Synonymá slova "rozpo" v Synonymickom slovníku slovenčiny

plán 1. predstava budúcnosti • zámer • úmysel: plány, zámery na ďalšie roky; mojím úmyslom je založiť prosperujúcu firmu • cieľ: uskutočnil svoj cieľ • účel: nejasný účel porady • predsavzatie (rozhodnutie niečo vykonať): mať veľké predsavzatie • idea: to je dobrá idea • kniž. zámysel

p. aj úmysel, zámer, idea 1

2. vopred určený postup činnosti so zreteľom na vytýčený cieľ: pracovný plán, plán rozvoja spoločnosti • rozvrh: rozvrh hodín, prác • program: program koncertu, edičný program • grafikon (grafické znázornenie nadväzujúcich postupov): grafikon dopravy • harmonogram (znázornenie vzájomného časového zladenia rozličných činností): pracovať podľa harmonogramu • projekt (plán vedeckého, umeleckého diela): projekt výkladového slovníka • scenár: scenár filmu, výstavy • osnova (myšlienkové rozvrhnutie): osnova hry, učebné osnovy • poriadok (súhrn pravidiel, predpisov na istý postup): cestovný poriadok • koncepcia • kniž. koncept (spôsob chápania niečoho): režijná koncepcia hry; mať vlastný koncept riešenia • hovor. rozpočet (finančný plán): zmariť niekomu rozpočet

p. aj koncepcia 2

3. pôdorysné zachytenie terénu stavby: plán mesta, ulice • odb. dispozícia: dispozícia prízemia • projekt (plán technického diela): projekt divadla, stanice • pôdorys: pôdorys budovy

4. p. zložka

rozpočet p. plán 2

rozpočítať 1. p. rozrátať 2. p. rozvrhnúť

rozrátať rátaním rozdeliť na časti • rozpočítať: rozrátal, rozpočítal si prácu na dni • rozvrhnúť • rozplánovať: rozplánovala plat na výdavky • rozkalkulovať • proporcionovať (vyvážene rozrátať): podnik rozkalkuloval náklady

rozvrhnúť vopred premyslieť a určiť postup istej činnosti • rozdeliť • rozplánovať: dobre si rozvrhol, rozdelil, rozplánoval prácu • rozvrstviť • roztriediť: úlohy výučby rozvrstvil, roztriedil podľa dôležitosti • rozložiť • zadeliť: rozložila, zadelila si domáce práce na víkendy • rozpočítať • rozrátať (počítaním): rozrátal si štúdium na dva roky • hovor.: načasovať • rozškatuľkovať: načasoval si skúšky na dva mesiace; rozškatuľkovať si učivo • škol. osnovať: osnovať učebnú látku

rozdeliť 1. delením utvoriť samostatné časti • rozčleniť: rozdelil, rozčlenil pôdu na viac častí • rozkúskovať • pokúskovať • rozdrobiť • rozobrať • rozložiť (na malé čiastky): rozkúskovali, rozdrobili pozemky; rozobral, rozložil hodinky na súčiastky • rozatomizovať • expr. rozkvákať: rozkvákal vinohrad na päť častí • distribuovať: distribuovať materiál, finančné prostriedky • rozparcelovať • nár.: roztáľovať • roztálikovať (rozdeliť pozemok): rozparcelovali bývalý veľkostatok • rozlúpiť • rozlúpnuť (rozdeliť plod s tvrdým obalom): rozlúpiť slivku, orech • predeliť • rozdvojiť • rozpoliť • rozpoltiť (na dvoje): rozdvojiť moc • roztrojiť (na trojo) • rozštvrtiť (na štvoro) • rozvetviť (rozdeliť na viac ramien): rozvetvili elektrický prúd • rozvrstviť (rozdeliť na viac vrstiev): rozvrstvili obyvateľstvo • prehradiť (rozdeliť priehradou): prehradili izbu závesom • rozhraničiť (rozdeliť hranicami): rozhraničili etapy vývinu • kniž. kategorizovať (rozdeliť na skupiny): kategorizovali žiakov do oddielov • rozkrojiť • rozrezať (rozdeliť ostrým nástrojom): rozkrojiť jabĺčko, koláč • rozkálať • rozštiepiť • expr. rozťať (násilne rozdeliť): rozštiepili, rozťali krajinu na dvoje • porozdeľovať • podeliť (postupne, viac vecí): porozdeľovali vojakov do mužstiev

2. oddeliť od seba • rozpojiť: rozdelil, rozpojil zamotané povrazy • rozdvojiť: rozdvojili bitkárov • odlúčiť • separovať • izolovať: práca ich odlúčila; separoval, izoloval zložky zlúčeniny

3. p. roztriediť 4. p. rozdať 1, 2 5. p. zadeliť 2

rozpojiť oddeliť od seba niečo spojené • rozdeliť: rozpojili vlak; rozdelil bijúcich sa šarvancov • rozdvojiť • rozpoltiť • rozpoliť (dve osoby, veci): rozdvojili bitkárov; rozpolil reťaz • roztrhnúť • odtrhnúť (násilím): odtrhli súperov od seba • rozlepiť (niečo zlepené): rozlepil listy v knihe

rozdvojený 1. vnútorne nejednotný (o človeku) • rozpoltený • rozpolený • rozlomený: byť rozdvojený, rozpoltený, rozpolený • pren. rozčesnutý • rozoklaný; rozorvaný • schizofrenický • rozštiepený • nevyrovnaný: rozdvojená, schizofrenická, rozštiepená osobnosť • dvojpólový • dvojpolárny: dvojpólové, dvojpolárne myslenie

2. rozdelený na dvoje • rozoklaný • rozštiepený: rozdvojená, rozoklaná, rozštiepená brada • dvojklaný • klaný: dvojklaný nerv

3. p. nejednotný

rozpolený p. rozdvojený 1

rozčleniť členením utvoriť samostatné časti, úseky • rozdeliť: rozčleniť, rozdeliť záhradu na tri časti • rozdvojiť • rozpoliť • rozpoltiť (na dvoje): rozdvojili scénu • utriediť • roztriediť • usporiadať • diferencovať (na základe rozlíšenia): utriedila, roztriedila knihy podľa obsahu; diferencovali výrobky podľa akosti • rozčlánkovať (utvoriť články) • rozfrázovať (utvoriť frázy; o hudbe, reči)

rozdvojiť 1. rozdeliť na dve časti • rozpoliť • rozpoltiť: rozdvojiť, rozpol(t)iť jablko, poleno • rozštiepiť: rozštiepiť kameň • expr. rozčesnúť • kniž. zried.: rozoklať • rozklesnúť: blesk rozčesol strom • rozlúpnuť (obyč. plod): rozlúpol slivku • porozdvojovať • porozlupovať (postupne, viac vecí)

2. p. rozdeliť 1, 2

rozpoliť 1. p. rozdvojiť 1, rozdeliť 1 2. p. rozpojiť

rozdeliť sa 1. utvoriť sa vo forme častí • rozčleniť sa • rozložiť sa: sprievod sa rozdelil, rozčlenil na tri prúdy; zlúčenina sa rozložila na zložky • rozštiepiť sa • rozvetviť sa: strana sa rozštiepila na frakcie; cesta sa rozvetvila • rozdvojiť sa • rozpoliť sa • rozpoltiť sa (na dvoje): štát sa rozdvojil • rozkúskovať sa • rozdrobiť sa (na malé časti): organizácia sa rozdrobila • kniž.: rozstúpiť sa • rozostúpiť sa: verejnosť sa roz(o)stúpila do dvoch táborov • roztrhnúť sa • rozsadnúť sa (puknutím sa rozdeliť): zem sa rozsadla

2. oddeliť sa od seba • odlúčiť sa • rozísť sa: ich cesty sa rozdelili, odlúčili, rozišli na križovatke • rozlúčiť sa (o ľuďoch): manželia sa rozlúčili

3. prežiť, zužitkovať niečo spolu s niekým • podeliť sa: rozdelil sa, podelil sa s ním o posledný kus chleba; so ženou sa podelí o radosť i starosť

rozpoliť sa p. rozdeliť sa 1

deliť 1. rozoberať na diely, časti • rozdeľovať • členiť • rozčleňovať: deliť, členiť územie republiky na kraje • poliť • poltiť • rozpoľovať • dvojiť • rozdvojovať (deliť na dve polovice, dve časti): poliť marhule • štvrtiť (deliť na štyri časti): štvrtiť jabĺčko • štiepiť • kúskovať • hovor. kusovať (deliť na viac kúskov): štiepiť moc v štáte, kusovať chlieb • porciovať (deliť na porcie): porciovaný syr • dávkovať • dózovať (deliť na dávky): dávkovať, dózovať lieky • drobiť • rozdrobovať (deliť na malé čiastky): drobiť majetok • rozkladať • dekomponovať (deliť na zložky): dekomponovať atómové jadrá • parcelovať (deliť pozemky na parcely) • ľud. táľovať: táľovať polia

2. p. triediť 3. porov. rozdať 1 4. porov. oddeliť

poliť krájať, rezať na polovice • rozpoľovať: polí, rozpoľuje marhule, slivky • deliť • rozdeľovať (na dvoje) • rozdvojovať • zried. dvojiť: politicky deliť, rozdvojovať svet • poltiť (sekať na polovice): poltiť brava

nálada 1. celkový psychický stav: mať smutnú náladu • rozpoloženie: byť v nedobrom rozpoložení • vôľa: je celkom bez vôle • duch: nestrácať pokojného ducha • hovor. myseľ: mať veselú myseľ • kniž. naladenie: rozmarné naladenie (Timrava)

2. kladné psychické rozpoloženie • dobrá vôľa: stratiť náladu, dobrú vôľu • veselosť • rozjarenosť: od rána ho neopúšťa veselosť, rozjarenosť • expr. špička (dobrá nálada vyvolaná alkoholom): mať špičku

3. celkový stav, okolnosti, v ktorých niekto žije, niečo sa deje: atmosféra, ovzdušie: priateľská nálada, atmosféra, priateľské ovzdušie • pomery: vládli tam príjemné pomery • prostredie: dobré rodinné prostredie • postoj: postoj verejnosti

4. p. ráz

rozpoloženie 1. p. nálada 1 2. p. situácia 1

situácia 1. súhrn istých príznačných javov, charakteristických vlastností v istom časovom období • stav: zlá, kritická situácia; zlý, kritický stav • pomery • okolnosti • časy (celková situácia): zlé pomery na pracovisku; mimoriadne okolnosti; časy sú dobré • podmienky: vyhovujúce pracovné podmienky • prostredie (situácia, v ktorej niekto žije, niečo sa deje): vyhovujúce rodinné prostredie • pozícia (situácia so zreteľom na okolie): dostať sa do zlej pozície • postavenie: postavenie žien v spoločnosti • položenie: zemepisné položenie • rozpoloženie: byť v nepríjemnom rozpoložení pred otcom • atmosféra • ovzdušie (celkový ráz situácie): vládla tam nepriateľská atmosféra; cítiť nepriateľské ovzdušie • kniž. status • odb. štatus (situácia niečoho v istom období): status vedy v modernej spoločnosti

2. p. poloha

stav¹ 1. súhrn vlastností charakteristických v istom čase pre niečo, pre niekoho • situácia: finančný stav, finančná situácia podniku • okolnosti • pomery (celkový stav): zlý stav, zlé pomery v spoločnosti; okolnosti mu nedovoľujú konať inak • postavenie • položenie • rozpoloženie: ocitnúť sa v nevýhodnom postavení, položení; duševné rozpoloženie • pozícia (stav so zreteľom na okolie): jeho pozícia v rodine nebola dobrá • kondícia • hovor. forma (fyzický al. duševný stav): byť v dobrej kondícii; slabá forma futbalistu

p. aj situácia 1

2. p. povolanie 1 3. p. skupina 2

rozháraný pociťujúci zmätok, nesúlad, vnútorný nepokoj (o človeku); svedčiaci o neusporiadanosti, chaose • nevyrovnaný (op. vyrovnaný) • rozhádzaný • kniž. rozorvaný • rozvrátený: rozháraný, nevyrovnaný človek; byť vnútorne rozháraný, rozhádzaný, rozorvaný, rozvrátený • rozdvojený • rozpoltený • rozlomený: rozdvojená, rozpoltená, rozlomená duša • neurotický • nervózny (svedčiaci o nervozite) • chaotický • zmätený • expr. rozmetaný (svedčiaci o zmätku, neusporiadanosti): neurotické, nervózne správanie; chaotický citový život; chaotické, zmätené pomery • popletený • dopletený: popletené, dopletené myšlienky • neusporiadaný • nesúladný: neusporiadaný, nesúladný život (op. usporiadaný, harmonický)

rozpoltený 1. porov. rozdvojiť, rozdeliť 2. p. rozdvojený 1, rozháraný

napadnúť 1. nahromadiť sa padaním (obyč. neos.) • spadnúť: napadol, spadol prvý sneh • napadať (postupne): napadalo lístia • expr.: nakydať (sa) • naváľať sa • navaliť sa: nakydalo (sa) veľa snehu • nasypať sa • nasnežiť (iba o snehu): sneh sa mu nasypal za golier • pripadnúť (ešte trocha napadnúť): do rána pripadlo snehu • expr. zried.: narútiť sa • narúcať sa: na strechu sa narútilo, narúcalo snehu

2. urobiť útok na niekoho, na niečo • prepadnúť • zaútočiť: nepriateľ napadol, prepadol krajinu; zaútočili na chodca • skočiť • vrhnúť sa (veľmi prudko napadnúť): skočil, vrhol sa na súpera • naskočiť (napadnúť skokom): pes naňho naskočil • expr. udrieť (vojensky): jednotka udrela v noci • kniž.: atakovať • inzultovať: atakovaný náhlou chorobou; inzultoval ho za urážku • osopiť sa • expr. oboriť sa (napadnúť niekoho slovne): rozhorčene sa osopil, oboril na kolegu

3. hovor. náhle si uvedomiť v mysli • prísť/dôjsť/zísť na um/na rozum/na myseľ/na pamäť: napadlo mu, že sa to zle skončí; zišla mu na um dobrá myšlienka • pomyslieť si • rozpomenúť sa • rozpamätať sa • spomenúť si: pomyslel si, že staví do hry nejaké peniaze; rozpomenul sa, že mal ísť na úrad • kniž. zamanúť sa: zamanulo sa mu, že to už počul • expr. vhupnúť do hlavy • pren. svitnúť (v hlave/v mysli) • fraz. prísť na niečo • streliť do hlavy/do umu: svitla mu spásna myšlienka; prišiel na dobrú ideu; strelilo mu do hlavy, že sa pomstí hneď • blysnúť • blysknúť hlavou/mysľou/umom: blys(k)la mu hlavou nová myšlienka • nár. expr. chľupnúť do hlavy (Hviezdoslav)

rozpamätať sa vybaviť si v pamäti niečo zabudnuté • rozpomenúť sa • spomenúť si: rozpamätal sa, spomenul si na slová učiteľa • pripomenúť si • pripamätať si • pripamätovať si: pripomenul, pripamätal si príhodu z detstva • upamätať sa • upamätovať sa: nemohol sa upamätať, kedy známeho naposledy videl • vybaviť si (znova vyvolať v mysli): vybavila si nebožtíkovu tvár • pomyslieť (si) • zmyslieť si (oživiť si v mysli): náhle si pomyslel, zmyslel na detstvo • zastaráv. spamätať sa: hneď sa spamätala na jej brata • zried. rozchopiť sa • nár. rozpomnúť sa

rozpomenúť sa p. rozpamätať sa

spomenúť si oživiť si v pamäti, v mysli • zastar.: spomnúť si • spomnieť si: na domov si ani nespomenul, nespomnel • rozpamätať sa • rozpomenúť sa: spomenul si, rozpamätal sa, rozpomenul sa na zabudnutú príhodu; Spomeňte si na nás doma! • pripomenúť (si) • pripamätať (si): zrazu si jasne pripomenula, ako to bolo; pripamätal si rodičov i celú rodinu • vybaviť si (znova vyvolať v mysli): živo si vybavil jej tvár • pomyslieť si • zmyslieť si (oživiť si v mysli): viem, že si už na mňa viac nepomyslíš; nik si už na mňa nezmyslí • prísť na dačo (náhodou al. premýšľaním objaviť v mysli, v pamäti): prišiel už na to, kde je chyba • zastar. pomnúť (Botto, Vansová) • pospomínať si (postupne si spomenúť na viac vecí, osôb): pospomínal si na všetky príhody • porozpomínať sa

rozpomienka p. spomienka 1

spomienka 1. pripamätanie si, oživenie si niečoho z minulosti • rozpomienka: spomienka, rozpomienka na staré časy; zaháňať zlé spomienky, rozpomienky • pamiatka (trvalá spomienka obyč. na niekoho vzdialeného, zomretého): česť jeho pamiatke • kniž. pamäť: blahej pamäti Ľudovít Štúr • kniž. reminiscencia: reminiscencie na mladosť

2. p. zmienka

rozpomnúť sa p. rozpamätať sa

nezhoda nedostatok zhody (op. zhoda) • nesúlad • rozpor • nerovnosť • nezhodnosť: nezhoda, nesúlad, rozpor medzi slovami a činmi • nesúhlas: nesúhlas vo výpočtoch • kolízia: kolízia medzi záujmami a povinnosťami • nezrovnalosť: odstrániť nezrovnalosti v účtoch • konflikt: dramatický konflikt • disharmónia • nesúzvuk: disharmónia hlasov • diferencia: názorové diferencie • disonancia: nastali medzi nimi disonancie • kniž. nelad (Kukučín) • kniž. diskrepancia • nedorozumenie: majú medzi sebou nedorozumenia • spor (stretnutie nezhodných názorov al. záujmov): riešiť spory medzi súrodencami • trenica (nezhoda názorov): politické trenice • roztržka (prerušenie stykov pre nezhody): medzi susedmi nastala roztržka • kniž. zastar. trenie (Kalinčiak)

protirečenie protichodné tvrdenie; čo sa vzájomne vylučuje • kontradikcia: v jeho výpovedi je plno protirečení, kontradikcií • antagonizmus (nezmieriteľné protirečenie) • rozpor • nezhoda • nesúlad • nezrovnalosť: rozpory, nezhody, nezrovnalosti medzi slovami a činmi • protiklad (hlboké protirečenie) • kontrast (úplný protiklad): protiklad, kontrast medzi reálnym a ideálnym • paradox (protizmyselné tvrdenie): povedať paradox • odb. antinómia

rozpor stretnutie nezhodných názorov al. záujmov • spor: vyriešiť rozpory, spory rokovaním • nezhoda (nedostatok zhody; op. zhoda): záujmové nezhody • nesúlad (nedostatok súladu; op. súlad): nesúlad v manželstve • konflikt: dostať sa s niekým do konfliktu • kolízia (skríženie, prekrývanie sa niečoho): kolízia záujmov a povinností • roztržka • kniž. rozbroj (prerušenie stykov pre rozpory): vyvolať roztržku, rozbroj • kniž. rozopra: rodinná rozopra • zápletka: diplomatická zápletka • protiklad (hlboký rozpor): boj protikladov • protirečenie • kontradikcia: v jeho prejave je plno protirečení • antagonizmus (nezmieriteľné protirečenie): spoločenský antagonizmus • nesúhlas: nesúhlas vo výpočtoch • publ. konfrontácia (nezhoda v názoroch): konfrontácie medzi politikmi • kniž. kontroverzia: došlo medzi nimi ku kontroverzii

spor 1. stretnutie sa názorov al. záujmov • konflikt: riešiť medzinárodné spory, konflikty rokovaním; dostať sa s niekým do sporu, konfliktu • nezhoda (nestotožnenie sa v názoroch): rodinné nezhody • nedorozumenie (nesúlad v názore): majú medzi sebou nedorozumenia • trenica (obyč. v mn. č.): politické trenice • roztržka • kniž. rozbroj (prerušenie stykov pre spory): vyvolať roztržku, rozbroj • rozpor • kniž. rozopra: rodinné rozpory, rozopry • kolízia (skríženie, prekrývanie sa niečoho): kolízia medzi záujmami a povinnosťami • publ. konfrontácia (nezhoda v názoroch): časté konfrontácie medzi kolegami • kniž. kontroverzia: došlo medzi nimi ku kontroverzii • kniž.: svár • nesvár • pejor. zastar.: miškulancie • mišpulancie

2. p. hádka, zrážka 3

protikladný ktorý je protikladom iného, stojaci proti inému; obsahujúci v sebe protiklad, rozpor • protichodný: protikladné, protichodné informácie, názory • protismerný: protismerné tendencie, prúdy v umení • opačný • polaritný • zried. polárny: stoja na opačných, polaritných pozíciách • diametrálny: diametrálne postoje • opozitný • odb. antinomický: opozitná, antinomická dvojica • kontrastný • protipólny • protipólový: kontrastné pomery; kontrastné, protipólne, protipólové kategórie • protirečivý • kniž. rozporný • rozporuplný • kniž. kontroverzný (vnútorne protikladný): protirečivé, rozporné, rozporuplné, kontroverzné javy, city • odb. ambivalentný (protikladný vo vzťahu k tomu istému objektu): ambivalentný vzťah • paradoxný: paradoxné tvrdenie • antagonistický • antagonický: antagonické, antagonistické tábory, skupiny • odb.: kontradikčný • kontradiktický • kontradiktórny • kontradiktorický: kontradikčné, kontradiktórne, kontradiktické pojmy, znenie zákona • zastar. rozchodný (Jégé)

protirečivý vzájomne si odporujúci; obsahujúci protirečenie • protichodný • protikladný: protirečivé, protichodné výpovede, svedectvá; protirečivé, protikladné javy • kniž.: rozporný • rozporuplný • odb.: antinomický • kontradikčný • kontradiktórny • kontradiktorický • kontroverzný • ambivalentný (obsahujúci rozpor, antinómiu, kontradikciu, ambivalenciu): rozporné, rozporuplné, antinomické, kontradiktórne tvrdenie • paradoxný (obsahujúci paradox): paradoxné myšlienky • antagonistický • antagonický (založený na antagonizme): antagonistické, antagonické sily

p. aj protikladný, antagonistický

rozporný p. protikladný, protirečivý

rozporuplný p. protikladný, protirečivý

posielať spôsobovať, zariaďovať, aby sa niečo niekam dostalo • zasielať • odosielať: posielať, zasielať list poštou; zásielku posielať, odosielať až na druhý deň • admin. al. pošt. expedovať (posielať adresátovi): expedovanie tovaru, poštových zásielok • rozosielať • rozposielať (na rozličné miesta) • hovor. šikovať: na sever šikujú čerstvú zeleninu z Bulharska • dopravovať (posielať dopravným prostriedkom): tovar k nám dopravujú loďou • transportovať (posielať na dopravnom prostriedku, obyč. so sprievodom): zajatcov transportujú na Sibír • subšt. lifrovať: lifrovali nás rýchlo domov • poet. slať

rozposielať p. posielať

rozposlať poslať na rozličné miesta • rozoslať: rozposlal všetkým pozdravy, rozoslal oznámenia • poposielať • porozposielať • porozosielať (postupne)

porozprávať postupne a obyč. obšírne, dopodrobna vyjadriť rozprávaním • rozpovedať • vyrozprávať: deti nám porozprávali, rozpovedali, čo zažili; porozprávať, vyrozprávať svoje dojmy • hovor. povyprávať: ženy si v kúte povyprávali svoje tajomstvá • vyvravieť: vyvraveli nám, čo skúsili • zried. porozpovedať (Dobšinský) • povykladať • vyložiť (porozprávať niečo, čo potrebuje výklad): podrobne mi povykladal, vyložil svoj plán • pohovoriť (veľa): pri každom stretnutí pohovorí kopu zbytočností • nahovoriť • narozprávať • navravieť • povravieť • expr.: potárať • natárať • potrepať • natrepať • potrieskať (porozprávať veci nie celkom zodpovedajúce pravde): ktovie, čo všetko o nás nahovorili, narozprávali; nedáva si pozor na jazyk a všeličo povraví, potára, natára, potrepe • expr.: poľapotať • potliapať • pokvákať • potrúsiť • hrub. podrístať • subšt. pokecať

rozpovedať p. porozprávať

požičať poskytnúť niečo niekomu na jeho žiadosť (na dočasné používanie) • vypožičať: požičať, vypožičať niekomu väčšiu sumu peňazí, chatu na dovolenku • kniž. zapožičať (úradne požičať): exponáty nám zapožičala Slovenská národná galéria • polit. slang. prepožičať (dať do používania obyč. dočasne): prepožičať hodnosť, vyznamenanie • zastar. zveriť (dať na úver): banka im zverila peniaze na tovar • porozpožičiavať • rozpožičať (viacerým osobám, na rozličné miesta): rodinné úspory rozpožičal, porozpožičiaval kamarátom

rozoznať 1. vedieť zistiť odlišnosť medzi vecami, javmi • rozlíšiť • odlíšiť • rozpoznať: vie rozoznať pravdu od lži; rozlíši, rozpozná zvláštne vône • diferencovať • kniž. distingvovať: diferencuje hodnoty • porozoznávať (postupne)

2. pozorovaním zistiť • rozpoznať • poznať • spoznať • spozorovať: rozoznal v diaľke mesto • zbadať • postrehnúť • všimnúť si (bystro): postrehol v ňom talent • porozoznávať (postupne, viac vecí, osôb)

rozpoznať p. rozoznať 1, 2

rozpoznateľný p. viditeľný

viditeľný ktorý možno vnímať zrakom al. inými zmyslami (op. neviditeľný) • pozorovateľný • sledovateľný: niečo je viditeľné, pozorovateľné voľným okom; zanechával za sebou viditeľné stopy • badateľný: badateľný pokrok • spozorovateľný • postrehnuteľný (ktorý sa dá spozorovať, postrehnúť): ľahko spozorovateľná, postrehnuteľná zmena • kniž. postihnuteľný • rozlíšiteľný (ktorý sa dá rozlíšiť): rozlíšiteľné detaily na fotografii • rozpoznateľný • rozoznateľný (ktorý sa dá rozpoznať, rozoznať): rozpoznateľné, rozoznateľné obrysy vrchov • zjavný • jasný: zjavné, jasné nepriateľstvo; medzi nimi je jasný rozdiel • markantný • výrazný (nápadne viditeľný): markantný rozdiel • zrejmý: je to zrejmé na prvý pohľad • zreteľný • očividný • znateľný (ktorý sa dá obyč. hneď vidieť): zreteľné odtlačky prstov, očividná výhoda • evidentný: ide o evidentný omyl • zastar. vidný: kapustniská boli vidné (Vajanský) • zastar. vidomý (Dobšinský)

p. aj výrazný 2

diferencovať poznávať, určovať rozdielnosť v porovnaní s iným; robiť odlišným, rozdielnym • odlišovať • rozlišovať: diferencovať dobro a zlo; odlišovať, rozlišovať významové odtienky slov; autor odlišuje postavy hry jazykovými prostriedkami • rozoznávať • rozpoznávať: dieťa nevie rozoznávať farby • kniž. rozrôzňovať (diferencovať podľa istých kritérií): veda rozrôzňuje svoj výskum • špecifikovať (zároveň spresňovať): špecifikovať výrobnú činnosť

odlišovať poznávať, určovať rozdielnosť v porovnaní s iným; robiť odlišným, rozdielnym • rozlišovať: neodlišuje, nerozlišuje farby • rozoznávať • rozpoznávať • diferencovať: rozoznávať, rozpoznávať dobré od zlého; autor diferencuje, rozlišuje, odlišuje postavy hry jazykovými prostriedkami

rozpoznávať p. diferencovať, odlišovať