Synonymá slova "ry" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 172 výsledkov (2 strán)

  • ryšavý sfarbený do červena (obyč. o hnedých al. svetlých vlasoch, o srsti a pod.) • hrdzavý: ryšavé, hrdzavé vrkočečervenohnedýtizianový [vysl. ticiá-]: červenohnedá, tizianová farbačervenovlasý: červenovlasé dieťakniž. rysavý: rysavá jalovicaexpr. ryšavkastýryšavkavý (jemne, slabo ryšavý)


    hrdzavý 1. pokrytý hrdzou • zahrdzavenýzhrdzavený: hrdzavé, zahrdzavené rúryodb. korózny: korózny kov

    2. ktorý má farbu hrdze (obyč. o vlasoch, srsti a pod.) • ryšavýkniž. rysavý: hrdzavá, ryšavá, rysavá hlava, kravamedený (s nádychom do červena): medené vlasygaštanovočervenýčervenýohnivý: červená, ohnivá štica


    rysavý p. ryšavý


    črtať sa byť viditeľný v základných črtách • rysovať saukazovať sazračiť sa: na horizonte sa črtajú, ukazujú vrchy; črtá sa, rysuje sa mu sľubná kariéra; na tvári sa zračí, črtá napätiejaviť saprejavovať sazrkadliť saodzrkadľovať saodrážať sa (na tvári, v očiach): na tvári sa javí, prejavuje únava; v očiach sa zrkadlí, odráža hnevkontúrovať sa: výsledok sa už kontúruje


    javiť sa 1. byť istým spôsobom vnímaný, viditeľný, vyznačovať sa niečím • prejavovať sazdať sabyť zjavnýukazovať sa: všetko sa javí, zdá, prejavuje ináč; sú tu zjavné nedostatky; ukazuje sa prebytok ovociazračiť sazrkadliť saodzrkadľovať saodrážať sa: na tvári sa mu zračí, zrkadlí, odráža hnevčrtať sarysovať sa: črtajú sa náznaky zlepšenia

    2. vyvolávať istý dojem • vidieť sazdať sa: želanie sa mu javí, vidí, zdá nesplniteľnépripadaťprichodiťukazovať sa: jeho konanie mu pripadá, prichodí nevhodné; ukazuje sa mi to ako správnepozdávať sa (pri neurčitej predstave): pozdávalo sa mu, že muža poznázried. osvedčovať sa: osvedčuje sa pravým Slovákom


    rysovať sa p. črtať sa


    dobiedzať nedať pokoj niekomu • dotieraťbyť dotieravý: vytrvalo dobiedzal, dotieral do nás; k sestre bol vždy dotieravýdorážaťdoberaťdoberať si: poznámkami dorážala do svojej kolegyne; doberal (si) všetkých spolužiakovpokúšaťdráždiťpichaťpodpichávaťpodpichovať (s úsilím vyprovokovať reakciu): toľko pokúšal, podpichoval, až som sa nahnevalnaberaťexpr.: zadrapovaťzadrapkávaťzabŕdaťzapáraťzadierať (útočne dobiedzať): rada naberala svojho muža; rada zapárala, zadrapovala do svojho mužaexpr.: bodaťpodkušovaťpodkušiavaťdopaľovaťdojedaťdodieraťdodievaťdokúčaťdomŕzaťdožieraťdolípaťdoskakovaťdrapkať: Čo toľko dopaľuješ, domŕzaš, doskakuješ?expr.: začínaťšpáraťštúraťštipkaťvŕtaťrýpaťryťbagrovaťhovor. expr.: vyrývaťštuchať: Nevyrývaj!hovor. orať (do niekoho) • hovor. expr.: dobŕdaťdopekaťnár. expr. nadŕľať (Tajovský)nár.: prehárčaťnapekať (Timrava)kraj. dostupovať (Rázus, Šoltésová)subšt.: štengrovať • hecovať


    domŕzať expr. sústavne nedať pokoj a tým spôsobovať podráždenie • dobiedzať: domŕzal, dobiedzal, aby mu kúpili bicykeldráždiťexpr.: podpichávaťpodpichovaťdopichovať: dráždila, dopichovala kolegyňu útočnými poznámkamihovor. omŕzať: deti omŕzali otca otázkamiexpr.: dopaľovaťdojedaťdožieraťdoskakovaťdolípaťdohúdaťdokúčať: toľko dojedala, dohúdala, až tresol dvermibyť dotieravýdotieraťdorážaťpokúšaťexpr. odŕhať (neodbytne domŕzať): sústavne doráža do suseda; pokúša, odŕha nás s hocičímnaliehaťvymáhaťhovor. tlačiť (zároveň žiadať): naliehal, tlačil na vedúceho, aby mu zvýšil platdoberaťdoberať sinaberať (mierne domŕzať): rada doberala, naberala svojho mužaexpr.: zabŕdaťzapáraťzadieraťzačínaťštúraťštipkaťdrapkaťvŕtaťrýpaťryťhovor. orať (do niekoho) • hovor. expr.: vyrývaťštuchaťfraz. expr. píliť niekomu uši/hlavusubšt.: hecovať • štengrovať


    hrabať 1. hrnúť (obyč. hrabľami) a dávať na kopu • zhrabovaťzhrabúvaťzastaráv. hriebsť: hrabe seno, zhrabúva lístie do košaexpr. hrabkať (zľahka hrabať)

    2. nohami rozhrabávať • zastaráv. hriebsťrozrývaťryť: pes hrabal, rozrýval zem; kôň hrabal, hriebol kopytamikutať (sa)kutrať (sa) (o sliepke): kura (sa) kuce, kutre v zemiprehrabávaťprehrabovaťprehrabúvať: diviak prehrabúva lístieexpr. hrabkať (zľahka hrabať)

    p. aj prehŕňať sa

    3. pejor. usilovať sa brať pre seba (majetok, peniaze a pod.): hrabe čím viac pre svoju rodinuzhŕňaťzhrabúvať: zhŕňať, zhrabúvať majetky, zlatozhromažďovaťhromadiť: nevedno, pre koho toľko zhromažďuje, hromadí

    porov. aj pachtiť sa 1


    kopať 1. motykou al. iným nástrojom obracať pôdu a tak ju spracúvať • rýľovať (rýľom): kope, rýľuje záhradukypriťskyprovať (robiť zem kyprou): kyprí, skypruje zem pred výsadbou stromčekovryť: stále ryje v záhradeokopávať (kypriť pôdu okolo rastlín a zároveň zbavovať kultúrne rastliny buriny): okopáva zemiaky, repu

    2. p. hĺbiť 3. p. dobývať 4. p. kaziť 1


    ryť 1. rozrušovať povrch niečoho ostrým predmetom • rýpať: bagre ryjú, rýpu povrch; diviaky ryjú, rýpu zemrozrývaťprerývať: prerývať trávnik

    2. rýľom kopať • rýľovať: ryli, rýľovali záhraduprerývaťkypriť: kypriť pôdu

    3. robiť ryhy a tak tvoriť kresbu • vyrývaťgravírovať: ryť, vyrývať ozdoby do kovu; gravírovať monogram


    vŕtať 1. vrtákom vnikať do niečoho a tým robiť vyhĺbeninu • vyvrtávaťprevrtávaťprevŕtavať: vŕtali dieru do dreva, vyvrtávať, prevrtávať zubhĺbiťvyhlbovať: hĺbiť, vyhlbovať otvory do skaly

    2. (o zvieratách) rozrušovať povrch a vnikať do niečoho • zavrtávať sa: červy vŕtajú v dreve, červy sa zavrtávajú do drevahlodaťhrýzť: v drevených hradách hlodá, hryzie červotočryťrýpaťrozrývať (vŕtať v zemi): krt ryje v zemi; diviaky rozrývajú zem

    3. p. myslieť 2 4. p. znepokojovať 5. p. dobiedzať, zapárať 6. p. dobývať


    babrať sa 1. hovor. expr. manipulovať, robiť s niečím nečistým al. robiť tak, že sa pritom človek zašpiní • hovor. expr. paprať sašpiniť sa: dieťa sa babre, papre, špiní v blateexpr.: rýpať saryť sahrabať saprehrabávať sanár. bŕsť (v zemi, v odpadkoch) • vŕtať sa (v nose) • expr.: gebriť safafrať sačičrať sabŕľať sa: decko sa pri jedle celé gebrí, fafre; čičrať sa v zemi, v prachu

    2. hovor. expr. pomaly, zdĺhavo a obyč. nešikovne niečo robiť • hovor. expr.: paprať sapiplať saprplať sa: s montovaním súčiastky sa babre, piple už pol dňahovor. expr.: šiplať sašušmať sašuchtať satitlať safafrať sa: šiple, šušme sa s prípadom dlhoexpr.: šmotkať sašmotlať saexpr. zried. šmatlať sarýpať sa: neviem, čo sa s robotou toľko šmotká, šmatle, rýpehrať saihrať sa (pomaly, ale dôkladne robiť): hrá sa, ihrá sa s čistením obloka do večerazdržiavať sa (dlho a obyč. neefektívne robiť): nezdržiavajte sa, nebabrite sa s prezliekanímexpr. cifrovať sa: čo sa s tým toľko cifrujehrub.: kašlať sakašľať savulg. srať sa

    3. p. zaoberať sa


    prehŕňať sa expr. 1. hrnutím, rozhŕňaním vecí niečo hľadať al. robiť niečo takýmto spôsobom (obyč. s malým výsledkom, príp. s urobením neporiadku) • expr.: prehrabávať saprehrabúvať saprehrabovať saprekutávať saprekutrávať sa: prehŕňa sa v knižnici; prehrabávať sa, prekut(r)ávať sa v starých veciachexpr.: premŕvať samrviť sahrabaťhrabať sahriebsťhriebsť sa: premŕva sa, hrabe (sa) v priečinkochprehľadávať: zlodeji prehľadávajú skrineexpr.: kutať (sa)kutrať sanúrať saňúrať sa: kut(r)ať sa, ňúrať sa po zásuvkáchpreberať sa (časť po časti, kus po kuse postupne brať do rúk): deti sa preberajú v ovocíhovor. expr.: štárať sašpárať sašpáraťšparchať sašparchaťštúraťštúrať sa (obyč. nejakým zahroteným predmetom): štárať sa v zemi, štúrať (sa) v cudzích veciachexpr.: bŕľať sapaprať sababrať sa (v niečom mäkkom, sypkom, mazľavom a pod.) • expr.: vŕtať saryť sarýpať sa: Prečo si sa mi vŕtal, ryl v stole?snoriť: snorí v maminých veciach

    2. p. jesť


    ryť sa 1. expr. rozrušovať niečo prehrabávaním • expr.: rýpať savŕtať sa: chlapci sa ryli, rýpali v hline; vŕtal sa palicou v pieskuexpr.: špárať (sa)šparchať (sa): špáral ohreblom do pahreby

    2. p. prehŕňať sa 1, babrať sa 1


    rytec umelec, remeselník zaoberajúci sa rytím: rytec mincízastar. gravér


    gavalier 1. muž ušľachtilých vlastností a uhladeného správania najmä k ženám: je gavalier, akých je máloexpr. rytier: správať sa ako rytierdžentlmen, pís. i gentleman

    2. muž uchádzajúci sa o náklonnosť ženy • nápadníkhovor.: kurizantfešák: za mladi mala veľa gavalierov, nápadníkov, kurizantov, fešákov

    3. veľkodušný, štedrý človek platiaci obyč. za iných • hovor. grand: robiť gavaliera, granda


    rytier 1. p. gavalier 1 2. p. šľachtic 1, 2


    šľachtic 1. príslušník šľachty • aristokrat: anglickí šľachtici, aristokratipán (člen privilegovanej vrstvy): vzbury proti pánomveľmožkniežaveľkokniežaarcikniežavojvodaveľkovojvodaarcivojvodagróf (stupne príslušnosti k vysokej šľachte) • barónzemanrytiermarkízdžentrík (stupne príslušnosti k nižšej šľachte) • magnát (šľachtic v Uhorsku, v bývalom Poľsku) • bojar (príslušník vysokej šľachty v predrevolučnom Rusku) • lord (príslušník anglickej šľachty) • vikomt (príslušník francúzskej a anglickej šľachty) • grand (príslušník najvyššej šľachty v Španielsku) • baronet (príslušník nižšej anglickej šľachty) • vazallénnikman (šľachtic užívajúci lénne právo) • iron. sedmoslivkár (schudobnený slovenský zeman)

    2. kniž. vznešený, veľkorysý človek s vybranými spôsobmi: šľachtic srdca (Hviezdoslav)aristokrat: aristokrat ducharytier: rytier cti


    dvorný 1. pestovaný v stredoveku na kniežacích dvoroch • galantnýrytierskykniž. kurtoázny: dvorná, galantná, rytierska poézia; kurtoázne umenie

    2. p. galantný 1, zdvorilý


    galantný 1. (obyč. o mužovi) ktorý k ženám prejavuje mimoriadnu zdvorilosť, pozornosť; svedčiaci o tom • pozornýzdvorilý: galantný, pozorný, zdvorilý muž; galantné, pozorné, zdvorilé správaniedvornýgavalierskydžentlmenský, pís. i gentlemanský (charakteristický pre pravého gavaliera, džentlmena): oceniť partnerov dvorný, gavaliersky, gentlemanský prejavexpr. rytiersky: rytierske spôsobykniž. kurtoázny: kurtoázna poklona

    2. p. ľúbostný, dvorný 1


    rytiersky p. galantný 1


    rytina obraz vyrytý do dosky z rozličného materiálu • zastar. gravúra


    pravidelný 1. ktorý prebieha podľa pravidiel, zákonitostí (op. nepravidelný) • systémový (zodpovedajúci pravidlám systému; op. nesystémový) • regulárny (op. neregulárny): pravidelná, systémová, regulárna hlásková zmenazákonitý

    2. ktorý má rovnaké, vyvážené usporiadanie častí (op. nepravidelný) • súmerný (op. nesúmerný) • symetrický (op. asymetrický): pravidelná, súmerná, symetrická tvár, postavarovnaký (op. rozdielny, nerovnaký): ornament má po obidvoch stranách osi pravidelné, rovnaké obrazceharmonickýsúladný (pravidelnosťou tvoriaci harmóniu, súlad; op. disharmonický, nesúladný): harmonické, súladné usporiadanierovnomernývyváženýproporčnýproporcionálny (op. nerovnomerný, disproporčný): rovnomerné, vyvážené, proporčné, proporcionálne tvary, formy

    3. uskutočňujúci sa, opakujúci sa v rovnakých časových intervaloch; vyrovnane prebiehajúci (op. nepravidelný) • rovnomerný (op. nerovnomerný) • odmeraný: z vedľajšej izby bolo počuť pravidelné, rovnomerné, odmerané dýchanierytmický (charakterizovaný pravidelným rytmom; op. arytmický): rytmické zvuky, vlnenieperiodickýcyklický (opakujúci sa, vyskytujúci sa v pravidelných obdobiach, cykloch; op. neperiodický, acyklický): periodická tlač, cyklické krízy; periodické, cyklické javysystematickýsústavný (op. nesystematický, nesústavný): systematická, sústavná prípravaustavičný (pravidelne a bez prestania vykonávaný): ustavičné porušovanie predpisovstály (pravidelne sa vyskytujúci; op. náhodný): stály hosť, zákazník

    4. p. bežný, normálny 1, riadny 1


    rytmický p. pravidelný 3


    vyrovnaný 1. neprejavujúci vzrušenie al. nepodliehajúci vzrušeniu, prejavujúci vnútorný pokoj (op. nevyrovnaný) • pokojný (op. nepokojný) • spokojný (op. nespokojný): vyrovnaný, pokojný človek; hovoriť vyrovnaným, pokojným hlasom; prežívať spokojné chvílevyvážený (ktorý je v rovnováhe): vyvážený výraz tvárerozvážny (konajúci s rozvahou): rozvážny politikharmonický: harmonická povahakniž. usadlý: usadlý starší pán

    2. ktorý má, zachováva rovnakú intenzitu, mieru • rovnomerný: vyrovnaná, rovnomerná rýchlosť, chôdzapravidelný (prebiehajúci v rovnakých časových intervaloch): vyrovnaný, pravidelný pulzrytmický: rytmické tempovyvážený: vyvážené silyproporcionálnyproporčný: proporcionálny rast výrobyremízový

    3. ktorý je v poriadku • usporiadaný: vyrovnaný, usporiadaný rodinný životrovnýzarovnaný: vyrovnané, rovné, zarovnané radyrovnovážny: rovnovážna poloha predmetuhovor.: fifti-fifti, pís. i fifty-fiftykvit: už sme si fifti-fifti, už som s tebou kvit

    4. p. vzpriamený


    rytmus 1. pravidelné striedanie fáz istého deja; spôsob tohto striedania: rytmus piesne; bubnovať do rytmutakt: vyklepávať takt; pohybovať sa do taktu

    2. p. tempo 2


    tempo 1. rýchly pohyb: nasadiť temporýchlosť (rýchle tempo): s rýchlosťou niečo zariadiťhovor. švung: prísť do švungu

    2. rytmický pohyb pri istej činnosti • rytmus: tancovať v pomalom tempe, rytmezáber (pri plávaní): urobil niekoľko temp, záberov


    čáry-máry zaklínacia formulka pri čarovaní • čary-maryčáry-máry fuk: vyriekol čáry-máry (fuk) a hodinky zmizliabrakadabrakahókus-pókus: paličkou trikrát zakrúžil nad klobúkom, zamrmlal abrakadabraka, hókus-pókus a vybral z neho zajacasimsalabim


    číročíry p. číry 1, 2, čistý 3


    holý 1. ktorý na sebe nemá šaty, neoblečený (o človeku); ktorý nie je zakrytý odevom (op. oblečený) • nahý: byť celkom holý, nahý; kúpať sa holý, nahýobnaženýodkrytýrozhalenývyzlečený: mať obnažené plecia; odkrytá, rozhalená hruď; stáť do pása obnažený, vyzlečenýnepokrytý: chodiť s nepokrytou hlavouexpr.: holučkýholučičkýholunkýholulinký (celkom holý): holučké, holučičké, holunké, holulinké detiexpr., často pejor. nahatý: nahaté ženy

    2. ktorý je bez porastu, ničím nepokrytý: holé skalylysýexpr. lysatýplešivýplešatýplechatýplechavýbezvlasý (bez vlasov; i pren.): lysá, lysatá, plešivá, plešatá, plechavá, plechatá hlava; plešivé, plechaté temená kopcovneoperený (bez peria): holé, neoperené vtáčatášutýpustýpren.: nahýobnažený (bez trávnatého al. iného porastu): šutý kraj (Vajanský), pusté kopce, nahé polia, obnažené konáre stromovopŕchnutýopršanýošklbaný (zbavený lístia, peria a pod.): opŕchnutý, opršaný strom; opŕchnutá sliepkabezlistý (o holej rastline, strome a pod.) • kopný (bez snehu; o zemi)

    3. gram. bez rozvíjacích vetných členov • nerozvitý (op. rozvitý): holá, nerozvitá veta; holý, nerozvitý podmet

    4. sám osebe, bez vedľajších, sprievodných znakov, prvkov a pod. • číryčistý: holé, číre, čisté faktynahýskutočnýreálny (bez príkras): taká je nahá, skutočná, reálna pravdaprostý: bojovať o prosté prežitiestrohý: strohé údaje

    5. p. prázdny 1 6. p. suchý 2


    priezračný 1. cez ktorý vidno • priehľadný: priezračné, priehľadné skločistýčíry (o tekutine bez prímesí, nečistoty a pod.) • pren. krištáľový (priezračný ako krištáľ): čistá, číra, krištáľová vodapriesvitnýtransparentný (o látkach, materiáloch prepúšťajúcich svetlo)

    2. p. jasný 2, zjavný


    triezvy 1. ktorý je pri zdravom vedomí, neomámený alkoholom (op. opitý), neovládaný emóciami, vášňami (op. zatemnený, zaslepený, slepý) a pod. • zastar.: striezlivýstriezvy: byť v triezvom, striezlivom stave; je triezvy, striezlivýčistýjasný: čistá, jasná hlava; jasný úsudokzdravý: zdravý rozum

    2. ktorý sa riadi rozumom, ktorý sa vyznačuje miernosťou a rozvahou; svedčiaci o tom • rozvážny: triezvy, rozvážny človekrozumný: neprišli s nijakým triezvym, rozumným nápadomchladnokrvnýchladnýracionálnyrozumový (nepodliehajúci citom): čin je v rozpore s priateľovým chladnokrvným, chladným uvažovaním; racionálny, rozumový typ človekazdravý (zodpovedajúci normálnemu, triezvemu uvažovaniu): zdravé názoryreálnyrealistický (ktorý rešpektuje skutočnosť, ktorý vie rozlíšiť možné od nemožného; nepoddávajúci sa sneniu, fantázii; op. nerealistický): reálne, realistické uvažovaniesúdny: súdne stanovisko, rozhodnutiepremyslenýuváženýrozmyslený (o prejavoch človeka, ktoré svedčia o rozvahe): premyslené, uvážené slová; rozmyslená reakcia na protestzastar.: striezlivýstriezvy: matkina striezlivá povaha

    3. ktorý sa vyznačuje jednoduchosťou, ktorý uprednostňuje jednoduchosť, prirodzenosť, nenáročnosť a pod. • jednoduchýobyčajnýprostý: triezve, jednoduché, obyčajné, prosté zariadenie interiéru (bez zbytočných al. nákladných doplnkov, okrás; op. vyumelkované, pompézne) • civilný (ktorý je bez pátosu, resp. zložitej kompozície, obyč. o prednese; op. strojený) • strohý (priveľmi jednoduchý, až chladný): architektúra strohých tvarovsuchýholýčíry (taký, aký v skutočnosti je): suché, holé, číre fakty


    dajsamibože vyjadruje zľahčovanie, pohŕdanie • dajsamisvete: dajsamibože, dajsamisvete, trocha vody ti neublížinevídalije tam toho: nevídali, trocha odreté koleno a toľko kriku; je tam toho, taká chorobano boženo veru: no bože, veď ti z nosa neodhryzne; no veru, toľké hrdinstvoláry-fárytrci-frci: láry-fáry, trci-frci, veď ma nepoznajúhjahjajejha: hja(j), ejha, veď sa už odtiaľ dajako dostane


    láry-fáry p. dajsamibože


    fóry p. okolky


    okolky vyhýbavé, váhavé konanie, obchádzanie podstaty veci • okolkovanie: hovorí o tom bez okolkov, bez okolkovaniaváhanieotáľanie (prejavovanie nerozhodnosti): Prestaňte s váhaním, otáľaním!výhovorkyexpr.: vykrúcačkyvytáčkyvyhováračky (vymyslené skutočnosti na obídenie niečoho): dievčence boli samé výhovorky, vykrúcačkyprieťahyexpr. otáľačky (úmyselné zdržiavanie nejakej činnosti): po dlhých prieťahoch na dohovor pristaliodklad (odloženie na neskorší čas): splniť povinnosť bez odkladuexpr.: drahotyoráciekomédiehovor. expr.: ceremóniefóry (afektované prejavovanie nerozhodnosti): robí drahoty, orácie, komédiezried. obalky: povedať niečo bez obalkov (priamo)

    p. aj rozpaky


    otvorený 1. ktorý je z hľadiska prístupu, vstupu zbavený prekážok (op. uzavretý, zavretý) • voľnýnehatený: otvorená, voľná cesta; nehatený, voľný priebeh rokovanianeobmedzenýslobodný (op. zamedzený, ohraničený): mať k moru neobmedzený, slobodný prístupnekrytý (bez krytiny, strechy a pod.): otvorený, nekrytý koč; nekrytá verandaširokýďalekýšíry (bez prekážok, ktoré by obmedzovali, zmenšovali a pod. istý priestor): otvorený, široký priestor; otvorený, ďaleký výhľad; otvorená, široká samohláska a; vyplávať na otvorené, šíre moreprístupný (otvorený pre návštevníkov): park je prístupný aj vo večerných hodináchexpr.: rozdrapenýrozďavenýkniž. rozjatrenýnár. rozjedený (o rane)

    2. p. nevyriešený 3. p. priamy 2, srdečný, úprimný 1 4. p. verejný 2, zjavný


    postroj výstroj ťažných al. jazdeckých zvierat • hovor. šíry: volský, konský postroj, volské, konské šírynár. štverne


    priestranný zaujímajúci veľký priestor • priestorný: priestranný, priestorný dvorveľký (o byte, izbe a pod.; op. malý, úzky, tesný) • rozľahlýrozložitý: rozľahlé, rozložité nádvorie zámkuširokýšíryrozsiahly (rozprestierajúci sa doširoka): široký, šíry oceán; šíre, rozsiahle pláne


    rozľahlý rozprestierajúci sa na veľkej ploche, zaberajúci veľký priestor • rozložitýrozložený (rozľahlý a obyč. aj zložito členený, usporiadaný): rozľahlé, rozložité vrchy; rozložité, rozložené pohorie, pozemkyrozsiahlyrozmerný: rozsiahle roviny, rozmerný priestorpriestrannýpriestorný (rozprestierajúci sa na veľkom, obyč. otvorenom priestore) • širokýšíry: priestranný, priestorný, široký, šíry oceánhovor. expr. rozťahanýzried. obšírny

    p. aj široký 2, priestranný


    rozsiahly 1. zaberajúci veľkú plochu, veľký priestor (op. malý) • rozľahlýveľkoplošný: rozsiahle, rozľahlé, veľkoplošné plantáževeľkýrozmerný (majúci veľké rozmery; obyč. dĺžku a šírku): veľké, rozmerné pozemkypriestrannýpriestorný: priestranné, priestorné továrenské halyširokýšíryexpr. šírošíry: široké, šíre, šírošíre roviny

    p. aj nekonečný, široký 2

    2. veľký rozsahom, objemom, množstvom, počtom a pod. • obsiahly: rozsiahle, obsiahle dielo (op. malé) • obšírnyobsažný (majúci široký záber a rozsah): obšírna, obsažná správa (op. stručná) • veľkýrozvetvený: veľké geologické zbierky, rozvetvená rodina, rozvetvené záujmyobjemný: objemné zväzky románurozmerný: rozmerné škodyširoký: široká otázka, široký problém

    p. aj podrobný


    široký 1. ktorý má veľkú šírku, väčšiu oproti normálnej, bežnej, žiadanej a pod. (op. úzky) • rozložitýrozloženýmohutný: široké, rozložité plecia; široká, rozložená, mohutná hruďveľkývoľný (širší ako je potrebné; op. malý, úzky, tesný): kabát mi je v pleciach široký, veľký; sukňa je jej v páse voľnáplantavý: široké, plantavé nohaviceexpr.: rozčapenýrozcapenýrozčapnutýrozčapírenýrozčľapenýrozčľapnutýrozpleštenýroztľapčenýroztľapkaný (roztiahnutý do šírky): rozčapený, rozčľapnutý nosexpr.: preširoký (veľmi široký) • priširoký (príliš široký)

    2. ktorý sa rozprestiera na veľkej ploche (v horizontálnej rovine) • šíry: široké, šíre roviny; lode vyplávajú na šíre morerozsiahlyrozľahlýpriestranný: rozsiahly, rozľahlý, priestranný modrý oceánotvorenýnekonečnýbezhraničný (nemajúci konca kraja): nemohla sa vynadívať na otvorený, nekonečný, bezhraničný priestor (op. uzavretý, ohraničený) • expr.: šírošíryširokánskyširočizný (veľmi široký): šírošíre, širokánske, širočizné diaľavyhovor. expr. rozťahaný (široký a dlhý): rozťahaná dedina, rozťahaný krajpanoramatický (zahŕňajúci širokú krajinu): naskytol sa mu krásny panoramatický pohľad

    3. p. veľký 1, obšírny 1, všeobecný 1


    šíry1 p. široký 2, rozsiahly 1


    šíry2 p. postroj


    púhy správ. jednoduchý, holý, číry


    šírošíry p. široký 2, rozsiahly 1


    vykrúcať sa 1. robiť rozličné neprimerané pohyby • vykrucovať saskrúcať sa: vykrúca sa, skrúca sa pred zrkadlomzvŕtať savrtieť savytáčať sa: dieťa sa nepokojne zvŕta, vrtí

    2. hľadať zámienky, ako nepovedať pravdu, ako niečo neurobiť a pod. • vykrucovať savytáčať savyhovárať sa: vykrúca sa, vytáča sa, že o veci nič neviehľadať výhovorkyhovor.: lavírovaťmanévrovať (postupovať rafinovane) • hovor. expr.: fixľovaťkľučkovať (používať aj úskoky): fixľuje, kľučkuje, aby to nemusel urobiťhovor.: robiť fóryokolkovať: nerobte fóry, neokolkujte a poďte ďalejnár. odmáhať (sa) (Dobšinský)pren.: krútiť satočiť sa

    3. p. tancovať


Pozri výraz RY v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV