Synonymá slova "roz�� �� ��" v Synonymickom slovníku slovenčiny

afekt prudké hnutie mysle pri súčasnej strate kontroly vôle: konať v afekte • afekcia • vzrušenie • rozčúlenie: povedal to v afekcii, vo vzrušení, v rozčúlení • záchvat (náhly prudký prejav citov): záchvat smiechu

rozčúlenie p. afekt

brložiť mať niekde úkryt, ležovisko • mať brloh • pelešiť • mať pelech: tu brložia, majú brloh, tu pelešia líšky • pren. pejor.: rozvaľovať sa • rozťahovať sa: na lavičkách sa rozvaľujú, rozťahujú bezdomovci

rozhadzovať sa expr. správať sa príliš sebavedome • expr.: rozťahovať sa • rozpínať sa: vypil si a potom sa len rozhadzoval, rozťahoval • hovor.: rozkrikovať sa • vyťahovať sa • vyskakovať: vyťahoval sa so svojimi dobrodružstvami; Čo tak vyskakuješ? • expr.: naparovať sa • nadúvať sa • nadrapovať sa • nafukovať sa • prtošiť sa • šušoriť sa • hovor. expr.: rozdrapovať sa • rozcapovať sa • hrub. prdúskať sa: Len sa toľko nenadrapuj, neprtoš! • nár. rozpierať sa (Kukučín) • nár. expr. rozpizgovať sa (Švantner) • subšt. machrovať

rozpínať sa 1. zväčšovať svoj objem • rozširovať sa • rozťahovať sa: pary sa rozpínajú; kovy sa teplom rozťahujú; dym sa rozširuje • duť sa • nadúvať sa • vzdúvať sa • nafukovať sa (obyč. o niečom dutom): brucho sa mu dulo; hruď sa mu vzdúvala

2. p. rozhadzovať sa

rozprestierať sa 1. byť rozložený na väčšej ploche • rozkladať sa: za dedinou sa rozprestierajú, rozkladajú polia • prestierať sa • strieť sa • stlať sa: po oboch stranách rieky sa strela, stlala nížina • ležať • nachádzať sa • nachodiť sa • byť • vyskytovať sa: mesto sa nachádza, leží v údolí • tiahnuť sa • ťahať sa • rozťahovať sa • pokračovať (po dĺžke): pozdĺž dediny sa ťahá, pokračuje les • vinúť sa (vlnito) • hadiť sa (kľukato): údolia sa vinú, hadia medzi horami • zried.: rozliehať sa • rozbiehať sa: na severe sa rozlieha, rozbieha pole

2. p. vládnuť 2

rozťahovať sa 1. porov. roztiahnuť sa 2. p. vládnuť 2 3. p. rozhadzovať sa

šíriť sa 1. zväčšovať sa do šírky, zväčšovať svoj priestorový, plošný rozmer • rozširovať sa: nákaza sa rýchlo šírila, rozširovala • rozťahovať sa • rozpínať sa: oheň sa rýchlo rozťahoval; pleseň sa rozťahovala po celej izbe; nozdry sa mu zlostne rozpínali • bujnieť • rásť: kriminalita bujnie, rastie

2. postupovať všetkými smermi (o plynných látkach, o teple, svetle a pod., pren. i o nehmotných veciach) • rozširovať sa • prenikať • plaziť sa: hmla sa šírila, plazila, prenikala do dolín; teplo, svetlo preniká až sem • vychádzať • vychodiť (šíriť sa odniekiaľ): z izby vychádza, vychodí dym • niesť sa • viať • kniž. vanúť: zďaleka sa sem nesie, vanie vôňa pečených gaštanov; vanie z neho chlad, nenávisť • tiahnuť sa • ťahať sa • tiahnuť: myšlienka odboja sa tiahne, ťahá celou knihou

3. stávať sa všeobecne známym, rozšíreným • rozširovať sa: novina sa rýchlo šírila, rozširovala • expr. poletovať (o chýroch, rečiach): chýry poletujú z úst do úst • prenikať: novoty prenikajú aj na vidiek • prenášať sa • tradovať sa • dediť sa (šíriť sa tradíciou, cez generácie): piesne, zvyky sa prenášali, tradovali z pokolenia na pokolenie

4. p. hovoriť 1

vládnuť 1. byť panovníkom • panovať: v krajine vládla, panovala Mária Terézia • kraľovať • cárovať • hovor. vladáriť: kedysi panovníci kraľovali, vladárili neobmedzene • kniž. tróniť • kniž. zastar.: vojvodiť • vládať: na zámku trónila kňažná; cudzinci vládali slovenskými krajmi • pejor. bašovať (byť neobmedzeným, svojvoľným pánom)

2. byť všeobecne rozšírený al. platný • panovať: v dome vládol, panoval pokoj • dominovať • mať prevahu (vládnuť s prevahou): športová technika dominuje nad silou • prevládať • prevažovať (vládnuť s prevahou): v parlamente prevládal iný názor • byť • existovať • vyskytovať sa • rozprestierať sa • rozťahovať sa (zvyčajne sa vyskytovať): na severe Afriky vládne, rozprestiera sa púšť; tu vládnu, sú samé lesy

3. vedieť narábať: perfektne vládne štetcom • ovládať (niečo): umelec ovláda svoj sláčik

4. p. vlastniť

častý vyskytujúci sa, opakujúci sa veľakrát, nie zriedkavo (op. zriedkavý, vzácny): časté záchvaty, časté meškanie • frekventovaný: frekventovaný výraz • hojný: hojný výskyt cudzích slov v texte • rozšírený: rozšírené ochorenie (op. ojedinelé); rozšírené prípady vlámania • bežný • všedný: bežný, všedný zjav • každodenný (vyskytujúci sa každý deň): každodenný hosť, zákazník • pričastý • prihojný (príliš častý, hojný)

populárny 1. sprístupňujúci vedecké al. odborné poznatky verejnosti a zároveň na tento cieľ prispôsobený (jednoduchosťou, zrozumiteľnosťou) • popularizačný • popularizujúci: populárna, popularizačná, popularizujúca forma • populárno-náučný • populárno-vedecký: píše populárno-náučným, populárno-vedeckým štýlom; populárny, populárno-náučný, populárno-vedecký výklad • prístupný • zrozumiteľný (ľahko pochopiteľný): kniha o astronómii napísaná populárnym, prístupným, zrozumiteľným spôsobom • nenáročný • jednoduchý (ktorý nekladie vysoké nároky na vedeckú al. odbornú erudíciu): dávam prednosť populárnym, jednoduchším vedeckým textom; jednoduché žánre vedeckej literatúry

2. tešiaci sa priazni v širokej verejnosti (op. nepopulárny) • obľúbený: populárny, obľúbený politik • rozšírený (vďaka obľube): populárny, rozšírený šport • módny • expr. vychytený (momentálne populárny): krátke sukne sú teraz populárne, módne, vychytené; vychytený umelec • známy: známa osobnosť • slávny (veľmi populárny a obdivovaný, uznávaný): slávny svetový tenorista Pavarotti

rozšírený p. častý

verejný 1. ktorý sa týka celej spoločnosti (op. súkromný): verejný poriadok, verejný činiteľ, dbať na verejné blaho • spoločný • všeobecný (op. individuálny): spoločný, všeobecný záujem • kniž. pospolitý • zastar. pospolný: pospolité veci • mestský (patriaci mestu, spravovaný mestom): mestská doprava • obecný (patriaci obci, spravovaný obcou): obecná knižnica • kniž. exoterický

2. ktorý sa koná, ktorý prebieha bez zatajenia (op. tajný): verejné hlasovanie • otvorený • neskrývaný • netajený • zjavný • zrejmý (op. skrytý): otvorený boj, neskrývaný, netajený obdiv; zjavné, zrejmé nepriateľstvo • očividný • viditeľný • badateľný (ktorý sa dá obyč. hneď vidieť): je to očividné, viditeľné, badateľné klamstvo

3. týkajúci sa väčšiny, vlastný väčšine: verejná mienka, vzbudiť verejné pohoršenie • všeobecný: získal pre svoju vec všeobecný súhlas • rozšírený: rozšírený názor o niečom

čľapkať, čliapkať expr. 1. (o vode al. inej tekutine) narážať na niečo a pritom vydávať príznačné zvuky • expr.: čľupkať • čľapotať • čliapať: voda čľapká, čľupká, čľapoce vo fľaši • expr.: špľachtať • šplechtať • špliechať • špľachotať • šplechotať: vonku šplechce, špľachoce dážď; fontána veselo špliecha • expr.: čapkať • čľapčať (o kvapkách dažďa; s čľapotom padať): vonku čapkal, čľapčal dážď • expr.: čvachtať • čvrkať • čvŕkať • ločkať • lologať: blato čvachtalo, čvrkalo pod nohami; voda čvŕkala, ločkala, lologala v topánkach

2. expr. po troche sa vylievať al. po troche vylievať • čliapať: voda čľapká, čliape z hrnca; dieťa čľapká, čliape okolo seba • fŕkať • fŕskať • frckať (v kvapkách): masť fŕka, fŕska • expr.: rozčľapkávať • rozčapkávať • črpkať • rozčrpkávať (po troche vylievať): chlapček rozčľapkával z taniera polievku • špliechať • vyšplechovať (vo väčších prúdoch): voda špliecha, vyšplechuje z koryta; nezbedník špliecha na opaľujúcich sa

3. p. vlhčiť

členiť rozdeľovať na úseky, odseky • deliť • rozčleňovať • rozdeľovať: autor členil, rozčleňoval román na tri samostatné časti; intonačne, rytmicky nesprávne členil, delil vety • frázovať (o hudbe, reči) • článkovať (deliť na články, časti) • lingv. artikulovať (členiť hlásky)

deliť 1. rozoberať na diely, časti • rozdeľovať • členiť • rozčleňovať: deliť, členiť územie republiky na kraje • poliť • poltiť • rozpoľovať • dvojiť • rozdvojovať (deliť na dve polovice, dve časti): poliť marhule • štvrtiť (deliť na štyri časti): štvrtiť jabĺčko • štiepiť • kúskovať • hovor. kusovať (deliť na viac kúskov): štiepiť moc v štáte, kusovať chlieb • porciovať (deliť na porcie): porciovaný syr • dávkovať • dózovať (deliť na dávky): dávkovať, dózovať lieky • drobiť • rozdrobovať (deliť na malé čiastky): drobiť majetok • rozkladať • dekomponovať (deliť na zložky): dekomponovať atómové jadrá • parcelovať (deliť pozemky na parcely) • ľud. táľovať: táľovať polia

2. p. triediť 3. porov. rozdať 1 4. porov. oddeliť

členitý 1. rozdelený na čiastky, články, vetvy • rozvetvený: členitá, rozvetvená výroba • článkovaný: členité, článkované steblo, telo živočíchov

2. geogr. majúci množstvo výbežkov, zálivov a pod. (o území) • rozčlenený: členitý, rozčlenený terén; členité, rozčlenené pobrežie

rozčlenený 1. porov. rozdeliť 2. p. členitý 2

čuchrať natriasaním, nadvihovaním uvoľňovať • čechrať • načuchrávať • načechrávať • šuchoriť • šušoriť: kačka si zobákom čuchre, čechrá, šuchorí perie • zried. čechriť • natriasať: natriasa, čuchre vankúše • rozčuchrávať • rozcuchávať • strapatiť • rozkuštrávať • kudliť • chlpiť (pri vlasoch, srsti, nitiach a pod. natriasaním porušovať poriadok, uvoľňovaním zamotávať): čuchre, strapatí, rozkuštráva, kudlí mu vlasy; čuchre, chlpí pradeno vlny • ježiť (srsť, chlpy, vlasy)

strapatiť uvádzať vlasy al. niečo podobné do neporiadku, robiť strapatým • expr.: kudliť • kuštriť • rozkuštrávať: vlasy jej vietor kudlí, kuštrí, rozkuštráva • čuchrať • čechrať • rozčechrávať • rozčuchrávať (natriasaním uvoľňovať, šuchorením prevzdušňovať): čuchrá, čechrá si bradu; rozčechrávať si účes

doškrabať, doškriabať ostrým predmetom poškodiť povrch niečoho • rozškrabať • rozškriabať: doškr(i)abala, rozškr(i)abala si nechtami tvár • rozdriapať • dodriapať • expr.: doryť • dorýpať • rozryť • rozrýpať (silno, na viacerých miestach doškrabať): konáre mu rozdriapali kožu; dorýpal, rozrýpal si všetky vyrážky • rozškrieť • rozodrieť • rozdrieť • rozodrať • rozdrať • odrať • odrieť • oškrieť • expr. oškúliť (škrabaním poraniť): ukázal do krvi roz(o)dreté, roz(o)draté ruky • nár. doškúľať

poškrabať, poškriabať 1. prejsť nejakým ostrejším predmetom (najmä nechtami) po niečom, obyč. na odstránenie svrbľavosti • expr. poškrabkať (trochu, zľahka): poškr(i)abať, poškrabkať si svrbiaci chrbát; poškrabať, poškrabkať dieťaťu pätu

2. ostrým predmetom rozrušiť povrch, škrabaním poškodiť, poraniť, znehodnotiť a pod. • podriapať: mačka mi poškr(i)abala, podriapala tvár • doškrabať • doškriabať • dodriapať (silno, na viacerých miestach poškrabať): dieťa lopatkou doškr(i)abalo, dodriapalo nábytok • škrabnúť • poškrabnúť • zaškrabnúť • drapnúť • zadrapnúť • hovor. štrajchnúť (jedným pohybom): (za)škrabnúť, (za)drapnúť do skla kameňom; poškrabnuté líce • odrieť • oškrieť • expr. oškúliť: v kroví si odrel, oškrel, oškúlil ruky, kožu • rozškrabať • rozškriabať • rozoškrieť • rozškrieť • rozodrieť • rozdrieť • rozodrať • rozdrať • odrať • rozdriapať (škrabaním poraniť): spadnutý konár mi rozodrel, odral, rozdriapal tvár do krvi • poodierať • pooškierať • expr. pooškuľovať (postupne, na viacerých miestach)

raniť spôsobiť fyzickú al. duševnú bolesť • zraniť • poraniť: ranili, zranili, poranili ho do hlavy; ranila, zranila ju výčitka • doraniť • expr.: doráňať • dorantať: doranil, dorantal si prsty; mala doráňanú dušu • ublížiť: pri páde si ublížil; ublížil jej svojím odchodom • odrieť • oškrieť • poškrabať • poškriabať • expr. oškúliť (raniť kožu): oškrel, poškrabal si lakeť • skrvaviť • dokrvaviť • zakrvaviť • zakrvácať (zraniť do krvi): skrvavil si nohy; mal zakrvácanú hlavu • dodriapať • rozškrabať • rozškriabať • rozškrabnúť (driapaním, škrabaním raniť): dodriapal si tvár • dokaličiť • skaličiť • dokatovať • zmrzačiť (telesne deformovať, pren. expr. i duševne): dokaličil sa pri lyžovaní; pren. expr. mala zmrzačenú dušu • expr.: dochrámať • dodrúzgať: po nehode boli dodrúzganí • dostrieľať (raniť streľbou): prišiel z vojny dostrieľaný

rozodrieť prudkým trením o niečo ostré poškodiť (obyč. kožu) • rozdrieť • rozodrať • rozdrať: rozdrel, rozodrel si ruky do krvi; rozdral si kolená pri robote • odrieť • odrať • zodrieť • zodrať: zodraté nohy od topánok • rozškrabať • rozškriabať • rozoškrieť (rozdrieť škrabaním): nechtami si rozškrabala tvár; rozoškrel si palce na bosých nohách • rozdriapať • dodriapať: rozdriapal, dodriapal si ruky pri trhaní malín

dráždiť 1. vyvolávať v niekom citový nepokoj, podráždenie • popudzovať: dráždi, popudzuje ju synova neporiadnosť • rozčuľovať • rozhorčovať: riaditeľa rozčuľuje, rozhorčuje pasivita spolupracovníkov • znepokojovať • znervózňovať • kniž. iritovať (vyvolávať nervozitu): znervózňovať niekoho svojím správaním • hnevať (vyvolávať negatívny postoj): hnevali ho prázdne reči • poburovať (vyvolávať odpor): rodičov poburuje šírenie narkománie • bodať • pichať • podpichovať • podpichávať • dodierať • expr. dopaľovať • podkušovať • podkušiavať • podkúšať • subšt.: hecovať • štengrovať (chcieť vyprovokovať reakciu): toľko ho podpichovali, dopaľovali, až zaútočil • huckať • štvať: huckal, štval ľud proti vláde • pohuckávať (občas) • kniž. jatriť • poet.: jazviť • rozrývať (dráždiť bolesťou): jatria ho pochybnosti; dušu mu rozrýva nepokoj

p. aj dobiedzať

2. dávať podnet na reakciu, na nejakú činnosť • podnecovať: vôňa jedla dráždi, podnecuje chuť • nutkať • nútiť: niečo ho nutkalo, nútilo do spevu • hovor. rezať (bolestivo dráždiť): dym reže oči • bičovať (intenzívne dráždiť): bičovať nervy, fantáziu • povzbudzovať • kniž. stimulovať (dráždiť v kladnom zmysle): knihy povzbudzovali, stimulovali jeho pozornosť • kniž. provokovať: agresívny prejav provokuje rovnakú odpoveď • vzrušovať (dráždiť zmysly): vzrušovali ho dobrodružstvá • nár. expr. pašmať • subšt.: hecovať • rajcovať (eroticky dráždiť)

hnevať vzbudzovať hnev, rozčúlenie a pod. pocity • zlostiť • rozčuľovať: hnevá, zlostí, rozčuľuje ju neporiadok • expr.: jedovať • srdiť • čertiť • pajediť: jeduje, čertí, pajedí ho, že všetko nie je podľa neho • expr.: dopaľovať • domŕzať • dožierať • žrať • zhrýzať • dojedať • dopekať • dohrýzať: dopaľuje, žerie ma synova neposlušnosť • expr. paprčiť: paprčí ho krik pod oblokmi • hovor. expr. štvať: štve ho nespravodlivé obvinenie • mrzieť • trápiť • pichať • expr. škrieť (vzbudzovať mrzutosť, trápenie, duševnú bolesť): mrzí, škrie ho jej nedôslednosť • pokúšať: deti pokúšajú už od rána • vulg. srať: to ma serie

znepokojovať vyvolávať nepokoj, napĺňať obavou • trápiť • tlačiť: priateľove správy ma znepokojujú, trápia, tlačia • zried. nepokojiť • expr. omínať: už dlhší čas ma tá vec omína • nár. omykať: starosť ho omyká • hovor. zastar. turbovať: Neturbuj sa nad tým! • hovor. bantovať: vtáčiky v hniezde neslobodno bantovať • rušiť • vyrušovať (zasahovať do pokoja niekoho): hlas zo susednej miestnosti ma ruší, vyrušuje • expr.: balušiť • mátať • mátožiť: baluší, máta ma zlá predstava • expr.: hartusiť • hartušiť (znepokojovať hlukom, krikom a pod.) • expr. vŕtať: spomienka mu vŕta v duši • pokúšať • dráždiť • rozčuľovať • popudzovať • rozrušovať • hnevať • zlostiť • jedovať: Nechaj psa na pokoji, nepokúšaj, nedráždi, nehnevaj ho!; popudzuje, rozčuľuje, rozrušuje ich predstava prehry • škrieť • mrzieť: škrie, mrzí ho, že ho asi nevyberú do reprezentácie • expr.: dopekať • dokúčať: dopekajú ho myšlienky na neúspech • zmietať (citovo silno vzrušovať): zmieta ním nenávisť

hlásať verejne dávať na vedomie • ohlasovať • ohlášať: hlásať, ohlasovať Evanjelium • šíriť • rozširovať: šírili, rozširovali myšlienky slobody • učiť (náuku, učenie, poznatky a pod.): kresťanstvo učí, že láska k blížnemu je najdôležitejšia • kázať • apoštolovať (v súvislosti s náboženským učením): kázať Božie slovo; dva roky apoštoloval v Afrike • propagovať (zároveň i odporúčať): propagovať boj proti fajčeniu

propagovať rozchyrovať poznatky o niečom a zároveň odporúčať • rozširovať • šíriť: tlačou propagovať, rozširovať, šíriť zásady zdravej výživy • hlásať (verejne dávať na vedomie): hlásať náboženské učenie • ponúkať • robiť reklamu (niečomu) (upozorňovať na niečo so želaním, aby sa to prijalo): v televízii propagujú, ponúkajú rozličné pracie prášky; robiť reklamu slovenským výrobkom

raziť¹ 1. robiť známym • šíriť: razil, šíril nové myšlienky • rozširovať: rozširovať informácie • propagovať (raziť poznatky o niečom a odporúčať to): propagoval nové metódy riadenia ekonomiky • hlásať • rozhlasovať • rozhlášať • rozchyrovať • chýriť (obyč. slovne šíriť): hlásal vždy pravdu; rozchyrovala, chýrila klebety

2. kopaním utvárať priestor • prerážať • prekopávať: razili tunel; prerážali, prekopávali chodby na metro • hĺbiť • vyhlbovať (raziť do hĺbky): hĺbili studňu

3. porov. prebiť sa

šíriť 1. zväčšovať do šírky, zväčšovať priestorový, plošný rozmer • rozširovať: čerstvý vzduch šíri, rozširuje pľúca; voľný strih šiat ju šíri, rozširuje • rozťahovať • rozpínať: kôň rozťahuje, rozpína nozdry

2. robiť všeobecne známym, prijímaným • rozširovať • hlásať: šíriť, rozširovať, hlásať pokrokové myšlienky; hlása, šíri o nás bludy • propagovať (šíriť poznatky o niečom a odporúčať to) • chýriť • rozchyrovať • rozhlášať • rozhlasovať (do okolia): chýrili, rozchyrovali, rozhlášali, rozhlasovali o ňom, že má zlú minulosť • expr.: roznášať • roztrusovať • trúsiť • roztriasať (zlomyseľné, nepravdivé a pod. reči): roznášať, roztrusovať klebety po celom meste; trúsila, roztriasala o susedoch, o rodine samé výmysly • expr.: trúbiť • roztrubovať • vytrubovať: trúbiť, roztrubovať rodinné tajomstvo

3. p. vyžarovať 1

hlásateľ 1. kto niečo hlása • šíriteľ: hlásateľ, šíriteľ pravdy • rozširovateľ: rozširovateľ nových myšlienok • kniž. zvestovateľ

2. kto niečo hlási, zahlasuje: rozhlasový hlásateľ • spíker (pôv. pís. speaker): televízny spíker

rozširovateľ kto, čo niečo rozširuje, šíri • šíriteľ: rozširovateľ, šíriteľ lásky medzi ľuďmi; hmyz je rozširovateľom, šíriteľom nákazy • roznášač • roznášateľ (kto, čo niečo roznáša): roznášač, roznášateľ mlieka; roznášač, roznášateľ bacilov • prenášateľ • prenášač (kto, čo niečo prenáša): prenášateľ, prenášač choroby • nositeľ • nosič: nositeľ, nosič malárie • kniž.: rozsievač • rozsievateľ: rozsievač, rozsievateľ nenávisti, strachu • kniž. vierozvest (šíriteľ kresťanskej viery): slovanskí vierozvestovia • kniž. apoštol (šíriteľ nejakej idey): apoštol humanizmu • kniž. zvestovateľ (kto niečo zvestuje): zvestovateľ dobrej správy • hlásateľ (kto niečo hlása): hlásateľ ľudskosti • rozvíjateľ (kto niečo rozvíja): rozvíjateľ národného dedičstva

hnevať sa cítiť hnev, rozčúlenie a pod. pocity • zlostiť sa • mať zlosť • rozčuľovať sa: hnevá sa, zlostí sa, že zápas prehrali; rozčuľuje sa nad maličkosťami • expr.: jedovať sa • jedošiť sa • srdiť sa • durdiť sa • duriť sa • pajediť sa • paprčiť sa • čertiť sa • sršiť sa: jeduje sa, srdí sa pri každom dcérinom odvrávaní • expr.: pučiť sa • ježiť sa • kohútiť sa • kokošiť sa • šušoriť sa • zubiť sa • katiť sa • peniť • zastaráv. horšiť sa • nár. jediť sa (Urban) • pren. expr. čeperiť sa (F. Kráľ) • zried. sošiť sa (Jarunková) • hovor. expr. štvať sa: kamarátka sa na mňa štve • mrzieť sa (pociťovať mrzutosť) • fraz.: ísť puknúť od zlosti/jedu/hnevu • žlč mu puká od jedu/zlosti/hnevu (veľmi sa hnevať) • fraz.: ide ho roztrhnúť/rozhodiť/rozsadiť od hnevu • zried. žlčovatieť (Ferko) • expr.: fúkať sa • fučať sa • duť sa • nadúvať sa (obyč. dlhší čas): fúka sa na mňa, vôbec sa so mnou nerozpráva • expr.: zúriť • soptiť (pociťovať al. prejavovať veľký hnev): otec zúri, soptí nad synovými výčinmi • hovor. expr. prskať (prejavovať zlosť) • expr. pohnevkávať sa (hnevať sa v menšej miere) • fraz. pozerať sa krivým okom (pociťovať nevôľu, slabý hnev) • expr. hnevkať sa (trocha sa hnevať)

hovoriť 1. vyjadrovať myšlienky rečou; rečou dávať na vedomie (op. mlčať) • vravieť: hovoriť, vravieť nahlas, rozumne; hovoriť, vravieť o deťoch • rozprávať • hovor. vyprávať (hovoriť v dlhšom časovom rozpätí): rozprávať o svojich zážitkoch • vykladať • rozkladať (zoširoka, vysvetľujúco): vykladá, rozkladá svoje plány • expr.: roztriasať • pretriasať • premieľať • rozvlačovať (zdĺhavo, podrobne) • hovor. rozširovať sa • šíriť sa (obšírne): netreba sa o veci už viac rozširovať; je zbytočné viac sa o tom šíriť • kraj. povedať: ľudia povedajú všeličo • povrávať (si): mnohí povrávajú, že bude zle • nár. trizniť (Hviezdoslav) • expr. hútoriť (obyč. veľa) • hovor. žart. hutoriť (východoslovenským nárečím) • kniž. zastar. sloviť (Škultéty) • kniž. zastar. vetiť • odriekať (mechanicky, monotónne) • oznamovať (dávať na vedomie istú správu) • komunikovať (byť v spojení rečou): nekomunikujem s kolegyňou už týždeň • rečniť • expr. zried. rečinkovať (mať, držať reč al. expr. plano hovoriť): reční už pol hodiny; iba sa pilo a plano rečinkovalo • hrub. papuľovať: papuľuje, hoci sa ho nik nespytuje • expr. húsť • hovor. expr.: hustiť • trúbiť • vtĺkať (niečo do niekoho; neprestajne, nástojčivo hovoriť): celý večer hudie svoje; hustiť, vtĺkať žiakom poučku • expr.: vrčať • sipieť • syčať (zlostne, sipľavo hovoriť) • expr.: štekať • brechať • prskať (zlostne, jedovato hovoriť) • expr. sekať (ostro, trhane hovoriť) • expr.: mlieť • rapotať • rapkať • sypať • súkať • mrviť (rýchlo, veľa a obyč. aj hlasno hovoriť): melie, rapoce, sype jedno cez druhé; rýchlo mrví slová • expr.: trkotať • drkotať • mrkotať • gagotať (hovoriť veľa, rýchlo, často o zbytočnostiach) • jazyčiť (veľa rozprávať) • rozťahovať • slabikovať (pomaly hovoriť): rozťahovať odpoveď, slabikovať slová • expr.: hlaholiť • šveholiť • hrkútať • ševeliť • štebotať • švitoriť • džavotať (hovoriť jemným, príjemným hlasom): hlaholiť, hrkútať nežným hlasom; na ulici štebocú, džavocú deti • spievať (spevavo hovoriť) • šepkať • šeptať • šuškať • expr. šepotať • hovor. expr. šušotať • expr.: šušúkať • šepoliť • šipoliť (hovoriť potichu, pošepky al. tajnostkársky): dievčence si čosi šepkajú, šušocú, šepolia do ucha • expr.: šomrať • šamotiť • šemotiť • šemoniť (potichu a nezrozumiteľne hovoriť) • expr.: hundrať • mrmlať • mrmotať • mumrať • brblať • bručať • dudrať • dudlať (nezreteľne hovoriť): nevieme, čo si dedko stále hundre, mrmle, dudre • expr.: huhlať • huhňať • fufnať • chuchmať • chuchňať (hovoriť nosom): huhle, chuchme čosi nádchovým hlasom • drmoliť (nezrozumiteľne, zmätene hovoriť) • expr. habkať • jachtať • hovor. koktať (neisto, trhavo, zajakavo hovoriť): habká, jachce, kokce niečo o svojej nevine • expr.: brbtať • brbotať • hatlať • bľabotať (chybne, nezreteľne, nesúvisle hovoriť) • expr.: tárať • trepať • tliapať • trieskať • plieskať • baláchať • búchať • kvákať (nepremyslene, nemúdro a obyč. veľa al. zbytočne hovoriť): stále iba tára, trepe, kváka, ale nepomôže • hrub. drístať • subšt.: kecať • valiť: čo to drístate, keciate, valíte, veď to nie je pravda • expr.: pliesť • motať (hovoriť bez zmyslu) • expr.: repetiť • repentiť: Čo repetí tá stará? • hovor. expr.: remziť • remzať (nejasne hovoriť) • hovor. expr.: ľapotať • ľaptať (hovoriť nezmysly) • hovor. expr.: šepletiť • taľafatkovať • pejor. haraburdiť (hovoriť daromnice) • hovor. expr.: handrkovať • handrboliť (hovoriť nezrozumiteľne, často cudzím jazykom)

porov. aj kričať 1

2. p. svedčiť² 2 3. p. nazývať

povrávať (si) 1. šíriť reči (často potichu, nie verejne) • rozprávať • hovoriť • vravieť: ľudia povrávajú, rozprávajú, že zdražie benzín; povráva sa, hovorí sa, vraví sa, že vláda padne • šíriť sa • rozširovať sa (neos.): šíri sa, rozširuje sa, povráva sa, že… • šuškať • šepkať (neos.): všeličo sa o nej šušká, šepká • expr. šušúkať: ľudia si o prípade veľmi dlho šušúkali

2. vravieť si niečo pre seba al. s niekým tlmeným, nezrozumiteľným hlasom • šepkať (si) • šuškať (si): nahnevaná si povráva, šepká, šušká slová vzdoru • expr.: šepotať • šušúkať: šepocú si do ucha nežné slová; dievčence si čosi v kúte šušúkajú • hovor. expr. šušotať: chodí po dome a ustavične si čosi šušoce • expr.: mrmlať • mrmotať • mumlať • mumrať • hundrať • šomrať • brblať • dudrať (nezrozumiteľne): nezaplatím nič – mrmle, mrmoce, šomre si otec • expr.: šemotiť • šamotiť • šemoniť: šemotiť si, šamotiť si niečo pod nos

rozširovať sa p. hovoriť 1

vzmáhať sa 1. hospodársky silnieť, nadobúdať majetok • zmáhať sa • bohatnúť: mladomanželia sa v(z)máhajú, kúpili si auto; podnikatelia sa rýchlo vzmáhajú, bohatnú • fraz. expr. stavať sa na nohy • zveľaďovať sa: spoločnosť sa zveľaďuje • pozdvihovať sa • povznášať sa (hospodársky)

2. stávať sa väčším, intenzívnejším, silnejším • vzrastať • narastať • zväčšovať sa: vzmáha sa, vzrastá nezamestnanosť; vzmáha sa, zväčšuje sa kriminalita • rozmáhať sa • rozširovať sa • šíriť sa: mesto sa rozmáha, rozširuje • silnieť • rásť: silnie, rastie južný vetrík • mohutnieť • mocnieť: podvečer vlny začínajú mohutnieť • kniž. intenzívnieť • dužnieť • dužieť: porast duž(n)ie • stupňovať sa • vystupňúvať sa: odpor sa stupňuje

3. úsilím niečo dosahovať, prejavovať schopnosť niečo urobiť • zmáhať sa: sotva sa vzmáha, zmáha na odpoveď • byť schopný: už nie je schopný ničoho, nevzmáha sa na nič

leptať rozrušovať povrch niečoho žieravinou (obyč. chemikáliou) • rozleptávať: kyselina leptá, rozleptáva kožu • rozožierať • rozžierať: žieraviny roz(o)žierajú kov

ľútostivý 1. ktorý ľahko podlieha pocitu ľútosti nad niečím; svedčiaci o takejto vlastnosti: chlapec bol veľmi ľútostivý, za všetko sa hneď rozplakal • súcitný • samaritánsky (prejavujúci súcit voči niekomu trpiacemu): matka má súcitné, samaritánske srdce • kniž. útrpný: pozrela sa na chorého útrpným pohľadom

2. vyjadrujúci ľútosť, smútok, žiaľ; naplnený ľútosťou, smútkom • ľútostný • rozľútostený • rozželený: byť ľútostný, rozľútostený, rozželený nad vlastným nešťastím • užialený • užalostený • bolestný • kniž.: bôľny • srdcelomný: vyprevádzal syna užialeným, užalosteným pohľadom; z hrdla sa mu vydral bolestný, bôľny, srdcelomný vzdych • zarmútený • žalostný • kniž.: žalostivý • žiaľny: zarmútená tvár vdovy; dieťa spustilo žalostný, žalostivý, žiaľny nárek

rozcitlivený citlivý vo zvýšenej miere • rozcítený: je rozcitlivená, rozcítená pod vplyvom príbehu • rozľútostený: rozľútostený otec • roznežnený p. dojatý, vzrušený 1

rozľútostený p. rozcitlivený, ľútostivý 2

rozžialený ktorý upadol do žiaľu, ktorý je plný žiaľu • rozžalostený: dlho chodila rozžialená, rozžalostená • rozľútostený • rozželený: rozľútostená, rozželená matka • rozsmútený (ktorý podľahol smútku, zármutku): rozsmútené dieťa, srdce

p. aj smutný

rozželený p. ľútostivý 2, rozžialený

márnotratný zbytočne, ľahkomyseľne míňajúci peniaze al. iné hodnoty; svedčiaci o takomto prístupe k majetku (op. sporivý) • nešetrný • márnivý: márnotratný, nešetrný syn premárnil celý otcovský majetok; viesť márnotratný, márnivý život • rozšafný • hovor. rozhadzovačný (ktorý rád a ľahkomyseľne míňa, obyč. peniaze): rozšafná, rozhadzovačná manželka • hýrivý (ktorý ľahkomyseľne utráca, obyč. na zábavu): márnotratné, hýrivé dcéry • hovor. zastar. trovný

opatrný ktorý dáva pozor, aby sa nestalo niečo nepriaznivé; svedčiaci o opatrnosti (op. neopatrný) • obozretný • ostražitý: opatrný, obozretný vodca; opatrné, ostražité pohyby divej zveri; byť opatrný, obozretný vo vzťahu k niekomu • bedlivý • bdelý • pozorný (ktorý dáva pozor, neprestajne sleduje niečo): bedlivý, pozorný strážca; bedlivé, pozorné zaobchádzanie s pacientom • hovor.: diplomatický • taktický (postupujúci premyslene, bez rizika): diplomatické, taktické vyčkávanie • pejor. opatrnícky (prepiato al. vypočítavo opatrný): opatrnícky postup, opatrnícke výhovorky • prezieravý • rozvážny • kniž. prozreteľný • zastaráv. rozšafný (spojený s rozvahou, s predvídaním budúcich následkov a pod.): prezieravý, rozvážny štátnik; prozreteľné, rozšafné konanie; rozšafný gazda • uvážlivý • zdržanlivý (spojený s rozumovou analýzou; neprejavujúci naplno svoje názory, city; op. unáhlený): uvážlivé, zdržanlivé výroky; uvážlivé, zdržanlivé správanie

prezieravý ktorý vopred všetko uváži, premyslí; ktorý má schopnosť odhadnúť dôsledky, budúcnosť svojho konania, rozhodnutia a pod. (o človeku); svedčiaci o tom (op. nepredvídavý, krátkozraký) • predvídavý • obozretný: prezieravý, obozretný politik • kniž. prozreteľný: bol to prezieravý, prozreteľný krok • kniž.: jasnovidný • jasnozraký • jasnozrivý (schopný jasne posudzovať) • expr. jasnovidecký: jasnovidný, jasnozraký, jasnozrivý stratég; má jasnovidecký pohľad na veci • bystrý • kniž. bystrozraký (majúci bystrý postreh): bystrý, bystrozraký pozorovateľ odhalil nástrahy • múdry • rozumný • rozvážny: múdry, rozumný štátnik; rozumná, rozvážna politika • zastar. rozšafný: rozšafný gazda

rozšafný 1. p. márnotratný 2. p. prezieravý

rozvážny prejavujúci rozvahu; svedčiaci o rozvahe • uvážlivý • zried. rozvážlivý • kniž. rozvažitý: uvážlivý, rozvážlivý otec; uvážlivý krok • prezieravý (majúci schopnosť zvážiť a predvídať veci, situácie a pod.) • zastaráv. rozšafný: prezieravý, rozšafný hospodár • rozumný: byť rozvážny, rozumný; rozvážne, rozumné správanie (op. bezhlavé, nerozvážne, nerozumné) • múdry: múdra, rozvážna reč • triezvy • chladnokrvný (bez emócií): triezvy, chladnokrvný politik; rozsudok oznámil chladnokrvným hlasom

nahnevaný pociťujúci hnev; svedčiaci o pocite hnevu • nazlostený • namrzený: nahnevaný, nazlostený učiteľ; skríkol nazlosteným, namrzeným hlasom • rozhnevaný • rozčúlený • pohnevaný: až sa triasol, taký bol rozhnevaný, rozčúlený; nahnevané, pohnevané oči • expr.: najedovaný • rozjedovaný • nasrdený • rozsrdený • nasršený • rozsršený • namosúrený • zried. naosený: vedúci je dnes na nás najedovaný, nasrdený, nasršený; namosúrená, naosená tvár • hovor. expr.: napaprčený • rozpaprčený • napajedený • rozpajedený: napaprčená, napajedená, rozpajedená predavačka • nazúrený • hovor.: rozčertený • rozzúrený • hovor. expr.: napálený • dopálený • naštvaný • expr. dožratý • hrub. nasraný (veľmi nahnevaný): nedráždi nazúreného, rozzúreného býka; som napálený, naštvaný na tvoje správanie • rozhorčený • pobúrený • kniž. rozhorlený (pociťujúci hnev spôsobený obyč. istou krivdou): sťažnosti rozhorčeného, pobúreného zákazníka; rozhorčený, rozhorlený protest • kniž. rozľútený • podráždený • rozdráždený • popudený (hnevlivo reagujúci na nepríjemný podnet): som rozdráždený, popudený ich nezodpovednosťou; podráždená odpoveď • zlostný • hnevlivý • mrzutý • rozmrzený • zamosúrený (dlhší čas pociťujúci a prejavujúci hnev): od včera je otec zlostný, hnevlivý; premeral si ma mrzutým, zamosúreným pohľadom • zastar. hnevný • zúrivý • expr. jedovatý • pren.: zježený • naježený (dlhší čas pociťujúci nepríčetný, veľký hnev; svedčiaci o tom): zviera je už zúrivé, naježené od ustavičného dráždenia; trúsil jedovaté reči • expr.: nafúkaný • nafučaný • ofučaný (prejavujúci hnev, urazenosť navonok, obyč. výrazom tváre): Čo si dnes taký nafúkaný, nafučaný, ofučaný? • expr.: zdurený • nadurdený • nadudraný • nadudrený • nadurený (prejavujúci hnev, urazenosť navonok, obyč. hundraním al. výrazom tváre): nadurdená gazdiná; od rána chodil nadudraný, nadudrený, nadurený • expr.: nadutý • zdutý • odutý (prejavujúci hnev, urazenosť navonok, obyč. odmietavým správaním al. výrazom tváre): po hádke zostala žena nadutá, zdutá, odutá; ohrnula naduté pery • expr.: nakokošený • rozkohútený • rozkatený (s ochotou pobiť sa): stáli proti sebe poriadne nakokošení, rozkohútení • nár. expr.: nabadúrený • nabzdúrený

podráždený prejavujúci rozčúlenie, znepokojenie, nervozitu; svedčiaci o podráždení • popudený • nahnevaný • rozčúlený: podráždení, popudení, nahnevaní, rozčúlení zákazníci • nervózny: stále je nervózny • mrzutý • namrzený • rozmrzený • nevrlý: mrzutá, nevrlá predavačka • expr.: vrčavý • vrčivý: vrčivý tón v hlase • expr. popchnutý • vydráždený • predráždený (nadmieru podráždený)

p. aj nahnevaný, pobúrený

rozčúlený p. nahnevaný

vzrušený 1. ktorý je v stave (vnútorného) nepokoja; svedčiaci o tom • rozrušený: vzrušení, rozrušení diváci na štadióne; vzrušený, rozrušený výraz tváre • rozčúlený: rozčúlení rodičia • rozcítený • rozcitlivený: rozcítený pohľad • rozochvený: rozochvená myseľ • exaltovaný (prepiato vzrušený): exaltované správanie • expr. roztrasený • trasľavý: roztrasený, trasľavý hlas; byť celý roztrasený • napätý • napnutý (svedčiaci o zvýšenom úsilí): napäté, napnuté očakávanie • podráždený • predráždený • rozdráždený • rozpálený • hovor. expr. rozkokošený: podráždený pohľad, predráždené nervy; rozkokošení ľudia • dojatý (ktorý je pod silným citovým dojmom): dojatý jubilant • nadnesený • patetický (citovo vzrušený): predniesol patetický prejav • povznesený: panovala tam povznesená nálada • kniž. pohnutý: hovoriť pohnutým hlasom • kniž. zvlnený: zvlnený tón reči (Vajanský) • vzbúrený: vzbúrené city (Kukučín) • expr. rozbúrený: rozbúrené časy • extatický: extatická nálada • odb. emfatický: emfatické vyjadrovanie • hovor. nadržaný • subšt. rozrajcovaný (pohlavne vzrušený)

2. p. rušný

rozčertený p. nahnevaný

rozľútený p. nahnevaný, zúrivý 1

zúrivý 1. ktorý zúri; svedčiaci o veľkej zlosti • rozzúrený • zúriaci: zúrivý, rozzúrený lev; zúriaci človek; rozzúrený pohľad • šialený • nepríčetný • expr. besný (s poruchou ovládania): kričal ako šialený, besný • divý • zdivený: divý, zdivený výraz tváre • expr.: • zbesnený • rozbesnený • rozdivený • rozdivočený • zdivočený • kniž. zastaráv. zbesilý: zdivočená zberba • kniž.: rozľútený • ľúty

2. p. silný 2 3. p. vášnivý 1

nahnevať vyvolať hnev • rozhnevať • nazlostiť • rozzlostiť: svojím správaním nahneval, rozhneval svojich rodičov; nazlostil, rozzlostil učiteľa • namrzieť • domrzieť • rozmrzieť • podráždiť • pohnevať • pobúriť (nahnevať v malej miere): neúspech ho namrzel, rozmrzel, podráždil; pohneval ho jej nezáujem • rozčúliť • rozdráždiť (vyvolať prudké citové podráždenie) • expr.: najedovať • dojedovať • rozjedovať • nasrdiť • rozsrdiť • nasršiť • rozsršiť • napajediť • rozpajediť • napaprčiť • rozpaprčiť • napáliť • nabadúriť • nadurdiť • dohnevať • dozlostiť • dožrať • dopáliť • dopajediť: napaprčí ho každá maličkosť • expr.: nazúriť • rozzúriť (priviesť do zúrivosti): nazúril ho taký postoj • expr.: rozčertiť • rozdivočiť • hovor. expr.: rozkatiť • rozkatovať (nahnevať vo veľkej miere): rozzúril ho do nepríčetnosti • expr. dojať: Ty si ma ale dojal! • hovor. expr.: naštvať • rozhádzať • expr.: rozoštvať • rozhuckať • rozvadiť (vyvolať hnev medzi viacerými osobami): rozhuckal susedov proti sebe • zried. rozbabrať • kniž. rozľútiť • kraj. nakustriť (Hviezdoslav) • nár. expr. rozpŕliť (Kalinčiak) • niž. hovor.: naondiať • naondieť • vulg. nasrať

pobúriť 1. vyvolať stav nepokoja, odporu, nesúhlasu, hnevu a pod. • znepokojiť • rozhorčiť: udalosť nás všetkých pobúrila, znepokojila, rozhorčila • rozbúriť • rozrušiť • rozochvieť: nevedno, čo tak rozbúrilo pokojnú hladinu spoločnosti • rozvíriť • rozvlniť: rozvírenie verejnej mienky • expr. pobalušiť • vyrušiť • rozčúliť • podráždiť: rozčúlilo, podráždilo nás také konanie

p. aj nahnevať

2. vyvolať hnev, rozčúlenie, nevraživosť a pod. • popudiť: pobúril, popudil proti sebe celú rodinu • pohnevať: nechcel si pohnevať matku • expr. poštvať: poštvali ho proti kolektívu • vzbúriť (vyvolať vzburu): vzbúriť baníkov proti vedeniu • expr. popchnúť: popchlo ma, keď som sa dozvedel tú nespravodlivosť • pohoršiť • rozhorčiť: pohoršilo ma správanie mládenca • iritovať: čosi ma na celom prípade iritovalo

pohnevať dostať do hnevu, vyvolať hnev, zlosť • nahnevať • rozhnevať: správa pohnevala, nahnevala občanov; vždy ho rozhnevá neporiadok • nazlostiť • rozčúliť: nazlostí, rozčúli ju každá maličkosť • expr.: najedovať • nasrdiť • napajediť • napaprčiť • načertiť • napáliť • dopáliť • dožrať: Čo vás tak nasrdilo, dopálilo? • popudiť • pobúriť • podráždiť (vyvolať mrzutosť, nepríjemné vzrušenie): popudilo ma, podráždilo ma, ako sa vyjadrujú o mojej rodine • hovor.: naštvať • poštvať • vulg. nasrať

popudiť 1. vyvolať hnev, rozčúlenie, nevraživosť, odpor a pod. • pohnevať • pobúriť • rozčúliť: synova odpoveď otca popudila, pohnevala, pobúrila; každá maličkosť ju rozčúli • podráždiť • vydráždiť • expr. poštvať: podráždil, poštval proti sebe všetkých prítomných • expr.: podpichnúť • popichať: podpichnúť niekoho ironickým slovom; chcel ho trocha popichať a zabaviť sa na ňom • expr. popchnúť: popchlo ma, keď som sa dozvedel novinu • kniž. iritovať: každé ženino slovo ho iritovalo • expr.: nahuckať • pohuckať • podhuckať • naštvať (huckaním, štvaním popudiť niekoho proti niekomu): niekto musel kamaráta nahuckať proti mne

2. p. podnietiť 1

rozčúliť uviesť do prudkého citového napätia hraničiaceho s hnevom • rozdráždiť • vydráždiť: správa ho rozčúlila, rozdráždila • rozrušiť • vzrušiť (vyviesť z psychického pokoja): synovo odvrávanie ju rozrušilo; nečakaný zážitok ho vzrušil • podráždiť • popudiť • pohnevať • pobúriť (rozčúliť v menšej miere): nové nariadenia podráždili, popudili občanov • rozhorčiť • roztrpčiť • kniž. rozhorliť (vzbudiť pocit krivdy): výsmech ho rozhorčil, roztrpčil • expr.: rozzúriť • rozbesniť • rozbesnieť (rozčúliť vo veľkej miere) • kniž. zjatriť • rozjatriť: netaktné reči ju rozjatrili • hovor. expr. rozhádzať: nič ho nerozhádže • kniž. iritovať: iritovala ju nevšímavosť hostiteľky • fraz. vyviesť z konceptu/z rovnováhy/z miery • subšt. vyhecovať

p. aj nahnevať

rozčertiť p. nahnevať

rozľútiť p. nahnevať

nahnevať sa podľahnúť hnevu • rozhnevať sa • nazlostiť sa • rozzlostiť sa: otec sa nahneval, nazlostil, rozzlostil na deti • namrzieť sa • rozmrzieť sa (v malej miere): namrzel sa na ženu pre zlú večeru • rozčúliť sa • rozdráždiť sa (podľahnúť rozčúleniu) • expr.: najedovať sa • rozjedovať sa • nasrdiť sa • rozsrdiť sa • nasršiť sa • rozsršiť sa • napajediť sa • rozpajediť sa • načertiť sa • rozčertiť sa • napaprčiť sa • rozpaprčiť sa • naduriť sa • nadurdiť sa • rozdurdiť sa • rozpeniť sa • naštvať sa • napáliť sa • namosúriť sa • nabrúsiť sa • nabadúriť sa • našuchoriť sa • našušoriť sa • naježiť sa • rozježiť sa • zježiť sa: ľahko sa napajedí; rozpaprčil sa pre hlúposť • expr.: nazúriť sa • rozzúriť sa • rozkohútiť sa • rozkokošiť sa • rozkatiť sa • rozkatovať sa • expr. zried. rozčapíriť sa • kniž. rozhorliť sa (nahnevať sa vo veľkej miere) • nár. expr.: rozpŕchliť sa • rozpŕliť sa • nár. rozkvásať sa • expr. zried. zajesť sa (J. Kráľ) • kniž. rozľútiť sa • expr. zried.: rozozliť sa • nabúriť sa • nár. expr. narárožiť sa • niž. hovor.: naondiať sa • naondieť sa • vulg. nasrať sa • expr.: rozoštvať sa • rozsváriť sa • rozvadiť sa • rozprať sa (nahnevať sa jeden na druhého): celý národ sa rozoštval • expr.: nafúkať sa • nafúknuť sa • naduť sa • oduť sa • zduť sa (zároveň sa uraziť): odul sa ako moriak; nadul sa pre urážku

pohoršiť sa 1. prejaviť pohoršenie, pobúrenie nad niečím • pobúriť sa: pohoršiť sa, pobúriť sa nad bezočivým správaním • rozčúliť sa: rozčúliť sa nad toľkou nespravodlivosťou

porov. aj nahnevať sa

2. p. zhoršiť sa

rozčúliť sa dostať sa do prudkého citového napätia hraničiaceho s hnevom • rozdráždiť sa: rozčúlil sa, rozdráždil sa pri čítaní novín • rozrušiť sa • vzrušiť sa (náhle stratiť duševný pokoj): pri myšlienke na hádku sa znovu rozrušil • podráždiť sa • popudiť sa • pobúriť sa (mierne sa rozčúliť): pobúril sa nad chybami v účtoch • skypieť • vzkypieť (náhle sa rozčúliť): pri hádke vzkypel • rozhorčiť sa • roztrpčiť sa • kniž. rozhorliť sa (s pocitom krivdy): rozhorčil sa, roztrpčil sa nad nespravodlivosťou • expr.: rozzúriť sa • rozbesniť sa • rozbesnieť sa • kniž. rozjatriť sa (rozčúliť sa vo veľkej miere)

p. aj nahnevať sa

rozčertiť sa p. nahnevať sa

rozčapíriť sa 1. p. roztiahnuť sa 2 2. p. nahnevať sa

roztiahnuť sa 1. rozložiť sa do šírky • rozprestrieť sa • rozostrieť sa: padák sa mu roztiahol, rozprestrel v poslednej chvíli • rozvinúť sa: rozvinul sa s vecami na tráve • vytiahnuť sa • natiahnuť sa • expr. rozgajdať sa: nohavice sa jej vytiahli, rozgajdali • expr.: rozvaliť sa • rozliezť sa: hmla sa rozvalila; dym sa rozliezol po miestnosti • rozvliecť sa (roztiahnuť sa do priestoru): sprievod sa rozvliekol • porozťahovať sa (postupne, na viaceré miesta)

2. ťahom sa oddialiť od seba • roztvoriť sa • kniž. rozpriahnuť sa: ruky sa mu roztiahli, rozpriahli • vystrieť sa • natiahnuť sa: prsty sa vystreli za zákuskom • expr.: rozčapiť sa • rozčľapiť sa • rozčapíriť sa • nár.: rozkriačiť sa • rozčesnúť sa • rozčechnúť sa: nohy sa mu rozčapili

3. p. rozšíriť sa 1 4. p. usadiť sa 1 5. p. spadnúť 1

rozľútiť sa p. nahnevať sa

naľakaný pociťujúci náhle zľaknutie, úľak al. dlhšie trvajúci strach; svedčiaci o pocitoch zľaknutia al. strachu • vyľakaný • zľaknutý • preľaknutý • prestrašený: krik naľakaných, vyľakaných, preľaknutých ľudí; triasol sa ako zľaknuté, prestrašené zviera; uprel na nás naľakaný, vyľakaný pohľad • poľakaný • poplašený • postrašený • nastrašený • naplašený • menej časté nastráchaný: z lesa vybehol poľakaný, nastrašený zajac; naplašené, nastráchané oči • ustrašený • ustráchaný • menej časté: ustrachovaný • prestráchaný • zried. uľakaný • uľaknutý (pri dlhšom al. trvalom pocite strachu): v detstve som bol ustrašené, ustráchané, ustrachované dieťa • splašený • vyplašený • zdurený • zjašený (pri silnom a náhlom zľaknutí; neutrálne o zvieratách, expr. o človeku): po ceste uháňal splašený, vyplašený, zdurený kôň; Neutekaj ako zjašený! • zdesený • vydesený • zhrozený (veľmi naľakaný) • expr. predesený: bol zdesený, vydesený zlou správou; vydal zo seba zhrozený, vydesený výkrik • expr.: roztrasený • rozklepaný • rozľakaný • slang. vyklepaný: pred každou skúškou je roztrasený, rozklepaný, vyklepaný • strémovaný (pociťujúci strach spôsobený trémou): strémovaný študent, strémovaná odpoveď • zried. zostrašený • niž. hovor.: poondiaty • poondený • hrub.: pokakaný • posraný • posratý

rozľakaný p. naľakaný

nedohľadný ktorý má zrakovo neobsiahnuteľné rozmery; nepredstaviteľne veľký (obyč. čo sa týka množstva al. rozsahu) • nedozerný: dom sa strácal v nedohľadnej, nedozernej diaľke; nedozerná hĺbka plies (op. malá) • kniž. nezmerný • zastar. nedovidný: havária bude mať nezmerné, nedovidné následky (op. nepatrné, zanedbateľné) • rozsiahly • nekonečný: všade sa rozprestierali rozsiahle, nekonečné pláne; neopatrnosťou boli zapríčinené rozsiahle škody • nesmierny • obrovský: v zástupe kráčalo nedohľadné, nesmierne množstvo ľudí • neobmedzený • bezmedzný • bezhraničný (nemajúci koniec, ohraničenie): bezmedzný, bezhraničný vesmír; otvárajú sa pred nami neobmedzené, bezhraničné možnosti • rozľahlý • kniž. bezbrehý (o vzdialenosti): rozľahlé, bezbrehé more • ďalekosiahly (obyč. o hodnotách, javoch nie presne určiteľných): klásť si nedohľadné, ďalekosiahle ciele (op. konkrétne, krátkodobé) • nepredstaviteľný • nepredvídaný (ktorého hodnoty si nemožno predstaviť, predvídať): počasie zapríčinilo poľnohospodárom nepredstaviteľné, nepredvídané straty

p. aj veľký

priestranný zaujímajúci veľký priestor • priestorný: priestranný, priestorný dvor • veľký (o byte, izbe a pod.; op. malý, úzky, tesný) • rozľahlý • rozložitý: rozľahlé, rozložité nádvorie zámku • široký • šíry • rozsiahly (rozprestierajúci sa doširoka): široký, šíry oceán; šíre, rozsiahle pláne

rozľahlý rozprestierajúci sa na veľkej ploche, zaberajúci veľký priestor • rozložitý • rozložený (rozľahlý a obyč. aj zložito členený, usporiadaný): rozľahlé, rozložité vrchy; rozložité, rozložené pohorie, pozemky • rozsiahly • rozmerný: rozsiahle roviny, rozmerný priestor • priestranný • priestorný (rozprestierajúci sa na veľkom, obyč. otvorenom priestore) • široký • šíry: priestranný, priestorný, široký, šíry oceán • hovor. expr. rozťahaný • zried. obšírny

p. aj široký 2, priestranný

rozsiahly 1. zaberajúci veľkú plochu, veľký priestor (op. malý) • rozľahlý • veľkoplošný: rozsiahle, rozľahlé, veľkoplošné plantáže • veľký • rozmerný (majúci veľké rozmery; obyč. dĺžku a šírku): veľké, rozmerné pozemky • priestranný • priestorný: priestranné, priestorné továrenské haly • široký • šíry • expr. šírošíry: široké, šíre, šírošíre roviny

p. aj nekonečný, široký 2

2. veľký rozsahom, objemom, množstvom, počtom a pod. • obsiahly: rozsiahle, obsiahle dielo (op. malé) • obšírny • obsažný (majúci široký záber a rozsah): obšírna, obsažná správa (op. stručná) • veľký • rozvetvený: veľké geologické zbierky, rozvetvená rodina, rozvetvené záujmy • objemný: objemné zväzky románu • rozmerný: rozmerné škody • široký: široká otázka, široký problém

p. aj podrobný

široký 1. ktorý má veľkú šírku, väčšiu oproti normálnej, bežnej, žiadanej a pod. (op. úzky) • rozložitý • rozložený • mohutný: široké, rozložité plecia; široká, rozložená, mohutná hruď • veľký • voľný (širší ako je potrebné; op. malý, úzky, tesný): kabát mi je v pleciach široký, veľký; sukňa je jej v páse voľná • plantavý: široké, plantavé nohavice • expr.: rozčapený • rozcapený • rozčapnutý • rozčapírený • rozčľapený • rozčľapnutý • rozpleštený • roztľapčený • roztľapkaný (roztiahnutý do šírky): rozčapený, rozčľapnutý nos • expr.: preširoký (veľmi široký) • priširoký (príliš široký)

2. ktorý sa rozprestiera na veľkej ploche (v horizontálnej rovine) • šíry: široké, šíre roviny; lode vyplávajú na šíre more • rozsiahly • rozľahlý • priestranný: rozsiahly, rozľahlý, priestranný modrý oceán • otvorený • nekonečný • bezhraničný (nemajúci konca kraja): nemohla sa vynadívať na otvorený, nekonečný, bezhraničný priestor (op. uzavretý, ohraničený) • expr.: šírošíry • širokánsky • širočizný (veľmi široký): šírošíre, širokánske, širočizné diaľavy • hovor. expr. rozťahaný (široký a dlhý): rozťahaná dedina, rozťahaný kraj • panoramatický (zahŕňajúci širokú krajinu): naskytol sa mu krásny panoramatický pohľad

3. p. veľký 1, obšírny 1, všeobecný 1

nespokojný ktorý pociťuje neľúbosť, nesúhlas; svedčiaci o tom (op. spokojný): nespokojní zákazníci; byť nespokojný s obsluhou; ozval sa nespokojný piskot • rozladený • rozčarovaný (neuspokojený v istom očakávaní): rozladení, rozčarovaní voliči; som rozčarovaný tvojím správaním • nepokojný: nepokojný život • ahasverský • ahasverovský (večne nespokojný): ahasverská povaha • pobúrený (veľmi nespokojný, až nahnevaný): reakcie pobúrenej verejnosti

neuspokojený ktorému sa nesplnili želania, túžby, očakávania; ktorému nevyhoveli v jeho požiadavkách, potrebách (op. uspokojený) • kniž. neukojený (čo sa týka fyzických al. psychických potrieb): neukojená vášeň; neuspokojená, neukojená túžba po moci • nenasýtený (čo sa týka požadovaného množstva): nenasýtený trh, záujem • rozčarovaný • rozladený • sklamaný (pri nesplnenom očakávaní): rozčarovaný, sklamaný zákazník; rozladené, rozčarované obecenstvo

rozčarovaný p. sklamaný

sklamaný ktorému sa nesplnili očakávania al. ktorému sa nepotvrdila doterajšia dobrá skúsenosť; svedčiaci o tom • rozčarovaný • zried. rozčarený: diváci odchádzali z predstavenia sklamaní, rozčarovaní (op. nadšení); hovorila sklamaným, rozčarovaným hlasom • nespokojný (ktorý pociťuje neľúbosť, nesúhlas): nespokojný s hodnotením; po porade sedeli sklamaní, nespokojní

obohatiť urobiť bohatším o nové hodnoty (materiálne i duchovné) • zveľadiť: obohatiť, zveľadiť si zbierku o nové exempláre; obohatiť, zveľadiť slovnú zásobu školákov • rozšíriť • zväčšiť • rozmnožiť • znásobiť (obyč. v rozsahu, veľkosti): rozšíriť, zväčšiť, znásobiť svoj majetok • prehĺbiť: prehĺbenie spolupráce

rozhlásiť dať na všeobecnú známosť • rozchýriť • rozšíriť • oznámiť: rozhlásil, že odchádza; rozchýril, rozšíril správu po celej dedine; oznámiť všetkým radostnú zvesť • expr.: roztrúbiť • roztárať • roztrúsiť • vychytiť • rozbubnovať • vybubnovať • vykotkodákať: roztrúbil, vybubnoval o ňom všetky klebety; vychytili ho ako dobrého odborníka • prezradiť • vyzradiť (niečo tajné): prezradila novinu pred všetkými • expr.: vykričať • rozkričať • vytrúbiť: všetky tajnosti vytrúbil • roznosiť (rozhlásiť na viaceré miesta): roznosila po okolí, že má veľký majetok • rozniesť • expr. rozkríknuť (na jeden raz): rozniesol, roztrúbil tajomstvo • porozhlasovať • porozchyrovať • expr.: poroztrubovať • poroztriasať (postupne, viac vecí)

rozmnožiť 1. urobiť väčším v počte, množstve, rozsahu • rozšíriť • zväčšiť: rozmnožiť, rozšíriť zeleň v meste • zveľadiť: zveľadil otcovský majetok • namnožiť: štúdiami si namnožil poznatky • obohatiť (rozmnožiť o niečo nové): obohatil slovník o nové slová • znásobiť • kniž. multiplikovať (viacnásobne rozmnožiť): znásobili počet zamestnancov • kniž.: rozhojniť • zveličiť • zastar. zvelebiť: zvelebenie majetkov (Vajanský)

2. osobitným technickým postupom urobiť väčší počet exemplárov tlačoviny: rozmnožili obežníky • reprodukovať (kopírovaním polygrafickou technikou): reprodukované maľby, rukopisy • cyklostylovať (cyklostylom) • xeroxovať (xeroxom)

rozniesť 1. rozptýliť do okolia: rozniesť infekciu • roznosiť (po častiach): vietor roznosil smeti • rozvliecť • rozvláčiť • zvláčiť (vláčením): ktosi rozvláčil seno po dvore • rozšíriť: rozšíriť nákazu • roztrúsiť: deti roztrúsili blato po izbe • poroznášať • porozvláčať • porozvlačovať • porozťahovať • poroztrusovať (postupne)

2. urobiť známym • rozchýriť: rozniesol, rozchýril zvesť po celej dedine • roznosiť • rozšíriť • rozhlásiť: roznosiť správu; rozšíriť, rozhlásiť svoj názor po pracovisku • expr.: roztárať • roztrúbiť • rozbubnovať • rozkrákoriť: všetko roztrúbi • poroznášať • porozhlasovať • expr. poroztrubovať (postupne)

3. expr. rozšíriť klebety • ohovoriť: rozniesli, ohovorili ho v novinách • expr.: roznosiť • rozvláčiť • roztrúsiť: rozvláčila, roztrúsila klebety o našej rodine • poroznášať • poohovárať • porozvlačovať • poroztrusovať • porozťahovať (postupne)

4. p. doniesť 1 5. p. rozobrať 2 6. p. rozohnať 1

rozšíriť 1. zväčšiť šírku, plochu, objem • roztiahnuť: hlboký vdych mu rozšíril, roztiahol hrudník • rozprestrieť • rozostrieť • rozložiť: orol rozprestrel, rozložil krídla • kniž. rozpriestraniť: vládca rozpriestranil kráľovstvo • odb. dilatovať: dilatované srdce • porozširovať (postupne)

2. zväčšiť počet, rozsah, obsah • rozniesť: rozšíriť infekciu; včely rozniesli peľ po okolí • pren. rozprestrieť: panovník rozprestrel svoju moc na ďalšie územia • zextenzívniť (rozšíriť výrobu): zextenzívnili výrobu polotovarov • kniž. rozsiať (rozšíriť vo veľkom množstve): vojna rozsiala nešťastie • pren. kniž. rozjatriť • nár. rozjediť (rozšíriť bolesť, utrpenie): rozjatril v nej staré rany • porozširovať (postupne)

3. p. rozhlásiť

zväčšiť 1. urobiť niečo väčším čo sa týka rozmerov, počtu, rozsahu, objemu (op. zmenšiť) • zveľadiť: zväčšiť, zveľadiť rodinný majetok, štát, obec • rozšíriť • rozmnožiť • rozhojniť • kniž. zmnožiť: rodičia pozemky ešte rozšírili, rozmnožili; v cudzine si vedomosti ešte zmnožil • zvýšiť: zvýšiť stav dobytka • znásobiť • znásobniť • zmnohonásobiť • zmnohonásobniť (veľa ráz zväčšiť): prírastky do knižnice zmnohonásob(n)ili

2. urobiť väčším čo sa týka sily, intenzity al. kvality (op. zoslabiť, oslabiť) • zosilniť: vplyv výchovy treba zväčšiť, zosilniť • posilniť • umocniť • vystupňovať: voľby posilnili, vystupňovali moc strany; udalosti umocnili naše obavy • zvýšiť • znásobiť • znásobniť • zmnohonásobiť • zmnohonásobniť: kvalitu životného prostredia treba za každú cenu zvýšiť; znásobiť úsilie • zintenzívniť: žiada sa zintenzívniť tempo privatizácie • pridať: kráse, slávy jej to nepridá, krásu, slávu jej to nezväčší

3. p. zveličiť

zveľadiť 1. urobiť väčším v počte, množstve, rozsahu • rozmnožiť • rozšíriť • zväčšiť: majetok po rodičoch ešte zveľadil, zväčšil; zveľadiť, rozmnožiť zeleň v meste; šiel si vedomosti zveľadiť, rozšíriť do cudziny • prehĺbiť: vzájomnú spoluprácu podniky prehĺbili • obohatiť (urobiť bohatším materiálne al. duchovne): poznatky detí treba ďalej obohatiť, zveľadiť • zastar. zvelebiť: zvelebenie majetkov (Vajanský) • kniž. zveličiť: zveličiť moc (Tatarka)

2. dostať na vyššiu úroveň • povzniesť • pozdvihnúť: chov oviec treba zveľadiť, povzniesť; vláde sa podarilo kultúru národa pozdvihnúť • zdvihnúť • zodvihnúť (úroveň niečoho): z(o)dvihnúť národný život • zlepšiť • zdokonaliť • skvalitniť • zakostniť (urobiť lepším, dokonalejším): zlepšenie, zdokonalenie vzdelanosti; skvalitniť, zakostniť chov hydiny, poľnohospodárstvo

obšírne so širokým rozsahom, do podrobností (o vyjadrovaní) • doširoka • zoširoka • naširoko • široko: obšírne, doširoka, zoširoka sa rozpisuje o svojich zážitkoch; naširoko, široko vykladá o histórii mesta • extenzívne: pristupovať k téme extenzívne • podrobne • dôkladne • detailne: podrobne, dôkladne, detailne opisuje spôsob prípravy materiálu • rozsiahlo • obsiahlo: rozsiahlo, obsiahlo hovoriť o dosiahnutých výsledkoch • zdĺhavo • rozvláčne • rozťahane • kniž. siahodlho: zdĺhavo, rozvláčne, siahodlho rozprával o tom, ako sa ta dostal • zried. rozplynuto (Jesenská) • zastar. rozvlačite • rozvlačito (Timrava)

rozťahane 1. porov. široký, rozľahlý 2. p. široko 2, obšírne, zdĺhavo 2

široko 1. do veľkej, potrebnej šírky (op. úzko); do veľkej rozlohy • naširoko • doširoka • zoširoka: široko, naširoko poskladaný papier; široko, doširoka rozkladal rukami; naširoko, zoširoka sa rozkročiť • rozložito: rozložito rozrastená koruna stromu • dokorán (pri otváraní): dokorán otvoriť dvere

porov. aj široký 1

2. do veľkých podrobností • naširoko • zoširoka • obšírne: široko, naširoko sa rozpísal o dosiahnutých výsledkoch; zoširoka, obšírne vysvetľuje podstatu problému • podrobne • dôkladne: podrobne, dôkladne sa zamýšľať nad príčinou neúspechu • rozvláčne • rozťahane • zdĺhavo (do zbytočných podrobností): rozvláčne, rozťahane, zdĺhavo rozprával o svojich zážitkoch

3. p. široko-ďaleko

zdĺhavo 1. veľmi dlho, neprimerane dlho • zdlha: zdĺhavo, zdlha sa na neho pozrela • pomaly: pomaly sa rozhodoval, čo urobí • ťažko: rana sa ťažko hojí • expr.: šiplavo • piplavo • babravo (zdĺhavo a s ťažkosťami, nešikovne): takáto rana sa šiplavo hojí; piplavo, babravo sa pripravovali na oračku

2. so zbytočnými podrobnosťami • zdlha: zdĺhavo, zdlha vysvetľoval princípy transformácie • obšírne • zoširoka • široko: obšírne, zoširoka vykladať o svojich predstavách • rozvláčne • rozťahane • kniž. rozplynuto: začal rozvláčne, rozťahane rozprávať o svojich zážitkoch; rozplynuto opisovať miesto deja • kniž. siahodlho: siahodlho referuje o svojej ceste • zastar.: rozvlačite • rozvlačito (Timrava)

3. p. pomaly 1 4. p. ťažko 4

obšírny 1. ktorý má široký rozsah, ktorý pozostáva z množstva údajov a pod. (op. stručný, krátky) • obsiahly • obsažný • rozsiahly: obšírna, obsiahla správa; obšírny, rozsiahly referát • široký • extenzívny (op. úzky): zameral sa na obšírny, široký, extenzívny výklad • podrobný • dôkladný • vyčerpávajúci (zachádzajúci do podrobností, do detailov): podrobný, dôkladný výklad; podrobný, vyčerpávajúci dôkazový materiál (na súde) • rozvláčny • zdĺhavý • expr. rozťahaný • kniž. siahodlhý • zried. rozvlečený (ktorý zaberá veľký časový úsek): rozvláčny, zdĺhavý opis udalosti; rozvláčne, rozťahané, siahodlhé, rozvlečené rozprávanie

2. p. rozľahlý

rozťahaný 1. p. široký 2, rozľahlý 2. porov. rozhádzať 2

zdĺhavý neprimerane dlho trvajúci, vlečúci sa • rozvláčny: zdĺhavá, rozvláčna prednáška • obšírny • hovor. expr. rozťahaný • zried. rozvlečený • pren. nákladný (so zbytočnými podrobnosťami; op. stručný): obšírny, rozťahaný referát; nákladný dialóg • pomalý • expr.: piplavý • šiplavý • prplavý • hovor. expr. babravý (obyč. o práci): bola to pomalá, babravá robota • chronický (ktorý sa zároveň opakuje): zdĺhavá, chronická chrípka • dlhotrvajúci • kniž. vleklý: vleklá kríza • zastaraný (iba o chorobe): zastaraný zápal • kniž. siahodlhý (veľmi zdĺhavý): siahodlhé rozprávanie • zastar. rozvlačitý

očervenieť stať sa červeným • sčervenieť: líca jej od mrazu očerveneli, sčerveneli; obloha pri západe slnka očervenela, sčervenela • zahorieť • poet.: zabronieť • zabronieť sa • zbronieť: lístie na stromoch už zahorelo, zabronelo • začervenať sa • rozčervenieť sa • expr. rozhorieť sa: tvár sa jej rozhorela od rozpakov • kniž.: zapýriť sa • zarumeniť sa • zrumeniť sa • zrumenieť • zried. orumenieť (očervenieť obyč. v tvári od citového pohnutia): dievča sa od hanby začervenalo, zapýrilo; líca sa mu zarumenili, zrumenili • zapáliť sa • zaliať sa červeňou • expr. zapŕliť sa: pri mužových slovách sa zapálila, zaliala červeňou • poet. zardieť sa

začervenať sa nadobudnúť v tvári (zried. aj inde) červeň, červenú farbu, najmä od citového pohnutia • začervenieť sa • zapáliť sa • kniž.: zapýriť sa • zarumeniť sa • zrumeniť sa: dievča sa začervenalo, začervenelo, zapálilo od hanby; ľahko sa zapýri, z(a)rumení • expr. zapŕliť sa • poet. zardieť sa (Sládkovič, Hviezdoslav) • zaliať sa červeňou: od rozpakov sa zaliala červeňou • očervenieť • sčervenieť • zahorieť (stať sa červeným): oči mu od dymu očerveneli, sčerveneli; podvečer zahoreli zore • poet.: zabronieť • zabronieť sa: stráň (sa) zabronela od jahôd • rozčervenieť sa: na strome sa rozčerveneli čerešne; koža sa mu od páľavy začervenala, rozčervenela • spurpurovieť (začervenať sa do purpurova) • pren. expr. zblčať