Synonymá slova "ru" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 304 výsledkov (3 strán)
-
šikovný 1. ktorý má dobré (telesné al. rozumové) schopnosti, ktorý sa vie uplatniť, presadiť; svedčiaci o šikovnosti (op. nešikovný) • schopný: na prvý pohľad to bol šikovný, schopný človek; šikovný, schopný lekár • súci • rúči • krepký • expr.: kaľavný • svedčný • hovor. akurátny (vyhovujúci zo všetkých stránok): priviedol si súce, rúče dievča do domu; tetka bola jazyčnica, ale kaľavná, akurátna žena • obratný • vrtký • svižný • svižký (pohybovo šikovný): obratné, vrtké prsty klaviristu behali po klávesoch; s pôžitkom sa dívala na vrtkých, svižných, svižkých tanečníkov • zručný • umný • zastar. oberučný (šikovný v práci, obyč. manuálnej): koberce utkané zručnými, umnými rukami starej mamy; oberučný učeň • nadaný • talentovaný (ktorý má na niečo talent, nadanie): nadaný, talentovaný študent • bystrý • chytrý • chápavý • dôvtipný • vynachádzavý • vynaliezavý (rozumovo šikovný): na svoj vek je chlapček veľmi bystrý, chytrý, chápavý; dôvtipné, vynaliezavé, vynachádzavé dieťa; vynaliezavá, vynachádzavá hlava • podnikavý (ktorý má rád činnosť, aktivitu) • praktický (ktorý si vie poradiť s akoukoľvek prácou, ktorý triezvo rozmýšľa; op. nepraktický): podnikavý sused; je veľmi praktická – poradí si so všetkým sama • nár. obhoditý
2. p. dobrý 2, pekný 1
štiepať 1. niečím ostrým deliť po vrstvách niečo tvrdé al. takýmto delením pripravovať: štiepa drevo na podkúrenie; štiepať triesky • kálať (deliť na väčšie kusy, obyč. pomocou klinu): kála polená • rúbať (sekerou): v hore rúbe drevo
2. pociťovať ostrú, lámavú bolesť • lámať • lomiť • kálať: neos. láme, lomí ho v krížoch; kála ho v nohe • lúpať (bodavo bolieť, obyč. pri reume): lúpe ma v kolene
ťažiť1 1. získavať (zo zeme) prírodné bohatstvá • dobývať: ťažiť, dobývať naftu, nerasty • dolovať • rúbať: baníci dolujú, rúbu uhlie • bagrovať (získavať bagrom): bagrovať piesok, rašelinu • exploatovať: exploatovanie surovín
2. používať úplne vo svoj prospech • využívať: ťažiť z nešťastia iných • mať prospech • mať zisk: má prospech, zisk zo všetkého, čo podnikne • kniž. profitovať: najviac z vojny profitovali obchodníci • pejor. koristiť: koristia z dôvery kupujúcich
telesný 1. ktorý sa týka tela (op. duševný, psychický) • fyzický: pociťovať telesné, fyzické vyčerpanie; znášať telesnú, fyzickú bolesť • odb. somatický: somatické príznaky, somatický vek • manuálny • ručný (založený na využívaní fyzickej sily človeka): manuálna, ručná práca
2. p. pohlavný
trhať 1. prerušovane prudko a krátko ťahať • mykať • šklbať: trhať, mykať povrazom; neos. šklbe, trhá mu v oku • nár.: škubať (Smrek, Rázus) • skubať (Kukučín) • expr.: drmať • trmať • drmotať • drmancovať: drme, drmoce ho za kabát • sekať: posmešne seká rukami, plecom • expr.: myksovať • myksľovať • mykcovať • hegať: myks(ľ)uje konáre, hegá kľučkou • potŕhať • potrhávať • potrhovať • pomykávať • pošklbávať (prerušovane al. opakovane): pes potŕha, pomykáva reťazou; neos. pošklbáva mu sval
p. aj mykať, triasť
2. násilne deliť na kusy • šklbať: trhá papier, šklbe zošit • nár.: rusať • ruskať (trhať na drobné kúsky): rusať plachtu na obväzy • driapať: driape mäso z koristi, kožu z tváre • expr. kmásať: kmáše všetko, čo mu príde pod ruku • expr. capartiť (na kusy) • roztrhávať • pretrhávať • pretŕhať • spretrhávať: vlk roztrhával ovce; pretŕhať nite • drať (nosením): derie pančuchy, šaty
3. s úsilím vyberať (obyč. niečo pevne zasadené) • vytŕhať • vytrhávať: trhať, vytrhávať repu zo zeme; trhať, vytŕhať si vlasy • vyšklbávať • šklbať: vyšklbáva trávu; šklbe perie • lek. extrahovať (zuby)
4. prudko odstraňovať (obyč. z povrchu niečoho) • stŕhať • strhávať • strhúvať • expr.: kmásať • rafať • šklbať: trhá, stŕha, šklbe z neho šaty; vietor kmáše, rafá lístie zo stromu • driapať • expr. šarpať: driape, šarpe z nej kabát
5. p. oberať 1
trhlina voľný priestor vzniknutý roztrhnutím, rozdvojením niečoho: zemské trhliny • prasklina • puklina: praskliny, pukliny na dome • medzera: medzera medzi zubmi • škára: škáry v okne • štrbina: štrbina v dlážke • zastar. štrba (Hviezdoslav) • rozsadlina: smrek vyrastá z rozsadliny • prielom: prielom v múre • zlom: skalné zlomy • kniž. ruptúra: ruptúra vo vývine
udrieť 1. úderom, nárazom zasiahnuť človeka al. iného živého tvora • uderiť: ustúp, lebo ťa udriem, uderím (po chrbte) • buchnúť • búšiť • bachnúť: Buchni ho, bachni ho do chrbta! • expr.: trepnúť • tresnúť • tresknúť • capnúť • capiť: neposlušné dieťa trepla, tres(k)la, capla po zadku • klepnúť • klopnúť (obyč. kladivom al. podobným nástrojom): klepnem kapra po hlave • expr.: čapnúť • čapiť • ťapnúť • bacnúť • pacnúť (s menšou intenzitou): dieťa čaplo, ťaplo, baclo, paclo psíka • expr.: rachnúť • rafnúť • švacnúť • chňapnúť • chlopnúť (silným úderom): v zúrivosti ho rachol, rafol drúkom; najedovaný ho švacol, chňapol, kde zasiahol; chlopol ma po hlave • hovor. expr.: praštiť • chmeliť • pleštiť • treštiť • expr. zried. prasknúť (prudko): praštím ťa po hlave, cez ústa • švihnúť • šľahnúť • šibnúť (niečím pružným, ohybným): švihne, šľahne koňa bičom; šibne chlapca prútom • česnúť (prudko udrieť; obyč. o haluzi): haluz ho česla cez oči • kniž. mrsknúť: mrskne ho korbáčom • plesnúť • plesknúť • pľasnúť (obyč. dlaňami): v dobrej nálade ma plesne, pľasne po líci • expr.: zaťať • seknúť • reznúť • rubnúť (niečím ostrým): dva razy ho sekol, rezol, rubol linonárom pod rebrá • expr. hlobnúť: podgurážený hlobne mládenca po pleci • dať zaucho • expr.: facnúť • fľasnúť • fľasknúť • fľusnúť • fľusknúť (rukou udrieť po tvári): len sa opováž, dám ti zaucho, facnem ťa; v opitosti fľas(k)ol ženu po ústach • expr.: streliť • struhnúť • vylepiť • hovor. expr.: zasoliť • vysoliť • prisoliť (dať úder rukou niekomu): Takú ti strelím, vylepím! Zasoľ mu jednu!, ešte mu jednu prisolím • expr. priložiť: jednu mu priložil • expr.: drgnúť • ďugnúť • durknúť • hrknúť • zried. lapsnúť (koho): poriadne ho drgol, džugol päsťou do nosa; durkla, hrkla ma do chrbta • expr.: druzgnúť • luznúť • liznúť • lupnúť • lopnúť • hovor. expr. drisnúť (komu): druzgla, luzla, lizla mi zaucho; lupnem, drisnem mu zopár, že sa nespamätá • hovor. expr.: fuknúť • šuchnúť • šupnúť • pifnúť • flingnúť • flinknúť (nečakane, rýchlo): naraz mu zozadu jednu fukla, šuchla, šupla, pifla • nár. klknúť (Chrobák) • hrub. kydnúť: kydni mu lopatou, nech je ticho • expr.: zavaliť • zaraziť (prudko): zavalil ho po papuli • expr.: ovaliť • orútiť • omráčiť • ochmeliť • obúšiť • olomáziť • ohlušiť (ťažkým predmetom): ovalili, orútili, omráčili, olomázili ho drúkom; obúšiť, ohlušiť niekoho obuškom • expr.: ohlôniť • opáliť: ohlôniť palicou, opáliť bakuľou niekoho • expr.: pretiahnuť • obtiahnuť (za trest, z pomsty a pod.): však ho ja pretiahnem korbáčom; obtiahol syna remeňom • fraz. uštedriť buchnát/zaucho
2. p. buchnúť 1 3. p. napadnúť 2 4. p. nahromadiť sa 5. p. nastať
ukazovateľ 1. pomôcka, mechanizmus na ukazovanie smeru, stavu: ukazovateľ cesty, výšky • smerovka (svetelný ukazovateľ smeru jazdy dopravného prostriedku): smerovka bliká doľava • smerovník (ukazovateľ smeru na rázcestí) • šípka (značka v podobe hrotu ukazujúca smer): správnu cestu označili šípkou • ručička (ukazovateľ údajov na hodinách, prístrojoch): hodinová ručička, ručička manometra • odb. indikátor (mechanizmus, látka ukazujúca stav al. zmenu javov al. veľkosť veličín): chemický indikátor, indikátor ladenia • publ. barometer: barometer záujmu • zastar. ukazovák (Kukučín)
2. p. zoznam
ulievať sa hovor. expr. vyhýbať sa povinnostiam, práci • subšt. flákať sa: teší sa, keď sa môže v robote ulievať, flákať • postávať • obstávať (namiesto práce al. počas nej venovať sa zábave, rozptýleniu): chlapi už od desiatej postávajú, obstávajú, debatujú • zaháľať • leňošiť • expr. hlivieť (byť nečinný): celý deň zaháľa, leňoší, hlivie • fraz.: ruky si plekať • postávať so založenými rukami
urastený ktorý dobre vyrástol; ktorý má peknú, dobre vyvinutú postavu • driečny • strojný: mládenci urastení, driečni, strojní ako jedle • statný (urastený a silný): statný chlap • kniž. hodný: vyrástlo z nej hodné dievča • rúči • súci (vyhovujúci z hľadiska rastu, postavy) • vytiahnutý (do výšky) • vysoký: vytiahnutý, vysoký chlapec • rozložený • rozložitý (v pleciach) • plecnatý; zried. sošný (postavou krásny a dokonalý ako socha)
valiť sa 1. prúdom al. valivým pohybom sa posúvať • gúľať sa • kotúľať sa • váľať sa: balvany sa valia, gúľajú, váľajú do údolia • rútiť sa • hrnúť sa (valiť sa veľkou rýchlosťou): búrka sa rúti, hrnie • expr.: hnať sa • šústať: krv sa mu ženie do hlavy; dážď šústa z oblakov • kniž. zastar. roniť sa: rieka sa roní
2. p. hrnúť sa 1, 2
víla nadprirodzená bytosť v podobe krásnej ženy: lesné víly • rusalka (vodná víla) • panna: morská panna • najáda (vodná víla v gréckej mytológii)
vreckovka menší kus látky, obyč. na utieranie nosa: hodvábna vreckovka, utrieť si ústa vreckovkou • ručník • ručníček: vysiakať sa do ručníka, do ručníčka • zried. šatka: utrieť sa šatkou • subšt.: šnuptichel • šnuptichľa
vrieskať 1. (o zvieratách) vydávať vresk, škrek • vrešťať: opice vrieskajú, vreštia • škriekať • škrečať: straka škrieka, škrečí
2. expr. (o ľuďoch) vydávať prenikavý hlas • expr.: vrešťať • vyvreskúvať: majster vrieskal, vyvreskúval na robotníkov; vrešťala ako nepríčetná • kričať • robiť krik: deti vrieskajú, kričia, robia krik • expr.: revať • vyrevúvať (hlbším hlasom kričať) • expr.: škriekať • škrečať • jačať (škrekľavo al. vysokým hlasom kričať): jačať od bolesti • expr. ziapať (zlostne kričať) • expr. hrmieť (hromovým hlasom kričať) • expr.: bľačať • bliakať • vybľakovať • vybľakúvať (nepríjemne al. ako zviera) • expr.: zavýjať • ujúkať • ryčať • ručať (ťahavo kričať): zavýjal od strachu • expr.: štekať • brechať • havkať • hučať • húkať • hulákať: Neštekaj, nehulákaj na mňa! • expr.: hartusiť • hartušiť • hurtovať: Kto to tu hurtuje? • nár.: harmantiť • hvečať • herbeľovať
3. p. plakať
vŕzgať 1. vydávať al. spôsobovať tlmene škrípavý zvuk, aký vzniká pri trení plôch o seba • vŕzať: drevené schody, parkety vŕzgajú, vŕzajú; topánky vŕzgajú, vŕzajú; vŕzať dverami • expr.: vrzgotať • vrzúkať: pánty vrzgocú, vrzúkajú • expr.: vržďať • chrapčať • chrapšťať • rupčať • rupkať (obyč. o snehu): sneh vŕzga, vrždí, chrapčí, rupčí pod nohami; kyslá kapusta vrždí pod zubami • škrípať • škripieť • expr. škripotať (ostro vŕzgať): brzdy, kolesá škrípu, škripia; piesok škripoce pod nohami
2. p. hrať 1 3. p. viaznuť 2
všemožne všetkými možnými silami a prostriedkami, každým spôsobom, akýmkoľvek spôsobom • všelijako • hovor. všelijak: všemožne, všelijako sa usiluje, aby ho prijali • nástojčivo (všetkými silami a dôrazne): nástojčivo sa domáha uznania • nasilu • expr.: silou-mocou • zubami-nechtami • stoj čo stoj: nasilu, silou-mocou, stoj čo stoj by chcel byť prvý • fraz. rukami-nohami
základný tvoriaci najdôležitejšiu, nevyhnutnú (sú)časť niečoho • hlavný: základný, hlavný princíp učenia • uholný • osnovný • východiskový (tvoriaci súčasť základu): položili uholný kameň stavby • prvotný • primárny: prvotný význam; primárna funkcia, vlastnosť (op. druhotný, sekundárny) • centrálny • kľúčový • dominantný: centrálne postavenie; kľúčový, dominantný prvok • zásadný • ťažiskový: zásadný, ťažiskový problém • kniž.: fundamentálny • meritórny • principiálny • kapitálny • kardinálny • substanciálny • bazálny: principiálny rozdiel; kapitálne, substanciálne otázky • podstatný: Všímaj si najprv podstatné veci, vlastnosti! • existenčný (týkajúci sa existencie): existenčné potreby • expr. psí: psia povinnosť • kniž.: konštitutívny: konštitutívne prvky • kmeňový (základný a nemenný): kmeňový stav pracovníkov, kmeňové stádo • začiatočný • prvopočiatočný • zárodkový • zárodočný • pren. embryonálny (základný a prvý z hľadiska pôvodu): začiatočný, zárodočný stav • neodvodený: neodvodený význam slova • elementárny • jednoduchý • triviálny (základný a najmenej zložitý): neovláda ani základné, elementárne, jednoduché pravidlá prevádzky • všeobecný (nezabiehajúci do podrobností): všeobecné vzdelanie • kniž. rudimentárny: rudimentárne znaky života • školácky • začiatočnícky: školácka chyba
zakrpatený 1. nenormálne malý, zaostalý vo fyzickom raste, vývine • nedorastený • nevyvinutý: zakrpatený, nedorastený človek • krpatý: krpatý strom • biol. rudimentárny: rudimentárna kvetena • nár. pejor. podkasaný (o človeku al. zvierati)
2. p. zaostalý
zápas 1. úsilie prekonať súpera silou: podľahnúť v zápase, poraziť protivníka v zápase • bitka: pustiť sa do bitky • boj: zvíťaziť v boji • potýčka (krátky zápas): potýčky hliadok • šarvátka: vyvolať šarvátku • zrážka: krvavé zrážky • súboj: letecký súboj • duel: stretnúť sa v dueli • expr.: pračka • ruvačka: v krčme sa strhla pračka, ruvačka • hovor. pasovačka: junácke pasovačky • poet. zápol (Roy)
2. úsilie o dosiahnutie niečoho, premoženie niečoho, niekoho: volebný zápas • boj: konkurenčný boj • kniž. zápolenie: zápolenie s prekážkami • kniž. borba: životná borba • zastar. úbehy (Zguriška)
3. súťaženie dvoch družstiev al. jednotlivcov v istom druhu športu: futbalový zápas • stretnutie: víťazné stretnutie • kniž. zápolenie: zápolenie družstiev malo dramatický priebeh • preteky (zápas o prvenstvo): automobilové preteky • šport. slang. meč (pôv. pís. match): vyhrať meč • zastar. úbehy (Dobšinský)
zaťať 1. vraziť ostrým predmetom, nástrojom do niečoho • seknúť • zaseknúť: zaťať do dreva, zaseknúť do pňa, seknúť čakanom do skaly • nár. zatnúť • zarúbať • zarubnúť • rubnúť (sekerou, mečom a pod.): zarúbal sekerou do stromu • hovor. expr. zafakliť: zafaklil si sekerou do nohy • zaraziť: prudko zarazil rýľ do zeme • zarezať (ostrým nástrojom urobiť zárez): zarezať si do nohy, do živého; zarezať do kôry • zakosiť (kosou zaťať): zakosil do cudzieho • pozatínať (postupne al. na viacerých miestach): pozatínať do stromu
2. silno, pevne dať k sebe • stisnúť • zovrieť: stisnúť, zaťať zuby, zovrieť päste • zaseknúť • zaklenúť • zakleniť • zakliesniť • zaklesnúť • zakliniť (medzi niečo): zaseknúť, zaklenúť jazyk medzi zuby • pozatínať (postupne): pozatínať päste
3. p. udrieť 1 4. p. zatarasiť
zaujímať sa prejavovať záujem o niečo, o niekoho • mať záujem • hovor. interesovať sa: zaujímať sa, mať záujem o nové spôsoby hospodárenia • stáť (o niečo): už o to nestojím, už ma to nezaujíma • expr.: trhať sa • ruť sa • ruvať sa • biť sa (prejavovať veľmi veľký záujem): mládenci sa o ňu trhajú, rujú, ruvú • expr. poškuľovať (nepriamo, nenápadne sa zaujímať o niečo): poškuľuje po novom aute • byť zvedavý (zaujímať sa o výsledok niečoho): sú zvedaví, ako sa zápas skončil
závoj priesvitná tkanina na zahalenie tváre, hlavy al. pliec: biely svadobný závoj • kniž. rúško: hodvábne rúško • hovor. zastar. šlajer
zhon rýchla činnosť: robiť niečo vo veľkom zhone • chvat: v chvate stratil kľúče • ruch (čulý a hlasný pohyb ľudí, vozidiel a pod.): ruch v dome pred svadbou • náhlivosť • vír (neusporiadaný sled): vír veľkomesta • hovor.: pohon • naháňačka: od rána máme pohon, naháňačku • hovor. behačka • expr. súra: v súre na to celkom zabudol • expr. kolotoč: každodenný kolotoč • expr. haravara: strhla sa haravara • expr. trma-vrma: pred bránkou hostí vznikla trma-vrma • hovor. expr. frmol: predvianočný frmol v obchodoch • hovor. expr. virvar: virvar na ulici • hovor. expr. dračka: pred pokladnicou bola dračka • hovor. expr. harmatanec • kniž. mumraj (Zúbek) • kniž. zastar. spech (J. Horák) • kniž. zastaráv.: surma • surmia: okolo šatní nastala surma • zastar. surmita: bojová surmita (Zúbek) • hovor. expr. zastar. tumult (Kukučín) • zried. šum: šum veľkého mesta (Kukučín)
p. aj zháňačka
zjavný ktorý sa dá hneď vidieť (op. skrytý) • očividný: zjavná, očividná chyba • viditeľný • badateľný • zbadateľný • znateľný • sledovateľný • pozorovateľný • spozorovateľný: badateľné, pozorovateľné kontúry domov • priezračný • priehľadný: jeho úmysly sú celkom priehľadné • zreteľný • nápadný • expr. okatý • výrazný • zrejmý • jasný (veľmi dobre vnímateľný zmyslami): zreteľný, jasný rozdiel • rukolapný • markantný • hmatateľný • presvedčivý (zjavný a konkrétny): rukolapný, markantný, presvedčivý dôkaz • neodtajiteľný • neodškriepiteľný: neodtajiteľné, neodškriepiteľné otcovstvo • neskrývaný • netajený • otvorený: neskrývaný, netajený odpor, obdiv; otvorený boj • evidentný • kniž.: eklatantný • frapantný • flagrantný • fraz. do očí bijúci: bol to evidentný, flagrantný, do očí bijúci prípad porušenia zákona • hovor. vyslovený (celkom zjavný): vyslovený nezmysel
zlom 1. náhle, prenikavé nadobudnutie iných vlastností, iného rázu: dejinný zlom vo vývine spoločnosti • obrat: obrat v myslení • zvrat: dramatický zvrat v rokovaní • prevrat: vynález znamenal prevrat v technike • zmena: nemal rád prudké zmeny • premena: premena v názoroch • kniž. prelom: prelom v zmýšľaní ľudí • kniž. ruptúra: v básnikovom vývine nastala ruptúra
2. výrazné časové rozhraničenie medzi dvoma časovými úsekmi: na zlome vekov • kniž. prelom: na prelome tisícročí • rozhranie: rozhranie medzi 16. a 17. storočím • hranica: hranica medzi letom a jeseňou • predel • priedel: predel desaťročí
3. p. trhlina
znepokojovať vyvolávať nepokoj, napĺňať obavou • trápiť • tlačiť: priateľove správy ma znepokojujú, trápia, tlačia • zried. nepokojiť • expr. omínať: už dlhší čas ma tá vec omína • nár. omykať: starosť ho omyká • hovor. zastar. turbovať: Neturbuj sa nad tým! • hovor. bantovať: vtáčiky v hniezde neslobodno bantovať • rušiť • vyrušovať (zasahovať do pokoja niekoho): hlas zo susednej miestnosti ma ruší, vyrušuje • expr.: balušiť • mátať • mátožiť: baluší, máta ma zlá predstava • expr.: hartusiť • hartušiť (znepokojovať hlukom, krikom a pod.) • expr. vŕtať: spomienka mu vŕta v duši • pokúšať • dráždiť • rozčuľovať • popudzovať • rozrušovať • hnevať • zlostiť • jedovať: Nechaj psa na pokoji, nepokúšaj, nedráždi, nehnevaj ho!; popudzuje, rozčuľuje, rozrušuje ich predstava prehry • škrieť • mrzieť: škrie, mrzí ho, že ho asi nevyberú do reprezentácie • expr.: dopekať • dokúčať: dopekajú ho myšlienky na neúspech • zmietať (citovo silno vzrušovať): zmieta ním nenávisť
zodpovedať1 1. mať povinnosť niesť následky za niečo • byť zodpovedný • niesť zodpovednosť • preberať zodpovednosť: zodpovedať, byť zodpovedný za poriadok; za výchovu nesú, preberajú zodpovednosť rodičia • ručiť • zaručovať sa (zaväzovať sa niesť následky za niečo): za bezpečnosť pracovníkov ručíš ty; zaručovať sa za svoje výrobky • môcť: ja za to nemôžem
2. byť totožný, zhodný s niečím, nachádzať sa v stave zhody • zhodovať sa • odpovedať: obraz (z)odpovedá skutočnosti, zhoduje sa so skutočnosťou • byť v súlade • byť v zhode • byť v súhlase • súhlasiť: údaje sú v súlade, zhode, súhlase s faktmi; výsledok počítania súhlasí s našimi predpokladmi • kniž. korešpondovať: váš názor korešponduje s naším • zastaráv.: súzvučať • byť v súzvuku • pren. rezonovať: súzvučí, rezonuje to s jeho naturelom • zried. kryť sa: názor sa nekryje s realitou
3. byť vyhovujúci, primeraný, adekvátny niečomu • vyhovovať: našim požiadavkám výrobok nezodpovedá, nevyhovuje • hodiť sa: na fyzickú prácu sa nehodí; hodí sa to mojim predstavám
zreteľne 1. vyjadruje, že dej, stav, vlastnosť sú dobre vnímateľné zmyslami • jasne • zjavne • evidentne: zreteľne, jasne počul nejaké zvuky; je zjavne, evidentne spokojný • očividne • navidomoči: je mu už očividne, navidomoči lepšie • viditeľne • badateľne • pozorovateľne • znateľne • zastar. znatne: viditeľne, badateľne sa usmiala; dosahuje pozorovateľne, znateľne lepšie výsledky • zrejme: rozdiel videl celkom zrejme, zreteľne • rukolapne • hmatateľne • subšt.: makavo • makateľne: podarilo sa mu rukolapne, hmatateľne dokázať, že má pravdu • kniž.: eklatantne • flagrantne: tieto nálezy eklatantne, flagrantne dokazujú, že tu ľudia žili pred dvoma tisícročiami • výrazne • markantne • prenikavo (veľmi zreteľne): od posledného razu sa výrazne, markantne, prenikavo zlepšil
2. p. ostro 7 3. p. výslovne 1
zrúcanina zvyšky múrov nejakej stavby • ruina: zrúcanina, ruina domu, zámku; ruiny kostola • rozvalina: ležať v rozvalinách • pomn. rumy: rumy hradu • troska (zvyšky zrúcaniny): trosky budovy • sutina (Karvaš)
zrúcanisko miesto so zrúcaninami • rumovisko • zbúranisko: upravovať zrúcanisko; z hradu ostalo len rumovisko; miesto domu našiel zbúranisko • zborenisko • rozvaliny • zried. rumisko (Figuli) • zried. zvalenisko: zvalenisko zámku
zručný ktorý vie prácu vykonávať dobre a rýchlo; svedčiaci o takejto vlastnosti (op. nešikovný) • obratný • šikovný: zručný, obratný, šikovný remeselník • súci • rúči • expr. kaľavný • hovor. akurátny: súca, kaľavná dievčina • schopný • umný: schopné, umné ruky elektrikára • zastar. oberučný: oberučný učeň • zbehlý (ktorý prácu dobre ovláda): zbehlý mechanik • rutinný (remeselne zručný): rutinný výkon, pohyb
zrútiť sa 1. prestať jestvovať ako celok (obyč. náhle; o niečom postavenom), zmeniť sa na trosky • zrúcať sa • zvaliť sa • zváľať sa: veža sa zrútila, zvalila; neudržiavané domy sa postupne zrúcali, zváľali • hovor. expr. zošutrovať sa (s hrmotom sa zrútiť): svah sa zošutroval • zboriť sa • rozboriť sa • zosypať sa: dvorana sa po dažďoch zborila, rozborila; strecha sa zosypala • expr. ruchnúť: stavba ruchla na hŕbu • rozrúcať sa • rozváľať sa • rozvaliť sa • rozpadnúť sa • rozsypať sa (rozložiť sa na veľa častí) • porúcať sa • pováľať sa (postupne)
2. p. spadnúť 1, 3
život 1. súhrn javov príznačných pre živý organizmus (op. smrť) • bytie • jestvovanie • existencia: náš život, naše bytie, jestvovanie je na zemi iba dočasné • zastar.: súcno • súcnosť • kniž. osud (okolnosti pôsobiace na život al. priebeh života): tvoj osud je v tvojich rukách • zastar. byt (spôsob života): študovať ľud, jeho byt (Vajanský)
2. základný, podstatný prejav živej bytosti • činnosť • činorodosť • aktivita: kypieť životom, činnosťou, aktivitou • vitalita • elán: ostať bez vitality, bez elánu • ruch • pohyb: ulice boli bez života, ruchu, pohybu • dynamika: literatúre chýba dynamika, život
3. jestvovanie v čase • kniž. vek: zomrel v osemdesiatom roku svojho života, svojho veku
4. usporiadanie, spôsob hospodárskeho, spoločenského, kultúrneho a pod. jestvovania ľudskej spoločnosti • svet: budovanie nového života, sveta; vtedy bol iný život, svet
5. p. človek 1 6. p. životnosť 7. p. brucho
životaschopný ktorý má vlastnosti potrebné do života • súci • rúči: je to životaschopný mladík; súca, rúča študentka • schopný • kniž. spôsobilý: schopný, spôsobilý odborník • hovor.: šikovný • akurátny: šikovná, akurátna dievčina • bystrý • talentovaný • nadaný (rozumovo schopný): talentovaný herec • obratný • zručný • zastar. oberučný • expr. kaľavný (manuálne schopný): oberučný, kaľavný tovariš • zdatný • vitálny (s dobrými zdravotnými predpokladmi): zdatný, vitálny človek • podnikavý • akcieschopný • nelenivý • príčinlivý (schopný konať v rozličných situáciách): podnikavá, príčinlivá skupina umelcov • energický • priebojný • rázny (ktorý má veľa energie a chuti konať): energická, priebojná žena • kniž. životaplný: životaplná mládež
živý 1. ktorý prejavuje znaky života (op. mŕtvy, neživý) • žijúci: živé, žijúce bytosti, organizmy • kniž. zastar. živúci: živúca príroda • expr.: živučký • živučičký: vrátil sa domov živučičký, živý
2. stále pôsobiaci • aktuálny: stále živé, aktuálne myšlienky • trvajúci • pretrvávajúci: trvajúce, pretrvávajúce otázky, problémy
3. ktorý má veľa energie a dobrú schopnosť pohybu; svedčiaci o tom • čulý • pohyblivý: živé, čulé, pohyblivé dieťa • bodrý • krepký: bodrý mladík, bodrá myseľ • bystrý • vrtký • obratný • hybký • expr. šibký: bystré, obratné pohyby tanečníc • temperamentný • energický (veľmi živý): má živú, temperamentnú, energickú povahu • živelný • prudký • impulzívny (ktorý živo, prudko reaguje): živelné, impulzívne gestá • životaschopný • vitálny: je to veľmi živý, životaschopný, vitálny človek • nespráv. čiperný
p. aj veselý
4. plný pohybu, ruchu (op. pokojný) • rušný: živá, rušná ulica • frekventovaný: stál na frekventovanej križovatke
5. konaný, prejavovaný s veľkou intenzitou • intenzívny • silný: živý, intenzívny záujem; dielo malo živý, silný ohlas • veľký • mohutný: urobiť na niekoho mohutný dojem • výrazný: výrazná vôňa kvetov • prenikavý • ostrý • expr. žeravý: pocítil ostrú, žeravú bolesť v kolene • čulý: bolo počuť živú, čulú zábavu, vravu
6. p. žiarivý 1, pestrý 1, 2 7. p. názorný 8. p. skutočný 1 9. p. životodarný 1, 2
knižnica 1. zbierka kníh al. miestnosť určená na túto zbierku; ustanovizeň na zhromažďovanie a požičiavanie kníh; budova al. priestory tejto ustanovizne • kniž. bibliotéka: dopĺňať si svoju knižnicu, bibliotéku; pozvať niekoho do knižnice, do bibliotéky; mestská, kláštorná knižnica, bibliotéka • hovor. príručka (príručná knižnica)
2. skriňa na knihy • zastar. knihovňa: uložiť knihu do knižnice, do knihovne • knihovnička (polica na knihy)
3. p. edícia
náruč p. náručie
náručie priestor medzi roztiahnutými rukami; jeho obsah • kniž. náruč: vziať dieťa do náručia, do náruče; náručie, náruč sena • objatie: vymaniť sa z objatia
náruživosť p. vášeň 1, 2
vášeň 1. prudký cit bez rozumovej kontroly • afekt: podľahnúť vášni, afektu; slepá vášeň • vášnivosť • náruživosť (prudký ľúbostný cit): byť plný vášnivosti, náruživosti • láska (telesná): zahorieť láskou k niekomu • žiadostivosť • zastar. žiadza • chtivosť: chtivosť v pohľade
2. silná záľuba v niečom, veľká oddanosť niečomu: poľovníctvo bolo jeho vášňou • náruživosť: zberateľská náruživosť • vášnivosť: športuje z vášnivosti • túžba: spaľuje ho túžba cestovať • láska: hubárstvo je jeho láska • expr.: choroba • neduh: autá sú jeho choroba • slabosť: fajčenie je moja slabosť
náruživý 1. silno citovo zaujatý za niečo, priveľmi oddaný niečomu; svedčiaci o silnom zaujatí • vášnivý: otec bol náruživý, vášnivý hubár (op. sviatočný); vrhol sa do práce s náruživým, vášnivým zaujatím • nadšený • oduševnený (pri sústredenom zaujatí, ktoré prináša radosť, uspokojenie): herca obliehal dav nadšených, oduševnených obdivovateliek; odmenili ho nadšeným, oduševneným potleskom (op. vlažným) • horlivý (veľmi aktívne podporujúci niečo): horlivý propagátor nových myšlienok • silný • tuhý (vo veľkej miere a vytrvalo zaujatý al. oddaný; op. slabý): patril k silným vlastencom; tuhí, silní fajčiari sa nedožijú vysokého veku • kniž.: zapálený • zanietený: zapálení, zanietení bojovníci za ľudské práva; zapojiť sa do náruživej, zanietenej diskusie • fanatický • prepiaty (neznášanlivo al. nekriticky zaujatý): náruživý, fanatický odporca pokroku; fanatická, prepiata viera • expr. posadnutý (neovládateľne silno zaujatý): náruživý, posadnutý poľovník
2. hlboko prežívajúci ľúbostné city; prudký v ľúbostných prejavoch, zážitkoch; svedčiaci o ľúbostnej vášni • vášnivý: náruživý, vášnivý milenec; náruživý pohľad • žiadostivý • chtivý (spojený so silnou pohlavnou túžbou): upieral na dievča žiadostivé oči • ohnivý • plamenný • horúci (obyč. o prejavoch náruživosti): ohnivý, plamenný pohľad; obsypal ju horúcimi, ohnivými bozkami • rozohnený • rozpálený • rozvášnený (na istý, obyč. kratší čas): byť rozohnený, rozpálený, rozvášnený láskou
p. aj vášnivý 1
oddaný bezvýhradne sa odovzdávajúci al. slúžiaci niekomu, niečomu • odovzdaný • verný: oddaný, verný priateľ; oddaný, odovzdaný sluha • lojálny (oddaný štátu, vláde a pod.): lojálny úradník • náruživý • vášnivý (priveľmi oddaný): náruživý, vášnivý obdivovateľ umenia • pokorný • expr.: psovský • psí (rezignovane oddaný): Váš oddaný, pokorný služobník (kedysi na znak úcty v liste); mať k nadriadenému psovský, psí vzťah; psovská, psia poslušnosť
prudký 1. vyznačujúci sa veľkou silou a (nečakanou) rýchlosťou • silný (op. slabý): prihnal sa prudký, silný vietor • kniž. razantný: razantný úder • lek. akútny: akútny zápal • strmý • rýchly (obyč. o pohybe; op. pomalý): strmý, rýchly krok; strmý, rýchly let; rýchly spád udalostí • rapídny: rapídny vzostup • rázny • vehementný • kniž. briskný: rázny, briskný útok, pohyb • náhly (nečakane prudký; op. pozvoľný): nastala náhla zmena počasia • dravý • nespútaný: dravý, nespútaný tok rieky • turbulentný: turbulentný tok, pohyb • ostrý (prudkosťou a silou nepríjemne pôsobiaci na zmysly): zasiahlo ho ostré svetlo, ostré zvonenie • živelný (prudký ako živel): živelná sila • bleskový (s prudkosťou blesku): zasiahol ho bleskový úder • zúrivý • divý • divoký • expr.: diabolský • besný: zúrivé, divé, divoké, diabolské, besné tempo • expr.: šialený • bláznivý: šialený, bláznivý cval • horúčkovitý • publ. hektický • kniž. zimničný (o tempe, rýchlosti)
p. aj ničivý
2. prudko, náhle reagujúci na podnety (o človeku); intenzívne al. živelne pociťovaný, prejavovaný (obyč. o citových prejavoch človeka) • vášnivý: prudký, vášnivý cit • náruživý (prudký obyč. v ľúbostných prejavoch, zážitkoch): byť náruživý v láske • vznetlivý • impulzívny • popudlivý • prchký (ktorý sa vie náhle rozhnevať): vznetlivá, impulzívna, popudlivá, prchká povaha • eruptívny • explozívny • výbušný • cholerický: eruptívne, explozívne, výbušné prejavy; cholerické správanie • energický • rázny • kniž. razantný: energická žena; rázne, razantné zabuchnutie dverí • strmý • hovor. expr.: hurtovný • hurtácky: strmý, hurtovný človek; strmé, hurtovné, hurtácke zaklopanie • kraj. náramný • kniž. sverepý (o človeku) • živelný • búrlivý: živelný duch; článok vyvolal búrlivú reakciu verejnosti • náhly (nastávajúci, prichádzajúci nečakane rýchlo a s veľkou intenzitou): náhle preľaknutie, vzplanutie • silný • mocný (op. slabý): silné, mocné vášne • divý • divoký: divá, divoká radosť • expr.: bláznivý • šialený: bláznivá, šialená túžba • pren. expr. cigánsky: cigánska krv, nátura • expr. žeravý • nespráv. horkokrvný
3. náhle stúpajúci al. klesajúci • strmý • príkry: cesta mala prudké, strmé, príkre stúpanie; prudký, strmý kopec • ostrý (majúci ostrý uhol): prudká, ostrá zákruta
silný 1. ktorý má veľkú fyzickú silu; svedčiaci o sile (op. slabý) • mocný: byť silný, mocný ako lev, ako buk • statný • mohutný • svalnatý • svalovitý (dobre urastený): statná žena; mohutná, svalnatá, svalovitá postava • zavalitý • robustný • obrovitý (veľkých, objemných rozmerov): dostať sa do rúk zavalitému, robustnému chlapovi; obrovité plecia • pevný: svaly má pevné • jadrný • zemitý • hovor. dúži: jadrní, dúži dedinskí mládenci • zdatný • pren. sporý (zdravý a mocný): zdatná mladá generácia, sporí chlapci • pren. expr. goliášsky • herkulesovský • herkulovský (o postave človeka) • expr.: premocný • presilný • zried. tužný (Jesenský) • zastar. herský (Kukučín, Tajovský) • prisilný (príliš silný)
2. ktorý má veľkú intenzitu (op. slabý) • veľký • mohutný • intenzívny: silná, veľká viera; urobiť na niekoho silný, veľký, mohutný dojem; intenzívne sneženie; intenzívny zápach • kniž. razantný: razantný úder • tuhý • ohnivý: tuhá káva, tuhý mráz, ohnivá pálenka • treskúci • úporný (o zime, mraze) • sýty • výrazný: sýta farba, výrazná vôňa cesnaku • lek. akútny (silný a náhly): akútny zápal slepého čreva • prenikavý • ostrý • príkry • pálčivý • expr. žeravý (ktorý silno pôsobí na zmysly): prenikavý, ostrý zvuk; ostrá, pálčivá, žeravá, príkra bolesť • náruživý: náruživý fajčiar • expr.: zúrivý • divý • divoký • strašný • hrozný (veľmi silný): zúrivé sebazapretie; zúrivý, divý, divoký vietor • prudký (ktorý má veľkú silu a rýchlosť): po prudkom údere spadol na zem • zvučný • expr.: hromový • hurónsky • zried. hrmavý (o silnom zvuku): zvučný, hromový bas; hurónsky krik; hrmavý rachot • neuhasiteľný • nezhasiteľný • neutíšiteľný • neskrotný • neovládateľný • kniž. neukojiteľný: neuhasiteľná, neukojiteľná túžba; neskrotná, neovládateľná vášeň • expr.: bláznivý • šialený (obyč. o veľmi silných citoch, pocitoch a pod.): bláznivá radosť, šialená vášeň • omračujúci: omračujúci úder • expr. zžieravý • prisilný (príliš silný)
3. ktorý sa vyznačuje (životnou, duševnou) silou, pevnosťou, trvanlivosťou; svedčiaci o tom (op. slabý) • pevný • tuhý: dôležitá je silná, pevná vôľa; mať tuhý koreň • húževnatý • priebojný (ktorému nechýba úsilie a vytrvalosť): húževnatý, priebojný duch • odolný (ktorého neodradí neúspech, prekážka a pod.): o matku nemal obavy – je to silná, odolná žena • nezlomný • nezdolný (ktorý nemožno zlomiť, zdolať): nezlomný, nezdolný charakter • pren.: železný • oceľový • žulový (silný a pevný ako železo, ako žula): železné nervy; žulové, oceľové základy priateľstva • trvalý • nezničiteľný • nerozborný: trvalé, nezničiteľné puto, nerozborné vzťahy • skalopevný • kniž. neotrasiteľný: skalopevné, neotrasiteľné presvedčenie • kniž. zemitý • prisilný (príliš silný)
p. aj pevný
4. ktorý má veľkú mieru nejakej vlastnosti; ktorý má silný záujem o niečo, na niečom • horlivý • veľký: silný, horlivý, veľký vlastenec • expr.: tuhý • tvrdý: tuhý fajčiar; tuhý, tvrdý nacionalista • bigotný • ortodoxný • fanatický (veľmi silný, dôsledný): bigotný, ortodoxný, fanatický veriaci
5. p. početný 6. p. hrubý 1 7. p. vystatovačný
temperamentný ktorý má temperament; ktorý reaguje veľmi spontánne, bezprostredne, obyč. aj prudko; svedčiaci o tom • ohnivý • vášnivý • náruživý: temperamentná, ohnivá žena; stisk ruky prezrádzal ohnivú, vášnivú, náruživú osobnosť • živelný • nespútaný: živelné, nespútané prejavy; živelné, nespútané správanie • vitálny • vervný (plný životnej sily, elánu): vitálny, vervný človek • bujný • bujarý (plný neovládateľnej životnej sily): bujní, bujarí mladíci • dynamický • živý: dynamický, živý tanec; byť veľmi živý • prudký • impulzívny: prudká, impulzívna povaha; prudké, impulzívne gestá • nespráv. horkokrvný
tuhý 1. ktorý má veľkú pevnosť, tvrdosť, súdržnosť • pevný: fyz. tuhé skupenstvo, tuhé látky (hovor. pevné); tuhá, pevná hmota • súdržný • kniž. hutný: tuhá, hutná, súdržná masa • stuhnutý • stvrdnutý (ktorý sa stal tuhým, tvrdým): stuhnutý, stvrdnutý betón; stuhnutá, stvrdnutá laková farba • odb. konzistentný (ktorý má značný stupeň tuhosti) • zhustený: konzistentné, zhustené tuky, oleje • tvrdý (op. mäkký) • nepoddajný • neohybný • húževnatý (odolávajúci tlaku): tvrdý, nepoddajný ako kameň; nepoddajné, neohybné vlasy; neohybné, húževnaté drevo • ťažký (o pôde) • odb. rigidný • expr. tuhučký
2. vyznačujúci sa veľkou životaschopnosťou, prirodzenou odolnosťou • pevný • silný: mať tuhý, pevný, silný koreň • odolný • zdatný (fyzicky): odolný, zdatný chlap • nezmarný (ktorý veľa vydrží, znesie; nepoddávajúci sa): tuhý, nezmarný život niektorých mikroorganizmov • úporný • húževnatý • nevykoreniteľný • nevykynožiteľný • nezničiteľný (o rastlinách): úporná, húževnatá, nevykoreniteľná, nevykynožiteľná, nezničiteľná burina
3. ktorý má veľkú intenzitu • silný • mocný • veľký • pevný: tuhá, silná káva; silný, mocný stisk ruky; tuhý, veľký boj; pevné priateľstvo • ohnivý (silný, páliaci ako oheň; op. slabý): ohnivá slivovica, pálenka • treskúci • ostrý (o mraze, zime; op. slabý) • expr. krutý • expr. urputný • úporný • neúprosný: krutý, urputný, úporný, neúprosný zápas; krutá zima • tvrdý • hlboký (op. ľahký): tvrdý, hlboký spánok • sýty • tmavý (o farbách; op. svetlý, bledý): tuhá, sýta, tmavá modrá • ťažký • namáhavý (op. ľahký): ťažká, namáhavá robota • náruživý: náruživý fajčiar • expr. čertovský
4. p. horlivý 5. p. meravý 1
vášnivý 1. silno citovo zaujatý za niečo; svedčiaci o silnom zaujatí • náruživý: vášnivý, náruživý rybár; dal sa na šport s vášnivým, náruživým zaujatím • nadšený • oduševnený: nadšení, oduševnení zástancovia modernej hudby • horlivý • zápalistý: horliví prívrženci futbalu • silný • tuhý: silní, tuhí fajčiari • ohnivý • kniž.: zapálený • zanietený: ohnivý, zapálení, zanietení bojovníci za demokraciu • fanatický • prepiaty: fanatická, prepiata viera • expr. posadnutý: je posadnutý za autami • expr. zúrivý: zúrivý zberateľ
2. neovládane, živelne reagujúci; svedčiaci o živelnosti: vášnivý človek • prudký • výbušný: prudká, výbušná povaha • temperamentný • ohnivý: temperamentný rečník • rozvášnený (ktorý podľahol vášni): rozvášnení diváci • búrlivý: búrlivá debata • neskrotný • nespútaný: neskrotný hnev • kniž. eruptívny (Vajanský) • kniž.: maniacky • manický • maniakálny (prejavujúci sa istou vášňou): maniakálne blúznenie
p. aj výbušný 2
3. prudko prejavujúci ľúbostné city; svedčiaci o ľúbostnej vášni • náruživý: vášnivý, náruživý muž; vášnivé objatie • žiadostivý: žiadostivé pohľady • horúci • plamenný • ohnivý: horúce, plamenné bozky • rozohnený • rozpálený • rozvášnený • roztúžený: rozohnený, rozvášnený milenec
p. aj náruživý
zmyselný majúci záľubu v erotike; svedčiaci o takomto založení • erotický • neskl. sexi: zmyselná žena; zmyselný, erotický vzťah; erotický film • žiadostivý • chlipný • náruživý • vášnivý • nespútaný: žiadostivý pohľad; vášnivá, nespútaná láska • satyrský • dionýzovský • bakchický: satyrské, bakchické orgie • delikátny • chúlostivý • pikantný • vzrušujúci • pren. korenistý • hovor. háklivý (zmyselnosťou dráždiaci al. privádzajúci do pomykova): pikantné, háklivé historky
žiadostivý túžiaci po niečom, prejavujúci túžbu • túžobný • roztúžený: vrhol na jedlo žiadostivý, túžobný pohľad • zažiadaný: človek zažiadaný za majetkom; žiadostivá, zažiadaná žena (prejavujúca sexuálnu túžbu) • chtivý • dychtivý: chtivý slávy; dychtivý po poznaní • hladný • lačný: hladný po láske; pozeral na ňu hladnými očami • zastar. baživý • zried. bažný: baživý chvály • horúci • náruživý • vášnivý (žiadostivý v ľúbostných prejavoch): horúci bozk; náruživý, vášnivý milenec
odstreliť streľbou usmrtiť al. strelou odstrániť: odstreliť zajaca; odstrelili mu prst • expr.: odpáliť • odbachnúť • odbafnúť • expr. zried. odbakať: odpáliť, odbachnúť roh domu • zastreliť • hovor. expr.: spafnúť • rafnúť • poľov. streliť (strelou usmrtiť): (za)strelil statného srnca • fraz. postaviť k stene/k múru: zajatcov postavili k stene, k múru
záručník p. ručiteľ
solidarita vzájomná podpora, najmä mravná • solidárnosť: rodinná solidarita, solidárnosť • súdržnosť: prejav súdržnosti • kniž. solidarizmus • spolunáležitosť • spolupatričnosť (príslušnosť k sebe navzájom): pocit spolunáležitosti, spolupatričnosti dvoch bratských národov • kniž. súručenstvo (vedomie solidarity): kultúrne súručenstvo • kniž. pospolitosť: vedomie pospolitosti
súručenstvo p. solidarita
súručmo tel. oboma rukami naraz • súručne • súpažmo • súpažne: bočné švihy súručmo, súpažmo
súručne p. súručmo