Synonymá slova "ruc" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 46 výsledkov (1 strana)

  • potok menší prirodzený vodný tok • bystrina (prudký horský potok): rozvodnený potok, rozvodnená bystrinazried. bystrica (Hviezdoslav)jarok (menší potok): cez dedinu tečie jarokpoet. riava (horský potok s prudkým spádom): bystrá riavakniž. ručaj: zurčiaca ručaj


    ručaj p. potok


    bľačať 1. vydávať zvuky ako ovca, teľa, krava a pod. • bliakaťbľakotaťbučať: dobytok idúci na pašu bľačí, bliaka, bučímečaťmékaťmekotať (obyč. o koze, ovci) • ručaťmučaťexpr. búkať (o rožnom statku) • expr.: vybľakovaťvybľakúvať (stále, hojne, s prestávkami)

    2. p. spievať 1 3. p. kričať 1


    kričať 1. vydávať hlasný, prenikavý hlas, zvuk (o živých tvoroch, najmä o ľuďoch) • volať (niečo pritom oznamovať): z diaľky na nás kričia, volajúkríkať (Tatarka, Timrava)robiť krik: deti na dvore kričia, robia krikvykrikovaťvykríkaťvyvolávať (s prestávkami): ešte dlho za nami vykrikovali, vyvolávalipokrikovaťzried. pokríkať (prerušovane): pokrikovať na hráčovexpr.: revaťvyrevovaťvyrevúvaťvrieskaťvyvreskovaťvyvreskúvaťvrešťať: reval, vrieskal na nás z plného hrdla; opice vrešťaliexpr.: škriekaťškrečať (škrekľavo kričať) • expr. ziapať (zlostne, nahnevane) • pejor.: jačaťbľačaťbliakaťvybľakovaťvybľakúvať (nepríjemne al. ako zviera): jačal od hrôzy; Nebliakaj na mňa!expr.: zavýjaťujúkaťryčaťručať (ťahavo): ryčala od bolestiexpr. štekaťbrechať (zlostne): ustavične na seba štekaliexpr.: hulákaťhučaťhúkať (nepríjemne): huláka, húka na detiexpr. hrmieť (kričať hromovým hlasom) • expr.: hartusiťhartušiť (znepokojovať krikom) • nár.: harmantiťhvečaťhriakaťherbeľovať

    2. p. biť sa 2


    múkať (o niektorých zvieratách), vydávať charakteristické zvuky • mučaťbučať: múkanie, bučanie dobytkaručaťryčať: kravy ručia; jelene, ťavy ryčia


    plakať slzami a obyč. i zvukmi a vzlykmi prejavovať pocity žiaľu, smútku, bolesti, hnevu a pod. • slziť: plače, slzí nad rodinným nešťastímexpr. plačkaťkniž.: roniť slzyprelievať slzyexpr. cediť slzy: roní, prelieva slzy nad svojím osudomvzlykaťexpr.: fňukaťfikať (plakať s prerývaným hlasným vdychovaním vzduchu) • poet. lkaťexpr.: smokliťsmokliť sapejor. sopliť (sa): Nesmokli sa už! Nesopli sa už!expr. smrkať (plakať a pritom poťahovať vzduch nosom): pri dojímavej kázni mnohí smrkaliexpr. mrnčať (slabo plakať; o dieťati) • pren. pejor.: mraučaťmravčaťkňučaťskučaťgajdovaťdrumbľovaťgaudžaťgavdžať: decko mraučalo, gajdovalo, gaudžalo celú nocexpr. škvrndžať (Beňo)hovor. expr.: muzikovaťkoncertovaťorganovať: vedľa ktosi žalostne muzikuje, koncertujenariekať (usedavo plakať) • kvíliť (prenikavo, žalostne plakať) • expr. zdýmať (Dobšinský)expr.: revaťrumázgaťrumádzgaťrumácaťručaťrúkať (hlasno plakať) • hovor. expr.: vrieskaťvrešťaťziapaťjačaťhúkaťbliakaťzavýjať (veľmi hlasno, prenikavo a obyč. zo zlosti plakať) • vyplakávaťexpr.: vyrevúvaťvyrevovaťhovor. expr.: vyvreskúvaťvyvreskovaťvybľakúvaťvybľakovať (jednostajne, nepretržite plakať) • poplakávať (si) (chvíľami, obyč. ticho plakať): v kúte si poplakáva za stratenou hračkou

    p. aj smútiť, bedákať


    revať 1. (o zvieratách) vydávať rev • ručaťryčať: lev reve, jelene ručia; dobytok ryčíexpr.: vyrevúvaťvyrevovať (neprestajne, nástojčivo): zver vyrevúvala, vyrevovala

    2. p. kričať 1, vrieskať 2 3. p. plakať 4. p. hučať 1


    ručať 1. vydávať hlasné ťahavé zvuky • ryčať: jelene, kravy ručiaexpr. zried. rúkať: dobytok rúkatrúbiť (o jeleňoch) • bučaťexpr. búkať (vydávať zvuk ): vôl bučí, búkahúkať (vydávať zvuk ): ktosi vonku húkarevať (vydávať rev): lev revehučaťhukotať (o vode): rieka hučí, hukoce

    2. p. plakať


    vrieskať 1. (o zvieratách) vydávať vresk, škrek • vrešťať: opice vrieskajú, vreštiaškriekaťškrečať: straka škrieka, škrečí

    2. expr. (o ľuďoch) vydávať prenikavý hlas • expr.: vrešťaťvyvreskúvať: majster vrieskal, vyvreskúval na robotníkov; vrešťala ako nepríčetnákričaťrobiť krik: deti vrieskajú, kričia, robia krikexpr.: revaťvyrevúvať (hlbším hlasom kričať) • expr.: škriekaťškrečaťjačať (škrekľavo al. vysokým hlasom kričať): jačať od bolestiexpr. ziapať (zlostne kričať) • expr. hrmieť (hromovým hlasom kričať) • expr.: bľačaťbliakaťvybľakovaťvybľakúvať (nepríjemne al. ako zviera) • expr.: zavýjaťujúkaťryčaťručať (ťahavo kričať): zavýjal od strachuexpr.: štekaťbrechaťhavkaťhučaťhúkaťhulákať: Neštekaj, nehulákaj na mňa!expr.: hartusiťhartušiťhurtovať: Kto to tu hurtuje?nár.: harmantiťhvečaťherbeľovať

    3. p. plakať


    ničiť 1. spôsobovať veľké poškodenie, skazu • poškodzovaťkaziťznehodnocovať: ničí si zdravie fajčením; kazí hračkypustošiťdrancovaťdecimovaťplieniťruinovať: vojny pustošia, decimujú krajinudeštruovaťdevastovať: chemikálie devastujú pôdudemolovaťrúcať (ničiť stavbu): demolovali zariadenie, domyrozkladať (ničiť nejaké spoločenstvo): postupne rozkladali odbojové organizácieexpr.: nivočiťdepčiťdepsiť: dážď nivočil úroduexpr.: pľundrovaťhumpľovať

    2. spôsobovať duševné utrpenie • trápiťtrýzniťsužovaťsúžiť: ničia, trápia ho výčitky svedomiamoriťdeptaťzožierať (zároveň vyčerpávať): deptá, morí ho strachexpr.: mučiťhrýzťzhrýzaťkváriťkántriťnivočiťgniaviťdrviťdepčiťdepsiťspaľovaťhumpľovať: gniavi, spaľuje ho žiarlivosť; alkohol humpľuje morálku mládeže

    3. spôsobovať smrť, zánik • zabíjaťhubiťmárniť: chemické ničenie hmyzu; hubil, márnil škodcovzneškodňovaťkynožiťdorážať: dobytok dorážali na bitúnkuexpr.: kántriťrúbaťmäsiarčiťkváriť: vojsko kántrilo, rúbalo obyvateľstvo; požiar kvári horusubšt. krágľovať


    rúcať meniť na zrúcaniny • búraťboriťzried. bárať: rúcajú, búrajú staré ulicedemolovaťváľať: demolovať, váľať domyničiťpustošiťruinovať: vojny ničia, ruinujú krajinuexpr.: runcovaťruntovaťruntľovaťkniž. rumiť


    boriť sa 1. rozpadávať sa na časti • búrať sarúcať sa: hrádza sa borí, búra, rúca; pren. plány sa boria, búrajúváľať saprevaľovať saprekacovať sa: murovaná ohrada sa váľa, prevaľujezosúvať sa: breh sa zosúvaprepadávať saprepadúvať saprepadať saprebárať sa (rozpadávať sa a klesať dolu): hrob sa prepadá(va), prebára; ľad sa prebárakniž. rumiť sa: dom sa rumí

    2. vnikať do niečoho mäkkého, kyprého • zabárať sahúpať: nohy sa boria v snehu, zabárajú sa, húpu do snehuzried. bárať sazapadaťprebárať saprepadať saprepadávať saprepadúvať sa: kolesá sa boria, zapadajú, prebárajú sa do blatanár. hriaznuť (boriť sa do snehu)

    3. p. bojovať 2


    rúcať sa p. boriť sa 1


    aktivita 1. intenzívna činnosť (op. pasivita, inaktivita) • aktívnosť: politická, umelecká aktivita, aktívnosťagilitaagilnosťčulosť: čulosť v obchodných stykochčinorodosť: príznačnou črtou jeho povahy bola činorodosťživosť: v kuchyni vládla živosťruch: pracovný ruch

    2. p. život 2 3. p. činnosť 1


    hluk zmiešanina nezladených zvukov: deti robia hlukhukhukot: huk, hukot strojovhrmot: hrmot vlakovlomoz: lomoz ulicebuchot: z izby sa ozval buchotrachot: rachot padajúceho lešeniašramot: šramot kľúčovtreskotjakot: rieka sa valí s jakotomhurhajexpr. huriavkhovor. expr. štabarchovor. hurtruch (hlasný pohyb ľudí, vozidiel a pod.): pouličný ruchkrik (hluk spôsobený ľudskými hlasmi): z izby sa ozval krikvresk (hlasný hovor al. plač): vresk zabávajúcich sasubšt. brajgel


    ruch 1. rýchly, čulý a hlasný pohyb, čulá činnosť ľudí: stavebný ruch; medzi divákmi nastal ruchzhon (náhlivé vykonávanie niečoho): odišli vo veľkom zhoneexpr. trma-vrma (zmätok spôsobený neusporiadaným pohybom): na ulici nastala trma-vrmaexpr. súra (veľké náhlenie): v súre zabudol na svoj sľubhovor. expr. frmol: v domácnosti je veľký frmolšum: šum veľkého mesta (Kukučín)vír (rýchly neusporiadaný pohyb): vír na uliciachhovor. expr. virvarhovor. expr. al. zastar. tumult (Kukučín)kniž. mumraj

    2. p. aktivita 1


    zhon rýchla činnosť: robiť niečo vo veľkom zhonechvat: v chvate stratil kľúčeruch (čulý a hlasný pohyb ľudí, vozidiel a pod.): ruch v dome pred svadbounáhlivosťvír (neusporiadaný sled): vír veľkomestahovor.: pohonnaháňačka: od rána máme pohon, naháňačkuhovor. behačkaexpr. súra: v súre na to celkom zabudolexpr. kolotoč: každodenný kolotočexpr. haravara: strhla sa haravaraexpr. trma-vrma: pred bránkou hostí vznikla trma-vrmahovor. expr. frmol: predvianočný frmol v obchodochhovor. expr. virvar: virvar na ulicihovor. expr. dračka: pred pokladnicou bola dračkahovor. expr. harmataneckniž. mumraj (Zúbek)kniž. zastar. spech (J. Horák)kniž. zastaráv.: surmasurmia: okolo šatní nastala surmazastar. surmita: bojová surmita (Zúbek)hovor. expr. zastar. tumult (Kukučín)zried. šum: šum veľkého mesta (Kukučín)

    p. aj zháňačka


    život 1. súhrn javov príznačných pre živý organizmus (op. smrť) • bytiejestvovanieexistencia: náš život, naše bytie, jestvovanie je na zemi iba dočasnézastar.: súcnosúcnosťkniž. osud (okolnosti pôsobiace na život al. priebeh života): tvoj osud je v tvojich rukáchzastar. byt (spôsob života): študovať ľud, jeho byt (Vajanský)

    2. základný, podstatný prejav živej bytosti • činnosťčinorodosťaktivita: kypieť životom, činnosťou, aktivitouvitalitaelán: ostať bez vitality, bez elánuruchpohyb: ulice boli bez života, ruchu, pohybudynamika: literatúre chýba dynamika, život

    3. jestvovanie v čase • kniž. vek: zomrel v osemdesiatom roku svojho života, svojho veku

    4. usporiadanie, spôsob hospodárskeho, spoločenského, kultúrneho a pod. jestvovania ľudskej spoločnosti • svet: budovanie nového života, sveta; vtedy bol iný život, svet

    5. p. človek 1 6. p. životnosť 7. p. brucho


    ruchnúť p. spadnúť 1


    spadnúť 1. voľným pádom, vlastnou hmotnosťou al. pri strate rovnováhy (o človeku a zvierati) klesnúť dolu, na zem • padnúť: pohár (s)padol zo stola; pošmykol sa a (s)padol; (s)padnúť z koňa, (s)padnúť do jamyexpr.: rachnúťruchnúťrafnúťdruzgnúťcapiťcapnúťtrocha hrub. drisnúť (spadnúť s hrmotom) • expr.: skydnúť saskydať saskotiť sastrepať saskrochmeliť sazmechriť sasterigať sasteperiť sazrepetiť sazmlieť sakniž. sklátiť sa (často pri nešikovnosti): skydol sa ako vrece; opilec sa skotil, strepal, zmlel do priekopydet. hapať: dávaj pozor, aby si nehapalskotúľať saexpr.: kycnúťskopŕcať sakopŕcnuťskopŕcnuťskoprcnúťkoprcnúť saskopŕcnuť savykoprcnúť saskrbáľať saskrbáliť saskobŕľať sa (kotúľaním spadnúť): balvan sa skotúľal, skobŕľalexpr. zrebriť sazletieť (zvysoka): skoro sa zrebril; zletieť z rebríkaexpr.: džuchnúťžuchnúťšustnúťzošustnúť sa (spadnúť s tlmeným al. šušťavým zvukom): niečo vzadu džuchlo, žuchlo, šustlonár. expr. dzignúť: dzignúť z bicykla; Aby si nedzigol!expr. prasknúť (spadnúť s praskotom) • expr.: zhrmieťzhrmotať (spadnúť s hrmotom) • expr.: ľapnúť (prudko, neočakávane spadnúť) • expr.: bacnúťlupnúť (hlučne, s pukotom spadnúť) • expr. sfrknúť (ľahko spadnúť): klobúk mu sfrkol z hlavyexpr. scupnúť (s cupotom spadnúť): vedľa scupli šuškyexpr.: plesnúťplesknúťpľasnúťpľasknúť (spadnúť s pleskotom): hruška ples(k)la na zem; pľas(k)núť do blatazrútiť sa (prudko spadnúť; o niečom objemnom, veľkom): lietadlo sa zrútilozvaliť saexpr. zosypať sa (bezvládne): naraz sa od vyčerpania zvalil, zosypalexpr.: roztiahnuť sarozcapiť sarozčapiť sanatiahnuť sa (po páde sa na zemi vystrieť): roztiahol sa, natiahol sa, aký bol dlhýfraz. zaryť/zarýpať nosom do zeme (spadnúť tvárou na zem) • prevrhnúť saprevrátiť saprevaliť saexpr.: vyvrátiť savykrbáliť savykydnúť savyvaliť savykydať sa (pri nečakanom páde sa dostať do ležiacej polohy): auto sa prevrhlo, prevrátilo, vykydlo do priekopy; stolička sa prevrhla, prevalilapopadaťpospadávaťpospadúvať (postupne; o viacerých veciach, osobách) • dopadnúť (spadnúť na nejaké miesto, istou časťou tela a pod.): tehla dopadla na zem; dopadnúť na rovné nohy

    2. spustiť sa z výšky v drobných čiastočkách (o daždi, snehu a pod.) • padnúť: (s)padol dážď, (s)padla rosanapadnúťnapadaťspŕchnuť: napadol, napadal sneh; napadalo, spŕchlo lístienapršať (veľa) • popršaťspršať (trocha) • zried. prepŕchnuť (trocha, občas): vše prepŕchol tichý dáždik

    3. rozpadnúť sa, rozváľať sa na hromadu častí • padnúťzrútiť sazrúcať savyrúcať sazboriť sazosypať sazvaliť sa: dom (s)padol; strecha, budova sa zrútila, zosypala, zvalila

    4. p. klesnúť 1


    zrútiť sa 1. prestať jestvovať ako celok (obyč. náhle; o niečom postavenom), zmeniť sa na trosky • zrúcať sazvaliť sazváľať sa: veža sa zrútila, zvalila; neudržiavané domy sa postupne zrúcali, zváľalihovor. expr. zošutrovať sa (s hrmotom sa zrútiť): svah sa zošutrovalzboriť sarozboriť sazosypať sa: dvorana sa po dažďoch zborila, rozborila; strecha sa zosypalaexpr. ruchnúť: stavba ruchla na hŕburozrúcať sarozváľať sarozvaliť sarozpadnúť sarozsypať sa (rozložiť sa na veľa častí) • porúcať sapováľať sa (postupne)

    2. p. spadnúť 1, 3


    rúcho p. šaty


    šaty súhrn predmetov z rozličného materiálu slúžiacich na pokrytie, príp. na ozdobu ľudského tela: mužské, dievčenské šaty; kúpiť si látku na šatyoblečenie: pohodlné oblečenieodev: nekrčivá úprava odevovoblek (mužské šaty): sviatočný, pracovný oblekšatstvo (rozličné druhy šiat): obchody sú plné šatstvaošatenie (Jesenský)zried. zašatenie (Hviezdoslav)toaleta (dámske spoločenské šaty): plesová toaletaróba (dámske slávnostné šaty): večerná róbaúbor (šaty obyč. s osobitným zacielením): športový, večerný úborkostým (dvojdielny typ ženských šiat; divadelné al. maškarné dobové šaty): historické kostýmysmoking (mužský spoločenský oblek s vestou a lesklými chlopňami na saku) • galazastaráv. gála (slávnostné oblečenie): obliecť sa do gala, do gálazastar.: šat: senátorský šat (Hviezdoslav)ústroj (Figuli)ustrojenie (Plávka)zaodev (Podjavorinská)zried. odenie (Felix)kniž.: odedzašata: ženská šata (Felix)háb (Čajak)rúcho (slávnostné obradné oblečenie): kňazské rúchohovor. expr.: hábyhandry: kúpiť si nové háby, handrykniž. al. hovor. expr. háv: oblečený v slávnostnom hávehovor. pejor. zastar. šúchy (Dobšinský)subšt. ancug (mužský oblek): v skrini má plno ancugov

    p. aj šatník


    pekný 1. príjemne pôsobiaci na zmysly, obyč. na zrak al. sluch (op. nepekný, škaredý, ošklivý) • šumnýšvárny (pekný tvárou a obyč. aj postavou): pekné, šumné, švárne dievčakniž. vzhľadný (op. nevzhľadný): vzhľadný človekstrojnýurastenýdriečnyhovor. expr. neúrečný (pekný postavou): rad strojných, urastených, driečnych, neúrečných mládencovzastar. herský (Kukučín, Tajovský)rúčisúci (vyhovujúci z hľadiska krásy, výzoru): vybral si rúču, súcu nevestuelegantnýhovor. expr. fešnýhovor. neskl.: feššiktip-top (pekný a obyč. aj dobre oblečený): prešla popri nich elegantná, fešná dáma; byť šik, tip-topšarmantnýpríťažlivý (ktorý napohľad zaujme svojím osobným čarom): aj po rokoch zostala šarmantnou, príťažlivou ženouvkusnýestetický (zodpovedajúci dobrému vkusu, estetike): vkusný, estetický nábytokpôvabnýkniž. spanilý (vyznačujúci sa jemnou krásou): pôvabná, spanilá tvárroztomilýľúbeznýexpr. zastar. rozmilýexpr. anjelský (pekný a milý): roztomilé, ľúbezné, rozmilé dieťa; anjelská hlávkarozkošnýmilýhovor. chutný: vedela vyčariť rozkošný, milý, chutný úsmev na tvári; aké milé, chutné detské šatočkyexpr. utešený (plný krásy a radosti): strávili spolu utešený večerlahodnýpoet. ľúbyexpr.: rajskýnebeský (obyč. o zvuku, speve, hudbe) • očarujúciexpr. čarovnýkniž.: okúzľujúcikúzelný: očarujúca, čarovná, okúzľujúca, kúzelná melódiaparádnyhovor. cifrovaný (nápadne pekný, obyč. s ozdobami): parádne šaty, parádne kone, cifrovaný opasokdet. al. expr. čačanýneskl.: čačačeče: čačaná bábika; to je čača, čečeladnýgraciózny (obyč. o pekných pohyboch a pod.) • svedčný (ktorý pristane): svedčné šatyhovor. šikovný; malebný (príjemne pôsobiaci harmóniou farieb, zvukov al. tvarov): malebná lesná čistinakrásny (veľmi pekný): krásny krajvýstavný: výstavný kuspoet. maľovaný: šuhaj maľovanýnádhernýprekrásnykniž. čarokrásny (nezvyčajne krásny): nádherný, prekrásny, čarokrásny kvetpodmaňujúcipodmanivý (neodolateľne pekný): podmaňujúci, podmanivý hlas, zjavúžasnýkniž. úchvatný (krásou vzbudzujúci úžas): úžasný, úchvatný obrazžiarivýoslnivýoslňujúci (žiarivo krásny): žiarivý, oslnivý úsmev; oslňujúci pohľadpren. expr. rozprávkový: rozprávkové šatyúhľadný: úhľadné písmoupravený: upravené ulice, záhradkynár. nádobný (Dobšinský)expr.: peknučkýpeknuškýpeknulinkýpeknunkýchutnučkýchutnulinkýexpr. zried. prepekný (veľmi pekný) • pripekný (priveľmi pekný)

    2. p. dobrý 1, 3, 4, správny2, priaznivý 2 3. p. veľký 1


    rúči p. súci 1, šikovný 1


    súci 1. ktorý sa na niečo hodí; ktorý má potrebné vlastnosti, predpoklady na niečo • vhodný: kabát ešte súci, vhodný na nosenieschopnýdobrý: schopný, dobrý žiakkniž. spôsobilý: nie je spôsobilý na takú prácurúčihovor.: šikovnýakurátny (na všetko súci): šikovná, akurátna nevestaobratnýzručnýzastar. oberučnýexpr. kaľavný (súci do roboty, manuálne schopný): obratný, zručný remeselník; oberučná, kaľavná dievkaživotaschopnýzdatný (s dobrými psychickými al. telesnými predpokladmi): životaschopný človek, zdatný odborníkhovor. zastar. onakvý: on je onakvejší mládenec ako brat

    2. p. pekný 1


    šikovný 1. ktorý má dobré (telesné al. rozumové) schopnosti, ktorý sa vie uplatniť, presadiť; svedčiaci o šikovnosti (op. nešikovný) • schopný: na prvý pohľad to bol šikovný, schopný človek; šikovný, schopný lekársúcirúčikrepkýexpr.: kaľavnýsvedčnýhovor. akurátny (vyhovujúci zo všetkých stránok): priviedol si súce, rúče dievča do domu; tetka bola jazyčnica, ale kaľavná, akurátna ženaobratnývrtkýsvižnýsvižký (pohybovo šikovný): obratné, vrtké prsty klaviristu behali po klávesoch; s pôžitkom sa dívala na vrtkých, svižných, svižkých tanečníkovzručnýumnýzastar. oberučný (šikovný v práci, obyč. manuálnej): koberce utkané zručnými, umnými rukami starej mamy; oberučný učeňnadanýtalentovaný (ktorý má na niečo talent, nadanie): nadaný, talentovaný študentbystrýchytrýchápavýdôvtipnývynachádzavývynaliezavý (rozumovo šikovný): na svoj vek je chlapček veľmi bystrý, chytrý, chápavý; dôvtipné, vynaliezavé, vynachádzavé dieťa; vynaliezavá, vynachádzavá hlavapodnikavý (ktorý má rád činnosť, aktivitu) • praktický (ktorý si vie poradiť s akoukoľvek prácou, ktorý triezvo rozmýšľa; op. nepraktický): podnikavý sused; je veľmi praktická – poradí si so všetkým samanár. obhoditý

    2. p. dobrý 2, pekný 1


    urastený ktorý dobre vyrástol; ktorý má peknú, dobre vyvinutú postavu • driečnystrojný: mládenci urastení, driečni, strojní ako jedlestatný (urastený a silný): statný chlapkniž. hodný: vyrástlo z nej hodné dievčarúčisúci (vyhovujúci z hľadiska rastu, postavy) • vytiahnutý (do výšky) • vysoký: vytiahnutý, vysoký chlapecrozloženýrozložitý (v pleciach) • plecnatý; zried. sošný (postavou krásny a dokonalý ako socha)


    zručný ktorý vie prácu vykonávať dobre a rýchlo; svedčiaci o takejto vlastnosti (op. nešikovný) • obratnýšikovný: zručný, obratný, šikovný remeselníksúcirúčiexpr. kaľavnýhovor. akurátny: súca, kaľavná dievčinaschopnýumný: schopné, umné ruky elektrikárazastar. oberučný: oberučný učeňzbehlý (ktorý prácu dobre ovláda): zbehlý mechanikrutinný (remeselne zručný): rutinný výkon, pohyb


    životaschopný ktorý má vlastnosti potrebné do života • súcirúči: je to životaschopný mladík; súca, rúča študentkaschopnýkniž. spôsobilý: schopný, spôsobilý odborníkhovor.: šikovnýakurátny: šikovná, akurátna dievčinabystrýtalentovanýnadaný (rozumovo schopný): talentovaný herecobratnýzručnýzastar. oberučnýexpr. kaľavný (manuálne schopný): oberučný, kaľavný tovarišzdatnývitálny (s dobrými zdravotnými predpokladmi): zdatný, vitálny človekpodnikavýakcieschopnýnelenivýpríčinlivý (schopný konať v rozličných situáciách): podnikavá, príčinlivá skupina umelcovenergickýpriebojnýrázny (ktorý má veľa energie a chuti konať): energická, priebojná ženakniž. životaplný: životaplná mládež


    ručička p. ukazovateľ 1


    ukazovateľ 1. pomôcka, mechanizmus na ukazovanie smeru, stavu: ukazovateľ cesty, výškysmerovka (svetelný ukazovateľ smeru jazdy dopravného prostriedku): smerovka bliká doľavasmerovník (ukazovateľ smeru na rázcestí) • šípka (značka v podobe hrotu ukazujúca smer): správnu cestu označili šípkouručička (ukazovateľ údajov na hodinách, prístrojoch): hodinová ručička, ručička manometraodb. indikátor (mechanizmus, látka ukazujúca stav al. zmenu javov al. veľkosť veličín): chemický indikátor, indikátor ladeniapubl. barometer: barometer záujmuzastar. ukazovák (Kukučín)

    2. p. zoznam


    ručiť 1. zaväzovať sa niesť následky za niečo • zaručovať sabyť ručiteľom: organizácia ručiaca za kvalitu výrobkov; je ručiteľom za prevzatie tovaruadmin.: garantovaťbyť garantom: táto inštitúcia je garantom výstavby novej školy

    2. dávať slovnú záruku • zaručovať sa: ručím ti, zaručujem sa ti, že úlohu splnímubezpečovaťuisťovať: uisťujem ťa, že prídemhovor. garantovať: odplatím sa ti, to ti garantujem


    zodpovedať1 1. mať povinnosť niesť následky za niečo • byť zodpovednýniesť zodpovednosťpreberať zodpovednosť: zodpovedať, byť zodpovedný za poriadok; za výchovu nesú, preberajú zodpovednosť rodičiaručiťzaručovať sa (zaväzovať sa niesť následky za niečo): za bezpečnosť pracovníkov ručíš ty; zaručovať sa za svoje výrobkymôcť: ja za to nemôžem

    2. byť totožný, zhodný s niečím, nachádzať sa v stave zhody • zhodovať saodpovedať: obraz (z)odpovedá skutočnosti, zhoduje sa so skutočnosťoubyť v súladebyť v zhodebyť v súhlasesúhlasiť: údaje sú v súlade, zhode, súhlase s faktmi; výsledok počítania súhlasí s našimi predpokladmikniž. korešpondovať: váš názor korešponduje s našímzastaráv.: súzvučaťbyť v súzvukupren. rezonovať: súzvučí, rezonuje to s jeho naturelomzried. kryť sa: názor sa nekryje s realitou

    3. byť vyhovujúci, primeraný, adekvátny niečomu • vyhovovať: našim požiadavkám výrobok nezodpovedá, nevyhovujehodiť sa: na fyzickú prácu sa nehodí; hodí sa to mojim predstavám


    ručiteľ kto za niekoho al. za niečo ručí: robiť niekomu ručiteľaadmin. garantkniž. zastar. záručník (Rázus)


    držadlo prostriedok, súčiastka na držanie • držiak: kovové držadlo, kovový držiak lampyrúčka: rúčka kufrarukoväť: rukoväť mečaucho: hrniec s uchamičrienka: vykladaná črienka nožaporiskotoporisko (dlhšie držadlo pracovného náčinia): porisko, toporisko sekery, lopatyzried. topor: topor sa dolámalkosisko (držadlo kosy): nabiť kosu na kosiskoodb.: násadanásadka (žrď, žŕdka na držanie nástroja)


    rúčka p. držadlo


    puška ručná strelná zbraň s dlhou hlavňou • hovor. flinta: poľovnícka puška, flintahovor. zastar.: gverkverručnica: dať si gver na plecežart. pukačkahovor. expr. búchačkakarabína (ľahká krátka puška) • zastar. vintovka (druh vojenskej pušky staršieho typu) • predovka (starý typ pušky nabíjanej spredu) • zadovka (starý typ pušky, pri ktorej sa náboj vkladá do zadnej časti komory) • vzduchovka (puška, z ktorej sa strela vypudzuje stlačeným vzduchom) • malokalibrovkanespráv. malorážka (ľahká malokalibrová guľovnica) • guľovnica (poľovnícka puška na guľové náboje) • brokovnica (poľovnícka puška na brokové náboje)


    ručnica p. puška


    ručníček p. vreckovka


    vreckovka menší kus látky, obyč. na utieranie nosa: hodvábna vreckovka, utrieť si ústa vreckovkouručníkručníček: vysiakať sa do ručníka, do ručníčkazried. šatka: utrieť sa šatkousubšt.: šnuptichel • šnuptichľa


    ručník 1. p. vreckovka 2. p. šatka 1


    šatka 1. kus látky slúžiaci ako prikrývka hlavy, krku al. pliec: hodvábna, kašmírová šatkaručník: uviazať si ručníkpléd (na plecia): prehodiť si cez plecia čipkový plédštóla (súčasť ženského oblečenia nosená ako široký pás okolo pliec) • zried. šata (Vansová)vlniak (väčšia vlnená šatka): zakrútiť sa do vlniakaodievkaodievačka (väčšia šatka na plecia) • nespis. prehoz

    2. p. vreckovka


    ručný robený, vykonávaný rukami, nie strojom (op. strojový, automatický) • manuálny: ručná, manuálna práca

    p. aj telesný 1


    telesný 1. ktorý sa týka tela (op. duševný, psychický) • fyzický: pociťovať telesné, fyzické vyčerpanie; znášať telesnú, fyzickú bolesťodb. somatický: somatické príznaky, somatický vekmanuálnyručný (založený na využívaní fyzickej sily človeka): manuálna, ručná práca

    2. p. pohlavný


Pozri výraz RUC v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Technický slovník: conv, supravodiv, å i, , ready, tray, púpä, tlp, abb, mpeg, é ka, zr, ma, kms, binárny kód
Ekonomický slovník: t鞈, fã æ ã ã æ ã ã æ ã, hã v, ipo, bni, odr, ro2, sil, rvh, tmm, triã, a, szc, ci, dok
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV