Synonymá slova "roz" v Synonymickom slovníku slovenčiny

neupravený 1. ktorý neprešiel (potrebnou) úpravou (op. upravený) • surový: neupravená, surová koža, neupravené, surové mäso (op. varené, pečené a pod.) • prírodný (v pôvodnom stave; bez zásahu človeka): jesť zeleninu v prírodnom stave; kúpať sa v prírodnom jazere • divý • neregulovaný (človekom nezmenený): divý, neregulovaný tok rieky

2. ktorý je v neporiadku; ktorý má v neporiadku zovňajšok (op. upravený): neupravená fasáda domu; neupravená žena • hovor.: neobriadený • neoriadený: neo(b)riadená chyža; neo(b)riadená gazdiná • expr. neohrabaný • hovor. expr.: neogabaný • rozgajdaný • rozlajdaný (neporiadne oblečený): neohrabaný zovňajšok; neogabané, rozgajdané deti • strapatý • neučesaný • postrapatený • rozkuštraný • rozkuštrený • rozmetaný (ktorý nie je upravený česaním; ktorý má v neporiadku vlasy; op. učesaný): strapaté, neučesané, postrapatené vlasy; večne strapatá, neučesaná dievčina; rozkuštrená brada • nár. rozdrchlaný

neurčitý ktorý nemá presnú, výraznú podobu, tvar a pod.; ktorý je bez významovej presnosti, zrozumiteľnosti (op. určitý) • nejasný • rozmazaný • rozplývavý: o budúcnosti mal iba neurčité, nejasné predstavy; neurčité, rozmazané, rozplývavé kontúry • nepresný: dať neurčitú, nepresnú odpoveď • nezreteľný • kniž. ambivalentný: ambivalentné správanie • pren.: hmlistý • zahmlený • matný: nezreteľná, hmlistá, zahmlená budúcnosť; hmlisté, matné spomienky • nevyhranený • expr. bezfarebný • kniž. bezfarbý (nie presne sformovaný): nevyhranené názory; nevyhranený, bezfarebný štýl • nedefinovateľný (ktorý sa nedá presne určiť, opísať): mať istý nedefinovateľný pocit • nevýrazný • bezvýrazný • pejor. bezpohlavný (op. výrazný, zreteľný): nevýrazná, bezvýrazná chuť; nevýrazný pohľad • beztvarý • beztvárny: beztvará, beztvárna masa • kniž. bezbrehý (bez vymedzenej šírky; op. ohraničený): bezbrehý pojem • hovor.: (taký) nijaký • ani taký, ani onaký • fraz. nemastný-neslaný: jedlo bolo také nijaké; jeho odpoveď nebola ani taká, ani onaká; prednáška bola nemastná-neslaná • expr.: tajomný • záhadný: záhadné, tajomné náznaky; vec záhadného, tajomného pôvodu

neuspokojený ktorému sa nesplnili želania, túžby, očakávania; ktorému nevyhoveli v jeho požiadavkách, potrebách (op. uspokojený) • kniž. neukojený (čo sa týka fyzických al. psychických potrieb): neukojená vášeň; neuspokojená, neukojená túžba po moci • nenasýtený (čo sa týka požadovaného množstva): nenasýtený trh, záujem • rozčarovaný • rozladený • sklamaný (pri nesplnenom očakávaní): rozčarovaný, sklamaný zákazník; rozladené, rozčarované obecenstvo

neusporiadaný ktorý nie je zoradený, uložený, upravený a pod. podľa istého poriadku (op. usporiadaný) • chaotický: neusporiadaný, chaotický pohyb vojska; neusporiadané, chaotické pomery • neporiadny • rozháraný • zastaráv. nezriadený (ktorý je v neporiadku): neporiadny, rozháraný spôsob života; nezriadené tlupy vojakov • neorganizovaný (bez organizácie; op. organizovaný): neorganizovaný sprievod • nevyrovnaný • neurovnaný • neharmonický • disharmonický • nesúladný: nevyrovnaný, nesúladný rodinný život; neurovnaná, neharmonická spoločenská situácia • popletený • pomotaný • zmätený • zmätočný • hovor. expr. zmítorený (bez časovej postupnosti al. utriedenosti): v hlave mu vírili popletené, pomotané, zmätené myšlienky; mal z toho zmätené pocity • rozhádzaný • rozmetaný (nepravidelne, bez poriadku umiestnený; i pren.): knihy sú na polici neusporiadané, rozhádzané; v hlave má všetko rozhádzané, rozmetané • bezhlavý (úplne bez usporiadania, postupnosti; op. postupný, plynulý): bezhlavý výklad nového učiva

neviazaný ktorý prekračuje istú prípustnú (spoločenskú) normu, ktorý nie je ovládaný sebakontrolou • nespútaný • neskrotný: neviazaná, nespútaná, neskrotná zábava • bezuzdný • nemierny (op. mierny): bezuzdná, nemierna veselosť • voľný • ľahtikársky (bez zábran, obmedzení): viesť voľný, ľahtikársky život • rozpustený • zastaráv. rozpustilý • expr. bohapustý: rozpustený smiech; bohapustý hnev • bujný • bujarý • rozbujnený: bujná fantázia; neviazané, bujaré vyčíňanie • samopašný • pochabý • roztopašný • zastar. prostopašný (príliš uvoľnený, obyč. v zábave): samopašné, roztopašné vystrájanie; pochabé prejavy šťastia • necudný • frivolný (prekračujúci mravnú normu): viesť neviazaný, necudný život; necudné, frivolné žarty • neobmedzený • zastaráv. nezriadený (prekračujúci prípustné spoločenské normy): neobmedzené prejavy sexu; žiť nezriadeným pohlavným životom

nezhoda nedostatok zhody (op. zhoda) • nesúlad • rozpor • nerovnosť • nezhodnosť: nezhoda, nesúlad, rozpor medzi slovami a činmi • nesúhlas: nesúhlas vo výpočtoch • kolízia: kolízia medzi záujmami a povinnosťami • nezrovnalosť: odstrániť nezrovnalosti v účtoch • konflikt: dramatický konflikt • disharmónia • nesúzvuk: disharmónia hlasov • diferencia: názorové diferencie • disonancia: nastali medzi nimi disonancie • kniž. nelad (Kukučín) • kniž. diskrepancia • nedorozumenie: majú medzi sebou nedorozumenia • spor (stretnutie nezhodných názorov al. záujmov): riešiť spory medzi súrodencami • trenica (nezhoda názorov): politické trenice • roztržka (prerušenie stykov pre nezhody): medzi susedmi nastala roztržka • kniž. zastar. trenie (Kalinčiak)

nežný 1. vonkajším vzhľadom, obyč. súladnými tvarmi, malou intenzitou, príjemným zafarbením (o hlase) vyvolávajúci pocit nehy • jemný • krehký: pobozkal jej nežnú, jemnú rúčku; pozoroval nežný, krehký profil detskej tváre; prehovorila jemným, krehkým hláskom • útly • drobný: nežné, útle, drobné detské tielko • kniž. subtílny: subtílna postava • slabý • tichý (o hlase) • expr. prenežný

2. plný citu, citovosti; svedčiaci o tom (op. drsný) • jemný • jemnocitný: nežná, jemná dievčina; nežné, jemnocitné slová • láskavý • láskyplný (naplnený láskou): láskavá mať; láskavé, láskyplné pohladenie • citlivý (op. necitlivý): citlivý mladík • mäkký (plný mäkkosti, poddajnosti): má nežné, mäkké srdce • teplý • preteplený (plný vrúcneho citu, priazne k niekomu): pozrel na ňu teplým pohľadom; nežné, teplé slová • ušľachtilý (plný šľachetnosti, vrúcnosti): prejaviť navonok nežné, ušľachtilé city • roznežnený • expr. prenežný • sentimentálny (priveľmi naplnený citom): roznežnené, prenežné oči; sentimentálne piesne

ničiť 1. spôsobovať veľké poškodenie, skazu • poškodzovať • kaziť • znehodnocovať: ničí si zdravie fajčením; kazí hračky • pustošiť • drancovať • decimovať • plieniť • ruinovať: vojny pustošia, decimujú krajinu • deštruovať • devastovať: chemikálie devastujú pôdu • demolovať • rúcať (ničiť stavbu): demolovali zariadenie, domy • rozkladať (ničiť nejaké spoločenstvo): postupne rozkladali odbojové organizácie • expr.: nivočiť • depčiť • depsiť: dážď nivočil úrodu • expr.: pľundrovať • humpľovať

2. spôsobovať duševné utrpenie • trápiť • trýzniť • sužovať • súžiť: ničia, trápia ho výčitky svedomia • moriť • deptať • zožierať (zároveň vyčerpávať): deptá, morí ho strach • expr.: mučiť • hrýzť • zhrýzať • kváriť • kántriť • nivočiť • gniaviť • drviť • depčiť • depsiť • spaľovať • humpľovať: gniavi, spaľuje ho žiarlivosť; alkohol humpľuje morálku mládeže

3. spôsobovať smrť, zánik • zabíjať • hubiť • márniť: chemické ničenie hmyzu; hubil, márnil škodcov • zneškodňovať • kynožiť • dorážať: dobytok dorážali na bitúnku • expr.: kántriť • rúbať • mäsiarčiť • kváriť: vojsko kántrilo, rúbalo obyvateľstvo; požiar kvári horu • subšt. krágľovať

ničiteľský ktorý je zameraný na ničenie • rozbíjačský: ničiteľské, rozbíjačské úsilie • kaziteľský: ničiteľský, kaziteľský prístup • barbarský • pejor. vandalský (spojený s primitivizmom, bezohľadnosťou): barbarské, vandalské spôsoby

p. aj ničivý

ničivý spôsobujúci záhubu, skazu al. ujmu, ničiaci (op. blahodarný) • skazonosný • pustošivý: krajinou sa prehnal ničivý, skazonosný uragán; skazonosný, pustošivý požiar; ničivý, pustošivý účinok vetra • škodlivý • zhubný • zastar. záhubný: škodlivé, zhubné pôsobenie vetra (op. blahodarné) • rozvratný • rozkladný (spôsobujúci rozvrat, rozklad) • deštrukčný • deštruktívny • deštruktivistický (op. konštruktívny, konštruktivistický): rozvratné, rozkladné, deštrukčné sily • prudký • dravý (o ničiacich živloch): prudký, dravý oheň; prudký, dravý prúd rieky • zničujúci • zdrvujúci (spôsobujúci obyč. psychickú ujmu): jeho myšlienky mali zničujúci, zdrvujúci vplyv • drvivý (spôsobujúci rozpad, rozklad): byť vystavený drvivému tlaku hostí (v športovom zápase) • expr. vražedný (veľmi, úplne ničiaci): vražedný boj; vražedná sila živlov • zastar. ničiteľský: ničiteľská moc (Dobšinský) • zried.: svetoborný • borivý

nosiť opakovane, často niesť • znášať: nosila, znášala z obchodu veľké nákupy • expr.: vláčiť • teperiť • terigať • redigať • redikať • trepať (nosiť obyč. niečo ťažké): vláčil, teperil drevo do dvora • expr.: zvláčať • zvlačovať (nosiť na hromadu): zvláčali drevo do kôlne • roznášať (nosiť na rozličné miesta): roznášal poštu • vynášať (nosiť von al. hore): vynášať zemiaky z pivnice; vynášať vrecia na povalu • kraj. nanášať

p. aj niesť

obetovať 1. dať na úkor seba, priniesť ako obetu • arch. žertvovať: svoje srdce obetoval, žertvoval národu • arch. požertvovať (dať za obeť) • kniž. zastar. obecať: majetok obecal mestu • odovzdať • oddať: všetky svoje sily odovzdal, oddal výskumu • kniž.: zasvätiť • posvätiť: zasvätiť život práci, posvätiť život vede • kniž. zasľúbiť: zasľúbili syna Bohu • zriecť sa • zrieknuť sa (dať v prospech iného): zriekne sa voľného času v prospech verejnej činnosti

2. dať k dispozícii (v prospech niečoho) • venovať: obetoval, venoval dielu veľa námahy • darovať (dať ako dar): na zbierku daroval 1000 Sk • poskytnúť • vynaložiť: poskytnúť niekomu svoj voľný čas; vynaložiť čas, peniaze na niečo • hovor.: oferovať • reskírovať: veľa oferoval na synove štúdiá • rozdať (nezištne dať): všetko, čo mal, rozdal iným

objednať 1. urobiť objednávku na dodanie tovaru, vykonanie istej služby a pod.: objednať koberce do kancelárie; objednali nám maliarov • zahovoriť si (osobným dohovorom): zahovorila si termín u kaderníčky • rozkázať (v reštaurácii): rozkázal si rezeň a pivo • hovor. dať si: dali sme si pečené kurča • predplatiť (zaviazať sa odoberať tlač a vopred zaplatiť): predplatiť si noviny, časopis • abonovať: abonovanie koncertov • subskribovať: subskribované súborné spisy • priobjednať • doobjednať (dodatočne objednať)

2. vopred úradne pozvať, zavolať na určený čas • predvolať: je objednaný, predvolaný na operáciu • hovor. citovať: citovať niekoho pred súd

objemný ktorý má veľký objem • veľký (op. malý): objemný, veľký balík; objemné, veľké brucho • rozsiahly • obsiahly: objemný, rozsiahly, obsiahly román • hrubý • tučný: hrubá, tučná kniha • tlstý: tlsté telo • expr. bachratý • expr.: našuchorený • zried. napuchrený: objemné, našuchorené, napuchrené vrecko

obnažiť zbaviť prikrývky, oblečenia al. časti oblečenia • odhaliť: obnažila si, odhalila si plecia • odkryť • odokryť (zbaviť prikrytia): od(o)kryl si veľkú ranu na nohe; od(o)kryť korene stromu • vyzliecť • zobliecť (zbaviť oblečenia): vyzliekla, zobliekla dieťa donaha • rozhaliť (rozhrnutím pokrývky al. šiat čiastočne obnažiť): na slnku sa všetci rozhalili • pren. ukázať: v diele obnažil, ukázal všetku spoločenskú biedu

obohatiť urobiť bohatším o nové hodnoty (materiálne i duchovné) • zveľadiť: obohatiť, zveľadiť si zbierku o nové exempláre; obohatiť, zveľadiť slovnú zásobu školákov • rozšíriť • zväčšiť • rozmnožiť • znásobiť (obyč. v rozsahu, veľkosti): rozšíriť, zväčšiť, znásobiť svoj majetok • prehĺbiť: prehĺbenie spolupráce

obstrapkať porušiť okraj tkaniny trhaním, vyvliekaním nitiek • obrusať • ostrapkať (dookola): celý obrus o(b)strapkala, obrusala • rozstrapkať • rozstrapatiť • vystrapkať (obyč. neúmyselne, pri častom používaní a pod.): nervózne žmolila šatku, až ju celú vystrapkala • nár. rozrusať

obšírne so širokým rozsahom, do podrobností (o vyjadrovaní) • doširoka • zoširoka • naširoko • široko: obšírne, doširoka, zoširoka sa rozpisuje o svojich zážitkoch; naširoko, široko vykladá o histórii mesta • extenzívne: pristupovať k téme extenzívne • podrobne • dôkladne • detailne: podrobne, dôkladne, detailne opisuje spôsob prípravy materiálu • rozsiahlo • obsiahlo: rozsiahlo, obsiahlo hovoriť o dosiahnutých výsledkoch • zdĺhavo • rozvláčne • rozťahane • kniž. siahodlho: zdĺhavo, rozvláčne, siahodlho rozprával o tom, ako sa ta dostal • zried. rozplynuto (Jesenská) • zastar. rozvlačite • rozvlačito (Timrava)

obšírny 1. ktorý má široký rozsah, ktorý pozostáva z množstva údajov a pod. (op. stručný, krátky) • obsiahly • obsažný • rozsiahly: obšírna, obsiahla správa; obšírny, rozsiahly referát • široký • extenzívny (op. úzky): zameral sa na obšírny, široký, extenzívny výklad • podrobný • dôkladný • vyčerpávajúci (zachádzajúci do podrobností, do detailov): podrobný, dôkladný výklad; podrobný, vyčerpávajúci dôkazový materiál (na súde) • rozvláčny • zdĺhavý • expr. rozťahaný • kniž. siahodlhý • zried. rozvlečený (ktorý zaberá veľký časový úsek): rozvláčny, zdĺhavý opis udalosti; rozvláčne, rozťahané, siahodlhé, rozvlečené rozprávanie

2. p. rozľahlý

obzerať sa 1. vykrúcať hlavu za niekým, za niečím (obyč. dozadu), pozerať (sa) za seba • obracať sa: žiak sa stále obzerá, obracia • kniž. ohliadať sa: zvedavo sa ohliada, kto ide za ňou

2. skúmať niečo zrakom na všetky strany, dookola • rozhliadať sa • kniž. obhliadať sa: bezradne sa obzerá, rozhliada, obhliada po parkovisku • hľadieť • pozerať (sa) (okolo): hľadí, pozerá (sa), kde by sa zložil • hľadať • pátrať (očami)

3. hovor. mať cieľ získať niečo • obstarávať si • zaobstarávať si: obzerá sa za novým miestom, (za)obstaráva si nové miesto • zadovažovať si • zaopatrovať si: zadovažuje si, zaopatruje si uhlie, drevo na zimu

4. venovať niekomu al. niečomu starostlivosť • venovať pozornosť • dbať (na niekoho, na niečo): nik sa o dieťa neobzerá, nik oň nedbá, nevenuje mu pozornosť • všímať si • starať sa • mať starosť: nevšímal si, nestaral sa, nemal starosť, či bude doma chýbať • brať do úvahy: druhých neberie do úvahy, na druhých sa neobzerá • stáť • hovor.: zavadiť • zakopnúť (o niekoho, o niečo) (v zápore): už o mňa vôbec nestojí, už o mňa ani nezavadí, nezakopne

očervenieť stať sa červeným • sčervenieť: líca jej od mrazu očerveneli, sčerveneli; obloha pri západe slnka očervenela, sčervenela • zahorieť • poet.: zabronieť • zabronieť sa • zbronieť: lístie na stromoch už zahorelo, zabronelo • začervenať sa • rozčervenieť sa • expr. rozhorieť sa: tvár sa jej rozhorela od rozpakov • kniž.: zapýriť sa • zarumeniť sa • zrumeniť sa • zrumenieť • zried. orumenieť (očervenieť obyč. v tvári od citového pohnutia): dievča sa od hanby začervenalo, zapýrilo; líca sa mu zarumenili, zrumenili • zapáliť sa • zaliať sa červeňou • expr. zapŕliť sa: pri mužových slovách sa zapálila, zaliala červeňou • poet. zardieť sa

oddeliť 1. dať preč, odňať (obyč. ako časť) od niečoho, čo bolo spojené al. spolu; navzájom sa osamostatniť • odčleniť • vyčleniť • vydeliť: oddeliť, vydeliť chybné kusy; odčleniť, vyčleniť z knižnice odbornú literatúru • odlúčiť • rozlúčiť (obyč. ľudí od seba): smrť ich navždy odlúčila • odtrhnúť • expr. odorvať (násilím): nemohol súperov od seba odtrhnúť; odtrhli, odorvali ho od rodiny • hovor. žart. rozsobášiť: bijúcich sa chlapcov museli rozsobášiť • expr. odkriačiť: odkriačiť pevne spojené ruky • odrezať (znemožniť spojenie): dedina odrezaná od sveta • izolovať • separovať (zamedziť styk): nakazených izolovali, separovali • kniž. segregovať (oddeliť vylúčením niekoho odniekiaľ): rasové segregovanie • osamotiť (nechať osamote) • detašovať: detašované pracovisko • pooddeľovať (postupne, viac vecí): pooddeľovať kabíny závesmi

2. dať niekomu určenú časť, podiel • vydeliť: oddelila, vydelila mu jedlo na tanier • prideliť: prideliť niekomu kus zeme na obrábanie

odhaliť 1. zbaviť pokrývky, zakrytia • odokryť • odkryť: odhaliť korene stromu • obnažiť (urobiť nahým): obnažil sa do pása • rozhaliť (čiastočne): rozhalil si krk • poodhaliť (trocha odhaliť): poodhaliť tvár

2. odsunúť nabok to, čím je niečo zakryté, zastreté • odhrnúť: nevesta si odhalila, odhrnula závoj • odokryť: odokryť záves, záclonu • odostrieť • zried. odstrieť: odostrela plachtu • odcloniť: Odcloňte záclony! • poodhaliť (trocha)

3. novými poznatkami zistiť niečo • odkryť • odokryť • objaviť: odhaliť, odkryť zákonitosti prírody; objaviť skrytý talent • prísť na niečo • nájsť: prišli na nový prameň; našli ložisko uhlia • vypátrať • vystopovať • vysliediť (pátraním, stopovaním, sliedením a pod. zistiť niečo zatajované): vypátrali, vystopovali páchateľa • demaskovať: demaskovanie nepriateľa • expr. vysnoriť: vysnoril sprisahanie • expr. vyštúrať: vyštúrala o rodine všetko • fraz. vyniesť/priviesť niečo na svetlo/na verejnosť • zastar. vysvietiť (Kukučín, Vajanský)

p. aj objaviť

odhodlať sa po úvahe prísť k pevnému záveru a začať ho realizovať • rozhodnúť sa: odhodlal sa, rozhodol sa ísť študovať • predsavziať si • zaumieniť si (nadobudnúť pevný úmysel): predsavzal si, zaumienil si, že prestane fajčiť • odvážiť sa • osmeliť sa (dodať si odvahy, smelosti na vykonanie niečoho): odvážil sa, osmelil sa protestovať • dať sa • podujať sa • podobrať sa • podbrať sa • chopiť sa • chytiť sa • zried. ubrať sa (odhodlať sa niečo robiť, urobiť): pod(o)bral sa na operáciu; chopil sa konečne riešiť rodinný problém

odhovárať slovami presviedčať niekoho, aby sa zriekol úmyslu • rozhovárať • rozvrávať: odhovárali ho od cesty nocou; rozhovárali, rozvrávali mu cestovať v noci • odrádzať (radou): odrádzali ho od riskantného plánu

odhrnúť hrnutím dať nabok, hrnutím odstrániť • odhaliť • odostrieť • odstrieť: odhrnula, odhalila si závoj z tváre • odsunúť: odsunúť záves • rozhrnúť (odhrnúť z dvoch strán): rozhrnula záclony • odhrabať • arch. odhriebsť (hrabaním odstrániť): odhrabať lopatou zem, sneh, lístie • odhrabnúť (jedným pohybom): odhrabla si vlasy z čela • poodhŕňať • poodhrňovať • poodhaľovať • poodostierať • poodhrabovať • poodsunovať (postupne, viac vecí)

odchýliť sa 1. zmeniť pôvodnú polohu al. priamy smer • odkloniť sa: guľka sa odchýlila, odklonila zo svojej dráhy • vychýliť sa: magnetka kompasu sa vychýlila • vybočiť • vyšinúť sa (odchýliť sa od pôvodného smeru): auto vybočilo z cesty • uchýliť sa • odbočiť: uchýlili sa, odbočili od priameho smeru • odb. divergovať (nedok.)

2. trocha sa otvoriť • pootvoriť sa: dvere sa potichu odchýlili, pootvorili • expr.: odchlipnúť sa • odškeriť sa • oceriť sa: papuľa sa mu odchlipla, odškerila, ocerila • poodchýliť sa (trocha sa odchýliť)

3. prestať presne dodržiavať niečo vopred dané (predpismi, zvykom, normou a pod.) • odbočiť: odchýlil sa, odbočil od hlavnej témy prednášky • odkloniť sa: odklonil sa od domácich tradícií • uchýliť sa: uchýliť sa od pravdy, od zákona • nedodržať: nedodržať vžitý postup, nedodržať jazykovú normu • vzdialiť sa • rozísť sa: vzdialil sa od náboženstva, rozišiel sa s náboženstvom

odlišný ktorý sa odlišuje svojimi vlastnosťami (op. rovnaký, podobný) • rozličný • rozdielny • rôzny: mať na niečo odlišné, rozličné, rôzne názory; žiť v rozličných, rozdielnych častiach sveta • odchylný • odchodný: robiť odchylnú, odchodnú politiku ako predchádzajúca vláda • nie taký • nie takýto: včera si mala nie také, nie takéto šaty • iný • inakší (op. taký istý): riešiť úplne iné, inakšie problémy ako predtým • nie ten • nie ten istý • druhý (obyč. ako výsledok zámeny, zmeny): dnes je to už nie ten, nie ten istý, druhý človek • nerovnaký • nejednaký • nerovný (pri vzájomnom porovnaní s prevahou na jednej strane): nerovnaké, nerovné životné podmienky; nerovnaké šance na výhru • nezhodný • kniž. diskrepantný • odb. divergentný (op. zhodný): nezhodný, divergentný vývin organizmu v rôznych podmienkach • nerovnorodý • rôznorodý • rozmanitý • odb. heterogénny (odlišujúci sa vo svojej podstate; op. rovnorodý, homogénny): nerovnorodé, rôznorodé princípy; ľudia rozmanitých, heterogénnych pováh • nerovnocenný • nerovnomerný (vzájomne nevyvážený): nerovnocenné hospodárstvo; nerovnomerný pokles výroby (v dvoch republikách) • cudzorodý • cudzí • inorodý (z iného prostredia): odlišný, cudzorodý, cudzí, inorodý prvok • diferencovaný (účelovo odlíšený): uplatňovať k jednotlivým žiakom diferencovaný prístup • onaký • onakvý (obyč. v dvojici taký-onaký): dnes je taký, zajtra zasa onaký; nezáleží na tom, či je taký alebo onakvý • osobitný • zvláštny (úplne sa odlišujúci od iných): to je celkom osobitný, zvláštny prípad • kniž. rozrôznený • kniž. zastar.: oddielny • rozchodný: on je oddielny od iných ľudí (Timrava)

odlišovať poznávať, určovať rozdielnosť v porovnaní s iným; robiť odlišným, rozdielnym • rozlišovať: neodlišuje, nerozlišuje farby • rozoznávať • rozpoznávať • diferencovať: rozoznávať, rozpoznávať dobré od zlého; autor diferencuje, rozlišuje, odlišuje postavy hry jazykovými prostriedkami

odlišovať sa byť iným, inakším pri vzájomnom porovnávaní • líšiť sa: údaje sa odlišovali, líšili • diferencovať sa • odchyľovať sa • kniž. rôzniť sa: deti sa veľkosťou diferencovali; ich postoje sa odchyľovali od našich; mienky sa rôznili • byť odlišný • byť odchodný • byť odchylný • byť rozdielny: nechce byť odlišný, odchodný, rozdielny od ostatných

odlúčiť sa vzdialiť sa al. osamostatniť sa od niekoho blízkeho, od celku a pod. (obyč. s pozdravom) • rozlúčiť sa: odlúčila sa od rodičov, rozlúčila sa s rodičmi • odobrať sa: návšteva sa odobrala zavčasu domov • odporučiť sa (odlúčiť sa s pozdravom) • oddeliť sa • odpojiť sa: oddelili, odpojili sme sa od skupiny na rohu • opustiť • zanechať (niekoho na istom mieste): opustil, zanechal spoločnosť o piatej • expr.: odtrhnúť sa • odštiepiť sa: odtrhli sa, odštiepili sa od nás zavčasu • odčleniť sa: odčlenili sa a šli po svojom

odmraziť zbaviť zmrazenia (op. zamraziť, zmraziť) • rozmraziť: odmraziť, rozmraziť zeleninu; odmraziť chladničku • rozpustiť: rozpustiť mrazené filé

odopnúť, odopäť oddeliť, čo je zapnuté, zopnuté (op. zapnúť, zapäť) • rozopnúť • rozopäť: odopnúť si všetky gombíky, rozopnúť si golier, košeľu • hovor.: odkvačiť • odháčiť: odkvačiť reťaz • nár. expr. odkriačiť: odkriačiť sponku • odpojiť (čo je pripojené): odpojiť vozeň, hadicu • poodopínať • poodpínať • porozopínať (postupne, viac vecí)

odostlať, odstlať upraviť lôžko na spanie (op. zastlať) • ustlať • postlať: matka odostlala deťom a uložila ich spať; ustlali, postlali nám v obývačke • hovor. odpraviť: odpraviť posteľ • rozostlať (rozložiť posteľoviny na spanie): rozostlané postele • poodostielať • poustielať • poodprávať • porozostielať (postupne, viac lôžok)

odraziť 1. nárazom dať niečomu iný (obyč. opačný) smer • odbiť • expr. odpáliť: odraziť čln; odbiť, odpáliť loptu • odviesť • zviesť (dať niečomu iný smer postavením prekážky): odviesť, zviesť vodu, potok; odviesť, odraziť ovcu od stáda • poodrážať • poodvádzať (postupne, viac vecí)

2. nárazom, úderom oddeliť časť od celku • odbiť • odlomiť: odraziť, odbiť roh domu; odraziť, odlomiť ucho na šálke • odroniť (úderom zraziť ovocie zo stromu) • odštiepiť (nárazom oddeliť vrstvu al. menšiu časť z niečoho): odštiepiť z misy

3. v boji zmariť útok protivníka • potlačiť: odraziť, potlačiť kontrarevolúciu • odvrátiť: odvrátiť útok partizánov • expr. rozprášiť: rozprášiť útočiace bandy • odohnať • zahnať • zapudiť (odraziť hnaním): odohnať, zahnať nepriateľa

oduševniť vzbudiť veľký záujem o niečo, nadšene zaujať • nadchnúť: výkon umelca oduševnil publikum; nadchnúť mládež pre šport • kniž.: zapáliť • zanietiť: zapáliť masy vierou vo víťazstvo; zanietiť niekoho za dobrú vec • uniesť • uchvátiť • očariť: predstavenie nás unieslo, uchvátilo, očarilo • rozohniť • expr. rozvatriť (spôsobiť citové zaujatie za niečo): víno ho v reči rozohnilo

ohnať sa 1. urobiť rozmach rukou a pod. (obyč. na obranu) • obohnať sa: ohnať sa, obohnať sa chvostom pred muchami • zahnať sa • rozohnať sa (s cieľom útočiť): zahnal sa na dieťa; rozohnať sa palicou na niekoho

2. expr. bránením pred útokom sa ochrániť • expr. obohnať sa • obrániť sa • ubrániť sa: ledva sa ohnali, obohnali, ubránili pred dotieravými novinármi • striasť sa • zbaviť sa • pozbaviť sa: nemohol sa striasť, (po)zbaviť nepríjemných myšlienok • uniknúť (pred niečím, niekým)

ohnivý 1. vyžarujúci oheň, pochádzajúci z ohňa; pripomínajúci oheň • rozpálený • rozžeravený • žeravý: ohnivý, rozpálený lúč; ohnivá, rozžeravená platňa; za lietadlom ostala ohnivá, žeravá čiara • plamenný • plamenistý • plamenitý (ktorý žiari al. horí): ohnivá, plamenná žiara

2. p. horúci 1 3. p. silný 2, tuhý 3 4. p. červený 5. p. vášnivý 1–3, náruživý 2, temperamentný

ohovárať úmyselne hovoriť nepravdu o niekom, niečom, šíriť klebety o niekom, niečom • osočovať • ovrávať • expr. očierňovať: ohovára ho, osočuje pred celou rodinou • nactiutŕhať (ubližovať na cti) • hovor. expr.: omaľúvať • roznášať • rozvláčať: omaľúva nás, kde môže; roznáša, rozvláča o ňom, že pije • expr.: špiniť • špintať • šprihať (hanlivo, so zlosťou): špiní, špince, šprihá na všetkých, na poriadnych ľudí • fraz. expr. otierať si jazyk (o niekoho) • expr.: omieľať • prepierať: klebetnice si ustavične oňho otierajú jazyk, omieľajú ho, prepierajú ho • expr. obrábať: ženy zasa kohosi obrábajú • nár. obsudzovať • klebetiť (o niekom) • kniž. insinuovať (neprávom upodozrievať) • hovor. škandalizovať (verejne ohovárať, vyvolávať škandál)

p. aj haniť

ochorieť stať sa chorým • onezdravieť: ťažko ochorel, onezdravel na zápal pečene • kniž. al. zastaráv. onemocnieť • hovor. prechorieť (obyč. zľahka): stará mať prechorela • expr. rozchorieť sa: deti sa nám rozchoreli • expr. zried. rozchoravieť sa • expr. zaľahnúť • obľahnúť • uľahnúť (na dlhší čas): kto sa postará o deti, ak matka zaľahne, obľahne, uľahne • hovor. zastar. vyľahnúť (náhle ochorieť) • pren. poležať si (ostať chorý): poležala si týždeň • zried. zachorieť (Tatarka) • pochorieť (postupne, viac osôb)

oklebetiť rozšíriť nepravdu, klebety o niekom, niečom • ohovoriť • ovravieť • osočiť • expr.: očierniť • omaľovať: oklebetila, ohovorila, očiernila priateľku pred spolupracovníkmi • hovor. expr.: rozniesť • rozvliecť • preprať • pretriasť: rozniesli nás po celom meste; na večierku preprali rodinné záležitosti • nár. preprášiť • hrub. okydať • poohovárať • poočierňovať • poroznášať • porozvláčať • poprepierať • popretriasať (na rozličných miestach, pred viacerými ľuďmi) • fraz. poroznášať na jazyku

okolkovať počínať si vyhýbavo al. nerozhodne (v reči, v skutkoch), obchádzať veci • robiť okolky: dlho okolkoval, kým pristúpil na spoluprácu • otáľať • odkladať • odsúvať • odďaľovať (odkladať rozhodnutie): otáľa s odpoveďou; odkladá, odsúva odpoveď • váhať • meškať (kolísať pri rozhodovaní): urobil to bez váhania; Nemeškaj a choď! • rozpakovať sa • zdráhať sa (nerozhodne odmietať): zdráhal sa prijať ponuku • okúňať sa • ostýchať sa • pohanbievať sa • expr. ošívať sa • fraz. expr. chodiť ako mačka okolo horúcej kaše • onačiť sa • nár.: hákliť sa • obškĺňať sa (pri vyhýbavom, nerozhodnom počínaní prejavovať hanblivosť, plachosť): Neokúňajte sa a vezmite si viac! • vykrúcať sa • vytáčať sa • vyhovárať sa • hovor. expr. fixľovať (vyhýbavými rečami riešiť nepríjemnú situáciu): vykrúca sa, vytáča sa, fixľuje, len aby nevyšla pravda najavo • niž. hovor.: ondieť (sa) • ondiať (sa) • tentovať sa: Čo sa ondieš?

okríknuť skríknutím, krikom napomenúť, vyjadriť nesúhlas, hnev a pod. • obkríknuť (niekoho) • obkríknuť sa (na niekoho): okríkol deti, aby mlčali • expr.: ohriaknuť (niekoho) • ohriaknuť sa • obhriaknuť sa (na niekoho) • obrýknuť (niekoho) • obrýknuť sa (na niekoho) • zarevať • zrevať • zakričať • skríknuť (na niekoho): zakričali, skríkli na nás, aby sme cudzie nebrali • rozkričať sa • rozkríknuť sa (na niekoho): bez príčiny sa na nás rozkričal, rozkríkol • expr. zarútiť (Timrava): surovo zarútiť niekoho • zried. zaseknúť (Kukučín) • expr.: zahriaknuť • zakríknuť • zavrátiť (krikom obyč. umlčať): nezniesol odpor, každého zahriakol, zavrátil, zakríkol • osopiť sa • expr.: oboriť sa (na niekoho) • nár. ocapiť sa (Šikula) • skočiť (do niekoho) • vyskočiť (na niekoho) • vyrútiť sa (na niekoho) • obuť sa (do niekoho) • hovor. expr. zhurtovať (na niekoho; ostro niekomu niečo povedať, prudko slovne zareagovať): skočil do mňa, vyskočil na mňa hrubým spôsobom; bezdôvodne sa na nás vyrútil

opatrný ktorý dáva pozor, aby sa nestalo niečo nepriaznivé; svedčiaci o opatrnosti (op. neopatrný) • obozretný • ostražitý: opatrný, obozretný vodca; opatrné, ostražité pohyby divej zveri; byť opatrný, obozretný vo vzťahu k niekomu • bedlivý • bdelý • pozorný (ktorý dáva pozor, neprestajne sleduje niečo): bedlivý, pozorný strážca; bedlivé, pozorné zaobchádzanie s pacientom • hovor.: diplomatický • taktický (postupujúci premyslene, bez rizika): diplomatické, taktické vyčkávanie • pejor. opatrnícky (prepiato al. vypočítavo opatrný): opatrnícky postup, opatrnícke výhovorky • prezieravý • rozvážny • kniž. prozreteľný • zastaráv. rozšafný (spojený s rozvahou, s predvídaním budúcich následkov a pod.): prezieravý, rozvážny štátnik; prozreteľné, rozšafné konanie; rozšafný gazda • uvážlivý • zdržanlivý (spojený s rozumovou analýzou; neprejavujúci naplno svoje názory, city; op. unáhlený): uvážlivé, zdržanlivé výroky; uvážlivé, zdržanlivé správanie

organizácia 1. premyslené usporiadanie zložiek určitého celku podľa nejakej zásady • štruktúra: organizácia, štruktúra podniku, priemyslu; organizácia, štruktúra verša • usporiadanie • rozloženie: usporiadanie, rozloženie práce, času

2. činnosť spočívajúca v usporadúvaní, pripravovaní, zriaďovaní niečoho vyžadujúca si dobré riadiace schopnosti • organizovanie: organizácia, organizovanie dobročinných akcií, koncertov • príprava: organizácia, príprava osláv, svadby • vedenie • riadenie: dobré vedenie, riadenie práce, podniku

3. skupina ľudí al. inštitúcií združených spoločným cieľom, spoločnými záujmami • združenie • zoskupenie • spolok: bol dlhoročným členom tejto organizácie, tohto združenia, zoskupenia, spolku; tajná organizácia, tajné zoskupenie

p. aj spoločnosť 2

orientovať sa 1. mať dostačujúce vedomosti o (svojej) polohe, o situácii, o stave v istom odbore a pod. • vyznať sa • mať rozhľad • mať prehľad: dobre sa orientuje, vyzná sa v meste, v cudzom prostredí; má prehľad o veciach; v politike má (dobrý) rozhľad • byť informovaný: v odbore je dobre informovaný • rozumieť sa (niečomu, do niečoho): rozumie sa športu, rozumie sa do športu

2. usmerňovať svoju činnosť istým smerom, na dosiahnutie istého cieľa • zameriavať sa • zacieľovať sa • upriamovať sa: výskum sa orientuje, zameriava, zacieľuje, upriamuje na vyliečenie rakoviny • sústreďovať sa • smerovať: publicistika sa sústreďuje na aktuálne problémy; politika smeruje k zachovaniu sociálneho mieru • kniž. sledovať: sledovať iba svoje záujmy • poznať: pozná len vlastný prospech

osmutnieť stať sa smutnejším, smutným (op. rozveseliť sa) • zosmutnieť: (z)osmutnel pri myšlienke na odchod • rozžialiť sa • rozžalostiť sa (naplniť sa smútkom, žiaľom): rozžialili sa, rozžalostili sa pri posteli chorého • kniž. zried. zasmutniť sa • zasmútiť sa • zarmútiť sa • skormútiť sa: zarmútila sa nad toľkou zradou • posmutnieť (v menšej miere)

osnova predbežné al. základné myšlienkové usporiadanie podľa nejakého organizujúceho princípu • kostra • náčrt: robiť si v duchu osnovu, kostru, náčrt prednášky, článku • koncepcia • kniž. koncept: podľa pôvodnej koncepcie malo mať dielo iný záver; koncept reportáže • scenár: vypracoval si scenár verejného vystúpenia • rozvrh • plán • program (podrobnejšia osnova so zreteľom na vytýčený cieľ): urobiť si rozvrh, plán, program učebnej látky na tri týždne • práv. predloha: predloha zákona

ospanlivý 1. ktorý pociťuje potrebu spánku; svedčiaci o tejto potrebe (op. čulý) • ospalý: dieťa už bolo večer ospanlivé, ospalé; ospanlivé, ospalé viečka • rozospatý • rozospaný • expr.: rozdriemaný • driemavý • hovor., trocha hrub. ochrápaný

2. p. pomalý 1

ostražitý ktorý je v strehu, ktorý sa má na pozore pred prípadným nebezpečenstvom; svedčiaci o zvýšenej pozornosti, opatrnosti • obozretný: ostražitý, obozretný poľovník; ostražité, obozretné správanie • pozorný • bedlivý • bdelý: pozorný, bdelý strážca; bedlivý, bdelý pohľad • čulý • bystrý (o zmysloch zameraných na pozorovanie): ostražitý, čulý, bystrý sluch psa • prezieravý • rozvážny (prejavujúci ostražitosť najmä v styku s ľuďmi): ostražitý, rozvážny, prezieravý postup; rozvážne, prezieravé konanie • kniž. zastar. ostražný (Hviezdoslav)

ostro 1. s tenkou nabrúsenou hranou, ktorou sa dá krájať, rezať a pod.; s cieľom dosiahnuť takúto hranu (op. tupo) • naostro • doostra, pís. i na ostro, do ostra: ostro, naostro nabrúsená kosa; nôž treba nabrúsiť doostra

porov. aj ostrý 1

2. s hrotom al. zakončením podobným hrotu; s cieľom dosiahnuť hrot (op. tupo) • špicato • končisto • končito • hrotito • hrotisto: ostro, špicato, konči(s)to upravené konce palíc • naostro • našpicato • nakončisto • nakončito, pís. i na ostro atď.: naostro, našpicato, nakonči(s)to zastrúhaná ceruzka • doostra • došpicata • dokončista • dokončita, pís. i do ostra atď.: konce žrde treba opracovať doostra, došpicata, dokonči(s)ta

porov. aj ostrý 2

3. pôsobiac na zmysly veľkou silou, intenzitou a pod. • prenikavo: ostro, prenikavo píska • štipľavo • korenito • korenisto: štipľavo, koreni(s)to zapácha

porov. aj ostrý 3, 4

4. (o zmysloch) dobre vnímajúc • výborne: ostro, výborne vidí • prenikavo • jasne: prenikavo, jasne počuje každé šuchnutie

5. s veľkou intenzitou • silno • intenzívne: ostro, silno, intenzívne sa sústrediť na prácu • naostro • naplno: začali naostro, naplno trénovať • prudko • rezko: prudko, rezko zaútočil na súpera

6. vyznačujúc sa prísnosťou, rozhodnosťou, strohosťou a pod. (op. mierne, jemne) • prísne • prísno: ostro, prísne sa pozrel na syna • príkro • strmo • stroho • expr. britko: príkro, strmo, britko nás zahriakol • tvrdo: tvrdo kritizoval vládu • rozhodne • rázne • energicky • rezolútne: rozhodne, rázne, energicky odmietnuť obvinenie

porov. aj ostrý 3

7. nápadne sa prejavujúc • výrazne • jasne • zreteľne: stavba ostro, výrazne kontrastuje s okolím; v diaľke sa jasne, zreteľne črtajú kontúry hôr • očividne • viditeľne: jeho slová očividne, viditeľne kontrastujú so skutkami

osviežiť urobiť sviežejším, sviežim, čulým (fyzicky i duševne) • občerstviť • vzpružiť: pár dní dovolenky ho osviežilo, občerstvilo, vzpružilo • povzbudiť: káva nás povzbudila • rozobrať • prebrať: čerstvý vzduch nás rozobral, prebral • potúžiť • posilniť: koňak ho potúžil, posilnil • ochladiť • ovlažiť • povlažiť • zvlažiť • zried. zavlažiť (obyč. vodou al. inou tekutinou): rozpálené telá ochladili, ovlažili, zvlažili vodou; zavlažiť si pery • obodriť (duševne): vystúpenie detí nás obodrilo • zotaviť • zregenerovať (najmä fyzicky): pobyt v horách ho zotavil • omladiť • zmladiť (urobiť mladším): kúpele ho omladili; mužstvo treba omladiť, zmladiť

otepliť sa stať sa teplejším, teplým • oteplieť • steplieť • stepliť sa: pivo sa oteplilo, oteplelo; hlas mu steplel, steplil sa • ohriať sa • zohriať sa • zhriať sa: studené nohy sa mu (z)ohriali • oletnieť • pritepliť sa (stať sa trocha teplejším, letným): voda oletnela • roztepliť sa (stať sa teplým): vzduch sa rozteplil • vyhriať sa (otepliť sa na potrebnú mieru) • prehriať sa (naskrze al. nad normálnu mieru): motor sa prehrial • rozohriať sa: radiátory sa rozohriali

otrhaný 1. (o človeku) ktorý je oblečený v roztrhaných, zodratých šatách • obtrhaný • pejor. ošklbaný: otrhaný, obtrhaný, ošklbaný žobrák • zastar. ošarpaný (Botto, Gabaj): ošarpané deti • expr. rozrandavený

2. p. zodratý 1

otriasť 1. chvíľu mocne triasť niečím • zatriasť: výbuch otriasol, zatriasol oblokmi • zalomcovať • zlomcovať (intenzívnejšie, s väčšími výkyvmi): prievan z(a)lomcoval dvermi

2. trasením z povrchu odstrániť; trasením zbaviť niečoho • striasť • otrepať: otriasť, striasť, otrepať z dáždnika vodu; otriasť, otrepať dáždnik • oklepať • odklepať • odklepnúť • sklepať • sklepnúť • expr. oklepkať: o(d)klepal, odklepol popol z cigarety; sklepal, sklepol prach z topánok • zried. obtriasť (dookola): obtriasol jabloň • postriasať • pootriasať • poobtriasať (postupne): postriasať slivky zo stromu

3. mocne zapôsobiť (obyč. negatívne) • zdrviť • rozrušiť: správa otriasla celou rodinou; prípad zdrvil, rozrušil mesto • rozochvieť • vzrušiť (nepríjemne) • vyviesť z rovnováhy: udalosti ho rozochveli, vzrušili, vyviedli z rovnováhy • zalomcovať • zlomcovať: jej srdcom z(a)lomcoval bôľ • pren. primraziť: primrazila nás zvesť o nešťastí

4. narušiť daný stav, ubrať na istote niečoho • podkopať • podlomiť • podryť • nalomiť: otriasli, podkopali našu dôveru; udalosť mu podlomila, podryla zdravie • oslabiť: oslabiť politický systém

otvorený 1. ktorý je z hľadiska prístupu, vstupu zbavený prekážok (op. uzavretý, zavretý) • voľný • nehatený: otvorená, voľná cesta; nehatený, voľný priebeh rokovania • neobmedzený • slobodný (op. zamedzený, ohraničený): mať k moru neobmedzený, slobodný prístup • nekrytý (bez krytiny, strechy a pod.): otvorený, nekrytý koč; nekrytá veranda • široký • ďaleký • šíry (bez prekážok, ktoré by obmedzovali, zmenšovali a pod. istý priestor): otvorený, široký priestor; otvorený, ďaleký výhľad; otvorená, široká samohláska a; vyplávať na otvorené, šíre more • prístupný (otvorený pre návštevníkov): park je prístupný aj vo večerných hodinách • expr.: rozdrapený • rozďavený • kniž. rozjatrený • nár. rozjedený (o rane)

2. p. nevyriešený 3. p. priamy 2, srdečný, úprimný 1 4. p. verejný 2, zjavný

otvoriť 1. odkryť uzavretý priestor, uzavretý otvor (op. zatvoriť, zavrieť) • odchlopiť: otvoriť, odchlopiť zásuvku, vráta • expr. odčapiť (prudko) • odchýliť • pootvoriť • expr. odškeriť • naškeriť (trocha otvoriť): odchýlené, pootvorené, odškerené dvere • odomknúť (otvoriť kľúčom; op. zamknúť): odomkla bránu a vošla • roztvoriť • expr.: rozčapiť • rozcapiť • rozškľabiť • rozchľabiť • rozďaviť • rozzeviť • rozškeriť (otvoriť na dve strany smerom od seba, obyč. dokorán): roztvoriť oči; rozčapiť, rozškľabiť dvere; rozzeviť ústa, rozďaviť papuľu • expr. vyčapiť: vyčapené vráta • rozovrieť • roztiahnuť (niečo zavreté, stiahnuté): rozovrieť pery; roztiahnuť husi zobák • rozlepiť (o očiach) • pootvárať • poroztvárať (postupne, viac vecí)

2. uviesť do činnosti (op. zatvoriť, zakľúčiť) • začať: otvoriť, začať zasadnutie parlamentu • nespráv. zahájiť: zahájiť schôdzu, správ. otvoriť schôdzu • zapnúť (op. vypnúť): zapnúť rozhlas • hovor. pustiť: pustiť televíziu • hovor.: zapáliť • zažať (dať do chodu; op. zhasnúť): zapáliť, zažať rádio

ožiť 1. nadobudnúť znova život • oživieť • zastar. obžiť: zakliata princezná obžila (v rozprávkach) • náb. vstať z mŕtvych

2. začať znova jestvovať • obnoviť sa • oživnúť • obživnúť • oživiť sa: v pamäti mu ožili, oživli spomienky; záujem ožil, oživil sa • vzbudiť sa • prebudiť sa • objaviť sa (znova): vzbudila, prebudila sa v ňom láska k športu; objavil sa mu úsmev na tvári • poožívať (postupne, vo väčšom množstve): muchy na jar poožívajú

3. stať sa živším, živým, čulým • oživnúť • oživieť: dom ožil, oživol, oživel deťmi • okriať • obodrieť • zbodrieť • vzpružiť sa (znova nadobudnúť duševnú silu): v rodine okrial, obodrel; na dovolenke sa vzpružil • rozveseliť sa • rozjariť sa • rozihrať sa (stať sa veselším, veselým; obyč. na kratší čas): v spoločnosti sa rozveselil, rozjaril; oči sa mu rozihrali • zried. rozžiť sa (F. Hečko) • poožívať (postupne): deti akosi poožívali