Synonymá slova "sä" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 685 výsledkov (6 strán)

  • múdro uplatňujúc rozum, vedomosti, rozvahu; pôsobiac takto (op. sprosto, hlúpo) • rozumne: v každej situácii koná múdro, rozumnebystro: bystro odpovedal na otázkyvzdelaneosvietene: keď bolo treba, vedel hovoriť vzdelane, osvietenešalamúnskyhovor. expr. fiškálsky: múdro, šalamúnsky, fiškálsky rozriešil každý sporexpr. vševedúcky (všetko vediac): vždy sa tvári tak vševedúcky

    porov. aj múdry


    múdry rozumovo nadaný; majúci bohaté vedomosti, životné skúsenosti; svedčiaci o tom (op. sprostý, hlúpy) • rozumnýumný: múdry, rozumný, umný človek; múdre, rozumné krokyinteligentný (majúci inteligenciu): inteligentná osobaosvietený: múdry, osvietený panovníkvzdelanýučený: vzdelaná hlavabystrýchytrýchápavý (rýchlo a ľahko vnímajúci, chápajúci): to je múdra, bystrá, chytrá, chápavá hlavičkatriezvyrozvážny (všetko zvažujúci, riadiaci sa triezvym rozumom): triezvy, rozvážny politiksprávnyzdravý (zodpovedajúci zdravému rozumu): správne, zdravé názoryhlbokomyseľný (premýšľajúci do hĺbky, obsahujúci hlbokú myšlienku): hlbokomyseľné vetyvševediaci (ktorý všetko vie): vševediaci Bohpriinteligentný (aj iron., priveľmi inteligentný): priinteligentná ženaaj iron. šalamúnskyexpr. fiškálsky (múdry s istou dávkou vypočítavosti, chytráctva): šalamúnske, fiškálske riešenie sporuiron.: rozumárskyrozumkársky: Nechaj si tie rozumkárske reči!expr.: premúdrypremúdrený (veľmi múdry) • zastar. vedomý

    p. aj vzdelaný, bystrý 2


    náboženský ktorý súvisí s náboženstvom al. s cirkevnou náukou: náboženské presvedčenie, náboženská extáza, náboženská neznášanlivosťduchovný (op. svetský): náboženská, duchovná poéziakniž. religiózny: religiózna výchova, religiózny motív básnekniž.: konfesionálnyzried. konfesijný: konfesionálna príslušnosť; konfesionálne, konfesijné sporycirkevný (súvisiaci s cirkvou): cirkevný rozkol, obradbohoslovnýbohoslužobnýteologický: bohoslovná, bohoslužobná, teologická literatúrakniž. sakrálny: sakrálny charakter výtvarného umenia


    nádej viera, že sa splní niečo očakávané, želané: nádej na víťazstvozastaráv. úfnosť: je slabá úfnosť na záchranuvýhľadvyhliadka: sú výhľady, vyhliadky na dobrú úroduperspektíva: nemá veľkú perspektívu do budúcnostihovor. šanca (nádej na úspech): mať šancu v súťaži


    nádor chorobný útvar vzniknutý nadmerným rastom tkaniva • novotvar: zhubný nádor, novotvarodb. tumorlek.: karcinómsarkóm (zhubný rakovinový nádor) • lek. myóm (nezhubný nádor)


    najprv v prvej fáze, pred všetkým ostatným • najskôrnajskorejponajprv: najprv, najskôr sme sa s ním porozprávali; najskorej, ponajprv nám musíš pomôcťkniž. v prvom rade: v prvom rade sa musí ospravedlniťprvhovor. najsamprv: prv, najsamprv sa musia zlepšiťsprvusprvotipôvodne: sprvu, sprvoti, pôvodne si o ňom nemysleli nič zlénazačiatkuzozačiatku, pís. i na začiatku, zo začiatkuspočiatku: nazačiatku, zozačiatku, spočiatku sa im darilopredovšetkým: rozmýšľa, čo by mal najprv, predovšetkým urobiťvopred: vopred, najprv si rozmysli, čo poviešzried. najsamnajprvzastar.: samoprvprvejnaprednár. najprvej


    nálepka lístok (s textom, označením) na naliepanie: batožinové nálepkyetiketavineta (nálepka s udaním obsahu): etiketa, vineta na fľašištítok (nálepka s menom, nápisom a pod.): štítok na dverách, na zošitesamolepka (nálepka s lepidlom na rube)


    namyslený pociťujúci a prejavujúci prílišné sebavedomie, povýšenosť, vystatovačnosť (op. skromný) • pyšný: nevšímaj si tú namyslenú, pyšnú dievkusamoľúby: samoľúby mužexpr.: horedržanýnafúkanýnadutýpejor. zried. horenosýzried. napuchrený: si iba nafúkaný, nadutý niktoš; viedol napuchrené rečihovor. expr. rohatýzried. namýšľavý: namýšľavá kráskapovýšeneckýpovýšený (vo vzťahu k iným dávajúci najavo pocit vlastnej prevahy): neznáša povýšenecké, povýšené správanie šéfavystatovačnývypínavý (príliš sa chváliaci, vyzdvihujúci seba): nedám sa ponižovať takým vystatovačným, vypínavým chvastúňompejor. primadonskýzastar. vysokomyseľný


    náprava1 odstránenie príčin zlého stavu, obrat k lepšiemu: náprava chýbzlepšenie: zajtra očakávame zlepšenie počasiazadosťučineniekniž. satisfakcia (náprava krivdy a pod.): žiadať zadosťučinenie, satisfakciu


    násyp umelá vyvýšenina z nasypanej zeminy • hrádza (násyp na zadržanie vody): ochranný násyp, ochranná hrádzaval (umelý násyp, obyč. s obrannou funkciou) • šianecšanec (hradba s priekopou): postaviť š(i)anecmohyla (násyp nad hrobom z predhistórie): slovanské mohyly


    nasýtený 1. do dostačujúcej al. značnej miery naplnený niečím • preniknutý: byť nasýtený hudbou; izba je nasýtená, preniknutá príjemnou vôňouprestúpený (čiastočne naplnený): vzduch prestúpený výparminasiaknutýpresiaknutýnapitý (naplnený tekutou látkou): pôda nasiaknutá, presiaknutá, napitá vlahoupresýtený (nadmerne nasýtený): vzduch presýtený vlhkosťou; už je presýtený kultúrouchem. saturovaný: nasýtený, saturovaný roztok

    2. p. sýty 1


    nefunkčný ktorý nespĺňa ten cieľ, na ktorý je určený (op. funkčný): nefunkčný prístroj; nefunkčný parlamentodb.: afunkčnýdisfunkčný; samoúčelný (ktorý nemá okrem vlastnej existencie istý pozitívny cieľ, zmysel): nefunkčná, samoúčelná veda; samoúčelná kritika


    nenávistný naplnený nenávisťou, silným nepriateľstvom (op. priateľský, milý) • nevraživýnepriateľský: k svojim kolegom mal nenávistný, nevraživý postojexpr. vražednýpren. ľadový: premeral si nás vražednými, ľadovými očamiexpr.: satanskýsatanášskydiabolský (naplnený veľkou nenávisťou): spriadal nenávistné, satanské, diabolské plány; vysmieval sa mu satanským, satanášsky smiechompren.: pichľavýbodavý: nemohol zniesť ich pichľavé, bodavé rečipren. supí: supí pohľad


    neposedný ktorý nevydrží pokojne, bez pohybu (sedieť) na jednom mieste (op. pokojný, vyrovnaný) • živýčulývrtký: neposedné, živé dieťa; čulé, vrtké medvieďanepostojný: nepostojné konenepokojnýhovor. expr.: rozbehanýrozlietaný (plný energie, aktivity): nepokojný, rozbehaný, rozlietaný pomocníknezbednýšantivý (o deťoch a mláďatách)


    neposlušný ktorý neplní cudzie príkazy, pokyny (op. poslušný) • nepočúvny: neposlušné, nepočúvne detisamopašnýnezbednýnezbedníckynedisciplinovaný (odmietajúci podriadiť sa výchovnému pôsobeniu, disciplíne): samopašný, nezbedný, nezbednícky syn; nedisciplinovaní žiacineviazanýnespútanýnespratnýroztopašnýrozpustený (bez zábran, nemiestne nerešpektujúci predpisy, spoločenské normy a pod.): neviazaná, nespútaná, roztopašná mládež; roztopašní, nespratní, rozpustení žiacinevychovanýzastar. nespôsobný (ktorý neplní pravidlá slušného správania; op. vychovaný): od mala bol nevychovaný, nespôsobnýnaničhodnýzlý (trestuhodne neplniaci výchovné požiadavky): neposlušná, zlá dcéraexpr.: lapajskýuličnícky

    p. aj svojvoľný 1


    nepríjemnosť nepríjemná situácia, udalosť • mrzutosť: mať nepríjemnosti, mrzutostiprotiveň: deti robia protiveňpriekpriekor: znášať prieky, priekorykniž. priekorizeňexpr.: oštaraneplecha: je s tým iba oštara, neplechaexpr.: galibaobida: nebudem vám robiť obiduhovor.: patálialapáliamalér: zažiť patáliu, malérhovor.: trampotyhriech: mať samé trampoty; robiť v dome hriechhovor. pletka: mal pletky pre pytliactvohovor. expr.: opletačkaťahanicapoťahovačkanatriasačkavytriasačkakalamajkašarapatašlamastikakatastrofa (nečakaná nepríjemnosť) • kniž. trasoviskosubšt.: trapas • trable


    neprirodzený 1. ktorý nie je daný prírodnými zákonitosťami; odporujúci prirodzenej povahe vecí (op. prirodzený) • umelý: neprirodzená, umelá krása; umelé koryto rieky (op. prírodné) • neskutočný (prevyšujúci skutočnosť): neskutočná krásanásilný (zmenený, usmernený násilným zásahom): násilná smrť, násilný spoločenský vývinnezvyčajnýzvláštnyčudnýcudzí (iný ako je prirodzený, zvyčajný, svoj): neprirodzená, nezvyčajná poloha tela; mať zvláštny, čudný výraz tváre; prehovoriť neprirodzeným, cudzím hlasomdeformovanýdegenerovanýanomálny (chorobne a pod. zmenený oproti prirodzenému, správnemu): deformovaný, degenerovaný rast zubovnenormálnykniž.: abnormálnyanormálny (op. normálny): nenormálny, abnormálny stav vecíchorobnýnezdravý (zapríčinený chorobou; op. zdravý): chorobný, nezdravý výraz tváre; chorobné prejavy organizmuzvrátený (chorobne zmenený, obyč. čo sa týka morálky): zvrátené túžbyzried.: protiprírodnýprotiprirodzený

    2. ktorý sa predstiera, ktorý nie je úprimný (op. prirodzený, bezprostredný) • predstieranýstrojenýhranýafektovaný: prejavovať neprirodzený, predstieraný, strojený záujem; hraný súcit; strojená, afektovaná mimikasilenýnútenýnásilnýumelý (op. spontánny, mimovoľný): silený, násilný plač; nútená, násilná, umelá veselosťvyumelkovanýpreumelkovaný (nadmieru skrášlený): vyumelkovaná rečupätýkožený (založený na prílišnej sebakontrole, zdržanlivosti; op. uvoľnený): upäté správaniekŕčovitýkniž. sardonický (uskutočňovaný s veľkým sebazaprením): kŕčovitý, sardonický úsmevprepiatyprehnaný: neprirodzená, prepiata, prehnaná uhladenosť

    p. aj neúprimný


    nespoločenský 1. ktorý sa vyhýba spoločnosti a spoločenskému kontaktu; svedčiaci o tom (op. spoločenský) • nedružný: nespoločenský, nedružný človeksamotársky (vyhľadávajúci samotu): žiť nespoločenským, samotárskym životomuzavretýneprístupný (ktorý sa ťažko zdôveruje niekomu, zbližuje s inými ľuďmi; op. otvorený, priateľský): mať uzavretú, neprístupnú povahuupätý (príliš sa riadiaci konvenciami; zdržanlivý pri nadväzovaní kontaktov): upätá stará pani; mať upäté správanienekomunikatívny (ktorý ťažko nadväzuje, vedie rozhovor; op. komunikatívny, zhovorčivý): nekomunikatívny typ človekaexpr. zried. odľudný

    2. spoločensky nevhodný, neprimeraný • nekultúrny: nespoločenské, nekultúrne vystupovaniepejor.: gadžovskýchrapúnsky: gadžovské, chrapúnske správanie


    neškolený 1. ktorý nie je (v niečom) odborne vzdelaný, vyškolený, vycvičený; svedčiaci o tom (op. školený) • nevzdelanýneučenýjednoduchýhovor. zastaráv. neškolovaný: neškolený, nevzdelaný, jednoduchý, neškolovaný človek; neškolený, neučený majsternecvičenýnetrénovanýnekultivovanýnáturistickýkniž. samorastlý: necvičený, netrénovaný, nekultivovaný hlas; náturistický, samorastlý učenecneumelý: neškolené, neumelé pohyby

    p. aj neodborný, naivný 2

    2. p. prírodný


    neviazaný ktorý prekračuje istú prípustnú (spoločenskú) normu, ktorý nie je ovládaný sebakontrolou • nespútanýneskrotný: neviazaná, nespútaná, neskrotná zábavabezuzdnýnemierny (op. mierny): bezuzdná, nemierna veselosťvoľnýľahtikársky (bez zábran, obmedzení): viesť voľný, ľahtikársky životrozpustenýzastaráv. rozpustilýexpr. bohapustý: rozpustený smiech; bohapustý hnevbujnýbujarýrozbujnený: bujná fantázia; neviazané, bujaré vyčíňaniesamopašnýpochabýroztopašnýzastar. prostopašný (príliš uvoľnený, obyč. v zábave): samopašné, roztopašné vystrájanie; pochabé prejavy šťastianecudnýfrivolný (prekračujúci mravnú normu): viesť neviazaný, necudný život; necudné, frivolné žartyneobmedzenýzastaráv. nezriadený (prekračujúci prípustné spoločenské normy): neobmedzené prejavy sexu; žiť nezriadeným pohlavným životom


    nezávislý ktorý nie je v stave al. vo vzťahu závislosti (op. závislý) • samostatnýautonómny: nezávislý, samostatný, autonómny štát; nezávislé, samostatné rozhodovanieslobodnývoľný (bez vzťahu podriadenosti, podrobenosti): nezávislý, slobodný národ; slobodný podnikateľ; voľný trhabsolútny (bez akejkoľvek závislosti od vzťahu; op. relatívny): absolútna fyzikálna veličinazvrchovanýsuverénnyvýsostný (bez akejkoľvek závislosti, obmedzenia; op. podriadený): zvrchovaná, suverénna vláda; mať v rukách zvrchovanú moc; výsostné územiesebestačnýkniž. samobytnýzastar. samostačný (bez závislosti od nejakej pomoci): deti sú už finančne sebestačné; je sebestačný v práci; hospodársky samobytný orgánemancipovanýkniž. zried. al. publ. independentnýneskl. obyč. slang. independent (oslobodený od závislosti, vplyvu): emancipované ženy; independentná mládežosamostatnený (ktorý získal samostatnosť, nezávislosť): osamostatnená republikanestraníckyhovor. bezpartajný (bez závislosti od straníckej príslušnosti): nezávislý, nestranícky, bezpartajný kandidát (do parlamentu)


    nôž nástroj, obyč. ručný na rezanie a krájanie pozostávajúci z čepele a rúčky • nožík: kuchynský nôž, nožík; naostriť nože, nožíkyexpr. žabykláč (vreckový nožík, obyč. lacný) • hovor. rybka (nožík v tvare rybky) • hovor. expr. sarajevo (lacný vreckový nožík) • hovor. expr. bičak (vreckový nožík) • hovor. expr. krivák (zakrivený nôž) • hovor. expr. konidráč (vydratý, tupý nôž) • skalpel (chirurgický nôž) • tesák (poľovnícky nôž) • mačeta (nôž používaný pri prácach v pralese al. na plantážach)


    obliekať sa istým spôsobom nosiť šaty, istým spôsobom chodiť oblečený • nosiť sa: pekne, moderne sa oblieka, nosí; oblieka sa, nosí sa po sedliackystrojiť sašatiť sa: strojí sa, šatí sa ako princezná


    obradný 1. týkajúci sa obradu; používaný pri obradoch • obradový: obradný, obradový jazyk; obradové piesne, zvykykultovýkniž.: rituálnyrítový: rituálny tanec; rítové knihybohoslužobný (týkajúci sa cirkevných obradov): bohoslužobné texty, bohoslužobný jazykkniž.: sakrálnysakramentálny: sakrálne predmetyceremoniálny

    2. p. slávnostný, vznešený 1


    oddelene oddeliac al. oddeliac sa od niekoho, od niečoho, od celku; nie spolu s druhým al. s ostatnými • osobitnejednotlivoosvesamostatnezvlášť: začali podnikať oddelene, osobitne, jednotlivo; každý pohár zabalila osve, samostatne, zvlášťseparátnehovor. extra: rokovania o vojenských otázkach sa začali oddelene, separátne; jeho rodičia bývajú extraosamoteneosihoteneizolovanesám (obyč. nedobrovoľne oddelene od druhých, od celku): tu nikto nežije osamotene, osihotene, izolovaneodlúčeneodtrhnuto: deti vyrastali odlúčene, odtrhnuto od rodičov


    oddelený ktorý sa odčlenil, osamostatnil od istého celku; ktorý tvorí ohraničenú časť pôvodného celku • samostatnýosobitnýhovor. extra: rodičia a deti žijú v dvoch oddelených, samostatných, osobitných bytoch; podnájom s osobitným, extra vchodomizolovanýosamotenýodlúčenýodtrhnutý (odčlenený, obyč. od kolektívu, od celku): každú časť seriálu tvorí oddelený, izolovaný príbeh; žiť osamotený, odlúčený, odtrhnutý od svetanespojitýodb. diskrétny: nespojitý, diskrétny prvokseparátny (týkajúci sa iba jednej zložky istého celku): viesť s každou stranou separátne rozhovorymenej vhodné zvláštny


    odhadca kto robí odhad: odhadca majetkuodb. taxátoroceňovateľhodnotiteľhovor. šacovateľ (kto niečo oceňuje, hodnotí): oceňovateľ, hodnotiteľ pozemku


    onanovať vykonávať onániu • masturbovaťukájať sasamoukájať sakniž.: samoprzniťsebaprzniťvulg. honiť (si)


    opustený 1. ktorý zostal bez spoločnosti iných, ktorý je nechaný sám na seba • sámsamotný: starý mládenec žil opustený, sám, samotnýosamelýosamotený (vyskytujúci sa sám) • osihotený (o veciach): na starosť zostal osamelý, osamotený; široko-ďaleko bol iba jeden osamelý, osamotený, osihotený stromosirotenýosirelýosirenýpoet. sirý (opustený ako sirota): pocity osirotených, osirelých ľudí; opustený, osirený psíkbezprizorný (ktorý je bez opatery, bez pomoci obyč. dospelých): opustené, bezprizorné detizabudnutýnepovšimnutýstratený: zabudnutí, nepovšimnutí starčekoviaexpr.: samučičkýsamunký

    2. p. osamelý 1, 2, prázdny 1, pustý 1 3. p. zanedbaný 1, 2


    osamelý 1. ktorý sa vyskytuje oddelene, vzdialený od ostatných, jediný svojho druhu na danom mieste • osamotený: býval v osamelom, osamotenom dome na konci dedinyosihotený: osihotený chodec kráčal nočnou ulicouizolovanýodlúčenýsamotný (oddelený od kolektívu): sedával izolovaný, samotný; žil odlúčený od všetkýchsámexpr.: samučkýsamučičkýsamunkýsamulinký: strom tu stál sám, samučký, samučičký; v kaviarni zostal sám, samunký, samučičkýpren. zabudnutý: svietila iba jedna zabudnutá lampajednotlivý (sám svojho druhu): osamelé, jednotlivé protesty nemajú účinnosťojedinelý (sám a výnimočne sa vyskytujúci): iba kde-tu sa objavil ojedinelý výkrikopustenýzanechaný/ponechaný/nechaný sám na seba (od ktorého ostatní odišli a zanechali ho bez opory): starať sa o osamelých, opustených, starých ľudí; po odchode syna ostal v dome osamelý, (za)nechaný, (po)nechaný sám na sebabezprizorný (ktorý je bez domova): po meste sa potĺkali osamelé, bezprizorné psiská

    p. aj samotársky

    2. ktorý je bez ľudí al. iných živých tvorov • pustýprázdny: po odchode detí zostal park osamelý, pustý, prázdnyopustený (z ktorého niekto odišiel; op. obývaný): osamelý, opustený líščí brlohosirelýosirenýosihotenýzried. osirotený: postaviť dom na osirelom, osihotenom mieste; osirené, osihotené polia


    osamote oddelene, vzdialene od ostatných • osamoteneosamelo: zostal stáť vonku osamote, osamotene; osamote, osamelo rastúci stromosihotene: dom stojí osihotene na kraji lesaizolovaneodlúčenev ústraní: rozhodol sa žiť izolovane, odlúčene, v ústranísám: osamote, sám sedáva v kúte miestnostibezprizorne (bez starostlivosti, pozornosti, pomoci rodiny): bezprizorne sa túla po mesteopustene (bez spoločnosti niekoho, niečoho): stál opustene uprostred uliceosireloosirenezried. osirotene: jabloň osamote, osirelo vyrastá v rohu záhrady


    osirelý 1. ktorý stratil rodičov al. rodiča • osirenýosirotený: po smrti matky zostali deti osirelé, osirené, osirotenéopustenýosamelýsám (bez ochrany dospelých): deti vyrastali opustené, osamelé, samybezprizorný (ktorý je bez domova): vonku sa potuluje osirelé, bezprizorné mačiatko

    2. p. osamelý 2, prázdny 1, pustý 1


    osobitne 1. nie spolu s ostatnými, nie spolu s celkom, nie s iným al. inými • oddelenejednotlivosamostatne: osobitne, oddelene vstúpil do miestnosti; do podnikania sa pustili každý jednotlivo, samostatnezvlášťosvezastaráv.: osobiteosobitozastar. osebe: srdečne sa pozdravil s každým zvlášť, osvesámindividuálne: začal hospodáriť sám, individuálneseparátnehovor. extra: rokovali s každým separátne, extraizolovanehovor. sólo

    2. s mimoriadnou funkciou, úlohou, cieľom • špeciálneosobitoosobite: osobitne, špeciálne, osobito upravené vozidlozvlášťhovor. extra: zvlášť, extra prispôsobené sedadlo

    3. vyznačujúc sa mierou, charakterom, vlastnosťami, ktoré nie sú bežné • mimoriadnezvlášť: dosiahli osobitne, mimoriadne, zvlášť dobré výsledkyveľmi: nijako veľmi nám to nepomohlonevšednenezvyčajneneobyčajnekniž.: nezvykleneobvykle: nevšedne, nezvyčajne, neobyčajne náročný programosobitoosobite: osobito výrazný úspechnadpriemernevýnimočne: nadpriemerne, výnimočne talentovaný chlapechovor. extra: extra účinný prostriedok

    porov. aj osobitný 2


    osobitný 1. ktorý jestvuje oddelene od ostatných, samostatne, jednotlivo (op. spoločný) • oddelenýseparátny: prenajať si izbu s osobitným, oddeleným, separátnym vchodom; viesť s každým osobitné, separátne rozhovorysamostatnýhovor. extra: objednať si v hoteli samostatnú, extra izbu; vytvoriť osobitný, samostatný vedný odborizolovaný (úplne oddelený od ostatných, obyč. na zamedzenie styku): osobitné, izolované miestnosti pre infekčne chorýchmenej vhodné zvláštny: venovať problému osobitnú, zvláštnu kapitoluindividuálny (op. kolektívny): mať k žiakom individuálny prístupjednotlivýhovor. sólo: sólo kusodb. singulárny (tvoriaci samostatnú jednotku)

    2. ktorý má neopakovateľné vlastnosti al. ktorý je odlišný od ostatných • osobitýsvojskýsvojrázny: vypestovať si osobit(n)ý, svojský, svojrázny literárny štýlkniž.: svojbytnýsamorastlý: mať svojbytný, samorastlý výtvarný prejavjedinečnýneopakovateľnýšpecifický (op. bežný, všedný): dedina má jedinečný, neopakovateľný ráz; každé pracovisko má osobitné, špecifické problémyneobyčajnýnezvyčajnýzvláštny (op. obyčajný, bežný): rastlina s neobyčajnou, nezvyčajnou, zvláštnou vôňou; osobitné, zvláštne zafarbenie hlasucharakteristickýpríznačnýtypickýrázovitý (ktorý vystihuje podstatné vlastnosti): osobitné, charakteristické znaky mačkovitých zvierat; obec s príznačnými, rázovitými, typickými zvykmioriginálny (neopakovateľný pre svoju objavnosť): mať osobitné, originálne nápadyvýnimočný (s ktorým sa nemožno stretnúť bežne): vyzdvihol jeho výnimočný talentodlišnýiný (op. rovnaký): o tom teraz nehovorme, to je osobitný, odlišný, iný prípadzastar. okremný (Štúr)

    3. určený na presne špecifikované účely, ciele a pod. (op. bežný) • mimoriadnyzvláštny: počas sviatkov budú vypravené osobitné, mimoriadne vlaky; mať osobitné, zvláštne poslaniešpeciálny (presne zacielený): špeciálny výcvik na boj proti teroristom; delegáciu odviezli špeciálnym lietadlomhovor. extra: zhotoviť extra prístroj

    4. neobyčajne veľký al. výlučne na niečo zameraný (op. bežný, normálny) • mimoriadnykniž. eminentný: mať na niečom osobitný, mimoriadny, eminentný záujem; robiť si mimoriadne zásluhyneobyčajnýnezvyčajnýzvláštny: venovať pacientovi neobyčajnú, nezvyčajnú, zvláštnu starostlivosťšpeciálnyhovor. extra: brať na niekoho špeciálne ohľady; na tom nie je nič osobitné, nič extra


    ošetrovateľ 1. kto (z povolania, zo služobných povinností) ošetruje chorých • sanitár: ku každému pluku dali dvoch ošetrovateľov, sanitárov navyševoj. slang. lapiduch

    2. p. opatrovník


    ošiaľ stav mysle bez jasného vedomia vyvolaný silným citovým vzrušením • opojenieomámenieošialenie: nebola to láska, bol to iba chvíľkový ošiaľ; radostné opojeniekniž.: šaľbaomam: sladká šaľba mladostipoet. mámor: mámor zmyslov (Vajanský)


    pajác 1. osoba zabávajúca v stredoveku svojich pánov • šašo: kráľovský pajác, šašohovor. expr. dvorný blázonharlekýn (komická postava starej talianskej komédie)

    2. expr. nevážne sa správajúci človek • expr. šašopejor. gašpar: robiť zo seba pajáca, šaša, gašparapejor. komediant: neverte mu, komediantovi

    3. kto vtipmi, konaním, ustrojením vzbudzuje veselosť • šašo: poskakovať ako pajác, šašoklaunhovor. august (artista v cirkuse predvádzajúci komické čísla)

    4. p. panák 1


    park väčšia, obyč. zatrávnená plocha (často so stromami a kvetmi) upravená na prechádzky a oddych: mestský, verejný parksad (park s prevahou stromov)


    pečiarka druh lupeňovitých, prevažne jedlých húb pestovaných aj umelo • šampiňón: vyprážané pečiarky, šampiňóny


    pekný 1. príjemne pôsobiaci na zmysly, obyč. na zrak al. sluch (op. nepekný, škaredý, ošklivý) • šumnýšvárny (pekný tvárou a obyč. aj postavou): pekné, šumné, švárne dievčakniž. vzhľadný (op. nevzhľadný): vzhľadný človekstrojnýurastenýdriečnyhovor. expr. neúrečný (pekný postavou): rad strojných, urastených, driečnych, neúrečných mládencovzastar. herský (Kukučín, Tajovský)rúčisúci (vyhovujúci z hľadiska krásy, výzoru): vybral si rúču, súcu nevestuelegantnýhovor. expr. fešnýhovor. neskl.: feššiktip-top (pekný a obyč. aj dobre oblečený): prešla popri nich elegantná, fešná dáma; byť šik, tip-topšarmantnýpríťažlivý (ktorý napohľad zaujme svojím osobným čarom): aj po rokoch zostala šarmantnou, príťažlivou ženouvkusnýestetický (zodpovedajúci dobrému vkusu, estetike): vkusný, estetický nábytokpôvabnýkniž. spanilý (vyznačujúci sa jemnou krásou): pôvabná, spanilá tvárroztomilýľúbeznýexpr. zastar. rozmilýexpr. anjelský (pekný a milý): roztomilé, ľúbezné, rozmilé dieťa; anjelská hlávkarozkošnýmilýhovor. chutný: vedela vyčariť rozkošný, milý, chutný úsmev na tvári; aké milé, chutné detské šatočkyexpr. utešený (plný krásy a radosti): strávili spolu utešený večerlahodnýpoet. ľúbyexpr.: rajskýnebeský (obyč. o zvuku, speve, hudbe) • očarujúciexpr. čarovnýkniž.: okúzľujúcikúzelný: očarujúca, čarovná, okúzľujúca, kúzelná melódiaparádnyhovor. cifrovaný (nápadne pekný, obyč. s ozdobami): parádne šaty, parádne kone, cifrovaný opasokdet. al. expr. čačanýneskl.: čačačeče: čačaná bábika; to je čača, čečeladnýgraciózny (obyč. o pekných pohyboch a pod.) • svedčný (ktorý pristane): svedčné šatyhovor. šikovný; malebný (príjemne pôsobiaci harmóniou farieb, zvukov al. tvarov): malebná lesná čistinakrásny (veľmi pekný): krásny krajvýstavný: výstavný kuspoet. maľovaný: šuhaj maľovanýnádhernýprekrásnykniž. čarokrásny (nezvyčajne krásny): nádherný, prekrásny, čarokrásny kvetpodmaňujúcipodmanivý (neodolateľne pekný): podmaňujúci, podmanivý hlas, zjavúžasnýkniž. úchvatný (krásou vzbudzujúci úžas): úžasný, úchvatný obrazžiarivýoslnivýoslňujúci (žiarivo krásny): žiarivý, oslnivý úsmev; oslňujúci pohľadpren. expr. rozprávkový: rozprávkové šatyúhľadný: úhľadné písmoupravený: upravené ulice, záhradkynár. nádobný (Dobšinský)expr.: peknučkýpeknuškýpeknulinkýpeknunkýchutnučkýchutnulinkýexpr. zried. prepekný (veľmi pekný) • pripekný (priveľmi pekný)

    2. p. dobrý 1, 3, 4, správny2, priaznivý 2 3. p. veľký 1


    pestovať 1. poskytovať všestrannú starostlivosť rastlinám, zried. aj zvieratám, aby priniesli úžitok al. potešenie • dopestúvaťdorábať: pestovať, dopestúvať, dorábať cukrovú repu, sóju; pestuje doma kanárikasadiť: každoročne sadí dve hriadky mrkvykultivovaťšľachtiť (pestovať šľachtením, cieľavedomým obrábaním): šľachtí, kultivuje rozličné odrody jabĺkošetrovať: jahodnisko starostlivo ošetrujechovať (zvieratá): vo veľkom chovajú nutrie

    2. zaoberať sa niečím s cieľom zveľaďovať to • rozvíjať: estetické cítenie treba pestovať, rozvíjať od detstvacibriťbrúsiťkultivovať: cibrí, brúsi svoje vystupovanie, svoj vkus; kultivovanie spisovného jazykazošľachťovaťmenej vhodné zušľachťovaťzdokonaľovať: hru na klavíri treba ustavične zošľachťovať, zdokonaľovať

    3. starostlivo zachovávať v dobrom stave (najmä z hľadiska vzhľadu) • starať sa (o niečo): pestuje si vlasy, nechty, stará sa o vlasy, nechtyudržiavať: udržiavaná postava

    4. držať dieťa na rukách a obyč. jemnými pohybmi ho tíšiť • varovať: pestuje, varuje plačúce dojčanosiť na rukáchexpr. čičíkať: celú noc nosí na rukách, čičíka choré dieťa


    pieseň 1. krátka hudobná skladba s textom určená na spievanie • pesnička: spievať vianočné piesne, pesničky; skladať tanečné pesničkysong (náladová pieseň sprevádzaná džezovými nástrojmi): černošské songyšansón (kabaretná al. náladová pieseň): zaspievať šansón, skladateľ šansónovspievanka (krátka pieseň ľudového pôvodu al. ponáška na ňu) • trávnica (ľudová pieseň tematicky súvisiaca s prácou pri kosení lúk): ťahavé trávnicekuplet (žartovná pieseň v hudobnej fraške, v kabarete) • šlágerhovor. hit (obľúbená módna pesnička): tanečný šláger, hitchorál (oslavná zborová pieseň) • uspávanka (pieseň spievaná pri uspávaní dieťaťa; hudobná skladba tohto rázu): spievať uspávanku

    2. p. spev 1, 2


    plachý 1. ktorému chýba odvaha, ktorý sa ľahko vystraší; ktorý je neistý medzi ľuďmi (o človeku); svedčiaci o plachosti • bojazlivýnesmelý (op. smelý, odvážny): plaché, bojazlivé, nesmelé dievča; plachý, bojazlivý, nesmelý pohľadľakavýustrašenýustráchanýustrachovaný: ľakavé, ustrašené dieťa; ustráchaný, ustrachovaný hlashanblivýostýchavý: hanblivé, ostýchavé dotykyrozpačitý (nesmelý, a preto nerozhodný): plachý, rozpačitý pokus prehovoriť v spoločnostizakríknutýzahriaknutýutiahnutý (ktorý nemá sebavedomie): zakríknutý, zahriaknutý, utiahnutý školáčikuzavretýsamotársky (strániaci sa spoločnosti): bol uzavretým, samotárskym romantikomjemnýletmý (veľmi krátky, takmer nebadateľný): jemný, letmý bozkexpr.: plachučkýplachunkýpoet. zried. plašivý: plašivý zrak, plašivá myseľ (Sládkovič)

    2. ktorý sa ľahko vyplaší, ktorý uteká pred všetkým rušivým; strániaci sa človeka (o zvieratách; op. krotký) • bojazlivý: plachá, bojazlivá srnkaplašivýľakavý: plašivý, ľakavý kôňneskrotenýnedomestikovanýneprítulnýdivý (op. skrotený, domestikovaný, prítulný): neskrotené, nedomestikované, neprítulné, divé mačiatkaexpr.: plachučkýplachunký: plachučké vtáčatko

    3. p. krátky 1


    podstavec vec, na ktorú sa niečo kladie, upevňuje • zastar. postament: mramorový podstavec, postament pomníkapodstava: podstava sochyzried. podstavok (Figuli)zried. stolec: Madona na pozlátenom stolcistatív (podstavec na upevnenie prístroja): statív fotografického prístrojapodnožpodnožka (spodná časť niečoho): podnož, podnožka strojaodb.: päticapätka (spodná časť niektorých zariadení): pätica, pätka kosyodb. sokel (spodná časť stavby, stenový výklenok): dlaždicový sokelšasi, pís. i chassis (podstavec elektrického prístroja): gramofónové šasi, chassisstojan (konštrukcia, na ktorú sa veci kladú, upevňujú): maliarsky stojan

    p. aj stojan


    podvod úmyselné oklamanie s cieľom získať vlastný prospech al. poškodiť druhého • hovor. expr. podfuk: nadobudnúť niečo podvodom, podfukompodvodníctvohovor. švindeľ: to je obyčajný švindeľexpr. balamutahovor. expr. humbug: tá záležitosť s predajom domu bola humbugomlesťúskok (predstierané konanie na oklamanie niekoho): použiť lesť, úskoktrik (šikovný postup založený na klamstve): predvolebné trikynepoctivosťpejor. šarlatánstvoklamstvoklamložnepravda: pristihnúť niekoho pri klamstve, lži; stavať na klame, nepravdeexpr.: luhaninašaľbiarstvošaľbahovor.: cigánstvocigánčina

    p. aj úskok, klam 2


    podvodník 1. kto sa dopúšťa podvodov • hovor. expr. podfukár: politickí podvodníci, podfukáriklamárluhárhovor.: švindliaršvindlerexpr.: šaľbiaršibeničníkhovor. pejor.: šudiaršudierpejor. šarlatánpejor. zried.: ošmekošmekárhovor. pejor.: hochštaplermacherhovor. cigáň

    p. aj klamár

    2. p. dobrodruh


    podvozok spodok vozidla z rámu al. plošiny a kolies al. pásov: dvojkolesový podvozokšasi, pís. i chassis (podvozok vozidla s hnacím mechanizmom)


    podvratný ktorý sa usiluje o rozvrat (obyč. spoločenský, politický a pod.); svedčiaci o tom • podvratníckyrozvratnýrozvratníckyrozvracačskýrozbíjačský: podvratná, podvratnícka činnosť; rozvratná, rozvratnícka organizácia; rozvracačské, rozbíjačské úsiliepodkopnýzáškodníckyzried. škodcovský: podkopná, záškodnícka akciadiverznýdiverzantský (súvisiaci s diverziou): diverzné, diverzantské skupinysabotážnysabotážnickýsabotérsky (súvisiaci so sabotážou): sabotážna práca; sabotážnické, sabotérske živlypodrývateľskýexpr. podrývačskýzried. podrývačnýsprisahaneckýkonšpiračnýkonšpiratívny (súvisiaci so sprisahaním): sprisahanecké, konšpiračné, konšpiratívne centrumštvavýpejor. štváčskypren. expr. huckavý (ktorý štve proti niekomu, niečomu): štvavé, štváčske letáky, článkyprotištátny (namierený proti štátu): protištátne letáky


    pohár 1. nádoba na pitie, obyč. zo skla; jej obsah: pivový pohár; vypiť pohár džúsukniž. čaša: naliať víno do čiašhovor. krígeľ (väčší pohár s uchom): krígeľ pivahovor. šampuska (pohár na šampanské) • horčičiak (pôvodne nádoba na horčicu používaná ako pohár)

    2. symbolická nádoba udeľovaná ako trofej za víťazstvo v súťaži • kniž. zastar. pokál: získať putovný pohár, pokál natrvalo

    3. p. fľaša


    pochábeľ expr. pochabý človek • expr. vetroplach: mladý pochábeľ, vetroplachzried. pochabecexpr.: pojašeneczjašenecotreštenecojašenecjašošaľošajooplašenecpajác: vystrája ako pojašenec, pochabecexpr.: frčkárlapikurkárapríl (nestály človek) • hovor. expr.: blázonšibnutýpejor. pobehaj: on je iba taký pobehajhovor. pejor. šišikniž. fanfaróniron. fiťfiriť (bezvýznamný človek s komickými vlastnosťami) • expr. hastroš (človek pochabý v oblečení)


    pokryť 1. dať na niečo kryt, prikrývku • zakryťprikryť: pokryť, zakryť dlážku linoleom; pokryť, prikryť stôl obrusomzastrieťkniž. zahaliť: tvár má zastretú, zahalenú smútočným závojomvyložiťpovykladaťobložiťpoobkladať (poklásť povrch niečím): steny vyložili, povykladali, obložili kachličkami

    2. utvoriť vrstvu na povrchu niečoho (obyč. o drobných čiastočkách niečoho) • usadiť sausadnúť sa (na niečom): hmla pokryla polia, usadila sa na poliach; prach sa usadol na nábytkurozprestrieť sa (po niečom) • rozložiť sa (nad niečím): mraky sa rozprestreli po oblohe; dym sa rozložil nad mestomsadnúť: na stromy sadla osuheľpousádzať sapousadzovať sa (postupne): na dne sa pousádzal kameň

    3. p. skryť 1 4. p. uspokojiť 3


    posmešník kto sa rád posmieva, robí si posmech • posmeškárexpr.: posmievačvysmievačposmechárkniž. sarkastik: bol známym posmešníkom, posmechárom, sarkastikomsatirik (autor textu posmešného charakteru) • ironik (ironický človek)


    posmešný ktorý sa rád posmieva (o človeku); ktorý vyjadruje, obsahuje posmech • posmievačný: posmešní, posmievační ľudia; posmešné, posmievačné tváreposmechárskyposmeškárskyposmievačský (týkajúci sa posmeškára, posmievača): posmechársky, posmeškársky typ človeka; vycítila posmeškársky, posmievačský tón v hlase hovoriacehoironický (vyjadrujúci iróniu): ironická poznámkauštipačnýštipľavýpren. pichľavý (posmešný, so zámerom rečou ublížiť, dotknúť sa niekoho): nečakala priateľkine uštipačné, štipľavé, pichľavé slovávýsmešnývysmievačný (vyjadrujúci výsmech): výsmešné pohľadysatirický (ostro posmešný) • zastar. úsmešný (Kalinčiak)expr.: mefistofelovskýmefistovský


    posvätný 1. nábožensky uctievaný, slúžiaci na také uctievanie: posvätné predmetykultový (obyč. o mimokresťanských kultoch): posvätné, kultové miesta, textyobradný (týkajúci sa náboženských obradov) • sakrálnysakramentálnysvätý: posvätné, sväté mestohieratickýexpr. presvätý

    2. vzbudzujúci veľkú vážnosť, úctu; svedčiaci o tom • svätýexpr. presvätý: posvätné, sväté ticho; posvätné, sväté, presväté rúchonedotknuteľnýneskl. tabutabuovýtabuizovaný (ktorého sa nemožno dotknúť, ktorý nemožno pošpiniť, znevážiť): rodina je posvätná, nedotknuteľná; to je pre mňa tabu; tabuový predmetneporušiteľný (ktorý nemožno porušiť): neporušiteľný vzťah, sľubdrahý: drahé relikvieexpr. nábožný: pristupovať k niečomu s nábožnou úctou, nábožným obdivomkniž. blahoslavený: blahoslavená pamiatka


    potvrdiť 1. podať svedectvo o správnosti, pravdivosti niečoho • dosvedčiť: mládenec potvrdil, dosvedčil, že auto šlo rýchlodotvrdiťzastar. stvrdiť: pravdivosť udalosti dotvrdili všetci prítomnídokumentovaťdokázať (doložiť dôkazmi): dokázať svoju nevinuodprisahať (potvrdiť prísahou)

    2. uznať za platné; písomne osvedčiť • schváliť: vláda potvrdila, schválila rozpočet na tento rokzastar. stvrdiťkniž. sankcionovať: sankcionovať uznesenie, zákonkniž. atestovaťzastar. certifikovaťadmin. kvitovať (potvrdiť príjem niečoho): kvitovať zmenkuspečatiť (dať konečnú platnosť): priateľstvo sme spečatili bozkom; sľub spečatiť podpisom

    3. porov. prisviedčať


    povesť 1. rozprávanie (čiastočne al. celkom vymyslené) viažuce sa na minulosť • rozprávka: povesti, rozprávky o hradochpoviedka: zbierka poviedoksága (severská povesť) • bájka (poučne ladená rozprávka): Ezopove bájkyfabula: romantická fabula

    2. súhrn názorov o niekom, o niečom, verejná mienka • chýrmeno: mať dobrú, zlú povesť, dobrý, zlý chýr; kaziť niekomu povesť, menozvuk: výrobky majú vynikajúci zvuk

    3. p. správa1, chýr 1


    povrávať (si) 1. šíriť reči (často potichu, nie verejne) • rozprávaťhovoriťvravieť: ľudia povrávajú, rozprávajú, že zdražie benzín; povráva sa, hovorí sa, vraví sa, že vláda padnešíriť sarozširovať sa (neos.): šíri sa, rozširuje sa, povráva sa, že…šuškaťšepkať (neos.): všeličo sa o nej šušká, šepkáexpr. šušúkať: ľudia si o prípade veľmi dlho šušúkali

    2. vravieť si niečo pre seba al. s niekým tlmeným, nezrozumiteľným hlasom • šepkať (si)šuškať (si): nahnevaná si povráva, šepká, šušká slová vzdoruexpr.: šepotaťšušúkať: šepocú si do ucha nežné slová; dievčence si čosi v kúte šušúkajúhovor. expr. šušotať: chodí po dome a ustavične si čosi šušoceexpr.: mrmlaťmrmotaťmumlaťmumraťhundraťšomraťbrblaťdudrať (nezrozumiteľne): nezaplatím nič – mrmle, mrmoce, šomre si otecexpr.: šemotiťšamotiťšemoniť: šemotiť si, šamotiť si niečo pod nos


    povýšenectvo povýšené správanie • povýšenosťnamyslenosťpovznesenosť: panské povýšenectvo, panská povýšenosť, namyslenosťpýchamárnomyseľnosťsamoľúbosť: urazená márnomyseľnosť, samoľúbosťpejor.: nadutosťnafúkanosťvelikášstvoobyč. pejor.: suverenitasuverénnosťhovor. pejor. panštinaaroganciakniž. spupnosťexpr. bohorovnosť


    pozdravovať 1. v spoločenskom styku prejavovať úctu, priateľstvo al. nadväzovať kontakt (obyč. ustálenou slovnou formou) • pozdravovať sa (komu): vždy ma pozdravuje, pozdravuje sa mi veľmi úctivo; pozdravujú nás, pozdravujú sa nám už zďalekamenej vhodné: zdraviť (koho) • zdraviť sa (komu): neviem, kto sa mi tak zdvorilo zdravilklaňať saukláňať sa (pozdravovať úklonom hlavy al. hornej časti tela; pozdravovať slovne): klania, ukláňa sa mi pri každom stretnutísalutovať (pozdravovať zdvihnutím ruky k čiapke) • hovor. zdravkať (pozdravovať pri pripíjaní): zdravkali si pri každom pohári

    2. prichádzajúceho kladne prijímať, obyč. slávnostne, s potešením • vítať: davy pozdravovali, vítali prezidentamenej vhodné zdraviť: vzácneho hosťa pozdravovali, zdravili volaním na slávu


    pozerať (sa) 1. zrakom sledovať niečo, niekoho, opierať niekam zrak • dívať sahľadieť: pozerať (sa), dívať sa, hľadieť von oblokom, do zrkadla; s láskou sa pozerá, díva na dcéru; nechápavo hľadí na otcahovor. kukať (sa): kuká (sa) iba pred sebaupierať zrak (uprene pozerať) • poet.: zrieťpáčiťexpr. okáliťexpr. zried.: okáľovaťočiťfraz. vyvaľovať/vypliešťať/vytriešťať/trieštiť/pleštiť oči (zvedavo al. prekvapene, vyjavene pozerať): okáliť okolo seba; zďaleka na nás očia; vyvaľuje oči na prichádzajúcichjastriťiskriť očami (prenikavo, bystro pozerať): jastrí po okolíblýskať očami (prenikavo al. zlostne pozerať) • zazeraťexpr.: gániťfľočiťfľochať (nenávistne al. zboku pozerať) • nár. bočiť: škaredo na nás zazerali, gánili, fľočilinazeraťexpr.: nazízaťnakúkaťškúliťpoškuľovať (ukradomky, tajne, zvedavo pozerať): nazízať, nakúkať do hrncov; škúli, poškuľuje, aby sa z povinnosti vyšmykolvzhliadať (smerom hore) • vyzerať (smerom von, obyč. v očakávaní niečoho): vyzerá z oblokarozhliadať sa (na všetky strany): rozhliada sa po okolízízať (bezmyšlienkovite, nechápavo pozerať; pozerať ukradomky, tajne) • nár.: priezočiviťbezočívať (bezočivo pozerať na niekoho, najmä pri jedení) • expr.: pokukávaťpokukovať (chvíľami pozerať): pokukávajú na nás, či ešte čakámehovor.: vykúkaťvykukávaťvykukovať (pozerať odniekiaľ): vykúka z oblokahovor. expr.: mumákovaťtrpákovať (hlúpo, bezočivo sa pozerať)

    2. zrakom dôkladne skúmať, zisťovať niečo • prezeraťobzeraťobzerať sa: pozerá, prezerá terén, či vyhovuje; pozerá, obzerá si znečistené ruky; obzerá sa, kto to hádžekniž. obhliadať si: obhliadajú si situáciuhovor.: okúkaťokukávaťokukovaťobkúkaťobkukávaťobkukovať: okúka okoliefraz. premeriavať pohľadom (prísne pozerať): premeriava pohľadom okolostojacichrozhliadať sa (okolo seba, na všetky strany): rozhliada sa, kde si zloží veci

    3. prejavovať záujem o niekoho, o niečo • expr.: poškuľovaťškúliťpokukávaťpokukovať: chlapci už začínajú poškuľovať, škúliť, pokukávať po dievčatách; poškuľuje, pokukuje po novom auteexpr.: bľuskaťfľochať: bľuská, fľochá po dievčencoch, na dievčencemrkať (dávať očami znamenie): mrká na susedkuhádzať očami (po niekom, po niečom)

    4. obracať pozornosť, brať do ohľadu • dívať sahľadieť: pozerá (sa), díva sa, hľadí iba na výhodyvšímať sivenovať pozornosť: všíma si tú vec bližšie; nevenuje pozornosť zbytočnostiam, nepozerá na zbytočnostistarať sadbať: starať sa o to, dbať na to, o to, aby strava bola pestráprizerať sa (pozorne sledovať): prizerať sa hreprizerať (brať ohľad na niečo): prizerajú na naše špecifické podmienky

    5. dávať sa vidieť, byť viditeľný • hľadieťzračiť sa: z tváre pozerá, hľadí, zračí sa úprimnosť; smrť mu pozerá, hľadí z očísálaťprejavovať saukazovať sa: všade sála, prejavuje sa čistotazrkadliť saodzrkadľovať saodrážať sa: v očiach sa zrkadlí strach

    6. p. hodnotiť


    pôvodný 1. ktorý je od začiatku; ktorý si zachoval všetko také, aké mal pri svojom vzniku (op. nepôvodný) • autentický (op. neautentický): pôvodný, autentický folklóroriginálny: pôvodné, originálne exponáty z ľadovej dobyprvotnýprvýkniž. prvobytný (ktorý bol na začiatku a obyč. sa už zmenil, zanikol): prvotná príčina; prvotné, prvé náboženstvo; prvobytný charakter rodinyprapôvodnýkniž. archetypálny (pôvodný a veľmi starý): prapôvodný spôsob obživy, archetypálny zvyknajstarší: jaskyňa je najstaršie ľudské obydliedomácidomorodýodb. autochtónny (pôvodom pochádzajúci z daného miesta; op. cudzí, prisťahovaný): domáci, domorodí, autochtónni obyvatelia Amerikyírečitýrýdzi (obyč. o zachovaných tradíciách, jazykových prostriedkoch a pod.): v prejave stále používal zopár írečitých, rýdzich výrazov

    2. ktorý bol pred terajším, súčasným • predchádzajúcipredošlý: pôvodné, predchádzajúce, predošlé rozhodnutie (op. terajšie, súčasné, nové) • niekdajší: nové pomery skoro vystriedali pôvodné, niekdajšiebývalýminulýstarý (ktorý už patrí minulosti): obnovil bývalý, minulý vzťah; bývalý, minulý, starý majiteľzvyčajnýzaužívaný (aký sa zaužíval, aký býva stále): položil náradie na zvyčajné, zaužívané miesto

    3. pochádzajúci skutočne od pôvodcu (op. nepôvodný) • originálny: pôvodná, originálna myšlienka; pôvodné, originálne dielodomáci (obyč. o literatúre; op. prekladový) • vlastný: autor známy vlastnou i prekladovou tvorbousamostatný (bez cudzej pomoci, cudzieho vzoru): samostatné myslenie, dieloneprevzatýneprebraný (op. prevzatý, prebraný): pôvodné, neprevzaté, neprebrané televízne programy; neprevzatý, neprebraný štýlneodvodený: pôvodný, neodvodený význam slovasvojráznysvojskýosobitýhovor. neodkukaný (svedčiaci o jedinečnosti, pôvodnosti): svojrázne, svojské, osobité myšlienky; neodkukané modely


    pôžitkár človek oddávajúci sa pôžitkom • požívačníkpožívač: stal sa egoistom a pôžitkárom, požívačníkomrozkošníkvychutnávačzmyselníkhýrivechedonistaepikurejec: poznali ho ako hýrivca, hedonistulabužníkmaškrtník (milovník dobrého jedla al. iných pôžitkov) • lakotníkgurmán (milovník dobrého jedla) • často pejor. sveták (kto pôžitkársky využíva život): skúsený svetákpejor. zastar. svetár (Dobšinský)expr. ľahtikár (bezstarostne nezodpovedný a povrchný človek) • hovor. flamenderpejor.: bruchopasníkbonvivánkniž.: faunsatyrchlipník (kto vyhľadáva telesné pôžitky) • subšt. fajnšmeker

    p. aj maškrtník


    pravda2 1. dotvrdzuje platnosť výrazu al. výpovede; nadväzuje na kontext s významom uznania možnosti • pravdažeprirodzenepochopiteľnesamozrejme: stretneme sa, pravda(že), prirodzene, až večer; pochopiteľne, samozrejme, nie je to jediný spôsobveruexpr. veruže: veru(že), nás sa to netýkaisteistozaisteexpr. isteže: iste(že), zaiste, mohol sa tomu vyhnúťurčitedozaista: určite, dozaista, dá sa to povedať aj ináčhovor. jasnézastaráv. samosebou: no jasné, samosebou, je to taksubšt. jasnačka • nespráv. ovšem

    2. pobáda na súhlas s výpoveďou • všakexpr. všakže: Vrátiš sa ešte, pravda, však(že)?expr.: všakvervšakhejzastaráv.: všakánovšakpravda: Pomôžeš mu, všakver, všakhej?hovor.: nošakhejženár. nočak: Ty ma neprezradíš, nošak, hejže?


    priesada mladá rastlina určená na presadenie • hovor. planta: kvetinová priesada, planta; polievať priesady, plantyodb. sadenica (mladá rastlina na sadenie al. už zasadená): tabakové sadeniceodb. sadivo (rastliny al. plodiny určené na sadenie): morené sadivoodb. sadba (mladé rastlinky al. hľuzy určené na sadenie): zemiaková sadba


    príležitosť priaznivá, vhodná okolnosť, situácia, chvíľa • možnosť: výborná, výnimočná príležitosť, možnosť; nedať si ujsť ani jednu príležitosť, možnosťhovor. šanca (príležitosť na úspech): životná šanca


    prirodzený 1. daný prírodou, vyplývajúci z prírodných zákonitostí • vrodený: prirodzený, vrodený inštinktpudový: prirodzené, pudové správanie, prejavyspontánnyživelnýneusmerňovaný (bez zásahu zvonka, bez ľudského vplyvu): spontánny, živelný vývoj; spontánny, neusmerňovaný živočíšny výbersamočinnýsamovoľný (prebiehajúci, uskutočňujúci sa sám od seba): samočinné, samovoľné čistenie vody; samovoľné striedanie sa štyroch ročných obdobínecvičenýneškolený (bez cviku, učenia): necvičený hlas, neškolený talent

    2. neutvorený ľudskou činnosťou, pochádzajúci z prírody (op. umelý) • prírodný: prirodzené, prírodné hnojivo; prirodzený, prírodný hodváb (op. syntetický) • kniž. naturálny: naturálne produktypravý (zachovávajúci prírodnú pôvodnosť): zmenila svoju prirodzenú, pravú farbu vlasov

    3. plný prirodzenosti, nenútenosti (op. neprirodzený) • bezprostrednýspontánny: prirodzený, bezprostredný, spontánny prejav radostinenútený (op. nútený) • nestrojený (op. strojený): nenútené, nestrojené správanie, gestánenásilný (op. násilný, silený): nájsť nenásilný spôsob vplyvu, nenásilný smiechuvoľnený (op. upätý): byť uvoľnený v spoločnosti, v rozhovore

    4. ktorý sa neprieči prirodzenosti, nevymyká z normálu • bežnýobyčajný: prirodzený, bežný, obyčajný javobvyklývšedný: prirodzená, obvyklá reakcia organizmu; všedná vecnormálnysamozrejmý: normálny, samozrejmý fakt; samozrejmá ľudská potrebapravidelný (prirodzený svojou pravidelnosťou): pravidelné príznaky chorobyzried. zrejmý (Urban)


    pristať 1. prejaviť súhlas, prijať s uspokojením • súhlasiťdať súhlas: pristať na podmienky, súhlasiť s podmienkami; nepristane, nedá súhlas na hocičopristúpiť: na náš návrh hneď pristúpili; pristúpiť na kúpuprivoliťdovoliťkniž. zastar. zvoliť (dať dovolenie, povolenie na niečo): rodičia privolia synovi na všetko, dovolia mu všetko; nikdy na sobáš neprivolím, nikdy sobáš nedovolím; ochotne na to zvolilipodvoliť sazried. uvoliť sa (pristať po zdráhaní): podvoliť sa operácii; napokon sa predsa uvolila prísťpripustiť (pristať po uvážení): pripustiť pravdivosť výpovededopustiť (neurobiť nič proti niečomu): dopustil, aby s ním zle zaobchodiliprikývnuť (pristať kývnutím hlavy): prikývnuť na požiadavkypejor.: odkývnuťodkývať (pristať na niečo mechanicky): na plenárnej schôdzi všetko odkývali

    2. byť vhodný na niečo (svojou povahou, vlastnosťami al. pekným, ladným výzorom) • hodiť sa: dievča pristane, hodí sa do koča i do vozasvedčaťsvedčiťslušať: zelená farba ti nesvedčí, nesluší; mladým to spolu svedčalo, svedčilohovor.: pasovaťšiknúť sa: pasovala by mu, šikla by sa mu funkcia predseduhovor.: sadnúťseknúťpadnúť: oblek mu výborne sadol, padol; klobúk jej seknehovor.: sedieťstáť: účes s ofinou ti nesedí; šaty vám stoja ako uliatešatiť (o šatách): tento strih dobre šatí


    príťažlivý ktorý priťahuje, obyč. svojou krásou, zaujímavosťou, svojím pôvabom (op. nepríťažlivý, odpudivý, odpudzujúci) • pútavýlákavý: príťažlivá, pútavá tvár; príťažlivá, lákavá krása, ponukavábivývábny: vábivá, vábna vôňa, hudbapekný (op. škaredý) • pôvabný: pekná, pôvabná ženašarmantný (priťahujúci svojím šarmom): šarmantný mužatraktívny (ktorý priťahuje svojou nezvyčajnosťou): atraktívny zjavsugestívnypodmanivýpodmaňujúci: sugestívny, podmanivý, podmaňujúci hlasmámivýzvodný: mámivý, zvodný úsmevdémonický (neodolateľne, až hrozivo príťažlivý): démonická osobapren. magický (ktorý priťahuje svojou tajuplnosťou): podľahla magickému šarmu spoločníkapren. magnetický (ktorý priťahuje ako magnet): magnetická ženapren. uhrančivý: uhrančivý úsmevsexi (sexuálne príťažlivý) • subšt. rajcovný • kniž. žiaduci

    p. aj pekný


    purpur sýtočervená farba s fialovým odtieňom; látka takejto farby • šarlátkniž. nach: kniežací purpur, nach; kráľovský plášť z purpuru, zo šarlátu


    pýcha 1. nadmerné sebavedomie, preceňovanie seba • povýšenosťpovýšenectvonamyslenosť: od pýchy, povýšenosti, povýšenectva, namyslenosti div neprasknemárnomyseľnosťmárnivosť: ženská márnomyseľnosť, márnivosťsamoľúbosť: urazená samoľúbosťpyšnosťpejor.: nadutosťnafúkanosťvelikášstvo

    2. osoba, vec, na ktorú možno byť pyšný • hrdosťsláva: chlapec je pýchou, hrdosťou, slávou celej rodinyozdoba: budova je ozdobou mesta

    3. p. sebavedomie


    rozmaznanec rozmaznaný človek • maznák: vychovali z neho rozmaznanca, maznákamaznošzried. maznavechovor. mamičkárplačkohovor. expr.: ufňukanecrozpustenecroztopašníksamopašník


    rozprávka 1. vymyslený príbeh, obyč. z neskutočného sveta, plný neuveriteľných príhod, expr. nepravdivé rozprávanie: rozprávky o vílach, čítať deťom rozprávky; Nechaj si tie rozprávky!kniž.: skazkabájka (poučne ladená rozprávka): Ezopove bájkypovesť (rozprávanie viažuce sa na minulosť): povesti o rytierochsága (severská povesť) • fabula: romantická fabula

    2. p. rozhovor


    rozvratník kto ničí celistvosť, jednotu, súdržnosť niečoho • rozvracačrozvracateľ: rozvratník, rozvracač, rozvracateľ v armádepodvratník (kto robí podvratnú činnosť): zákerní podvratnícirozbíjač (kto niečo rozbíja): rozbíjači jednoty hnutiadiverzant: odhaliť diverzantovzáškodníkškodca: banda záškodníkov, škodcovsabotérsabotážnikpodrývateľexpr. podrývačdezorganizátor (kto rozrušuje organizáciu, poriadok) • rozkolník (kto spôsobuje rozkol) • expr. kazisvet

    p. aj burič


    sabotáž zámerné rušenie výroby, dopravy, zásobovania obyvateľstva a inej hospodárskej činnosti, prípadne inej spoločensky dôležitej činnosti • diverzia: hospodárska sabotáž, diverziarozvracačstvorozvratníctvozáškodníctvo: obviniť niekoho z rozvracačstva, zo záškodníctvapodvratníctvopodrývačstvoškodcovstvo


    sabotážnický p. podvratný


    sabotážnik p. rozvratník, škodca 1


    sabotážny p. podvratný


    sabotér p. rozvratník, škodca 1


    sabotérsky p. podvratný


    sabotovať úmyselne narúšať plynulosť výroby, spoločenských, hospodárskych akcií a pod. • robiť sabotáž: chceli, aby sme výstavbu ihriska sabotovali, aby sme pri výstavbe ihriska robili sabotážmariťkaziťničiť (znemožňovať, narúšať nejakú činnosť): maria, kazia, ničia naše plány postaviť školupoškodzovať (spôsobovať škodu pri uskutočňovaní niečoho): poškodzovať úsilie mladýchhatiťbrzdiťhovor. hamovať (brániť v nejakej činnosti): niektorí vedome hatia, brzdia, hamujú uskutočnenie demokratizácie


    sácať prudkými pohybmi, nárazmi niekoho posúvať z miesta al. vychyľovať z polohy • socať: nahnevaný sácal, socal deti von z izby; ponáhľajúci sa ľudia sácali, socali jeden do druhéhostrkať (vrážať obyč. niečím zahroteným do niekoho): strkať hokejkou do spoluhráčaštuchať (rukou, lakťom a pod. prudko vrážať a spôsobovať bolesť) • drgaťexpr.: džugaťdurkať (rukou, telom, lakťom, palicou a pod. vrážať do niekoho): Nedrgaj do mňa!; džugá, durká do suseda, nedá mu pokojnár. súrať


    sací odb. slúžiaci na sanie, nasávanie • tech.: nasávacíodsávací: nasávacie potrubie, odsávací ventil


    sáčik, sáčok p. vrecko 1


    sáčkovať p. vreckovať


    sad 1. p. záhrada 2. p. park


    sada 1. p. set 2. p. súbor 1


    sadár p. záhradník


    sadať sa porov. sadnúť sa


    sadať (si) porov. sadnúť (si)


Pozri výraz SÄ v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV