Synonymá slova "sã ã ã ã ã ã ã ã" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 1062 výsledkov (9 strán)
-
trápiť sa 1. prežívať duševné al. aj telesné utrpenie, starosti, bolesti a pod. • súžiť sa • sužovať sa: trápi sa, sužuje sa nad príčinou neúspechu; trápi sa o rodičov • robiť si starosti: robí si starosti so synom • znepokojovať sa (v menšej miere) • trpieť: trpel za celú rodinu • zožierať sa • expr.: zhrýzať sa • hrýzť sa • zjedať sa • užierať sa: zhrýza sa túžbou, zjedá sa, užiera sa hnevom • umárať sa • mrieť (od žiaľu, bôľu) • moriť sa: morí sa predstavou smrti • hovor.: mordovať sa • krenkovať sa • turbovať sa: krenkuje sa, turbuje sa pre maličkosti • kniž.: trudiť sa • zžierať sa: trudí sa, zžiera sa nad budúcnosťou syna • trýzniť sa • mučiť sa • týrať sa • katovať sa (podstupovať najmä telesné utrpenie): trýzni sa, mučí sa hladom; týrali sa, katovali sa nepohodlím, vzájomnou nenávisťou • ničiť sa • nivočiť sa: zbytočne sa preto ni(vo)číš • nár. expr. žuhriť sa (Hronský) • zried. trampotiť sa (mať trampoty s niečím)
2. p. namáhať sa
muky veľká duševná al. telesná bolesť • trápenie • utrpenie • útrapy • trýzeň: ešte nevedel, aké muky, utrpenie, útrapy ho čakajú; muky, trýzeň koncentrákov • kniž.: mučeníctvo • martýrium • martýrstvo (veľké muky): mnohí svätci podstúpili mučeníctvo, martýrium • súženie • poet. súžba: súžba lásky
starosť1 1. nepokoj mysle spôsobený niečím, čo sťažuje priebeh, fungovanie niečoho: mať veľké starosti; rozprával mi o svojich starostiach • ťažkosť: finančné, zdravotné ťažkosti • trápenie • súženie • expr. súžoba • poet. súžba (telesné al. duševné utrpenie): mať trápenie s deťmi; prežívať radosť i súženie; ľudská súžba • hovor. problém: mať problémy so zdravím • bremeno • záťaž (ťažko doliehajúca povinnosť): daňové bremeno, daňová záťaž • ťarcha: striasť sa ťarchy • tieseň: finančná tieseň • tvŕdza: tvŕdza o robotu • bieda: po biede chodí • útrapy: vojnové útrapy • kniž. protivenstvo • nepríjemnosť: zažil už veľa nepríjemností • expr. klopota: denné klopoty • expr. súra: pomáhať tomu, kto je v súre • expr.: peklo • kalvária • oštara: s autom je len oštara • hovor. trampoty: so stavbou mal veľké trampoty • expr.: hryzovisko • zhryzovisko: jeho život je stále hryzovisko • hovor. expr. kríž: so ženou mal kríž • kniž. strasť: životné strasti • subšt. trable
2. p. starostlivosť
súženie p. starosť1 1, trápenie
trápenie telesné al. duševné bolesti; duševný nepokoj spôsobený nefungovaním niečoho: smrť skončila trápenie • útrapy: vojnové útrapy • utrpenie: znášať utrpenie • trýzeň: duševná trýzeň • ťažkosť (obyč. mn. č.): zdravotné ťažkosti • muka (obyč. mn. č.): muky sklamania • súženie: znášať súženie • starosť (obyč. mn. č.): zbaviť sa starostí • mrzutosť (obyč. mn. č.) • skúška (veľké trápenie): prejsť ťažkou skúškou • expr. súžoba • poet. súžba: ľudská súžba • expr.: tortúra • hryzovisko • zhryzovisko: podstúpiť tortúru; jeho život je stále hryzovisko • poet.: hryzoba (Figuli) • hryzota (Hviezdoslav) • expr. kalvária: prežiť kalváriu vyšetrovania • expr. peklo: má doma peklo • pren. očistec • hovor.: trampoty • patálie: každodenné trampoty • hovor. expr.: kríž • opletačky • mordovisko: mať kríž s deťmi; mať pre niekoho opletačky • zastar. obida • arch. trapy • subšt. trable: s autom mám ustavičné trable
súžba p. starosť1 1, trápenie
na 1. (koho, čo) vyjadruje smerovanie vôbec al. zasahovanie predmetu (osoby) z ktorejkoľvek strany (op. z, zo) • smerom na (koho, čo) • smerom do (koho, čoho) • smerom k • ku (komu, čomu): odišli na sever, smerom na sever; odleteli smerom do Bratislavy; rozbehol sa smerom k bráne • o (koho, čo; vyjadruje miesto dotyku): pritlačil sa o stenu, na stenu
2. (čo) vyjadruje cieľ, účel: šaty na slávnostnú príležitosť, pripraviť sa na štart • po (čo): išiel po vodu, na vodu • od (čoho; pred názvami chorôb, neželateľných stavov): prášok od bolenia hlavy • proti (čomu): liek proti chrípke • pri (čom): potrebujem to pri skúške, na skúšku
3. (čo) vyjadruje mieru obyč. vo forme účinku • do (čoho): uvariť na mäkko, do mäkka
4. (čo) vyjadruje časové okolnosti • cez (čo) • počas (čoho): stretnú sa na Vianoce, cez Vianoce; na budúci týždeň, počas budúceho týždňa pôjdu na výlet • v (čom): v budúcom roku, na budúci rok sa situácia zlepší
5. (čo) vyjadruje príčinu • s, so (čím): ležať na zápal pľúc, so zápalom pľúc • z, zo (čoho): prišiel iba z príkazu, na príkaz
6. (čom) vyjadruje miesto na povrchu al. prostredie • navrchu (čoho): na kopci, navrchu kopca postavili rozhľadňu • po (čom): po bokoch, na bokoch viseli farebné strapce
7. (čom) vyjadruje nástroj, prostriedok • o (čo): porezal sa na skle, o sklo
s, so 1. (kým, čím) vyjadruje súčasnosť s iným dejom, javom a pod.; vyjadruje spoluúčasť, spoločenstvo • zároveň s • spoločne s • spolu s • vedno s (kým, čím): domov prišiel s otcom, zároveň s otcom, spoločne s otcom; chodieva spať so sliepkami, spolu so sliepkami • pri (kom; vyjadruje prítomnosť u niekoho): bývali s rodičmi, pri rodičoch
2. (čím) vyjadruje prostriedok, nástroj • o (čom): chodiť s palicou, o palici
3. (čím) vyjadruje veľkosť, množstvo, rozsah • zastar. o (čom): motor s obsahom, o obsahu tisícpäťsto kubických centimetrov
nádejný vzbudzujúci al. prejavujúci nádej, prísľub do budúcnosti • sľubný • mnohosľubný • zried. veľasľubný: váš syn má talent, je to nádejný, sľubný muzikant; nádejný, sľubný začiatok hospodárskej reformy • perspektívny (nádejný do budúcnosti): považujú ho za perspektívneho pracovníka • kniž. nádejeplný: uprel na mňa nádejeplný pohľad • veriaci • zried. dúfanlivý (ktorý má nádej, vieru v niečo): zaujať dúfanlivý, veriaci postoj k niečomu
perspektívny ktorý má perspektívu, s ktorým sa ráta do budúcnosti; zameraný na budúcnosť (op. bezperspektívny, neperspektívny) • nádejný • sľubný: perspektívny, nádejný, sľubný športovec, vedec; perspektívny, sľubný začiatok • schopný • vývojaschopný: schopný, vývojaschopný pracovník, výskum; výhľadový, dlhodobý: perspektívne, výhľadové, dlhodobé plány
sľubný ktorý veľa sľubuje, od ktorého sa dá veľa čakať • mnohosľubný • nádejný: sľubný, mnohosľubný, nádejný začiatok; mnohosľubná, nádejná budúcnosť • perspektívny (schopný rastu, vývinu, zdokonaľovania): perspektívny talent • zried. veľasľubný
žiarivý 1. vydávajúci žiaru, svetlo, lesk • jagavý • ligotavý • trblietavý: žiarivé, jagavé, trblietavé hviezdy • oslnivý • svietivý: oslnivé, svietivé šperky • lesklý: lesklý drahokam • blýskavý • blyšťavý • blyskotavý • jagotavý • iskrivý (vydávajúci lesk obyč. prerušovane): blýskavé, jagotavé zlato • živý • jasný • jasavý (obyč. o farbách): šaty v živých, jasných farbách • expr. žeravý (ohnivo žiariaci): žeravé slnko • kniž. zried. zorivý • poet.: zoristý • zorný • zôrny (žiariaci ako zora): zoristá vatra, zorné ráno • poet. zlatožiarny (žiariaci ako zlato): zlatožiarne slnko • poet. zried.: bleskný • jagotný • žarkavý (Hviezdoslav) • zastar. žiarny (Vajanský) • expr. roziskrený
2. výrazne priťahujúci pozornosť • oslnivý • oslňujúci: žiarivá, oslnivá krása • pekný • krásny • vynikajúci: mal krásny, vynikajúci úspech • lákavý • sľubný: lákavá, sľubná budúcnosť • nasledovaniahodný: bol pre ňu nasledovaniahodným príkladom • svietivý • radostný: spomínala na svietivé, radostné, chvíle mladosti
nadísť 1. p. nastať 2. p. ovládnuť 1
nastať začať byť (obyč. o udalostiach, o čase) • nadísť • prísť • dôjsť: nastala zima; nadišiel čas, aby sme riešili problémy; došlo k zhoršeniu • nastúpiť • zavládnuť: nastúpili ťažké časy; zavládlo ticho • začať sa • vzniknúť • zastar. započať sa (s dôrazom na začiatok): vznikli otázky; započala sa staroba • expr.: udrieť • uderiť • padnúť: udreli chladné noci, padla tma • kniž.: dostaviť sa • rozhostiť sa • povstať: dostavili sa prvé mrazy; všade sa rozhostil pokoj • vystať: čo všeličo z toho môže vystať • kniž. rozpútať sa (o negatívnych udalostiach): rozpútala sa bitka, vojna
ovládnuť 1. nadobudnúť moc, vládu, vplyv nad niečím • opanovať • zmocniť sa: túžba ovládnuť, opanovať svet, prírodu; zmocniť sa trhov • podmaniť • podrobiť • podriadiť (obyč. násilne, vojenskou silou): podmaniť, podrobiť si národy; podriadil si ľahko celú rodinu • spútať (obmedziť vo voľnosti): spútať prírodu, ducha človeka • posadnúť (o čertovi, diablovi a pod.): zlý duch ho posadol • zachvátiť • premôcť • preniknúť • prejať • zried. zvládnuť (o duševných stavoch): zachvátila ho tieseň; premohla, prenikla, prejala ho radosť • nadísť • obísť (o telesných al. duševných stavoch): studený mráz ho nadišiel, obišiel • prepadnúť • popadnúť • zried. spopadnúť: (s)popadol ho strach • vlúdiť sa • vojsť (nebadane preniknúť do vnútra človeka; o citoch, javoch): žiaľ sa jej vlúdil do srdca; jej hlas sa mu vlúdil do duše • expr. opantať: smútok ju opantal • zaľahnúť • doľahnúť: zaľahli, doľahli na nás starosti
2. vôľou prekonať city, telesné stavy a pod. • premôcť • potlačiť • opanovať: ťažko premohol, potlačil smiech, zvedavosť, únavu; opanoval svoju radosť • skrotiť: nevedel skrotiť vzmáhajúci sa hnev • expr.: osedlať • zazubadliť • ozubadliť: osedlať, zazubadliť vášne • zvíťaziť (nad čím): zvíťaziť nad vlastnou pýchou
3. nadobudnúť schopnosť zapamätať si niečo al. schopnosť narábať s niečím • naučiť sa • zvládnuť: ovládnuť, naučiť sa látku, zvládnuť učivo; ovládnuť techniku, stroj; naučiť sa hre na klavíri • osvojiť si: ľahko si osvojil angličtinu
vypuknúť 1. náhle vzniknúť, nečakane sa objaviť (často o niečom negatívnom) • kniž. rozpútať sa: v hore vypukol, rozpútal sa oheň • vzplanúť • splanúť • rozhorieť sa: na viacerých miestach vzplanuli, splanuli nepokoje • strhnúť sa: medzi mládencami sa strhla bitka • zbĺknuť • vzbĺknuť: (v)zbĺkol v nich odpor • expr. vybuchnúť: koncom februára vybuchla jar • zavládnuť • nadísť • povstať • nastať • začať sa (obyč. nie náhle, nie prudko): zavládla všeobecná radosť; začiatkom zimy nadišli, nastali silné mrazy; od budúceho týždňa sa majú začať páľavy • nespis. prepuknúť
2. prudko prejaviť cit (o človeku); prudko sa prejaviť (o cite) • expr. vybuchnúť: dievčence vypukli, vybuchli v škodoradostný smiech; vedľa vypukol, vybuchol jasot • expr. vyprsknúť: vyprskol hlasným smiechom; hnev z nej vyprskol nevídanou silou • expr. vyhŕknuť: vyhŕkla z nej závisť • kniž.: vzbĺknuť • vzplanúť: vzbĺkol, vzplanul v ňom jed • nespis. prepuknúť
začať sa 1. mať začiatok, začať jestvovať, začať byť (op. skončiť sa) • zastar. započať sa: rozhovor sa začal, započal veľmi srdečne • nastať • nadísť • prísť (najmä v čase): zima nastala, nadišla tohto roku neskoro • vzniknúť (o udalosti): organizovaný odpor vznikol najskôr v závodoch • zavládnuť (o istom stave): v rodine zavládol pokoj; zavládlo slnečné počasie • datovať sa (nedok.; mať začiatok)
2. dať sa do činnosti v uvedenom štádiu práce, tvorby a pod. • rozbehnúť sa: výcvik sa začal, rozbehol včera • rozprúdiť sa • rozkrútiť sa • roztočiť sa (dostať sa do intenzívnej činnosti): práce na poli sa už rozprúdili • kniž. rozpútať sa (začať sa s veľkou intenzitou): rozpútala sa bitka na život a na smrť
zachvátiť náhle, prudko sa rozšíriť al. zrazu postihnúť (o niečom živelnom al. o citoch) • zmocniť sa: oheň zachvátil celú štvrť; choroba sa ho celého zmocnila • zasiahnuť (obyč. o niečom negatívnom): zápal zasiahol polovicu pľúc • expr. schvátiť: schvátila ma bolesť nad toľkým utrpením • prejsť • premôcť • preniknúť • opanovať • ovládnuť • zried. zvládnuť (o citoch): premohol, prešiel, prenikol ho žiaľ; opanoval, ovládol ho hnev • nadísť: nadišiel ma strach • pojať • prejať: náhle ho prejal chlad • popadnúť • zried. spopadnúť: (s)popadol ma smiech • pochytiť • vychytiť • schytiť: pochytil, vychytil ma kašeľ • postihnúť • napadnúť (nepriaznivo zasiahnuť): oblasť postihol mor; organizmus napadol vírus • zastar. prichvátiť: tma ho prichvátila
zmocniť sa 1. mocou, silou získať, násilím si privlastniť • dobyť • opanovať • ovládnuť: zmocniť sa rodinného majetku; dobyť, opanovať trhy; vojensky sa zmocniť územia, ovládnuť územie • uchvátiť • uchytiť • kniž. uzurpovať si: uchvátiť, uzurpovať si moc v štáte • kniž. urvať: urvať si kus chleba • strhnúť: vládu strhli na seba víťazné strany • chytiť • zlapať: vinníkov chytili, zlapali až o niekoľko dní
2. zrazu, náhle postihnúť (o psychických al. fyzických stavoch, rozpoloženiach) • zachvátiť • expr. schvátiť: zmocnil sa ma žiaľ, kašeľ; zachvátila, schvátila ju čitateľská vášeň • zasiahnuť: rakovina mu zasiahla pľúca • schytiť • pochytiť: z ničoho nič matku schytí, pochytí zlá predtucha • ovládnuť • opanovať • zaujať: bolesť ho celého ovládla, opanovala, zaujala • expr.: posadnúť • opantať: posadla ho túžba vlastniť; opantala ma pochybnosť • popadnúť: naraz ma popadol strach • premôcť • zmôcť • preniknúť: pri pohľade na rozkladajúce sa telo ma premohol, zmohol, prenikol odpor • zájsť • nadísť: znezrady ju zašiel, nadišiel smútok za domovom • prísť (na niekoho): prišla naňho nečakaná zlosť • vojsť (do niekoho): vošiel doňho hnev • kniž.: pojať • jať: (po)jala ich tieseň • pren. zajesť sa • častejšie nedok. zajedať sa: cíti, ako sa ho zajedá zlosť, skleslosť
3. p. zvládnuť 1, 2
náhliť (sa) 1. konať rýchlo • ponáhľať sa: náhlil sa s robotou; náhlil, ponáhľal sa s odpoveďou • expr.: súriť • hnať sa • naháňať sa: muž súri so ženbou, ženie sa do ženenia • doháňať (pri zameškaní prác): doháňali učivo • hovor. šturmovať • expr.: pretrhávať sa • pretŕhať sa • hovor. expr. štvať sa (pri dokončovaní prác): šturmovali na stavbe; štval sa s dokončením diplomovej práce
2. náhlivo ísť • ponáhľať sa: náhlil (sa) do školy; ponáhľal sa na pomoc priateľovi • expr.: šutrovať (sa) • futašovať: rýchlo šutroval, futašoval domov • bežať • utekať (náhliť sa behom): bežal do práce • expr.: letieť • uháňať • hnať sa • trieliť • upaľovať • páliť • hovor. expr. fárať: hnal sa, trielil, fáral na schôdzku
3. vyžadovať súrne vybavenie (o veciach) • súriť • byť súrny: táto vec náhli, súri, je súrna • ponáhľať (sa): máš čas, to (sa) neponáhľa
náhlivo ponáhľajúc sa, s náhlením • chytro • rýchlo: náhlivo, chytro sa vrátila po kľúče; rýchlo sa obrátila dozadu • v náhlosti • v náhlivosti • úchytkom: v náhlosti, v náhlivosti, úchytkom si zbalil veci • chvatne • chvátavo • chvatom: chvatne, chvátavo odpratala všetko zo stola; náhlivo, chvatom si potiahol z cigarety • s chvatom • v chvate • s veľkým chvatom: s chvatom, v chvate si natiahol topánky a odišiel • narýchlo • nachytro • napochytro • napochytre: náhlivo, narýchlo sa rozlúčila s rodičmi; nachytro, napochytro vyrozprával, čo sa mu stalo
porov. aj rýchlo
narýchlo s malou spotrebou času, obyč. v časovej tiesni • nachytro • napochytro • napochytre • naponáhlo • naponáhle: narýchlo, nachytro rozložil oheň v sporáku; napochytro, naponáhlo uvarila zapraženú polievku • rýchlo • chytro • behom • hovor. bežky: rýchlo, chytro si pobalili veci a odišli • v rýchlosti • v náhlosti: narýchlo, v rýchlosti, v náhlosti sa pozrel, či niečo nezabudol • náhlivo • úchytkom • letmo • letkom • zried. naúchytky • zastar. letky: náhlivo, úchytkom sa zmienil o svojich ťažkostiach; letmo, letkom si prečítal noviny • chvatne • s chvatom • zastaráv. nachvat: chvatne, s chvatom zobral, čo sa mu dostalo pod ruku; nachvat opustili úkryt • súrne • náhle (bez akéhokoľvek časového odkladu): súrne, náhle musel odísť
nahovoriť 1. rečou, presviedčaním získať niekoho na niečo • navravieť • naviesť: nahovoril, navravel ho na výlet; naviedol ho na šibalstvo • navnadiť • nalákať • navdať (lákaním): navnadila, nalákala ho, aby odišli • prehovoriť (uvedením dôvodov): prehovoril syna, aby sa učil • hovor. nakriatnuť • expr. nabadurkať: nakriatol, nabadurkal dievčatá na tancovačku • hovor. expr. zlanáriť: zlanárili ho do krčmy
2. nanútiť mienku • navravieť • narozprávať: nahovoril ju, aby sa rozviedla; navravel, narozprával mu, aby zmenil zamestnanie • expr.: nahútať • nahúsť • nahučať • nahúkať • natrúbiť • natúkať: nahúdol, natrúbil jej, aby súhlasila • expr.: vtĺcť • natĺcť • nahustiť (nástojčivo): vtĺkla dieťaťu do hlavy, že to zvládne
3. hovor. nadviazať známosť s partnerom, s partnerkou: nahovoril si nevestu • subšt.: nabaliť • zbaliť • slang. ďobnúť: zbaliť babu, ďobnúť pipku
4. p. narozprávať
nahúsť p. narozprávať
naklamať narozprávať nepravdy, klamstvá • naluhať: naklamal, naluhal mu o nej samé nepravdy • hovor. nacigániť: Čo si mi to nacigánil? • expr.: natárať • potárať • nahúsť • napliesť • namlieť • nahútať • nahúkať • nahučať • nabaláchať • natrepať • potrepať • natrúbiť • napískať • natliapať • natúkať • nadudúkať • expr. zried. natulíkať • subšt. nakecať • hrub. nadrístať (narozprávať nepravdy, výmysly al. prázdne historky) • expr.: nabájiť • nabásniť (narozprávať výmysly)
narozprávať podrobne al. zoširoka všeličo povedať • navravieť • nahovoriť: veľa jej o ňom narozprávali, navraveli, nahovorili • povravieť • pohovoriť: povravel veľa zbytočného • navykladať • hovor.: navyprávať • napredkladať • expr. narečniť: ľudia všeličo navyprávajú, narečnia • expr.: natárať • nakvákať • nahúsť • nahútať • nahúkať • nahučať • napliesť • namlieť • napískať • nabaláchať • natrepať • natrúbiť • natliapať • natúkať • nadudúkať • natulíkať • nakukať • potárať • potrepať • hrub. nadrístať • subšt. nakecať (narozprávať nepravdy al. prázdne reči): natáral veľa hlúpostí; nabaláchal im samé nezmysly • naklebetiť (narozprávať klebety): naklebetili na ňu • expr.: nabájiť • nabásniť (narozprávať nedôležité al. nereálne veci): veľa jej nabásnil o živote • expr.: vtĺcť • natĺcť • nahustiť (narozprávať s cieľom ovplyvniť): vtĺkol jej do hlavy, že sa má rozviesť; nahustil doňho, aby z podniku odišiel
naklásť p. naložiť 1, 2
naložiť 1. umiestniť s cieľom prepraviť: naložili tovar na auto • dať: dali debny do vagónov • naklásť (naložiť vo väčšom množstve): nakládli knihy na police • subšt. naládovať
2. umiestniť niekde v istom množstve • dať • naklásť: naložila, nakládla mu plný tanier polievky • navŕšiť • nakopiť (naložiť vrchovato): navŕšila košík ovocím • nahádzať (naložiť hádzaním): nahádzal si veci do tašky • napchať • natlačiť (naložiť veľa niečoho al. tesne): napchať papier do vreca • hovor. napakovať (obyč. pri balení): napakovala mu veci do kufra • expr. natrepať • hovor. expr. nacápať • pejor.: nakydať • naváľať (naložiť bez poriadku): natrepal, naváľal všetko na kopu • subšt. naládovať
3. špeciálnou úpravou chrániť pred skazením • konzervovať • zakonzervovať: naložené, zakonzervované uhorky • zavariť: zavarené ovocie
4. p. prikázať 1 5. porov. zaobchádzať
uložiť 1. dať na nejaké miesto (obyč. s cieľom, aby to tam na istý čas ostalo): kufor si uložil v kupé na policu; knihu uložil späť do knižnice • položiť (na krátky čas): vrece položili na zem • odložiť (dať na miesto, kam patrí): Odložte si, uložte si svoje veci namiesto! • schovať • uschovať (bezpečne uložiť): cennosti (u)schoval v trezore • upratať • odpratať: Kam si máme upratať, odpratať batožinu?
2. dať na svoje miesto v istom poriadku: uložiť slamu do stohu • usporiadať (so zdôraznením poriadku): usporiadať si veci na pracovnom stole • urovnať (dorovna): vezme bielizeň a urovná ju v skrini • poukladať • poklásť (postupne viac vecí): knihy poukladá do knižnice; porcelán opatrne pokladie do vitríny
3. dať do banky (o peniazoch) • odložiť: úspory uložia, odložia na knižku • schovať • uschovať: vklad (u)schovaný v sporiteľni • deponovať (dať do depozitu): deponovať peniaze v banke
4. dať niekomu úlohu niečo vybaviť, zariadiť, urobiť: deťom uložili úlohu zorganizovať výlet • poveriť (splnomocniť na vykonanie niečoho): poveria ťa zodpovednou úlohou • naložiť • prikázať • nariadiť • naručiť (formou príkazu): naložili, prikázali nám, aby sme z cesty nezišli; nariadili mu okamžite opustiť miestnosť • prideliť (dať ako povinnosť niekomu): chcú mi prideliť úlohu rozhodcu • expr. naklásť • hovor. expr.: navaliť • naváľať: toľko nám toho nakládli, navalili, naváľali, že sa to nedá splniť • odb. zadať (uložiť ako úlohu, ako problém na vyriešenie): zadať príklady
5. na základe (úradného) rozhodnutia dať niekomu ako povinnosť • určiť: uložili, určili mu prísny trest • admin. stanoviť (striktne vymedziť): stanoviť poplatok za užívanie pozemku • hovor. expr.: napariť • nasoliť: napariť, nasoliť vodičovi pokutu za dopravný priestupok • položiť: položiť si podmienku platiť vopred
nakŕmiť dať niekomu jesť, aby bol sýty • nachovať • nasýtiť: nakŕmila dieťa polievkou; nachovala hydinu • zasýtiť (úplne nasýtiť): zasýtiť sa syrom • kniž. obživiť (vo všeobecnosti poskytnúť jedlo, obživu): ťažko obživil početnú rodinu • nahostiť • počastovať (dať jesť návšteve): nahostila všetkých buchtami • pohostiť • expr.: napchať • nadžgať: každý deň musí nadžgať hladné krky • prichovať (obyč. mláďatá): kobyla prichovala žriebätko • dosýtiť (dať viac jedla): dosýtila deti ovocím • napásť (nakŕmiť pasením): napásol dobytok • vyobročiť • naobročiť • hovor. nafutrovať (nakŕmiť kone)
napásť p. nakŕmiť
naliehavo 1. prejavujúc sa dôrazom • nástojčivo • neodbytne • neústupne: hlad sa už naliehavo, nástojčivo ohlášal; neodbytne, neústupne žiadal splnenie dohodnutých podmienok • dôrazne • úporne: dôrazne, úporne sa domáhal vstupu do budovy • expr.: pálčivo • žeravo: pálčivo, žeravo pociťoval krízu v rodinných vzťahoch • úpenlivo (prosebne naliehavo): úpenlivo prosila o pomoc • zastar. úsilne • stuha • kniž. zastar. snažne
porov. aj naliehavý 1
2. vyžadujúc riešenie, ktoré nemožno odložiť • nástojčivo • akútne: naliehavo, nástojčivo potrebuje peniaze; akútne treba opraviť poškodený vodovod • súrne • neodkladne • bezodkladne: naliehavo, súrne zabezpečia nápravu; neodkladne, bezodkladne potrebujú pomoc pri zbere • nevyhnutne • nutne: nevyhnutne, nutne musia zasiahnuť do vývoja situácie • naskutku • razom: naskutku, razom sa pustili do odpratávania trosiek • hneď • ihneď (naliehavo z časového hľadiska): hneď, ihneď sa musíš vrátiť • nespráv. pilne
súrne bez akéhokoľvek časového odkladu • súrno • neodkladne • bezodkladne • naliehavo: musím sa s ním súrne, neodkladne rozprávať; bezodkladne, naliehavo potrebuje pomoc • rýchlo • urýchlene • naskutku: rýchlo, urýchlene potrebujem peniaze • narýchlo • napochytro • napochytre • naponáhlo • naponáhle: k pacientovi museli narýchlo, napochytro, naponáhlo zavolať lekára • kniž. urgentne: urgentne mu doručili list • pošt. urgent
naliehavý 1. dôrazne a vytrvalo prejavovaný al. nútiaci na niečo • nástojčivý: obraciam sa na vás s naliehavou, nástojčivou prosbou; svoju žiadosť predniesol naliehavým, nástojčivým tónom • úpenlivý • poet. zastar. úpny (spojený s prosbou): úpenlivé volanie o pomoc; úpny ston (Krasko) • neodbytný (ktorého nemožno odmietnuť, odbyť a pod.) • zried. doliehavý: prenasledoval nás naliehavými, neodbytnými, doliehavými otázkami • nutkavý (neprestajne nútiaci): pociťoval nutkavú túžbu odísť
2. nevyhnutne vyžadujúci uskutočnenie al. rýchle riešenie, rýchly zásah a pod. • súrny • akútny • urgentný: nemôžem prísť, mám naliehavú, súrnu robotu; do nemocnice priviezli akútny, súrny, urgentný prípad • neodkladný • bezodkladný: čakajú ma neodkladné, bezodkladné povinnosti • nástojčivý (neodbytne, sústavne vyžadujúci uskutočnenie al. riešenie): nedostatok bytov je naliehavý, nástojčivý problém našej spoločnosti • pálčivý (ktorého neriešenosť má zlé dôsledky): pálčivé otázky medziľudských vzťahov • nevyhnutný • nutný (ktorý nestrpí odklad): operácia je vo vašom prípade naliehavá, nevyhnutná • expr.: horúci • žeravý: žeravá téma • zried. doliehavý
p. aj aktuálny
súrny ktorý nemožno odložiť; ktorý si vyžaduje nevyhnutné, rýchle riešenie, zásah a pod. • neodkladný • bezodkladný: mať súrnu, neodkladnú prácu; neodkladné, bezodkladné rozhodnutie • naliehavý • nástojčivý: lekára zavolali k naliehavému prípadu; prísť so súrnou, nástojčivou žiadosťou • kniž. urgentný: problém si vyžaduje urgentné riešenie • expresný • neskl. expres • rýchly (určený na skoré doručenie): pošt.: súrny, expresný list; expres, rýchla zásielka
napadnúť 1. nahromadiť sa padaním (obyč. neos.) • spadnúť: napadol, spadol prvý sneh • napadať (postupne): napadalo lístia • expr.: nakydať (sa) • naváľať sa • navaliť sa: nakydalo (sa) veľa snehu • nasypať sa • nasnežiť (iba o snehu): sneh sa mu nasypal za golier • pripadnúť (ešte trocha napadnúť): do rána pripadlo snehu • expr. zried.: narútiť sa • narúcať sa: na strechu sa narútilo, narúcalo snehu
2. urobiť útok na niekoho, na niečo • prepadnúť • zaútočiť: nepriateľ napadol, prepadol krajinu; zaútočili na chodca • skočiť • vrhnúť sa (veľmi prudko napadnúť): skočil, vrhol sa na súpera • naskočiť (napadnúť skokom): pes naňho naskočil • expr. udrieť (vojensky): jednotka udrela v noci • kniž.: atakovať • inzultovať: atakovaný náhlou chorobou; inzultoval ho za urážku • osopiť sa • expr. oboriť sa (napadnúť niekoho slovne): rozhorčene sa osopil, oboril na kolegu
3. hovor. náhle si uvedomiť v mysli • prísť/dôjsť/zísť na um/na rozum/na myseľ/na pamäť: napadlo mu, že sa to zle skončí; zišla mu na um dobrá myšlienka • pomyslieť si • rozpomenúť sa • rozpamätať sa • spomenúť si: pomyslel si, že staví do hry nejaké peniaze; rozpomenul sa, že mal ísť na úrad • kniž. zamanúť sa: zamanulo sa mu, že to už počul • expr. vhupnúť do hlavy • pren. svitnúť (v hlave/v mysli) • fraz. prísť na niečo • streliť do hlavy/do umu: svitla mu spásna myšlienka; prišiel na dobrú ideu; strelilo mu do hlavy, že sa pomstí hneď • blysnúť • blysknúť hlavou/mysľou/umom: blys(k)la mu hlavou nová myšlienka • nár. expr. chľupnúť do hlavy (Hviezdoslav)
napätý 1. ktorý má zvýšenú intenzitu (obyč. o duševnej námahe); prezrádzajúci zvýšenú duševnú námahu al. zvýšené úsilie pri istej činnosti (op. oslabený, uvoľnený) • napnutý: napäté, napnuté nervy; napätý, napnutý výraz tváre • vypätý • vystupňovaný: preteky sledoval s napätou, vypätou, vystupňovanou pozornosťou • sústredený • pozorný (upriamený na niečo): jej sústredený, pozorný pohľad prezrádzal záujem • koncentrovaný: hráč má zmysly vrcholne napäté, koncentrované • vybičovaný • vzrušený (veľmi napätý; op. ochabnutý): film nás do konca udržal v napätom, vybičovanom, vzrušenom očakávaní
2. hroziaci konfliktom, nepríjemným vyvrcholením • konfliktný • konfliktový: medzi manželmi sa utvoril napätý, konfliktný, konfliktový vzťah • vypätý • vystupňovaný: nastala vypätá, vystupňovaná medzinárodná situácia • vyostrený • vyhrotený • zostrený (smerujúci k zlému koncu): vyostrený, vyhrotený, zostrený spor o územie • vybičovaný (vo väčšej miere): napätá, vybičovaná pracovná atmosféra • hovor.: našponovaný • našpanovaný • vyšponovaný • vyšpanovaný • hovor. expr. infarktový
3. p. napnutý 1
pozorný 1. ktorý sústredene niečo sleduje, ktorý zameriava na niečo svoju pozornosť; svedčiaci o tom • sústredený • koncentrovaný (op. nesústredený, nekoncentrovaný): byť pozorný, sústredený, koncentrovaný na vyučovacej hodine; pozorné, sústredené, koncentrované sledovanie textu • napätý • napnutý • zbystrený (prejavujúci zvýšenú pozornosť): napätý, napnutý, zbystrený pohľad; napäté, napnuté počúvanie rozprávky • skúmavý (zameraný na zistenie niečoho; obyč. o zraku, pohľade) • kniž. zastar. pozorlivý (Kukučín)
2. ktorý dáva pozor, ktorý je stále v strehu (obyč. s úmyslom predísť, zabrániť niečomu nepríjemnému); svedčiaci o tom • ostražitý • obozretný: pozorný, ostražitý, obozretný strážca • opatrný (op. neopatrný): pozorné, opatrné zaobchádzanie so zbraňou • bedlivý: bedlivá nočná hliadka • bdelý (veľmi pozorný, zodpovedajúci stavu bdenia): nič neušlo jej bdelému oku • kniž. zastar. pozorlivý (J. Kráľ)
3. ktorý prejavuje pozornosť; svedčiaci o pozornosti, zdvorilosti (op. nepozorný) • zdvorilý (op. nezdvorilý): pozorný, zdvorilý muž • gavaliersky • galantný • gentlemanský [vysl. džentlmen-] • ohľaduplný (ktorý sa vyžaduje od pravého gavaliera): gavalierske, galantné, ohľaduplné správanie (op. negalantné, bezohľadné) • taktný (majúci dostatok taktu; op. netaktný): nebolo to voči žene pozorné, taktné • všímavý (ktorý si všetko všíma; op. ľahostajný, nevšímavý): všímavý čitateľ • úslužný (ktorý venuje pozornosť iným; ktorý rád poslúži, vyhovie iným): úslužná hostiteľka
p. aj ochotný
sústredený 1. ktorý je zhromaždený na jednom mieste, v jednom bode • koncentrovaný: sústredený, koncentrovaný chov; sústredená, koncentrovaná výroba
2. ktorý je v dobrej psychickej kondícii, pripravený dobre vnímať (zmyslami, rozumom); ktorý je intenzívne zameraný na nejaký presný cieľ, činnosť (op. nesústredený, rozptýlený) • koncentrovaný (op. nekoncentrovaný): sústredená, koncentrovaná myseľ; byť sústredený, koncentrovaný na skúšku • pozorný (so zameranou pozornosťou; op. nepozorný): byť na hodinách sústredený, pozorný • napätý • napnutý • intenzívny • úporný (so zvýšenou sústredenosťou): napätý, napnutý pohľad; zastihli ho pri intenzívnom, úpornom premýšľaní • uprený • upretý (sústredený na jedno miesto, na istú vec; o zraku)
naraz 1. v tom istom čase, v tej istej chvíli • súčasne • zároveň: nemôžeš byť naraz, súčasne, zároveň na dvoch miestach • odrazu • razom: na dvor vybehli odrazu, razom • zastar. vraz (Hviezdoslav, Jesenský) • nár. naraze (Švantner) • fraz. ako na povel
2. bez prerušenia, na jeden raz • razom: naraz, razom vypil celý pohár vody • dúškom • fraz.: jedným dúškom • na dúšok • na jeden dúšok • jedným dychom • jedným vrzom • na jeden vrz: dúškom, jedným dúškom vybehol až na štvrté poschodie; na dúšok, na jeden dúšok povedal, čo sa mu stalo; všetko vybavil jedným vrzom • hovor. na ex (o pití): fľašu piva vypil na dúšok, na ex • fraz. na (jedno) posedenie
3. v krátkom čase a obyč. nerátajúc s tým • zrazu • odrazu • razom: naraz, zrazu sa otočil; odrazu, razom sa schladilo • znezrady • nenazdajky • znenazdajky • znenazdania: znezrady, nenazdajky, znenazdania z kríkov vybehol zajac • náhle • náhlo: náhle sa zastavil
4. nadväzuje na situáciu a vyjadruje hodnotiaci postoj (prekvapenie, miernu iróniu a pod.) • odrazu • zrazu: naraz, zrazu, odrazu, aký je múdry
súčasne 1. v tom istom čase • naraz • zároveň • spolu: súčasne, naraz skočili do vody; do triedy vošli zároveň, spolu • odrazu • razom: do cieľa prišli odrazu, razom • súbežne • paralelne: súbežne, paralelne prebieha rokovanie v druhej skupine • synchrónne • synchronicky: musia sa pohybovať synchrónne, synchronicky • simultánne • zastar. zajedno (Škultéty, Tajovský)
2. vyjadruje, že istá činnosť, istý dej sa vykonáva popri inej činnosti, inom deji, že istý stav jestvuje popri inom stave • zároveň • pritom • popritom • okrem toho: je členom predstavenstva a súčasne poslancom; robí a pritom, popritom, okrem toho študuje
zároveň 1. v tom istom čase, v tej istej chvíli, v rovnakom čase, v rovnakom období • súčasne: z domu odišli zároveň, súčasne • naraz • odrazu • razom: vyskočili naraz, odrazu, akoby na povel; do školy začali chodiť razom • spolu • zarovno: prišiel spolu, zarovno s ostatnými • zastar. zajedno (Tajovský, Figuli) • nár. zarovnak (Timrava)
2. vyjadruje, že istá činnosť sa vykonáva popri inej činnosti, istý stav jestvuje popri inom stave • súčasne • okrem toho • pritom • popritom: študoval a zároveň, súčasne pracoval; starala sa o vlastnú domácnosť a okrem toho, pritom, popritom o domácnosť svojho brata
3. p. rovnako 1
narodiť sa byť porodený (o človeku) • zrodiť sa: narodili sa jej dvojčatá; z manželstva sa zrodil syn • prísť na svet • kniž. uzrieť svetlo sveta: prišiel na svet v malej dedinke
nasledovať 1. ísť za niekým, niečím • sledovať: nasledovali, sledovali ho na každom kroku; nasledovala, sledovala matku vo všetkom ako svoj vzor • pokračovať • nadväzovať: syn nasledoval otca, pokračoval v otcovom diele, nadväzoval na otca • fraz. ísť/kráčať v šľapajach/v stopách niekoho: učeníci išli v Kristových šľapajach • sprevádzať (ísť s niekým ako spoločník): nasledovala, sprevádzala muža na reprezentačné udalosti
2. objavovať sa po niečom predchádzajúcom • nastávať: po práci nasleduje, nastáva odpočinok • nadchádzať • nadchodiť • prichádzať: nadchádzajú, nadchodia lepšie časy • začínať sa • nastupovať (s dôrazom na začiatok): po zime sa začína, nastupuje jar • blížiť sa • približovať sa (objavovať sa vo väčšej blízkosti): po krátkom dni sa blíži večer • expr. lietať (rýchlo po sebe): vtipy lietali jeden za druhým • expr. stíhať (nasledovať bezprostredne jedno za druhým): jedno nešťastie stíha druhé
3. p. napodobňovať 4. p. vyplývať
navštíviť vykonať návštevu • ísť/prísť na návštevu: navštívil nás otcov priateľ; ísť/prísť na návštevu k susedom, navštíviť susedov • pozrieť (sa) • hovor. opáčiť (krátko navštíviť): prišiel nás pozrieť, opáčiť • ponavštevovať (postupne, viac ľudí): cez sviatky všetkých ponavštevoval • zastar. prividieť (navštíviť trápením a pod.; o Bohu): Boh nás prividel
nedôverčivo s pocitom nedôvery, pochybností a pod.; prejavujúc nedôveru, pochybnosti • s nedôverou • zried. nedôverivo: nedôverčivo, s nedôverou pristúpila k sediacemu chlapcovi • neveriacky • neveriaco • kniž. skepticky: pri mužových slovách sa tvárila veľmi neveriacky, neveriaco • pochybovačne • zried. pochybujúco: nedôverčivo, pochybovačne krútil hlavou nad tým, čo sa stalo • podozrievavo • upodozrievavo: podozrievavo, upodozrievavo sa pozerala na prichádzajúcich • maloverne (veľmi nedôverčivo): maloverne hľadela na svoju budúcnosť • nár.: neveriacne • neveriacno
nejaký ktorý nie je bližšie určený; ktorý nemá presne určené vlastnosti, presne určenú mieru al. počet • dajaký • voľajaký • hovor.: dáky • dákysi • voľáky: Priveď so sebou aj nejakého, dajakého, voľajakého priateľa!; dnes neprídem, mám dajaké, dáke, voľáke povinnosti; Už si mu vyplatil dajaké, dáke peniaze? • akýsi • ktorýsi • poet.: kýsi • kýs' (neznámy, a preto bližšie neurčený): hľadal ťa tu akýsi človek; trpí na nejakú, akúsi záhadnú chorobu; akýsi, ktorýsi spisovateľ raz napísal, že… ; démon kýs' škaredý (Krasko) • istý • určitý • jeden • hovor. istýsi (známy, ale bližšie neurčený): dovolenku strávila s istým, jedným pánom; dohodli sa na istých, určitých kompromisoch; bol raz jeden kráľ • hocijaký • akýkoľvek • hovor. bársaký • hocaký (nie je dôležité, aký): Nevieš o nejakom, hocakom, akomkoľvek priváte?; zaspievaj nejakú, bársakú, hocakú pieseň • hovor. taký (ktorý má približnú mieru al. počet): príď o taký týždeň • expr.: aký-taký • koľký-toľký (vyskytujúci sa v presne neurčenom menšom množstve): zostala mi aspoň aká-taká nádej; mám z poľa aspoň koľký-toľký úžitok
neočakávane nerátajúc s niečím, nepredvídajúc niečo • nečakane: rodičia sa neočakávane, nečakane skoro vrátili z návštevy • prekvapujúco • nepredvídane • nepredpokladane: narazili na prekvapujúco, nepredvídane silný odpor; predstavenie trvalo nepredpokladane dlho • neplánovane • náhodne • náhodou: pri výkopoch náhodne, náhodou našli zvyšky nejakého obydlia • znezrady • znenazdania • znenazdajky • nenazdajky: znezrady, znenazdania sa z brány vyrútil pes; znenazdajky, nenazdajky sa obrátila dozadu • sčista-jasna • z ničoho nič: sčista-jasna, z ničoho nič začalo pršať • zrazu • náhle • razom (neočakávane a obyč. rýchlo): zrazu, náhle sa otvorili dvere; razom sa rozlúčil a odišiel • vtom (práve vtedy): vtom zhaslo svetlo • nár. nezradky (Vansová) • fraz.: ako blesk z jasného neba • ako hrom z čistého/z jasného neba • (len tak) mne nič, tebe nič
porov. aj neočakávaný
sčista-jasna p. neočakávane, zrazu 1
zrazu 1. vyjadruje, že dej, stav a pod. sa uskutočnil al. nastal rýchlo, obyč. bez toho, aby sa bol očakával • odrazu • naraz • razom: zrazu, odrazu začalo pršať; naraz, razom sa mu zazdalo, že nerobí dobre • náhle: náhle sa jej zakrútila hlava • zastaráv. znáhla (Vansová, Jesenský) • nečakane • neočakávane • nepredvídane: chlapec sa nečakane, neočakávane rozbehol • nenazdajky • znenazdajky • znenazdania • znezrady: nenazdajky, znenazdajky vybehol na cestu; znenazdania, znezrady mu vylepil zaucho • zastar. zneponazdania (Dobšinský, Urban) • zaraz • hovor. šmahom • expr.: hupkom • hupky: zaraz, šmahom, hupkom sa zmenil • sčista-jasna • z ničoho nič • fraz.: ako hrom z jasného neba • ako blesk z čistého neba: zjavil sa tam sčista-jasna, ako hrom z jasného neba • nár. zápustom (Švantner) • kniž. zastar.: nenadále • znenadála • fraz.: z minúty na minútu • z hodiny na hodinu • zo dňa na deň • ani sa nenazdáš
2. nadväzuje na situáciu a vyjadruje prekvapenie, miernu iróniu a pod. • odrazu • naraz • razom: zrazu, odrazu aký múdry; naraz, razom mu je to už dobré
neochotne nemajúc dostatok snahy, chuti, vôle vyhovieť, poslúžiť niekomu al. urobiť niečo; prejavujúc nechuť • s neochotou • nerád • neúslužne • zastar. nevoľne (Tajovský): neochotne, s neochotou sa zohol po spadnutý list; nerád pomáha slabším; neúslužne obsluhuje zákazníkov
neprestajný ktorý prebieha bez prerušenia, bez príznakov skončenia • nepretržitý • neprerušený: neprestajný, nepretržitý chod pracoviska; nepretržitý, neprerušený hukot motorov • ustavičný • jednostajný • kniž. neustály • zried. neustajný: ustavičné, jednostajné zmeny; neustály, neustajný brechot psov; sledoval ustavičný, neustály tok informácií • hovor. nonstop: nonstop premietanie • stály • trvalý • kniž. permanentný (ktorý nesmeruje ku koncu): žil v stálych, trvalých obavách; ich vzťah bol založený na trvalej, permanentnej spolupráci • vytrvalý • úporný (bez zníženia intenzity a pod.): vytrvalý dážď; trápil ho úporný kašeľ • plynulý • súvislý • odb.: kontinuálny • kontinuitný (stále pokračujúci bez zmien, výkyvov, prerušení a pod.): neprestajný, plynulý proces výroby; súvislý, kontinuálny, kontinuitný vývin • sústavný (neprerušený al. stále sa opakujúci): robili naňho sústavný nátlak
nerušený ktorý nie je rušený, prerušovaný, vyrušovaný • neprerušovaný: nerušený, neprerušovaný sled udalostí; neprerušovaný chod pracoviska • hladký • nehatený (bez prekážok): hladký priebeh vyučovania; ničím nehatený výkon povolania • voľný • slobodný (bez zábran): voľný, slobodný vývin situácie; dať udalostiam voľný priechod • sústavný (bez prestávok): nerušené, sústavné plnenie úloh • pokojný • tichý • neskalený (bez rušivých vplyvov): pokojný, tichý spánok; ničím neskalené šťastie • čistý (o bezporuchovom vysielaní): nerušený, čistý príjem
p. aj stály
opakovaný ktorý sa viac ráz opakuje • opätovný: ani na opakované, opätovné výzvy nezložil zbraň • hovor. duplikovaný (s dôrazom sa opakujúci): opakované, duplikované upozornenie • sústavný • neustály • jednostajný • systematický (pravidelne al. stále sa opakujúci): byť vystavený opakovaným, sústavným, neustálym útokom; vracať sa k téme s opakovanou, systematickou pravidelnosťou • návratný • chronický (často sa opakujúci): chronické ochorenie • odb. recidívny: recidívny záchvat • odb. habituálny (opakovaný z neznámej príčiny): habituálna reakcia
pravidelný 1. ktorý prebieha podľa pravidiel, zákonitostí (op. nepravidelný) • systémový (zodpovedajúci pravidlám systému; op. nesystémový) • regulárny (op. neregulárny): pravidelná, systémová, regulárna hlásková zmena • zákonitý
2. ktorý má rovnaké, vyvážené usporiadanie častí (op. nepravidelný) • súmerný (op. nesúmerný) • symetrický (op. asymetrický): pravidelná, súmerná, symetrická tvár, postava • rovnaký (op. rozdielny, nerovnaký): ornament má po obidvoch stranách osi pravidelné, rovnaké obrazce • harmonický • súladný (pravidelnosťou tvoriaci harmóniu, súlad; op. disharmonický, nesúladný): harmonické, súladné usporiadanie • rovnomerný • vyvážený • proporčný • proporcionálny (op. nerovnomerný, disproporčný): rovnomerné, vyvážené, proporčné, proporcionálne tvary, formy
3. uskutočňujúci sa, opakujúci sa v rovnakých časových intervaloch; vyrovnane prebiehajúci (op. nepravidelný) • rovnomerný (op. nerovnomerný) • odmeraný: z vedľajšej izby bolo počuť pravidelné, rovnomerné, odmerané dýchanie • rytmický (charakterizovaný pravidelným rytmom; op. arytmický): rytmické zvuky, vlnenie • periodický • cyklický (opakujúci sa, vyskytujúci sa v pravidelných obdobiach, cykloch; op. neperiodický, acyklický): periodická tlač, cyklické krízy; periodické, cyklické javy • systematický • sústavný (op. nesystematický, nesústavný): systematická, sústavná príprava • ustavičný (pravidelne a bez prestania vykonávaný): ustavičné porušovanie predpisov • stály (pravidelne sa vyskytujúci; op. náhodný): stály hosť, zákazník
4. p. bežný, normálny 1, riadny 1
stály 1. ktorý nie je prerušený, ktorý neprestáva v čase, ktorý sa nemení • neprestajný • nepretržitý: stále, neprestajné, nepretržité sneženie • ustavičný • kniž. neustály • jednostajný: žiť v ustavičnom, neustálom strachu; jednostajný zhon • permanentný: permanentná pohotovosť • trvalý • trváci • trvácny: mať o hudbu trvalý záujem (op. dočasný); trvalé bydlisko (op. prechodné); pevnosť je trváca, trvácna vlastnosť kovu • definitívny • konečný (ďalej už nemenný): rozhodnutie nadobudlo definitívnu, konečnú platnosť • odb. habituálny: habituálny stav • plynulý • súvislý • neprerušený • nerušený • sústavný (op. prerušovaný, nesúvislý): plynulá, súvislá prevádzka; neprerušený proces; sústavné úsilie • nevyčerpateľný • pren.: nevysýchavý • nevysychavý • nehasnúci • zried. nepominuteľný: nevyčerpateľný, nevysýchavý, nevysychavý zdroj poznania; nehasnúca, nepominuteľná sláva • kniž. nehynúci • večný: jeho pamiatka je nehynúca, večná; večný nepokoj • kniž.: nadčasový • gnómický (presahujúci významom svoju dobu): nadčasové hodnoty, gnómická platnosť • pevný • fixný (op. pohyblivý, premenlivý): pevné, fixné ceny • nemenný • konštantný (op. premenlivý, variabilný): nemenná, konštantná veličina; konštantná hodnota • stabilný (op. labilný) • odb. stacionárny • neprenosný (op. prenosný) • ustálený • nepohyblivý • nehybný: stabilné, stacionárne, neprenosné technické zariadenie; ustálená, nepohyblivá mena • nepremenný (op. premenný) • odb.: invariabilný (op. variabilný) • invariantný (op. variantný): nepremenný, invariabilný, invariantný prvok • nemenlivý • nemeniteľný; neodstrániteľný • nezmazateľný: neodstrániteľná, nezmazateľná škvrna, stopa • neodmysliteľný: neodmysliteľná súčasť • nepodvratný • nezvratný: nepodvratná, nezvratná istota • nerozborný • nezničiteľný • nevykoreniteľný • pren. nerozbitný: nerozborné priateľstvo, nezničiteľné puto, nerozbitná jednota • kniž. utkvelý: utkvelá predstava, myšlienka
p. aj rovnaký
2. p. pravidelný 3
sústavný p. systematický 1, 2, neprestajný, stály 1, pravidelný 3
systematický 1. ktorý má systém, ktorý je presne usporiadaný; ktorý utvára systém al. sa naň vzťahuje • sústavný: systematický, sústavný opis jazyka; sústavný výskum • systémový: systematický, systémový jav; systémové vzťahy
2. ktorý sa zakladá na pravidelnosti, cieľavedomosti, ktorý sa opakuje v čase • sústavný • pravidelný: systematická, sústavná, pravidelná príprava • každodenný (denne opakovaný): každodenné cvičenie • plánovitý • plánovaný • programovitý • programový • cieľavedomý (ktorý sa uskutočňuje podľa plánu, programovo, cieľavedome): plánovitý dvojfázový tréning športovcov; plánovité, plánované, programovité, programové oslabovanie nepriateľa; cieľavedomé deštruovanie celku • ustavičný • opakovaný • stály • kniž. neustály (ktorý sa opakuje veľmi často, ktorý býva vždy): ustavičné, opakované napomínanie neposedného dieťaťa; stále, neustále pripomínanie starého priestupku • neprestajný • jednostajný • nepretržitý: trápili ženu neprestajným citovým vydieraním; jednostajný, nepretržitý nátlak
3. p. poriadny 1
ustavičný nikdy neprestávajúci, stále prebiehajúci, trvajúci • jednostajný • neprestajný: ustavičné, jednostajné, neprestajné búchanie; ustavičné, jednostajné, neprestajné dobiedzanie • nepretržitý • stály • permanentný • kniž. neustály • hovor. nonstop (neskl.): žiť v nepretržitom, stálom, permanentnom, neustálom zhone, strachu • pravidelný • sústavný • systematický: pravidelné, sústavné, systematické napomínanie
nevšimnúť si nevziať do úvahy (úmyselne al. neúmyselne) • vynechať • obísť • neuviesť • odmyslieť (si): nevšimol si závažnú vec; neuviedol, obišiel známych autorov; odmyslel (si) zopár faktov • abstrahovať: abstrahovať od problémov, rozdielov • odmietnuť (nevšimnúť si úmyselne): odmietol nové tituly kníh • bojkotovať (hospodársky al. politicky odmietať, odmietnuť)
obísť 1. vykonať kruhový pohyb okolo niečoho, popri niečom • obehnúť (obísť behom): dva razy obišiel, obehol dom a nič nezistil • vyhnúť sa (zabrániť stretnutiu): zďaleka sa vyhnúť známemu, mláke • prejsť (popri niekom, niečom, okolo niekoho, niečoho): neprešiel popri mne bez zádrapky
2. postupne ponavštevovať viaceré miesta s cieľom vybaviť niečo, urobiť obchôdzku • obchodiť • pochodiť • expr.: obehať • obehnúť • pobehať: obišla, obchodila, obeh(a)la celú rodinu, ale podporu nezískala; pobehať po úradoch, obchodiť, pochodiť úrady • expr.: oblietať • polietať: oblietala, polietala všetky obchody • expr. zbehať: zbehať všetkých známych • poobchodiť • poobchádzať • expr. poobehávať: nestihnúť poobchodiť, poobchádzať galérie
3. zámerne nesplniť nejakú povinnosť • nevziať do úvahy • vyhnúť sa: obísť, nevziať do úvahy zákon, rozkaz; vyhnúť sa zákonu, rozkazu • nerešpektovať • nevšimnúť si • odmietnuť: nariadenie nerešpektovali, nevšimli si ho; predpisy odmietol • nedbať (na niečo) • kniž. fumigovať: fumigovali verejnú mienku • vynechať: povinnú prednášku jednoducho vynechal • práv. opomenúť: opomenutý dedič
4. vyjsť, dostať sa z istej situácie s dobrým al. zlým výsledkom • pochodiť: dobre, zle obísť, pochodiť • obstáť (ukázať sa vyhovujúcim): na skúške ako-tak obstál • neos. povodiť sa: nedobre sa nám povodilo, nedobre sme obišli • zastar. neos. zviesť sa: aj jemu sa môže tak dobre zviesť
5. p. ovládnuť 1
pochodiť2 1. dostať sa (obyč. postupne) na viaceré miesta • prejsť: pochodiť, prejsť všetky slovenské pohoria • prechodiť • poprechodiť (dôkladne, krížom-krážom): turisti chcú prechodiť, poprechodiť celú Európu • expr.: pobehať • polietať (rýchlo pochodiť): pobehať po obchodoch • expr.: preliezť • preloziť • prelaziť • polaziť: vojaci preliezli, prelozili všetky domy; polaziť všetky kúty • expr.: polabzovať • zbrúsiť • prebrúsiť • pobrúsiť • poliezť: polabzovať, prelabzovať vinohrady; zbrúsil, prebrúsil, poliezol všetky krčmy • schodiť • expr. zbehať • kniž. zbrázdiť: za čerstvým chlebom schodí, zbehá, zbrázdi celé mesto • expr.: pomotať sa • pomotkať sa (obyč. bezcieľne, pomaly pochodiť): pomotať sa po dvore • precestovať (dopravným prostriedkom) • hovor.: prevandrovať • zvandrovať: neraz precestoval, prevandroval celú republiku
2. dostať sa z istej situácie s istým (dobrým al. zlým) výsledkom • obísť: ktovie, ako na úrade pochodíme, obídeme • obstáť (ukázať sa vyhovujúcim): neobstáli sme najhoršie • neos. povodiť sa: dobre sa im povodilo • zastar. neos. zviesť sa: nech sa vám dobre zvedie
3. p. obísť 2 4. p. podláviť 2
prejsť 1. chôdzou sa premiestniť (často i cez niečo); vykonať istý kus cesty: prejsť k obloku, prejsť cez plot • prebehnúť (behom sa premiestniť): prebehnúť na druhú stranu • precválať (cvalom prejsť) • expr. preskackať • preskákať • preskočiť (skackaním, skákaním, skokom): preskackal celú chodbu, deti preskákali potok; s námahou preskočiť jarok a ísť ďalej • prekročiť (prejsť krokom): neprekročím prah vášho domu • expr.: precupkať • precupotať • precapkať • prebadkať • predrobčiť • prehopkať (drobnými krokmi): babka precupkala k stolu • expr. prekrivkať (prejsť krívajúc) • expr.: prešúchať sa • prešuchtať sa (pomaly, šúchavým krokom) • preknísať sa (knísavo prejsť) • expr. zried. prejachať (dopravným prostriedkom): prejachať cez hranice • expr. premlieť sa (prejsť v množstve): cez most sa premlelo veľa ľudí • kniž. uraziť: uraziť značný kus cesty • prepochodovať • predefilovať (prejsť pochodovým krokom, defilujúc): predefilovať pred tribúnou • expr.: prekĺznuť (sa) • prešmyknúť • prešmyknúť sa • prešuchnúť sa • pretiahnuť sa (rýchlo, nepozorovane cez niečo): prekĺzol sa, prešmykol sa cez dieru; pretiahnuť sa cez plot • expr. prekradnúť sa (kradmo, nepozorovane) • pretackať sa (tackavo prejsť): ledva sa pretackal k posteli • hovor. expr. preterigať sa (s námahou, ťažko prejsť)
2. ísť okolo a nezastať • obísť: známi prešli okolo nás, obišli nás • minúť: reštauráciu sme práve minuli
3. chodením (pešo al. dopravným prostriedkom) navštíviť rozličné miesta al. stráviť takto čas • pochodiť • prechodiť: prejsť, pochodiť celú Európu; prechodil kus sveta • hovor. expr. pobrúsiť • expr. premerať (prejsť istý priestor, obyč. rýchlymi krokmi): premeral miestnosť a zastal; cestu do školy veľa ráz premeral • precestovať • expr. preputovať (prejsť cestovaním): precestovať, preputovať Čínu • expr. prekrižovať (prejsť krížom-krážom) • hovor. prevandrovať (obyč. peši): prevandrovať rodný kraj • hovor. expr.: prebrúsiť • prelabzovať • preloziť • zloziť: Malé Karpaty sme prebrúsili, prelabzovali, zlozili celé • poprechodiť • poprechádzať • schodiť (postupne): stihli sme poprechodiť, poprechádzať všetky galérie; schodiť cudzie kraje
4. po opustení niekoho, niečoho začať pôsobiť al. orientovať sa inde • prebehnúť: prešli, prebehli k opozícii • prestúpiť • expr. preskočiť: preskočil k pravoslávnym • hovor. expr. presedlať • subšt.: preveksľovať • prešaltovať: v treťom ročníku presedlal, preveksľoval na filológiu; už prešaltoval do druhého tábora • pridať sa • pripojiť sa • pristúpiť • prikloniť sa (stať sa stúpencom iného): pridať sa, pripojiť sa k znepriatelenej strane; majú v úmysle prikloniť sa k vzbúrencom • expr. strihnúť: strihnúť k protivníkovi
5. p. preniknúť 1, 2, zachvátiť 6. p. zmiznúť 3 7. p. zmeniť sa 8. p. skúsiť 2, prekonať 1 9. p. skončiť sa 1, minúť sa 2, ujsť 4
preskočiť 1. skokom sa preniesť ponad niečo, niekoho • expr.: prehupnúť • prehupnúť sa: preskočiť plot, prehupnúť (sa) ponad plot • prešvihnúť sa (švihom sa preniesť, dostať cez niečo, ponad niečo): ľahko sa prešvihol cez zábradlie • nár. presadiť: presadiť plot (Ondrejov) • popreskakovať (postupne, viac vecí): popreskakovať ohrady
2. zámerne nevziať do úvahy • obísť • vyhnúť sa (niečomu): preskočiť, obísť predpisy; vyhnúť sa problémom • vynechať: v knihe vynechal pár stránok • nevšimnúť si • nedbať: závažné pripomienky si nevšimol, nedbal na ne • kniž. fumigovať: fumigovať námietky
3. (o hlase) prestať normálne znieť, prejsť do inej tóniny • zlyhať: od dojatia mu preskočil, zlyhal hlas • vynechať • zadrhnúť sa (prestať znieť al. neprirodzene zaznieť): pri tréme jej vynechá hlas; hlas sa v rozčúlení zadrhne
4. p. predbehnúť 1 5. p. prejsť 1, 4, prebehnúť 1, 3
vyhnúť (sa) 1. odídením, odkročením uvoľniť niekomu cestu • ustúpiť/ísť z cesty • vystúpiť (sa) • odstúpiť sa • uhnúť (sa): sused sa mi už zďaleka vyhol, vystúpil; prosím, ustúpte, uhnite, choďte z cesty, veziem náklad; chlapec stojí uprostred chodníka, nechce sa odstúpiť • obísť (zabrániť stretnutiu): obísť mláku, vyhnúť sa mláke
2. zámerne sa vzdialiť z dosahu niečoho negatívneho, nepríjemného, neželateľného • vyvarovať sa: vyhnúť (sa) zbytočným nedorozumeniam, omylom, vyvarovať sa omylov • uhnúť (sa): uhol sa pred úderom • uniknúť • ujsť: uniknúť, ujsť nebezpečenstvu, smrti; unikla, ušla pred zvedavými pohľadmi • zachrániť sa: zachránili sa pred bankrotom • odtiahnuť sa: odtiahnuť sa od povinnosti, od záväzkov
3. iba vyhnúť p. ohnúť
vynechať 1. úmyselne al. omylom nevziať do úvahy • obísť: pri delení ho vynechali, obišli • práv. opomenúť: opomenutý dedič • vylúčiť • vyňať • vysunúť (úmyselne vynechať): vylúčiť, vyňať niekoho spod obvinenia • kniž. eliminovať • vypustiť • expr. vyhodiť (obyč. slovo, text): vypustiť odsek, pasáž • preskočiť (vynechať v istej súvislosti, v istom poradí): preskočiť dva riadky; moje meno preskočili • povynechávať • poobchádzať • povypúšťať • popreskakovať (postupne, viac vecí)
2. nezúčastniť sa na istej (obyč. pravidelne vykonávanej) činnosti • vymeškať: prednášky nikdy nevynechá, nevymešká • zameškať • zmeškať • premeškať: z(a)meškal, premeškal jedinečnú príležitosť • hovor.: dať/nechať si ujsť • prepásť: nechce si dať ujsť, nechce prepásť ani jednu príležitosť, aby si ho všimli • premárniť: premárnil dva termíny • povynechávať • povymeškávať • popremeškávať (postupne, viac príležitostí)
3. p. zlyhať
niesť 1. držať niečo a s tým sa pohybovať: niesol dieťa na rukách, batoh na chrbte • expr.: teperiť • terigať • trepať • vliecť (obyč. niečo ťažké): teperil ťažký kufor; vliekol raneného do nemocnice • nosiť (opakovane, viac ráz)
2. prichádzať s niečím • prinášať • donášať: niesla sa, kráčala hrdo; prinášal rozličné správy • nosiť (opakovane, viac ráz)
3. pri pohybe držať na povrchu • unášať: voda niesla, unášala stromy • brať (zároveň ťahať so sebou): voda berie pôdu • zanášať • odnášať (zároveň odkláňať od smeru): vietor zanáša loď na sever • strhávať (násilím niesť): vietor strhával strechy; zástup ich strhával so sebou • nosiť (opakovane, viac ráz)
4. držať niečo zdola • podopierať, podpierať: stĺpy nesú, podopierajú chrám
5. produkovať vajcia (o vtákoch, hydine) • znášať: sliepky dobre nesú, znášajú • klásť vajcia: vtáky už kladú vajcia
6. mať podiel na niečom • znášať: ťažko nesie, znáša zodpovednosť
nikdy popiera jestvovanie niečoho v čase; v nijakom čase • ani raz • hovor. jakživ • zastar. akživ: nikdy, ani raz, jakživ som ho nevidel • zastar.: nikda • nikdá (Kukučín, Štúr) • fraz. žart.: na (svätého) Nikdala • na svätého Dindy • fraz.: ani do súdneho dňa • čo svet svetom stojí
objaviť skúmaním, výskumom poznať doteraz neznámu vec • odhaliť: objaviť, odhaliť prírodné zákonitosti • vynájsť: vynájsť nový systém obrany • odkryť: odkryli nové ložiská zlata • zistiť: dosiaľ nezistili príčiny rakoviny • prísť na niečo • naraziť • natrafiť (obyč. nečakane, náhodne objaviť): pri rekonštrukcii hradu prišli, narazili, natrafili na zbierku mincí • prísť na stopu (niečoho) • vypátrať • vystopovať • vysliediť • expr. vysnoriť: sprisahanie rýchlo vypátrali • expr.: vykutať • vykutiť • vykutrať • vyhrabať • vyštuchať • vyštúrať • vyšpárať • vydolovať (objaviť systematickým al. tajným hľadaním obyč. niečo zabudnuté, zatajované a pod.): kdesi na povale vykutali, vyhrabali cenný obraz • zbadať • spozorovať • zazrieť • zočiť • zachytiť (obyč. nečakane, nevdojak objaviť): vzadu zbadá, spozoruje tajný východ • nespis. vymáknuť (Balco) • poobjavovať (potupne, viac vecí)
objaviť sa stať sa pozorovateľným, viditeľným (často náhle a nepredvídane) • zjaviť sa: na tvári sa mu objavili, zjavili prvé vrásky • vyskytnúť sa: epidémia sa objavila, vyskytla na troch miestach • prísť (neočakávane) • ukázať sa: príznaky choroby prišli, ukázali sa až neskôr • fraz. prísť na oči (niekomu): už nám viac neprišiel na oči, už sa viac neobjavil • predstaviť sa: pred očami sa mu predstavila rodná dedina • kniž. vyvstať: v prípade vyvstali nové dôkazy • ohlásiť sa • prihlásiť sa • ozvať sa • dať o sebe vedieť (o telesných al. duševných príznakoch, javoch): ohlásili sa, prihlásili sa príznaky choroby; po čase sa ozval smäd; už dlho o sebe nedal vedieť • vziať sa • nabrať sa • zobrať sa: Kde sa tu vzalo, nabralo, zobralo toľko vody? • vynoriť sa: vynorili sa nové problémy • expr. vyrojiť sa (objaviť sa v množstve): na nebi sa vyrojili hviezdy • expr. vyrásť • zastar. predstať (náhle sa objaviť): zrazu pred ním vyrástla postava; náhle pred nami predstalo strašidlo • hovor. expr.: dostihnúť • prikvitnúť (nečakane prísť) • zahrať • zaihrať (nečakane sa objaviť v očiach): v očiach jej zahrali, zaihrali slzy
p. aj ukázať sa
obklásť p. obložiť 1
obložiť 1. pokryť niečo, niekoho dookola al. na povrchu niečoho • obklásť: obložiť, obklásť budovu mramorom; obložiť, obklásť chorého vankúšmi • poobkladať • povykladať: kúpeľňu poobkladať, povykladať kachličkami • vyložiť • vydláždiť (obložiť dlažbou): námestie vyložili, vydláždili mačacími hlavami • vystlať • obostlať (obložiť niečím poddajným): vystlať, obostlať kôš machom • vystužiť (obložiť niečím pevným): vnútro vystužené drevom
2. pripraviť jedlo pridaním príloh • hovor. garnírovať: mäso obložiť, garnírovať zeleninou • ozdobiť (ozdobne obložiť): misa obložená, ozdobená vajcami a šalátom
vyložiť1 1. dať znútra von • vyniesť (nesením): vyložiť, vyniesť šatstvo zo skrine • vypratať: vyprace z pivnice nepotrebné veci • vyhodiť (niečo nepotrebné): vyhodí staré topánky ku kontajneru • vystaviť (na viditeľné miesto) • expr. vykrámiť (obyč. tovar): vystaví, vykrámi tovar pred oči chodcov • vyvesiť (dať na viditeľné miesto): vyvesiť vyhlášku na tabuľu • povykladať • povynášať (postupne, viac vecí) • vysadiť (obyč. niekoho z uzavretého priestoru): vysadiť cestujúcich z auta, lode
2. dať, umiestniť niekam hore • položiť: vyloží, položí si nohy na stôl • vysadiť • posadiť: vysadiť, posadiť chlapca na koňa • naložiť (obyč. s cieľom prepraviť niečo): naložiť drevo na voz • vyniesť: vyniesť debnu na pôjd • povykladať • ponakladať (postupne, viac vecí)
3. úplne poklásť povrch niečím • pokryť: vyložiť, pokryť stenu kachličkami • obložiť • obklásť: chodník obložiť, obklásť drobnými kameňmi • povykladať • poobkladať (postupne, viac plôch)
obrásť p. zarásť 1
zarásť 1. pokryť sa porastom, chlpmi, vlasmi a pod. • porásť: chodník zarástol; breh porastený ostružinou • obrásť (zarásť dookola): múr obrástol zimozeleňou • zaburiniť sa (zarásť burinou): hriadky sa po dažďoch zaburinili • pozarastať • poprerastať (na viacerých miestach, cez niečo): trávnik pozarastaný sedmokráskami; mäso poprerastané slaninou
2. p. zrásť 1
očernieť nadobudnúť čierny al. tmavý povlak, povrch, stať sa čiernym, tmavým • sčernieť: zemiaky očerneli, sčerneli; striebro státím očernelo, sčernelo • otmavieť • stmavieť • otmavnúť • stmavnúť (stať sa tmavším, tmavým): obloha pred búrkou otmavela, stmavela • počernieť (postupne očernieť, stať sa černastým) • ohorieť • expr. oškvariť sa (očernieť pôsobením slnka): tvár jej na slnku ohorela
otmavieť stať sa tmavším, tmavým • stmavieť • otmavnúť • stmavnúť: obloha otmavela, stmavela; vlasy jej otmavli, stmavli • očernieť • sčernieť (stať sa čiernym): striebro časom očernelo, sčernelo • počernieť (v menšej miere): tvár jej od slnka počernela
p. aj stemnieť
sčernieť p. očernieť
zájsť 1. chôdzou al. dopravným prostriedkom sa dostať obyč. na vzdialenejšie miesto: je slabý, ďaleko nezájde • dôjsť • prísť (chôdzou al. dopravným prostriedkom dosiahnuť vôbec nejaké miesto obyč. smerom k hovoriacemu): dôjdite, príďte si k nám po ovocie • expr.: zabehnúť • zbehnúť • vybehnúť (nakrátko): z(a)behnúť každý týždeň k rodičom; zabehli, vybehli autom na výlet • staviť sa • zastaviť sa (na chvíľu zájsť): zastavili sa aj v kostole • expr. zavliecť sa (s námahou): ledva sa zavliekol k domu • expr.: skočiť • zaskočiť • odskočiť • odbehnúť (nakrátko a rýchlo): (za)skočila, odskočila, odbehla cez prestávku na poštu • podísť (prísť bližšie): Podíď, zájdi bližšie ku mne! • zatúlať sa • zablúdiť • hovor. expr. zabrúsiť (náhodne al. príležitostne zájsť): zatúlali sa, zablúdili niekedy až na kraj hory; zabrúsiť si občas na pivo • zastar. zakonať sa (Dobšinský; zájsť ďaleko, s námahou) • expr.: šibnúť • frknúť (rýchlo zájsť): šibni, frkni sa pozrieť, čo robia deti • zahnúť • zabočiť • odbočiť (zmeniť smer pohybu často s cieľom skryť sa): zahnúť, zabočiť do húštiny; zájsť, odbočiť za roh • hovor. zatiahnuť (o vozidle): zatiahli s vozom až k budove • hovor. expr. zapadnúť (zájsť a dlhšie ostať): zapadli sme do kina • expr. zaliezť (obyč. odísť sa skryť): zaliezli za kríky • pozachodiť • pozachádzať (postupne zájsť)
2. klesnúť za obzor (o nebeských telesách) • zapadnúť: slnko už zašlo, zapadlo
3. pokryť sa tenkou vrstvou niečoho (napr. pary, špiny): obloky zašli, príbor zašiel • zahmliť sa (pokryť sa hmlou) • orosiť sa • zarosiť sa • hovor. expr.: ošťať sa • zapotiť sa (pokryť sa rosou): okuliare sa mi v izbe orosili, zarosili; sklá sa zapotili, ošťali • očernieť • sčernieť (o kovoch): strieborný náramok po čase očernel, sčernel • chem.: oxidovať • zoxidovať (o kovoch) • zatiahnuť sa (oblakmi): nebo zašlo, zatiahlo sa
4. p. stihnúť 2 5. p. minúť sa 2, umrieť 6. p. zmocniť sa 2
očervenieť stať sa červeným • sčervenieť: líca jej od mrazu očerveneli, sčerveneli; obloha pri západe slnka očervenela, sčervenela • zahorieť • poet.: zabronieť • zabronieť sa • zbronieť: lístie na stromoch už zahorelo, zabronelo • začervenať sa • rozčervenieť sa • expr. rozhorieť sa: tvár sa jej rozhorela od rozpakov • kniž.: zapýriť sa • zarumeniť sa • zrumeniť sa • zrumenieť • zried. orumenieť (očervenieť obyč. v tvári od citového pohnutia): dievča sa od hanby začervenalo, zapýrilo; líca sa mu zarumenili, zrumenili • zapáliť sa • zaliať sa červeňou • expr. zapŕliť sa: pri mužových slovách sa zapálila, zaliala červeňou • poet. zardieť sa
rozpáliť sa 1. silno sa zohriať • rozhorúčiť sa • rozkúriť sa: kachle sa rozpálili, rozkúrili • rozžeraviť sa • rozžeravieť sa (veľmi intenzívne): podkova sa rozžeravila • hovor. expr. rozhajcovať sa
2. stať sa horúcim (o ľudskom tele) • rozhorúčiť sa: rozpáliť sa, rozhorúčiť sa na slnku • expr.: rozplameniť sa • rozkúriť sa: bola celá rozkúrená od tanca • sčervenieť (o tvári): líca jej radosťou sčerveneli
3. p. rozohniť sa
sčervenieť p. očervenieť
začervenať sa nadobudnúť v tvári (zried. aj inde) červeň, červenú farbu, najmä od citového pohnutia • začervenieť sa • zapáliť sa • kniž.: zapýriť sa • zarumeniť sa • zrumeniť sa: dievča sa začervenalo, začervenelo, zapálilo od hanby; ľahko sa zapýri, z(a)rumení • expr. zapŕliť sa • poet. zardieť sa (Sládkovič, Hviezdoslav) • zaliať sa červeňou: od rozpakov sa zaliala červeňou • očervenieť • sčervenieť • zahorieť (stať sa červeným): oči mu od dymu očerveneli, sčerveneli; podvečer zahoreli zore • poet.: zabronieť • zabronieť sa: stráň (sa) zabronela od jahôd • rozčervenieť sa: na strome sa rozčerveneli čerešne; koža sa mu od páľavy začervenala, rozčervenela • spurpurovieť (začervenať sa do purpurova) • pren. expr. zblčať
očervivieť, očervavieť stať sa červivým, červavým • sčervivieť • sčervavieť (o ovocí al. o potravinách): hrušky ešte na strome očerviveli, sčerviveli; syr očervavel, sčervavel
odchýliť sa 1. zmeniť pôvodnú polohu al. priamy smer • odkloniť sa: guľka sa odchýlila, odklonila zo svojej dráhy • vychýliť sa: magnetka kompasu sa vychýlila • vybočiť • vyšinúť sa (odchýliť sa od pôvodného smeru): auto vybočilo z cesty • uchýliť sa • odbočiť: uchýlili sa, odbočili od priameho smeru • odb. divergovať (nedok.)
2. trocha sa otvoriť • pootvoriť sa: dvere sa potichu odchýlili, pootvorili • expr.: odchlipnúť sa • odškeriť sa • oceriť sa: papuľa sa mu odchlipla, odškerila, ocerila • poodchýliť sa (trocha sa odchýliť)
3. prestať presne dodržiavať niečo vopred dané (predpismi, zvykom, normou a pod.) • odbočiť: odchýlil sa, odbočil od hlavnej témy prednášky • odkloniť sa: odklonil sa od domácich tradícií • uchýliť sa: uchýliť sa od pravdy, od zákona • nedodržať: nedodržať vžitý postup, nedodržať jazykovú normu • vzdialiť sa • rozísť sa: vzdialil sa od náboženstva, rozišiel sa s náboženstvom
rozdeliť sa 1. utvoriť sa vo forme častí • rozčleniť sa • rozložiť sa: sprievod sa rozdelil, rozčlenil na tri prúdy; zlúčenina sa rozložila na zložky • rozštiepiť sa • rozvetviť sa: strana sa rozštiepila na frakcie; cesta sa rozvetvila • rozdvojiť sa • rozpoliť sa • rozpoltiť sa (na dvoje): štát sa rozdvojil • rozkúskovať sa • rozdrobiť sa (na malé časti): organizácia sa rozdrobila • kniž.: rozstúpiť sa • rozostúpiť sa: verejnosť sa roz(o)stúpila do dvoch táborov • roztrhnúť sa • rozsadnúť sa (puknutím sa rozdeliť): zem sa rozsadla
2. oddeliť sa od seba • odlúčiť sa • rozísť sa: ich cesty sa rozdelili, odlúčili, rozišli na križovatke • rozlúčiť sa (o ľuďoch): manželia sa rozlúčili
3. prežiť, zužitkovať niečo spolu s niekým • podeliť sa: rozdelil sa, podelil sa s ním o posledný kus chleba; so ženou sa podelí o radosť i starosť
rozísť sa 1. odísť z jedného miesta na rozličné strany: členovia komisie sa rozišli • rozpŕchnuť sa • expr.: rozbehnúť sa • rozbehať sa • rozutekať sa • rozletieť sa • roztrieliť sa • rozsypať sa (rýchlo sa rozísť): po zvonení sa žiaci rozutekali, rozleteli po chodbách • rozptýliť sa • roztratiť sa • expr.: rozliezť sa • roztárať sa • roztrúsiť sa (pomaly sa rozísť): sprisahanci sa roztratili; skupinka sa roztrúsila po uliciach • expr.: rozvandrovať sa • roztúlať sa: chlapci sa roztúlali po svete • kniž.: rozstúpiť sa • rozostúpiť sa: Slovania sa rozostúpili v pravlasti • zried. rozpadnúť sa • zastar. rozstať sa: rozstali sa v hneve • porozchádzať sa • porozchodiť sa • expr.: porozbiehať sa • potratiť sa • poroztrácať sa • porozbehúvať sa • porozbehávať sa • porozliezať sa (postupne, jeden po druhom)
2. stať sa odlišným od druhého • odlíšiť sa • rozlíšiť sa: rozišli sa, odlíšili sa, rozlíšili sa v názore na vec • diferencovať sa: diferencovať sa z hľadiska užitočnosti • odchýliť sa • nezhodnúť sa: vo výskume sa nezhodli
3. p. rozlúčiť sa 1 4. p. rozšíriť sa 3 5. p. rozdeliť sa 2
rozlúčiť sa 1. vzdialiť sa od niekoho blízkeho, od celku a pod. s pozdravom • rozísť sa: rozlúčili sa, rozišli sa pred domom • odobrať sa • pobrať sa: odobrala sa od rodičov; rýchlo sa pobral • zastar. rozžehnať sa: rozžehnal sa s rodinou • poodoberať sa • poodberať sa • porozchádzať sa (postupne sa rozlúčiť s viacerými osobami) • fraz. dať zbohom (niekomu, niečomu)
2. p. zanechať 2
rozšíriť sa 1. zväčšiť svoju šírku, plochu, objem • roztiahnuť sa: žalúdok sa mu rozšíril, roztiahol • rozprestrieť sa • rozostrieť sa • rozložiť sa: koryto rieky sa rozostrelo, rozložilo do šírky • kniž. rozpriestraniť sa: krovie sa rozpriestranilo • rozkrídliť sa (na spôsob krídel): sukňa sa jej rozkrídlila • odb. dilatovať sa: zlúčenina sa dilatovala • expr. rozvaliť sa: hmly sa rozvalili po poli • porozširovať sa (postupne)
2. zväčšiť svoj počet, rozsah, obsah • rozmôcť sa: opilstvo sa rozšírilo, rozmohlo • rozniesť sa • expr. rozliezť sa • zried. rozležať sa (obyč. v širšom okolí): vôňa sa rozniesla; šum sa rozliezol, rozležal po miestnosti • expr. rozplieniť sa • kniž. rozožrať sa • expr. zried. rozprplať sa (škodlivo sa rozšíriť): krádeže sa rozplienili • rozplaziť sa (plazením): burina sa rozplazila; pren. výkrik sa rozplazil po dedine • pren. kniž. rozjatriť sa • nár. rozjediť sa • nár. expr. rozjesť sa: rana sa mu rozjatrila, rozjedla • rozľahnúť sa (o zvuku): po okolí sa rozľahol praskot
3. stať sa všeobecne známym • rozchýriť sa • rozhlásiť sa: správa sa rozšírila, rozchýrila po dedine • rozniesť sa: klebety sa rozniesli po pracovisku • rozletieť sa (rýchlo): správa sa rozletela po svete • expr. rozísť sa: sláva jeho mena sa rozišla po krajoch • preniknúť (rozšíriť sa na mnohé miesta): nový objav prenikol do celého sveta
odísť 1. chôdzou, dopravným prostriedkom al. iným pohybom opustiť nejaké miesto (op. prísť, dôjsť) • odobrať sa • pobrať sa: deti odišli, odobrali sa, pobrali sa do školy, do kostola • zobrať sa • vziať sa (preč): urazený sa zobral preč • zried. ubrať sa • hovor. pôjsť: každý pošiel svojou stranou • nár.: tajsť • taísť: zabavili sa a tašli domov • vzdialiť sa • hovor.: odskočiť (si) • odbehnúť (na chvíľu odísť): na chvíľu sa vzdialiť, odskočiť si, odbehnúť z pracoviska • odpojiť sa • odlúčiť sa (odísť od skupiny): skoro sa od nás odpojili • odstúpiť (odísť jedným-dvoma krokmi): odstúpiť od obloka • odpochodovať • hovor. zastar. odmašírovať (odísť pochodovým krokom, expr. odísť vôbec) • hovor. expr. odplávať: hrdo odplávala z miestnosti • odtancovať (odísť tanečným krokom) • odcestovať (odísť na cestu) • expr. poputovať (odísť z jedného miesta na druhé): z domu poputoval na druhý koniec dediny • hovor. expr. odvandrovať • expr.: vypratať sa • odpratať sa • odkapať • odtiahnuť (často v množstve): vojsko už odtiahlo • odsťahovať sa: keď sa starí zo sály odsťahovali, začala sa pravá zábava • expr.: spakovať sa • pakovať sa (obyč. v rozkaze): (S)pakujte sa okamžite preč! • hovor. expr. vypadnúť: z podniku sme vypadli po polnoci • fraz. expr. hodiť spiatočku: hodili spiatočku a už ich nebolo • trocha pejor.: odtrepať sa • odtrieskať sa: Kam sa všetci odtrepali? • ujsť • utiecť (tajne odísť): ujsť z domu • expr.: zdúchnuť • zdupkať • fraz. expr. stratiť sa ako smrad (odísť zo strachu, zbabelosti a pod.) • vytratiť sa • stratiť sa • zried. odtratiť sa • zmiznúť • hovor. expr. vypariť sa (nenápadne odísť): vytratil sa, vyparil sa zo schôdzky • expr.: odkradnúť sa • vykradnúť sa • ukradnúť sa (tajne odísť) • hovor.: vykĺznuť • vyšmyknúť sa • expr. uvrznúť • expr. zried. vyvrznúť (nenápadne a rýchlo odísť): vykĺznuť z izby • expr.: odplaziť sa • odliezť • odplúžiť sa • odplichtiť sa (potichu, nenápadne odísť) • expr. vytrúsiť sa • utiahnuť sa (odísť na odľahlé miesto): utiahol sa do samoty • hovor. expr.: odprášiť • odpáliť • odtrieliť (rýchlo odísť) • expr.: odfrčať • odfrknúť • odfučať • odfrnknúť • odfujazdiť (rýchlo, obyč. znenazdania odísť): najedol sa a odfujazdil • odfárať • zastar. odjachať (odísť obyč. na vozidle) • odklusať • odcválať • odgalopovať (odísť klusom, cvalom, galopom, expr. rýchlo) • expr.: odhrčať • odrapčať • odhrkotať • odhrmieť (odísť náhle a obyč. s hrmotom): voz odhrčal • expr. odvliecť sa • hovor. expr.: odterigať sa • oddrgáňať sa • odredikať sa • odrepetiť sa • odteperiť sa • odťarbať sa • odplantať sa (pomaly, obyč. s námahou odísť): odvliekli sa, odterigali sa s nákladom domov • expr.: odknísať sa • odkolísať sa • vyknísať sa (odísť knísavo) • expr.: odtackať sa • odkľuckať sa • odkrivkať • vykrivkať • odkyvkať sa • vykyvkať sa (odísť neistým, tackavým krokom) • expr.: odšumieť (odísť jemne, potichu) • expr.: odcupkať • odcapkať • odťapkať • odťupkať • oddrobčiť • odbadkať • odhopkať (odísť drobným krokom) • expr.: odšuchtať sa • odšúchať sa • odšmochtať sa • odšmotkať sa • odšmatlať sa • odčaptať sa • odtmoliť sa (odísť pomalým, šúchavým krokom) • odskackať • odskákať (odísť poskakujúc) • poodchádzať • poodchodiť (odísť postupne, vo väčšom počte): zo zhromaždenia sme poodchádzali, poodchodili poslední
2. p. opustiť 1
taísť p. odísť 1
vydať sa 1. (o žene) úradne potvrdiť manželské spolužitie s niekým, vstúpiť do manželstva • uzavrieť/uzatvoriť manželstvo: vydala sa za cudzinca, uzavrela manželstvo s cudzincom • kniž. vstúpiť do stavu manželského • vziať si • zobrať si (niekoho za muža): chce si vziať, zobrať bývalého spolužiaka • hovor. ísť za niekoho: neviem, za koho šla • mať sobáš • zosobášiť sa (aj o mužovi; týka sa svadobného obradu): dcéra mala sobáš, zosobášila sa v Dóme sv. Martina • mať svadbu • svadbiť sa (nedok.) (týka sa svadobného obradu i svadobnej hostiny; aj o mužovi): bude mať svadbu až v lete • fraz.: dostať sa/ísť pod čepiec • ísť pred oltár (aj o mužovi) • hovor. pejor. zadrhnúť sa: zadrhla sa s alkoholikom
2. urobiť rozhodnutie ísť niekam a začať realizovať tento zámer • pustiť sa: vydať sa, pustiť sa chodníkom doľava • dať sa • odísť • odobrať sa: dať sa, odísť na cesty; vydať sa, odísť za slávou • vypraviť sa • vybrať sa • vystrojiť sa • vychystať sa: ráno sa vypravili, vybrali, vystrojili na túru • expr. vytrepať sa • hovor.: tajsť • taísť: nazbierali húb a tašli domov • pobrať sa • vykročiť: pobrali sa navštíviť starkých; po váhaní vykročili cestou doprava • expr.: schytiť sa • vychytiť sa
3. zbaviť sa (obyč. z nevyhnutnosti al. neuvážene) všetkých peňazí • vytroviť sa • minúť • utratiť: vydať sa, vytroviť sa zo všetkých úspor; minúť, utratiť našetrené peniaze • stroviť • potroviť: je ľahkomyseľná, hneď všetko stroví, potroví • premrhať • zmárniť • expr.: prehajdákať • pregazdovať • prebačovať • prešustrovať • roztatáriť • rozfrnadiť • rozfrnádliť (nehospodárne minúť)
p. aj premárniť
odlomiť lámaním oddeliť • ulomiť: odlomiť si kúsok koláča, ulomiť vrchovec jedle • expr.: odčesnúť • sčesnúť: víchrica odčesla haluz, sčesla kus strechy • odvaliť (kus niečoho): odvaliť kusisko žuly • odštiepiť • odraziť: odštiepil ucho z džbána; chlapci odrazili soche ruku • odmrviť • odštipnúť • štipnúť (kúsok niečoho): odštipol, štipol si z chleba • odtrhnúť • expr. oddrapiť: oddrapiť roh stola • expr. odorvať: odtrhol, odorval zo stromu kus chvojiny • odbiť (úderom oddeliť): odbil roh múru • poodlamovať • poulamovať • expr. poodčesávať • poodvaľovať • poodrážať • poodštipovať • poodbíjať (postupne, viac vecí)
sčesnúť p. odlomiť
odpásť p. stratiť 1
stratiť 1. prestať mať niečo (obyč. z neopatrnosti) • vytratiť (niečo uložené): stratiť, vytratiť kľúče, drobné z vrecka; stratiť kufor s dokladmi • hovor. expr.: zapatrošiť • zapotrošiť • zašantročiť • odšantročiť • odpásť • odpeľať • odpeľhať (nedbanlivo odložiť a nemôcť nájsť): vždy niečo zapatroší, zašantročí; Kde si mi odšantročil, odpásol knižku?; pero mi syn kamsi odpeľ(h)al • hovor. expr. odtatáriť (ľahkomyseľne o niečo prísť): všetky cennejšie veci odtatári • hovor. expr. zatrátoriť: nevie, kde zatrátoril kľúče • nár. zaratiť (Šoltésová) • potratiť • postrácať • poroztrácať (postupne stratiť): potratiť, postrácať všetky vreckovky • roztratiť (postupne, po častiach, na viacerých miestach): zrno roztratil po poli • hovor. vytrúsiť: vytrúsiť z tašky veci • založiť • podieť (dať niekde a zabudnúť): neviem, kde som prsteň podela • prísť o niečo • zastaráv. utratiť (ostať bez niekoho al. bez nejakej vlastnosti, schopnosti, hodnoty a pod.): prišiel o rodičov, o kamaráta; prísť o nádej, o život; utratiť život, mladosť
2. utrpieť škodu, ujmu, stratu; nevyužiť niečo • prísť o niečo: z vyučovania nestratil ani hodinu, neprišiel ani o hodinu • nedok. škodovať (byť poškodený, mať škodu): obyvatelia suchom veľa stratili, škodovali • kniž. zastar. pozbyť: rýchlo pozbyl, čo ľahko získal • hovor. expr.: prekašlať • prekašľať: prekašlať príležitosť, zárobok
p. aj premárniť
založiť 1. dať niečo do istej polohy, na isté miesto • umiestiť • umiestniť: založiť, umiest(n)iť niekam časovanú bombu • nasadiť • navliecť • natiahnuť (obyč. dať na seba): nasadí si klobúk nakrivo; navliecť, natiahnuť si tašku na plece • nasunúť: nasunúť ohlávku koňovi • nastaviť • vstaviť (osídla, siete) • zapraviť: zapraví klin do dreva • zaradiť (dať niečo, kam patrí): zaradiť listinu • uložiť • odložiť: knihu uloží, odloží späť do knižnice
2. položiť na nejaké miesto a zabudnúť na to • podieť: nepamätám sa, kde som založila, podela peňaženku • hovor. expr.: zapotrošiť • zapatrošiť • zašantročiť • odšantročiť • odpásť: nedáva si na veci pozor, všetko zapatroší, zašantročí, odšantročí • expr.: odpeľhať • odpeľať (nedbanlivo odložiť a nemôcť nájsť) • hovor. expr. odtatáriť (ľahkomyseľne) • stratiť (prestať vlastniť z vlastnej neopatrnosti) • pozakladať (postupne založiť)
3. niečím zaplniť a urobiť tak nefungujúcim • zaklásť • zapratať • zatarasiť: založiť, zaklásť, zapratať izbu nábytkom; zatarasiť kôlňu náradím • pozakladať • pozapĺňať (dôkladne založiť)
4. dať základ vzniku niečoho, pričiniť sa o vznik niečoho • utvoriť • vytvoriť: založiť, utvoriť nový spolok; vytvoriť útulnú domácnosť, prosperujúci štát • ustanoviť • kniž.: konštituovať • skonštituovať (inštitucionálne): ustanovenie, (s)konštituovanie Matice slovenskej • zriadiť (so širším spoločenským dosahom): zriadiť pobočku ústavu • vybudovať • vystavať • postaviť: vybudovať, vystavať školstvo; postaviť obhajobu na faktoch • kniž. osnovať (dať princípy niečomu): právo osnované na sile • pozakladať (postupne založiť)
5. pripraviť oheň • rozložiť • podpáliť • zapáliť: založiť do sporáka; rozložiť oheň; podpáliť, zapáliť vatru • rozrobiť • rozvatriť: oheň rozrobili na čistinke • pozakladať (postupne založiť)
6. p. zahnúť 1
odrásť p. vyrásť 1
vyrásť 1. rastením dosiahnuť istú (potrebnú) výšku, rastom sa vyvinúť • narásť: dievča vyrástlo, narástlo na peknú ženu; pšenica vyrástla, narástla do zrelosti • expr.: vyhučať • vyhúknuť • vytiahnuť sa (rýchlo, prudko vyrásť): chlapec v trinástich rokoch vyhučal, vyhúkol na meter osemdesiat • odrásť • vyspieť (stať sa urasteným, dospelým) • expr. vybehnúť (prudko vyrásť; o ľuďoch i o rastlinách) • podrásť (trocha vyrásť) • vyhnať • vyraziť (rýchlo, bujne vyrásť; o rastlinách): tráva vyhnala, vyrazila do klasu • vypučať (o púčikoch, výhonkoch): bahniatka už vypučali • povyrastať • povyháňať • povybiehať • povyrážať (postupne; o viacerých jedincoch)
2. p. objaviť sa
ochabnúť 1. vysilením, vyčerpaním sa stať chabým, slabým • oslabnúť • zoslabnúť • zmalátnieť: telo dlhou chorobou ochablo, (z)oslablo, zmalátnelo • expr.: zmľandravieť • zdengľavieť • zhandravieť (stať sa mľandravým, ako handra): svaly mu zmľandravejú • zvädnúť • zried. zvetšieť (stať sa vetchým) • vycivieť • vychradnúť: vychradnuté, vycivené telo • hovor. ovisnúť • sklesnúť • hovor. opadnúť: postrelenému vtáčaťu ovisli, sklesli krídla; ruky mu únavou opadli • zried. ochradnúť • expr. znedvižnieť: nevesta akosi znedvižnela • oťarbavieť • sťarbavieť (stať sa ťarbavým): v chôdzi oťarbavela
p. aj oťažieť
2. stratiť na intenzite, sile, aktivite a pod. • oslabnúť • zoslabnúť • opadnúť • upadnúť: pamäť mu už ochabla, (z)oslabla; nálada opadla, upadla • ochromieť • otupieť (o duševných schopnostiach človeka): jeho vôľa ochromela; pozornosť mu otupela • utíšiť sa • utíchnuť • ochladnúť: záujem utíchol, nadšenie ochladlo • poľaviť • povoliť • popustiť: bolesť poľavila • zmierniť sa • zmiernieť: mrazy sa zmiernili, zmierneli • poddať sa: vietor sa časom poddá
ochromený 1. ktorý stratil schopnosť ďalšieho fungovania, rozvoja a pod. • ochabnutý • oslabený • expr. ochrnutý: ochromená, ochabnutá vôľa; ochromené, oslabené hospodárstvo • nefunkčný • nefungujúci (ktorý neplní svoju funkciu): ochromený, nefunkčný priemysel; ochromená, nefungujúca doprava • sťažený (uskutočňovaný vo veľmi ťažkých podmienkach): sťažený chod hospodárstva
2. p. ochrnutý 1 3. p. omráčený 1
sťažený p. ťažký 3
ťažký 1. ktorý má veľkú hmotnosť, váhu (op. ľahký): nosiť ťažké vrecia • expr.: stokilový • stocentový (obyč. o človeku): stokilový, stocentový chlap • ťažkotonážny (veľmi ťažký, pren. expr. i o človeku): ťažkotonážny náklad • mohutný • masívny (ťažký a veľký): premiestňovať mohutné, masívne kamenné sochy; mohutné, masívne skaly • priťažký (priveľmi ťažký) • pren. centový: centové okovy • zried. závažný: závažné kusy plátna (Kukučín)
2. ktorý je vyrobený z ťažkých materiálov (op. ľahký) • masívny (pôsobiaci dojmom mohutnosti): ťažký, masívny zamatový záves; masívna železná brána • mohutný: mohutný starožitný nábytok • nevzdušný: ťažký, nevzdušný materiál
3. ktorý vyžaduje veľa úsilia, námahy, energie; ktorý je plný ťažkostí, komplikácií; svedčiaci o vynaloženom veľkom úsilí (op. ľahký) • namáhavý • neľahký • obťažný: ťažká, namáhavá činnosť; zdolať neľahký, obťažný úsek cesty • úporný • húževnatý: úporný, húževnatý boj • náročný (op. nenáročný): náročné štúdium, náročná literatúra (op. ľahká) • prácny (náročný na prácu, vyžadujúci veľa roboty, obyč. pedantnej, dôkladnej): prácne overovanie v kartotéke; zvolený spôsob kontroly je prácny (op. jednoduchý) • sťažený (ktorý je iba dočasne ťažký al. ktorý je ťažší ako pôvodný): sťažené pracovné podmienky • zložitý • komplikovaný • neriešiteľný • nezvládnuteľný • nesplniteľný (ťažký na zvládnutie, riešenie, splnenie; op. jednoduchý): zložitý, komplikovaný, neriešiteľný matematický príklad • pren. nestráviteľný (ťažký na vnímanie, pochopenie): nestráviteľný text • úmorný • únavný • vyčerpávajúci • vysiľujúci (ktorý spôsobuje únavu, odčerpáva sily): úmorný, únavný šport; vyčerpávajúce, vysiľujúce povolanie • tvrdý • expr. chlapský: tvrdá, chlapská práca • otrocký • expr.: lopotný • krvopotný • konský • expr. zried. potný • zried. potutvárny • expr. zried. mozoľnatý • pren. expr.: galejnícky • galejný: otrocká, lopotná, krvopotná, potná, potutvárna, mozoľnatá, galejnícka práca • krutý • neľudský • pren. expr.: psí • psovský (neúprosný a ťažký, nedôstojný človeka): krutý, neľudský, psí osud • kniž. sizyfovský (ťažký a nezmyselný, márny): sizyfovská robota • kniž. trudný • zried. trudnatý • horký • trpký • pren.: tŕnistý • tŕnitý (ťažký a nepríjemný, bolestný): mať trudný, trudnatý, horký, trpký život; dať sa na tŕni(s)tú púť • krušný (ťažký a smutný): prišli krušné časy • priťažký (priveľmi ťažký)
4. (o vzduchu) aký býva v uzavretom, nevetranom priestore (op. čerstvý) • olovený • vydýchaný • nedýchateľný: omráčil ho ťažký, olovený, vydýchaný, nedýchateľný vzduch v miestnosti
5. p. veľký, vážny1 4 6. p. ťaživý 7. p. dôležitý 2, veľký
ochromiť 1. podstatne narušiť normálny chod • ohroziť: víchrica ochromila, ohrozila premávku • sťažiť (v menšej miere): sťažiť fungovanie stroja • podlomiť • oslabiť • zoslabiť (týka sa aktivity človeka): podlomiť vôľu, (z)oslabiť iniciatívu žiaka • znebezpečiť • znebezpečniť (priviesť do nebezpečenstva): znebezpeč(n)enie chodu domácnosti • lek.: paralyzovať • ochrnúť: atropín ochrnul svalstvo
2. p. ohromiť
sťažiť p. zhoršiť
zhoršiť urobiť horším, ťažším • sťažiť: zhoršenie, sťaženie situácie
ochvátiť sa pri prejedení dostať chorobu prejavujúcu sa zrážaním krvi • prejesť sa • hovor.: dostať čemer • očemeriť sa • sčemeriť sa (o ľuďoch i o zvieratách) • zduť sa (presýtením spôsobiť plynatosť, nadutie brucha; o zvieratách): krava, ovca sa zdula
sčemeriť sa p. ochvátiť sa
okrem (koho, čoho) 1. vyjadruje vyňatie, vylúčenie niekoho, niečoho (z istého počtu); nepočítajúc do toho • s výnimkou (koho, čoho): všetci okrem, s výnimkou jedného prišli včas • kniž. vyjmúc (koho, čoho): majú tam všetko vyjmúc potravín • kniž. vynímajúc (koho, čo): vynímajúc posledný kus ostatné výrobky mali vysokú úroveň • hovor. až na (koho, čo): až na brata prišli všetci • hovor. krem (koho, čoho): krem nás tam nebol nikto • nár.: kreme • krom • krome (Timrava, Rysuľa) • nespráv. mimo
2. vyjadruje jestvovanie, prítomnosť, konanie niekoho, niečoho súčasne s jestvovaním, prítomnosťou, konaním niekoho, niečoho iného • popri (kom, čom): okrem športu, popri športe ho zaujímala aj hudba • hovor. krem (koho, čoho): krem rodičov pomáha aj sestre • zried. vedľa (koho, čoho): vedľa dcéry má ešte dvoch synov • nár.: kreme • krom • krome
s výnimkou p. okrem 1
opiť sa nadmerným požitím alkoholického nápoja upadnúť do stavu omámenia • spiť sa • hovor. napiť sa: od žiaľu sa opil, spil; napil sa do nemoty • expr.: naliať sa • nalogať sa • naslopať sa • narezať sa • nastrebať sa • naťahať sa • nacicať sa • nacecať sa • nacengať sa • nadrať sa • nadrúľať sa • nalôchať sa • naťať sa • nadratviť sa • hovor.: natankovať • nachmeliť sa • nazvoniť sa • expr.: zrúbať sa • sťať sa • scápať sa • scapkať sa • zrezať sa • zdrať sa • zrichtovať sa • hovor. zmotorizovať sa • expr.: doťať sa • doťahať sa • doriadiť sa • dorichtovať sa • docengať sa • dotrundžiť sa • ocengať sa • otrundžiť sa • otrúliť sa • otrtúliť sa • hovor. ochmeliť sa • pejor.: ochľastať sa • ochleptať sa • oslopať sa • ožrať sa: na hostine sa všetci ochľastali, ožrali • fraz. dať si do nosa • podnapiť sa • podpiť sa • pripiť sa • hovor. expr. podgurážiť sa (trocha sa opiť) • ponapíjať sa (postupne; o viacerých osobách)
stať sa (o udalostiach) skutočne prebehnúť v istom čase, realizovať sa v konkrétnom čase • uskutočniť sa • odohrať sa: včera sa stala, odohrala závažná vec; veril, že sa všetko stane, uskutoční tak, ako znel sľub • prihodiť sa • kniž.: udiať sa • udať sa: za ten čas sa veľa toho prihodilo, ud(i)alo • poet. zdiať sa: Čo sa tam divné zdialo? (Sládkovič) • prísť • dôjsť (k niečomu) • nastať (začať byť): všetci dúfali, že príde, dôjde k zmene; čakala, že nastane zázrak • hovor. pritrafiť sa • naďabiť sa • zastaráv. pridať sa (často náhodou): pridala sa nám cestou veselá príhoda; v živote sa všeličo pritrafí • porobiť sa (iba v 3. os. jedn. č.): Čo sa tu porobilo?; niečo sa mu porobilo s očami • postávať sa • popridávať sa • expr. popremieľať sa (o viacerých udalostiach): doma sa od tvojho odchodu postávalo veľa vecí • expr. premlieť sa: na tomto mieste sa premlelo veľa bitiek • neos. povodiť sa • zried. poviesť sa: nedobre sa mu povodilo, poviedlo • zájsť (niekoho): zašlo nás nešťastie • zbehnúť sa • zmlieť sa • zomlieť sa • expr. skúriť sa (náhle, nečakane sa stať): všetko sa to zbehlo odrazu; Čo sa medzi nimi skúrilo? • expr. šuchnúť sa (o drobnej, bezvýznamnej al. zatajovanej udalosti): vždy vie, kde sa čo šuchne • pozachodiť • pozachádzať (obyč. o nešťastí): všeličo ho vo svete pozachodilo, všeličo sa mu stalo
sťať sa p. opiť sa