Synonymá slova "sťa" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 637 výsledkov (6 strán)

  • stade p. odtiaľ


    stadeto p. odtiaľto


    stadiaľ p. odtiaľ


    stadiaľto p. odtiaľto


    stádo 1. p. črieda 1 2. p. skupina 2


    stádovitý p. hromadný, masový 2


    stádový p. hromadný


    stagnovať byť v nečinnosti, zastavovať sa vo vývine • viaznuťnevyvíjať sa: obchod stagnuje; doprava stagnuje, viazne; umenie sa nevyvíja, stagnujehovor. prešľapovaťstáť (na mieste): súčasná výroba iba prešľapuje, stojí na miestekniž. ustrnúť (dok.): próza neustrnulazmeravieť (dok.): vývin nesmie zmeravieťzaostávať (byť, ostávať pozadu vo vývine): hospodársky, politicky stagnovať, zaostávaťhovor. byť/ocitať sa v závoze (byť v nečinnosti pre bezvýchodiskovú situáciu): spolok sa ocitá v závoze; diskusia je v závoze


    sťahaný p. unavený, vyčerpaný, strápený


    sťahať sa p. unaviť sa


    sťahovať porov. stiahnuť


    sťahovať sa1 p. zužovať sa


    sťahovať sa2 meniť miesto bývania, sídlenia, výskytu • presídľovať sa: vlani sme sa sťahovali, presídľovali do mestavysťahúvať sa: susedia sa dnes sťahujú, vysťahúvajú z bytuevakuovať (sťahovať sa pred ohrozením): evakuovať pred povodňou, pred frontomodb. migrovaťpremiesťovať sapremiestňovať sa (ísť z miesta na miesto): obyvateľstvo migruje, rastliny migrujúkočovať (nemať pevné obydlie, sídlo): staré národy kočovali; divadelná spoločnosť kočujetiahnuťletieť (obyč. o vtákoch): lastovičky tiahnu na juh


    sťahovavý p. kočovný, prelietavý 1, pojazdný


    staj p. stajňa


    stajený p. skrytý


    stajiť p. zatajiť 2


    stajňa miestnosť al. budova pre hospodárske zvieratá • maštaľ: zahnať kone do stajne, vyčistiť maštaľzastar. staj (Vajanský)nár. štál (Šoltésová)teľatník (maštaľ pre teľce) • ošipáreň (stavba pre ošípané) • kravínkraviareň (stavba pre kravy) • koniareň (stajňa pre kone)


    sťakde p. hocikde 1


    sťakedy p. hocikedy


    stalagmit p. kvapeľ


    stalaktit p. kvapeľ


    stále 1. p. ustavične, vždy, trvalo 1, 2, porov. aj stály 1 2. p. čoraz


    stálica p. hviezda 1


    stálosť p. stabilita


    stály 1. ktorý nie je prerušený, ktorý neprestáva v čase, ktorý sa nemení • neprestajnýnepretržitý: stále, neprestajné, nepretržité sneženieustavičnýkniž. neustályjednostajný: žiť v ustavičnom, neustálom strachu; jednostajný zhonpermanentný: permanentná pohotovosťtrvalýtrvácitrvácny: mať o hudbu trvalý záujem (op. dočasný); trvalé bydlisko (op. prechodné); pevnosť je trváca, trvácna vlastnosť kovudefinitívnykonečný (ďalej už nemenný): rozhodnutie nadobudlo definitívnu, konečnú platnosťodb. habituálny: habituálny stavplynulýsúvislýneprerušenýnerušenýsústavný (op. prerušovaný, nesúvislý): plynulá, súvislá prevádzka; neprerušený proces; sústavné úsilienevyčerpateľnýpren.: nevysýchavýnevysychavýnehasnúcizried. nepominuteľný: nevyčerpateľný, nevysýchavý, nevysychavý zdroj poznania; nehasnúca, nepominuteľná slávakniž. nehynúcivečný: jeho pamiatka je nehynúca, večná; večný nepokojkniž.: nadčasovýgnómický (presahujúci významom svoju dobu): nadčasové hodnoty, gnómická platnosťpevnýfixný (op. pohyblivý, premenlivý): pevné, fixné cenynemennýkonštantný (op. premenlivý, variabilný): nemenná, konštantná veličina; konštantná hodnotastabilný (op. labilný) • odb. stacionárnyneprenosný (op. prenosný) • ustálenýnepohyblivýnehybný: stabilné, stacionárne, neprenosné technické zariadenie; ustálená, nepohyblivá menanepremenný (op. premenný) • odb.: invariabilný (op. variabilný) • invariantný (op. variantný): nepremenný, invariabilný, invariantný prvoknemenlivýnemeniteľný; neodstrániteľnýnezmazateľný: neodstrániteľná, nezmazateľná škvrna, stopaneodmysliteľný: neodmysliteľná súčasťnepodvratnýnezvratný: nepodvratná, nezvratná istotanerozbornýnezničiteľnýnevykoreniteľnýpren. nerozbitný: nerozborné priateľstvo, nezničiteľné puto, nerozbitná jednotakniž. utkvelý: utkvelá predstava, myšlienka

    p. aj rovnaký

    2. p. pravidelný 3


    stamodtade, stamodtadiaľ, stamodtiaľ p. odtiaľ


    stan skladacie prenosné prístrešie z nepremokavej látky slúžiace na prechodné ubytovanie: vojenský stan; pri vode si deti postavili stanšiator (prenosné prístrešie slúžiace na predaj al. aj na bývanie): jarmočné šiatre; cigánsky šiator; bývať pod šiatrom


    stanár p. výletník


    stanica miesto, kde zastavuje vlak al. iný hromadný dopravný prostriedok; budova na tomto mieste s potrebnými zariadeniami na dopravné úkony: železničná, autobusová stanica, nákladná stanica, prestupná stanicažel. nádražie (obvod stanice s koľajami a príslušným zariadením) • zastávka (miesto, kde pravidelne zastavujú prostriedky hromadnej dopravy): zastávka električky; vystúpiť na ďalšej stanici, zastávkehovor. zastar. štácia (Plávka)


    staniol cínová al. alumíniová fólia používaná zväčša ako baliaci materiál: bonbóny balené do staniolualobal (alumíniová fólia na balenie pokrmov): piecť mäso v alobale


    stánok 1. jednoduchý nízky prístrešok ako pouličná predajňa: novinový stánokkiosk: kvetinový kioskbúdka: kúpiť si cigarety v búdke

    2. p. sídlo 3


    stanovať p. táboriť


    stanovisko p. hľadisko 1, pomer 2


    stanovište vyhradené miesto, na ktorom niekto, niečo stojí al. vykonáva nejakú činnosť: stanovište taxíkovkniž. post: palebný posthovor. zastar. štand (Rázus)


    stanoviť p. určiť 1


    stanovy p. poriadok 1


    sťapnúť p. zjesť


    stará p. manželka


    starať sa 1. pričiňovať sa o prospech, dobro niekoho, niečoho, o úspešný chod, priebeh niečoho • mať na starosti: stará sa o nevládnych rodičov, o domácnosť; má na starosti športovú činnosť mládežezried. vystarávať sa (Rázus): vystaráva sa o mužaopatrovať (starať sa o to, aby niekto mal to, čo potrebuje, aby niečo bolo v poriadku): opatrovať chorých, opatrovať trávnikdbaťdržaťpestovať (venovať niečomu starostlivosť, dávať si záležať na niečom): dbá, drží na svoj zovňajšok; dbá o výchovu detíbedliť: bedliť nad dodržiavaním zákonovhľadieť: hľadí len na peniaze, výhodydozeraťdohliadaťdávať pozor (aby nič rušivo nezasahovalo do daného, normálneho priebehu, stavu): dozerať, dohliadať na čistotu, poriadok; dávať pozor, aby všetci prišlihľadieť si: Hľaďte si svojich vecí!

    2. cieľavedome získavať • obstarávaťzaobstarávaťzaisťovať: Kto sa stará o materiál? Kto (za)obstaráva, zaisťuje materiál?; zaisťovať lístky na koncertzadovažovaťzaopatrovaťhovor. zháňať: nemá nám kto zadovažovať, zaopatrovať najnovšiu literatúru

    3. prejavovať starosti, obavy o niečo, o niekoho • starostiť samať starosťbyť ustarostený: nestaraj sa, všetko dobre vybavím; je ustarostený, či sa plán podarítrápiť saobávať saumárať sahovor. krenkovať sa: Už sa toľko netrápte, neobávajte!

    p. aj trápiť sa

    4. p. starieť sa


    starec starý muž: vyzerať ako starecdeddedo: starý, sivý ded, dedoexpr. starký: Čo porábate, starký?expr.: dedkodeduško: Ako sa máte, dedko?expr. zried. starúch (Švantner)kniž. kmeť: múdry kmeťpejor. starigáň (obyč. v nadávkach): bruchatý starigáňpejor. plesnivec (v nadávkach)


    stareckosť p. senilita


    starecký ktorý je typický pre starca • dedovskýdedkovský: odkedy si ho pamätám, stále má rovnaký starecký, dedovský, dedkovský výzormatuzalemský: matuzalemská postavazostarnutý: myseľ má už celkom zostarnutú; zostarnutá tvársenilný (telesne aj duševne slabý): niet s ním reči, je načisto senilnýroztrasený (od staroby): pozorovala babkine roztrasené pohybystarý: staré, ale žiariace oči


    starectvo p. senilita


    starejší človek, obyč. starší, poverený vedením svadobnej hostiny • starosvatstarý svat


    starena stará žena: chodiť ako starenaexpr. starká: pomôcť starkej nastúpiť do autobusapejor. starucha: vyschnutá starucha (Vajanský)hovor. babaexpr. babkahypok. babičkapejor.: babiskobabizňastarigastarigaňa


    starieť p. starnúť


    starieť sa zaujímať sa o niekoho, niečo a zároveň chcieť ovplyvňovať niečo • starať samiešať saexpr. pliesť sa: starie sa, mieša sa do cudzích, rodinných záležitostí; Nestarajte sa, nepleťte sa do nás!zasahovať: rád by do všetkého zasahovalhovor. expr. fušovaťfraz. expr. fušovať do remesla: do všetkého chce fušovaťsubšt. kafrať: do všetkého kafre


    stariga p. starena


    starigáň p. starec


    starigaňa p. starena


    starinársky, starinný p. starobylý, starý1 3


    starizný p. starý1 1


    starká 1. hovor. otcova al. matkina matka • stará matkahypok. stará mama: starká so starkým sedia v záhrade; stará matka so starým otcom ešte žijúhypok.: babkababičkababababenkababinka: deti najviac počúvajú babku, babičku, babenkusubšt.: óma • ómama

    2. p. starena 3. p. manželka


    starký 1. hovor. otcov al. matkin otec • starý otec: starký, starý otec nám rozprával príbehy zo životadedoded: môj dedo, ded bol mlynáromhypok.: dedkodeduškostarý tatastarý tatozastaráv. starý apofam. zastar. starý papasubšt. ópapa

    2. p. starec 3. p. manžel


    starnúť stávať sa starším, starým (op. mladnúť) • ostarievaťzried. starieť: všetko okolo starne, ostarieva, starieopotrebúvať sa (vekom al. častým používaním sa stávať menej hodnotným): organizmus starne, opotrebúva savädnúť (o človeku): žena pomaly vädne


    staroba neskoré obdobie ľudského života: sporil, aby mal pokojnú starobustarosť: na starosť nemal kam ísťvek: otec je už vo vekupren. jeseň: jeseň života (začiatok staroby) • pren. zjemn. šediny: pripomínať niekomu jeho šediny


    starobinec p. chudobinec


    starobné p. dôchodok 1


    starobný p. dôchodkový


    starobylosť starý ráz, charakter, pôvod niečoho • starodávnosť: starobylosť, starodávnosť jazykazastar. starovekosť: starovekosť rodiny


    starobylý ktorý bol v dávnej minulosti, ktorý z nej pochádza • starodávny: starobylé, starodávne kaštieledávnydávnovekýmnohovekýpradávny: dávni, dávnovekí predkovia, obyvatelia; dávnoveká kultúrastarý (op. nový): staré pohanské zvykystarosvetskýstaromódnynemoderný (op. moderný): starosvetský, staromódny nábytokstarožitnýstarinárskyantikvárny (starobylý a vzácny, často aj dosť opotrebovaný): starožitné, starinárske, antikvárne predmetyhistorický (ktorý má určitú hodnotu, napr. umeleckú; ktorý je znakom, symbolom histórie): historické jadro mesta, historický kostýmmuzeálny (patriaci do múzea): muzeálna pamiatkaarchetypálny: archetypálny spôsob životaarchaickýzried. archaistický (majúci starodávnu podobu): archaické výrazy, archaický jazykpatriarchálny: patriarchálny spôsob životazastar. starinný: starinná báj (Figuli)

    p. aj starý


    stáročný 1. p. dlhý 2 2. p. starý1 1


    starodávnosť p. starobylosť


    starodávny p. dávny, starobylý, staromódny


    starodievocký p. staropanenský


    starodievoctvo p. staropanenstvo


    staroklasický p. klasický 1


    staromilský p. konzervatívny 2


    staromódny ktorý nezodpovedá súčasnému životnému štýlu (v obliekaní, bývaní, názoroch, správaní a pod.), ktorý vyšiel z módy • nemodernýstarý (op. moderný): staromódny, nemoderný účes; šaty staromódneho, nemoderného strihu; starý štýl písanianemódny (op. módny) • starodávnypejor. predpotopný: nemódne, starodávne, predpotopné topánky, náhľadystarosvetskýexpr. dedovský (pripomínajúci staršie časy): starosvetská skriňa; starosvetská, dedovská technika; starosvetské zvykyprežitýzastaranýneaktuálny (obyč. o duchovných veciach): mať prežité, zastarané názory, spôsobykonzervatívnyskostnatený (zotrvávajúci na starom, ťažko prijímajúci nové): konzervatívny otecstarožitnýstarinársky (obyč. o predmetoch, ktoré sú staromódne, ale cenné): starožitný, starinársky nábytoksubšt. fotrovský

    p. aj starý 3


    staronový p. obnovený, známy 1


    starootcovský ktorý je zdedený po predkoch • starorodičovskýdedovský: spustnutý starootcovský, starorodičovský, dedovský majetok; vrátiť sa do starorodičovského, dedovského domu


    staropanenský ktorý je typický pre staré panny, staré dievky • starodievocký: staropanenský, starodievocký výzor; staropanenská, starodievocká rezervovanosť


    staropanenstvo stav starej panny • starodievoctvo: poznačilo ju staropanenstvo, starodievoctvo


    starorodičovský p. starootcovský


Pozri výraz SŤA v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV