Synonymá slova "rozkazovaã æ ã" v Synonymickom slovníku slovenčiny

kázať 1. dávať pokyn na vykonanie niečoho • ukladať • zastaráv.: narúčať • porúčať: kázali, ukladali nám prísť načas; porúča mi vziať si veci so sebou • rozkazovať • prikazovať • nakazovať • dávať rozkaz • dávať príkaz (autoritatívnym spôsobom): Nebudete nám tu rozkazovať, prikazovať! • nariaďovať (autoritatívne, obyč. úradne) • kniž. veliť: konať, ako káže, velí česť

2. p. hlásať

rozhodovať 1. vynášať úsudky o niečom a tým odstraňovať pochybnosti: správne, zle rozhodovať • odb. decidovať: decidovať o predložených žiadostiach • súdiť (v súdnom procese): súdiť, či je obžalovaný vinný • mať posledné slovo: u nás má posledné slovo otec • pejor. poručníkovať (rozhodovať za niekoho, ovládať niečie konanie): nie som dieťa, aby mi niekto poručníkoval • rozkazovať (určovať, čo a ako má byť): v rodine rozkazovala mama • rozsudzovať (rozhodovať ako sudca): hádky v dedine obyčajne rozsudzoval richtár

2. viesť športové stretnutie • hovor. sudcovať: rozhodoval, sudcoval všetky dôležité zápasy

rozkazovať dávať rozkazy • prikazovať: rád rozkazuje, prikazuje, čo treba robiť • nakazovať • nariaďovať: nakazovali, nariaďovali mu robiť nový projekt • ukladať • nakladať • dávať za úlohu: stále mu ukladajú, dávajú za úlohu, aby sa učil • narúčať • expr. komandovať: Nekomanduj toľko! • pejor. poručníkovať: nie som dieťa, aby mi ktosi poručníkoval • diktovať • oktrojovať • dekrétovať (administratívne rozkazovať): dekrétovať postupy prác

veliť 1. viesť, riadiť z vojenského hľadiska • byť veliteľom • zastaráv. velieť • voj. zastar. komandovať: velí, velie už piaty rok; komanduje pluku • hovor. zried. veliteľovať

2. vydávať vojenské rozkazy • rozkazovať • dávať povely • zastaráv. velieť: velí, rozkazuje rázne • voj. zastar. komandovať: komanduje od rána do večera

panovačný usilujúci sa ovládať iných, presadzujúci svoju vôľu; svedčiaci o tom • pánovitý: panovačná, pánovitá povaha • rozkazovačný • rozkazovací (ktorý rád rozkazuje; vyznačujúci sa prísnosťou, ráznosťou): rozkazovačná žena; rozkazovačný, rozkazovací hlas učiteľky • veliteľský • generálsky: odradil všetkých svojím veliteľským, generálskym správaním • autoritatívny • autoritársky (vynucujúci si autoritu): autoritatívne, autoritárske vystupovanie • despotický • diktátorský (vyznačujúci sa despotizmom, diktátorstvom): despotický, diktátorský otec • imperátorský: imperátorský postoj • zastar. sekirantský (ktorý rád preháňa iných svojimi príkazmi, požiadavkami a pod.): sekirantský vedúci

prísny 1. ktorý vyžaduje presné, dôsledné plnenie povinností, ktorý nič neodpúšťa, neprepačuje (o človeku; op. zhovievavý, povoľný); svedčiaci o prísnosti • tvrdý (op. mäkký): mať prísneho, tvrdého otca • neúprosný • neoblomný (ktorý sa nedá obmäkčiť): prísny, neúprosný, neoblomný sudca • nekompromisný • kniž. rigorózny (nepripúšťajúci kompromis, výnimku a pod.): skúšajúci bol nekompromisný, rigorózny človek • autoritatívny • autoritársky (ktorý si prísnosťou vynucuje autoritu, nadradenosť): autoritatívny, autoritársky učiteľ • sparťanský (prísny ako v Sparte) • pren.: kasárenský • vojenský: sparťanská výchova; doma mal kasárenský, vojenský režim • pren.: kláštorný • kláštorský • kláštornícky (prísny ako v kláštore): prísny, kláštorný, kláštorský poriadok v internáte • puritánsky (prísny v mravoch): puritánska výchova • striktný • jednoznačný: platí striktný, jednoznačný zákaz • odmeraný • chladný • vážny (obyč. o prejavoch človeka): matkin odmeraný, chladný, vážny výraz • strmý • strohý • príkry: učiteľove strmé, strohé napomínania • neprístupný • nevľúdny • neprívetivý (ako prejav prísnosti) • hovor. pejor. cerberovský: neprístupná, nevľúdna, neprívetivá, cerberovská tvár • sudcovský (podobný, akým sa vyznačuje sudca) • veliteľský • rozkazovačný: matka vedela hovoriť len veliteľským, rozkazovačným tónom • drakonický • zried. drakónsky (ako za starogréckeho tyrana Drakonta): drakonické sankcie • pren. inkvizítorský

2. p. dôsledný; presný 5

rozkazovačný ktorý rád rozkazuje; majúci charakter rozkazu • rozkazujúci • rozkazovací • prikazovací: hovoriť rozkazovačným, rozkazujúcim, prikazovacím tónom • panovačný: byť panovačným • imperatívny: imperatívny podtón prejavu • veliteľský • generálsky: veliteľská, generálska povaha • zried. sekantný

p. aj panovačný, prísny