Synonymá slova "saň" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 71 výsledkov (1 strana)

  • sanatórium zdravotnícka inštitúcia, ústav na liečenie istých chorôb al. na doliečenie pacientov • liečebňa: sanatórium, liečebňa pre choroby pľúcozdravovňazotavovňa: detská ozdravovňa, zotavovňa v Tatrách


    nádej viera, že sa splní niečo očakávané, želané: nádej na víťazstvozastaráv. úfnosť: je slabá úfnosť na záchranuvýhľadvyhliadka: sú výhľady, vyhliadky na dobrú úroduperspektíva: nemá veľkú perspektívu do budúcnostihovor. šanca (nádej na úspech): mať šancu v súťaži


    príležitosť priaznivá, vhodná okolnosť, situácia, chvíľa • možnosť: výborná, výnimočná príležitosť, možnosť; nedať si ujsť ani jednu príležitosť, možnosťhovor. šanca (príležitosť na úspech): životná šanca


    šanca p. príležitosť, nádej


    sane vozidlo pohybujúce sa po snehu kĺzaním: detské sanesánky (obyč. menšie sane): deti sa spúšťajú na saniach, sánkachhovor. zastar. ródleboby (špeciálne upravené pretekárske sane s kormidlom): štvorsedadlové boby; jazda na boboch

    p. aj zvlače


    hradba stavebný komplex na ochranu, obyč. proti vojenským útokom • opevnenie: stredoveké hradby, opevneniaval (ochranná hrádza): valy zámkušianecšanec (hrádza s priekopou): postaviť šiance, šancemúr (murovaná ohrada): kaštieľ obohnaný múrom


    násyp umelá vyvýšenina z nasypanej zeminy • hrádza (násyp na zadržanie vody): ochranný násyp, ochranná hrádzaval (umelý násyp, obyč. s obrannou funkciou) • šianecšanec (hradba s priekopou): postaviť š(i)anecmohyla (násyp nad hrobom z predhistórie): slovanské mohyly


    šanec p. násyp


    sangvinický p. výbušný 2


    výbušný 1. ktorý má schopnosť vybuchnúť • explozívny: výbušné, explozívne látkytraskavý (ľahko vybuchujúci): traskavý plyntrhavý: trhavá strelatrieštivý (majúci schopnosť trieštiť): trieštivý účinok výbušninybrizantný: brizantná trhavinaodb. fulminantný

    2. ktorý rýchlo a intenzívne reaguje • prudkýeruptívnyexplozívny: otec mal výbušnú, prudkú, eruptívnu, explozívnu povahuimpulzívny: impulzívne konanieprchký (náchylný náhle sa nahnevať): náš vedúci je veľmi prchkývášnivýtemperamentný (živelne reagujúci): vášnivý človek, temperamentný rečníkneskrotnýzúrivý: neskrotné dieťa; byť zúrivýhysterický: hysterická učiteľkacholerický (majúci povahu cholerika): cholerické dieťasangvinický (majúci temperament sangvinika) • kniž. nervný

    p. aj vášnivý 2


    sanica spúšťanie sa, vozenie sa na saniach, sánkovanie • hovor. sánkovačka: deti sa tešia dobrej sanici, sánkovačkešport. sánkarstvo (preteky na saniach)


    hygienický zameraný na hygienu, zodpovedajúci hygiene • sanitačný: hygienický, sanitačný deňtoaletný: hygienické, toaletné potrebyčistýdezinfikovanývydezinfikovanýodb. sterilný (bez špiny, choroboplodných zárodkov): čisté prostredie sanatórií; dezinfikované, vydezinfikované, sterilné lekárske prístroječistotný (udržujúci hygienu): byť hygienický, čistotnýsociálny: pláže s nevyhovujúcim sociálnym zariadením


    sanitačný p. hygienický


    ošetrovateľ 1. kto (z povolania, zo služobných povinností) ošetruje chorých • sanitár: ku každému pluku dali dvoch ošetrovateľov, sanitárov navyševoj. slang. lapiduch

    2. p. opatrovník


    sanitár p. ošetrovateľ 1


    sanitárny p. zdravotnícky


    zdravotnícky súvisiaci so zdravotníctvom, v zdravotníctve používaný, uplatňovaný a pod. • lekársky: zdravotnícka, lekárska starostlivosťsanitárnysanitný: sanitárne, sanitné prostriedky, auto


    automobil dvojstopové cestné motorové vozidlo na prepravu osôb al. nákladov • auto: osobný, nákladný automobil, osobné, nákladné autohovor.: autiakvoz: sťahovací vozhovor. zastar. motorobyč. pejor. kára subšt.: fáro, búrak (veľký elegantný automobil) • hovor. limuzína (auto s uzavretou karosériou al. prepychový automobil): kúpil si limuzínuhovor. dodávka (dodávkový automobil): chodiť s dodávkouelektromobil (automobil na elektrický pohon) • kupé (automobil s uzavretou dvojmiestnou karosériou, obyč. s pevnou strechou): typ Škoda kupékaravan (obytný automobil): ísť do cudziny karavanomkamión (ťažký krytý nákladný automobil, obyč. diaľkový) • hovor.: nákladiaknákladniaksubšt. náklaďák (nákladný automobil) • hovor. gazík (terénny automobil zn. GAZ) • džíp (vojenský terénny osobný automobil) • subšt. tirák (veľký kamión so značkou TIR) • hovor. sanitka (sanitný automobil): zavolať sanitkuhovor. úrazovka (úrazový automobil) • hovor. záchranka (záchranný automobil)


    sanitka hovor. sanitné vozidlo: zavolať sanitkuambulanciahovor. úrazovka (úrazová sanitka) • hovor. záchranka: odviezli ho záchrankou

    p. aj automobil


    sanitný p. zdravotnícky


    čeľusť 1. párová lebková kosť, v ktorej sú zasadené zuby • sánka (dolná čeľusť): tvár s vystúpenými čeľusťami, sánkamiexpr. škraňa

    2. p. čeľustie


    sánka p. čeľusť 1


    sánkarstvo p. sanica


    sankcia p. trest


    trest odplata za previnenie postihujúce previnilca: prísny, ťažký trest, zaslúžiť si trestpokuta (peňažný trest): zaplatiť pokutusankcia (donucovacie opatrenie ako trest): materiálne sankciepenále (peňažný trest za nedodržanie zmluvy) • napomenutie (stupeň mierneho trestu): otcovské napomenutiepokarhanie: verejné pokarhanie


    potvrdiť 1. podať svedectvo o správnosti, pravdivosti niečoho • dosvedčiť: mládenec potvrdil, dosvedčil, že auto šlo rýchlodotvrdiťzastar. stvrdiť: pravdivosť udalosti dotvrdili všetci prítomnídokumentovaťdokázať (doložiť dôkazmi): dokázať svoju nevinuodprisahať (potvrdiť prísahou)

    2. uznať za platné; písomne osvedčiť • schváliť: vláda potvrdila, schválila rozpočet na tento rokzastar. stvrdiťkniž. sankcionovať: sankcionovať uznesenie, zákonkniž. atestovaťzastar. certifikovaťadmin. kvitovať (potvrdiť príjem niečoho): kvitovať zmenkuspečatiť (dať konečnú platnosť): priateľstvo sme spečatili bozkom; sľub spečatiť podpisom

    3. porov. prisviedčať


    sankcionovať p. schváliť, potvrdiť 2


    schváliť prejaviť súhlas s niečím, dať súhlas na niečo, uznať za správne • súhlasiť: schválili naše rozhodnutie, súhlasili s nímodobriť (uznať za dobré): nemôžem odobriť tvoj postupprijaťakceptovať: parlament prijal, akceptoval zákonodhlasovať (hlasovaním schváliť): rezolúciu jednomyseľne odhlasovaliadmin. odsúhlasiť (vyjadriť súhlas): projekt na schôdzke odsúhlasiliratifikovať (schváliť medzinárodnú zmluvu v ústavnom orgáne) • potvrdiťkniž. sankcionovať (uznať za platné): uznesenie, zmluvu parlament potvrdil, sankcionovalodb.: kolaudovaťskolaudovať (úradne schváliť, prevziať stavbu)


    sánkovačka p. sanica


    sánkovať sa voziť sa na sánkach (dolu brehom) • spúšťať sa: deti sa sánkovali do samého večera; poďte chlapci, ideme sa spúšťaťhovor. zastar. ródlovať sa


    sánky p. sane


    sporivosť vlastnosť toho, kto je sporivý • šetrnosť: bol známy svojou sporivosťou, šetrnosťouhovor.: šporovlivosťšanoba (Hviezdoslav)šanovlivosť


    šanoba p. sporivosť


    sporivý ktorý vie sporiť, ktorý zbytočne nemíňa (obyč. peniaze; op. márnotratný) • šetrný: sporivý, šetrný hospodárgazdovlivýhovor. šporovlivýzastar. schránlivý: vzal si gazdovlivú, šporovlivú, schránlivú ženuhovor. šanovlivý: je veľmi šanovlivýnár. šanoblivý (Hviezdoslav)


    šanoblivý p. sporivý


    ľutovať 1. pociťovať súcit, mať citovú účasť s niekým (v trápení) • mať ľútosťmať súcit: ľutoval trpiacich; mal súcit s trpiacimicítiťkniž.: spolucítiťsúcitiť (s niekým): cítil, spolucítil s každým ukrivdenýmhovor.: šianaťšanovať: šianal, šanoval deti bez matiek

    2. pociťovať žiaľ a nespokojnosť s niečím • banovať: ľutoval, banoval svoj čin; banoval, že neprišlamrzieť (neos.): mrzí ma toexpr. kajať sakniž. želieť (ľutovať svoje činy): kajal sa za prečin; želel svoju minulosťľútiťľútostiťžialiť (zároveň sa trápiť): ľútostila, žialila nad synovým neúspechomkniž. žalostiťnár. expr. ľútať si (Tatarka)

    3. p. šetriť 1


    šanovať 1. p. šetriť 3 2. p. ľutovať 1


    šetriť 1. obmedzovať spotrebu niečoho, zbytočne nemíňať, neplytvať (op. plytvať) • sporiť: šetriť, sporiť energiou, silami; šetrí, sporí na platoch pracovníkovhovor.: šporovaťšporiťgazdovať: šporuje, šporí, gazduje s časomhovor. expr. troškáriť (nebyť štedrý, veľkorysý): netroškáril, obdaril ma bohatoexpr. škrtiť (úporne šetriť): škrtí na jedle, na platochnár. škrvačiť (Tajovský)hovor. ľutovať: neľutuje námahu, peniazenár. žgrvániť

    2. robiť finančné úspory, zhromažďovať peniaze, majetok (op. rozhadzovať) • sporiťodkladaťukladať: šetriť, sporiť, odkladať na autohovor.: šporiťšporovať: šporí si, šporuje si do pokladničkyexpr.: stískaťutískať (po troche) • expr.: skrbliťskrbiť: skrb(l)í pre vnuka po stovkepren. expr. sušiť (nevydávať peniaze) • expr.: honobiťzhŕňaťzháňať (vo veľkom): honobí, zhŕňa, zháňa majetkypejor.: žgrlošiťžgrlačiťžgrliťžgŕňaťžgrloniťdržgrošiťskývražiťskuhraťskuhriť (nadmieru, prepiato šetriť): celý život žgrlošil; skývražil, skuhral, skuhril, a nič z toho nemalexpr.: skupániťskúpiť (nerozumne šetriť): Neskupáňte a dajte deťom!

    3. dávať pozor, aby sa niekto, niečo predčasne neopotreboval(o), nepoškodil(o), neničil(o) • chrániť: zdravie si treba šetriť, chrániť; šetriť, chrániť zeleňhovor.: šanovaťšianať: muža si šanuje, šianaopatrovaťexpr. peľhať (zahŕňať starostlivosťou)


    šanovlivosť p. sporivosť


    šanovlivý p. sporivý


    pieseň 1. krátka hudobná skladba s textom určená na spievanie • pesnička: spievať vianočné piesne, pesničky; skladať tanečné pesničkysong (náladová pieseň sprevádzaná džezovými nástrojmi): černošské songyšansón (kabaretná al. náladová pieseň): zaspievať šansón, skladateľ šansónovspievanka (krátka pieseň ľudového pôvodu al. ponáška na ňu) • trávnica (ľudová pieseň tematicky súvisiaca s prácou pri kosení lúk): ťahavé trávnicekuplet (žartovná pieseň v hudobnej fraške, v kabarete) • šlágerhovor. hit (obľúbená módna pesnička): tanečný šláger, hitchorál (oslavná zborová pieseň) • uspávanka (pieseň spievaná pri uspávaní dieťaťa; hudobná skladba tohto rázu): spievať uspávanku

    2. p. spev 1, 2


    šansón p. pieseň 1


    spevák kto spieva, kto sa venuje spevu z povolania: spevák populárnych piesníšansoniér (spevák šansónov) • vokalista: detský vokalistazboristachórista (zborový spevák) • trubadúr (stredoveký skladateľ a spevák rytierskych piesní) • kniž. spevec: spevec ruší nočné ticho


    šansoniér p. spevák


    speváčka žena, ktorá spieva, ktorá sa venuje spevu z povolania: operná speváčkašansoniérka (speváčka šansónov) • subreta (operetná al. kabaretná speváčka) • chóristkazboristka (zborová speváčka)


    šansoniérka p. speváčka


    samopaš vlastnosť obyč. mladého človeka s nedostatkom výchovy, zodpovednosti, rozumu; čin takéhoto rázu • samopašnosťsamopašníctvoneviazanosťroztopašnosťroztopašbujnosť: rozbiť oblok zo samopaše, samopašnosti, roztopašnostinezbednosťnezbedníctvobláznivosťbláznovstvopochabosť: bláznivosť, pochabosť jedináčikauličníctvorozpustenosťnezdarnosťexpr. roztatárenosťpejor.: lotrovstvozbojníctvozbojstvolaganstvogalganstvolapajstvozurvalstvozastar.: prostopašprostopašníctvo (samopaš ako čin) • neprístojnosťnezdobanezbedavýčinpestvoexpr.: čertovinaneplechanedobizeňlotrovinanešplechakúsokšašovinašaškovinašašovstvošantašantovačkaparádyhovor. expr.: šarapatagarazdarodeokniž. alotriasubšt. švanda • subšt. a vulg. sranda


    šanta p. samopaš


    čaptavý ktorý zle, nemotorne, neprirodzene chodí (o človeku al. zvierati); ktorý je deformovaný al. inak postihnutý (o nohe); svedčiaci o tom • krivonohýexpr. krivý (o nohe) • expr.: čambľavýčapatýšmatlavý: čaptavá, krivonohá, čambľavá žena; čaptavá, čapatá, šmatlavá noha, chôdzanár. šantavý: šantavá jalovica

    p. aj chromý 1


    šantavý p. čaptavý


    blázniť (sa), blaznieť (sa) expr. nerozumne, mimo normy sa správať al. sa tak prejavovať; prejavovať túžbu (obyč. ľúbostnú) za niekým, niečím • expr.: šalieť (sa)šialiť sapochabieť sapochabiť sa: blaznie (sa), šalie (sa), pochabí sa od radosti; blázni sa, pochabí sa za chlapcami; počasie sa blázni, šalie, pochabieexpr.: besnieť (sa)divieťbesniť (sa) (veľmi sa blázniť) • expr.: jašiť sajančiť satreštiť: jašiť sa za dievčencami; treštia za ideálmi slobodytratiť rozummať vrtochyexpr. pochybovať na rozume/na rozum: Čo tratíš rozum?; na starosť má vrtochyhovor. expr. rapľovať (o človeku al. mechanizme): stroj rapľujevystrájaťšantiťvyvádzaťdivočieť (blaznieť sa pri hre, zábave) • fraz. nezmestiť sa do kožesamopašiť (sa) (správať sa samopašne, nespútane, bujaro a pod.) • subšt. blbnúť • expr. neos.: šibe mušvitorí mu (stráca rozum) • fraz. pejor. kvapká mu na karbid (je nenormálny)


    šantiť prejavovať sa veselou náladou, žartovnými kúskami, behaním, neposednosťou a pod. • šantovaťrobiť šantyrobiť pestvárobiť šibalstvárobiť huncútstva: deti šantia, šantujú, robia šanty, pestvá na školskom dvorehovor. expr. šarapatiť: deti šarapatia v kôlnisamopašiť (sa)robiť nezbeduhovor. nezbedníčiťzried. nezbediť (obyč. s nerešpektovaním výchovných úsilí, spoločenských noriem): samopaší (sa), nevie od dobroty, čo by mal robiť; keď rodičia odišli, deti robili nezbeduexpr.: blázniť (sa)pochabieť sapochabiť sajašiť sa (výstredne, samopašne sa správať) • vystrájaťvyvádzaťstváraťvymýšľaťvyčíňať (obyč. s nedobrými následkami): vystrájať, stvárať fígle; mládež na chate vystrájala, vyvádzala, vyčíňala do ránaexpr. strečkovať (splašene behať): chlapci strečkujú na dvorefraz. expr. nezmestiť sa do kožeodreagúvať sa (šantiť s cieľom zbavovania sa psychickej záťaže): deti skáču, nezmestia sa do kože; mládež sa odreagúva na ihrisku


    vystrájať1 robiť kúsky, ktoré okolie prijíma negatívne, ktoré spôsobujú nepríjemnosti; neviazane, neprimerane sa správať • vyvádzaťvyčíňať: nedospelí chlapci vystrájajú, vyvádzajú nezbedy; vyčíňanie bandyexpr. stváraťhovor. zvádzať: Čo tam vedľa stvárajú?; stvárať kúsky, čertoviny, neprístojnosti, nezbedy; zvádzať hlúpostivymýšľaťzried. paratiť: deti stále čosi vymýšľajúhovor. expr.: garazdovaťgarazdiťrobiť garazdu: nič nerobia, iba sa povaľujú a robia garazduexpr.: besnieť (sa)besniť (sa)divieťšalieť (sa) (veľmi vystrájať) • nezbedníčiťrobiť nezbedu/nezbedyrobiť neplechu/neplechyrobiť pestvá (vystrájať zo samopaše) • hovor. beťárčiťšantiťšantovaťrobiť šantyrobiť šibalstvárobiť huncútstva (vystrájať žartovné, huncútske kúsky) • expr. rákošiť (Hviezdoslav)hovor. expr. šarapatiťzried. vrtošiťzastaráv.: všetečiťvšetečniť (Šoltésová)fraz. expr. nezmestiť sa do kože


    šibalstvo vlastnosť obyč. mladého človeka ktorý oplýva vtipom, šikovnosťou, rozumom; čin takéhoto rázu • figliarstvofígeľexpr.: huncútstvolapajstvofurtáctvolišiactvokujonstvošantivosťprefíkanosťprešibanosťvybíjanosťšinterstvošelmovstvoexpr. zried. šelmovčinaexpr.: potmehúdstvozbojníctvozbojstvohovor. beťárstvoobyč. pejor. chytráctvohovor. recesia


    bláznivý 1. duševne chorý • pomätenýnenormálnychoromyseľný: na starosť ostala bláznivá, pomätená, nenormálna, choromyseľnášialenýzbláznenýfraz. chorý na rozumfraz. expr. padnutý na hlavu: šialený, zbláznený človek; osoba chorá na rozum, padnutá na hlavuhovor. pochabýexpr.: spochabenýpojašený: nevedel, čo môže čakať od pochabého, spochabeného mozgunepríčetnýposadnutýhovor. expr.: šibnutýťuknutýďugnutýďubnutýďabnutýhovor. pejor.: trafenýstrelenýšvihnutýstrihnutýslang. šľahnutýneskl. hovor. pejor. šišipren. frcnutýsubšt.: mešuge • mišuge • cvoknutý

    2. expr. zbavený rozvahy, nekontrolujúci svoje prejavy, správanie (o človeku); svedčiaci o tom • nerozumnýnerozvážnypobláznený: bláznivé, nerozvážne, nerozumné, pobláznené dievča; bláznivý, nerozumný, nerozvážny plánnemúdrynezmyselný: nemúdry, nezmyselný nápadbláznovskýexpr.: šialenýzbláznenýpochabýspochabenýpochábeľský: mal svoje bláznovské obdobie; šialené roky; zbláznená, pochabá, spochabená, pochábeľská mladosťexpr.: poplašenýsplašenýpojašenýzjašenýrozjašenýstrelenýtrafenýpobesnený: poplašený, splašený, pojašený, zjašený chalan; výplody streleného, trafeného mozguexpr. potáraný (Timrava, Podjavorinská)samopašnýšantivýrozbláznený: samopašné, šantivé, rozbláznené šteňa

    3. p. silný 2, prudký 1, 2 4. p. výstredný 1


    hravý 1. ktorý sa rád hrá, ktorý je často v živom pohybe (o človeku, zvieratách); pôsobiaci hravo, živo • ihravý: hravé, ihravé deti, mačiatka; hravý, ihravý vietoršantivýexpr. laškovný (nespútane, samopašne hravý) • pohyblivýživý: pohyblivé, živé morské vlnky

    2. p. ľahký 2


    neposedný ktorý nevydrží pokojne, bez pohybu (sedieť) na jednom mieste (op. pokojný, vyrovnaný) • živýčulývrtký: neposedné, živé dieťa; čulé, vrtké medvieďanepostojný: nepostojné konenepokojnýhovor. expr.: rozbehanýrozlietaný (plný energie, aktivity): nepokojný, rozbehaný, rozlietaný pomocníknezbednýšantivý (o deťoch a mláďatách)


    samopašný ktorý je prehnane veselý; ktorý rád vystrája, vyvádza a nerešpektuje pritom výchovné úsilie, spoločenské normy a pod.; svedčiaci o tom • roztopašnýzastar. prostopašný: pozornosť vzbudzovali samopašní, roztopašní mladíci; samopašné, roztopašné kúskynespútanýneviazanýrozpustenýrozmaznaný (veľmi uvoľnený, bez zábran, obmedzení a pod.): nespútaná, neviazaná zábava; rozpustené, rozmaznané detibujnýrozbujnenýrozbujdošenýrozbujdašenýrozšantenýrozšantovanýrozsamopašenýbujarýbujdošskýrujný (ťažko ovládateľný): bujná, rozbujdošená, rozšantená, bujará spoločnosťexpr.: rozbláznenýrozvirganýhovor. expr. rozkokošenýexpr. laškovný: rozbláznené, rozvirgané, rozkokošené dievčatábakchickýbakchantskýhýrivý (výstredne samopašný, pripomínajúci bakchanálie): bakchické, bakchantské orgie; hýrivé nocihuncútskylapajskýšantivýnár. šantovlivý (hravo samopašný): huncútska, lapajská chasa; šantivé psíčanezbednýnezbedníckyneposlušnýnespratný: nezbedné, nezbednícke vnúča; neposlušní šarvanci; nespratné správaniesvojvoľnýzried. sebevoľný (ktorý vo svojej samopaši neberie na nikoho ohľad): výstredné správanie svojvoľného, sebevoľného dievčiskarecesistickýrecesijný (samopašný s úmyslom provokovať, zosmiešňovať): išlo len o nevinnú recesistickú pouličnú maškarádu; recesijný prístup k niečomuzastar. vospustný


    šantivý p. samopašný, neposedný


    šantovačka p. samopaš


    šantovlivý p. samopašný


Pozri výraz SAŇ v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV