Synonymá slova "rozklad" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 22 výsledkov (1 strana)

  • pád 1. strata moci, vplyvu, významu, postavenia • zánik: pád, zánik komunizmurozpadrozklad: rozpad, rozklad štátuzáhubakniž. zhuba: varovať ľudstvo pred záhubouskaza: skaza mestaúpadok (strata priaznivého stavu): mravný úpadok spoločnostihovor. krach: politický krach

    p. aj zánik, skaza

    2. p. prípad 1


    rozklad 1. rozloženie, rozkladanie niečoho na časti: rozklad akordu na tónydekompozícia: dekompozícia románovej formy

    2. premena spôsobená obyč. hnitím • rozpad: mäso podlieha rozkladu, rozpaduskaza: chrániť potraviny proti skazehniloba (hnitie a jeho výsledok): hniloba ovocia

    3. postupná strata priaznivého stavu • rozpad: rozklad, rozpad rodiny, armádyrozvrat: rozvrat hospodárstvapádzánik: pád, zánik komunizmuzáhubakniž. zhuba: záhuba ľudstvaúpadok: mravný úpadok spoločnostideštrukcia: deštrukcia osobnostidemoralizácia (morálny rozklad): demoralizácia mládežekniž. dezintegrácia: dezintegrácia kultúryskaza: skaza mestahovor. krach: politický krach


    skaza narušenie riadneho fungovania niečoho, značné poškodenie niečoho • záhuba: skaza, záhuba sveta, záhuba lodekniž. zhuba: nástroj zhubyzmarkonieczánik (koniec jestvovania): zánik rodupád: pád absolutizmupohroma: odvrátiť pohromurozkladrozvrat (postupujúca skaza): morálny rozklad, rozvrat rodinyrozpad: rozpad štátukniž. spúšť: víchrica spôsobila spúšťzastar. spusta (Vajanský)


    úpadok strata priaznivého stavu, jeho zmena na zlý: úpadok domácej výroby, úpadok spoločnostipokles: pokles životnej úrovnerozkladrozpad (postupujúci úpadok): rozklad rodiny, morálny rozpad spoločnostizostup: zostup formy športovcadekadencia (spoločenský, kultúrny úpadok): kultúra zasiahnutá dekadencioubankrothovor. krach (finančný úpadok): vyhlásiť bankrot, krachkonkurz (obchodný úpadok)

    p. aj pád 1


    zánik skončenie jestvovania (op. vznik): zachrániť niečo pred zánikom; všetko živé je určené na zánikrozpadrozklad: rozpad, rozklad Rímskej ríšezáhuba: záhuba lodekniž. zhuba: nástroj zhubyskaza: skaza svetakoniec: chorý dodýchal, nastal konieczmar (Žáry)poet. smrť: národná smrť

    p. aj smrť 1, pád 1


    analyzovať podrobovať analýze • robiť analýzu: analyzovať zlúčeniny, robiť analýzu zlúčenínrozoberaťrozvádzať: rozoberať, rozvádzať spoločenské vzťahyrozkladať: rozkladať, analyzovať celok na častihovor. pitvaťzried. anatomizovať (dôkladne skúmať): pitve, anatomizuje svoje vnútro


    deliť 1. rozoberať na diely, časti • rozdeľovaťčleniťrozčleňovať: deliť, členiť územie republiky na krajepoliťpoltiťrozpoľovaťdvojiťrozdvojovať (deliť na dve polovice, dve časti): poliť marhuleštvrtiť (deliť na štyri časti): štvrtiť jabĺčkoštiepiťkúskovaťhovor. kusovať (deliť na viac kúskov): štiepiť moc v štáte, kusovať chliebporciovať (deliť na porcie): porciovaný syrdávkovaťdózovať (deliť na dávky): dávkovať, dózovať liekydrobiťrozdrobovať (deliť na malé čiastky): drobiť majetokrozkladaťdekomponovať (deliť na zložky): dekomponovať atómové jadráparcelovať (deliť pozemky na parcely) • ľud. táľovať: táľovať polia

    2. p. triediť 3. porov. rozdať 1 4. porov. oddeliť


    hovoriť 1. vyjadrovať myšlienky rečou; rečou dávať na vedomie (op. mlčať) • vravieť: hovoriť, vravieť nahlas, rozumne; hovoriť, vravieť o deťochrozprávaťhovor. vyprávať (hovoriť v dlhšom časovom rozpätí): rozprávať o svojich zážitkochvykladaťrozkladať (zoširoka, vysvetľujúco): vykladá, rozkladá svoje plányexpr.: roztriasaťpretriasaťpremieľaťrozvlačovať (zdĺhavo, podrobne) • hovor. rozširovať sašíriť sa (obšírne): netreba sa o veci už viac rozširovať; je zbytočné viac sa o tom šíriťkraj. povedať: ľudia povedajú všeličopovrávať (si): mnohí povrávajú, že bude zlenár. trizniť (Hviezdoslav)expr. hútoriť (obyč. veľa) • hovor. žart. hutoriť (východoslovenským nárečím) • kniž. zastar. sloviť (Škultéty)kniž. zastar. vetiťodriekať (mechanicky, monotónne) • oznamovať (dávať na vedomie istú správu) • komunikovať (byť v spojení rečou): nekomunikujem s kolegyňou už týždeňrečniťexpr. zried. rečinkovať (mať, držať reč al. expr. plano hovoriť): reční už pol hodiny; iba sa pilo a plano rečinkovalohrub. papuľovať: papuľuje, hoci sa ho nik nespytujeexpr. húsťhovor. expr.: hustiťtrúbiťvtĺkať (niečo do niekoho; neprestajne, nástojčivo hovoriť): celý večer hudie svoje; hustiť, vtĺkať žiakom poučkuexpr.: vrčaťsipieťsyčať (zlostne, sipľavo hovoriť) • expr.: štekaťbrechaťprskať (zlostne, jedovato hovoriť) • expr. sekať (ostro, trhane hovoriť) • expr.: mlieťrapotaťrapkaťsypaťsúkaťmrviť (rýchlo, veľa a obyč. aj hlasno hovoriť): melie, rapoce, sype jedno cez druhé; rýchlo mrví slováexpr.: trkotaťdrkotaťmrkotaťgagotať (hovoriť veľa, rýchlo, často o zbytočnostiach) • jazyčiť (veľa rozprávať) • rozťahovaťslabikovať (pomaly hovoriť): rozťahovať odpoveď, slabikovať slováexpr.: hlaholiťšveholiťhrkútaťševeliťštebotaťšvitoriťdžavotať (hovoriť jemným, príjemným hlasom): hlaholiť, hrkútať nežným hlasom; na ulici štebocú, džavocú detispievať (spevavo hovoriť) • šepkaťšeptaťšuškaťexpr. šepotaťhovor. expr. šušotaťexpr.: šušúkaťšepoliťšipoliť (hovoriť potichu, pošepky al. tajnostkársky): dievčence si čosi šepkajú, šušocú, šepolia do uchaexpr.: šomraťšamotiťšemotiťšemoniť (potichu a nezrozumiteľne hovoriť) • expr.: hundraťmrmlaťmrmotaťmumraťbrblaťbručaťdudraťdudlať (nezreteľne hovoriť): nevieme, čo si dedko stále hundre, mrmle, dudreexpr.: huhlaťhuhňaťfufnaťchuchmaťchuchňať (hovoriť nosom): huhle, chuchme čosi nádchovým hlasomdrmoliť (nezrozumiteľne, zmätene hovoriť) • expr. habkaťjachtaťhovor. koktať (neisto, trhavo, zajakavo hovoriť): habká, jachce, kokce niečo o svojej nevineexpr.: brbtaťbrbotaťhatlaťbľabotať (chybne, nezreteľne, nesúvisle hovoriť) • expr.: táraťtrepaťtliapaťtrieskaťplieskaťbaláchaťbúchaťkvákať (nepremyslene, nemúdro a obyč. veľa al. zbytočne hovoriť): stále iba tára, trepe, kváka, ale nepomôžehrub. drístaťsubšt.: kecať • valiť: čo to drístate, keciate, valíte, veď to nie je pravdaexpr.: pliesťmotať (hovoriť bez zmyslu) • expr.: repetiťrepentiť: Čo repetí tá stará?hovor. expr.: remziťremzať (nejasne hovoriť) • hovor. expr.: ľapotaťľaptať (hovoriť nezmysly) • hovor. expr.: šepletiťtaľafatkovaťpejor. haraburdiť (hovoriť daromnice) • hovor. expr.: handrkovaťhandrboliť (hovoriť nezrozumiteľne, často cudzím jazykom)

    porov. aj kričať 1

    2. p. svedčiť2 2 3. p. nazývať


    ničiť 1. spôsobovať veľké poškodenie, skazu • poškodzovaťkaziťznehodnocovať: ničí si zdravie fajčením; kazí hračkypustošiťdrancovaťdecimovaťplieniťruinovať: vojny pustošia, decimujú krajinudeštruovaťdevastovať: chemikálie devastujú pôdudemolovaťrúcať (ničiť stavbu): demolovali zariadenie, domyrozkladať (ničiť nejaké spoločenstvo): postupne rozkladali odbojové organizácieexpr.: nivočiťdepčiťdepsiť: dážď nivočil úroduexpr.: pľundrovaťhumpľovať

    2. spôsobovať duševné utrpenie • trápiťtrýzniťsužovaťsúžiť: ničia, trápia ho výčitky svedomiamoriťdeptaťzožierať (zároveň vyčerpávať): deptá, morí ho strachexpr.: mučiťhrýzťzhrýzaťkváriťkántriťnivočiťgniaviťdrviťdepčiťdepsiťspaľovaťhumpľovať: gniavi, spaľuje ho žiarlivosť; alkohol humpľuje morálku mládeže

    3. spôsobovať smrť, zánik • zabíjaťhubiťmárniť: chemické ničenie hmyzu; hubil, márnil škodcovzneškodňovaťkynožiťdorážať: dobytok dorážali na bitúnkuexpr.: kántriťrúbaťmäsiarčiťkváriť: vojsko kántrilo, rúbalo obyvateľstvo; požiar kvári horusubšt. krágľovať


    páliť 1. vydávať veľmi veľké teplo • pripekaťpripaľovať: slnko páli, pripeká, pripaľujeexpr. piecťhovor.: pražiťsmažiť: letné slnko pečie; rozpálená platňa praží dookolahriať (intenzívne): radiátor veľmi hrejeopaľovať (o slnku; spôsobovať zhnednutie pokožky)

    2. pri dotyku spôsobovať pálčivú bolesť • spaľovať: horúca polievka mu páli, spaľuje ústaobáraťopárať (parou al. vriacou tekutinou): obára, opára si jazyk čajomkniž. žihať (Hviezdoslav)

    3. spôsobovať pocit ako pri dotyku s niečím horúcim • štípať: mráz páli, štípe lícapichať: dym pichá v očiachsvrbieťšpieť (bolestivo svrbieť): hojaca sa rana svrbí, špiebolieť (ostrou bolesťou): porezanie bolí

    4. ničiť ohňom • spaľovať: páli, spaľuje suché konáre

    5. vyrábať pomocou ohňa, žiaru • vypaľovať: páliť, vypaľovať keramiku

    6. pripravovať oheň • zapaľovať: páliť, zapaľovať svätojánske ohnerozkladaťzažíhať: zažíhať vatry

    7. p. strieľať 1 8. p. bežať 1 9. p. dvoriť


    požierať prijímaním potravy ničiť (obyč. o drobných živočíchoch); spôsobovať rozklad; pren. expr. používaním, užitím vyčerpávať • žrať: škodcovia požierajú, žerú listy ovocných stromov; vtáctvo požiera hmyzzožierať: húsenice zožierajú lístierozožieraťrozkladaťrozleptávaťničiťhubiť (najmä o hrdzi): hrdza rozožiera, rozkladá, rozleptáva, ničí kovové potrubie; kyselina požiera, rozožiera, rozleptáva, hubí tkanivopohlcovaťmíňaťspotrebúvať (používaním, užitím vyčerpávať): spotrebúva veľa času; motor požiera, žerie, pohlcuje, míňa priveľa benzínu


    rozkladať porov. rozložiť


    hniť 1. podliehať rozkladu pôsobením mikroorganizmov (o organických látkach) • rozkladať sazahnívať: ovocie hnije; mäso sa už rozkladá; korene v zemi hnijú, zahnívajúrozpadávať sarozpadať sa: telo v zemi hnije, rozpadá(va) satuchnúťprieť (kaziť sa vlhkosťou): lístie tuchne, prie

    2. p. zaháľať


    pokračovať 1. neprestať v istej činnosti al. po prerušení znovu začať vykonávať istú činnosť • postupovať: práce na novom moste úspešne pokračujú, postupujúnadväzovať: básnik nadväzuje na tvorbu svojho predchodcukonaťrobiť (podľa niečoho): v ďalšom období konali, robili podľa vopred stanovených princípov

    2. neprestávať v kladnom vývine • napredovať: úspešne pokračuje, napreduje v štúdiuvyvíjať sa: situácia sa vyvíja podľa plánurobiť pokroky: v angličtine robí veľké pokrokyzdokonaľovať saprehlbovať sa (úspešne pokračovať): žiaci sa zdokonaľujú, prehlbujú v matematike

    3. ležať na istom mieste ako pokračovanie niečoho • ťahať satiahnuť sa: na sever od mesta pokračujú, ťahajú sa, tiahnu sa vrchyrozprestierať sarozkladať sa: po nábreží sa rozprestiera, rozkladá nové sídliskovinúť sa (pokračovať po dĺžke): rieka sa vinie na juh


    rozkladať sa 1. porov. deliť 2. p. hniť 1 3. p. rozprestierať sa 1


    rozprestierať sa 1. byť rozložený na väčšej ploche • rozkladať sa: za dedinou sa rozprestierajú, rozkladajú poliaprestierať sastrieť sastlať sa: po oboch stranách rieky sa strela, stlala nížinaležaťnachádzať sanachodiť sabyťvyskytovať sa: mesto sa nachádza, leží v údolítiahnuť saťahať sarozťahovať sapokračovať (po dĺžke): pozdĺž dediny sa ťahá, pokračuje lesvinúť sa (vlnito) • hadiť sa (kľukato): údolia sa vinú, hadia medzi horamizried.: rozliehať sarozbiehať sa: na severe sa rozlieha, rozbieha pole

    2. p. vládnuť 2


    vinúť sa 1. (o rastlinách) zachytávať sa úponkami • ovíjať saobtáčať saobkrúcať sa: brečtan sa vinie, obkrúca okolo stĺpapopínať sapnúť saťahať sa: po múre sa ťahá, pne viničpren. poet. viť sa: okolo mňa sa chmáry čierne vijú (J. Kráľ)

    2. nežne sa pritláčať k niekomu • túliť sa: milenci sa k sebe vinuli, túliliprituľovať saprivíňať sa: dieťa sa privíňalo k matkeexpr. tuľkať sahovor. cigániť sa (líškavo sa túliť) • chúliť sa (obyč. na ochranu): chúli sa mu v náručípritískať sapritláčať satlačiť satiskať sa: pritíska sa mu na hruďexpr. pritierať sa (s bočným zámerom)

    3. ležať na istom mieste po dĺžke • ťahať satiahnuť sa: chodník sa vinie, ťahá údolímrozprestierať sarozkladať sa: na severe krajiny sa rozprestierajú vrchypokračovať (vinúť sa ako pokračovanie niečoho): v diaľke pokračuje cestahadiť sakľukatiť sakrútiť sa (vinúť sa so zákrutami): dedina sa hadí, kľukatí popri ceste; potok sa krúti pomedzi vrchyohýbať saohýnať sa (vinúť sa s ohybom): popri vrchu sa ohýbal chodníčekgeol. meandrovať (o rieke): Váh meandruje údoliami


    ničivý spôsobujúci záhubu, skazu al. ujmu, ničiaci (op. blahodarný) • skazonosnýpustošivý: krajinou sa prehnal ničivý, skazonosný uragán; skazonosný, pustošivý požiar; ničivý, pustošivý účinok vetraškodlivýzhubnýzastar. záhubný: škodlivé, zhubné pôsobenie vetra (op. blahodarné) • rozvratnýrozkladný (spôsobujúci rozvrat, rozklad) • deštrukčnýdeštruktívnydeštruktivistický (op. konštruktívny, konštruktivistický): rozvratné, rozkladné, deštrukčné silyprudkýdravý (o ničiacich živloch): prudký, dravý oheň; prudký, dravý prúd riekyzničujúcizdrvujúci (spôsobujúci obyč. psychickú ujmu): jeho myšlienky mali zničujúci, zdrvujúci vplyvdrvivý (spôsobujúci rozpad, rozklad): byť vystavený drvivému tlaku hostí (v športovom zápase) • expr. vražedný (veľmi, úplne ničiaci): vražedný boj; vražedná sila živlovzastar. ničiteľský: ničiteľská moc (Dobšinský)zried.: svetobornýborivý


    rozkladný týkajúci sa rozkladu, spôsobujúci rozklad, vznikajúci rozkladom • deštrukčnýdeštruktívnydeštruktivistický (op. konštruktívny, konštruktivistický): rozkladný, deštrukčný, deštruktívny prvok systémurozvratný (sledujúci rozvrat): rozvratné silykniž. dezintegračný (op. integračný) • odstredivý: dezintegračné, odstredivé tendencieúpadkový (smerujúci k úpadku): úpadkový vplyv, jav; rozkladový, hnilobný (súvisiaci s biologickým rozkladom): rozkladový, hnilobný proces

    p. aj rozvratný, ničivý


    rozvratný usilujúci sa o rozvrat, narušenie, zničenie jednoty, celistvosti niečoho; svedčiaci o tom • rozvratníckyrozvracačskýpodvratnýpodvratnícky: rozvratné, rozvratnícke, rozvracačské skupiny; podvratné, podvratnícke akcierozkolnýrozkolnícky: rozkolné, rozkolnícke úsilierozbíjačský: rozbíjačská činnosťrozkladnýdeštrukčnýdeštruktívnydeštruktivistický (op. konštruktívny, konštruktivistický): rozkladné, deštrukčné, deštruktívne tendencie

    p. aj podvratný, ničivý


    rozkladový p. rozkladný


Naposledy hľadané výrazy:

Technický slovník: o, administrátor, ad, p ä, naught, tractor, ã os, verif, ã m, , daã, sã â a, min, sil, o i
Ekonomický slovník: iu, uoc, anx, subãƒâ, vcv, pdp, gr, takãƒâ, mfc, šum, gae, saã ã, sum, pss, ktr
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV