Synonymá slova "ry" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 149 výsledkov (2 strán)

  • rybacina p. rybina


    rybina zápach z rýb • rybacina: more zapácha rybinou, rybacinou


    nôž nástroj, obyč. ručný na rezanie a krájanie pozostávajúci z čepele a rúčky • nožík: kuchynský nôž, nožík; naostriť nože, nožíkyexpr. žabykláč (vreckový nožík, obyč. lacný) • hovor. rybka (nožík v tvare rybky) • hovor. expr. sarajevo (lacný vreckový nožík) • hovor. expr. bičak (vreckový nožík) • hovor. expr. krivák (zakrivený nôž) • hovor. expr. konidráč (vydratý, tupý nôž) • skalpel (chirurgický nôž) • tesák (poľovnícky nôž) • mačeta (nôž používaný pri prácach v pralese al. na plantážach)


    nádrž 1. veľká nádoba, priestor na uschovávanie tekutín al. plynov: benzínová nádržzberač: zberač odpadových vôdbazén (malá vodná nádrž): termálny bazénvaňa (väčšia pozdĺžna nádrž): chrómovacia vaňacisterna (zatvorená nádrž na kvapaliny): cisterna s naftoutank (nádrž na kvapaliny): tank na mliekovodojem (nádrž na vodu): vodárenský vodojemplynojem (veľká nádrž na plyn) • zásobníkrezervoárrezervár (nádrž na kvapaliny al. plyny): zásobník propán-butánu, rezervoár olejažumpa (nádrž na výkaly a tekutý odpad): betónová žumpa

    2. prirodzený al. umelo utvorený priestor na zachytávanie al. uschovávanie vody: vodná nádržpriehrada (umelá vodná nádrž utvorená prehradením vodného toku): kúpať sa v priehradejazero (umelá vodná nádrž): Počúvalské jazerorybník (umelá vodná nádrž na chov rýb)


    rybník p. nádrž 2


    kričať 1. vydávať hlasný, prenikavý hlas, zvuk (o živých tvoroch, najmä o ľuďoch) • volať (niečo pritom oznamovať): z diaľky na nás kričia, volajúkríkať (Tatarka, Timrava)robiť krik: deti na dvore kričia, robia krikvykrikovaťvykríkaťvyvolávať (s prestávkami): ešte dlho za nami vykrikovali, vyvolávalipokrikovaťzried. pokríkať (prerušovane): pokrikovať na hráčovexpr.: revaťvyrevovaťvyrevúvaťvrieskaťvyvreskovaťvyvreskúvaťvrešťať: reval, vrieskal na nás z plného hrdla; opice vrešťaliexpr.: škriekaťškrečať (škrekľavo kričať) • expr. ziapať (zlostne, nahnevane) • pejor.: jačaťbľačaťbliakaťvybľakovaťvybľakúvať (nepríjemne al. ako zviera): jačal od hrôzy; Nebliakaj na mňa!expr.: zavýjaťujúkaťryčaťručať (ťahavo): ryčala od bolestiexpr. štekaťbrechať (zlostne): ustavične na seba štekaliexpr.: hulákaťhučaťhúkať (nepríjemne): huláka, húka na detiexpr. hrmieť (kričať hromovým hlasom) • expr.: hartusiťhartušiť (znepokojovať krikom) • nár.: harmantiťhvečaťhriakaťherbeľovať

    2. p. biť sa 2


    múkať (o niektorých zvieratách), vydávať charakteristické zvuky • mučaťbučať: múkanie, bučanie dobytkaručaťryčať: kravy ručia; jelene, ťavy ryčia


    revať 1. (o zvieratách) vydávať rev • ručaťryčať: lev reve, jelene ručia; dobytok ryčíexpr.: vyrevúvaťvyrevovať (neprestajne, nástojčivo): zver vyrevúvala, vyrevovala

    2. p. kričať 1, vrieskať 2 3. p. plakať 4. p. hučať 1


    ručať 1. vydávať hlasné ťahavé zvuky • ryčať: jelene, kravy ručiaexpr. zried. rúkať: dobytok rúkatrúbiť (o jeleňoch) • bučaťexpr. búkať (vydávať zvuk ): vôl bučí, búkahúkať (vydávať zvuk ): ktosi vonku húkarevať (vydávať rev): lev revehučaťhukotať (o vode): rieka hučí, hukoce

    2. p. plakať


    ryčať p. ručať 1


    vrieskať 1. (o zvieratách) vydávať vresk, škrek • vrešťať: opice vrieskajú, vreštiaškriekaťškrečať: straka škrieka, škrečí

    2. expr. (o ľuďoch) vydávať prenikavý hlas • expr.: vrešťaťvyvreskúvať: majster vrieskal, vyvreskúval na robotníkov; vrešťala ako nepríčetnákričaťrobiť krik: deti vrieskajú, kričia, robia krikexpr.: revaťvyrevúvať (hlbším hlasom kričať) • expr.: škriekaťškrečaťjačať (škrekľavo al. vysokým hlasom kričať): jačať od bolestiexpr. ziapať (zlostne kričať) • expr. hrmieť (hromovým hlasom kričať) • expr.: bľačaťbliakaťvybľakovaťvybľakúvať (nepríjemne al. ako zviera) • expr.: zavýjaťujúkaťryčaťručať (ťahavo kričať): zavýjal od strachuexpr.: štekaťbrechaťhavkaťhučaťhúkaťhulákať: Neštekaj, nehulákaj na mňa!expr.: hartusiťhartušiťhurtovať: Kto to tu hurtuje?nár.: harmantiťhvečaťherbeľovať

    3. p. plakať


    rýchlo pohybujúc sa, uskutočňujúc sa v krátkom časovom úseku, uskutočňujúc al. robiac niečo s malou spotrebou času (op. pomaly) • rýchlechytro: rýchlo, chytro prísť; rýchlo, chytro sa najedolnarýchlonachytro: narýchlo, nachytro uvarila obednapochytronapochytrenaponáhlonaponáhle: napochytro, naponáhlo všetko vyložil z taškyurýchlenezrýchlene: musel urýchlene odcestovať; začal zrýchlene dýchaťchvatnechvatomzried. chvátavo: chvatne, chvatom prebehol cez ulicubystrorezkosvižnesvižko (rýchlo a obratne, pružne): bystro, svižne, svižko vybehol na dvorexpr. šibko: šibko sa pustil do jedeniamihomšvihom (veľmi rýchlo): mihom, švihom sa rozhodol, že odídenáhlivohorúčkovito (rýchlo a s citovým vypätím): náhlivo, horúčkovito si zbalil vecináhlenáhlozried.: nanáhlenanáhlo: nezostávalo mu nič iné, len sa náhle rozhodnúťrapídne (rýchlo a prudko): zima sa rapídne priblížilahovor.: expresneexprespren. telegraficky: expres(ne) zariadil všetko potrebnéobratomkniž. promptne: obratom, promptne vybavil všetky dokladyhneďihneďskoronaskutku: musíte sa hneď, ihneď, skoro vrátiťzarazrazomv okamihuokamžiteexpr.: raz-dvašupom: zaraz, razom, v okamihu pochopil, čo sa robí; okamžite, raz-dva, šupom sa poobliekal, aby mu nebola zimabehomskokomzried. skokmo: behom, skokom sa pustili do robotyletkomletmov letku: keď počula, čo sa stalo, letkom, letmo prišla domovexpr.: hupkomhupkyzvrtkomzried. habkom: hupkom, hupky sa to roznieslo po celom meste; zvrtkom zbehol dolu schodminár.: friškošmihomgvaltom (Hviezdoslav, Botto)nár. stojme (Dobšinský)prirýchloprichytro (príliš rýchlo): prirýchlo, prichytro sa unavilibleskovebleskovobleskompoet. bleskmo (rýchlo ako blesk): bleskove, bleskom sa pridali ďalšíbleskurýchlebleskurýchlopoet. strelmo: bleskurýchle si rozmyslel, čo povieexpr.: ozlomkrkozlomkrkyostopäťostošesťfraz. o milých päť: ozlomkrky, ostošesť si začal vymýšľať výhovorkyexpr.: odušu, pís. i o dušufraz. o dušu spasenú: bežal odušu, o dušu spasenú, len aby bol čo najďalejfraz.: s časom opretekys vetrom opreteky: cestu stavali s časom opretekyfraz.: akoby bičom plesolakoby dlaňou plieskalz minúty na minútulen tak fuk-fukmíľovými krokminár.: úvalomúbehomnespráv.: spechom • spešne • prekotne


    rýchlik p. vlak


    vlak koľajový dopravný prostriedok na prepravu osôb al. tovaru: osobný vlak, nastúpiť do vlaku, zmeškať vlaktransport (vlak naložený niečím): vojenský transportrýchlik (vlak na rýchlu prepravu osôb na väčšiu vzdialenosť) • expres (diaľkový rýchlik) • hovor. motorka (motorový vlak) • hovor. zastaráv. al. expr. mašina: sadnúť na mašinuhovor. zastar. železnica: po trati sa ženie železnica (Rázus)subšt.: osobák (osobný vlak), motorák (motorový vlak)


    bystro 1. s obratnosťou a za (veľmi) krátky čas (op. nemotorne, ťarbavo) • rýchlosvižkosvižne: bystro, svižko, svižne prejsť cez cestuvrtkorezkohybko: vrtko, rezko kráčal za otcombodročulo: bodro, čulo sa pohybovať po zľadovatenej plochepružnezľahka: pružne, zľahka zoskočiť z vozaexpr. šibko: šibko liezť po skaláchexpr.: dupkomhupkomhupky: dupkom, hupkom vyskočiť na rovné nohy

    porov. aj bystrý 1

    2. reagujúc, vnímajúc, uvažujúc rýchlo a dobre; prejavujúc tieto schopnosti • pohotovopohotove: bystro, pohotovo posudzovať vzniknutú situáciubystrozrako (s bystrým postrehom): bystrozrako si prezerať prichádzajúcichdôvtipneostrovtipne (s dôvtipom): dôvtipne, ostrovtipne odpovedať na otázkydômyselne: dômyselne konať na prospech podnikuduchaprítomne: duchaprítomne sa pohybovať v spoločnostivnímavo: vnímavo sledovať výkladrozumnemúdrointeligentne (prejavujúc rozumové schopnosti): rozumne, múdro uvažovať o svojich možnostiach; inteligentne rozmýšľaťhovor. šikovne: šikovne riešiť úlohy

    porov. aj bystrý 2


    hneď 1. takmer v tom istom časovom okamihu, v tejto chvíli, v túto chvíľu • ihneďokamžitezaraz: hneď, ihneď napravil svoju chybu; okamžite, zaraz sa musíš vrátiťterazmomentálnezastaráv. momentánne: teraz, momentálne urob, čo ti kázaliuž aj: hneď, už, už aj sa vráťtezačerstvazahorúca, pís. i za čerstva, za horúcazried. zhorúca: začerstva, zahorúca vyrozprával svoje zážitkybezodkladneneodkladne: bezodkladne, neodkladne to musíš vybaviťobratommihomnaskutkurazomexpr. v mihu-okamihuhovor. šmahom: obratom, mihom mu poslal peniaze; naskutku, razom, šmahom sa pustil do robotyhovor. štandopedeexpr. hnedky: štandopede, hnedky prišli domovhovor. expr. nafľaku, pís. i na fľakunár.: porád (Dobšinský)pospolu (Kukučín)stojme (Dobšinský)fraz.: hneď a zarazobratom rukyna prvý pohľad

    2. v krátkom čase, o chvíľu, o krátky čas • ihneďskoročoskoročochvíľa: počkajte chvíľu, hneď, skoro sa vráti; čochvíľa, čoskoro sa zvečerírýchlo: mal to rýchlo hotovézakrátkozanedlhoonedlhozried. okrátko: zakrátko, zanedlho, onedlho bude všetko v poriadkupriamhovor.: čosi-kdesičosi-kamsiuž-už: priam, čosi-kamsi, už-už bude tmaexpr.: zamálozamáličko (Plávka, Rázus)fraz. každú chvíľu

    3. v tesnej miestnej al. časovej blízkosti, v nasledujúcom okamihu • ihneďbezprostredne: hneď, ihneď za rohom je hotel; bezprostredne po skončení štúdia začal podnikaťtesnerovno: prišiel tesne, rovno po začiatkublízko: blízko pri ceste je odpočívadlookamžitevzápätíkniž. vzápäť: okamžite, vzápätí za učiteľom vybehli aj žiaci

    4. p. rovno 9


    letmo 1. v rýchlosti, v náhlivosti, v krátkosti • letkomúchytkom: letmo, letkom pohladila syna; úchytkom si dohovoril schôdzkurýchlov letkubehom: rýchlo, v letku sa pozdravil; behom vysypal zo seba všetko, čo vedelnarýchlonachytronapochytronapochytre: narýchlo, na(po)chytro sa zmienil o problémochkrátko: letmo, krátko sa pozrela na otcazried. naúchytky (Alexy, F. Kráľ)zastar. letky (Kukučín)zbežnepovrchne (rýchlo a menej dôkladne): zbežne, povrchne prezrel vyložené veci

    2. pohybujúc sa vo vzduchu obyč. pomocou krídel, letiac • letkomv letku: vták letmo, v letku chytá muchy; dravec prefŕkol letkom ponad poľovníkov


    náhle v krátkom čase a obyč. nerátajúc s tým • náhlorýchlo: všetko sa zbehlo tak náhle, rýchlozrazuodrazunarazrazom: zrazu, odrazu vyskočil z lavice; naraz, razom sa prudko rozohnalprudkohovor. šmahom: počasie sa prudko, šmahom zmenilo • znezradynenazdajkyznenazdaniaznenazdajky: znezrady, nenazdajky, znenazdajky vybehol na cestu rovno pred autonečakaneneočakávanenepredvídane: nečakane, neočakávane zabočil dopravalek. akútne: jej zdravotný stav sa akútne zhoršilzastar. vraz (Botto, Lenko)fraz.: obratom rukyani sa nenazdáš

    porov. aj náhly 1


    náhlivo ponáhľajúc sa, s náhlením • chytrorýchlo: náhlivo, chytro sa vrátila po kľúče; rýchlo sa obrátila dozaduv náhlostiv náhlivostiúchytkom: v náhlosti, v náhlivosti, úchytkom si zbalil vecichvatnechvátavochvatom: chvatne, chvátavo odpratala všetko zo stola; náhlivo, chvatom si potiahol z cigaretys chvatomv chvates veľkým chvatom: s chvatom, v chvate si natiahol topánky a odišielnarýchlonachytronapochytronapochytre: náhlivo, narýchlo sa rozlúčila s rodičmi; nachytro, napochytro vyrozprával, čo sa mu stalo

    porov. aj rýchlo


    narýchlo s malou spotrebou času, obyč. v časovej tiesni • nachytronapochytronapochytrenaponáhlonaponáhle: narýchlo, nachytro rozložil oheň v sporáku; napochytro, naponáhlo uvarila zapraženú polievkurýchlochytrobehomhovor. bežky: rýchlo, chytro si pobalili veci a odišliv rýchlostiv náhlosti: narýchlo, v rýchlosti, v náhlosti sa pozrel, či niečo nezabudolnáhlivoúchytkomletmoletkomzried. naúchytkyzastar. letky: náhlivo, úchytkom sa zmienil o svojich ťažkostiach; letmo, letkom si prečítal novinychvatnes chvatomzastaráv. nachvat: chvatne, s chvatom zobral, čo sa mu dostalo pod ruku; nachvat opustili úkrytsúrnenáhle (bez akéhokoľvek časového odkladu): súrne, náhle musel odísť


    rezko 1. s prudkými, rýchlymi pohybmi • zrezka: rezko, zrezka sa vydali na cesturýchlobodrobystrovrtko: rýchlo, bystro, vrtko vstal z postelečulopohyblivosviežo: čulo, sviežo vyskočil z lavicesvižnesvižkohybkokrepko: svižne, svižko, krepko vybehol po schodoch horezastaráv. reznonár. ražno (F. Hečko, Urbánek)

    porov. aj rezký 1

    2. s rozhodnosťou, s dôrazom: ráznerozhodneenergickyrezolútne: rezko, rázne odmietol akýkoľvek návrh; rozhodne, energicky poprel svoju účasť na schôdzkedôrazne: dôrazne načrtol východiská z krízy

    3. vyvolávajúc pocit chladu a sviežosti • čerstvosviežo: vonku je rezko, čerstvo, sviežoostrozastaráv. rezno: od severu ostro, rezno zadul vietor

    4. p. zľahka 4


    súrne bez akéhokoľvek časového odkladu • súrnoneodkladnebezodkladnenaliehavo: musím sa s ním súrne, neodkladne rozprávať; bezodkladne, naliehavo potrebuje pomocrýchlourýchlenenaskutku: rýchlo, urýchlene potrebujem peniazenarýchlonapochytronapochytrenaponáhlonaponáhle: k pacientovi museli narýchlo, napochytro, naponáhlo zavolať lekárakniž. urgentne: urgentne mu doručili listpošt. urgent


    začerstva, pís. i za čerstva kým je niečo nové, čerstvé; v túto chvíľu, bez meškania, bez odkladania • sčerstvazahorúca, pís. i za horúcazried. zhorúca: začerstva, sčerstva sa pochválil so svojou novou známosťou; zahorúca im všetko vyrozprávalhneďihneď: hneď, ihneď ho začal prehováraťzarazokamžite: zaraz, okamžite chcel oznámiť radostnú novinurýchlochytro: ponáhľal sa domov, aby si rýchlo, chytro všetko poznačilbezodkladneneodkladne: bezodkladne, neodkladne si to chcel všetko objasniť


    rýchlomer p. tachometer


    tachometer prístroj na meranie rýchlosti al. počtu obrátok • rýchlomer (prístroj na meranie rýchlosti) • obrátkomerotáčkomer (prístroj na meranie počtu obrátok)


    rýchlopis p. stenografia


    stenografia špeciálny druh úsporného písma na rýchle zapisovanie reči • rýchlopiszastar. tesnopis


    rýchlopisec p. stenograf


    stenograf kto stenografuje • rýchlopiseczastar. tesnopisec


    rozpustný ktorý sa ľahko rozpúšťa (obyč. o vode, tekutine) • instantný: rozpustná, instantná káva, kašarýchlorozpustný: rýchlorozpustné tabletky


    rýchlorozpustný p. rozpustný


    rýchlosť p. tempo 1


    tempo 1. rýchly pohyb: nasadiť temporýchlosť (rýchle tempo): s rýchlosťou niečo zariadiťhovor. švung: prísť do švungu

    2. rytmický pohyb pri istej činnosti • rytmus: tancovať v pomalom tempe, rytmezáber (pri plávaní): urobil niekoľko temp, záberov


    bleskový veľmi rýchly a obyč. krátko trvajúci; rýchly ako blesk: bleskový zásahzried.: bleskorýchlybleskurýchly: blesková, bleskorýchla, bleskurýchla reakcia, odpoveďokamžitý (nastávajúci hneď, v okamihu): okamžitý účinok, okamžité plnenie rozkazunáhly (veľmi rýchly a obyč. neočakávaný) • rýchly: náhly útok, rýchle rozhodnutie

    p. aj prudký


    búrlivý 1. ktorý sa vyznačuje veľkou silou, prudkosťou; ktorý je v prudkom pohybe; sprevádzaný búrkami • rozbúrený: vyplávať na búrlivé, rozbúrené morerozburácanýexpr.: rozbesnenýbesný: rozburácaný, rozbesnený víchor; rozbesnené, besné živly nedali ľuďom spať celú nocexpr.: zvíchrenýrozvíchrenýrozvírený (vetrom al. iným živlom uvedený do prudkého pohybu): zvíchrené vlny a čierne mraky predznamenávali búrkunepokojný (op. pokojný, tichý): nepokojná hladina jazeraprudkýturbulentný: prudký, turbulentný tokkniž. búrny (J. Kráľ, Vajanský)

    2. prejavovaný búrlivo, hlučne, s veľkým nadšením • burácavý: búrlivé, burácavé ovácienadšenýkniž. frenetický: nadšený, frenetický potleskhrmotný: ozval sa hrmotný smiech; hrmotné zakončenie symfóniemohutnýobrovský: rečník opúšťal miestnosť za mohutného, obrovského nadšenia davukniž. búrny

    3. rýchlo, prudko prebiehajúci; plný zvratov, napätia, nepokoja • prudkýrýchly (op. pozvoľný, pomalý): búrlivý, prudký, rýchly rozmach ekonomiky; prudký, rýchly vývoj udalostírušnýživý (plný ruchu, hluku, pohybu): rušná, živá diskusianepokojnýbúrliváckykniž. pohnutýdramatický: nepokojné, pohnuté časy, roky; umelcov búrlivácky, pohnutý, dramatický životexpr. rozkvasenýkniž. búrny

    p. aj prudký, bujný 2


    bystrý 1. ktorý má dobré tempo a ľahkosť (o pohybe); vyznačujúci sa rýchlosťou, prudkosťou • rýchlyrezkýsvižnýsvižký: kráčať bystrými, rýchlymi, rezkými krokmi (op. pomalými); svižný, svižký skok jeleňa; svižné tempoprudký (obyč. o vodnom toku) • obratnývrtkýživýpohyblivý (op. neobratný, ťarbavý): obratné, vrtké, živé pohyby; je to živé, pohyblivé dieťaľahkonohý: ľahkonohí chlapci preskakovali vatrunespráv. čiperný

    2. ktorý dobre a rýchlo vníma, reaguje (o človeku, jeho zmysloch, schopnostiach a pod.) • vnímavýchápavý: bystrý, vnímavý, chápavý žiakučenlivý (ktorý sa ľahko učí): učenlivé stvoreniecitlivý: citlivý pozorovateľ, čitateľvtipnýdôvtipnýpremýšľavý: vtipná, dôvtipná, premýšľavá hlavainteligentnýzried.: bystrohlavýbystroumnýostrovtipnýkniž. zastaráv. ostroumný: inteligentné, bystrohlavé, bystroumné, ostrovtipné, ostroumné dievčapohotovýduchaprítomný (ktorý vie včas správne reagovať): je pohotový, duchaprítomnýpredvídavýprezieravýkniž. bystrozraký (majúci bystrý postreh): predvídavý, prezieravý, bystrozraký politikšikovnýchytrýmúdry: šikovné, chytré, múdre dieťa samo objavilo chybuprenikavýostrý: prenikavý úsudok, ostrý zrakpren.: blýskavýiskrivý: blýskavý, iskrivý um

    p. aj múdry, jemný 5


    dynamický ktorý zahŕňa, prejavuje pohyb, zmenu, silu • hybný (spôsobujúci pohyb, vývin; op. statický): dynamický, hybný faktor; dynamické, hybné silypohyblivýrýchly (op. pomalý): pohyblivá, rýchla hra; pohyblivý, rýchly hráčtemperamentnýenergickýživý (prejavujúci temperament, energickosť): temperamentná, energická osobnosť; temperamentná, živá hudba; živý tanec, živé rozprávanierezkývrtký


    letmý 1. trvajúci krátko • prchavý: letmý, prchavý úsmevchvíľkový (rýchlo zanikajúci): letmý, chvíľkový dojemrýchlykrátkynáhlivý: vrhol na mňa rýchly, krátky, náhlivý pohľadpoet. plachý: plachý sen

    2. urobený, prejavený a pod. úchytkom, a preto málo dôsledný (op. dôkladný) • zbežný: už letmá, zbežná analýza ukázala, že text je nekvalitnýpovrchnýnedôslednýhrubý: letmý, povrchný opis udalostí; letmý, nedôsledný odhad ceny; povrchný, hrubý náčrt plánunevýrazný (bez pevného výrazu): zostala mu iba letmá, nevýrazná spomienka na detstvomimovoľný (op. zámerný, cieľavedomý): tejto problematiky sa dotkol iba letmou, mimovoľnou poznámkouexpr.: jemnýplachý: letmý, plachý bozk; jemný stisk ruky (op. pevný)


    mocný 1. ktorý má veľkú moc (op. slabý) • silnýveľký: mocný, silný, veľký panovníkdespotický (ktorý má neobmedzenú moc): mocný, despotický vládcavplyvný (ktorý má veľký vplyv): vplyvný politický činiteľ

    2. ktorý má veľkú fyzickú silu, odolnosť; ktorý má veľké rozmery, hodnoty, veľkú intenzitu (op. slabý) • silný: narodilo sa im mocné, silné dieťa; prehovoril mocným, silným hlasommohutný (ktorý má veľké rozmery, veľkú intenzitu): mocný, mohutný chlap; mohutný prúd vodystatnýrobustnýhodnýurastenýsvalovitýsvalnatý (s dobre vyvinutými, mocnými svalmi) • pren. býčí (op. útly): má statnú, robustnú postavu; robustná, býčia šija; mocná, hodná, urastená dievkachlapský (typický pre riadneho chlapa): zacítil chlapskú ruku na svojej tvárizdatnýhovor. dúži (zdravý a mocný; op. cintľavý, dengľavý) • nár. sukovitý: potrebujeme zdatnú, dúžu mládežpevný (ktorý dobre odoláva mechanickým al. iným účinkom): ukázal pevné zuby; mocné, pevné múry hraduveľký (ktorého rozmery, intenzita, miera presahujú priemer): veľké ruky; klásť veľký odporhrubý (ktorého hrúbka presahuje priemer): mocné, hrubé prsty; hrubé nohyprudkýintenzívnyvýdatný (ktorý má veľkú intenzitu, mieru): prudký, intenzívny, výdatný lejak; prudký, intenzívny kašeľrýchly (ktorý dosahuje veľkú rýchlosť; op. pomalý): mocný, rýchly kôňexpr. hromový (mocný ako hrom): hromový zvuknezdolnýnepremožiteľnýnezdolateľnýneochvejnýnezlomný (ktorý má veľkú, ničomu nepodliehajúcu fyzickú al. duševnú silu; svedčiaci o tom): nezdolný, nepremožiteľný nepriateľ; nezdolateľná, neochvejná, nezlomná vôľaexpr. mocnučký (obyč. o vlastnostiach dieťaťa): mocnučké pästičkyexpr. premocný (veľmi mocný)

    3. ktorý má veľký účinok (op. slabý) • účinnýpôsobivýsilný: mocné, silné očarenie niekým; účinné, pôsobivé, silné slováneodolateľný (ktorému nemožno odolať): pocítiť mocnú, neodolateľnú túžbuveľký: mať na niekoho veľký vplyv


    náhly 1. ktorý sa uskutočňuje bez predchádzajúcej prípravy, bez očakávania a pritom veľmi rýchlo (op. pomalý) • prudký (op. pozvoľný): nastala náhla, prudká zmena počasianeočakávanýnečakanýnepredvídaný (op. očakávaný, čakaný, predvídaný): náhla, neočakávaná smrť; zaskočila ich nečakaná, nepredvídaná správarýchlynáhlivýchvatný (uskutočnený narýchlo, v zhone): rýchly, náhlivý, chvatný odchod hostíurýchlený (uskutočnený bezodkladne): náhla, urýchlená výmena vedenianepripravenýneplánovaný: náhly, nepripravený, neplánovaný príchod rodičovprekvapujúcikniž. prekvapivý (vyvolávajúci prekvapenie, úžas; op. bežný, zvyčajný): prekvapujúce, prekvapivé zhoršenie zdravotného stavu pacientarapídny (veľmi zreteľný a rýchly): rapídny pokles výrobyrevolučný (s náhlymi zvratmi; op. postupný, evolučný): vo vývine nastal revolučný zlombleskový (rýchly a neočakávaný ako blesk): náhly, bleskový útokmomentálnyokamžitý (uskutočnený v okamihu, naraz, bez dlhšej prípravy, uvažovania a pod.): konal na okamžitý, momentálny popud; v jeho správaní nastala náhla, okamžitá premenaunáhlený (dopredu nepremyslený): čoskoro oľutoval vtedajšie náhle, unáhlené rozhodnutie

    2. p. rýchly


    okamžitý ktorý nastáva hneď, v okamihu; ktorý trvá okamih • náhlyrýchly (op. pomalý): okamžitá, náhla zmena; okamžitý, rýchly zásah polície; nastala náhla, rýchla smrťmomentálnychvíľkový: momentálne, chvíľkové zlyhanie mozgubezprostrednýpohotovýkniž. promptný: okamžitá, bezprostredná fotografia; bezprostredná, pohotová reakcia; dať pohotovú, promptnú odpoveďbleskový: dostať okamžité, bleskové telefonické spojenie; poskytnúť pacientovi bleskovú pomoc (op. oneskorenú)


    pohotový ktorý rýchlo a správne reaguje, koná; svedčiaci o tom • duchaprítomný: pohotový, duchaprítomný človek; pohotová, duchaprítomná poznámkabystrýobratnýšikovný (uplatňujúci v konaní bystrosť, obratnosť, dôvtip): bystrý žiak; obratný, šikovný obchodník, sprostredkovateľvynachádzavývynaliezavýhovor. trefný: vynachádzavá, vynaliezavá, trefná reakcia na urážlivé slová; vynaliezavá, trefná odpoveďrýchlykniž. promptný: rýchla, promptná obsluhapružný (pohotovo sa prispôsobujúci potrebám): pružné riešenie zmenenej situácie


    prudký 1. vyznačujúci sa veľkou silou a (nečakanou) rýchlosťou • silný (op. slabý): prihnal sa prudký, silný vietorkniž. razantný: razantný úderlek. akútny: akútny zápalstrmýrýchly (obyč. o pohybe; op. pomalý): strmý, rýchly krok; strmý, rýchly let; rýchly spád udalostírapídny: rapídny vzostupráznyvehementnýkniž. briskný: rázny, briskný útok, pohybnáhly (nečakane prudký; op. pozvoľný): nastala náhla zmena počasiadravýnespútaný: dravý, nespútaný tok riekyturbulentný: turbulentný tok, pohybostrý (prudkosťou a silou nepríjemne pôsobiaci na zmysly): zasiahlo ho ostré svetlo, ostré zvonenieživelný (prudký ako živel): živelná silableskový (s prudkosťou blesku): zasiahol ho bleskový úderzúrivýdivýdivokýexpr.: diabolskýbesný: zúrivé, divé, divoké, diabolské, besné tempoexpr.: šialenýbláznivý: šialený, bláznivý cvalhorúčkovitýpubl. hektickýkniž. zimničný (o tempe, rýchlosti)

    p. aj ničivý

    2. prudko, náhle reagujúci na podnety (o človeku); intenzívne al. živelne pociťovaný, prejavovaný (obyč. o citových prejavoch človeka) • vášnivý: prudký, vášnivý citnáruživý (prudký obyč. v ľúbostných prejavoch, zážitkoch): byť náruživý v láskevznetlivýimpulzívnypopudlivýprchký (ktorý sa vie náhle rozhnevať): vznetlivá, impulzívna, popudlivá, prchká povahaeruptívnyexplozívnyvýbušnýcholerický: eruptívne, explozívne, výbušné prejavy; cholerické správanieenergickýráznykniž. razantný: energická žena; rázne, razantné zabuchnutie dverístrmýhovor. expr.: hurtovnýhurtácky: strmý, hurtovný človek; strmé, hurtovné, hurtácke zaklopaniekraj. náramnýkniž. sverepý (o človeku) • živelnýbúrlivý: živelný duch; článok vyvolal búrlivú reakciu verejnostináhly (nastávajúci, prichádzajúci nečakane rýchlo a s veľkou intenzitou): náhle preľaknutie, vzplanutiesilnýmocný (op. slabý): silné, mocné vášnedivýdivoký: divá, divoká radosťexpr.: bláznivýšialený: bláznivá, šialená túžbapren. expr. cigánsky: cigánska krv, náturaexpr. žeravýnespráv. horkokrvný

    3. náhle stúpajúci al. klesajúci • strmýpríkry: cesta mala prudké, strmé, príkre stúpanie; prudký, strmý kopecostrý (majúci ostrý uhol): prudká, ostrá zákruta


    radikálny 1. ktorý sa usiluje o rýchle a podstatné zmeny, obyč. v politike, spoločnosti; svedčiaci o takomto úsilí (op. umiernený) • radikalistický (súvisiaci s radikalizmom): radikálni demokrati; radikálny, radikalistický politický postojrevolučný (op. evolučný): revolučné zmeny

    2. neuznávajúci kompromisy, vyčkávanie; konajúci rozhodne a rýchlo (o človeku); svedčiaci o takomto prístupe (op. mierny) • ráznyenergickýrozhodný: radikálny, rázny, energický človek; prijať radikálne, rozhodné opatrenianekompromisný (op. zmierlivý, umiernený): nekompromisné riešenie; žiadať niečo nekompromisným spôsobombojovnýostrýútočný (op. ústupčivý, poddajný): bojovný, ostrý, útočný tón; ostrý zákrok políciekrajný: krajné stanoviskobezohľadnýdrastický: bezohľadná, drastická liečba; drastická diétarýchlynáhlyprudký (op. pomalý, zdĺhavý): rýchla, náhla, prudká zmena; radikálna, rýchla náprava


    rezký 1. ktorý sa vyznačuje dobrou pohyblivosťou, pružnosťou (tela, obyč. aj ducha; o človeku); ktorý sa vyznačuje prudkosťou, rýchlosťou pohybov, tempa a pod. • čulýpohyblivývrtký: byť rezký, čulý, pohyblivý na svoj vek; rezká, vrtká starenkabodrýbystrýrýchlyčerstvýchytrý (obyč. o pohybe, kroku, tempe) • svižnýsvižký: svižný, svižký mládenec, tanečníksviežidynamický: svieže, dynamické temponelenivý: nelenivý krokskočný (o tanci, tempe, melódii a pod.)

    p. aj svižný

    2. p. rázny 3. p. ostrý 5, 6


    rýchly vyznačujúci sa rýchlosťou; uskutočňovaný, prebiehajúci v krátkom čase (op. pomalý) • bystrýrezkýdynamickýčerstvýchytrý: rýchle, bystré, rezké, dynamické, čerstvé kroky; rýchle, rezké tempo; chytrá robotableskovýbleskurýchlybleskorýchly (rýchly ako blesk): bleskový, bleskurýchly návrat; blesková, bleskurýchla schôdzaexpresnýhovor. neskl. expres: expresný, expres vlak; expresné vybavenie žiadostipren. telegrafickýnáhlivýchvatný (svedčiaci o ponáhľaní): náhlivé pohybyokamžitý (ktorý nastáva hneď): okamžitá lekárska pomocnáhly (ktorý sa rýchlo stane): zaskočila ich náhla zmena počasiakniž. promptný: promptná obsluhanár.: friškýfrišný: frišké, frišné raňajkybystronohýľahkonohý (schopný rýchleho behu): bystronohé, ľahkonohé zvierapohyblivý (rýchlo sa pohybujúci): pohyblivý futbalistarapídny (rýchly a prudký): rapídny pokleshovor. uponáhľaný: žijeme uponáhľaný životexpr.: horúčkovitýzimničný: horúčkovitá činnosť, zimničné tempohud. i pren. allegrovýnespráv. spešný • prekotný

    p. aj prudký 1


    skorý 1. vyskytujúci sa, prichádzajúci skoro, zavčasu (op. neskorý) • ranývčasný: skoré, rané ovocie; včasná zelenina; rané, včasné skladateľovo obdobie

    p. aj ranný

    2. ktorý sa stane, uskutoční veľmi rýchlo, pred očakávaným termínom • rýchlyvčasný (op. neskorý): skorá, rýchla, včasná starobanáhlynepredpokladanýnečakanýneočakávaný (op. očakávaný, predpokladaný): náhly, nepredpokladaný príchod, návrat; nečakaná, neočakávaná smrť


    súrny ktorý nemožno odložiť; ktorý si vyžaduje nevyhnutné, rýchle riešenie, zásah a pod. • neodkladnýbezodkladný: mať súrnu, neodkladnú prácu; neodkladné, bezodkladné rozhodnutienaliehavýnástojčivý: lekára zavolali k naliehavému prípadu; prísť so súrnou, nástojčivou žiadosťoukniž. urgentný: problém si vyžaduje urgentné riešenieexpresnýneskl. expresrýchly (určený na skoré doručenie): pošt.: súrny, expresný list; expres, rýchla zásielka


    svižný ktorý sa ľahko a rýchlo pohybuje (o človeku); ktorý ľahko, rýchlo a plynule prebieha • svižký: svižná, svižká starenka; svižné, svižké pohybynár.: švižnýšvižký (Hviezdoslav, Jégé)čulýživý: čulé, živé dieťa; živý tanecpohyblivývrtkýobratnýšikovný (pohybovo; op. nepohyblivý, ťarbavý): mať pohyblivého, vrtkého tanečníka; obratná, šikovná gymnastkapružnýohybnýhybkýstrunistý (ktorý má pružnosť a pevnosť; ktorý je ako struna; op. mľandravý, ochabnutý): pružné, ohybné telo; hybká, strunistá postavazastar.: strunovatýstrunovitýzried.: strunatýstrunastý (Hurban, Štúr)expr. šibkýnár. strungastý: šibký, strungastý mládeneckrepkýrezký: krepké, rezké krokysviežirýchlydynamický: svieže, rýchle, dynamické tempo (op. pomalé) • ľahkýplynulýkniž. plavný (o chôdzi, pohybe) • nespráv. čiperný


    čestný 1. konajúci v súlade so svojím svedomím, presvedčením (o človeku); svedčiaci o tom: čestní ľudia, čestný prístup (op. nečestný) • statočnýcharakterný (op. bezcharakterný): byť statočný, charakterný; charakterné konaniepoctivý (konajúci v súlade so cťou): mať poctivý úmysel; poctivý nálezcahovor. férovýneskl. fér, pís. i fair: To nie je od teba fér, férové!; férový hráččistýrýdzipočestný (bez akýchkoľvek morálnych prehreškov): čistý, rýdzi človek; žiť čistý, počestný životkniž. zried. honetný (Kukučín)

    p. aj bezúhonný

    2. udelený ako pocta, na znak úcty, ocenenia • titulárny: čestná, titulárna hodnosť; čestné členstvohonorárny (neplatený): honorárny konzul, profesor


    číry 1. ktorý je rýdzej kvality, ktorý neobsahuje prímesi, nečistoty, cudzie prvky • rýdzi: číre, rýdze zlatočistýneskalený: čistý roztok, vzduchpriezračnýpriehľadný: priezračná voda, priehľadné sklopravý (o zlate, drahokamoch) • expr.: číročistýčíročíry: číročistý, číročíry diamantstopercentný: stopercentný lieh

    2. ku ktorému sa nič nepridružuje, ktorý je tým sám osebe • úplný: číra, úplná tma; stalo sa to čírou, úplnou náhodoučistýskutočnýnaozajstnýozajstnýopravdivý: čistá, skutočná, naozajstná pravda; ozajstná, opravdivá nemožnosťpravýexpr.: číročíryčíročistý: pravá radosť; číročíre, číročisté bláznovstvoprostýsamý (za ktorým netreba hľadať nič iné): odhodlala sa na to z prostej, zo samej láskyneskalený: neskalený citholý: opierať sa o holé fakty


    čistý 1. ktorý dbá o čistotu; svedčiaci o čistote, čistotnosti (op. špinavý) • nezašpinenýneušpinenýnezamazanýneumazaný: jesť čistými, nezašpinenými, neušpinenými rukami; mať čistú, nezamazanú, neumazanú košeľuexpr.: nezafúľanýneufúľaný: vrátiť sa z ihriska nezafúľaný, neufúľanýumytý (ktorý získal čistotu umytím): umytý riadupratanývyčistenýexpr. vyleštenýsubšt. vyglancovaný: uprataný, vyčistený, vyglancovaný bytčistotnýzried. čistotymilovný (dbajúci o čistotu a poriadok): čistotná, čistotymilovná ženadezinfikovanývydezinfikovanýhygienickýodb. sterilný (zbavený choroboplodných zárodkov): dezinfikovaná bielizeň; vydezinfikovaná rana; hygienické, sterilné prostredie; sterilná injekčná striekačkanezamorenýneznečistený: nezamorené, neznečistené ovzdušiepramenitýpramenistý (o čistej vode) • expr.: čistučkýčistunkýčistulinký

    2. ktorý nenesie stopy zásahu, porušenia prvotného stavu (o veciach) • nepopísanýnepomaľovanýexpr.: nepočmáranýnepočarbaný (bez stôp po písaní, maľovaní): čistý, nepopísaný zošit; čisté, nepomaľované, nepočmárané, nepočarbané múryneskl. bianko: bianko listholý: holé stenynepoškvrnený: nepoškvrnený snehexpr.: čistučkýčistunkýčistulinký

    3. s ničím nepomiešaný, ničím neznečistený, neznehodnotený • číryrýdzi: čisté, číre, rýdze zlatopriezračnýpriehľadnýneskalenýnezakalenýpren. krištáľový (o čistej vode) • pravýstopercentný: pravá, stopercentná vlnajasný (o oblohe, farbe) • neskl. netto (op. hrubý, brutto): netto váharafinovaný: rafinovaný cukor, tukchem. intaktný (chemicky čistý): intaktná látkaexpr.: číročistýčíročíryzastaráv. kóšernýneskl. kóšer (pôvodne pripravený podľa židovských rituálnych predpisov; o jedle a nápojoch)

    4. p. čestný 1, bezúhonný, cnostný, úprimný 2 5. p. samý 1 6. p. číry 2, holý 4, skutočný 2 7. p. dôkladný


    írečitý ktorý si zachoval svoj prirodzený, pôvodný charakter, ráz • rázovitý: írečitý, rázovitý krajrýdzičistý: rýdza, čistá slovenčinasvojskýsvojrázny: svojský, svojrázny človekpôvodnýoriginálny: používal pôvodné, originálne výrazyľudový: ľudová kultúra, pieseň


    pôvodný 1. ktorý je od začiatku; ktorý si zachoval všetko také, aké mal pri svojom vzniku (op. nepôvodný) • autentický (op. neautentický): pôvodný, autentický folklóroriginálny: pôvodné, originálne exponáty z ľadovej dobyprvotnýprvýkniž. prvobytný (ktorý bol na začiatku a obyč. sa už zmenil, zanikol): prvotná príčina; prvotné, prvé náboženstvo; prvobytný charakter rodinyprapôvodnýkniž. archetypálny (pôvodný a veľmi starý): prapôvodný spôsob obživy, archetypálny zvyknajstarší: jaskyňa je najstaršie ľudské obydliedomácidomorodýodb. autochtónny (pôvodom pochádzajúci z daného miesta; op. cudzí, prisťahovaný): domáci, domorodí, autochtónni obyvatelia Amerikyírečitýrýdzi (obyč. o zachovaných tradíciách, jazykových prostriedkoch a pod.): v prejave stále používal zopár írečitých, rýdzich výrazov

    2. ktorý bol pred terajším, súčasným • predchádzajúcipredošlý: pôvodné, predchádzajúce, predošlé rozhodnutie (op. terajšie, súčasné, nové) • niekdajší: nové pomery skoro vystriedali pôvodné, niekdajšiebývalýminulýstarý (ktorý už patrí minulosti): obnovil bývalý, minulý vzťah; bývalý, minulý, starý majiteľzvyčajnýzaužívaný (aký sa zaužíval, aký býva stále): položil náradie na zvyčajné, zaužívané miesto

    3. pochádzajúci skutočne od pôvodcu (op. nepôvodný) • originálny: pôvodná, originálna myšlienka; pôvodné, originálne dielodomáci (obyč. o literatúre; op. prekladový) • vlastný: autor známy vlastnou i prekladovou tvorbousamostatný (bez cudzej pomoci, cudzieho vzoru): samostatné myslenie, dieloneprevzatýneprebraný (op. prevzatý, prebraný): pôvodné, neprevzaté, neprebrané televízne programy; neprevzatý, neprebraný štýlneodvodený: pôvodný, neodvodený význam slovasvojráznysvojskýosobitýhovor. neodkukaný (svedčiaci o jedinečnosti, pôvodnosti): svojrázne, svojské, osobité myšlienky; neodkukané modely


    pravý 1. majúci príslušné vlastnosti v najvyššej miere; vyznačujúci sa pravosťou, pôvodnosťou (op. falošný, nepravý) • skutočný: pravý, skutočný drahokam; pravý, skutočný muž; zistiť pravé, skutočné menovlastný (o mene; op. cudzí): nik nepoznal jeho vlastné menonaozajstnýozajstný: pravá, naozajstná, ozajstná idyla v zákutiach prírodyopravdivýnepredstieranýnefalšovaný: opravdivý, nepredstieraný cit; nefalšovaný záujem; nefalšované peniazeplnokrvný: stojí tu plnokrvný Indiánčistý (bez prímesí): čistý hodváb, čistý liehrýdzičírystopercentný: rýdze zlato, rýdza láskahovor. expr. spravodlivý: spravodlivá slivovicaautentickýpôvodný (op. neautentický, nepôvodný): autentické, pôvodné zábery z frontuhodnoverný (op. nehodnoverný): hodnoverný svedokneskl. par excellence

    2. práve ten jeden (obyč. z mnohých), ktorý sa najlepšie hodí, ktorý najlepšie vyhovuje, v ktorom spočíva podstata (op. nepravý) • správny (op. nesprávny): nájsť pravý, správny kľúč od dverívhodný (op. nevhodný) • náležitý (op. nenáležitý): čakal na vhodný okamih; náležité slová na náležitom miestevýstižný: výstižný argument; vlastnýskutočný: to je pravý, vlastný, skutočný dôvod

    3. p. konzervatívny 1


    rýdzi 1. p. číry 1, čistý 3 2. p. skutočný 2, pravý 1 3. p. čestný 1, šľachetný, statočný


    skutočný 1. ktorý možno vnímať zmyslami, jestvujúci v realite; zodpovedajúci skutočnosti (op. neskutočný) • reálny (op. ireálny, fiktívny): sú to skutočné, reálne objekty; skutočný, reálny počet bol menší ako uviedli v novináchefektívny (op. fiktívny): efektívne hodnotykonkrétny (op. abstraktný) • hmatateľnýpoznateľný: konkrétny, hmatateľný, poznateľný svetfaktickýskutkový (zodpovedajúci faktom, skutočnosti, nie odhadu): faktický, skutkový stavjavový: javový svet, javová podstataozajstnýnaozajstnýnaozajskýživý: mal doma ozajstného, naozajstného, naozajského, živého hada; ozajstná, naozajstná láska; nesedel tam prelud, ale živý človekpravdivýopravdivýpravýnefalšovanýúprimnýnepredstieraný: film nakrútený podľa pravdivej, opravdivej udalosti (op. vymyslenej, fantastickej); herečka plakala opravdivými, pravými, nefalšovanými slzami (op. predstieranými, falošnými); prejaviť pravý, nefalšovaný záujem o niečo; boli to jeho pravé vlasy (op. nepravé, falošné, umelé) • plnokrvný: chladnokrvnosť prezrádzala plnokrvného Angličanaživotný (op. neživotný, papierový): životná postava, životný hrdinaneskreslenýholýnahý: taká je neskreslená, holá, nahá pravda

    2. ktorý je taký, aký má byť; ktorý spĺňa očakávania, predpoklady a pod. • celýdokonalýpravýrýdzi: skutočný, pravý muž; praví, rýdzi mešťaniačistýneskalenýozajstnýnaozajstnýnaozajský: čistý, neskalený cit; neskalená radosť; našiel v deťoch ozajstné, naozajstné potešenie; je naozajská dámanepochybný: nepochybná pravdavážny: mať o niečo skutočný, vážny záujemopravdivý: opravdivé hrdinstvohovor.: hotovýúplný: to, čo dokázal, je hotový, úplný zázrak; hotový, úplný géniusnaslovovzatý: naslovovzatý odborníkneskl. kniž. par excellence [vysl. ekselans]: umelec par excellence


    statočný ktorý sa vyznačuje čestnosťou, mravnosťou, odvahou a pod. (o človeku); ktorý svedčí o týchto vlastnostiach • čestnýcharakterný: statočný, čestný, charakterný človekpoctivý (ktorému je cudzie klamstvo, podvod a pod.): stratené veci vrátil poctivý nálezcarýdzi: rýdza povahasvedomitý (konaný so zmyslom pre zodpovednosť, vyznačujúci sa tým): svedomitá robota bola preňho samozrejmosťoupočestnýslušnýporiadny (mravne bezúhonný): hľadať si počestnú, slušnú ženu; viesť poriadny životdobrýčistý: má dobré, čisté úmyslyudatnýhrdinskýkniž. chrabrý (vyznačujúci sa nevšednou odvahou, odhodlaním): zvíťaziť v udatnom, hrdinskom boji; chrabrí bojovníci


    šľachetný ktorý má dobré charakterové vlastnosti, ktorý šíri dobro, cnosť; ktorý je hodnotný z hľadiska ľudskosti al. mravnosti; svedčiaci o šľachetnosti • ušľachtilýrýdzi: stretnúť šľachetného, ušľachtilého človeka; šľachetný, rýdzi charakterkniž. dobrotivýdobrý: dobrotivá tvár starého otca; šľachetná, dobrá ženacnostnýčnostnýkniž. bohumilý (majúci prednosti, obyč. v duchu kresťanskej morálky): cnostné, čnostné skutky; bohumilá charitaveľkorysýveľkodušný (ochotný nezištne pomôcť, schopný chápať, tolerovať): veľkorysý, veľkodušný mecenáš; dôverovala mu, pretože bol veľkorysý, veľkodušnýzastar. vysokomyseľný


    úprimný 1. ktorý nezakrýva svoje myšlienky, ktorý sa nepretvaruje; ktorý koná priamo, otvorene (o človeku a jeho prejavoch; op. neúprimný, falošný) • priamyotvorenýkniž. priamočiaryhovor. rovný: vážiť si úprimných, priamych, otvorených, priamočiarych, rovných ľudí; úprimná, priama, otvorená, rovná rečprostoreký (hovoriaci pravdu neprezieravo, bez spoločenských ohľadov) • zried. prostovravný: prostoreké, prostovravné deti, staré ženypravdivý (ktorému možno uveriť, ktorý vyjadruje pravdu): úprimné, pravdivé vyznanie; pravdivá poéziapravdovravný: pravdovravná osobasrdečnýpriateľskývrúcnykniž. vrelý (citovo úprimný): srdečný, priateľský úsmev; srdečný, priateľský stisk ruky; vrúcne, vrelé srdce; vrúcny, vrelý pohľadexpr. preúprimný (veľmi úprimný)

    2. založený na úprimnosti, pravdivosti (op. falošný) • skutočnýozajstnýopravdivý: veril iba úprimnému, skutočnému, ozajstnému priateľstvu; v tvári sa jej zračilo ozajstné, opravdivé dojatienefalšovanýnepredstieraný: nefalšovaný, nepredstieraný cit; nepredstieraná radosť z kamarátovho úspechurýdzičistýpravý

    3. p. milý 1, 2


    čistota 1. stav niečoho bez cudzích prímesí • zachovanosťneporušenosťrýdzosť: čistota, rýdzosť jazykapôvodnosť: pôvodnosť folklóruoriginalitaoriginálnosť: originalita štýlu

    2. stav vyhovujúci požiadavkám mravnosti • počestnosťbezúhonnosť: čistota, bezúhonnosť charakteru; panenská čistota, počestnosťnevinnosťnepoškvrnenosť


    rýdzosť p. čistota 1


    ryha p. žliabok 1, zárez, škrabanec 1


    škrabanec 1. stopa po poškrabaní: škrabance na tváriškrabnutie: škrabnutie na dverách autaryha: ryhy na dlanišmuha: krvavá šmuha od úderov bičomhovor.: škrabaninašrám: škrabanina na okne; šrám mu hyzdí tvárdriapanec

    2. (obyč. mn. č.) pejor. niečo neúhľadne napísané al. nakreslené: tie jeho škrabance sa nedajú čítaťčarbanicačarbaninačarbanec: čarbanice, čarbaniny, čarbance po plotochexpr.: čmáranicačmáraninaškrabaninačachraninahaky-bakyháky-báky (neúhľadné písmo)


    zárez stopa po zarezaní: hlboký zárez v kmenirez: rez britvouvrubvrúbok (zárez v minulosti na rováši): označiť vrubom, vrúbkom strom na zoťatierováš (zárez na palici, na ktorej sa v minulosti značilo zaplatenie dane) • vryp (stopa po rýpaní): vrypy na sklezákres (zárez v dreve) • žliabok (zárez na súčiastkach, nástrojoch a pod.): koleso so žliabkomryha: ryhy na dlážkedrážka (zárez na spojenie, vloženie, vedenie niečoho): vypíliť drážku


    žliabok 1. vyhĺbenina na rozličných nástrojoch, súčiastkach • ryhabrázda: žliabok, ryha na kovovej platnizárezdrážkavrúbok (na spojenie, vloženie, vedenie niečoho) • hovor. zastar.: fugafalc: fugy na šindli

    2. porov. žľab


    ryhovať p. žliabkovať


    žliabkovať robiť žliabky, ryhy na niečom • ryhovať: žliabkovanie, ryhovanie keramiky


    krik silný, prenikavý, ostrý zvuk vydávaný živými tvormi: krik detí, ranenýchvreskvreskot (prenikavý zvierací hlas, expr. ľudský krik): vresk opíc; vresk, vreskot zabávajúcich sarev (mohutný zvierací hlas, expr. ľudský krik): rev levov; rev pijanovškrekškrekot (ostrý, prenikavý hrdelný zvuk, expr. ľudský krik): škrek, škrekot žiab; škrek dieťaťarykrykot (hlasné ťahavé zvuky, expr. ľudský krik): ryk, rykot zveri; víťazný ryk, rykotexpr. jakot: jakot žiakov na školskom dvorehovor. expr. tartas (Vajanský)expr. výskot (prenikavé vysoké zvuky): z dvora sa ozýval výskotpoet. vyskexpr.: haravarahurhajhuriavk (prelínajúce sa zvuky): bolo počuť haravaru, prenikavý hurhajpokrik (prerušovaný, slabší krik): radostný pokrik divákov na štadióne

    p. aj lomoz


    plač slzami prejavený pocit žiaľu, bolesti • nárek: bolestný plač, nárek nad stratou otcaexpr.: fňukotfňukfikot (prerývaný plač): ozýval sa ženský fňukot, fikotvzlykvzlykot (prerušovaný plač): potláčať vzlyk, vzlykotpoet. osrk (Hviezdoslav)expr.: bľakotbľakexpr. rev (silný plač): pustiť sa do revuexpr.: rykrykotvýlev (reč spojená s plačom): nebudem počúvať jej výlevyhovor. lamenty (Urban)poet. kviľba (Figuli)hovor. lamentácia


    ryk 1. vydávanie hlasných ťahavých zvukov (o zvieratách) • rykot: ryk, rykot zveri

    2. p. krik 3. p. plač


    ryknúť p. zakričať


    vykríknuť vydať zo seba prenikavý zvuk, prenikavo hlasno vysloviť (obyč. v citovom rozpoložení) • skríknuť: vykríknuť, skríknuť zo sna, zo strachuzvolaťkniž. skričaťkríknuť: zvolá, skričí od prekvapeniazhíknuťzahíknuťzahíkať: zhíknuť od údivuexpr.: zrevaťzarevaťzvriesknuťzvresknúťzvrešťaťzvrieskaťzavrieskaťzavrešťať (drsne, neartikulovane vykríknuť) • expr.: zrúknuťzryčaťzručaťzaryčaťryknúťzryknúťzhučaťzhúknuťzried. zhviaknuťziapnuťvyziapnuť (neartikulovane, obyč. zlostne) • pejor.: vybliaknuťzbliaknuťzabľačaťzabliakaťzaškriekaťzaškrečaťzjačaťzajačať (nepríjemne, ostro)

    p. aj zakričať


    zakričať vydať (v istom krátkom časovom úseku) silný, prenikavý hlas; takýmto hlasom niekoho na niečo upozorniť, niečo oznámiť • zavolať: zakričať, zavolať z diaľky, na druhú stranu uliceskríknuťskričaťkríknuťvykríknuť (krátko): (s)kríknuť, vykríknuť od bolestiexpr.: zakríknuťzarevaťzrevaťzavrieskaťzavrešťaťzvriesknuťzvresknúťvriesknuťvresknúťzvrešťaťzvrieskať: nahnevaný z(a)reval, zavrieskal, zvreskol na nás, aby sme sa pohlivyvresknúťvyvriesknuť: zlostne na dieťa vyvresklaexpr.: zrúknuťzahučaťzhučaťzhúknuťzahúknuťzahúkaťhúknuťzahulákať (silno, hlasno, obyč. drsne a nekultivovane zakričať) • expr. zried. zhviaknuť (Mináč)expr.: zahrmieťzahrmotaťzhrmieťzhrmotať (silno, hlbokým hlasom zakričať) • expr.: zaryčaťzryčaťzaručaťzručaťryknúťzryknúťvyryknúť (vydať neartikulovaný hlas) • expr.: zaziapaťziapnuť (obyč. zlostne zakričať) • pejor.: zaškriekaťzaškrečaťzajačaťzabľačaťzabliakaťzbliaknuťzbľačaťvybliaknuť (nepríjemne al. ako zviera) • osopiť sahovor. expr.: zhurtovaťzahartusiť (na niekoho s hnevom, rázne a pod.): z ničoho nič sa na niekoho osopiť, na niekoho zhurtovať, zahartusiťprivolať (zakričať za niekým): nahnevaný otec nám ešte čosi privolal


    rykot 1. p. ryk 1 2. p. krik 3. p. plač


    kopať 1. motykou al. iným nástrojom obracať pôdu a tak ju spracúvať • rýľovať (rýľom): kope, rýľuje záhradukypriťskyprovať (robiť zem kyprou): kyprí, skypruje zem pred výsadbou stromčekovryť: stále ryje v záhradeokopávať (kypriť pôdu okolo rastlín a zároveň zbavovať kultúrne rastliny buriny): okopáva zemiaky, repu

    2. p. hĺbiť 3. p. dobývať 4. p. kaziť 1


    kypriť robiť kyprejším, kyprým • skyprovaťprekyprovať: kypriť cesto práškom do pečiva; skyprovať, prekyprovať hriadkušuchoriťnadľahčovať (robiť vzdušnejším, ľahším): lopatou šuchorí, nadľahčuje zemkopať (kypriť motykou) • rýľovať (kypriť rýľom)


    rýľovať p. kopať 1, kypriť, ryť 2


    ryť 1. rozrušovať povrch niečoho ostrým predmetom • rýpať: bagre ryjú, rýpu povrch; diviaky ryjú, rýpu zemrozrývaťprerývať: prerývať trávnik

    2. rýľom kopať • rýľovať: ryli, rýľovali záhraduprerývaťkypriť: kypriť pôdu

    3. robiť ryhy a tak tvoriť kresbu • vyrývaťgravírovať: ryť, vyrývať ozdoby do kovu; gravírovať monogram


    báseň slovesný umelecký výtvor písaný obyč. vo viazanej reči, vo veršoch: lyrická báseňverše: verše venované matkepejor.: rýmovačkaveršovankaveršovačka (báseň bez umeleckej hodnoty): nosieval do redakcie medzi dobrými básňami aj obyčajné rýmovačky


    rýpadlo stroj na rozpájanie, naberanie a nakladanie zeminy • exkavátor: lopatové rýpadlo, lopatový exkavátorbager: čerpací bagerskraper, pís. i scraper, škrabák (stroj na rýpanie a premiestňovanie zeminy)


    nozdra nosový otvor: vťahovať vôňu nozdramirypák (predĺžené nozdry): svinský rypákexpr. chriapa (nozdry u zvierat): kôň natrčil chriapy


    rypák 1. p. nozdra 2. p. ústa


    ústa otvor na ľudskej tvári uspôsobený na prijímanie potravy a na hovorenie: malé ústa, zatvoriť ústapejor.: chlebáreňzobák: Zavri chlebáreň, zobák!pejor. gambyhovor. pejor.: pyskrypákhrub.: papuľatlama: zapchať niekomu papuľu, tlamusubšt. huba: dostať po hube


    dobiedzať nedať pokoj niekomu • dotieraťbyť dotieravý: vytrvalo dobiedzal, dotieral do nás; k sestre bol vždy dotieravýdorážaťdoberaťdoberať si: poznámkami dorážala do svojej kolegyne; doberal (si) všetkých spolužiakovpokúšaťdráždiťpichaťpodpichávaťpodpichovať (s úsilím vyprovokovať reakciu): toľko pokúšal, podpichoval, až som sa nahnevalnaberaťexpr.: zadrapovaťzadrapkávaťzabŕdaťzapáraťzadierať (útočne dobiedzať): rada naberala svojho muža; rada zapárala, zadrapovala do svojho mužaexpr.: bodaťpodkušovaťpodkušiavaťdopaľovaťdojedaťdodieraťdodievaťdokúčaťdomŕzaťdožieraťdolípaťdoskakovaťdrapkať: Čo toľko dopaľuješ, domŕzaš, doskakuješ?expr.: začínaťšpáraťštúraťštipkaťvŕtaťrýpaťryťbagrovaťhovor. expr.: vyrývaťštuchať: Nevyrývaj!hovor. orať (do niekoho) • hovor. expr.: dobŕdaťdopekaťnár. expr. nadŕľať (Tajovský)nár.: prehárčaťnapekať (Timrava)kraj. dostupovať (Rázus, Šoltésová)subšt.: štengrovať • hecovať


    domŕzať expr. sústavne nedať pokoj a tým spôsobovať podráždenie • dobiedzať: domŕzal, dobiedzal, aby mu kúpili bicykeldráždiťexpr.: podpichávaťpodpichovaťdopichovať: dráždila, dopichovala kolegyňu útočnými poznámkamihovor. omŕzať: deti omŕzali otca otázkamiexpr.: dopaľovaťdojedaťdožieraťdoskakovaťdolípaťdohúdaťdokúčať: toľko dojedala, dohúdala, až tresol dvermibyť dotieravýdotieraťdorážaťpokúšaťexpr. odŕhať (neodbytne domŕzať): sústavne doráža do suseda; pokúša, odŕha nás s hocičímnaliehaťvymáhaťhovor. tlačiť (zároveň žiadať): naliehal, tlačil na vedúceho, aby mu zvýšil platdoberaťdoberať sinaberať (mierne domŕzať): rada doberala, naberala svojho mužaexpr.: zabŕdaťzapáraťzadieraťzačínaťštúraťštipkaťdrapkaťvŕtaťrýpaťryťhovor. orať (do niekoho) • hovor. expr.: vyrývaťštuchaťfraz. expr. píliť niekomu uši/hlavusubšt.: hecovať • štengrovať


    rýpať 1. p. ryť 1 2. p. štuchať 3. p. dobiedzať


    štuchať expr. lakťom, päsťou al. zahroteným predmetom vrážať do niekoho, do niečoho • expr.: džugaťžďuchaťďugaťžďobaťdlbaťdurkať: potajomky štuchal, džugal, dlbal spolužiaka do boka; Neďugaj ma!strkaťdrgaťexpr. strcať: deti strkali, drgali do seba lakťamiexpr.: ďobaťďubať (prstom, ceruzou, paličkou a pod.) • šparchať: chlapec ďobal, šparchal do psa drúčikomexpr. rýpať: rýpal do nás lakťomnár.: klmaťštopať: klmať suseda lakťom; chlapci jeden druhého štopaliexpr. poštuchávaťpostrkávať (chvíľami)


    vŕtať 1. vrtákom vnikať do niečoho a tým robiť vyhĺbeninu • vyvrtávaťprevrtávaťprevŕtavať: vŕtali dieru do dreva, vyvrtávať, prevrtávať zubhĺbiťvyhlbovať: hĺbiť, vyhlbovať otvory do skaly

    2. (o zvieratách) rozrušovať povrch a vnikať do niečoho • zavrtávať sa: červy vŕtajú v dreve, červy sa zavrtávajú do drevahlodaťhrýzť: v drevených hradách hlodá, hryzie červotočryťrýpaťrozrývať (vŕtať v zemi): krt ryje v zemi; diviaky rozrývajú zem

    3. p. myslieť 2 4. p. znepokojovať 5. p. dobiedzať, zapárať 6. p. dobývať


    zapárať expr. rušiť pokoj niekoho, znepokojovať rečami al. iným spôsobom • expr.: zabŕdaťzadieraťzajedať: zapára, zabŕda, zadiera do každého; Čo do mňa zajedáš?expr.: podpichovaťpodpichávaťhovor. štengrovať (nabádať na isté konanie) • expr.: zadrapovať sarýpaťvŕtaťpichaťštúrať (hľadať príčinu na spor): zadrapovať sa do každej maličkosti; rýpe, vŕta, štúra do všetkéhoexpr. obtierať sa: stále sa musí o mňa obtieraťprovokovať (vyvolávať konflikt) • expr.: dobiedzaťdotieraťpokúšať


    babrať sa 1. hovor. expr. manipulovať, robiť s niečím nečistým al. robiť tak, že sa pritom človek zašpiní • hovor. expr. paprať sašpiniť sa: dieťa sa babre, papre, špiní v blateexpr.: rýpať saryť sahrabať saprehrabávať sanár. bŕsť (v zemi, v odpadkoch) • vŕtať sa (v nose) • expr.: gebriť safafrať sačičrať sabŕľať sa: decko sa pri jedle celé gebrí, fafre; čičrať sa v zemi, v prachu

    2. hovor. expr. pomaly, zdĺhavo a obyč. nešikovne niečo robiť • hovor. expr.: paprať sapiplať saprplať sa: s montovaním súčiastky sa babre, piple už pol dňahovor. expr.: šiplať sašušmať sašuchtať satitlať safafrať sa: šiple, šušme sa s prípadom dlhoexpr.: šmotkať sašmotlať saexpr. zried. šmatlať sarýpať sa: neviem, čo sa s robotou toľko šmotká, šmatle, rýpehrať saihrať sa (pomaly, ale dôkladne robiť): hrá sa, ihrá sa s čistením obloka do večerazdržiavať sa (dlho a obyč. neefektívne robiť): nezdržiavajte sa, nebabrite sa s prezliekanímexpr. cifrovať sa: čo sa s tým toľko cifrujehrub.: kašlať sakašľať savulg. srať sa

    3. p. zaoberať sa


    prehŕňať sa expr. 1. hrnutím, rozhŕňaním vecí niečo hľadať al. robiť niečo takýmto spôsobom (obyč. s malým výsledkom, príp. s urobením neporiadku) • expr.: prehrabávať saprehrabúvať saprehrabovať saprekutávať saprekutrávať sa: prehŕňa sa v knižnici; prehrabávať sa, prekut(r)ávať sa v starých veciachexpr.: premŕvať samrviť sahrabaťhrabať sahriebsťhriebsť sa: premŕva sa, hrabe (sa) v priečinkochprehľadávať: zlodeji prehľadávajú skrineexpr.: kutať (sa)kutrať sanúrať saňúrať sa: kut(r)ať sa, ňúrať sa po zásuvkáchpreberať sa (časť po časti, kus po kuse postupne brať do rúk): deti sa preberajú v ovocíhovor. expr.: štárať sašpárať sašpáraťšparchať sašparchaťštúraťštúrať sa (obyč. nejakým zahroteným predmetom): štárať sa v zemi, štúrať (sa) v cudzích veciachexpr.: bŕľať sapaprať sababrať sa (v niečom mäkkom, sypkom, mazľavom a pod.) • expr.: vŕtať saryť sarýpať sa: Prečo si sa mi vŕtal, ryl v stole?snoriť: snorí v maminých veciach

    2. p. jesť


    rýpať sa 1. p. ryť sa 1 2. p. prehŕňať sa 1, babrať sa 1, 2


    ryť sa 1. expr. rozrušovať niečo prehrabávaním • expr.: rýpať savŕtať sa: chlapci sa ryli, rýpali v hline; vŕtal sa palicou v pieskuexpr.: špárať (sa)šparchať (sa): špáral ohreblom do pahreby

    2. p. prehŕňať sa 1, babrať sa 1


    špárať (čo, v čom)špárať sa (v čom) 1. zahroteným predmetom vnikať do škár, otvorov • šparchaťšparchať sa: špára, šparchá mu ucho; šparchá si zuby, špára sa, šparchá sa v zubochexpr.: dlabaťrýpať savŕtať sa: dlabe si nos, v nose; rýpe sa, vŕta sa v nose

    2. p. prehŕňať sa 1


    drgnúť 1. prudkým pohybom naraziť • vraziťstrčiť: drgol, vrazil, strčil plecom do koleguexpr.: džugnúťďugnúťštuchnúťdlbnúťdurknúťdrcnúťdrúliťtrknúťbucnúťžďobnúťžďuchnúťštopnúťrypnúť (mierne drgnúť): džugla, štuchla kamarátku lakťom; žďobol, rypol spolužiačku pod lopatku

    2. porov. mykať


    rypnúť p. drgnúť 1


    strčiť 1. sunutím vložiť niečo niekam • vstrčiťvopchať: (v)strčiť, vopchať palicu do diery; papier si (v)strčil, vopchal do vreckazastrčiťzasunúťzastoknúť (úplne al. za niečo): (za)strčí, zasunie si ruky do vrecák; zastrčí tašku pod stôl; zastokne si kvet za páshovor. zastrknúťexpr.: šupnúťšuchnúťvšuchnúť (rýchlo): šupla, (v)šuchla mu lístok do vreckavtlačiťvtisnúť: vtlačiť, vtisnúť niekomu peniaz do dlanepodstrčiť (strčiť pod niekoho, pod niečo): podstrčiť pod dieťa plienkupostrkať (viac vecí, osôb na viaceré miesta): postrká do zásuvky všetky spisypopchaťnastrkaťnapchať (strčiť niekam väčšie množstvo niečoho): popchal, nastrkal všetko do batoha

    p. aj vopchať

    2. prudkým pohybom, nárazom niečo, niekoho zasiahnuť, do niečoho sa oprieť: strčil do mňa drúkomexpr. štuchnúťštúriť (prstom, lakťom a pod.): od zlosti štuchol dieťa do chrbta; štúril ho palicoupichnúť (niečím zahroteným) • drgnúťexpr.: dlbnúťdrcnúťtrcnúťtrknúťbucnúť (menej intenzívne): úmyselne drgol, drcol do ženy stojacej vedľa; drgni, trcni doňho, nech sa zobudíexpr. rypnúť: rypne do mňa, kde môžeexpr.: džugnúťďugnúťžďuchnúťdurknúť: džugnúť, ďugnúť do boka niekohosotiť (prudkým pohybom vychýliť z polohy): sotila ho zo schodovnár. desnúť (Kálal)zavadiť (náhodou a obyč. jemne): zavadil o nábytokzakopnúť (náhodou nohou strčiť do niečoho)


    zadrapiť sa 1. vniknutím (rukami, prstami al. niečím ostrým) do niečoho sa mocne zachytiť a držať sa • zadrapnúť (sa): zadrapila sa, zadrapla sa mu nechtami do vlasovzadrieť (sa) (drením, šúchaním vniknúť): trieska sa zadrela do kožeexpr. zried. vdrapnúť sa: pazúry sa vdrapli do mäsa

    2. expr. nájsť príčinu na spor, na vyvolanie nepokoja • zadrapnúť (sa): zadrap(i)la sa do nás pre každú maličkosťexpr. zabŕdnuť (dotknúť sa háklivej veci): kde mohol, zabŕdol do každéhoexpr.: zadrieť sazadrieť: zadrela (sa) ešte aj do toho, že zle počujemexpr.: zarýpaťzarypnúťrypnúť: na každej schôdzke do mňa (za)rypne, zarýpeexpr. zaprieť sa: matka sa zlostne zaprela do syna

    p. aj zastarieť sa


    črta 1. charakteristická vlastnosť človeka, veci, javu: povahové črty človekastránka: zlé, dobré stránky žiakovznak: dedičné znaky; hlavné znaky dobykniž. rys: každé mesto má svoje rysyexpr. punc (výrazná črta): esejistický punc knihycharakterráz (čiastočný): dedina má charakter, ráz podhorského mestečka

    2. menší prozaický literárny útvar: životopisná črtaskicahovor. škica: cestopisná skica, škicalit. causerie [vysl. kózri] (vtipná úvahová črta) • fejtónbesednica (krátky publicistický útvar písaný vtipným spôsobom): písať fejtóny, besednicezastar. zábavnica

    3. p. čiara 1


    rys1 p. výkres


    rys2 p. črta 1, znak 1


    výkres kreslením znázornený obraz: technický výkreskresba (obraz zhotovený kreslením): detské kresbyrys (narysovaný výkres)


    znak 1. výrazná charakteristická vlastnosť: hlavné znaky krízy, sprievodné znaky revolúciečrta: povahové črtystránka: podstatná stránka javucharakter: charakter vedeckostiráz: romantický ráz operypovaha: povaha chorobyexpr. punc: dielo má esejistický punckniž. atribút: atribúty národazastaráv. známka: ich rodinnou známkou sú svetlé vlasykniž. rys: podstatné rysy spoločnosti

    2. viditeľné vyjadrenie, prejavenie niečoho: na znak protestu odišielpríznak: objavili sa príznaky starnutiaprejav: prejav láskyvýraz: výraz vďakysvedectvo: horúčka je svedectvom chorobynáznak: náznaky zmenyznamenie: automobilizmus je znamením dobyznámka: ukázali sa známky nesúhlasusyndróm: syndróm hluchotyexpr. biľag (negatívny znak): biľag zradcukniž. symptóm: symptómy strachukniž. stigma: stigma menejcennosti

    3. predmet vyjadrujúci príslušnosť k niečomu: štátny znaksymbol (výsostný znak): symbol mesta Žilinyerbcímer (znak vyjadrujúci príslušnosť k istému rodu): kniežací erb, šľachtický címerštít: zemiansky štítemblémodznak (symbol príslušnosti k istému celku): olympijský emblém, nosiť na čiapke odznaktotem (znak uctievaný v primitívnych náboženstvách)

    4. ustálená forma, ktorou sa podáva istá informácia: čakať na znaksignál: svetelný signálnávesť (optické al. zvukové znamenie) • znamenie: výstražné znameniepokyn (kývnutie ako znak): pokyn rukou

    5. názorné vyjadrenie niečoho: znak násobeniaznačka: turistické značkyoznačenie: označenie ulícznamienko: znamienko rovnostiznamenie: znamenie kríža


    ryšavec ryšavý človek • expr. červenákexpr. zried. hrdzavec (Hviezdoslav)


    hrdzavieť 1. podliehať hrdzi, korózii • korodovať: kolesá od vlhkosti hrdzaveli, korodovali

    2. dostávať farbu hrdze • ryšavieť: vlasy jej hrdzaveli, ryšaveli


    ryšavieť p. hrdzavieť 2


    ryšavý sfarbený do červena (obyč. o hnedých al. svetlých vlasoch, o srsti a pod.) • hrdzavý: ryšavé, hrdzavé vrkočečervenohnedýtizianový [vysl. ticiá-]: červenohnedá, tizianová farbačervenovlasý: červenovlasé dieťakniž. rysavý: rysavá jalovicaexpr. ryšavkastýryšavkavý (jemne, slabo ryšavý)


    ryšavkastý, ryšavkavý p. ryšavý


    červeno, star. i červene majúc červenú farbu, na červenú farbu, červenou farbou • načervenodočervena, pís. i na červeno, do červena: červeno, načerveno namaľované pery; pri vode sa opálili dočervenačerešňovodočerešňovavišňovodovišňovamalinovodomalinova, pís. i do čerešňova atď. (červeno, dočervena ako čerešňa, ako višňa, ako malina): čerešňovo, malinovo, domalinova sfarbené lícakrvavokrvavočervenodokrvava, pís. i do krvava (červeno, dočervena ako krv): krvavo, dokrvava zapálené zorekarmínovorubínovovínovodokarmínovadorubínovadovínova, pís. i do karmínova atď. (červeno, dočervena ako karmín, ako rubín, ako červené víno): karmínovo, rubínovo zapálené lícapurpurovošarlátovodopurpurovanapurpurovodošarlátovanašarlátovo, pís. i do purpurova atď. • kniž. nachovodonachova, pís. i do nachova (červeno, dočervena ako purpur, ako šarlát, červeno s fialovým odtieňom): purpurovo, šarlátovo, donachova zafarbená látkahrdzavodohrdzavanahrdzavoryšavodoryšavanaryšavo, pís. i do hrdzava, na hrdzavo atď. (červeno ako hrdza): dať si zafarbiť vlasy nahrdzavo, dohrdzava, naryšavo; hrdzavo, ryšavo zafarbené vlasytehlovodotehlovanatehlovo, pís. i do tehlova, na tehlovo (červeno ako tehla): tehlovo, dotehlova natretý plotbledočerveneslabočervenečervenastočervenavočervenkavočervenkastodočervenastadočervenavadočervenkavadočervenkastanačervenkavonačervenkasto, pís. i do červenasta, na červenkavo atď. (trocha červeno, s odtieňom dočervena): červenkavo upečené mäso, opáliť sa dočervenkastaexpr.: červenučkočervenunkočervenuško: červenučko zapálená pokožka

    porov. aj červený


    ryšavo 1. porov. ryšavý 2. p. červeno


    červený ktorý má farbu krvi: červené ruže, červené perykrvavočervenýkrvavýjasnočervený (s jasným odtieňom): krvavočervené, krvavé večerné zore; jasnočervená sukňabledočervenýsvetločervenýslabočervený (s bledým odtieňom): bledočervený, svetločervený, slabočervený rúžohnivočervenýohnivý (ako plameň): ohnivočervené, ohnivé vlasyžltočervený (červený do žlta): žltočervené jablkázlatočervený (červený do zlata): zlatočervená žiarapomarančovočervenýoranžovočervený (s oranžovým odtieňom): pomarančovočervené, oranžovočervené pouličné svetlátehlovočervenýtehlový (červený ako tehla): tehlovočervené, tehlové sfarbenieparadajkovýrajčinovýrajčiakový (červený ako paradajky) • mrkvovýmrkvovočervený (červený ako mrkva) • rumelkovočervenýrumelkový (červený ako rumelka): rukavice rumelkovočervenej, rumelkovej farbykoralovočervenýkoralový (červený ako koral): koralovočervené, koralové sklokarmínovočervenýkarmínový (červený ako karmín) • malinovočervenýmalinový (červený ako malina): malinovočervené, malinové peryjahodový (červený ako jahoda) • čerešňovočervenýčerešňový (červený ako čerešne) • višňový (červený ako višne) • hrdzavočervenýhnedočervenýgaštanovočervenýhrdzavýryšavý (červený do hneda): hrubé hrdzavočervené, hnedočervené, gaštanovočervené, hrdzavé, ryšavé vrkočemäsovočervenýmäsový (červený ako čerstvé mäso) • medený (červený ako meď): medené vlasysýtočervenýživočervenýtuhočervenýtmavočervenýkniž. temnočervený (s výrazným tmavým odtieňom) • cviklovočervenýcviklový (s tmavým fialovým odtieňom): cviklovočervená, cviklová šatkagranátový (červený ako polodrahokam granát) • rubínový (červený ako drahokam rubín) • pivonkový (červený ako pivonka) • šarlátovýpurpurovýpurpurovočervenýkniž. nachový (červený ako purpur): plášť šarlátovej, purpurovej, nachovej farbyvínovočervenývínovýhovor. bordovýneskl. bordó (červený až do čierna) • červenastýčervenkastýčervenavýčervenkavý (trocha červený) • načervenastýnačervenkastýnačervenavýnačervenkavý: červenasté, červenkavé, načervenkavé lístiekniž. al. poet.: zabronenýzapálený: zabronené lupienky kvetov (Figuli), zapálené puky (Švantner)kniž.: brunátnyrumennýexpr.: červenučkýčervenuškýčervenunký (úplne al. príjemne, pekne červený)

    p. aj sčervenený


    hrdzavý 1. pokrytý hrdzou • zahrdzavenýzhrdzavený: hrdzavé, zahrdzavené rúryodb. korózny: korózny kov

    2. ktorý má farbu hrdze (obyč. o vlasoch, srsti a pod.) • ryšavýkniž. rysavý: hrdzavá, ryšavá, rysavá hlava, kravamedený (s nádychom do červena): medené vlasygaštanovočervenýčervenýohnivý: červená, ohnivá štica


Pozri výraz RY v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: srx, cht, afja, niť, vmo, pgn, avp, icp, knb, vpa, rgp, ant, frca, meg, lop
Slovník skratiek: rrl, o98, eph, thb, hhos, kaz, sai, pn, kyr, mrq, ruo, odvod, cdx, e524, wth
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV