Synonymá slova "rodi" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 35 výsledkov (1 strana)

  • otec 1. muž vo vzťahu k svojmu dieťaťu • rodič: láskavý otec, rodičhypok.: ocoockooteckoocinoocinkoocíktatotatatatkotatíčkotatíktatuškohovor.: ňaňoňaňaňankoňaníčkohovor. zastar.: apoapaapkoapíkpapasubšt.: foter • fotrisko • fotrík • hypok.: ocitati (v oslovení)

    2. p. svák 2 3. p. zakladateľ 4. p. predok1 5. p. kňaz


    rodič p. otec 1


    matka 1. žena vo vzťahu k svojmu dieťaťu • maťmatermamarodička (žena, ktorá porodila dieťa): viacnásobná matka, rodičkahypok.: mamkamamičkamaminkamamuľamamuľkamamulienkamamušenkamamušinkamamuškamamičenkamami (obyč. v oslovení) • hovor.: matimamina

    2. niečo, k čomu má človek citový vzťah ako k matke • matičkapoet. roditeľka: zem, naša matka, matička, roditeľka

    3. p. matica


    rodička p. matka 1


    pohlavie 1. súbor znakov odlišujúcich ženské (samičie) jedince od mužských (samčích) • rod: dieťa mužského pohlavia, rodu

    2. (vonkajšie) pohlavné ústrojenstvo • pohlavný orgánprirodzenieohanbierodidlá (ženské pohlavie)


    rodidlá anat. pomn. ženské al. samičie pohlavné ústroje • genitálielono


    domácnosť prostredie domáceho, súkromného života a všetko, čo k nemu patrí • domrodina: starať sa o domácnosť, o dom, o rodinu; založiť si vlastnú rodinusúkromie: prísť do súkromia


    potomstvo spoločenstvo pochádzajúce z niekoho v priamej línii, napr. deti, vnuci • potomkovia: mať, vychovávať potomstvo, potomkov; hovor. rodina (dieťa, deti): mať rodinuzastar. semenopoet. semä

    p. aj generácia 1


    príbuzenstvo 1. vzťah, ktorý vznikol rodom al. sobášom • príbuznosťrodina: byť s niekým v príbuzenstve, byť s niekým rodinahovor. famíliazastar.: pokrvenstvopokrvnosť

    2. príbuzní ako celok • rodinahovor. família: otcove narodeniny oslávilo celé príbuzenstvo, celá rodina, famíliazastar. pokrvenstvomn. č. svoji (blízke príbuzenstvo): žiť medzi svojimi


    rod 1. spoločenstvo potomkov jedných prarodičov • pokolenie: panovnícky, šľachtický rod; panovnícke, šľachtické pokolenie; ľudský rod, ľudské pokolenierodina: pochádza zo starej zemianskej rodinykniž. plemenokniž. al. zastar. plemä: zradiť svoje plemenokrv: potomok z jeho krvidynastia (panovnícky rod): dynastia Habsburgovcovzried. rodostrom (F. Hečko)

    2. p. pôvod 2 3. p. národ 1 4. p. pohlavie 1


    rodina 1. základná spoločenská jednotka, ktorú tvorí dvojica manželov (a deti) • hovor. família: trojčlenná rodina, família; založiť si rodinu, uživiť famíliudom: mať pokoj v domedomácnosť (prostredie rodiny a čo k nemu patrí): mať vlastnú domácnosťfraz. rodinný kruhsvojiexpr. svojinakniž. svojeť (príslušníci rodiny) • zastaráv.: čeľaď (Timrava)čeliadka (Vansová)

    2. p. príbuzenstvo 1, 2 3. p. potomstvo 4. p. rod 1


    priateliť sa byť v priateľskom vzťahu • kamarátiť sa: chlapci sa priatelia, kamarátia od detstvaexpr.: bratať sazried. bratiť sa (obyč. o skupinách ľudí): znepriatelené tábory sa začali brataťhovor. expr., obyč. pejor.: priateľkovať sabratkovať sabračekovať sa (dôverne sa priateliť obyč. s istým zámerom): priateľkujú sa, bračekujú sa s pánom ministromhovor. expr.: rodinkovať sarodinkáriť sa (udržiavať priateľské, rodinné styky): od tej chvíle sa začali rodinkovať; rodinkárenie v politických kruhochexpr., obyč. pejor. piecťhovor., obyč. pejor. paktovať (uzatvárať priateľstvo s cieľom spolupráce; uzatvárať spojenie obyč. proti niekomu; byť v ľúbostnom vzťahu): najnovšie paktuje s podnikateľskými vrstvami; rozchýrilo sa, že spolu paktujú, pečúexpr. ráčiť sa: susedky sa veľmi ráčiahovor., obyč. pejor.: kmotriť sakmotríčkovať sazried. sestriť sa (spolčovať sa v rodinných al. výhodných zväzkoch) • subšt. kamošiť sa • pejor. zastaráv. súdruženkovať sa (priateliť sa na základe príslušnosti ku komunistickej strane)


    spolčovať sa kniž. dávať sa dovedna, spájať sa obyč. s tajným zámerom al. proti niekomu, niečomu • hovor. pejor. paktovať: spolčuje sa, paktuje s protivníkmiexpr., obyč. pejor. piecť: pečú s mojím protivníkomexpr.: spriahať saspriadať sa: všetci sa spriahali proti nám; so všelikým sa spriadapejor. spantávať sa (o vzťahu muža a ženy) • hovor.: švagrovať sarodinkáriť sarodinkovať sa (uzatvárať priateľstvá so zištnými cieľmi) • hovor.: bratkovať sabračekovať sabratičkovať sa (obyč. podkladať sa v priateľskom vzťahu): bratičkuje sa s pánmihovor., obyč. pejor.: kmotriť sakmotríčkovať sa: už sa znova kmotríčkujúzdružovať sazhromažďovať sadávať sa dokopydávať sa dovednadávať sa dohromady (bez pejor. príznaku)


    rodinkáriť sa, rodinkovať sa p. priateliť sa, spolčovať sa


    protekčný založený na protekcii; majúci protekciu: protekční klientiprotekcionárskypejor.: osobničkárskyrodinkársky (týkajúci sa protekcionárstva, protekcie): spoločnosť ovláda protekcionársky, rodinkársky systém; osobničkárske škriepky (Mráz)protežovanýzvýhodňovanýuprednostňovanýpejor. privilegovaný: protežované, zvýhodňované deti; uprednostňovaný, privilegovaný študent, pracovníkprednostný (konaný a pod. na základe protekcie): prednostné vybavenie žiadosti, prednostné prijatie u lekáratrocha pejor. prominentský (týkajúci sa prominentov): prominentský synček


    rodinkársky p. protekčný


    domáci 1. doma pripravený, zhotovený, používaný a pod.; typický pre domácnosť • domácky: produkty domácej, domáckej výroby; obliecť si domáce, domácke šatyzastar. domášnynár. domajší: domášna, domajšia stravaľudovýtrocha pejor. babský: ľudové, babské liekyrodinný: rodinné scény, rodinný lekársúkromný: súkromný učiteľdomestikovaný (o zvieratách, ktoré sa prispôsobili životu s človekom)

    2. vzťahujúci sa na rodisko, krajinu, národ a pod. (op. cudzí, zahraničný) • miestnydomorodýautochtónny (op. prisťahovaný): domáci, miestni, domorodí, autochtónni obyvateliatuzemský: tuzemský tovar, tuzemská menatunajšínár.: tuťajšítutejší: tunajšie zvykyvnútorný (op. vonkajší): vnútorné pomery; vnútorný trh (op. zahraničný)

    p. aj pôvodný


    dôverný 1. ktorý má dôveru; vzbudzujúci dôveru; svedčiaci o dôvere • blízkyzried. dôveryplný: dôverný, blízky priateľ; dôverná, dôveryplná osobaintímnysúkromnýosobný (týkajúci sa intimity, súkromia): intímne prostredie; intímne, súkromné, osobné vecifamiliárnyrodinný (bezprostredný, ako doma, v rodine): familiárna, rodinná atmosféra; familiárne oslovenieodb. hypokoristický (o slovách)

    2. na verejnosti nerozšírený, prístupný iba zasvätencom • tajnýneverejný (op. verejný): dôverné, tajné informácie; dôverný, neverejný spisdiskrétny: diskrétny rozhovor


    familiárny odrážajúci blízky al. príbuzenský vzťah, charakteristický pre taký vzťah • rodinnýdomácky: vytvoriť familiárne, rodinné prostredie; familiárne, domácke osloveniedôverný: dôverné správaniepriateľskýnenútenýuvoľnený (op. odmeraný, kontrolovaný, oficiálny): priateľská, nenútená, uvoľnená atmosféra; priateľský, nenútený rozhovor, prejavlingv. hypokoristický (o slove používanom v dôvernom styku): hypokoristický výraz


    rodinný 1. týkajúci sa rodiny, príbuzenstva: chvíle v rodinnom prostredípríbuzenskýpokrvnýzastar. pokrvenský: rodinné, príbuzenské, pokrvné zväzky, vzťahydomáci (v danej domácnosti stály): domáci stereotyp, poriadok, lekárrodovýdynastický (týkajúci sa rodiny v širšom zmysle): zachrániť rodovú česť, dynastickú tradíciuzastar.: rodinskýfamiliárny

    2. p. familiárny, dôverný 1


    rodinský p. rodinný 1


    kotiť sa 1. privádzať na svet mláďatá (o samiciach niektorých cicavcov): mačka, sučka sa kotírodiť: potkanie samičky často rodiavrhať (o samiciach niektorých cicavcov) • bahniť sanár. jahniť sa (o ovci): ovca sa kotí, bahní

    p. aj rodiť 1

    2. prichádzať na svet (o niektorých mláďatách): mačence, myši sa kotialiahnuť sa: ovce, teľce sa kotia, liahnurodiť sa: každoročne sa nám rodia štence


    plodiť 1. prinášať plody; dávať život • rodiť: mladé ovocné stromy začínajú plodiť, rodiť neskoro; plodiť, rodiť deti

    2. kniž. byť príčinou vzniku niečoho • spôsobovaťzapríčiňovať: násilie plodí, spôsobuje, zapríčiňuje násilieutváraťvytváraťtvoriť: nedôvera utvára, tvorí zlú atmosféruvyvolávaťprivodzovať: hriech vyvoláva, privodzuje nešťastie


    rodiť 1. pôrodom dávať von z tela deti, mláďatá • privádzať na svet: matky rodia, privádzajú na svet zdravé deti; samice rodia živé mláďatádávať život (len o žene) • zastar. vajatať: vajatala v bolestiachkotiť sa (o samiciach niektorých cicavcov): mačky, sučky sa kotiažrebiť sa (o kobyle) • prasiť sa (o svini) • bahniť sanár. jahniť sa (o ovci) • teliť sa (o krave) • vrhať (všeobecne o zvieratách): prasnica vrhá asi desať prasiatok

    2. prinášať úrodu, plody • plodiť: stromy rodia, plodia zdravé ovocie


    klíčiť tvoriť klíčky a obyč. vyrastať zo zeme; pren. vznikať • vzchádzaťvzchodiťhovor.: schádzaťschodiť: zrno už klíči, vzchádza, schodí; nádej v nás znova klíči, vzchádzakľuť sapučať: semeno sa už kľuje, pučívyháňaťvyrážať (púšťať výhonky): zemiaky na jar vyháňajúexpr. šibať: tráva už šibepren.: rodiť sanarastať: klíči, rodí sa, narastá v ňom nepokojnespis. rašiť


    rásť 1. rastom sa zväčšovať • vyrastaťnarastať: dieťa rastie, vyrastá; fúzy mu narastajúvyvíjať sa: chlapec sa dobre vyvíjasilnieťzosilnievaťzosilňovať samocnieť (rastom sa stávať silnejším): víchor silnie, chlapi mocnejúbujnieť (bujne rásť): burina bujniemohutnieť (stávať sa mohutnejším): lesy mohutnelidužieťdužnieťtužieťpevnieť (stávať sa pevným, dúžim): stromy zjari dužnejú, pevnejú

    2. rastom dosahovať telesnú al. duševnú zrelosť • vyrastaťvyspievaťzrieť: rástol, vyrastal, zrel veľmi rýchlokniž. vyzrievať: pomaly vyzrievala na ženudospievať (na niekoho): synovia mu už dospievajú na pekných mládencov

    3. (o rastlinách) rozvíjať sa zo semena • vyrastať: rastú, vyrastajú tu hríbyhnaťklíčiťvyháňať (bujne sa rozvíjať): fazuľa klíči; jablonka vyháňa, ženie do kvetubujnieť (bujne rásť): kvetena bujnieexpr. šibať: zjari všade šibala trávaodb. vegetovať: niektoré huby vegetujú na dreverodiť savyskytovať sa (rásť na určitom mieste): u nás sa nerodia, nevyskytujú figy

    4. stávať sa väčším, obyč. intenzitou, počtom, veľkosťou a pod. (op. zmenšovať sa) • zväčšovať sa: rastú, zväčšujú sa naše mestávzmáhať sarozmáhať sazveľaďovať samohutnieť: naša ekonomika sa rozmáha; politická neistota postupne mohutnievzrastaťrozrastať samnožiť sapribúdaťhromadiť sa (stávať sa početnejším): výdavky sa množia, hromadia; pribúdajú nové problémy, konflikty

    5. postupne sa stávať väčším významom, intenzitou (op. klesať) • zvyšovať sadvíhať sastúpať: životná úroveň rastie; dvíha sa, stúpa v ňom hnevzväčšovať sakniž. výšiť sa: ceny sa zväčšovali, výšilizintenzívňovať sastupňovať sa: požiadavky sa zintenzívňujú, stupňujú

    6. stávať sa dokonalejším, lepším (op. zhoršovať sa) • zdokonaľovať sazlepšovať sa: rástol, zdokonaľoval sa vedeckou prácou; zlepšoval sa v matematikeprehlbovať sa: európska spolupráca sa prehlbujekultivovať sazošľachťovať samenej vhodné zušľachťovať sazjemňovať sa (stávať sa lepším vo vlastnostiach): charakter sa postupne kultivuje, zjemňuje novým poznaním


    rodiť sa 1. pôrodom sa dostávať von z tela • prichádzať na svet: rodia sa, prichádzajú na svet zdravé detiliahnuť sakotiť sa (o niektorých živočíchoch): teliatka sa liahnu; zajace sa kotia v množstve

    2. p. rásť 3 3. porov. vzniknúť


    tvoriť sa začínať jestvovať (obyč. neuvedomovanou činnosťou) • vytvárať sautvárať savznikať: na tvári sa mu tvorili, vytvárali, utvárali vrásky; pred nami sa tvoril, vznikal radrobiť sa: na jazere sa robili vlny; na sukni sa robili záhybyformovať sa (nadobúdať podobu): jeho svetonázor sa formuje pod vplyvom učiteľavyvíjať sa (v procese vývinu): spaľovaním sa vyvíja teplorodiť saliahnuť sa: rodí sa nová myšlienkakniž. povstávať: často medzi nimi povstávali sporykniž. konštituovať sa (tvoriť sa budovaním, cieľavedome): začínajú sa konštituovať nové štáty


    roditeľka p. matka 2


Pozri výraz RODI v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV