Synonymá slova "rod" v Synonymickom slovníku slovenčiny

generácia 1. biologicky a časom zrodenia príbuzná skupina jednotlivcov • pokolenie: generácie, pokolenia včiel • potomstvo: vychovávať potomstvo • zastar. al. expr. koleno: rodina z deviateho kolena

2. potomci jednej dvojice rodičov • pokolenie: v dome bývajú dve generácie, pokolenia • rod (spoločenstvo potomkov pochádzajúcich z jedných prarodičov): je to starý rod

3. vrstva ľudí spojených vekom, zmýšľaním, činnosťou • pokolenie: mladá generácia, povojnové pokolenie

národ 1. historicky vzniknuté spoločenstvo ľudí so spoločným jazykom, územím, hospodárstvom, históriou, kultúrou, psychikou • odb. etnikum (národné spoločenstvo): európske národy, etniká • kniž. plemeno: slovanské plemená • poet. rod • zastar. al. expr. nácia

2. p. ľud 1 3. p. ľudia

pohlavie 1. súbor znakov odlišujúcich ženské (samičie) jedince od mužských (samčích) • rod: dieťa mužského pohlavia, rodu

2. (vonkajšie) pohlavné ústrojenstvo • pohlavný orgán • prirodzenie • ohanbie • rodidlá (ženské pohlavie)

pôvod 1. začiatok existencie, vzniku niečoho • kniž. proveniencia: vykopávky náradia domáceho pôvodu, domácej proveniencie • genéza: genéza človeka • prameň • zdroj: prameň, zdroj príjmov

2. spoločenská, národná a iná príslušnosť • rod: otec je pôvodom, rodom Nemec

rod 1. spoločenstvo potomkov jedných prarodičov • pokolenie: panovnícky, šľachtický rod; panovnícke, šľachtické pokolenie; ľudský rod, ľudské pokolenie • rodina: pochádza zo starej zemianskej rodiny • kniž. plemeno • kniž. al. zastar. plemä: zradiť svoje plemeno • krv: potomok z jeho krvi • dynastia (panovnícky rod): dynastia Habsburgovcov • zried. rodostrom (F. Hečko)

2. p. pôvod 2 3. p. národ 1 4. p. pohlavie 1

krajan človek pochádzajúci z toho istého mesta, kraja, štátu • rodák: krajania, rodáci z Ameriky, rodák zo Žiliny • zastaráv. spolurodák • zastar. zemko (Jesenská) • zastar. súrodák (Hurban) • kniž. súkmeňovec (príslušník kmeňa, národa vo vzťahu k ostatným príslušníkom) • zastar. súplemenník (Škultéty)

rodák p. krajan

nadaný majúci prirodzené vlohy na nejakú činnosť • talentovaný: je to nadaný, talentovaný básnik, matematik • šikovný • schopný (v istom odbore ľudskej činnosti): chlapec je šikovný v športe; byť mimoriadne schopným pedagógom • geniálny (mimoriadne, výnimočne nadaný): geniálne dieťa • rodený: rodený obchodník • zastar.: obdarený • obdarovaný (Vajanský)

rodený p. nadaný

rodeo p. zmätok 2

samopaš vlastnosť obyč. mladého človeka s nedostatkom výchovy, zodpovednosti, rozumu; čin takéhoto rázu • samopašnosť • samopašníctvo • neviazanosť • roztopašnosť • roztopaš • bujnosť: rozbiť oblok zo samopaše, samopašnosti, roztopašnosti • nezbednosť • nezbedníctvo • bláznivosť • bláznovstvo • pochabosť: bláznivosť, pochabosť jedináčika • uličníctvo • rozpustenosť • nezdarnosť • expr. roztatárenosť • pejor.: lotrovstvo • zbojníctvo • zbojstvo • laganstvo • galganstvo • lapajstvo • zurvalstvo • zastar.: prostopaš • prostopašníctvo (samopaš ako čin) • neprístojnosť • nezdoba • nezbeda • výčin • pestvo • expr.: čertovina • neplecha • nedobizeň • lotrovina • nešplecha • kúsok • šašovina • šaškovina • šašovstvo • šanta • šantovačka • parády • hovor. expr.: šarapata • garazda • rodeo • kniž. alotria • subšt. švanda • subšt. a vulg. sranda

zmätok 1. strata duševného pokoja: prísť do zmätku; nevedel sa zbaviť zmätku • nepokoj • nepokojnosť (stav duševného napätia): pociťovať nepokoj, nepokojnosť • neistota (nedostatok istoty): medzi ľuďmi sa ho zmocňuje neistota • zmätenie • zmätenosť: ovládlo ma zmätenie • tréma (pocit neistoty pred verejným vystúpením): mať trému • expr. mítor (Hviezdoslav)

2. (veľké) narušenie normálneho chodu života: v dome vládol zmätok • chaos: spôsobiť chaos v doprave • zmätenosť: zmätenosť pomerov • zhon: odísť vo veľkom zhone • poplach (náhly zmätok): vyvolať poplach • rozruch: spôsobiť rozruch • neporiadok (chaotický stav): neporiadky v zásobovaní • nesúlad: nesúlad v manželstve • dezorganizácia (nedostatok organizácie): povojnová dezorganizácia • dezorientácia • dezorientovanosť (strata orientácie): myšlienková dezorientácia, dezorientovanosť • anarchia: anarchia vo výrobe • panika (zmätok spôsobený masovým zdesením): ľudí sa zmocnila panika • expr. kucapaca: nastala kucapaca • expr. trma-vrma: pred bránkou vznikla trma-vrma • expr. haravara: strhla sa haravara • expr.: balamuta • galamuta • motanica • motanina • motanisko • mrvenica: motanica ľudí, motanina problémov • expr.: hurhaj • huriavk: robiť hurhaj • expr. blázinec (prostredie plné zmätku): doma je hotový blázinec • hovor. expr. babylon: veľkomestský babylon • hovor. expr. džungľa • hovor. expr. virvar: virvar na ulici • hovor. expr. rodeo • hovor. expr. cirkus: v tom cirkuse sa nedá pracovať • expr. bengál • hovor. expr.: meľa • mela: v krčme bola včera meľa, mela • hovor. pejor. galimatiáš: mať v hlave galimatiáš • hovor. expr. mišmaš • kniž.: mätež • mätenica • mätenina: mätež jazykov • kniž. zmäť: zmäť dojmov (Chrobák) • kniž. zastaráv. surma: v tej surme si obliekol košeľu naopak • zastar. surmia (Vajanský) • zastar. surmita (Zúbek) • kniž. konfúzia: myšlienková konfúzia • zastar. zmuta (Vajanský) • kniž. mumraj (Zúbek) • zastaráv. zmätenie (Vajanský) • hrub. bordel: vo svojich veciach má vždy bordel • subšt. herberg: má doma herberg • subšt. paseka: bola tam hotová paseka • subšt. magľajz

otec 1. muž vo vzťahu k svojmu dieťaťu • rodič: láskavý otec, rodič • hypok.: oco • ocko • otecko • ocino • ocinko • ocík • tato • tata • tatko • tatíčko • tatík • tatuško • hovor.: ňaňo • ňaňa • ňanko • ňaníčko • hovor. zastar.: apo • apa • apko • apík • papa • subšt.: foter • fotrisko • fotrík • hypok.: oci • tati (v oslovení)

2. p. svák 2 3. p. zakladateľ 4. p. predok¹ 5. p. kňaz

rodič p. otec 1

matka 1. žena vo vzťahu k svojmu dieťaťu • mať • mater • mama • rodička (žena, ktorá porodila dieťa): viacnásobná matka, rodička • hypok.: mamka • mamička • maminka • mamuľa • mamuľka • mamulienka • mamušenka • mamušinka • mamuška • mamičenka • mami (obyč. v oslovení) • hovor.: mati • mamina

2. niečo, k čomu má človek citový vzťah ako k matke • matička • poet. roditeľka: zem, naša matka, matička, roditeľka

3. p. matica

rodička p. matka 1

rodidlá anat. pomn. ženské al. samičie pohlavné ústroje • genitálie • lono

domácnosť prostredie domáceho, súkromného života a všetko, čo k nemu patrí • dom • rodina: starať sa o domácnosť, o dom, o rodinu; založiť si vlastnú rodinu • súkromie: prísť do súkromia

potomstvo spoločenstvo pochádzajúce z niekoho v priamej línii, napr. deti, vnuci • potomkovia: mať, vychovávať potomstvo, potomkov; hovor. rodina (dieťa, deti): mať rodinu • zastar. semeno • poet. semä

p. aj generácia 1

príbuzenstvo 1. vzťah, ktorý vznikol rodom al. sobášom • príbuznosť • rodina: byť s niekým v príbuzenstve, byť s niekým rodina • hovor. família • zastar.: pokrvenstvo • pokrvnosť

2. príbuzní ako celok • rodina • hovor. família: otcove narodeniny oslávilo celé príbuzenstvo, celá rodina, família • zastar. pokrvenstvo • mn. č. svoji (blízke príbuzenstvo): žiť medzi svojimi

rodina 1. základná spoločenská jednotka, ktorú tvorí dvojica manželov (a deti) • hovor. família: trojčlenná rodina, família; založiť si rodinu, uživiť famíliu • dom: mať pokoj v dome • domácnosť (prostredie rodiny a čo k nemu patrí): mať vlastnú domácnosť • fraz. rodinný kruh • svoji • expr. svojina • kniž. svojeť (príslušníci rodiny) • zastaráv.: čeľaď (Timrava) • čeliadka (Vansová)

2. p. príbuzenstvo 1, 2 3. p. potomstvo 4. p. rod 1

priateliť sa byť v priateľskom vzťahu • kamarátiť sa: chlapci sa priatelia, kamarátia od detstva • expr.: bratať sa • zried. bratiť sa (obyč. o skupinách ľudí): znepriatelené tábory sa začali bratať • hovor. expr., obyč. pejor.: priateľkovať sa • bratkovať sa • bračekovať sa (dôverne sa priateliť obyč. s istým zámerom): priateľkujú sa, bračekujú sa s pánom ministrom • hovor. expr.: rodinkovať sa • rodinkáriť sa (udržiavať priateľské, rodinné styky): od tej chvíle sa začali rodinkovať; rodinkárenie v politických kruhoch • expr., obyč. pejor. piecť • hovor., obyč. pejor. paktovať (uzatvárať priateľstvo s cieľom spolupráce; uzatvárať spojenie obyč. proti niekomu; byť v ľúbostnom vzťahu): najnovšie paktuje s podnikateľskými vrstvami; rozchýrilo sa, že spolu paktujú, pečú • expr. ráčiť sa: susedky sa veľmi ráčia • hovor., obyč. pejor.: kmotriť sa • kmotríčkovať sa • zried. sestriť sa (spolčovať sa v rodinných al. výhodných zväzkoch) • subšt. kamošiť sa • pejor. zastaráv. súdruženkovať sa (priateliť sa na základe príslušnosti ku komunistickej strane)

spolčovať sa kniž. dávať sa dovedna, spájať sa obyč. s tajným zámerom al. proti niekomu, niečomu • hovor. pejor. paktovať: spolčuje sa, paktuje s protivníkmi • expr., obyč. pejor. piecť: pečú s mojím protivníkom • expr.: spriahať sa • spriadať sa: všetci sa spriahali proti nám; so všelikým sa spriada • pejor. spantávať sa (o vzťahu muža a ženy) • hovor.: švagrovať sa • rodinkáriť sa • rodinkovať sa (uzatvárať priateľstvá so zištnými cieľmi) • hovor.: bratkovať sa • bračekovať sa • bratičkovať sa (obyč. podkladať sa v priateľskom vzťahu): bratičkuje sa s pánmi • hovor., obyč. pejor.: kmotriť sa • kmotríčkovať sa: už sa znova kmotríčkujú • združovať sa • zhromažďovať sa • dávať sa dokopy • dávať sa dovedna • dávať sa dohromady (bez pejor. príznaku)

rodinkáriť sa, rodinkovať sa p. priateliť sa, spolčovať sa

protekčný založený na protekcii; majúci protekciu: protekční klienti • protekcionársky • pejor.: osobničkársky • rodinkársky (týkajúci sa protekcionárstva, protekcie): spoločnosť ovláda protekcionársky, rodinkársky systém; osobničkárske škriepky (Mráz) • protežovaný • zvýhodňovaný • uprednostňovaný • pejor. privilegovaný: protežované, zvýhodňované deti; uprednostňovaný, privilegovaný študent, pracovník • prednostný (konaný a pod. na základe protekcie): prednostné vybavenie žiadosti, prednostné prijatie u lekára • trocha pejor. prominentský (týkajúci sa prominentov): prominentský synček

rodinkársky p. protekčný

domáci 1. doma pripravený, zhotovený, používaný a pod.; typický pre domácnosť • domácky: produkty domácej, domáckej výroby; obliecť si domáce, domácke šaty • zastar. domášny • nár. domajší: domášna, domajšia strava • ľudový • trocha pejor. babský: ľudové, babské lieky • rodinný: rodinné scény, rodinný lekár • súkromný: súkromný učiteľ • domestikovaný (o zvieratách, ktoré sa prispôsobili životu s človekom)

2. vzťahujúci sa na rodisko, krajinu, národ a pod. (op. cudzí, zahraničný) • miestny • domorodý • autochtónny (op. prisťahovaný): domáci, miestni, domorodí, autochtónni obyvatelia • tuzemský: tuzemský tovar, tuzemská mena • tunajší • nár.: tuťajší • tutejší: tunajšie zvyky • vnútorný (op. vonkajší): vnútorné pomery; vnútorný trh (op. zahraničný)

p. aj pôvodný

dôverný 1. ktorý má dôveru; vzbudzujúci dôveru; svedčiaci o dôvere • blízky • zried. dôveryplný: dôverný, blízky priateľ; dôverná, dôveryplná osoba • intímny • súkromný • osobný (týkajúci sa intimity, súkromia): intímne prostredie; intímne, súkromné, osobné veci • familiárny • rodinný (bezprostredný, ako doma, v rodine): familiárna, rodinná atmosféra; familiárne oslovenie • odb. hypokoristický (o slovách)

2. na verejnosti nerozšírený, prístupný iba zasvätencom • tajný • neverejný (op. verejný): dôverné, tajné informácie; dôverný, neverejný spis • diskrétny: diskrétny rozhovor

familiárny odrážajúci blízky al. príbuzenský vzťah, charakteristický pre taký vzťah • rodinný • domácky: vytvoriť familiárne, rodinné prostredie; familiárne, domácke oslovenie • dôverný: dôverné správanie • priateľský • nenútený • uvoľnený (op. odmeraný, kontrolovaný, oficiálny): priateľská, nenútená, uvoľnená atmosféra; priateľský, nenútený rozhovor, prejav • lingv. hypokoristický (o slove používanom v dôvernom styku): hypokoristický výraz

rodinný 1. týkajúci sa rodiny, príbuzenstva: chvíle v rodinnom prostredí • príbuzenský • pokrvný • zastar. pokrvenský: rodinné, príbuzenské, pokrvné zväzky, vzťahy • domáci (v danej domácnosti stály): domáci stereotyp, poriadok, lekár • rodový • dynastický (týkajúci sa rodiny v širšom zmysle): zachrániť rodovú česť, dynastickú tradíciu • zastar.: rodinský • familiárny

2. p. familiárny, dôverný 1

rodinský p. rodinný 1

kotiť sa 1. privádzať na svet mláďatá (o samiciach niektorých cicavcov): mačka, sučka sa kotí • rodiť: potkanie samičky často rodia • vrhať (o samiciach niektorých cicavcov) • bahniť sa • nár. jahniť sa (o ovci): ovca sa kotí, bahní

p. aj rodiť 1

2. prichádzať na svet (o niektorých mláďatách): mačence, myši sa kotia • liahnuť sa: ovce, teľce sa kotia, liahnu • rodiť sa: každoročne sa nám rodia štence

plodiť 1. prinášať plody; dávať život • rodiť: mladé ovocné stromy začínajú plodiť, rodiť neskoro; plodiť, rodiť deti

2. kniž. byť príčinou vzniku niečoho • spôsobovať • zapríčiňovať: násilie plodí, spôsobuje, zapríčiňuje násilie • utvárať • vytvárať • tvoriť: nedôvera utvára, tvorí zlú atmosféru • vyvolávať • privodzovať: hriech vyvoláva, privodzuje nešťastie

rodiť 1. pôrodom dávať von z tela deti, mláďatá • privádzať na svet: matky rodia, privádzajú na svet zdravé deti; samice rodia živé mláďatá • dávať život (len o žene) • zastar. vajatať: vajatala v bolestiach • kotiť sa (o samiciach niektorých cicavcov): mačky, sučky sa kotia • žrebiť sa (o kobyle) • prasiť sa (o svini) • bahniť sa • nár. jahniť sa (o ovci) • teliť sa (o krave) • vrhať (všeobecne o zvieratách): prasnica vrhá asi desať prasiatok

2. prinášať úrodu, plody • plodiť: stromy rodia, plodia zdravé ovocie

klíčiť tvoriť klíčky a obyč. vyrastať zo zeme; pren. vznikať • vzchádzať • vzchodiť • hovor.: schádzať • schodiť: zrno už klíči, vzchádza, schodí; nádej v nás znova klíči, vzchádza • kľuť sa • pučať: semeno sa už kľuje, pučí • vyháňať • vyrážať (púšťať výhonky): zemiaky na jar vyháňajú • expr. šibať: tráva už šibe • pren.: rodiť sa • narastať: klíči, rodí sa, narastá v ňom nepokoj • nespis. rašiť

rásť 1. rastom sa zväčšovať • vyrastať • narastať: dieťa rastie, vyrastá; fúzy mu narastajú • vyvíjať sa: chlapec sa dobre vyvíja • silnieť • zosilnievať • zosilňovať sa • mocnieť (rastom sa stávať silnejším): víchor silnie, chlapi mocnejú • bujnieť (bujne rásť): burina bujnie • mohutnieť (stávať sa mohutnejším): lesy mohutneli • dužieť • dužnieť • tužieť • pevnieť (stávať sa pevným, dúžim): stromy zjari dužnejú, pevnejú

2. rastom dosahovať telesnú al. duševnú zrelosť • vyrastať • vyspievať • zrieť: rástol, vyrastal, zrel veľmi rýchlo • kniž. vyzrievať: pomaly vyzrievala na ženu • dospievať (na niekoho): synovia mu už dospievajú na pekných mládencov

3. (o rastlinách) rozvíjať sa zo semena • vyrastať: rastú, vyrastajú tu hríby • hnať • klíčiť • vyháňať (bujne sa rozvíjať): fazuľa klíči; jablonka vyháňa, ženie do kvetu • bujnieť (bujne rásť): kvetena bujnie • expr. šibať: zjari všade šibala tráva • odb. vegetovať: niektoré huby vegetujú na dreve • rodiť sa • vyskytovať sa (rásť na určitom mieste): u nás sa nerodia, nevyskytujú figy

4. stávať sa väčším, obyč. intenzitou, počtom, veľkosťou a pod. (op. zmenšovať sa) • zväčšovať sa: rastú, zväčšujú sa naše mestá • vzmáhať sa • rozmáhať sa • zveľaďovať sa • mohutnieť: naša ekonomika sa rozmáha; politická neistota postupne mohutnie • vzrastať • rozrastať sa • množiť sa • pribúdať • hromadiť sa (stávať sa početnejším): výdavky sa množia, hromadia; pribúdajú nové problémy, konflikty

5. postupne sa stávať väčším významom, intenzitou (op. klesať) • zvyšovať sa • dvíhať sa • stúpať: životná úroveň rastie; dvíha sa, stúpa v ňom hnev • zväčšovať sa • kniž. výšiť sa: ceny sa zväčšovali, výšili • zintenzívňovať sa • stupňovať sa: požiadavky sa zintenzívňujú, stupňujú

6. stávať sa dokonalejším, lepším (op. zhoršovať sa) • zdokonaľovať sa • zlepšovať sa: rástol, zdokonaľoval sa vedeckou prácou; zlepšoval sa v matematike • prehlbovať sa: európska spolupráca sa prehlbuje • kultivovať sa • zošľachťovať sa • menej vhodné zušľachťovať sa • zjemňovať sa (stávať sa lepším vo vlastnostiach): charakter sa postupne kultivuje, zjemňuje novým poznaním

rodiť sa 1. pôrodom sa dostávať von z tela • prichádzať na svet: rodia sa, prichádzajú na svet zdravé deti • liahnuť sa • kotiť sa (o niektorých živočíchoch): teliatka sa liahnu; zajace sa kotia v množstve

2. p. rásť 3 3. porov. vzniknúť

tvoriť sa začínať jestvovať (obyč. neuvedomovanou činnosťou) • vytvárať sa • utvárať sa • vznikať: na tvári sa mu tvorili, vytvárali, utvárali vrásky; pred nami sa tvoril, vznikal rad • robiť sa: na jazere sa robili vlny; na sukni sa robili záhyby • formovať sa (nadobúdať podobu): jeho svetonázor sa formuje pod vplyvom učiteľa • vyvíjať sa (v procese vývinu): spaľovaním sa vyvíja teplo • rodiť sa • liahnuť sa: rodí sa nová myšlienka • kniž. povstávať: často medzi nimi povstávali spory • kniž. konštituovať sa (tvoriť sa budovaním, cieľavedome): začínajú sa konštituovať nové štáty

roditeľka p. matka 2

ródle p. sane

sane vozidlo pohybujúce sa po snehu kĺzaním: detské sane • sánky (obyč. menšie sane): deti sa spúšťajú na saniach, sánkach • hovor. zastar. ródle • boby (špeciálne upravené pretekárske sane s kormidlom): štvorsedadlové boby; jazda na boboch

p. aj zvlače

ródlovať sa p. sánkovať sa

sánkovať sa voziť sa na sánkach (dolu brehom) • spúšťať sa: deti sa sánkovali do samého večera; poďte chlapci, ideme sa spúšťať • hovor. zastar. ródlovať sa

domov 1. miesto, kde sa človek narodil, kde žije, býva, rodná krajina • domovina • rodný kraj: krásy domova, domoviny, rodného kraja • dom: žiť ďaleko od domu • vlasť: slobodná vlasť • kniž.: otčina • otcovizeň • rodná hruda: milovať otčinu; byť verný rodnej hrude • kniž. domicil • pren. expr. hniezdo: rodné hniezdo

2. miesto zrodu, pôvodu • vlasť: domovom, vlasťou ryže je India • pravlasť • kniž. kolíska: kolíska Slovanov bola za Karpatmi

vlasť 1. krajina, v ktorej sa niekto narodil, ku ktorej má človek citový vzťah • kniž.: otčina • otcovizeň: slobodná vlasť, bojovať za otčinu • domovina: opustiť domovinu • domov: čaro domova • kniž. svojeť: láska k svojeti • zastaráv. kraj (u vysťahovalcov): vrátiť sa do kraja • rodná zem: byť pochovaný v rodnej zemi

2. miesto pôvodu, zrodu • domov: staré Grécko je vlasťou európskej kultúry; domovom ryže je India • kniž. kolíska: kolíska civilizácie

drahý 1. ktorý stojí veľa peňazí (op. lacný) • nákladný (vyžadujúci veľké náklady): drahá, nákladná zábava; drahé, nákladné dary • prepychový • luxusný: prepychový servis, luxusné bývanie • pridrahý (príliš drahý): pridrahý darček • expr. predrahý (veľmi drahý)

2. majúci veľkú (duchovnú al. materiálnu) hodnotu (op. bezcenný) • vzácny: drahá, cenná, vzácna zbierka; drahé, vzácne kovy • drahocenný: strácať drahý, drahocenný čas • posvätný • expr. svätý: Nič mu nie je posvätné, sväté!

3. obľúbený al. ku ktorému sa pociťuje láska (často v oslovení): drahí rodičia • milovaný: drahá, milovaná bytosť • milý • zlatý • expr.: premilý • milený • premilený • radostný: syn môj milý, premilý, milený, premilený, radostný • drahocenný: drahocenná mama • zastar. drahomilovaný • poet. ľúby (v oslovení) • expr.: drahučký • drahunký • drahuľký • drahušký • drahulinký • predrahý (veľmi drahý) • expr. zried. rodný • rodnučký (v oslovení)

rodnučký p. rodný 1, drahý 3

rodný 1. blízky rodom • vlastný • svoj (op. nevlastný, cudzí): je to jej rodná, vlastná sestra; nespoznať rodného, vlastného, svojho syna • expr. zried. rodnučký (obyč. v oslovení): brat môj rodnučký

2. súvisiaci s rodiskom, narodením, rodovou al. národnou príslušnosťou • svoj: navštíviť rodný, svoj kraj, dom • materinský: materinská reč, materinský jazyk • krstný (o mene danom pri narodení, krste)

materský 1. súvisiaci s materstvom, s matkou • materinský: pre dieťa je najlepšie piť materské, materinské mlieko • hovor. tehotenský (súvisiaci s obdobím ťarchavosti): nosiť materské, tehotenské šaty

2. pripomínajúci matku • materinský • láskavý • nežný: mať materský, materinský, láskavý, nežný vzťah k ľuďom • starostlivý: starostlivá opatera

3. ktorý tvorí začiatočný bod, zdroj, podklad, základňu: náš materský závod sa rozpadol • pôvodný • základný: to bol môj materský, pôvodný športový klub; materská, základná bunka sa delí na dcérske bunky • východiskový • pren. rodný: loď sa vrátila do východiskového, rodného prístavu

našský príznačný pre nás ako príslušníkov istého národa, istej spoločenskej vrstvy, ako obyvateľov istého územia; príznačný pre kraj, národ, z ktorého pochádzame (op. cudzí) • domáci • tunajší: sami si vyriešime našské, domáce problémy; zďaleka sme rozoznali domáce, tunajšie kroje; Poznáš dobre tunajšie pomery? • náš: najlepšie sú našské, naše odrody viniča • blízky (obyč. o človeku): to pochopia iba našskí, blízki ľudia • rodný (týkajúci sa miesta nášho narodenia): krása rodného kraja • národný (týkajúci sa nášho národa; op. inonárodný): špecifické vlastnosti našskej, národnej kultúry • svojský • svoj: ľudia v dedine najlepšie rozumejú svojským, svojim mravom, zvykom

vlastný 1. ktorý je vlastníctvom niekoho, ktorý niekomu, niečomu patrí, ktorý s niekým al. niečím súvisí (op. cudzí) • svoj: mať vlastný dom; som tu na svojom aute; urobiť niečo vlastnými, svojimi rukami

2. ktorý pochádza z príbuzenstva, ktorý súvisí s príbuzenstvom (op. nevlastný) • rodný: vlastný, rodný brat • pokrvný (ktorý má spoločný rodový pôvod): súrodenci sú pokrvní príbuzní • svoj: svojho syna nepoznal

3. ktorý je zhotovený samou osobou, ktorý sa týka samého tvorcu: vystavovať vlastnú tvorbu • vlastnoručný: vlastnoručný výrobok • autorský: autorský portrét

4. ktorý tvorí podstatu veci • skutočný: dostať sa k vlastnému, skutočnému problému • pravý • naozajstný • ozajstný: pravá, ozajstná príčina biedy je niekde inde • imanentný

rodokmeň postupnosť predkov obyč. zaznačená ako vývin rodu; súpis, zoznam predkov • zastar. rodostrom: rodokmeň, rodostrom širokého príbuzenstva • rodopis • genealógia (veda zaoberajúca sa štúdiom dejín rodov)

rodoľub p. vlastenec

vlastenec kto cíti al. prejavuje lásku k vlasti, k národu: nadšený vlastenec • národovec (bojovník za národné práva): národovec telom i dušou • kniž.: patriot • rodoľub • rodomil: slovenský rodoľub, rodomil

vlastenectvo láska k vlasti, k národu: úprimné vlastenectvo, prejav vlastenectva • národovectvo • kniž.: patriotizmus • rodoľubstvo • rodomilstvo • zastar. rodoľubie (Škultéty)

rodoľubie, rodoľubstvo p. vlastenectvo

vlastenecký prejavujúci vlastenectvo • kniž. patriotický: vlastenecký, patriotický čin • nacionalistický (v kladnom chápaní) • národovecký (bojujúci za národné práva) • zastaráv. roduverný (oddaný svojej vlasti) • zastar. rodoľubý • zastar. zried. rodoľubný • zastar.: rodoľubský • rodomilský

rodoľubý, rodoľubný, rodoľubský p. vlastenecký

rodomil p. vlastenec

rodomilský p. vlastenecký

rodomilstvo p. vlastenectvo

rodopis p. rodokmeň

rodostrom p. rodokmeň, rod 1

dedičný 1. ktorý sa dedí po predkoch (obyč. o materiálnych veciach) • zdedený • otcovský: dedičný, zdedený, otcovský majetok

2. ktorý prechádza z pokolenia na pokolenie, zakódovaný v génoch • genetický: dedičná, genetická choroba • rodový: rodové predpoklady • kniž. hereditárny

predtriedny predchádzajúci vznik spoločenských tried • prvotnopospolný • rodový: predtriedna, prvotnopospolná, rodová spoločnosť • beztriedny

rodový 1. p. rodinný 1 2. p. predtriedny

roduverný p. vlastenecký

jednoliaty pozostávajúci z častí, prvkov jedného druhu; majúci jednotný ráz • rovnorodý (op. rôznorodý) • odb. homogénny (op. heterogénny): jednoliaty, rovnorodý, homogénny celok • kniž. súrodý: súrodá spoločnosť • celistvý • kniž. celostný • ucelený (ktorému nič nechýba): celistvá, celostná, ucelená štruktúra • kniž. monolitný: monolitný útvar, celok • jednotný • súdržný • kniž. zomknutý (tvoriaci jednotu, držiaci spolu, pokope): jednotný, súdržný, zomknutý kolektív

jednotný 1. ktorý tvorí jednotu, celok; ktorý je spojený, zlúčený do jedného celku • zjednotený: jednotné, zjednotené národy • celistvý • kniž. celostný (nedelený): jednotný, celistvý štát; celistvý, celostný útvar • jednoliaty • kniž. súrodý • rovnorodý • homogénny • uniformný (nie rozmanitý, nie rozdielny; v ktorom sú všetci ako jeden): jednoliata, súrodá, rovnorodá, homogénna spoločnosť; uniformná skupina • súdržný • stmelený (držiaci spolu, pokope): naštrbiť súdržný, stmelený kolektív • nerozdielny • nedeliteľný • nerozlučný • nerozlučiteľný (utvárajúci silnú, pevnú jednotu): nerozdielne, nedeliteľné, nerozlučné, nerozlučiteľné spoločenstvo

2. ktorý svedčí o jednotnosti, ktorý je vyjadrením jednoty, rovnakosti • rovnaký • zhodný • totožný: mať na niečo jednotný, rovnaký názor; zhodné, totožné stanovisko • uniformný (stroho jednotný): uniformné osobnosti, uniformný vývin • konformný • konformistický (jednotný na základe vlastnej prispôsobivosti; svedčiaci o neschopnosti zachovať si individualitu): konformné prejavy, spôsoby • spoločný (rovnaký pre všetkých): jednotná, spoločná kandidátka • svorný • jednohlasný • jednomyseľný (vyjadrujúci jednotu, založený na jednote v zmýšľaní, konaní): sú svorní ako bratia; ozval sa svorný, jednohlasný, jednomyseľný súhlas • solidárny (ktorý je prejavom solidarity)

rovnorodý ktorého časti, prvky majú rovnaké vlastnosti (op. rôznorodý) • kniž.: homogénny (op. heterogénny) • súrodý (op. nesúrodý): rovnorodá, homogénna spoločnosť; rovnorodé, homogénne, súrodé elementy • jednoliaty • jednotný (op. nejednoliaty, zmiešaný, nejednotný): jednoliaty, jednotný celok, kolektív

súrodý p. rovnorodý, jednoliaty

súrodák p. krajan

ľud 1. najširšie vrstvy obyvateľstva • hovor. národ: styk s ľudom, národom

2. p. ľudia

ľudia dav, zhromaždenie ľudí • ľud • hovor.: ľudstvo • národ • svet: bolo tam ľudí, ľudstva, ľudu, sveta, že sme ani nič nevideli

nesúrodý p. rôznorodý, rozmanitý 1

rozmanitý 1. ktorý je nerovnakého druhu, nerovnakej kvality, nerovnakých vlastností a pod. (op. rovnaký, jednotný) • pestrý • mnohoraký • všelijaký: mať rozmanitú, pestrú stravu; človek rozmanitých, mnohorakých tvárí; rozmanité, všelijaké tvary váz • rozličný • rôzny • rôznorodý • nesúrodý • nerovnorodý • nerovnaký • nejednaký: kúpiť rozličný, rôzny, rôznorodý tovar; nesúrodé, nerovnaké druhy • niekoľkoraký • dakoľkoraký • viaceraký: niekoľkoraké, dakoľkoraké formy • mnohotvárny (op. jednotvárny, monotónny): mnohotvárna krajina • kadejaký • kdejaký: predvádzať kadejaké, kdejaké kúzla • miešaný • hovor. všakovaký • expr. všakový • expr.: storaký • tisícoraký • tisícerý • tristoraký • strakatý: storaké, tisícoraké podoby krásy • zastar. onakvý

p. aj pestrý, rôznorodý

2. p. odlišný, rozdielny

rôznorodý ktorý nie je rovnakého druhu, pôvodu; ktorý má rozličné vlastnosti, charakter a pod. (op. rovnorodý, rovnaký) • nerovnorodý • nesúrodý (op. súrodý): vytvoriť sochu z rôznorodých, nerovnorodých, nesúrodých materiálov • kniž. heterogénny • nehomogénny (op. homogénny): heterogénna zmes, heterogénne sociálne zloženie • rozmanitý • rozličný • zmiešaný • miešaný • pestrý: rozmanité, rozličné hudobné skupiny; zmiešaný tovar; obyvateľstvo je miešané, pestré • rôzny • všelijaký: názory sú rôzne; mohla si vybrať zo všelijakých kostýmov • rôznotvárny: autorovo dielo je rôznotvárne • nerovnaký (op. rovnaký) • odlišný • rozdielny: bratia sú nerovnaké, odlišné, rozdielne povahy • kniž. disparátny

p. aj odlišný; pestrý

zmiešaný zložený z rozličných prvkov, častí • rôznorodý • nesúrodý: bola tam zmiešaná, rôznorodá spoločnosť; ovládli ho zmiešané, nesúrodé pocity • miešaný • pestrý • rozmanitý: miešané, pestré obecenstvo; pestrá, rozmanitá strava

zárod p. zárodok 1

zárodok 1. organizmus v začiatočnom štádiu vývinu • embryo: ľudský zárodok, ľudské embryo • poet. zárod (Kostra)

2. p. začiatok