Synonymá slova "sála" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 17 výsledkov (1 strana)

  • sála väčšia priestranná miestnosť na pracovné al. spoločenské podujatia • sieň: zasadacia, koncertná, divadelná sála, sieňaula (slávnostná sála): univerzitná aulaamfiteáter (sála so stupňovite rozloženými radmi sedadiel) • zastar. al. expr. palota (parádna sála)


    kniha 1. slovesné al. obrazové dielo vydané tlačou v samostatnom zväzku • knižka: vedecká, zábavná, detská kniha, knižkapublikácia: náboženské publikáciebrožúra (menšia brožovaná kniha) • monografia (vedecká kniha spracúvajúca jeden problém al. venovaná jednej osobnosti) • foliant (kniha veľkého formátu) • učebnica (kniha, z ktorej sa učí): učebnica matematikycvičebnica (kniha s cvičeniami): cvičebnica hry na klavíripren. expr. biblia (kniha veľkej vážnosti; objemná kniha): Sládkovičova Marína sa stala bibliou mládežehovor. expr. bachant (veľmi objemná kniha) • hovor. expr. šalabachter (stará, obyč. poškodená kniha)

    2. p. zväzok 2


    šalabachter 1. p. kniha 1 2. p. zošit


    zošit zväzok zošitých listov papiera spevnených obálkou: linajkový, kockovaný zošitpísanka (školský zošit): písanka na domáce úlohyhovor. expr. šalabachter (stará, obyč. poškodená písanka) • zastar. škripta (Vansová)


    dôvtipný prejavujúci bystrosť, originálnosť myslenia (o človeku); svedčiaci o takých vlastnostiach • bystrý: dôvtipný, bystrý žiakvynachádzavývynaliezavýinvenčný (ktorý sa vie vždy vynájsť, nájsť riešenie, prísť s niečím novým): vynaliezavý, vynachádzavý remeselník; invenčné riešeniedômyselný: dômyselná konštrukciaostrovtipnýkniž. ostroumnýmenej časté: bystrohlavýbystroumný: ostrovtipný, bystroumný spoločník na diskusiuinteligentnýduchaplný (prejavujúci inteligenciu, vtip): inteligentná, duchaplná odpoveď; duchaplný rozhovorchytrývtipnýšikovný (rozumovo): chytrá, vtipná, šikovná hlavaexpr. šalamúnsky: šalamúnske riešeniehovor. nápaditý

    p. aj bystrý


    múdro uplatňujúc rozum, vedomosti, rozvahu; pôsobiac takto (op. sprosto, hlúpo) • rozumne: v každej situácii koná múdro, rozumnebystro: bystro odpovedal na otázkyvzdelaneosvietene: keď bolo treba, vedel hovoriť vzdelane, osvietenešalamúnskyhovor. expr. fiškálsky: múdro, šalamúnsky, fiškálsky rozriešil každý sporexpr. vševedúcky (všetko vediac): vždy sa tvári tak vševedúcky

    porov. aj múdry


    múdry rozumovo nadaný; majúci bohaté vedomosti, životné skúsenosti; svedčiaci o tom (op. sprostý, hlúpy) • rozumnýumný: múdry, rozumný, umný človek; múdre, rozumné krokyinteligentný (majúci inteligenciu): inteligentná osobaosvietený: múdry, osvietený panovníkvzdelanýučený: vzdelaná hlavabystrýchytrýchápavý (rýchlo a ľahko vnímajúci, chápajúci): to je múdra, bystrá, chytrá, chápavá hlavičkatriezvyrozvážny (všetko zvažujúci, riadiaci sa triezvym rozumom): triezvy, rozvážny politiksprávnyzdravý (zodpovedajúci zdravému rozumu): správne, zdravé názoryhlbokomyseľný (premýšľajúci do hĺbky, obsahujúci hlbokú myšlienku): hlbokomyseľné vetyvševediaci (ktorý všetko vie): vševediaci Bohpriinteligentný (aj iron., priveľmi inteligentný): priinteligentná ženaaj iron. šalamúnskyexpr. fiškálsky (múdry s istou dávkou vypočítavosti, chytráctva): šalamúnske, fiškálske riešenie sporuiron.: rozumárskyrozumkársky: Nechaj si tie rozumkárske reči!expr.: premúdrypremúdrený (veľmi múdry) • zastar. vedomý

    p. aj vzdelaný, bystrý 2


    šalamúnsky 1. p. vynachádzavý, dôvtipný, múdry 2. p. múdro


    vynachádzavý ktorý ľahko, rád vynachádza (spôsob riešenia situácie a pod.) • vynaliezavý: dieťa je pri hre vynachádzavé, vynaliezavédômyselný (ukazujúci bystrosť mysle): dômyselný konštruktérdôvtipný (ktorý má dôvtip): dôvtipný študenthovor. nápaditýbystrý (majúci dobrý a rýchly postreh): bystrý pozorovateľexpr. vymýšľavý (Alexy)pren. expr. šalamúnsky (ktorý sa vie vynájsť): šalamúnske riešeniekniž. invenčný


    izba obytná miestnosť: obývacia izba, hotelová izbazastaráv. al. expr. izbicasalón (izba na prijímanie návštev): hudobný salónzastaráv. chyžašalanda (v minulosti veľká izba pre sezónnych robotníkov, expr. veľká neútulná izba): bývať v šalandekniž. komnata (veľká izba, obyč. v paláci): kráľovská komnatazastar. svetlica (lepšie zariadená izba): hosťovská svetlica (Zúbek)subšt. cimra: kasárenská cimra

    p. aj cela


    šalanda p. izba


    pozerať (sa) 1. zrakom sledovať niečo, niekoho, opierať niekam zrak • dívať sahľadieť: pozerať (sa), dívať sa, hľadieť von oblokom, do zrkadla; s láskou sa pozerá, díva na dcéru; nechápavo hľadí na otcahovor. kukať (sa): kuká (sa) iba pred sebaupierať zrak (uprene pozerať) • poet.: zrieťpáčiťexpr. okáliťexpr. zried.: okáľovaťočiťfraz. vyvaľovať/vypliešťať/vytriešťať/trieštiť/pleštiť oči (zvedavo al. prekvapene, vyjavene pozerať): okáliť okolo seba; zďaleka na nás očia; vyvaľuje oči na prichádzajúcichjastriťiskriť očami (prenikavo, bystro pozerať): jastrí po okolíblýskať očami (prenikavo al. zlostne pozerať) • zazeraťexpr.: gániťfľočiťfľochať (nenávistne al. zboku pozerať) • nár. bočiť: škaredo na nás zazerali, gánili, fľočilinazeraťexpr.: nazízaťnakúkaťškúliťpoškuľovať (ukradomky, tajne, zvedavo pozerať): nazízať, nakúkať do hrncov; škúli, poškuľuje, aby sa z povinnosti vyšmykolvzhliadať (smerom hore) • vyzerať (smerom von, obyč. v očakávaní niečoho): vyzerá z oblokarozhliadať sa (na všetky strany): rozhliada sa po okolízízať (bezmyšlienkovite, nechápavo pozerať; pozerať ukradomky, tajne) • nár.: priezočiviťbezočívať (bezočivo pozerať na niekoho, najmä pri jedení) • expr.: pokukávaťpokukovať (chvíľami pozerať): pokukávajú na nás, či ešte čakámehovor.: vykúkaťvykukávaťvykukovať (pozerať odniekiaľ): vykúka z oblokahovor. expr.: mumákovaťtrpákovať (hlúpo, bezočivo sa pozerať)

    2. zrakom dôkladne skúmať, zisťovať niečo • prezeraťobzeraťobzerať sa: pozerá, prezerá terén, či vyhovuje; pozerá, obzerá si znečistené ruky; obzerá sa, kto to hádžekniž. obhliadať si: obhliadajú si situáciuhovor.: okúkaťokukávaťokukovaťobkúkaťobkukávaťobkukovať: okúka okoliefraz. premeriavať pohľadom (prísne pozerať): premeriava pohľadom okolostojacichrozhliadať sa (okolo seba, na všetky strany): rozhliada sa, kde si zloží veci

    3. prejavovať záujem o niekoho, o niečo • expr.: poškuľovaťškúliťpokukávaťpokukovať: chlapci už začínajú poškuľovať, škúliť, pokukávať po dievčatách; poškuľuje, pokukuje po novom auteexpr.: bľuskaťfľochať: bľuská, fľochá po dievčencoch, na dievčencemrkať (dávať očami znamenie): mrká na susedkuhádzať očami (po niekom, po niečom)

    4. obracať pozornosť, brať do ohľadu • dívať sahľadieť: pozerá (sa), díva sa, hľadí iba na výhodyvšímať sivenovať pozornosť: všíma si tú vec bližšie; nevenuje pozornosť zbytočnostiam, nepozerá na zbytočnostistarať sadbať: starať sa o to, dbať na to, o to, aby strava bola pestráprizerať sa (pozorne sledovať): prizerať sa hreprizerať (brať ohľad na niečo): prizerajú na naše špecifické podmienky

    5. dávať sa vidieť, byť viditeľný • hľadieťzračiť sa: z tváre pozerá, hľadí, zračí sa úprimnosť; smrť mu pozerá, hľadí z očísálaťprejavovať saukazovať sa: všade sála, prejavuje sa čistotazrkadliť saodzrkadľovať saodrážať sa: v očiach sa zrkadlí strach

    6. p. hodnotiť


    sálať vydávať zo seba teplo, svetlo, žiaru a pod.; prúdiť z nejakého zdroja (o teple, svetle, žiare a pod.; aj pren.) • vyžarovaťžiariť: slnko sála, vyžaruje ostré svetlo; svetlo sála, vyžaruje, žiari zo slnka; pahreba ešte sála, vyžaruje; teplo, oheň sála, vyžaruje z pahreby; kniž. sála, vyžaruje z neho radosť, šťastievychádzať (prúdiť zo zdroja): z pece vychádza horúčosťšíriť sa (prúdiť všetkými smermi): navôkol sa šíri teplo, pokojzračiť sa (prejavovať sa v niečom): na tvári sa mu zračí šťastie, žiaľfyz. emitovať

    p. aj sršať 2


    sršať 1. prudko vo väčšom množstve vyletúvať, odskakovať (obyč. o iskrách): z prskavky iskry sršali na všetky stranyšľahaťvyšľahovať (o ohni): plameň, oheň šľahal, vyšľahoval do výškyprskať (rozstrekovať sa so syčivým zvukom): raketa prská, sršíiskriť sa: neos. z komína sa iskrí

    2. expr. prudko, vo veľkej miere sa prejavovať (obyč. citovo) • planúťexpr. horieť: srší, planie, horí zápalom, radosťoukniž. prekypovať: prekypuje v ňom zlosť, oduševneniekniž. sálaťvyžarovaťzračiť sa: z očí mu sála strach, nenávisť; z tváre vyžaruje radosť; v pohľade sa zračí veselosťiskriť (očami, pohľadom): iskrí očami od zlosti


    vyžarovať 1. vydávať zo seba energiu • fyz. emitovaťzried. vyžiarovať: slnko vyžaruje, emituje teplo, svetložiariť: rozpálená pec žiarisálaťšíriť: pahreba ešte sála, šíri príjemné teplo

    2. byť niečím vylučovaný, prúdiť z nejakého zdroja • vychádzaťzried. vyžiarovať: z lampy vyžaruje, vychádza tlmené svetložiariť: z očí jej žiari veselosťšíriť sa: z hlavy sa mu šíri bolesť do celého telazračiť sa: chorému sa na tvári zračí pokoj, utrpeniedýchať: dýcha z nej pokoj, harmónia


    šalátovka p. uhorka


    uhorka zelenina s podlhovastými jedlými plodmi: kvasené, kyslé uhorkyhovor.: šalátovka (šalátová uhorka) • nakladačka (uhorka na nakladanie, konzervovanie)


Pozri výraz SÁLA v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV