Synonymá slova "rozpo" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 61 výsledkov (1 strana)

  • plán 1. predstava budúcnosti • zámerúmysel: plány, zámery na ďalšie roky; mojím úmyslom je založiť prosperujúcu firmucieľ: uskutočnil svoj cieľúčel: nejasný účel poradypredsavzatie (rozhodnutie niečo vykonať): mať veľké predsavzatieidea: to je dobrá ideakniž. zámysel

    p. aj úmysel, zámer, idea 1

    2. vopred určený postup činnosti so zreteľom na vytýčený cieľ: pracovný plán, plán rozvoja spoločnostirozvrh: rozvrh hodín, prácprogram: program koncertu, edičný programgrafikon (grafické znázornenie nadväzujúcich postupov): grafikon dopravyharmonogram (znázornenie vzájomného časového zladenia rozličných činností): pracovať podľa harmonogramuprojekt (plán vedeckého, umeleckého diela): projekt výkladového slovníkascenár: scenár filmu, výstavyosnova (myšlienkové rozvrhnutie): osnova hry, učebné osnovyporiadok (súhrn pravidiel, predpisov na istý postup): cestovný poriadokkoncepciakniž. koncept (spôsob chápania niečoho): režijná koncepcia hry; mať vlastný koncept riešeniahovor. rozpočet (finančný plán): zmariť niekomu rozpočet

    p. aj koncepcia 2

    3. pôdorysné zachytenie terénu stavby: plán mesta, uliceodb. dispozícia: dispozícia prízemiaprojekt (plán technického diela): projekt divadla, stanicepôdorys: pôdorys budovy

    4. p. zložka


    rozpočet p. plán 2


    rozpočítať 1. p. rozrátať 2. p. rozvrhnúť


    rozrátať rátaním rozdeliť na časti • rozpočítať: rozrátal, rozpočítal si prácu na dnirozvrhnúťrozplánovať: rozplánovala plat na výdavkyrozkalkulovaťproporcionovať (vyvážene rozrátať): podnik rozkalkuloval náklady


    rozvrhnúť vopred premyslieť a určiť postup istej činnosti • rozdeliťrozplánovať: dobre si rozvrhol, rozdelil, rozplánoval prácurozvrstviťroztriediť: úlohy výučby rozvrstvil, roztriedil podľa dôležitostirozložiťzadeliť: rozložila, zadelila si domáce práce na víkendyrozpočítaťrozrátať (počítaním): rozrátal si štúdium na dva rokyhovor.: načasovaťrozškatuľkovať: načasoval si skúšky na dva mesiace; rozškatuľkovať si učivoškol. osnovať: osnovať učebnú látku


    rozdeliť 1. delením utvoriť samostatné časti • rozčleniť: rozdelil, rozčlenil pôdu na viac častírozkúskovaťpokúskovaťrozdrobiťrozobraťrozložiť (na malé čiastky): rozkúskovali, rozdrobili pozemky; rozobral, rozložil hodinky na súčiastkyrozatomizovaťexpr. rozkvákať: rozkvákal vinohrad na päť častídistribuovať: distribuovať materiál, finančné prostriedkyrozparcelovaťnár.: roztáľovaťroztálikovať (rozdeliť pozemok): rozparcelovali bývalý veľkostatokrozlúpiťrozlúpnuť (rozdeliť plod s tvrdým obalom): rozlúpiť slivku, orechpredeliťrozdvojiťrozpoliťrozpoltiť (na dvoje): rozdvojiť mocroztrojiť (na trojo) • rozštvrtiť (na štvoro) • rozvetviť (rozdeliť na viac ramien): rozvetvili elektrický prúdrozvrstviť (rozdeliť na viac vrstiev): rozvrstvili obyvateľstvoprehradiť (rozdeliť priehradou): prehradili izbu závesomrozhraničiť (rozdeliť hranicami): rozhraničili etapy vývinukniž. kategorizovať (rozdeliť na skupiny): kategorizovali žiakov do oddielovrozkrojiťrozrezať (rozdeliť ostrým nástrojom): rozkrojiť jabĺčko, koláčrozkálaťrozštiepiťexpr. rozťať (násilne rozdeliť): rozštiepili, rozťali krajinu na dvojeporozdeľovaťpodeliť (postupne, viac vecí): porozdeľovali vojakov do mužstiev

    2. oddeliť od seba • rozpojiť: rozdelil, rozpojil zamotané povrazyrozdvojiť: rozdvojili bitkárovodlúčiťseparovaťizolovať: práca ich odlúčila; separoval, izoloval zložky zlúčeniny

    3. p. roztriediť 4. p. rozdať 1, 2 5. p. zadeliť 2


    rozpojiť oddeliť od seba niečo spojené • rozdeliť: rozpojili vlak; rozdelil bijúcich sa šarvancovrozdvojiťrozpoltiťrozpoliť (dve osoby, veci): rozdvojili bitkárov; rozpolil reťazroztrhnúťodtrhnúť (násilím): odtrhli súperov od sebarozlepiť (niečo zlepené): rozlepil listy v knihe


    rozdvojený 1. vnútorne nejednotný (o človeku) • rozpoltenýrozpolenýrozlomený: byť rozdvojený, rozpoltený, rozpolenýpren. rozčesnutýrozoklaný; rozorvanýschizofrenickýrozštiepenýnevyrovnaný: rozdvojená, schizofrenická, rozštiepená osobnosťdvojpólovýdvojpolárny: dvojpólové, dvojpolárne myslenie

    2. rozdelený na dvoje • rozoklanýrozštiepený: rozdvojená, rozoklaná, rozštiepená bradadvojklanýklaný: dvojklaný nerv

    3. p. nejednotný


    rozpolený p. rozdvojený 1


    rozčleniť členením utvoriť samostatné časti, úseky • rozdeliť: rozčleniť, rozdeliť záhradu na tri častirozdvojiťrozpoliťrozpoltiť (na dvoje): rozdvojili scénuutriediťroztriediťusporiadaťdiferencovať (na základe rozlíšenia): utriedila, roztriedila knihy podľa obsahu; diferencovali výrobky podľa akostirozčlánkovať (utvoriť články) • rozfrázovať (utvoriť frázy; o hudbe, reči)


    rozdvojiť 1. rozdeliť na dve časti • rozpoliťrozpoltiť: rozdvojiť, rozpol(t)iť jablko, polenorozštiepiť: rozštiepiť kameňexpr. rozčesnúťkniž. zried.: rozoklaťrozklesnúť: blesk rozčesol stromrozlúpnuť (obyč. plod): rozlúpol slivkuporozdvojovaťporozlupovať (postupne, viac vecí)

    2. p. rozdeliť 1, 2


    rozpoliť 1. p. rozdvojiť 1, rozdeliť 1 2. p. rozpojiť


    rozdeliť sa 1. utvoriť sa vo forme častí • rozčleniť sarozložiť sa: sprievod sa rozdelil, rozčlenil na tri prúdy; zlúčenina sa rozložila na zložkyrozštiepiť sarozvetviť sa: strana sa rozštiepila na frakcie; cesta sa rozvetvilarozdvojiť sarozpoliť sarozpoltiť sa (na dvoje): štát sa rozdvojilrozkúskovať sarozdrobiť sa (na malé časti): organizácia sa rozdrobilakniž.: rozstúpiť sarozostúpiť sa: verejnosť sa roz(o)stúpila do dvoch táborovroztrhnúť sarozsadnúť sa (puknutím sa rozdeliť): zem sa rozsadla

    2. oddeliť sa od seba • odlúčiť sarozísť sa: ich cesty sa rozdelili, odlúčili, rozišli na križovatkerozlúčiť sa (o ľuďoch): manželia sa rozlúčili

    3. prežiť, zužitkovať niečo spolu s niekým • podeliť sa: rozdelil sa, podelil sa s ním o posledný kus chleba; so ženou sa podelí o radosť i starosť


    rozpoliť sa p. rozdeliť sa 1


    deliť 1. rozoberať na diely, časti • rozdeľovaťčleniťrozčleňovať: deliť, členiť územie republiky na krajepoliťpoltiťrozpoľovaťdvojiťrozdvojovať (deliť na dve polovice, dve časti): poliť marhuleštvrtiť (deliť na štyri časti): štvrtiť jabĺčkoštiepiťkúskovaťhovor. kusovať (deliť na viac kúskov): štiepiť moc v štáte, kusovať chliebporciovať (deliť na porcie): porciovaný syrdávkovaťdózovať (deliť na dávky): dávkovať, dózovať liekydrobiťrozdrobovať (deliť na malé čiastky): drobiť majetokrozkladaťdekomponovať (deliť na zložky): dekomponovať atómové jadráparcelovať (deliť pozemky na parcely) • ľud. táľovať: táľovať polia

    2. p. triediť 3. porov. rozdať 1 4. porov. oddeliť


    poliť krájať, rezať na polovice • rozpoľovať: polí, rozpoľuje marhule, slivkydeliťrozdeľovať (na dvoje) • rozdvojovaťzried. dvojiť: politicky deliť, rozdvojovať svetpoltiť (sekať na polovice): poltiť brava


    nálada 1. celkový psychický stav: mať smutnú náladurozpoloženie: byť v nedobrom rozpoloženívôľa: je celkom bez vôleduch: nestrácať pokojného duchahovor. myseľ: mať veselú myseľkniž. naladenie: rozmarné naladenie (Timrava)

    2. kladné psychické rozpoloženie • dobrá vôľa: stratiť náladu, dobrú vôľuveselosťrozjarenosť: od rána ho neopúšťa veselosť, rozjarenosťexpr. špička (dobrá nálada vyvolaná alkoholom): mať špičku

    3. celkový stav, okolnosti, v ktorých niekto žije, niečo sa deje: atmosféra, ovzdušie: priateľská nálada, atmosféra, priateľské ovzdušiepomery: vládli tam príjemné pomeryprostredie: dobré rodinné prostrediepostoj: postoj verejnosti

    4. p. ráz


    rozpoloženie 1. p. nálada 1 2. p. situácia 1


    situácia 1. súhrn istých príznačných javov, charakteristických vlastností v istom časovom období • stav: zlá, kritická situácia; zlý, kritický stavpomeryokolnostičasy (celková situácia): zlé pomery na pracovisku; mimoriadne okolnosti; časy sú dobrépodmienky: vyhovujúce pracovné podmienkyprostredie (situácia, v ktorej niekto žije, niečo sa deje): vyhovujúce rodinné prostrediepozícia (situácia so zreteľom na okolie): dostať sa do zlej pozíciepostavenie: postavenie žien v spoločnostipoloženie: zemepisné položenierozpoloženie: byť v nepríjemnom rozpoložení pred otcomatmosféraovzdušie (celkový ráz situácie): vládla tam nepriateľská atmosféra; cítiť nepriateľské ovzdušiekniž. statusodb. štatus (situácia niečoho v istom období): status vedy v modernej spoločnosti

    2. p. poloha


    stav1 1. súhrn vlastností charakteristických v istom čase pre niečo, pre niekoho • situácia: finančný stav, finančná situácia podnikuokolnostipomery (celkový stav): zlý stav, zlé pomery v spoločnosti; okolnosti mu nedovoľujú konať inakpostaveniepoloženierozpoloženie: ocitnúť sa v nevýhodnom postavení, položení; duševné rozpoloženiepozícia (stav so zreteľom na okolie): jeho pozícia v rodine nebola dobrákondíciahovor. forma (fyzický al. duševný stav): byť v dobrej kondícii; slabá forma futbalistu

    p. aj situácia 1

    2. p. povolanie 1 3. p. skupina 2


    rozháraný pociťujúci zmätok, nesúlad, vnútorný nepokoj (o človeku); svedčiaci o neusporiadanosti, chaose • nevyrovnaný (op. vyrovnaný) • rozhádzanýkniž. rozorvanýrozvrátený: rozháraný, nevyrovnaný človek; byť vnútorne rozháraný, rozhádzaný, rozorvaný, rozvrátenýrozdvojenýrozpoltenýrozlomený: rozdvojená, rozpoltená, rozlomená dušaneurotickýnervózny (svedčiaci o nervozite) • chaotickýzmätenýexpr. rozmetaný (svedčiaci o zmätku, neusporiadanosti): neurotické, nervózne správanie; chaotický citový život; chaotické, zmätené pomerypopletenýdopletený: popletené, dopletené myšlienkyneusporiadanýnesúladný: neusporiadaný, nesúladný život (op. usporiadaný, harmonický)


    rozpoltený 1. porov. rozdvojiť, rozdeliť 2. p. rozdvojený 1, rozháraný


    napadnúť 1. nahromadiť sa padaním (obyč. neos.) • spadnúť: napadol, spadol prvý snehnapadať (postupne): napadalo lístiaexpr.: nakydať (sa)naváľať sanavaliť sa: nakydalo (sa) veľa snehunasypať sanasnežiť (iba o snehu): sneh sa mu nasypal za golierpripadnúť (ešte trocha napadnúť): do rána pripadlo snehuexpr. zried.: narútiť sanarúcať sa: na strechu sa narútilo, narúcalo snehu

    2. urobiť útok na niekoho, na niečo • prepadnúťzaútočiť: nepriateľ napadol, prepadol krajinu; zaútočili na chodcaskočiťvrhnúť sa (veľmi prudko napadnúť): skočil, vrhol sa na súperanaskočiť (napadnúť skokom): pes naňho naskočilexpr. udrieť (vojensky): jednotka udrela v nocikniž.: atakovaťinzultovať: atakovaný náhlou chorobou; inzultoval ho za urážkuosopiť saexpr. oboriť sa (napadnúť niekoho slovne): rozhorčene sa osopil, oboril na kolegu

    3. hovor. náhle si uvedomiť v mysli • prísť/dôjsť/zísť na um/na rozum/na myseľ/na pamäť: napadlo mu, že sa to zle skončí; zišla mu na um dobrá myšlienkapomyslieť sirozpomenúť sarozpamätať saspomenúť si: pomyslel si, že staví do hry nejaké peniaze; rozpomenul sa, že mal ísť na úradkniž. zamanúť sa: zamanulo sa mu, že to už počulexpr. vhupnúť do hlavypren. svitnúť (v hlave/v mysli)fraz. prísť na niečostreliť do hlavy/do umu: svitla mu spásna myšlienka; prišiel na dobrú ideu; strelilo mu do hlavy, že sa pomstí hneďblysnúťblysknúť hlavou/mysľou/umom: blys(k)la mu hlavou nová myšlienkanár. expr. chľupnúť do hlavy (Hviezdoslav)


    rozpamätať sa vybaviť si v pamäti niečo zabudnuté • rozpomenúť saspomenúť si: rozpamätal sa, spomenul si na slová učiteľapripomenúť sipripamätať sipripamätovať si: pripomenul, pripamätal si príhodu z detstvaupamätať saupamätovať sa: nemohol sa upamätať, kedy známeho naposledy videlvybaviť si (znova vyvolať v mysli): vybavila si nebožtíkovu tvárpomyslieť (si)zmyslieť si (oživiť si v mysli): náhle si pomyslel, zmyslel na detstvozastaráv. spamätať sa: hneď sa spamätala na jej bratazried. rozchopiť sanár. rozpomnúť sa


    rozpomenúť sa p. rozpamätať sa


    spomenúť si oživiť si v pamäti, v mysli • zastar.: spomnúť sispomnieť si: na domov si ani nespomenul, nespomnelrozpamätať sarozpomenúť sa: spomenul si, rozpamätal sa, rozpomenul sa na zabudnutú príhodu; Spomeňte si na nás doma!pripomenúť (si)pripamätať (si): zrazu si jasne pripomenula, ako to bolo; pripamätal si rodičov i celú rodinuvybaviť si (znova vyvolať v mysli): živo si vybavil jej tvárpomyslieť sizmyslieť si (oživiť si v mysli): viem, že si už na mňa viac nepomyslíš; nik si už na mňa nezmyslíprísť na dačo (náhodou al. premýšľaním objaviť v mysli, v pamäti): prišiel už na to, kde je chybazastar. pomnúť (Botto, Vansová)pospomínať si (postupne si spomenúť na viac vecí, osôb): pospomínal si na všetky príhodyporozpomínať sa


    rozpomienka p. spomienka 1


    spomienka 1. pripamätanie si, oživenie si niečoho z minulosti • rozpomienka: spomienka, rozpomienka na staré časy; zaháňať zlé spomienky, rozpomienkypamiatka (trvalá spomienka obyč. na niekoho vzdialeného, zomretého): česť jeho pamiatkekniž. pamäť: blahej pamäti Ľudovít Štúrkniž. reminiscencia: reminiscencie na mladosť

    2. p. zmienka


    rozpomnúť sa p. rozpamätať sa


    nezhoda nedostatok zhody (op. zhoda) • nesúladrozpornerovnosťnezhodnosť: nezhoda, nesúlad, rozpor medzi slovami a činminesúhlas: nesúhlas vo výpočtochkolízia: kolízia medzi záujmami a povinnosťaminezrovnalosť: odstrániť nezrovnalosti v účtochkonflikt: dramatický konfliktdisharmónianesúzvuk: disharmónia hlasovdiferencia: názorové diferenciedisonancia: nastali medzi nimi disonanciekniž. nelad (Kukučín)kniž. diskrepancianedorozumenie: majú medzi sebou nedorozumeniaspor (stretnutie nezhodných názorov al. záujmov): riešiť spory medzi súrodencamitrenica (nezhoda názorov): politické treniceroztržka (prerušenie stykov pre nezhody): medzi susedmi nastala roztržkakniž. zastar. trenie (Kalinčiak)


    protirečenie protichodné tvrdenie; čo sa vzájomne vylučuje • kontradikcia: v jeho výpovedi je plno protirečení, kontradikciíantagonizmus (nezmieriteľné protirečenie) • rozpornezhodanesúladnezrovnalosť: rozpory, nezhody, nezrovnalosti medzi slovami a činmiprotiklad (hlboké protirečenie) • kontrast (úplný protiklad): protiklad, kontrast medzi reálnym a ideálnymparadox (protizmyselné tvrdenie): povedať paradoxodb. antinómia


    rozpor stretnutie nezhodných názorov al. záujmov • spor: vyriešiť rozpory, spory rokovanímnezhoda (nedostatok zhody; op. zhoda): záujmové nezhodynesúlad (nedostatok súladu; op. súlad): nesúlad v manželstvekonflikt: dostať sa s niekým do konfliktukolízia (skríženie, prekrývanie sa niečoho): kolízia záujmov a povinnostíroztržkakniž. rozbroj (prerušenie stykov pre rozpory): vyvolať roztržku, rozbrojkniž. rozopra: rodinná rozoprazápletka: diplomatická zápletkaprotiklad (hlboký rozpor): boj protikladovprotirečeniekontradikcia: v jeho prejave je plno protirečeníantagonizmus (nezmieriteľné protirečenie): spoločenský antagonizmusnesúhlas: nesúhlas vo výpočtochpubl. konfrontácia (nezhoda v názoroch): konfrontácie medzi politikmikniž. kontroverzia: došlo medzi nimi ku kontroverzii


    spor 1. stretnutie sa názorov al. záujmov • konflikt: riešiť medzinárodné spory, konflikty rokovaním; dostať sa s niekým do sporu, konfliktunezhoda (nestotožnenie sa v názoroch): rodinné nezhodynedorozumenie (nesúlad v názore): majú medzi sebou nedorozumeniatrenica (obyč. v mn. č.): politické treniceroztržkakniž. rozbroj (prerušenie stykov pre spory): vyvolať roztržku, rozbrojrozporkniž. rozopra: rodinné rozpory, rozoprykolízia (skríženie, prekrývanie sa niečoho): kolízia medzi záujmami a povinnosťamipubl. konfrontácia (nezhoda v názoroch): časté konfrontácie medzi kolegamikniž. kontroverzia: došlo medzi nimi ku kontroverziikniž.: svárnesvárpejor. zastar.: miškulanciemišpulancie

    2. p. hádka, zrážka 3


    protikladný ktorý je protikladom iného, stojaci proti inému; obsahujúci v sebe protiklad, rozpor • protichodný: protikladné, protichodné informácie, názoryprotismerný: protismerné tendencie, prúdy v umeníopačnýpolaritnýzried. polárny: stoja na opačných, polaritných pozíciáchdiametrálny: diametrálne postojeopozitnýodb. antinomický: opozitná, antinomická dvojicakontrastnýprotipólnyprotipólový: kontrastné pomery; kontrastné, protipólne, protipólové kategórieprotirečivýkniž. rozpornýrozporuplnýkniž. kontroverzný (vnútorne protikladný): protirečivé, rozporné, rozporuplné, kontroverzné javy, cityodb. ambivalentný (protikladný vo vzťahu k tomu istému objektu): ambivalentný vzťahparadoxný: paradoxné tvrdenieantagonistickýantagonický: antagonické, antagonistické tábory, skupinyodb.: kontradikčnýkontradiktickýkontradiktórnykontradiktorický: kontradikčné, kontradiktórne, kontradiktické pojmy, znenie zákonazastar. rozchodný (Jégé)


    protirečivý vzájomne si odporujúci; obsahujúci protirečenie • protichodnýprotikladný: protirečivé, protichodné výpovede, svedectvá; protirečivé, protikladné javykniž.: rozpornýrozporuplnýodb.: antinomickýkontradikčnýkontradiktórnykontradiktorickýkontroverznýambivalentný (obsahujúci rozpor, antinómiu, kontradikciu, ambivalenciu): rozporné, rozporuplné, antinomické, kontradiktórne tvrdenieparadoxný (obsahujúci paradox): paradoxné myšlienkyantagonistickýantagonický (založený na antagonizme): antagonistické, antagonické sily

    p. aj protikladný, antagonistický


    rozporný p. protikladný, protirečivý


    rozporuplný p. protikladný, protirečivý


    posielať spôsobovať, zariaďovať, aby sa niečo niekam dostalo • zasielaťodosielať: posielať, zasielať list poštou; zásielku posielať, odosielať až na druhý deňadmin. al. pošt. expedovať (posielať adresátovi): expedovanie tovaru, poštových zásielokrozosielaťrozposielať (na rozličné miesta) • hovor. šikovať: na sever šikujú čerstvú zeleninu z Bulharskadopravovať (posielať dopravným prostriedkom): tovar k nám dopravujú loďoutransportovať (posielať na dopravnom prostriedku, obyč. so sprievodom): zajatcov transportujú na Sibírsubšt. lifrovať: lifrovali nás rýchlo domovpoet. slať


    rozposielať p. posielať


    rozposlať poslať na rozličné miesta • rozoslať: rozposlal všetkým pozdravy, rozoslal oznámeniapoposielaťporozposielaťporozosielať (postupne)


    porozprávať postupne a obyč. obšírne, dopodrobna vyjadriť rozprávaním • rozpovedaťvyrozprávať: deti nám porozprávali, rozpovedali, čo zažili; porozprávať, vyrozprávať svoje dojmyhovor. povyprávať: ženy si v kúte povyprávali svoje tajomstvávyvravieť: vyvraveli nám, čo skúsilizried. porozpovedať (Dobšinský)povykladaťvyložiť (porozprávať niečo, čo potrebuje výklad): podrobne mi povykladal, vyložil svoj plánpohovoriť (veľa): pri každom stretnutí pohovorí kopu zbytočnostínahovoriťnarozprávaťnavravieťpovravieťexpr.: potáraťnatáraťpotrepaťnatrepaťpotrieskať (porozprávať veci nie celkom zodpovedajúce pravde): ktovie, čo všetko o nás nahovorili, narozprávali; nedáva si pozor na jazyk a všeličo povraví, potára, natára, potrepeexpr.: poľapotaťpotliapaťpokvákaťpotrúsiťhrub. podrístaťsubšt. pokecať


    rozpovedať p. porozprávať


    požičať poskytnúť niečo niekomu na jeho žiadosť (na dočasné používanie) • vypožičať: požičať, vypožičať niekomu väčšiu sumu peňazí, chatu na dovolenkukniž. zapožičať (úradne požičať): exponáty nám zapožičala Slovenská národná galériapolit. slang. prepožičať (dať do používania obyč. dočasne): prepožičať hodnosť, vyznamenaniezastar. zveriť (dať na úver): banka im zverila peniaze na tovarporozpožičiavaťrozpožičať (viacerým osobám, na rozličné miesta): rodinné úspory rozpožičal, porozpožičiaval kamarátom


    rozoznať 1. vedieť zistiť odlišnosť medzi vecami, javmi • rozlíšiťodlíšiťrozpoznať: vie rozoznať pravdu od lži; rozlíši, rozpozná zvláštne vônediferencovaťkniž. distingvovať: diferencuje hodnotyporozoznávať (postupne)

    2. pozorovaním zistiť • rozpoznaťpoznaťspoznaťspozorovať: rozoznal v diaľke mestozbadaťpostrehnúťvšimnúť si (bystro): postrehol v ňom talentporozoznávať (postupne, viac vecí, osôb)


    rozpoznať p. rozoznať 1, 2


    rozpoznateľný p. viditeľný


    viditeľný ktorý možno vnímať zrakom al. inými zmyslami (op. neviditeľný) • pozorovateľnýsledovateľný: niečo je viditeľné, pozorovateľné voľným okom; zanechával za sebou viditeľné stopybadateľný: badateľný pokrokspozorovateľnýpostrehnuteľný (ktorý sa dá spozorovať, postrehnúť): ľahko spozorovateľná, postrehnuteľná zmenakniž. postihnuteľnýrozlíšiteľný (ktorý sa dá rozlíšiť): rozlíšiteľné detaily na fotografiirozpoznateľnýrozoznateľný (ktorý sa dá rozpoznať, rozoznať): rozpoznateľné, rozoznateľné obrysy vrchovzjavnýjasný: zjavné, jasné nepriateľstvo; medzi nimi je jasný rozdielmarkantnývýrazný (nápadne viditeľný): markantný rozdielzrejmý: je to zrejmé na prvý pohľadzreteľnýočividnýznateľný (ktorý sa dá obyč. hneď vidieť): zreteľné odtlačky prstov, očividná výhodaevidentný: ide o evidentný omylzastar. vidný: kapustniská boli vidné (Vajanský)zastar. vidomý (Dobšinský)

    p. aj výrazný 2


    diferencovať poznávať, určovať rozdielnosť v porovnaní s iným; robiť odlišným, rozdielnym • odlišovaťrozlišovať: diferencovať dobro a zlo; odlišovať, rozlišovať významové odtienky slov; autor odlišuje postavy hry jazykovými prostriedkamirozoznávaťrozpoznávať: dieťa nevie rozoznávať farbykniž. rozrôzňovať (diferencovať podľa istých kritérií): veda rozrôzňuje svoj výskumšpecifikovať (zároveň spresňovať): špecifikovať výrobnú činnosť


    odlišovať poznávať, určovať rozdielnosť v porovnaní s iným; robiť odlišným, rozdielnym • rozlišovať: neodlišuje, nerozlišuje farbyrozoznávaťrozpoznávaťdiferencovať: rozoznávať, rozpoznávať dobré od zlého; autor diferencuje, rozlišuje, odlišuje postavy hry jazykovými prostriedkami


    rozpoznávať p. diferencovať, odlišovať


Pozri výraz ROZPO v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV