Synonymá slova "rozkol" v Synonymickom slovníku slovenčiny

rozkol rozdvojenie spôsobené rozdielmi v názoroch, v zmýšľaní • roztržka: rozkol, roztržka medzi rodičmi a deťmi • kniž. rozbroj: rozbroj medzi príbuznými • nedorozumenie (menší rozkol): medzi súrodencami vzniklo nedorozumenie • nezhoda (nedostatok zhody, op. zhoda): záujmová nezhoda • nesúlad (nedostatok súladu; op. súlad): nesúlad v manželstve • disharmónia (nedostatok harmónie; op. harmónia): disharmónia na pracovisku • cirk. schizma (cirkevný rozkol)

rozhýbať 1. uviesť do pohybu • rozkývať: vietor rozhýbal, rozkýval koruny stromov • rozknísať • rozhojdať • rozkolísať (do hojdavého pohybu): chlapci rozhojdali zvony • expr.: rozkolembať • rozkyvkať • rozcombáľať • rozcelembať • rozcelengať

2. pohnúť do činnosti • zaktivizovať: treba rozhýbať, zaktivizovať občanov • rozprúdiť • oživiť: rozprúdiť obchod; oživiť remeslá • hovor. expr. rozkývať: rozkývať výrobu

3. p. rozrušiť 1

rozkolembať p. rozhýbať 1, rozkývať 1

rozkývať 1. uviesť do kývavého pohybu • rozhojdať • rozkolísať: vlny rozkývali, rozhojdali člny • rozknísať • rozklátiť: vietor rozknísal, rozklátil vrchovce stromov • roztriasť • rozochvieť (uviesť do trasľavého pohybu): vietor roztriasol vyvesené zástavy • expr.: rozkolembať • rozkyvotať • rozcelembať • rozcombáľať • rozcelengať • expr. zried. roztrlingať: rozkolembať zvony

2. p. rozhýbať 1, 2

nejednotný ktorému chýba jednota, jednomyseľnosť, jednotnosť (op. jednotný) • nezladený: nedohodli sa, preto bol ich postup nejednotný, nezladený • roztrieštený • rozdrobený • rozkúskovaný • rozbitý • hovor. expr. rozglejený: nepriateľ ľahko porazil nejednotnú, roztrieštenú armádu; rozdrobené, rozkúskované územia • nesvorný • nesúdržný (bez svornosti, súdržnosti): bratia sú nejednotní, nesvorní v názoroch; nesúdržné spoločenstvo národov • rozličný • rôzny • odlišný • rozdielny • odchylný • odchodný • iný: mali sme o tom rozličnú, rôznu, odlišnú mienku; rozdielne, odchylné, odchodné názory • dvojkoľajný • rozdvojený (pozostávajúci z dvoch protichodných zložiek): ak sa rodičia nezhodnú, dieťa trpí dvojkoľajnou výchovou; po rozdelení právomoci došlo k rozdvojenému vedeniu spoločnosti • nepevný • rozkolísaný • nestály • neustálený (ktorý má narušenú potrebnú jednotu): nejednotné, nestále, nepevné používanie normy; treba odstrániť rozkolísanú, neustálenú výslovnosť

nestály 1. ktorý nemá vytrvalosť, charakterovú pevnosť (o človeku); svedčiaci o tom (op. stály) • vrtkavý • prelietavý • chvíľkový • pren. expr. aprílový: nestály, aprílový, prelietavý človek; byť vrtkavý, prelietavý v názoroch, v láske • vrtošivý • rozmarný: vrtošivá, rozmarná žena • nepevný (op. pevný) • nestabilný • labilný (op. stabilný): byť nepevný, nestabilný v citoch • nespoľahlivý • neseriózny (ktorý nedodržiava sľuby a pod.): nespoľahlivý obchodný partner, neseriózna známosť • ľahkomyseľný • expr. veterný • fraz. kam vietor, tam plášť (o človeku) • zastar. vrtohlavý

2. ktorý podlieha zmenám (op. stály) • premenlivý • menlivý: (pre)menlivá spoločenská situácia; (pre)menlivé šťastie • nepevný • labilný • nestabilný • vratký (op. pevný, stabilný): mať vratkú, labilnú pozíciu (v zamestnaní) • neistý • neustálený • rozkolísaný (ešte nie úplne stály): neisté, neustálené pomery • vrtkavý • aprílový (rýchlo, neočakávane sa meniaci; op. ustálený, vyrovnaný): vrtkavé, aprílové počasie • prelietavý: prelietavé šťastie • vrtošivý • rozmarný (podliehajúci chvíľkovým zmenám): vrtošivá nálada; vonku je vrtošivý, rozmarný čas • kolísavý (striedavo stúpajúci a klesajúci): kolísavé napätie; kolísavý športový výkon (op. vyrovnaný) • pohyblivý • odb. flexibilný: pohyblivý, flexibilný kurz peňazí • pominuteľný • dočasný • prechodný (ktorý má obmedzené trvanie, časovo obmedzenú platnosť; op. večný): pominuteľná, dočasná sláva; nestály, prechodný spoločenský jav • netrvanlivý (s obmedzenou trvanlivosťou): netrvanlivý materiál • chvíľkový • kniž.: podenkový • prchavý (s veľmi krátkym trvaním): dosiahnuť iba podenkový úspech • expr. zried. rozlietavý

premenlivý ktorý podlieha zmenám, ktorý prejavuje nestálosť • nestály (op. stály): premenlivé, nestále nálady; premenlivé, nestále počasie • striedavý: striedavé úspechy • menlivý • meňavý • menistý • menivý: menlivé, meňavé, menisté, menivé farby, materiály • aprílový (o počasí) • pren. pejor. chameleónsky (meniaci názory v závislosti od okolností): chameleónsky postoj • zried. premieňavý (Kostra) • kolísavý • rozkolísaný • nestabilný (striedavo stúpajúci a klesajúci; op. stabilný): kolísavý výkon športovca • vrtkavý • expr. zried. rozlietavý: vrtkavé šťastie, vrtkavá povaha • odb. premenný: premenná veličina • kniž. variabilný: variabilné tvary, formy

rozkolísaný p. nestály 2, premenlivý, vratký 1

vratký 1. ktorý nemá pevnú polohu (op. pevný) • nepevný: vratká, nepevná stolička • labilný (op. stabilný): labilná poloha • neistý (op. istý): neistý krok • tackavý • kolísavý • knísavý • rozkolísaný • expr. kolembavý (sprevádzaný tackaním, kolísaním, knísaním): tackavá, kolísavá, knísavá, rozkolísaná chôdza; kolembavé pohyby člna • hojdavý • expr. rozheganý: hojdavá, rozheganá posteľ • expr.: trasľavý • roztrasený (nemajúci istotu): trasľavé ruky, roztrasený starec • zastar. zvratný (Sládkovič)

2. ktorý nie je bezpodmienečne pravdivý, zaručený, vopred daný al. zaistený (op. pevný) • nepevný • neistý (op. istý): mať vratkú, nepevnú, neistú politickú pozíciu • nestály (op. stály) • labilný (op. stabilný): v názoroch je veľmi nestály, labilný • vrtkavý • kolísavý: šťastie je vrtkavé, kolísavé • menlivý • premenlivý: žijeme v menlivých, premenlivých časoch • problematický: budúcnosť je vždy problematická • nerozhodný • bezradný (op. rozhodný): nerozhodná, bezradná odpoveď

p. aj neistý 1, 2

rozkolísať 1. zbaviť istoty a urobiť nepevným a nejednotným • rozkývať • vykývať: rozkolísali, vykývali jeho presvedčenie

2. p. rozhýbať 1, rozkývať 1

rozkolnícky p. rozvratný

rozvratný usilujúci sa o rozvrat, narušenie, zničenie jednoty, celistvosti niečoho; svedčiaci o tom • rozvratnícky • rozvracačský • podvratný • podvratnícky: rozvratné, rozvratnícke, rozvracačské skupiny; podvratné, podvratnícke akcie • rozkolný • rozkolnícky: rozkolné, rozkolnícke úsilie • rozbíjačský: rozbíjačská činnosť • rozkladný • deštrukčný • deštruktívny • deštruktivistický (op. konštruktívny, konštruktivistický): rozkladné, deštrukčné, deštruktívne tendencie

p. aj podvratný, ničivý

rozkolník p. rozvratník, schizmatik

rozvratník kto ničí celistvosť, jednotu, súdržnosť niečoho • rozvracač • rozvracateľ: rozvratník, rozvracač, rozvracateľ v armáde • podvratník (kto robí podvratnú činnosť): zákerní podvratníci • rozbíjač (kto niečo rozbíja): rozbíjači jednoty hnutia • diverzant: odhaliť diverzantov • záškodník • škodca: banda záškodníkov, škodcov • sabotér • sabotážnik • podrývateľ • expr. podrývač • dezorganizátor (kto rozrušuje organizáciu, poriadok) • rozkolník (kto spôsobuje rozkol) • expr. kazisvet

p. aj burič

schizmatik cirk. kto spôsobuje rozkol cirkevnej jednoty • rozkolník • odštiepenec • odpadlík (kto sa odštiepil od istého smeru): odštiepenec od hnutia

rozkolný p. rozvratný

rozkolotať p. rozvíriť 1

rozvíriť 1. uviesť do vírivého pohybu • zvíriť: vietor rozvíril, zvíril piesok • rozvlniť: búrka rozvlnila more • expr.: skudliť • skúdoliť • skundoliť • skúriť • roztancovať: vozy skúdolili, skúrili prach na ceste • kniž.: rozčeriť • sčeriť (mierne rozvíriť): vánok rozčeril vzduch • kniž.: rozvíchriť • zvíchriť (intenzívne rozvíriť): láska v ňom rozvíchrila túžbu • poet.: rozluniť • rozkolotať

2. p. rozbúriť 1, 2 3. p. rozprúdiť, rozvinúť 2