Synonymá slova "riã" v Synonymickom slovníku slovenčiny

spanikárčiť, spanikáriť p. naľakať sa

spriečiť sa 1. postaviť sa priečne • vzpriečiť sa: brvno sa vo vode spriečilo, vzpriečilo • vzoprieť sa • vzopäť sa • zopnúť sa • vztýčiť sa (zaujať polohu, ktorá niečomu, niekomu prekáža): niečo sa mu v hrdle vzoprelo, vztýčilo, vzopälo • zapriečiť sa • zaseknúť sa • zadrhnúť sa: koleso sa zapriečilo

2. postaviť sa na odpor • vzoprieť sa • vzpriečiť sa: spriečil sa, vzoprel sa, vzpriečil sa rodičovskej vôli • vzbúriť sa • sprotiviť sa: vzbúrila sa, sprotivila sa, spriečila sa proti nespravodlivému rozhodnutiu • zried. sprieť sa (Timrava) • hovor. expr. postaviť sa na zadné (nohy)

p. aj zaťať sa

3. p. sprotiviť sa 1, 2

sprotiviť sa 1. stať sa protivným, odpudzujúcim, hnusným • zhnusiť sa • spríkriť sa • spríkrieť: sprotivilo sa mu zafajčené prostredie; spríkrila, zhnusila sa nám taká predstava • zoškliviť sa: zošklivil sa sám sebe • znechutiť sa • zbridiť sa (stať sa nechutným al. vzbudiť nechuť k niečomu): správanie mladíka sa všetkým znechutilo • spriečiť sa • zried. vzpriečiť sa: nedovarené mäso sa mu spriečilo • zried. znepríjemnieť (stať sa nepríjemným): hlasy mi po chvíli znepríjemneli

2. postaviť sa na odpor • spriečiť sa • vzpriečiť sa • vzoprieť sa: sprotivil sa, spriečil sa nášmu želaniu • vzbúriť sa • zried. sprieť sa: vzbúril sa rozkazu vedúceho • hovor. expr. postaviť sa na zadné (nohy) • hovor. zastaráv. zoprieť sa

vzbúriť sa 1. odoprieť poslušnosť • postaviť sa na odpor • vzoprieť sa • zastaráv. zoprieť sa: robotníci sa vzbúrili, vzopreli, zopreli; celá jej bytosť sa vzbúrila, vzoprela • sprotiviť sa • vzpriečiť sa • spriečiť sa: vie sa sprotiviť, vzpriečiť proti vrchnosti; sprieči sa rozkazu • povstať (vzbúriť sa so zbraňou v ruke): povstať proti nepriateľovi • postaviť sa: neopováži sa postaviť rodičom • kniž.: vzopnúť sa • vzopäť (proti niečomu) • zdvihnúť sa na odpor • fraz.: zdvihnúť hlavu/čelo (proti niekomu, niečomu)

2. dať sa do prudkého pohybu • rozbúriť sa: hladina sa vzbúrila, rozbúrila • rozvlniť sa: plachty sa vo vetre rozvlnili • rozvíriť sa: prach na ceste sa rozvíri

3. prudko, búrlivo sa prejaviť (o citoch) • vypuknúť • expr. vybuchnúť: vzbúril sa, vypukol, vybuchol v ňom hnev, jed • kniž.: vzbĺknuť • vzblčať • vzplanúť: vášeň vzbĺkla, vzplanula celou svojou silou • rozplameniť sa: cit sa v nej rozplamenil • expr. rozbúriť sa: v duši sa mu všetko rozbúrilo • kniž. vznietiť sa: vznieti sa v ňom prudký cit

vzoprieť sa 1. prejaviť odpor • postaviť sa na odpor • zastaráv. zoprieť sa • vzpriečiť sa • spriečiť sa: (v)zoprieť sa, vzpriečiť sa rozkazom; vzoprel sa, postavil sa na odpor predstavenému, proti zákonu • sprotiviť sa: sprotiviť sa nariadeniu • postaviť sa: neodváži sa postaviť matke • expr. dupnúť (si): vie si dupnúť aj pred predstavenými • zried. popružiť sa (Dobšinský) • kniž.: vzopnúť sa • vzopäť sa • späť sa: vzopli, vzopäli sa proti násiliu • spätiť sa • zastar.: vzpätiť sa • vzpäť sa (prudko sa zastaviť): kôň sa zrazu spätil, vzpäl a ostal stáť • vzbúriť sa • povstať (odoprieť poslušnosť, často so zbraňou v ruke): posádka sa vzbúrila, povstala • fraz. zdvihnúť hlavu/čelo (proti niekomu, niečomu)

2. p. vztýčiť sa

stiahnuť 1. ťahaním dostať niečo odniekiaľ, obyč. smerom dolu: stiahnuť niekoho z postele; stiahnuť čiapku na oči • strhnúť (prudkým pohybom): strhnúť obväz z rany, plagát zo steny • zvliecť • sňať: zvliecť, sňať si prsteň • zobliecť (šaty al. ich súčasť) • zosunúť (sunutím dať dolu): zosunul z auta debny • zošuchnúť (šuchnutím dať dolu): zošuchla prikrývku na zem • posťahovať (postupne, viac vecí, z rozličných miest)

2. ťahom, draním a pod. odstrániť niečo al. zbaviť niečoho • odrať: stiahnuť, odrať kožu z barana; stiahnuť, odrať zajaca • olúpať: olúpať, stiahnuť kožku z ovocia • zvliecť • zvlieknuť: zvliekli zo zajaca kožu • posťahovať (postupne, viac vecí, z rozličných miest)

3. ťahom, sťahovaním zmenšiť obvod, pevnejšie dať k sebe • utiahnuť • pritiahnuť • zatiahnuť: stiahli, utiahli si opasok; uzol treba ešte viac stiahnuť, pritiahnuť; zatiahnuť slučku • zakosíliť (uzol, slučku) • podviazať: podviazať cievu, pupočnú šnúru • zovrieť: zovrel ruky tesne k sebe • stisnúť: neos. stislo, stiahlo mu hrdlo od žiaľu • posťahovať (postupne, viac vecí, na rozličných miestach)

4. (o tvári al. jej časti) poskladať do vrások, záhybov pri rozličných, obyč. negatívnych psychických stavoch al. pri pocitoch bolesti • zmraštiť • zvraštiť • zmŕštiť: stiahol, zmraštil tvár do grimasy; od hnevu zvraštil, zmŕštil obočie • zhúžvať • zhúžviť: s nevôľou zhúžval, zhúžvil čelo • skrčiť: skrčil plecia do kabáta • zachmúriť • zamračiť: zachmúril, zamračil tvár pri synovej odpovedi • expr. pozberkať • posťahovať (na rozličných miestach)

5. obyč. zhromaždiť a odsunúť • sústrediť • odvolať: stiahnuť, sústrediť armádu, posádku; odvolať návrhy

6. vziať istú časť zo sumy • strhnúť: stiahnuť, strhnúť z honorára

7. p. zviesť 4

zachmúriť p. stiahnuť 4

strčiť 1. sunutím vložiť niečo niekam • vstrčiť • vopchať: (v)strčiť, vopchať palicu do diery; papier si (v)strčil, vopchal do vrecka • zastrčiť • zasunúť • zastoknúť (úplne al. za niečo): (za)strčí, zasunie si ruky do vrecák; zastrčí tašku pod stôl; zastokne si kvet za pás • hovor. zastrknúť • expr.: šupnúť • šuchnúť • všuchnúť (rýchlo): šupla, (v)šuchla mu lístok do vrecka • vtlačiť • vtisnúť: vtlačiť, vtisnúť niekomu peniaz do dlane • podstrčiť (strčiť pod niekoho, pod niečo): podstrčiť pod dieťa plienku • postrkať (viac vecí, osôb na viaceré miesta): postrká do zásuvky všetky spisy • popchať • nastrkať • napchať (strčiť niekam väčšie množstvo niečoho): popchal, nastrkal všetko do batoha

p. aj vopchať

2. prudkým pohybom, nárazom niečo, niekoho zasiahnuť, do niečoho sa oprieť: strčil do mňa drúkom • expr. štuchnúť • štúriť (prstom, lakťom a pod.): od zlosti štuchol dieťa do chrbta; štúril ho palicou • pichnúť (niečím zahroteným) • drgnúť • expr.: dlbnúť • drcnúť • trcnúť • trknúť • bucnúť (menej intenzívne): úmyselne drgol, drcol do ženy stojacej vedľa; drgni, trcni doňho, nech sa zobudí • expr. rypnúť: rypne do mňa, kde môže • expr.: džugnúť • ďugnúť • žďuchnúť • durknúť: džugnúť, ďugnúť do boka niekoho • sotiť (prudkým pohybom vychýliť z polohy): sotila ho zo schodov • nár. desnúť (Kálal) • zavadiť (náhodou a obyč. jemne): zavadil o nábytok • zakopnúť (náhodou nohou strčiť do niečoho)

štúriť 1. p. strčiť 2 2. p. vopchať

vopchať tlačením dať, umiestniť do niečoho, dnu • strčiť • vstrčiť • vpraviť: vopchal, vpravil kľúč do zámky • expr.: zastrčiť • všantročiť: hocičo všantročil do izby; zastrčil si fajku za pás • spratať • expr. vpratať: spratal peniaze do mešteka • expr. vodžgať (násilím vopchať): v náhlivosti vodžgala do tašky to najpodstatnejšie a odišla • vraziť • votknúť (prudko): vrazil kôl do zeme • vsunúť • zasunúť • vsúkať (posúvaním): zasunul šnúru do zástrčky • vtlačiť • vtisnúť • vtesnať (silným tlakom): vtisol mu do ruky peniaze • expr.: všuchnúť • šuchnúť • šupnúť • všupnúť • štúriť • vštúriť (rýchlo, razom): všuchli mu stovku; všupol veci do vrecka • nastrkať • postrkať • napchať • popchať (väčšie množstvo): nastrkala ovocie do tašky

vtisnúť 1. tlakom, tískajúc, tlačiac niečo niekam dostať, umiestniť • vtlačiť: vtisnúť, vtlačiť vozík do šopy; do škáry vtisnúť, vtlačiť vosk • vpratať • vpraviť • vopchať (dovnútra): šatstvo vpratala, vopchala do vreca • vstrčiť • strčiť • zastrčiť • vsunúť • zasunúť (sunutím vložiť niečo niekam): (v)strčiť niekomu niečo do vrecka; zasunúť, zastrčiť si za ucho ceruzu • vtesnať (tesne umiestniť): medzi riadky vtesnala celú vetu • zatlačiť (tlačením posunúť dnu): zatlačiť auto do garáže • napchať • stlačiť (pchaním, tlačením dať dnu): napchať, stlačiť šaty do kufra • expr.: vštúriť • štúriť • všupnúť • šupnúť • všuchnúť • šuchnúť (rýchlo, šikovne): (v)štúriť, (v)šuchnúť niekomu peniaz do dlane • pritisnúť • pritlačiť (vtisnúť k niečomu): pritisnúť zem ku koreňom • expr. vtrieskať: ovce vtrieskali do nákladného auta • povtláčať • potískať (postupne)

2. násilím spôsobiť prijatie niečoho • vtlačiť: vtisli, vtlačili mu pocit menejcennosti • natisnúť • vnútiť • nanútiť: vtisnúť niekomu cigaretu do úst; vnútiť jedlo dieťaťu; nanútili, natisli jej ho za ženícha • kniž. naoktrojovať: naoktrojovať niekomu myšlienku na pomstu • nadiktovať: nadiktovali nám kapituláciu

zastrčiť sunutím niečo niekam vložiť, obyč. s cieľom schovať, skryť • vopchať • strčiť • vstrčiť: (za)strčiť, vopchať, vstrčiť ruky do vrecák, meč do pošvy • hovor. zastrknúť: zastrkol kolík • zasunúť • vsunúť (sunutím umiestniť): zasunúť, vsunúť kľúč do dverí • zastoknúť (tak, že niečo pevne stojí): zastokol paličku do zeme, kvet do vlasov • votknúť • expr. štúriť: votknúť, štúriť si nôž za sáru • vtlačiť • vtisnúť: list si vtlačila, vtisla, zastrčila za blúzku • tech. zaústiť (zasunúť, zapojiť rúry) • zastrkať • postrkať • pozastrkovať • pozastrkávať (postupne al. na viaceré miesta)

svietiť 1. vydávať, vyžarovať svetlo • žiariť: hviezdy na oblohe jasno svietia, žiaria • blikať • blikotať • mihať sa • mihotať sa • žmurkať (vydávať prerušované al. slabé svetlo): sviečka v tme slabo bliká, blikoce, žmurká; medzi stromami sa mihá, mihoce plamienok • prebleskovať • poet. pableskovať (svietiť v zábleskoch, chvíľami, obyč. cez niečo): z diaľky prebleskuje svetlo • horieť: žiarovka, lampa horí • nár. sviecať (Rysuľa) • žmúriť • expr.: sliepňať • škamrať • škamriť (slabo svietiť): žiarovka v kúte slabo žmúri, sliepňa, škamre • expr. vysvecovať (ustavične, dlho svietiť): pouličné lampy vysvecujú celý deň

p. aj svetielkovať

2. p. blýskať sa 1 3. p. prekážať 1

žmúriť 1. privierať oči al. pozerať cez privreté oči: žmúri do slnka • prižmurovať • požmurovať (prerušovane žmúriť)

2. p. svietiť 1

šetriť 1. obmedzovať spotrebu niečoho, zbytočne nemíňať, neplytvať (op. plytvať) • sporiť: šetriť, sporiť energiou, silami; šetrí, sporí na platoch pracovníkov • hovor.: šporovať • šporiť • gazdovať: šporuje, šporí, gazduje s časom • hovor. expr. troškáriť (nebyť štedrý, veľkorysý): netroškáril, obdaril ma bohato • expr. škrtiť (úporne šetriť): škrtí na jedle, na platoch • nár. škrvačiť (Tajovský) • hovor. ľutovať: neľutuje námahu, peniaze • nár. žgrvániť

2. robiť finančné úspory, zhromažďovať peniaze, majetok (op. rozhadzovať) • sporiť • odkladať • ukladať: šetriť, sporiť, odkladať na auto • hovor.: šporiť • šporovať: šporí si, šporuje si do pokladničky • expr.: stískať • utískať (po troche) • expr.: skrbliť • skrbiť: skrb(l)í pre vnuka po stovke • pren. expr. sušiť (nevydávať peniaze) • expr.: honobiť • zhŕňať • zháňať (vo veľkom): honobí, zhŕňa, zháňa majetky • pejor.: žgrlošiť • žgrlačiť • žgrliť • žgŕňať • žgrloniť • držgrošiť • skývražiť • skuhrať • skuhriť (nadmieru, prepiato šetriť): celý život žgrlošil; skývražil, skuhral, skuhril, a nič z toho nemal • expr.: skupániť • skúpiť (nerozumne šetriť): Neskupáňte a dajte deťom!

3. dávať pozor, aby sa niekto, niečo predčasne neopotreboval(o), nepoškodil(o), neničil(o) • chrániť: zdravie si treba šetriť, chrániť; šetriť, chrániť zeleň • hovor.: šanovať • šianať: muža si šanuje, šiana • opatrovať • expr. peľhať (zahŕňať starostlivosťou)

troškáriť 1. p. živoriť 2. p. šetriť 1

živoriť žiť, jestvovať v zlých životných podmienkach (o ľuďoch, o rastlinách, aj o veciach); žiť v núdzi, v biede (o ľuďoch) • biediť • expr.: bedačiť • bedárčiť: ľudia na predmestí živorili, biedili, bedačili z malého platu; stromy živorili bez vlahy • hovor. expr. vegetovať: ku koncu mesiaca sme už iba vegetovali • expr. príštipkárčiť: príštipkárčil ako opravár obuvi • nár. hriebať (Kálal) • trpieť núdzu • expr. trieť biedu: počas vojny obyvateľstvo trpelo núdzu, trelo biedu • hovor. expr.: troškáriť • trochárčiť • trocháriť: troškária, trochária na malom majetku • expr.: žobráčiť • brdárčiť • kniž. strádať: celý život strádali • expr. ziabnuť: ziabnuť na malom plate (Jesenská) • fraz.: žiť zo dňa na deň • žiť z ruky do úst • žiť ako ryba na suchu

šmelinárčiť, šmelináriť, šmeliť p. obchodovať

trochárčiť, trocháriť p. živoriť

uhospodáriť p. ušetriť 1

ušetriť 1. obmedzením spotreby niečoho al. robením úspor nahromadiť • usporiť: ušetriť, usporiť stavebný materiál; ušetrené, usporené peniaze • hovor. ušporovať: ušporovať na byt • našetriť • nasporiť (získať šetrením, obyč. peniaze): našetril, nasporil si peknú sumu • hovor.: zošporiť • zošporovať • zašporiť • zašporovať: kúsok chleba som si zošporoval z obeda; zošporiť, zošporovať, zašporiť, zašporovať si pár korún na dovolenku • hovor.: zgazdovať • nagazdovať • zhospodáriť: mladí si už čosi zgazdovali, nagazdovali • zried. uhospodáriť: uhospodárené peniaze • prisporiť • hovor. prigazdovať (ušetriť menšie množstvo): niečo som si v zahraničí prisporil, prigazdoval • hovor. zašanovať: zašanoval si ešte pár dolárov • odložiť (si): každý mesiac (si) odloží tisícku • expr.: nastískať • utisnúť • naskrbliť (ťažko ušetriť): nastískala, utisla trocha peňazí • expr.: nahonobiť • nazhŕňať • nazháňať (získať peniaze, majetok prepiatym úsilím) • pejor.: nažgrlošiť • nažgrliť

2. chránením, ochranou a pod. zachovať; mať ohľad na niekoho • uchrániť • ochrániť: treba aspoň nábytok ušetriť, uchrániť, ochrániť pred ohňom; nikoho neušetrí pred svojím hnevom • hovor.: ušanovať • ušianať • zašianať: chce ušanovať, ušianať deti pred hádkami

ukradnúť neoprávnene si privlastniť cudzí majetok, cudziu vec • odcudziť: ukradnúť, odcudziť auto, obraz, cenné listiny • expr. potiahnuť (obyč. menšiu vec a príležitostne): nebadane potiahne susedovi pero • subšt.: šlohnúť • grajfnúť • čajznúť • pajznúť • piznúť: šlohnúť, grajfnúť peňaženku, knihu; niekto mi čajzol, pajzol hodinky • hovor. expr. šibnúť: potajomky nám šibli korisť • expr.: uchmatnúť • uchytiť • polapiť • pochytiť • expr. zried. ukváriť (neoprávnene, tajne vziať; je oslabená okolnosť, že ide o krádež): uchmatne, uchytí, čo vidí; je to ukvárené ovocie • expr. popchnúť: sliedili, čo by sa dalo popchnúť (Ondrejov) • ulúpiť (ukradnúť lúpežou, násilím): z bytu ulúpili peniaze a šperky • ukoristiť (vziať ako korisť): pri svojich dobrodružných výbojoch vojaci ukoristili veľa cenností • hovor. expr. vyfúknuť (pripraviť niekoho o niečo): vyfúkol mu miesto • pokradnúť • rozkradnúť • porozkrádať (väčšie množstvo; postupne, po častiach): zariadenie chaty sa časom pokradlo, rozkradlo, porozkrádalo • zastar. pojať: z voza mu pojali plátno

ukváriť p. ukradnúť

usmiať sa úsmevom prejaviť obyč. príjemné pocity • pousmiať sa: dieťa sa na matku šťastne, previnilo usmialo, pousmialo • expr.: uškeriť sa • zaškeriť sa • zaškňúriť sa: uškeriť sa, zaškeriť sa pod fúzy • expr.: uškrnúť sa • uškľabiť sa • zaškľabiť sa • zaškrnúť sa • uškľabnúť sa • uškŕliť sa (obyč. posmešne, zlomyseľne) • zried. zagrimasiť sa (Hudec; usmiať sa s grimasou) • zazubiť sa • expr.: vyceriť sa • vyškeriť sa • zaceriť sa (usmiať sa a pritom ukázať zuby): zazubil sa, zaceril sa na nás

porov. aj smiať sa

zaškňúriť sa p. usmiať sa

zhospodáriť p. ušetriť 1

vopchať sa 1. expr. (o človeku) dostať sa do niečoho, dovnútra, niekam s istým úsilím • expr.: strčiť sa • vstrčiť sa • vliezť • zaliezť: vopchal sa do dverí, strčil sa, zaliezol pod perinu • vtisnúť sa • vtlačiť sa • zried. vtiesniť sa (s väčším úsilím): vtlačil sa do kúta • vtesnať sa: do auta sa vtesnali šiesti • expr.: vpichnúť sa • šuchnúť sa • všuchnúť sa • štúriť sa • vštúriť sa (rýchlo): všuchol sa dnu • vsunúť sa (pomaly) • zried. vsuť sa (Hviezdoslav): vsunul sa pod posteľ • natisnúť sa • natlačiť sa • expr.: vteperiť sa • napchať sa • vtrepať sa • vpratať sa (vo väčšom množstve): všetci sa vtrepali, napchali do člna • kniž. zastar. všantročiť sa: hocikto sa môže všantročiť do domu

p. aj vojsť

2. p. vliezť 1 3. p. zmestiť sa

vštúriť sa p. vopchať sa 1

vtisnúť sa tlakom, tískaním sa niekam dostať • vtlačiť sa: vtisli sa, vtlačili sa medzi dav • vstrčiť sa • vopchať sa: ešte sa stihli vstrčiť, vopchať do autobusu • vsunúť sa: vsunúť sa do otvoru dverí • vtesnať sa • zried. vtiesniť sa (tesne sa umiestniť): do izby sme sa všetci vtesnali • expr.: vpratať sa • vštúriť sa: žiaci sa vpratali, vštúrili do autobusu • napchať sa • natlačiť sa: za krk sa mu napchalo, natlačilo ihličie • vtrieť sa • votrieť sa • vdrať sa • vodrať sa • vdrieť sa • vodrieť sa (násilím, lesťou sa niekam dostať): v(o)trieť sa do domu • povtláčať sa • popchať sa (postupne sa vtisnúť) • zmestiť sa • vmestiť sa • pomestiť sa • expr.: popratať sa (dostať sa do istého priestoru): noha sa zmestí, vmestí do topánky; nepoprace sa všetko do kufra

vtipkáriť p. žartovať 1

žartovať 1. hovoriť al. robiť niečo, čo vzbudzuje veselosť, zábavu, čo pôsobí humorne • robiť žarty: rád s deťmi žartuje, robí s deťmi žarty; o vážnych veciach nežartuj • vtipkovať • robiť vtipy (najmä slovne): vtipkuje, robí vtipy na cudzí účet • hovor.: vtipkáriť • špásovať: vtipkária, špásujú o všetkom • hovor. zastar. vicovať (Timrava) • hovor. figľovať (vzbudzovať veselosť najmä veselými kúskami) • hovor. zastaráv. furtáčiť • subšt. švandovať • subšt. a vulg. srandovať (najmä slovne) • expr. laškovať (robiť samopašné kúsky, slovné hračky a pod.): mladí laškujú • prekárať (dobromyseľne podpichovať): chlapci prekárajú spolužiačky • uťahovať si • nár. fačkovať (žartovať s iróniou): fačkovať s ľuďmi (Kukučín) • expr. frčkovať (dávať niekomu frčky) (Kalinčiak)

2. (obyč. v zápore) ľahkomyseľne zaobchádzať s niečím • zahrávať sa • zahrávať si • pohrávať sa: s ohňom sa nežartuje, s ohňom sa netreba zahrávať, pohrávať • brať naľahko: svoje poverenie nesmieš brať naľahko, s poverením nežartuj

vybúriť p. vyrušiť

vyrušiť rušivo zasiahnuť do stavu pokoja niekoho al. do istej činnosti niekoho • vytrhnúť: vyrušiť, vytrhnúť niekoho zo zamyslenia, zo sna • vybúriť • vyburcovať (zo spánku) • nár. vyskubnúť (Figuli) • fraz. vyviesť z rovnováhy/z miery/z konceptu (veľmi vyrušiť, vzrušiť) • znepokojiť (vyvolať nepokoj): znepokojilo nás klopkanie na dvere; nič ho tak ľahko neznepokojí • pristihnúť • prichytiť • dochytiť • dolapiť • prekvapiť (vyrušiť pri nedovolenom čine): pristihnúť, prichytiť zlodeja pri čine; dochytiť, dolapiť, prekvapiť pri krádeži niekoho

vybúriť sa uvoľniť nahromadenú energiu, prekypujúce city a pod. • vyzúriť sa: víchrica sa už vybúrila, vyzúrila; vybúril sa, vyzúril sa na synovi • hovor. vyzlostiť sa (uvoľniť zlosť): mama sa už vyzlostila • zried. vyburácať sa: mládenec sa vyburáca a bude dobre • expr.: vyblázniť sa • vybesniť sa • vyskákať sa • vyzháňať sa (dosýta, dovôle sa uvoľniť hrou, vystrájaním a pod.): deti sa na dvore vybláznili, vyskákali, vyzháňali • expr. vyharcovať sa (Kukučín)

vyzúriť sa p. vybúriť sa

vyhnať 1. hnaním al. iným spôsobom donútiť odísť al. dostať na iné miesto • vyduriť: vyhnať, vyduriť dobytok na pašu; vyhnať, vyduriť zver z úkrytu • hovor. expr.: vykúriť • vyprášiť • vyprať: vykúriť nepriateľa; vyprášiť, vyprať niekoho z izby • vykadiť (vyhnať dymom): fajkou nás vykadil z izby • vyštvať • vypudiť • vytlačiť • vytisnúť (štvaním, násilím, prenasledovaním): vyštvať, vypudiť z domu rodičov • hovor. vysúdiť: vysúdili ho z domu • expr.: vysánkovať • vyklať • vyštuchať • vypšikať • vyšikovať • vypšochať • vypratať: vysánkovať, vyštuchať, vypratať podnájomníka; vypšikať niekoho zo služby • vymanévrovať (manévrovaním dostať preč): vymanévrovali ho z pozície • expr.: vysocať • vysotiť (socaním, násilím vyhnať): vysocali ho na ulicu • vyhodiť • hrub.: vykopnúť • kopnúť (surovo vyhnať) • hovor.: vykorbáčovať • vyšibať (vyhnať korbáčom): vykorbáčovať psa z dvora • expr.: vymlátiť • vytrieskať (údermi, bitím vyhnať): vytrieskam z teba dušu • zohnať • zduriť (vyhnať dolu odniekiaľ): zohnala, zdurila syna z postele • vyplašiť (plašením vyhnať): vyplašiť z kríka zajaca • vytopiť (zaplavením vyhnať): vytopiť sysľa • vypovedať • vyhostiť • vyvrhnúť • vykázať (zakázať niekde pobyt, prinútiť opustiť isté miesto): vyhnať, vypovedať, vyhostiť prisťahovalcov; vykázať z budovy • vypravotiť (pravotou, súdne vyhnať): rodinu vypravotili z domu • expr. vyhuckať (Dobšinský) • expr. vypoklonkovať (vyhnať predstieraním zdvorilosti) • expr. vyráčiť • expr. vykliať (vyhnať kliatím): mať ho vykliala z domu • odpraviť • odohnať • pohnať: nápadníka odpravila, odohnala, pohnala • povyháňať (postupne) • nespis. vystrnadiť

2. (o rastlinách) pustiť výhonky • vypučať • vyrásť • narásť: kýpeť stromu už viac nevyhnal, nevyrástol; na jar vypučal orgován • expr.: vyšibať • vyšibnúť: trávička už vyšibala; vyšibnuté nové prúty • vybehnúť • vyhúknuť (prudko, bujne vyhnať): na hriadkach vybehla, vyhúkla burina • vyraziť: raž už vyrazila • vymetať • vymiesť (vyhnať do klasov, utvoriť klasy; o obilninách a trávach) • povyháňať (postupne)

3. p. odstrániť 2 4. p. vytiahnuť 3

vyhodiť 1. hodením, prudkým pohybom dostať von al. do výšky • expr. vyšmariť: vyhodil, vyšmaril loptu z obloka • kniž. al. odb. vymrštiť: vymrštiť oštep • trhnúť • expr. zvirgať (prudko pohnúť časťou tela dohora): trhnúť hlavou; kozľa zvirgalo nohami • expr.: vykydnúť • vykydať • vykycnúť (obyč. niečo polotekuté, sypké): vykydnúť smeti • vyhádzať • povyhadzovať (postupne, viac vecí)

2. expr. energicky prinútiť na odchod z nejakého miesta, zo zamestnania a pod. • vykázať • vyhnať • vypudiť: vyhodiť, vykázať, vyhnať niekoho z miestnosti • vysotiť • vystrčiť: vysotila, vystrčila ženu z izby von • expr. vykúriť • fraz. ukázať niekomu dvere • vylúčiť • expr.: vyšupnúť • vyrútiť • vyraziť (obyč. zo školy, z kolektívu) • prepustiť • expr. vyliať (zo zamestnania) • hrub.: vykopnúť • kopnúť: (vy)kopli ho z klubu za spreneveru peňazí • vyvrhnúť: vyvrhli ho zo spoločnosti • vyhádzať • povyhadzovať (postupne, viacerých)

3. uviesť do hry (obyč. pri hre v karty) • vyniesť: vyhodiť, vyniesť tromf • dať • vydať

4. p. minúť 1

vykúriť p. vyhnať 1

vykúriť sa p. zmiznúť 3

zmiznúť 1. stať sa, urobiť sa neviditeľným, ocitnúť sa mimo dohľadu • stratiť sa: postava zmizla, stratila sa za dverami; stratiť sa v tme, bez stopy • schovať sa • skryť sa • ukryť sa: mesiac sa schoval, skryl za oblak; pred prenasledovateľmi sa ukryl v dave • stratiť sa z obzoru: pašeráci sa akosi stratili z obzoru • expr. prepadnúť sa: zlodej sa mi pred očami prepadol

2. expr. opustiť rýchlo nejaké miesto; rýchlo, nebadane odísť • odpadnúť: prekážky, zábrany odpadli • vytratiť sa • stratiť sa: zmiznúť, vytratiť sa z domu, zo zasadnutia • padnúť (prestať pôsobiť, platiť): bariéry padli • hovor. expr.: vypariť sa • odpratať sa • odpáliť: z oslavy sa vyparili, odpratali veľmi zavčasu; odpálil za roh, aby ho nedobehli • hovor. expr.: zdúchať • zdúchnuť: zdúchnuť z domu • zutekať • ujsť: zutekať, ujsť spred komisie • expr.: ufujazdiť • ufrknúť • ufrngnúť • ubrnknúť (rýchlo odísť) • hovor. expr. vypadnúť • fraz. expr. vziať nohy na plecia

3. prestať jestvovať • stratiť sa • vymiznúť • zaniknúť: staré zvyky sa časom stratili, zmizli, vymizli • vytratiť sa • pominúť sa • prejsť (o stavoch, citoch a pod.): bolesť sa pomaly vytratila, pominula, prešla • hovor. expr. vypariť sa: strach sa zrazu vyparil • kniž.: vyprchať • vypŕchnuť: odvaha rýchlo vyprchala; zlosť z neho pomaly vypŕchne • pohasnúť: smiech pohasol, túžba pohasla • expr. zakapať: voľakedajšie remeslá nenávratne zakapali; kiež hnevy medzi nami zakapú • hovor. vykapať: tolerancia ešte nevykapala • zapadnúť: pieseň zapadla do zabudnutia • zísť • zliezť • skapať: sneh z vŕškov zišiel, zliezol, skapal • rozplynúť sa • rozptýliť sa (pomaly zmiznúť): hmla sa doobeda rozplynula; starosti sa rozptýlili • hovor. vykúriť sa: starosť sa pomaly vykúrila z hlavy • poprechádzať • poprechodiť • postrácať sa • pomiznúť • potratiť sa (postupne zmiznúť): hnevy už poprechádzali, pomizli

zabaviť sa 1. stráviť čas zábavou, hrou, žartovaním a pod. • pobaviť sa: rád sa zabaví, pobaví na diskotéke • rozptýliť sa • rozveseliť sa (zbaviť sa zlej nálady, vypätia a pod. nejakou príjemnou činnosťou): po robote sa ide rozptýliť von; Ako vás mám rozveseliť? • pohrať sa • zahrať sa (chvíľu sa zamestnať hrou) • expr. pobavkať sa (obyč. o deťoch) • expr. polaškovať (si) • požartovať (si) • hovor. expr. pošpásovať (si) (veselo, žartmi sa zabaviť) • potešiť sa (chvíľu prežívať pocit radosti): potešil sa s návštevou • pozabávať sa (chvíľu sa zabaviť): pozabávať sa s kamarátkami • expr.: zahýriť si • vyraziť si • fraz. vyhodiť si z kopýtka (oddať sa bujnej, neviazanej zábave): mladí si šli zahýriť, vyhodiť z kopýtka • hovor.: zamulatovať si • zaflámovať si (zabaviť sa pri výdatnom pití alkoholu) • vyzabávať sa (dosýta sa zabaviť)

2. priveľa času venovať niečomu, obyč. namiesto inej potrebnej činnosti • zdržať sa • stratiť čas: zabavili, zdržali sme sa u susedov; stratil som s tebou veľa času, zabavil si ma • pribaviť sa (ostať dlhšie ako treba): pribaviť sa s kamarátmi

zahýriť si p. zabaviť sa 1

zachmáriť sa p. zamračiť sa

zamračiť sa pokryť sa mrakmi (o oblohe; op. vyjasniť sa); zatváriť sa nevľúdne, ustarostene, nahnevane (o človeku; op. vyjasniť sa) • zachmúriť sa • zachmáriť sa: obloha sa podvečer zamračila; zachmúril sa nad synovým vysvedčením • kniž. zakaboniť sa • spochmúrnieť • zried. ochmúrnieť: nebo sa zakabonilo, ochmúrnelo; zakabonený pohľad • zaoblačiť sa • zatiahnuť sa (o oblohe) • primračiť sa (trocha) • stemnieť • stemniť sa • potemnieť (pokryť sa tmavými oblakmi; veľmi sa nahnevať): obloha odrazu stemnela; jeho pohľad stemnel, potemnel • zmraštiť sa • zvraštiť sa • zmŕštiť sa • zried. zamraštiť sa • zamŕštiť sa • omraštiť sa (o tvári) • hovor. zaškarediť sa • expr. zamosúriť sa (o človeku): s nevôľou sa na nás zaškaredil; zamosúril sa, keď sa mu neurobilo po vôli • kniž. zastar. zasmušiť sa

zachmúriť sa p. zamračiť sa

zmraštiť sa 1. dať tvár do vrások, skriviť sa do grimasy • zvraštiť sa • zmŕštiť sa • zmrštiť sa: zmraštil sa, zvraštil sa od hnusu; zmŕšti sa odporom • stiahnuť sa • zhúžviť sa (o tvári): tvár sa mu stiahla, zhúžvila do grimasy • zachmúriť sa • zamračiť sa • zried.: ochmúrnieť • omraštiť sa (zatváriť sa nevľúdne): zachmúriť sa, zamračiť sa od nevôle • expr.: zamosúriť sa • zaškarediť sa • kniž. zakaboniť sa (výrazom tváre vyjadriť nevôľu) • expr. zoškľabiť sa (znetvoriť sa do grimasy)

2. stratiť na objeme, plnosti • zvraštiť sa • zmŕštiť sa • zmrštiť sa • scvrknúť sa: pomaranč sa celkom zmraštil, zvraštil, scvrkol • zvraskať sa • zvráskať sa: ovocie sa zvraskalo • zosušiť sa • zoschnúť (sa) • zošúveriť sa (pôsobením sucha al. veku zmenšiť svoj objem): pokožka sa od slnka zosušila, zošúverila • zvráskavieť • zvráskovatieť (o pokožke) • spľasnúť • spľasknúť (naraz zmenšiť svoj objem) • lek. kontrahovať sa • stiahnuť sa: svalstvo sa kontrahuje, stiahne • vycivieť • scivieť: vycivená, scivená tvár

zamoriť 1. rozmnožením niečoho škodlivého postihnúť zdravie, prostredie a pod. • nakaziť: zamoriť, nakaziť triedu infekciou žltačky • znečistiť: znečistiť kraj dymom • expr.: zanešváriť • zaplieniť: hmyz zaplienil, zanešváril dom • hovor. nainfikovať: pôdu nainfikovali umelé hnojivá • napadnúť: polia napadli kobylky

2. p. zabiť 1

zanešváriť p. zamoriť 1, zašpiniť

zaniesť 1. nesením al. technickým prostriedkom premiestniť niekam (op. priniesť) • odniesť: zaniesť, odniesť niekomu batožinu, obed • dopraviť: dopravím vám to až domov • prepraviť (z miesta na miesto): električka vás prepraví úplne k inštitútu • zavliecť (ťažko, s námahou): zavliekol kufor do úschovne • zaviesť • odviesť (vedením) • odprevadiť: deti treba zaviesť, odviesť, odprevadiť do škôlky • zaviezť • odviezť (dopravným prostriedkom): zaviezli, odviezli starého otca na vyšetrenie • ponosiť • pozanášať • povnášať (postupne, viac vecí): ponosiť, pozanášať šaty do čistiarne; povnášala bielizeň dovnútra

2. kniž. pričiniť sa o uplatnenie, dodanie niečoho (konkrétneho i abstraktného) • vniesť: zaniesť, vniesť do vecí poriadok • zaevidovať • zapísať • zaznačiť • zaknihovať • zaúčtovať (do knihy, do zoznamu a pod.) • priniesť: vniesť, priniesť do spoločnosti radosť, rozkol

3. pokryť nánosom, vrstvou niečoho • zanosiť: voda zaniesla, zanosila dno bahnom • upchať • zapchať (nánosom urobiť nepriepustným): potrubie upchala, zapchala nečistota • znečistiť • zašpiniť • zanečistiť • expr.: zanešváriť • zavláčiť • hovor. expr.: zanekľúdiť • zaprasiť • zahnusiť • hrub. zasviniť: dlážka znečistená, zašpinená blatom • pozanášať (postupne): prieplav pozanášaný pieskom

zašpiniť prikryť špinou, nečistotou • znečistiť • ušpiniť • pošpiniť: zašpiniť, ušpiniť, znečistiť si ruky, pošpiniť si šaty • zamazať • umazať: tvár máš zamazanú, umazanú od sadzí • zried. zanečistiť • expr.: zašpintať • pošpintať • hovor. expr.: zapískať • upískať • zavláčiť • uvláčiť • zašubrať • ušubrať • zafúľať • ufúľať • pofúľať (pri častom nosení, používaní) • zamastiť • umastiť • expr.: zasmoliť • usmoliť (zašpiniť mastnotou): zamastený klobúk, usmolené rukavice • premastiť (veľmi zašpiniť mastnotou): premastený golier • obchytať • ochytať • ohmatať • expr.: obchytkať • ochytkať (zašpiniť chytaním) • hovor. expr.: zababrať • zapaprať • zbabrať • ubabrať • pobabrať • zafafrať • sfafrať • zamachliť • umachliť • zamachrať (zašpiniť niečím polotekutým): dieťa sa celé zababralo, zamachlilo čokoládou, lekvárom • expr.: zakvackať • zakväckať • zakvickať • zakyckať • zakeckať • ukvackať • ukvickať • pokvackať • pokyckať • okvackať • okyckať • pokvasiť • zafliaskať • ofliaskať • zafŕkať • zafľúskať (kvackaním zašpiniť, zašpliechať špinou): zakvackať, ukvackať si košeľu polievkou; auto zafliaskané, ofliaskané blatom • expr.: zacápať • scápať • zacapkať • zacápkať • zapáckať • zagebriť • ugebriť • pogebriť (zašpiniť niečím tekutým): topánky si zacápal v tráve; fúzy ugebrené, zagebrené omáčkou • expr.: zabrýzgať • ubrýzgať • zanešváriť • znešváriť • zagabať • ugabať • hovor. expr.: zanekľúdiť • zacundrať (veľmi zašpiniť): zabrýzganý obrus; celý sa pri robote zanešváril, zagabal, zanekľúdil • expr. al. hrub.: zakydať • pokydať • ukydať • okydať • obkydať • zaprasiť • zasviniť • usviniť (veľmi zašpiniť) • expr. zried. zaškriatať (Jesenská) • hovor. expr.: zaváľať • uváľať: kabát má vzadu celý zaváľaný, uváľaný • expr.: došpiniť • dováľať • doriadiť • domazať • dobabrať • domastiť • dochytať • domachliť (silno, celkom zašpiniť) • expr.: zahnusiť • zabridiť • zbridiť (zašpiniť niečím, čo vzbudzuje hnus): kút zahnusiť, zabridiť výkalmi • kniž.: zabrudiť • zbrudiť (Hviezdoslav, Kukučín) • zablatiť (zašpiniť blatom) • zasmetiť (zašpiniť smeťami) • zadymiť • začmudiť • začadiť • zakadiť (zašpiniť dymom): zadymené, začmudené steny • začierniť • učierniť (zašpiniť sadzami, dymom a pod.) • poškvrniť • zaškvrniť • pomazať • hovor.: zafľakovať • pofľakovať (zašpiniť fľakmi, škvrnami): prestieradlo zafľakované, pofľakované krvou; dieťa si čokoládou pomazalo košieľku; nové šaty poškvrniť vínom • zahnojiť (znečistiť hnojom): zahnojená chodba • zaniesť (pokryť nežiaducou vrstvou): komín zanesený sadzami • niž. hovor.: obondiať • zaondiať • zatentovať • vulg.: obsrať • osrať • zasrať (zašpiniť výkalmi)

zamosúriť sa p. zamračiť sa

znešváriť p. zašpiniť, zneuctiť 1

zneuctiť 1. zbaviť cti, úcty, vážnosti a pod. • zhanobiť • znevážiť: zneuctili, zhanobili pamätník obetiam vojny; zneuctiť, znevážiť dôstojnosť človeka • kniž. sprzniť • zastaráv. znectiť • pren. opľuť: znectiť, opľuť rodinné meno • znesvätiť (zneuctiť niečo, čomu sa prikladá posvätná úcta): znesvätiť kaplnku; znesvätenie pozostatkov • dehonestovať • zdehonestovať (znížiť vážnosť, úctu niekoho, niečoho): (z)dehonestovanie práce kolegov • diskreditovať • zdiskreditovať (obrať o dôveru, vážnosť, česť): spisovateľa verejne (z)diskreditovali • pohaniť • potupiť • spotupiť • pošpiniť • poškvrniť • expr. znešváriť: pohaniť, potupiť svoj rod; pošpiniť, poškvrniť, znešváriť všetko, čo bolo sväté • kniž. sprofanizovať: chlapi všetky ušľachtilé city sprofanizovali • kniž.: podeptať • zdeptať • pošliapať: neváhali pošliapať zákon; zdeptať, podeptať ľudskú dôstojnosť • uraziť • pokoriť • ponížiť (veľmi ublížiť na cti): urazil jeho predkov; cíti sa hlboko pokorený, ponížený

2. p. znásilniť

znepriateliť uviesť do nepriateľstva, sváru, vniesť nepriateľstvo, hnev medzi niekoho • rozhnevať • rozvadiť • znesváriť • rozoštvať • expr. rozhašteriť: znepriateliť, rozhnevať susedov; dedičstvo ich rozvadilo, rozoštvalo • pohnevať: vedúceho si nehodno pohnevať • odpudiť (vzbudiť odpor): svojím správaním odpudil všetkých

znesváriť p. znepriateliť