Synonymá slova "rozd" v Synonymickom slovníku slovenčiny

rozdrobený 1. porov. rozdrobiť, rozdeliť 2. p. nejednotný

rozbiť 1. úderom, nárazom porušiť celistvosť nejakej veci • roztĺcť: rozbila, roztĺkla tanier • rozraziť: rozraziť si nos • vybiť • vytĺcť • vyraziť: vybili, vytĺkli nám oblok na aute • hovor. zabiť: zabila pohár, vajce • expr.: rozmlátiť • roztrieskať • roztrepať • roztrieštiť • rozcapartiť • rozhádzať • rozbáchať • rozbúchať • hovor. expr.: rozšvacnúť • rozcapiť • rozvaliť: rozmlátil, rozbáchal mu auto; deti rozvalili starú kôlňu • rozkopnúť (rozbiť kopnutím): rozkopol dvere • rozdrviť • dodrviť • rozdrobiť (rozbiť na drobné kúsky): rozdrvili tehly na kúsky • expr.: rozdrúzgať • dodrúzgať • rozbombardovať: niekto rozdrúzgal, rozbombardoval plot • rozbúrať • zdemolovať (rozbiť búraním): rozbúrali, zdemolovali starú kôlňu • nár. rozklknúť (F. Hečko) • porozbíjať • potĺcť • dotĺcť • pobiť • poprebíjať • poroztĺkať • povytĺkať • povybíjať • povyrážať (postupne, viac vecí): porozbíjala, poroztĺkala už veľa fliaš • expr.: pomlátiť • poroztrepávať • potrepať • dotrepať • potrieskať • dotrieskať (postupne viac vecí): potrieskala všetok riad

2. spôsobiť rozklad, porušiť ako celok • rozložiť • rozrušiť • rozvrátiť: rozbiť, rozvrátiť niekomu manželstvo • zničiť • znivočiť • zruinovať: zničené, zruinované hospodárstvo • expr. roztrieštiť • kniž. rozboriť: roztrieštili, rozborili jednotu spolku • rozniesť • rozmetať • rozprášiť (zároveň rozohnať): rozmetať, rozprášiť nepriateľskú armádu

3. p. zodrať 1

rozdeliť 1. delením utvoriť samostatné časti • rozčleniť: rozdelil, rozčlenil pôdu na viac častí • rozkúskovať • pokúskovať • rozdrobiť • rozobrať • rozložiť (na malé čiastky): rozkúskovali, rozdrobili pozemky; rozobral, rozložil hodinky na súčiastky • rozatomizovať • expr. rozkvákať: rozkvákal vinohrad na päť častí • distribuovať: distribuovať materiál, finančné prostriedky • rozparcelovať • nár.: roztáľovať • roztálikovať (rozdeliť pozemok): rozparcelovali bývalý veľkostatok • rozlúpiť • rozlúpnuť (rozdeliť plod s tvrdým obalom): rozlúpiť slivku, orech • predeliť • rozdvojiť • rozpoliť • rozpoltiť (na dvoje): rozdvojiť moc • roztrojiť (na trojo) • rozštvrtiť (na štvoro) • rozvetviť (rozdeliť na viac ramien): rozvetvili elektrický prúd • rozvrstviť (rozdeliť na viac vrstiev): rozvrstvili obyvateľstvo • prehradiť (rozdeliť priehradou): prehradili izbu závesom • rozhraničiť (rozdeliť hranicami): rozhraničili etapy vývinu • kniž. kategorizovať (rozdeliť na skupiny): kategorizovali žiakov do oddielov • rozkrojiť • rozrezať (rozdeliť ostrým nástrojom): rozkrojiť jabĺčko, koláč • rozkálať • rozštiepiť • expr. rozťať (násilne rozdeliť): rozštiepili, rozťali krajinu na dvoje • porozdeľovať • podeliť (postupne, viac vecí): porozdeľovali vojakov do mužstiev

2. oddeliť od seba • rozpojiť: rozdelil, rozpojil zamotané povrazy • rozdvojiť: rozdvojili bitkárov • odlúčiť • separovať • izolovať: práca ich odlúčila; separoval, izoloval zložky zlúčeniny

3. p. roztriediť 4. p. rozdať 1, 2 5. p. zadeliť 2

rozdrobiť 1. drobením utvoriť malé časti, kúsky • rozmeliť • kniž. rozmelniť: rozdrobili, rozmelili hrudy na poli • rozmrviť • pomrviť • zmrviť (mrvením): rozmrvil kus chleba • rozdrviť • podrviť • vydrviť (drvením): rozdrvené, podrvené skálie • rozmädliť • expr. rozžmoliť (rozdrobiť v dlani): rozmädlil trošku tabaku • rozomlieť • rozmlieť • pomlieť • zomlieť (mletím): pomlela, zomlela keksy na omrvinky

2. p. rozdeliť 1

rozmliaždiť mliaždením rozdrviť • pomliaždiť: rozmliaždiť, pomliaždiť ovocie na kašu • rozdláviť • podláviť • rozgniaviť • pogniaviť • rozpučiť • popučiť • roztlačiť: rozdláviť, pogniaviť zemiaky • domliaždiť • expr.: umliaždiť • dogniaviť: stroj mu domliaždil, dogniavil ruku • zadláviť • zagniaviť: chodil opatrne, aby nezadlávil dážďovky • expr.: zapučiť • prepučiť • zmliaždiť • zmiagať • rozmiagať • pomiagať: pomiagané jahody s cukrom • pomiesiť • rozmiesiť (miesením rozdrviť): rozmiesená hlina • roztĺcť • potĺcť (tlčením rozdrviť): roztĺcť kamene na prach • rozdrobiť • rozmeliť • pomeliť • rozmrviť • pomrviť (mrvením rozdrviť): rozmrviť chlieb • rozdupať • rozdupkať (dupaním): deti rozdupali slivky pod stromom • rozotrieť • roztrieť (trením rozdrviť): rozotrel klasy v dlani • expr. domrviť • expr. zried.: rozcápať • rozpagáčiť • nár.: rozmliagať • rozmliazgať • rozdegviť • domeliť • porozpúčať • poroztláčať (postupne, viac vecí)

zomlieť drvením v mlynčeku al. v mlyne získať z niečoho drobné čiastočky, práškovitú, kašovitú konzistenciu • pomlieť: zomlieť, pomlieť mak, mäso • vymlieť: vymlieť obilie • zried. umlieť: zle umletá kukurica • rozomlieť (obyč. na prach): rozomlieť kameň • namlieť (zomlieť väčšie množstvo) • premlieť (znova zomlieť) • zošrotovať (zomlieť nahrubo, obyč. s cieľom prípravy krmiva) • podrviť • rozdrviť • rozdrobiť (drvením, drobením rozmrviť na čiastočky): podrviť zrno; podrviť, rozdrviť v mažiari korenie

rozdeliť sa 1. utvoriť sa vo forme častí • rozčleniť sa • rozložiť sa: sprievod sa rozdelil, rozčlenil na tri prúdy; zlúčenina sa rozložila na zložky • rozštiepiť sa • rozvetviť sa: strana sa rozštiepila na frakcie; cesta sa rozvetvila • rozdvojiť sa • rozpoliť sa • rozpoltiť sa (na dvoje): štát sa rozdvojil • rozkúskovať sa • rozdrobiť sa (na malé časti): organizácia sa rozdrobila • kniž.: rozstúpiť sa • rozostúpiť sa: verejnosť sa roz(o)stúpila do dvoch táborov • roztrhnúť sa • rozsadnúť sa (puknutím sa rozdeliť): zem sa rozsadla

2. oddeliť sa od seba • odlúčiť sa • rozísť sa: ich cesty sa rozdelili, odlúčili, rozišli na križovatke • rozlúčiť sa (o ľuďoch): manželia sa rozlúčili

3. prežiť, zužitkovať niečo spolu s niekým • podeliť sa: rozdelil sa, podelil sa s ním o posledný kus chleba; so ženou sa podelí o radosť i starosť

rozdrobiť sa 1. drobením sa rozdeliť na malé kúsky • rozmeliť sa • kniž. rozmelniť sa: pôda sa rozdrobila, rozmelila • zried. zmeliť sa: huby sa v taške zmelili • rozmrviť sa • pomrviť sa • zmrviť sa • rozdrviť sa • podrviť sa: sklo sa pod ťarchou rozdrvilo • rozpadnúť sa • rozsypať sa: starý sud sa rozpadol, rozsypal

2. p. rozdeliť sa 1

deliť 1. rozoberať na diely, časti • rozdeľovať • členiť • rozčleňovať: deliť, členiť územie republiky na kraje • poliť • poltiť • rozpoľovať • dvojiť • rozdvojovať (deliť na dve polovice, dve časti): poliť marhule • štvrtiť (deliť na štyri časti): štvrtiť jabĺčko • štiepiť • kúskovať • hovor. kusovať (deliť na viac kúskov): štiepiť moc v štáte, kusovať chlieb • porciovať (deliť na porcie): porciovaný syr • dávkovať • dózovať (deliť na dávky): dávkovať, dózovať lieky • drobiť • rozdrobovať (deliť na malé čiastky): drobiť majetok • rozkladať • dekomponovať (deliť na zložky): dekomponovať atómové jadrá • parcelovať (deliť pozemky na parcely) • ľud. táľovať: táľovať polia

2. p. triediť 3. porov. rozdať 1 4. porov. oddeliť

drobiť 1. trením v rukách deliť na malé kúsky • mrviť • meliť: drobiť, mrviť chlieb; meliť v dlani klas

2. deliť na veľa malých častí • rozdrobovať: drobili, rozdrobovali pozemky, pôdu • štiepiť • kúskovať • hovor. kusovať: štiepiť moc v štáte

trieštiť 1. údermi, nárazmi porušovať celistvosť a rozdrobovať na kusy • rozbíjať • roztĺkať: trieštiť, roztĺkať ľad, skaly • drviť • tĺcť (na menšie kúsky): drviť, tĺcť korenie • štiepať (po vrstvách): štiepať skaly

2. robiť nejednotným, rozháraným • rozptyľovať • rozdeľovať • rozdrobovať: trieštia, rozptyľujú svoje sily; rozdeľuje, triešti spoločnosť • kniž. atomizovať

polámať 1. lámaním rozdeliť obyč. na viac častí • rozlámať: polámať, rozlámať tyčinku, suché raždie • rozlomiť • zlomiť (na dve časti): rozlomiť, zlomiť palicu • zried. prelámať • hovor. pokrušiť • nadrobiť (polámať obyč. drobením, mrvením na malé kúsky): pokrušený koláč; nadrobiť si chlieb do polievky • porozlamovať • poprelamovať (postupne, viac vecí): porozlamovať posúchy na kusy

2. zlomením, lámaním poškodiť • dolámať • zlámať: v zlosti polámal, dolámal nábytok; na lyžovačke si polámal, zlámal nohy • expr.: pochrámať • dochrámať: hračku si hneď pochrámal, dochrámal • expr.: rozdrúzgať • dodrúzgať • roztrieskať: od zlosti rozdrúzgal, roztrieskal zlepené lietadlo

rozdrúzgať p. rozbiť 1, rozdrviť 1, polámať 2

rozdrviť 1. údermi, násilím porušiť celistvosť a utvoriť drobné kúsky • podrviť • vydrviť: rozdrviť, vydrviť kamene na stavbu domu • rozbiť • roztĺcť: rozbila, roztĺkla vajcové škrupiny • rozlámať • dolámať • polámať (lámaním): rozlámané konáre • rozmliaždiť (mliaždením): stroj mu rozmliaždil nohu • zošrotovať (rozdrviť na šrot): zošrotovať obilie • expr.: rozdrúzgať • dodrúzgať • roztrieskať • roztrepať: načisto rozdrúzgal nábytok

2. p. premôcť 1

rozpadnúť sa 1. rozložiť sa na časti vplyvom dlhšieho procesu • rozsypať sa: murivo sa rozpadlo, rozsypalo • rozrúcať sa • porúcať sa • rozváľať sa • rozvaliť sa (rúcaním): most sa rozvalil • zvaliť sa • zbúrať sa • zrútiť sa • zrúcať sa • zboriť sa: stavisko sa po požiari zborilo • expr.: rozkydať sa • rozkydnúť sa: drevenica sa celkom rozkydla • odb.: zvetrať • rozvetrať (pôsobením vody, vzduchu, slnka): rozvetrané horniny • porozpadávať sa • porozpadúvať sa (postupne, jeden po druhom)

2. úderom, nárazom sa rozlámať • rozbiť sa • roztĺcť sa: váza sa rozpadla, roztĺkla na márne kúsky • hovor. roztrepať sa • expr.: rozdrúzgať sa • dodrúzgať sa • rozletieť sa • roztrieskať sa • roztrieštiť sa: všetky taniere sa už roztrepali, roztrieskali

3. p. rozložiť sa 3 4. p. rozísť sa 1

porazený ktorý utrpel porážku, ktorý prehral boj, súťaž a pod. (op. víťazný) • premožený: porazený, premožený národ, útočník • zničený: porazená, zničená armáda; zničený nepriateľ • expr. rozdrvený • pren. expr. zvalcovaný: rozdrvený, zvalcovaný protivník ušiel z bojiska • expr.: zmiganý • zniganý

rozdrvený p. porazený

podláviť 1. dlávením upraviť • popučiť • pomliaždiť: podláviť, popučiť zemiaky na kašu • pogniaviť • expr. pomiagať: pomiagané jahody s cukrom • rozmliaždiť • rozdrviť: rozmliaždiť, rozdrviť hrozno • porozpúčať • porozmliažďovať (postupne, viac vecí)

2. stúpaním, dlávením niečo zničiť, poškodiť • pošliapať • pomliaždiť: deti podlávili, pošliapali trávnik; na zemi je veľa pomliaždeného ovocia • pochodiť • postúpať: postúpať priesady • zošliapať • ušliapať • expr. pošmatlať: zošliapané, pošmatlané kvety • pogniaviť: pogniaviť húsence • zdláviť • udláviť • expr.: zdlapčiť • udlapčiť: v záhrade psy zdlávili, udlávili hriadky • dodláviť • dogniaviť • dostúpať • došliapať (silno podláviť al. podláviť väčšie množstvo)

3. p. zaškrtiť 1

premôcť 1. fyzickou al. duševnou silou nadobudnúť prevahu nad niekým, niečím • prekonať: je taký silák, že každého premôže, prekoná; svojou rozhodnosťou a odvahou prekonal protivníka • poraziť • prevládať • prevládnuť • uvládať: poraziť súpera; prevládal, prevládol staršieho brata; porazil, prevládol v matematike všetkých • hovor. položiť: jeho odvaha ma položila • zvíťaziť (nad niekým): mužstvo zvíťazilo nad silným súperom • nabiť (v športovom zápolení): nabiť súpera v hokeji • šport. slang. prevalcovať: mužstvo nás prevalcovalo • zdolať • zničiť • zmôcť: vojsko zdolalo, zničilo mesto; všetky prekážky sme postupne zdolali, zmohli • popremáhať (postupne, viac osôb, prekážok a pod.) • zvládnuť • kniž. preklenúť: zvládnuť, preklenúť hospodárske ťažkosti • podrobiť si • zdrviť • rozdrviť: podrobiť si národ, zdrviť súpera • zlomiť • prelomiť • oblomiť: zlomiť, prelomiť synov odpor • zaprieť: musí zaprieť svoje vladárske chúťky

2. vôľou stlmiť city a ich prejavy, telesné stavy a pod. • prekonať • potlačiť: premôcť, potlačiť smútok, zvedavosť, predsudky, plač • nedať najavo • udusiť • zadusiť: nedala najavo svoju radosť; udusiť, zadusiť slzy, hnev • zadržať: zadržať zlosť • ovládnuť • opanovať • skrotiť: nemohol ovládnuť, opanovať svoj odpor k povýšenému správaniu sa; skrotiť zlosť • expr. ututlať: ututlať v sebe túžbu pomstiť sa • utajiť: utajiť radosť • umlčať • prehlušiť (zabrániť prejaveniu sa): umlčať, prehlušiť výčitky svedomia

3. (o citoch a ich prejavoch, o telesných stavoch) nadobudnúť u niekoho prevahu • opanovať • ovládnuť: po namáhavej ceste nás premohla, opanovala, ovládla únava • preniknúť: prenikol ma pri tej predstave strach • zmôcť: zmohol ho hlad • prevládnuť: prevládla v ňom túžba po pomste • hovor.: vziať • zobrať: choroba ho vzala, zobrala

rozšliapať 1. šliapaním zničiť • pošliapať: rozšliapal, pošliapal omrvinky • postúpať • podupať • rozdupať • udupať: postúpal, rozdupal trávu; kone udupali obilie • rozdrviť • rozpučiť • rozgniaviť • rozdláviť • rozmliaždiť (nohami): rozdrvil, rozmliaždil hrudy zeme • rozšliapnuť (jedným šliapnutím): rozšliapol kvet • expr. rozkvasiť (zároveň utvoriť bahno): dobytok rozkvasil cestu

2. šliapaním, chodením zmeniť tvar obuvi • rozchodiť: rozšliapať, rozchodiť nové topánky • roztlačiť • roztisnúť • roztiahnuť: konečne roztiahla tesné sandále • expr. rozšmatlať (zmeniť na nepekný tvar): rozšmatlal čižmy po jednom výlete

rozdúchať p. rozfúkať 1, 2

rozfúkať 1. fúkaním rozptýliť (obyč. o vetre) • rozviať • rozduť • rozdúchať: vietor rozfúkal, rozvial lístie, piesok • rozfúknuť (jedným razom): prúd vzduchu rozfúkol perie po izbe • rozvíriť • zvíriť (do vírivého pohybu): prievan rozvíril, zvíril papiere

2. fúkaním spôsobiť, aby niečo začalo horieť • rozdúchať: rozfúkal oheň, rozdúchal pahrebu

3. p. naduť 1

zapáliť 1. spôsobiť horenie, oheň; horením, ohňom uviesť do činnosti: zapáliť vatru, stoh slamy; zapáliť motor • podpáliť (odspodu, často aj s cieľom spôsobiť požiar): podpáliť pod kotol; zo závisti podpáliť chatu niekomu • pripáliť (od niečoho horiaceho): pripáliť sviečku, cigaretu jednu od druhej • zapiecť • pripiecť (zapáliť fajku): zapiecť, pripiecť zapekačku • kniž.: vznietiť • roznietiť • rozdúchať (obyč. pren.): vznietiť iskru; vznietiť, roznietiť vášne, nenávisť • poet. vzňať (Roy) • zried. zvatriť (urobiť oheň, vatru): zvatriť les • pozapaľovať (postupne)

2. spôsobiť, že svetelný zdroj začne vydávať svetlo • zažať • zasvietiť: zapáľ, zažni, zasvieť, lebo už nevidím • rozžať • rozožať • rozsvietiť: rozžali, rozsvietili všetky lustre • zried. rozžiariť: hviezdy rozžiarili oblohu • pozapaľovať • porozžíhať • porozžínať • pozažíhať • pozažínať (postupne, viac svetelných zdrojov)

3. expr. hlboko zaujať (za niečo), vzbudiť veľký záujem (o niečo) • nadchnúť: zapáliť, oduševniť, nadchnúť mládež za národné veci • kniž. zanietiť: zanietiť niekoho za spravodlivosť • vzbudiť • kniž.: roznietiť • vznietiť • podnietiť (vyvolať nejaký silný cit): vzbudiť, roznietiť túžbu; vznietiť, podnietiť nadšenie • rozohniť • rozplameniť: rozohniť, rozplameniť dav pôsobivým prejavom

podnecovateľ kto podnecuje • inšpirátor: podnecovatelia, inšpirátori nepokojov • expr.: rozduchovač • rozduchávač: rozduchovači, rozduchávači nenávisti

rozduchávač, rozduchovač p. podnecovateľ

rozhádzať 1. hádzaním dostať na rozličné miesta • rozmetať: rozhádzať, rozmetať hnojivo po poli • rozhodiť (jedným razom): z lietadla rozhodili letáky • roztrúsiť • roztriasť (po troške): roztrúsil semeno po hriadkach • rozprášiť: rozprášili piesok po ceste • rozsiať • rozosiať (rozhádzať semeno): rozosiali zrno • rozkydať (kydaním): rozkydať hnoj • porozhadzovať • porozmetávať • porozmetúvať • poroztriasať (postupne, viac vecí)

2. uviesť do neporiadku • prehádzať: rozhádzal, prehádzal šatstvo v skrini • hovor.: rozťahať • rozvláčiť: rozťahal, rozvláčil košele po byte • sprehádzať • spoprehadzovať (rozhádzať jedno cez druhé): sprehádzal všetky knihy na poličke • expr.: rozvŕtať • rozkydať • expr. zried. rozdulovať: rozvŕtal celú skriňu • porozhadzovať • poprehadzovať • hovor.: porozťahovať • porozvláčať (postupne, viac vecí): deti porozťahovali hračky

3. p. rozbiť 1 4. p. premárniť 5. p. rozčúliť, nahnevať

myslieť 1. rozumom postihovať javy a dávať ich do vzťahov • uvažovať: myslel na problémy v škole; uvažoval o práci • expr. hútať: hútal o priateľoch • premýšľať • rozmýšľať • zamýšľať sa (dôkladne posudzovať všetky okolnosti): premýšľal o tom, čo bude robiť; zamýšľal sa nad riešením problému • expr.: rozdumovať • rozhutovať • prehutovať • kniž. dumať: rozdumoval, dumal o zmysle života • hovor. expr. páliť: dobre mu to páli • hĺbať • filozofovať • rozjímať (zoširoka al. do hĺbky): filozofoval o láske • často expr. meditovať (v tichosti) • často iron. mudrovať (pritom rozprávať): prázdne mudrovanie • pejor. dogmatizovať (dogmaticky, nekriticky myslieť) • hovor. pejor. špiritizovať: zbytočne špiritizuješ • poet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)

2. mať vo vedomí • mať na mysli: myslí na deti, má na mysli deti • mať na zreteli • mať na pamäti • pamätať (zároveň udržiavať v pamäti): má na zreteli výskumný program; na to sme nepamätali • kniž. tanúť na mysli/na rozume (byť predmetom rozmýšľania): stále mu čosi tanie na mysli • expr. vŕtať: niečo mu vŕta v hlave • mieriť • zameriavať sa (s istým cieľom): viem, kde mierite; zameriaval sa na jej ochotu • rozumieť • chápať • mieniť (mať vo vedomí zmysel niečoho): Čo pod tým rozumieš?; mienil o tom inak • kniž. ponímať: ponímal to inak • predpokladať • počítať • rátať (myslieť s istým očakávaním): počíta, že sa to dá

3. uvažovať o budúcnosti • zamýšľať • pomýšľať: myslí na odchod zo zamestnania, zamýšľa, pomýšľa odísť • mieniť • mať v úmysle: mieni, má v úmysle predať dom • chcieť (s vôľou uskutočniť to): chce pracovať v zahraničí • kalkulovať (vypočítavo): kalkuloval, že na tom zarobí

4. mať istú mienku, názor, úsudok • myslieť si • mieniť: myslel (si), že prídu; mienil, že má pravdu • usudzovať • zmýšľať: usudzoval, že neodíde; zmýšľal o ľuďoch dobre • expr. hútať (si) • expr. zried. hútkať (si) • kniž. súdiť: hútal (si), že mu zavolajú; Čo o tom súdiš? • domnievať sa • mať domnienku • byť v domnienke • nazdať sa • nazdávať sa • predpokladať (myslieť si čosi, čo nie je overené): domnieval sa, nazdával sa, že ju pozná, ale mýlil sa • kraj. mívať (si) (Kukučín) • obmýšľať sa (Šoltésová) • poet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)

premýšľať zaoberať sa niečím v myšlienkach z rozličných strán, dôkladne v mysli posudzovať všetky okolnosti • uvažovať • rozmýšľať: dlho premýšľal, uvažoval, rozmýšľal o obchodnej ponuke; premýšľať, uvažovať nad zmyslom života • rozvažovať • zvažovať (hodnotiť veci porovnávaním): zvažuje, čo je výhodnejšie • domýšľať: projekt domýšľa do dôsledkov • zamýšľať sa (premýšľať a zároveň hodnotiť): zamýšľať sa nad svojimi omylmi • expr.: hútať • prehutovať • pohutovať • rozhutovať: húta, prehutuje, rozhutuje, čo kúpi deťom na Vianoce • kniž. dumať: celé hodiny dumá, ako by spor vyriešil • expr. rozdumovať • často iron. mudrovať • hovor. pejor. špiritizovať: zbytočne rozdumovať, mudrovať nad rozliatym mliekom; Načo toľko špiritizuješ? • rozumovať • expr. rozumkovať • expr. zried. mudrkovať (obyč. zbytočne a samoúčelne) • hovor.: špekulovať • kumštovať (šikovne, s fígľom): Nad čím špekuluješ, kumštuješ? • hovor. expr.: morfondírovať • morfondovať: je to iba plané morfondírovanie • premietať: všetci ticho (v duši) premietali, aký bol nebožtíkov život • filozofovať (filozoficky premýšľať) • hĺbať • rozjímať • meditovať • kniž. kontemplovať (intenzívne, sústredene a hlboko premýšľať): rád hĺba, rozjíma v tichu samoty; meditovať, rozjímať o Bohu; večerné kontemplovanie • kombinovať (premýšľať o rozličných možnostiach riešenia): kombinuje, ako sa dostať z nepríjemnej situácie

rozdumovať p. premýšľať

rozdupať p. rozmliaždiť

nahnevať sa podľahnúť hnevu • rozhnevať sa • nazlostiť sa • rozzlostiť sa: otec sa nahneval, nazlostil, rozzlostil na deti • namrzieť sa • rozmrzieť sa (v malej miere): namrzel sa na ženu pre zlú večeru • rozčúliť sa • rozdráždiť sa (podľahnúť rozčúleniu) • expr.: najedovať sa • rozjedovať sa • nasrdiť sa • rozsrdiť sa • nasršiť sa • rozsršiť sa • napajediť sa • rozpajediť sa • načertiť sa • rozčertiť sa • napaprčiť sa • rozpaprčiť sa • naduriť sa • nadurdiť sa • rozdurdiť sa • rozpeniť sa • naštvať sa • napáliť sa • namosúriť sa • nabrúsiť sa • nabadúriť sa • našuchoriť sa • našušoriť sa • naježiť sa • rozježiť sa • zježiť sa: ľahko sa napajedí; rozpaprčil sa pre hlúposť • expr.: nazúriť sa • rozzúriť sa • rozkohútiť sa • rozkokošiť sa • rozkatiť sa • rozkatovať sa • expr. zried. rozčapíriť sa • kniž. rozhorliť sa (nahnevať sa vo veľkej miere) • nár. expr.: rozpŕchliť sa • rozpŕliť sa • nár. rozkvásať sa • expr. zried. zajesť sa (J. Kráľ) • kniž. rozľútiť sa • expr. zried.: rozozliť sa • nabúriť sa • nár. expr. narárožiť sa • niž. hovor.: naondiať sa • naondieť sa • vulg. nasrať sa • expr.: rozoštvať sa • rozsváriť sa • rozvadiť sa • rozprať sa (nahnevať sa jeden na druhého): celý národ sa rozoštval • expr.: nafúkať sa • nafúknuť sa • naduť sa • oduť sa • zduť sa (zároveň sa uraziť): odul sa ako moriak; nadul sa pre urážku

rozdurdiť sa p. nahnevať sa

rozdurený p. splašený

splašený ktorý sa zľakol, vystrašil tak veľmi, že ho nemožno ovládať (o zvierati), upokojiť, utíšiť (o človeku); svedčiaci o tom • zjašený • pojašený: behá po dome ako splašená, zjašená, pojašená; zjašené, pojašené kotkodákanie sliepky • poplašený • obyč. pejor. oplašený: niečo ju vyľakalo – je celá poplašená, oplašená • divý • divoký • zdivený • zdivočený • zdurený: rozhadzuje rukami ako divá; chlapec si nevedel rady s divokým, zdiveným koňom; vyliezol na strom pred zdivočeným býkom • vystrašený • vyľakaný • vyplašený • expr. rozdurený: vyskočil z postele celkom vystrašený, vyľakaný, vyplašený; vyplašený kŕdeľ holubov • naľakaný • nastrašený • expr. roztrasený (od strachu): nezrozumiteľne jachtal naľakaným, nastrašeným, roztraseným hlasom • hovor. expr.: zmyšený • zmítorený • nár. expr. rozbadzganý: zmyšené, zmítorené dieťa; rozbadzgané divé hovädo (Švantner)

rozduriť p. rozohnať 1

rozohnať 1. prinútiť rýchlo odísť skupinu ľudí al. zvierat (na všetky strany) • zastar. rozhnať: policajti rozohnali demonštrantov • rozptýliť • roztrúsiť: vojna roztrúsila mužov po svete • expr.: rozduriť • rozprášiť • rozniesť • rozkúriť: pes rozduril sliepky; rozprášiť, rozniesť vojsko • rozplašiť (plašením rozohnať): výstrelmi rozplašili stádo • porozháňať (postupne)

2. p. rozptýliť 2

naduť 1. fúkaním, dutím zväčšiť objem; urobiť vypuklým • vyduť • oduť: nadul líca; vydula, odula pery • vzduť • rozduť • rozfúkať (o vetre): vietor rozdul, vzdul plachty • nafúkať • nafúknuť • nadúchať (fúkaním zväčšiť objem): nafúkal balón; nadúchal mech • ponadúvať • povydúvať (postupne, viac vecí) • vypučiť • vystrčiť • vypnúť: vypučiť brucho; vypnúť hruď

2. spôsobiť plynatosť čriev • nafúknuť • zduť: fazuľa ho nadula, zdula

rozduť 1. p. rozfúkať 1 2. p. naduť 1

naduť sa 1. stať sa vypuklým • vyduť sa • vzduť sa: záclony, plachty sa vzduli • nafúknuť sa • nafúkať sa • oduť sa (zväčšiť objem): líca sa mu naduli; brucho sa mu nafúklo, odulo • expr.: napučiť sa • zduť sa • kniž.: zdmúť sa • nadmúť sa: napučil sa a začal rečniť; zdmutá, nadmutá hruď • zried.: naduriť sa • rozduť sa • rozdmúť sa: rieky sa rozduli, rozdmuli • ponadúvať sa • povydúvať sa (postupne, viac vecí)

2. p. nahnevať sa 3. p. spyšnieť

rozduť sa p. naduť sa 1

nejednotný ktorému chýba jednota, jednomyseľnosť, jednotnosť (op. jednotný) • nezladený: nedohodli sa, preto bol ich postup nejednotný, nezladený • roztrieštený • rozdrobený • rozkúskovaný • rozbitý • hovor. expr. rozglejený: nepriateľ ľahko porazil nejednotnú, roztrieštenú armádu; rozdrobené, rozkúskované územia • nesvorný • nesúdržný (bez svornosti, súdržnosti): bratia sú nejednotní, nesvorní v názoroch; nesúdržné spoločenstvo národov • rozličný • rôzny • odlišný • rozdielny • odchylný • odchodný • iný: mali sme o tom rozličnú, rôznu, odlišnú mienku; rozdielne, odchylné, odchodné názory • dvojkoľajný • rozdvojený (pozostávajúci z dvoch protichodných zložiek): ak sa rodičia nezhodnú, dieťa trpí dvojkoľajnou výchovou; po rozdelení právomoci došlo k rozdvojenému vedeniu spoločnosti • nepevný • rozkolísaný • nestály • neustálený (ktorý má narušenú potrebnú jednotu): nejednotné, nestále, nepevné používanie normy; treba odstrániť rozkolísanú, neustálenú výslovnosť

rozdvojený 1. vnútorne nejednotný (o človeku) • rozpoltený • rozpolený • rozlomený: byť rozdvojený, rozpoltený, rozpolený • pren. rozčesnutý • rozoklaný; rozorvaný • schizofrenický • rozštiepený • nevyrovnaný: rozdvojená, schizofrenická, rozštiepená osobnosť • dvojpólový • dvojpolárny: dvojpólové, dvojpolárne myslenie

2. rozdelený na dvoje • rozoklaný • rozštiepený: rozdvojená, rozoklaná, rozštiepená brada • dvojklaný • klaný: dvojklaný nerv

3. p. nejednotný

rozháraný pociťujúci zmätok, nesúlad, vnútorný nepokoj (o človeku); svedčiaci o neusporiadanosti, chaose • nevyrovnaný (op. vyrovnaný) • rozhádzaný • kniž. rozorvaný • rozvrátený: rozháraný, nevyrovnaný človek; byť vnútorne rozháraný, rozhádzaný, rozorvaný, rozvrátený • rozdvojený • rozpoltený • rozlomený: rozdvojená, rozpoltená, rozlomená duša • neurotický • nervózny (svedčiaci o nervozite) • chaotický • zmätený • expr. rozmetaný (svedčiaci o zmätku, neusporiadanosti): neurotické, nervózne správanie; chaotický citový život; chaotické, zmätené pomery • popletený • dopletený: popletené, dopletené myšlienky • neusporiadaný • nesúladný: neusporiadaný, nesúladný život (op. usporiadaný, harmonický)

rozčleniť členením utvoriť samostatné časti, úseky • rozdeliť: rozčleniť, rozdeliť záhradu na tri časti • rozdvojiť • rozpoliť • rozpoltiť (na dvoje): rozdvojili scénu • utriediť • roztriediť • usporiadať • diferencovať (na základe rozlíšenia): utriedila, roztriedila knihy podľa obsahu; diferencovali výrobky podľa akosti • rozčlánkovať (utvoriť články) • rozfrázovať (utvoriť frázy; o hudbe, reči)

rozdvojiť 1. rozdeliť na dve časti • rozpoliť • rozpoltiť: rozdvojiť, rozpol(t)iť jablko, poleno • rozštiepiť: rozštiepiť kameň • expr. rozčesnúť • kniž. zried.: rozoklať • rozklesnúť: blesk rozčesol strom • rozlúpnuť (obyč. plod): rozlúpol slivku • porozdvojovať • porozlupovať (postupne, viac vecí)

2. p. rozdeliť 1, 2

rozpojiť oddeliť od seba niečo spojené • rozdeliť: rozpojili vlak; rozdelil bijúcich sa šarvancov • rozdvojiť • rozpoltiť • rozpoliť (dve osoby, veci): rozdvojili bitkárov; rozpolil reťaz • roztrhnúť • odtrhnúť (násilím): odtrhli súperov od seba • rozlepiť (niečo zlepené): rozlepil listy v knihe

poliť krájať, rezať na polovice • rozpoľovať: polí, rozpoľuje marhule, slivky • deliť • rozdeľovať (na dvoje) • rozdvojovať • zried. dvojiť: politicky deliť, rozdvojovať svet • poltiť (sekať na polovice): poltiť brava

dychtivý vášnivo, nedočkavo túžiaci; svedčiaci o dychtivosti • chtivý • žiadostivý: dychtivý po poznaní, chtivý poznania; dychtivý, žiadostivý pohľad • túžiaci • bažiaci • baživý • bažný • hladný • lačný • smädný (po duchovných al. materiálnych veciach): túžiaci, bažiaci, hladný, lačný, smädný po láske, bohatstve • túžobný: túžobné očakávanie • nedočkavý (ktorý sa nevie dočkať): nedočkavá mladosť, nedočkavá zvedavosť • expr. rozdychtený: celá je dychtivá, rozdychtená • zried. pachtivý

rozdychtený p. dychtivý

rozhovoriť sa dať sa do súvislého hovorenia • rozvravieť sa • rozrozprávať sa • rozrečniť sa: starý otec sa rozhovoril o zašlých časoch; rečník sa prudko rozrečnil • začať: mama začala zoširoka • hovor. rozvyprávať sa • expr.: rozrapotať sa • roztrkotať sa • roztárať sa • rozrepetiť sa • pejor.: rozkrákoriť sa • rozkvákať sa: roztrkotať sa o zbytočnostiach • expr. rozvrčať sa (nahnevaným hlasom) • expr.: rozvrešťať sa • rozjačať sa (ostrým hlasom) • expr.: rozštebotať sa • rozšveholiť sa • rozšvitoriť sa • rozdžavotať sa (veselo): dievčence sa rozštebotali • rozdiskutovať sa (v diskusii) • nár. expr. rozremziť sa