Synonymá slova "sčv" v Synonymickom slovníku slovenčiny

zladiť sa nadobudnúť, dosiahnuť súlad, súhru • zohrať sa: pohyby sa zladili s hudbou; dvojice sa dobre zohrali • menej vhodné zosúladiť sa • kniž.: zosynchronizovať sa • skoordinovať sa: účastníci sa časovo zosynchronizovali, skoordinovali • zried. zhodnúť sa: správanie sa nezhodlo s jej zovňajškom • scvičiť sa • zocvičiť sa (zladiť sa cvičením) • slang. zjazdiť sa: páry sa dobre zjazdili

scvrknúť sa vysychaním, ochladzovaním stratiť na objeme, plnosti • zmraštiť sa • zvraštiť sa • zmŕštiť sa: ovocie na stromoch sa od sucha scvrklo, zmraštilo, zvraštilo; pleť sa časom scvrkla, zmŕštila; šípky sa mrazom zmŕštili, zvraštili • zvráskavieť (vplyvom vysýchania sa stať vráskavým): pokožka zvráskavela • zosušiť sa • zoschnúť (sa) (schnutím zmenšiť objem): drevo sa zosušilo, zoschlo • zošúveriť sa (pôsobením sucha, veku sa skrútiť, skriviť): doska sa zošúverila; starenka sa celá scvrkla, zošúverila • spľasnúť • spľasknúť (naraz zmenšiť svoj objem): balón spľas(k)ol • zraziť sa • zbehnúť sa • sprať sa (o tkaninách): košeľa sa po praní zrazila, zbehla; sukňa sa sprala • poscvrkávať sa • poscvrkovať sa (postupne): hrušky sa poscvrkávali

p. aj zmenšiť sa

spľasnúť, spľasknúť 1. naraz zmenšiť svoj objem (o plnom, nafúknutom predmete): lopta spľas(k)la • scvrknúť sa (zmenšiť svoj objem vysychaním, ochladzovaním, obyč. postupným; často v pren. použití): brucho mu spľas(k)lo, scvrklo sa; peňaženka sa mi scvrkla • opľasnúť: jazero raz opľaslo, raz sa zdvihlo • opadnúť • ochabnúť • ovisnúť • sklesnúť (stať sa chabým, stratiť pružnosť): krídla mu ovisli

2. iba v spoj. spľas(k)núť rukami, dlaňami prudko dať dovedna ruky, dlane (obyč. pri prejave údivu, zúfalstva a pod.) • splesnúť • sprasknúť • sprasnúť: spľas(k)núť, sprasknúť rukami, dlaňami • zalomiť (iba v spoj. zalomiť ruky, rukami): zalomila rukami nad toľkým nešťastím • zried. stľapnúť: stľapla od údivu ruky

zbehnúť sa 1. zmenšiť svoj objem (pri praní; obyč. o šatách) • sprať sa • zraziť sa: sukňa sa vo vode zbehla, sprala, zrazila • expr. scvrknúť sa: vlnené ponožky sa mi celkom scvrkli

2. p. zhromaždiť sa 1 3. p. stať sa

zmenšiť sa stať sa menším (op. zväčšiť sa): rozdiel medzi bratmi sa zmenšil • stenknúť • stenčiť sa • zúžiť sa (stať sa menším čo do hrúbky, šírky, expr. množstva, objemu): vrstva papiera sa stenčila, stenkla; chodba sa zúžila; expr. zásoby stenkli, stenčili sa • zoschnúť (sa) • zosušiť sa (suchom, sušením sa zmenšiť): drevo (sa) zoschlo, zosušilo sa • lek. atrofovať (o tkanive al. o telesných orgánoch) • expr. scvrknúť sa (stratiť na veľkosti, množstve, význame a pod.): rodinné úspory sa scvrkli • poklesnúť • klesnúť (stratiť na intenzite, význame, hodnote a pod.): rozvodovosť (po)klesla; cena áut (po)klesla • ubudnúť • odbudnúť (zmenšiť sa čo do množstva, rozsahu a pod.): záujemcov, zásob ubudlo, odbudlo • zoslabnúť • oslabnúť • zoslabiť sa (v intenzite): zvuky (z)oslabli, zoslabili sa; horúčka (z)oslabla, zmenšila sa • zredukovať sa • znížiť sa (v množstve, intenzite; op. zvýšiť sa): náskok vedúceho pretekára sa zredukoval, znížil, zmenšil na minimum • obmedziť sa: výroba zbraní sa obmedzila • zdrobnieť (stať sa drobným, malým): písmo jej akosi zdrobnelo • zrednúť: zástupy zredli • zried. zmalieť (Urban)

zmraštiť sa 1. dať tvár do vrások, skriviť sa do grimasy • zvraštiť sa • zmŕštiť sa • zmrštiť sa: zmraštil sa, zvraštil sa od hnusu; zmŕšti sa odporom • stiahnuť sa • zhúžviť sa (o tvári): tvár sa mu stiahla, zhúžvila do grimasy • zachmúriť sa • zamračiť sa • zried.: ochmúrnieť • omraštiť sa (zatváriť sa nevľúdne): zachmúriť sa, zamračiť sa od nevôle • expr.: zamosúriť sa • zaškarediť sa • kniž. zakaboniť sa (výrazom tváre vyjadriť nevôľu) • expr. zoškľabiť sa (znetvoriť sa do grimasy)

2. stratiť na objeme, plnosti • zvraštiť sa • zmŕštiť sa • zmrštiť sa • scvrknúť sa: pomaranč sa celkom zmraštil, zvraštil, scvrkol • zvraskať sa • zvráskať sa: ovocie sa zvraskalo • zosušiť sa • zoschnúť (sa) • zošúveriť sa (pôsobením sucha al. veku zmenšiť svoj objem): pokožka sa od slnka zosušila, zošúverila • zvráskavieť • zvráskovatieť (o pokožke) • spľasnúť • spľasknúť (naraz zmenšiť svoj objem) • lek. kontrahovať sa • stiahnuť sa: svalstvo sa kontrahuje, stiahne • vycivieť • scivieť: vycivená, scivená tvár

zraziť sa 1. v pohybe, v jazde, v boji a pod. prudko sa dotknúť, dostať sa do seba • naraziť: autá sa zrazili, autá narazili; útočníci sa zrazili, narazili (na seba) • stretnúť sa (zraziť sa v boji): demonštranti sa stretli s políciou

2. (o tkaninách) zmenšiť svoj objem (obyč. pri praní) • zbehnúť sa: bavlnená sukňa sa po praní zrazila, zbehla • sprať sa: spraté nohavice • expr. scvrknúť sa (stratiť na veľkosti vôbec; nielen o tkaninách): ponožky sa mi načisto scvrkli; úspory sa nám scvrkli

3. tepelnými al. inými procesmi zmeniť konzistenciu • seknúť sa: omáčka sa zrazila, sekla • zvariť sa (zraziť sa pri varení; o mlieku) • odb. koagulovať (zraziť sa v podobe chumáčikov): krv sa rýchlo zrazí, koaguluje • skýšiť sa • skysnúť (kvasením zmeniť chuť a obyč. aj konzistenciu; o mlieku): polovicu mlieka dal skýšiť, skysnúť • sadnúť sa (nadobudnúť tuhšiu konzistenciu): krv sa sadla; mlieko sa do rána sadne • skvapalniť sa • skvapalnieť • skondenzovať sa (zmeniť sa na kvapalinu; o pare)

zvráskavieť stať sa trvalo vráskavým, nadobudnúť vrásky • zvráskovatieť: pokožka časom zvráskavela, zvráskovatela • zvraskať sa • zvráskať sa • povráskať sa • zried.: zvráskatieť • zvrasknúť sa (Vajanský): ovocie sa zvraskalo, zvráskatelo; povráskaná tvár • zvraštiť sa • zmraštiť sa • zmŕštiť sa • zmrštiť sa • stiahnuť sa • scvrknúť sa • zošúveriť sa (nadobudnúť nerovný a aj menší povrch, obyč. pri vysychaní): pôda sa suchom zvraštila, zmŕštila; kôra sa časom stiahne, zošúverí; zle uskladnené semeno sa scvrklo, zvráskavelo

chudý ktorý je bez tuku al. má málo tuku (op. tučný): chudý človek, chudý kôň • asketický (svedčiaci o striedmosti v jedení): asketická postava • odb. astenický (obyč. aj telesne slabý): astenický typ • štíhly (tenký, obyč. aj dlhý, vysoký): štíhly mládenec, štíhle nohy • expr. tenký (chudý a úzky; op. hrubý) • suchý (iba kosť a koža): tenké ruky; je suchá ako trieska • slabý (telesne) • schudnutý • pochudnutý • stenknutý (ktorý schudol): schudnutá, pochudnutá, stenknutá po chorobe • chudastý (mierne chudý) • expr. chudorľavý: chudasté, chudorľavé dieťa • vychudnutý • expr.: vycivený • prepadnutý • opadnutý • vpadnutý (chudý a unavený, zbavený síl, sviežosti): od starostí je celá vycivená; má chudú, prepadnutú, vpadnutú tvár • expr.: chudučký • chudunký • chudulinký (veľmi chudý): slabý a chudučký, chudunký, chudulinký tvor • expr. kostnatý • zried. kostlivý (ktorému od chudosti trčia kosti): kostnaté, kostlivé telo • expr.: zoschnutý • zosušený • vysušený • scvrknutý • scivený: zoschnutá, scvrknutá, scivená starenka • podvyživený (chudý v dôsledku nedostatočnej výživy, obyč. aj chorý): chudí, podvyživení ľudia • expr. biedny • prichudý • pritenký (príliš chudý) • expr.: vybiedený • vyškutený

scvrknutý 1. p. zvráskavený 2. p. chudý

spľasnutý, spľasknutý ktorý má zmenšený objem • ovisnutý • opadnutý (po náhlom úbytku hmotnosti al. obsahu): spľasnuté, spľasknuté, ovisnuté brucho; spľasnuté, opadnuté líca • scvrknutý • sploštený • ploský • expr. stľapkavený (po náhlom vyprázdnení): scvrknuté vemená; sploštený, ploský slamník; stľapkavený vankúš • vyfučaný (bez vzduchového obsahu): vyfučaná lopta

zvráskavený pokrytý vráskami • zvráskaný • vráskavý: obrátila k nemu zvráskavenú, vráskavú tvár • zvráskovaný • zvráskovený • zvráskovatený: zvráskovené ruky • zvraštený • zmraštený • zmŕštený (zároveň stiahnutý): zvraštené čelo • scvrknutý • expr. zošúverený: starobou scvrknutá, zošúverená pokožka • hovor. expr. zrancovaný • zried.: zvrasknutý • zvrásnený • zryhovaný: prácou zryhované dlane

ladiť 1. nastavovať na vydávanie správnych tónov • vylaďovať • nalaďovať: ladil, vylaďoval klavír • hovor. štimovať: štimoval si hlas

2. byť vo vzájomnej súhre, harmónii • harmonizovať • byť v súzvuku: farby ladia, harmonizujú • hodiť sa: tí dvaja sa k sebe hodia, tí dvaja spolu ladia • hovor.: štimovať • šikovať sa • hrať • zastar. súzvučať: blúzka sa šikuje k sukni; všetko spolu štimuje, hrá, súzvučí

zhodovať sa 1. stotožňovať sa v názoroch, vo výsledkoch a pod. • byť zhodný • byť rovnaký: v cieľoch výchovy sa zhodujeme, sme zhodní; naše stanoviská sa zhodujú, sú rovnaké • byť zajedno: manželia boli zajedno v tom, že deti treba otužovať • rozumieť si: rozumieť si v názoroch • zastar. rovnať sa: povahy sa im rovnali

2. nachádzať sa v stave zhody, súhlasu • byť v súlade • byť v zhode • byť v súhlase • zodpovedať • odpovedať (niečomu): výsledky sa zhodujú, sú v súlade s výpočtami; všetko je v zhode, v súhlase s plánmi; (z)odpovedať predpokladom • súhlasiť: údaje súhlasia (s pôvodnými) • kniž. korešpondovať: tvoje informácie korešpondujú s našimi • znášať sa (žiť v zhode): so všetkými sa dobre znáša • zastaráv.: súzvučať • byť v súzvuku: pieseň súzvučí, je v súzvuku s citmi prítomných • zried. kryť sa: sen sa nekryje so skutočnosťou

zodpovedať¹ 1. mať povinnosť niesť následky za niečo • byť zodpovedný • niesť zodpovednosť • preberať zodpovednosť: zodpovedať, byť zodpovedný za poriadok; za výchovu nesú, preberajú zodpovednosť rodičia • ručiť • zaručovať sa (zaväzovať sa niesť následky za niečo): za bezpečnosť pracovníkov ručíš ty; zaručovať sa za svoje výrobky • môcť: ja za to nemôžem

2. byť totožný, zhodný s niečím, nachádzať sa v stave zhody • zhodovať sa • odpovedať: obraz (z)odpovedá skutočnosti, zhoduje sa so skutočnosťou • byť v súlade • byť v zhode • byť v súhlase • súhlasiť: údaje sú v súlade, zhode, súhlase s faktmi; výsledok počítania súhlasí s našimi predpokladmi • kniž. korešpondovať: váš názor korešponduje s naším • zastaráv.: súzvučať • byť v súzvuku • pren. rezonovať: súzvučí, rezonuje to s jeho naturelom • zried. kryť sa: názor sa nekryje s realitou

3. byť vyhovujúci, primeraný, adekvátny niečomu • vyhovovať: našim požiadavkám výrobok nezodpovedá, nevyhovuje • hodiť sa: na fyzickú prácu sa nehodí; hodí sa to mojim predstavám

nasledovať 1. ísť za niekým, niečím • sledovať: nasledovali, sledovali ho na každom kroku; nasledovala, sledovala matku vo všetkom ako svoj vzor • pokračovať • nadväzovať: syn nasledoval otca, pokračoval v otcovom diele, nadväzoval na otca • fraz. ísť/kráčať v šľapajach/v stopách niekoho: učeníci išli v Kristových šľapajach • sprevádzať (ísť s niekým ako spoločník): nasledovala, sprevádzala muža na reprezentačné udalosti

2. objavovať sa po niečom predchádzajúcom • nastávať: po práci nasleduje, nastáva odpočinok • nadchádzať • nadchodiť • prichádzať: nadchádzajú, nadchodia lepšie časy • začínať sa • nastupovať (s dôrazom na začiatok): po zime sa začína, nastupuje jar • blížiť sa • približovať sa (objavovať sa vo väčšej blízkosti): po krátkom dni sa blíži večer • expr. lietať (rýchlo po sebe): vtipy lietali jeden za druhým • expr. stíhať (nasledovať bezprostredne jedno za druhým): jedno nešťastie stíha druhé

3. p. napodobňovať 4. p. vyplývať

navštíviť vykonať návštevu • ísť/prísť na návštevu: navštívil nás otcov priateľ; ísť/prísť na návštevu k susedom, navštíviť susedov • pozrieť (sa) • hovor. opáčiť (krátko navštíviť): prišiel nás pozrieť, opáčiť • ponavštevovať (postupne, viac ľudí): cez sviatky všetkých ponavštevoval • zastar. prividieť (navštíviť trápením a pod.; o Bohu): Boh nás prividel

okrem (koho, čoho) 1. vyjadruje vyňatie, vylúčenie niekoho, niečoho (z istého počtu); nepočítajúc do toho • s výnimkou (koho, čoho): všetci okrem, s výnimkou jedného prišli včas • kniž. vyjmúc (koho, čoho): majú tam všetko vyjmúc potravín • kniž. vynímajúc (koho, čo): vynímajúc posledný kus ostatné výrobky mali vysokú úroveň • hovor. až na (koho, čo): až na brata prišli všetci • hovor. krem (koho, čoho): krem nás tam nebol nikto • nár.: kreme • krom • krome (Timrava, Rysuľa) • nespráv. mimo

2. vyjadruje jestvovanie, prítomnosť, konanie niekoho, niečoho súčasne s jestvovaním, prítomnosťou, konaním niekoho, niečoho iného • popri (kom, čom): okrem športu, popri športe ho zaujímala aj hudba • hovor. krem (koho, čoho): krem rodičov pomáha aj sestre • zried. vedľa (koho, čoho): vedľa dcéry má ešte dvoch synov • nár.: kreme • krom • krome

s výnimkou p. okrem 1

po 1. (koho, čo) vyjadruje priestorovú, časovú al. číselnú hranicu • do (čoho): snehu napadalo po pás, do pása; narátal po sto, do sto

2. (koho, čo) vyjadruje trvanie, rozloženie deja v istom časovom úseku • cez • za (koho, čo) • počas • v priebehu (čoho): po celý deň, cez celý deň pršalo; slnko nevyšlo za celý deň; počas celej zimy, v priebehu celej zimy mali dosť vlastných zemiakov

3. (koho, čo) vyjadruje cieľ, účel • na: išli po vodu, na vodu • hovor. o: zašiel k nám o radu

4. (čom) vyjadruje smerovanie al. umiestnenie po dĺžke, po (celom) povrchu • rovnobežne s (čím): plávala po prúde, rovnobežne s prúdom

5. (čom) vyjadruje istý časový úsek • od (čoho): rok po svadbe, od svadby sa im narodila dcéra • o (koho, čo): vrátil sa až po hodine, až o hodinu

6. (čom) vyjadruje spôsob deja • podľa (čoho) • v zhode s • v súlade s (čím): išiel po pamäti, podľa pamäti; všetko robil po jej vôli, v zhode, v súhlase s jej vôľou

7. (čom) vyjadruje opakované uskutočňovanie deja v istom čase • cez (koho, čo): po nedeliach, cez nedele sa túla po hore • počas (čoho): po nociach, počas nocí vystrájajú všelijaké kúsky

8. (čom) vyjadruje rozloženosť na časti v priestore • na • v: po policiach, na policiach, v policiach sa váľali prázdne fľaše

9. (kom, čom) vyjadruje sprostredkovanie, prostredníctvo • prostredníctvom (koho, čoho): odkaz poslal po priateľovi, prostredníctvom priateľa

10. (kom, čom) vyjadruje pôvod • od (koho, čoho): na košeli má fľak po čokoláde, od čokolády

11. (kom, čom) vyjadruje väzbu pri slovesách a menách • za (kým, čím): siahnuť po dobrej knihe, za dobrou knihou

podľa 1. (koho, čoho) vyjadruje spôsob al. mieru • v zhode s • v súlade s (kým, čím): stavať podľa plánu, v zhode s plánom; postupovať v súlade s rozhodnutím, podľa rozhodnutia ministerstva; podľa svojich možností, v súlade so svojimi možnosťami podporoval deti na štúdiách • v duchu • v zmysle (koho, čoho): postupovali v duchu zákona, v zmysle zákona • hovor. à la (franc.): česal sa à la Napoleon • zastar. dľa

2. (čoho) vyjadruje pôvod • po (kom, čom): spoznala ho podľa chôdze, po chôdzi

3. p. vedľa 3, pozdĺž 2

v zhode s 1. p. po 6 2. p. podľa 1

v súlade s 1. p. po 6 2. p. podľa 1

pohnevať sa dostať sa do hnevu, do nepriateľstva • znepriateliť sa: susedia sa pred rokmi pohnevali, znepriatelili • hovor.: rozkamarátiť sa • rozkmotriť sa • rozsobášiť sa: sestry sa rozkamarátili, rozkmotrili pre dedičstvo • rozísť sa v zlom • rozvadiť sa: rodina sa rozišla v zlom • zastar. rozstať sa (Štúr) • zried. rozsváriť sa

p. aj pohádať sa

proti 1. (komu, čomu) vyjadruje smerovanie k tomu, kto al. čo je al. postupuje z opačnej strany; vyjadruje umiestnenie na opačnej strane • oproti • naproti (komu, čomu): sadol si proti, oproti nám; dvere do bytu sú rovno naproti vchodu • smerom k (komu, čomu): obrátil sa smerom k slnku, proti slnku

2. (komu, čomu) vyjadruje zreteľ • oproti (komu, čomu): proti, oproti vlaňajšku je tohto roku teplejšie • voči (komu, čomu): stále má niečo voči, proti mne • na rozdiel od (koho, čoho) • v protiklade k • ku (komu, čomu): na rozdiel od iných krajín, v protiklade k iným krajinám máme dostatok minerálnych prameňov • v porovnaní s (kým, čím): proti bratovi, v porovnaní s bratom je silnejší

3. (čomu) vyjadruje účel • na (koho, čo): masť proti popáleninám, na popáleniny

4. (komu, čomu) vyjadruje prípustku • napriek (komu, čomu): začal trénovať proti, napriek lekárovmu zákazu • kniž.: navzdor • navzdory • kniž. zastar. vzdor (komu, čomu): navzdor(y) rozhodnutiu výboru odišiel do iného klubu

5. p. naproti 2, 3

v porovnaní s p. proti 2