne prestať niečo vykonávať, vyznávať, zaujímať sa o niečo a pod. • nechať • vzdať sa • zriecť sa • zrieknuť sa: zanechať, nechať svoje pôvodné plány; vzdať sa, zriecť sa svojich ambícií • odriecť sa • odrieknuť sa: odriekol sa pitia už dávno • znechať sa: znechal sa predsedníctva; zlosť sa ho rýchlo znechala • kniž. opustiť: nechce opustiť svoj názor • odvrátiť sa • odkloniť sa • odchýliť sa (prestať sa pridržiavať niečoho): odvrátiť sa od priateľov, odkloniť sa od pôvodnej teórie • spustiť sa: nespusti sa svojho presvedčenia • pren. odložiť: Odložte hnev a nenávisť! • rozlúčiť sa: nechce sa s fajčením rozlúčiť
3. dať ako dedičstvo • poručiť • práv. odkázať • nechať: zanechal, poručil mu celý svoj majetok; nič mu neodkázal, nenechal • prenechať (vzdať sa v niečí prospech): dom prenechať deťom
poďakovať (sa) 1. prejaviť vďaku • zaďakovať: poďakovať (sa), zaďakovať za pomoc, za dôveru • vyjadriť vďaku/poďakovanie: kvetmi vyjadrili vďaku, poďakovanie matkám • vysloviť vďaku/poďakovanie: prezident mu vyslovil vďaku, poďakovanie za záchranu života
2. p. vzdať sa, odstúpiť 2
absolvovať 1. dokončiť štúdium na nejakej škole • vyštudovať • vychodiť • skončiť: absolvoval, vychodil, skončil univerzitu popri zamestnaní s vyznamenaním
2. byť prítomný od začiatku do konca (a urobiť, čo treba) • vykonať • zúčastniť sa: žiaci absolvovali, vykonali všetky predpísané cviky; zúčastnil sa na kurze, absolvoval kurz už minulý rok • odbaviť si: odbavili sme si, vykonali sme návštevu u príbuzných
zúčastniť sa p. absolvovať 2
absorbovať sa p. vsiaknuť
vsiaknuť (o tekutine) vniknúť do pórovitej, sypkej látky, byť pohltený • vpiť sa: voda rýchlo vsiakne, vpije sa do rozpukanej zeme • vsať sa: atrament vsiakol, vsal sa do pijavého papiera • vstrebať sa: masť sa vstrebala do pokožky • absorbovať sa: kyslík sa absorbuje vo vode • zried. zasiaknuť: pot zasiakol do šiat
adaptovať sa p. aklimatizovať sa, prispôsobiť sa, asimilovať sa
aklimatizovať sa prijať nové prostredie, podnebie, podmienky a naučiť sa v nich žiť • prispôsobiť sa • adaptovať sa: ťažko sa v novom prostredí aklimatizuje, adaptuje, prispôsobí • akomodovať sa: akomodovať sa novému prostrediu • zvyknúť si • privyknúť • navyknúť: zvyknúť si, privyknúť, navyknúť na teplejšie podnebie • zdomácnieť • udomácniť sa: niektoré stredomorské rastliny zdomácneli, udomácnili sa aj u nás
asimilovať sa zmeniť sa tak, že sa nové podmienky stanú vyhovujúce; splynúť s novým, iným • prispôsobiť sa • adaptovať sa: rastliny sa v novom prostredí rýchlo asimilovali, prispôsobili; oko sa v tme asimiluje, oko sa adaptuje na tmu • splynúť (pripojiť sa k celku): prisťahovalci sa asimilovali, splynuli s domácim obyvateľstvom • spodobiť sa (o hláskach; pripodobiť sa inej hláske, napr. v znelosti)
prispôsobiť sa konať v zhode s daným (novým) stavom, zmeniť sa tak, aby to vyhovovalo daným okolnostiam, požiadavkám • kniž. uspôsobiť sa: prispôsobiť sa, uspôsobiť sa novému školskému prostrediu • asimilovať sa (prispôsobiť sa až do splynutia s novým, iným): obyvateľstvo sa postupne asimilovalo • privyknúť • zvyknúť si • navyknúť si: rýchlo si privykol, zvykol na chladnejšie podnebie • udomácniť sa • zdomácnieť • aklimatizovať sa (prispôsobiť sa novému prostrediu): v zamestnaní sa už udomácnila; mnohé latinské slová u nás zdomácneli; hráči sa v trópoch ťažko aklimatizovali • naturalizovať sa (v cudzom prostredí): emigranti sa už celkom naturalizovali • adaptovať sa • odb. akomodovať sa: oči sa na tmu adaptovali, akomodovali • spružnieť (stať sa pružnejším, prispôsobivejším): politika spružnela • nár. prilahodiť sa: žena sa prilahodí (Kukučín)
udomácniť sa 1. prispôsobiť sa (domácemu) životnému prostrediu (najmä o rastlinách a zvieratách) • zdomácnieť: dobytok sa dobre udomácnil, zdomácnel aj v severnejších krajoch • aklimatizovať sa: rastliny, zvieratá, ľudia sa rýchlo aklimatizovali • skrotnúť (o zvieratách): mačka už skrotla • domestikovať sa: zvieratá sa už domestikovali • naturalizovať sa (privyknúť v cudzom prostredí; o ľuďoch): emigranti sa už naturalizovali • expr. oťukať sa (o ľuďoch v novom prostredí): najskôr sa musí trocha oťukať • privyknúť si • zvyknúť si (na domáce podmienky)
2. nájsť, založiť si domov • usadiť sa • usídliť sa: rodina sa udomácnila, usadila, usídlila v blízkosti centra • ubytovať sa (nájsť si byt, bývanie): ubytovali sa u nás na dlhý čas • zabývať sa (zaplniť domov potrebnými náležitosťami): na sídlisku sa mladomanželia už dobre zabývali
3. začať sa používať ako niečo bežné, stať sa rozšíreným • zaužívať sa: nový výraz sa rýchlo udomácnil, zaužíval • zdomácnieť: cudzia kultúra u nás zdomácnela • rozšíriť sa: medzi mládežou sa rozšírili drogy • expr. usalašiť sa • zried. zahostiť sa: v dome sa usalašila, zahostila nevraživosť
zvyknúť (si) osvojiť si niečo ako zvyk • privyknúť (si) • navyknúť (si): postupne si na včasné vstávanie zvykol, privykol, navykol; oči si zvykli, privykli na tmu • udomácniť sa • aklimatizovať sa (prispôsobiť sa životnému prostrediu): dlho sa nevedela v novom zamestnaní udomácniť, nevedela si zvyknúť • naučiť sa • priučiť sa (učením získať návyk, zvyk): musíš sa naučiť, priučiť poriadku; naučiť sa pravidelne chodiť plávať
vžiť sa 1. nadobudnúť vlastnosti, ktoré sú v súlade s danými okolnosťami • vpraviť sa • vpratať sa: rýchlo sa vžiť, vpraviť do zmenenej situácie • privyknúť • zvyknúť si • navyknúť si: pomaly si privykol, pomaly si zvykol, navykol na nové poriadky • prispôsobiť sa • uspôsobiť sa: prispôsobiť sa, uspôsobiť sa novému prostrediu
p. aj prispôsobiť sa
2. rozumovo al. citovo dokonale pochopiť • vpraviť sa • vmyslieť sa • vcítiť sa: vžiť sa, vmyslieť sa do problémov iného; vžiť sa, vcítiť sa do ženinej bolesti; vpraviť sa do hry • vniknúť • preniknúť: nemohol vniknúť, preniknúť do ich rodinných starostí
3. stať sa bežným, široko sa uplatniť • ujať sa • zaužívať sa: nové poriadky sa u nás rýchlo vžili, ujali, zaužívali • udomácniť sa: cudzie zvyky sa v rodine neudomácnili • zabehať sa • fraz. vojsť do života: nová metóda sa na pracovisku zabehala, vošla do života • zakoreniť sa • fraz. zapustiť korene • expr. zahniezdiť sa (nájsť podmienky na prijatie; obyč. o niečom nežiaducom): v spoločnosti sa zakorenilo, zahniezdilo podplácanie
akomodovať sa p. aklimatizovať sa