Synonymá slova "ret" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 32 výsledkov (1 strana)

  • hlúpy 1. ktorý má slabé rozumové schopnosti; prezrádzajúci hlúposť, obmedzenosť (op. múdry) • sprostý: je hlúpy, sprostý ako poleno; viesť hlúpe, sprosté rečinechápavýtupýťarbavýťažkopádny (pomaly, ťarbavo mysliaci; ťažko chápajúci, učiaci sa; op. chápavý, bystrý): nechápavý, tupý, ťarbavý, ťažkopádny žiak; tupé tváreexpr. tupohlavýobmedzenýprimitívnykniž. stupídnypejor. bezduchý: obmedzení, primitívni ľudia; stupídny, bezduchý prejavzried.: duchaprázdnyduchapustýexpr.: zadubenýzadebnenýidiotskýimbecilnýdebilnýkreténsky: idiotský, kreténsky výraz v tváriretardovanýzaostalý (mentálne) • hlupáckysubšt. blbý • prázdny (duševne) • expr.: vykradnutýdutý: prázdna, vykradnutá, dutá hlavanár. krepýpren.: tvrdýdúpny; nasprostastýprihlúplyprisprostýnahlúplysubšt.: pripečený • prihoretý • prihorený (trocha sprostý, hlúpy) • neinteligentnýnemúdry (ktorému chýba inteligencia; op. inteligentný, múdry) • nelogický (ktorému chýba opodstatnenie, logika; op. logický): neinteligentné správanie; nemúdre, nelogické krokynevzdelaný (bez vzdelania) • nedôvtipnýnedômyselný (op. dôvtipný, dômyselný) • hovor. expr. včerajší: nie som včerajšíneskúsenýmladý: si ešte hlúpy, neskúsený, mladýnezmyselnýnerozumnýexpr.: chumajskýsomárskylajošskýsprostácky: nezmyselný, nerozumný, somársky nápadexpr. hlúpučkýprihlúpy (príliš hlúpy) • expr. truľkovský (Puškáš)

    2. p. naivný 1 3. p. nepríjemný 4. p. suchý 2


    obmedzený 1. ktorý má ohraničený duševný obzor, slabé duševné schopnosti; svedčiaci o tom • neinteligentnýnevyspelýnevzdelaný (op. rozhľadený): obmedzený, neinteligentný politik; nevyspelý, nevzdelaný pracovník; obmedzené, neinteligentné výrokyhlúpysprostýbezduchýslaboduchýfraz. kniž.: chudobný duchomchudobný na duchu (op. múdry): hlúpy, sprostý, bezduchý študent; autor chudobný duchom, chudobný na duchutupýkniž. stupídnypejor. primitívny (značne obmedzený): mať tupé, stupídne, primitívne spôsobyzaostalý (duševne) • retardovaný (mentálne) • expr.: zadebnenýzadubený: zaostalá, zadubená mládež; zaostalé, (mentálne) retardované dieťa; zadebnené, zadubené názoryjednostrannýúzkyúzkoprsý (posudzujúci veci z jedného hľadiska al. z malého počtu hľadísk; op. široký): obmedzený, úzkoprsý človek; jednostranný, úzky pohľad na vec; obmedzený, úzky duševný obzormalomeštiackykniž. filisterský (s plytkým životným cieľom): malomeštiacky, filisterský prístup k životumalicherný (lipnúci na maličkostiach; op. veľkorysý): obmedzený, malicherný byrokratpejor. úbohý: úbohé správanie sakonzervatívnyspiatočnícky (ktorý nemá schopnosť prijímať niečo nové): konzervatívne, spiatočnícke teóriedogmatickýdogmatársky (nepripúšťajúci námietky, pochybnosti): dogmatický názorexpr. kocúrkovský: kocúrkovské mravy

    2. p. ohraničený, malý 1, úzky 2


    retardovaný p. spomalený, zaostalý


    spomalený ktorý má menšie tempo oproti pôvodnému, prirodzenému a pod. (op. zrýchlený) • pomalší: spomalený, pomalší pohyb, rastoneskorenýodb. retardovanýzaostávajúci: retardovaný, zaostávajúci vývin; oneskorené reflexy

    porov. aj zaostalý


    zaostalý ktorý nedosahuje súčasný štandard (najmä v poznaní) • nevzdelaný (op. vzdelaný): zaostalý, nevzdelaný človekexpr.: zadebnenýzadubený: zadebnený primitívnevyspelýnerozvinutýslaboduchý (op. vyspelý, rozvinutý): nevyspelé hospodárstvoskostnatenýexpr. zaspatý (ktorý dosiahol istú úroveň a na nej zostal, ktorý sa už ďalej nevyvíja): skostnatené názory; skostnatený, zaspatý priemyselnedorastený: nedorastený odborníkzakrpatenýpejor.: krpčiarskyprovinčnýprovinciálnyzápecnícky: má zakrpatený, provinčný obzor poznaniaobmedzenýúzkoprsý (bez širšieho rozhľadu): obmedzené, úzkoprsé rečiretardovaný (mentálne zaostalý): retardovaný vývin, retardované dieťazastaranýspiatočníckyfilisterskýmalomeštiacky (op. moderný, pokrokový): zastarané, spiatočnícke názorytemnýtmársky: temné časy


    retardovať p. zdržať 2


    zdržať 1. zabrániť v zamýšľanom odchode • zadržať: hostí sme ešte na chvíľu zdržali, zadržalizabaviťpribaviťpridržať (trocha zdržať): u susedov ma zabavili, pribavili dobrú pol hodinku; pridržali ma ešte, aby som neodišiel

    2. spôsobiť oneskorenie niekoho, niečoho v nejakej činnosti • zabrzdiťzhamovaťzahamovať: dopravná nehoda zdržala, zabrzdila, z(a)hamovala náš príchodzhatiť: zhatiť vojsko pri ústupespomaliť (spôsobiť pomalší priebeh): spomaliť tempo žatvysubšt. zhaltovať (Beňo)kniž. retardovať (nedok.): retardovať vývin

    3. vôľou prekonať (city, telesné stavy) • zadržaťpremôcťpotlačiťovládnuť: ledva z(a)držala, premohla, potlačila slzy; nemohol ovládnuť smiechzahatať: chcel zahatať príval rečizatajiťzakryť: zatajiť, zakryť plač


    poradie usporiadanie, zoradenie, radenie za sebou • postupnosť: časové poradie, časová postupnosť; zachovať poradie, postupnosťporiadok: porozprávať všetko po poriadkurad: byť na radesled: sled úkonovpostup (časové poradie): postup myšlienokreťaz (poradie vo viac-menej súvislom páse): deti sa usporiadali do reťazezástup (voľné zoradenie jednotlivcov za sebou): stáť v zástupehovor. šor: postaviť sa do šoru

    p. aj rad1 1


    rad1 1. skupina jednotlivcov al. vecí usporiadaných v jednej línii za sebou al. vedľa seba: rad cvičencov, domovkonvojkolóna (dlhý rad, obyč. vozidiel): konvoj, kolóna áutšík (usporiadaný rad): pochodovať v šíkochreťaz (sled osôb, vecí al. javov vo viac-menej súvislom páse): reťaz detí, motocyklov; reťaz spomienokšpalier (dva rady ľudí lemujúcich cestu, priechod a pod.): prejsť špalieromzástup (zaradenie jednotlivcov za sebou): vyrovnané zástupyhovor. front (rad ľudí čakajúcich na niečo): stáť vo fronte na vstupenky do divadlahovor. šor: postaviť sa do šoruhovor. expr. štrúdľa: pred štadiónom stojí štrúdľa divákovpren. had (dlhý rad): had vozidiel

    2. p. spoločnosť 2 3. p. množstvo 2 4. p. poradie 5. p. ulica


    reťaz 1. p. putá 2. p. rad1 1, poradie


    putá prostriedok, obyč. železný na sputnanie • okovyželezá: mať na rukách putá, okovy, železá; doviesť niekoho v putách, v okovách, v železáchreťaze: dať vraha do reťazí


    radiť2 usporadúvať podľa nejakého poriadku do istého celku • zoraďovať: učiteľ radil, zoraďoval deti do dvojstupuzoskupovaťgrupovať (radiť do skupín): velitelia zoskupovali vojakov do jednotiek; grupovali nás podľa vekuzaraďovať (radiť na príslušné miesto): zaraďovať študentov do krúžkovrovnaťzarovnávaťvyrovnávaťnarovnávať (radiť pravidelne vedľa seba): rovnal, zarovnával knihy na poličkezačleňovaťvčleňovaťvraďovaťzatrieďovaťzadeľovať (radiť do rovnorodého celku): začleňovali pretekárov do družstiev; medzi zlých autorov ho vraďovali neprávomhovor. zapájaťzried. vpájať: rád sa zapájal, vpájal medzi najlepšíchreťaziťnadväzovať (radiť za sebou, a tak vytvárať neprerušený sled): reťaziť, nadväzovať jednotlivé kompozičné prvky


    reťaziť p. radiť2


    reťaziť sa p. spájať sa 1


    spájať sa 1. dávať sa dovedna, dokopy, do celku • spojovať sa: chodníky sa na konci hory spájajú, spojujúzlučovať sa: dva kolektívy sa zlúčilischádzať saschodiť sazbiehať sa (utvárať jeden celok, jeden prúd): ulice sa schádzajú, zbiehajú v ostrom uhlestretať sa: chodníky sa ďalej stretajústýkať sadotýkať sa (dostávať sa tesne k sebe): rieka sa stýka s cestou, dotýka sa cestysplývaťzlievať sa (o zvukoch, farbách, citových prejavoch a pod.): hlasy splývali s hukotom lietadla; strach splýval, zlieval sa s radosťouodb. fuzionovaťkniž.: snúbiť sadružiť sa: krása sa v nej snúbi, druží s dobrotoukniž. zastar.: pojiť sareťaziť sa (spájať sa za sebou, do reťazca): atómy sa reťaziakniž. páriť sa: tma sa so svetlom páribiol. kopulovať (o bunkách)

    2. uzatvárať spojenectvo • združovať sahovor. grupovať sa: spájajú sa, združujú sa, grupujú sa v krúžku ochrancov prírodyzoskupovať saorganizovať sa: mladí sa zoskupujú, organizujú v spolkochpráv. spolčovať sapejor. spantávať saexpr. spriahať sa (spájať sa so zlým úmyslom): zistil, že viacerí sa spriahajú proti nemuhovor. kontaktovať sa (nadväzovať vzájomné styky): kontaktuje sa s mnohými ľuďmi

    p. aj spolčovať sa

    3. dostávať sa do súvislosti, spojitosti • súvisieťmať súvis: výlet sa mi spája s príjemnými zážitkami; všetko súvisí, má súvis so všetkýmvzťahovať sa (byť vo vzťahu k niekomu, niečomu): na počasie sa vzťahujú rozličné pranostiky


    nasledujúci 1. ktorý nasleduje obyč. v poradí al. v časovej postupnosti (op. predchádzajúci) • ďalší: môže vstúpiť nasledujúci, ďalší pacient; tieto úlohy splníme v nasledujúcom, ďalšom rokudruhý (nasledujúci po prvom): na druhý deň sa mal vrátiťbudúcinastávajúci (v čase; op. minulý): zanechať odkaz budúcim generáciám; v budúcom, nastávajúcom mesiaci príde otepleniekniž. následný: prejavili sa následné dôsledky chorobychem. al. pren. reťazový (ktorý je vyvolaný predchádzajúcim javom): reťazová reakcia

    2. kniž. ktorý má istú podobu, uvedenú v ďalšej časti výkladu, výpočtu, príkladu a pod. • takýtotento: postup záchranných prác bude nasledujúci, takýto: najskôr… ; správny výsledok je takýto, tento: 638 Sk


    cúvať 1. pohybovať sa smerom dozadu • ustupovať: auto cúvalo, ustupovalo, aby kolóna mohla prejsť; vojská museli ustupovať, cúvaťhovor.: curgaťcurigaťcurukať (o koňoch, o voze) • expr.: cofaťcofkať: kôň splašene curigá, cofkáexpr.: pätiťspätkovať (najmä o ľuďoch): chlapec spätkuje, pätí, lebo sa bojí bitkyexpr. račkovať (ísť dozadu ako rak) • hovor. zastar. reterovať (Šoltésová)

    2. neuskutočňovať niečo zamýšľané (a tým obyč. vyhovieť inému) • ustupovaťupúšťať: zbabelo cúval, ustupoval; cúvať, upúšťať zo svojho presvedčeniarobiť ústupky


    reterovať p. cúvať 1


    rečník kto prednáša reč, reční, najmä pri významných príležitostiach; kto vie dobre rečniť • kniž.: rétororátor: parlamentný rečník, rétor, orátor; pohrebný rétor, orátor; nie som rečník, rétor, ale rád by som povedal niekoľko slov


    rétor p. rečník


    rečníctvo rečnícke umenie; náuka o rečníckom umení • rétorikarétorstvo: študentská rétorika, študentské rétorstvo; prednášať rečníctvo, rétoriku, rétorstvo


    rétorika, rétorstvo p. rečníctvo


    krivuľa 1. nádoba so zahnutým hrdlom na destilovanie kvapalín • retorta

    2. p. palica


    retorta p. krivuľa 1


    retrográdny 1. p. spätný 2. p. spiatočnícky


    spätný ktorý smeruje späť (v priestore alebo v čase) • spiatočný: spätná, spiatočná platnosťretrospektívny (smerujúci do minulosti): retrospektívne rozprávanie deja v románeodb. vratnýzvratný: vratný, zvratný pohyb; zvratný smer vývinuodb. retrográdny: retrográdny slovníkkniž.: regresívnyregresný (op. progresívny): regresívny postuppren. račí


    spiatočnícky hlásiaci sa k starému, usilujúci sa o návrat starého, brániaci pokroku (obyč. v oblasti politiky, ekonomiky; op. pokrokový) • reakčnýreakcionársky: spiatočnícki, reakční politici; reakcionárske kruhykontrarevolučnýzried. protirevolučný (namierený proti revolúcii): kontrarevolučné, protirevolučné hniezdoregresívny (op. progresívny): regresívne silynepokrokovýneprogresívny: nepokrokové, neprogresívne názorykniž. zastar. retrográdny (Mráz)

    p. aj konzervatívny, zaostalý 1


    retrospektívny p. spätný


    zahladiť 1. urobiť hladkým (a tým obyč. upraviť) • uhladiť: zahladil si, uhladil si rukou vlasy, šatyzarovnaťurovnaťupraviť (urobiť rovným): zarovná, urovná vysadené hriadkypričesaťprihladiťzačesať (zahladiť česaním) • expr. ulízať (nahladko učesať): ulíž si vlasy nabokpozahládzať (postupne)

    2. spôsobiť, aby niekto niečo neodhalil; zámerne urobiť tajným, nespoznateľným • zakryťzastrieť: zahladiť, zakryť všetky stopy po sebe; zastrieť zlý dojemzamaskovaťhovor. zatušovať: zamaskoval, zatušoval, že v miestnosti vôbec bolkniž. zotrieť (urobiť menej zreteľným): zotrieť spomienkuexpr. zakamuflovať (neumožniť vidieť skutočný stav vecí): neporiadok predo mnou zakamuflovalapren. expr. zažehliť (napraviť zlé vzťahy, nedorozumenie a pod.): všetko rýchlo zažehlilapren. retušovať: retušovať chybyzahovoriť (rečami zahladiť niečo nepríjemné): tému o rozvode zahovorilazavravieť (odviesť pozornosť): chcel vec zavravieťodstrániťzlikvidovať (zariadiť, aby niečo prestalo jestvovať): odstrániť, zlikvidovať svoje chyby, nedostatkypozahládzať (postupne)


    zakryť 1. položiť na niečo prikrývku al. inú vec obyč. s cieľom ochrany pred nepriaznivým vplyvom (op. odokryť) • prikryťpokryť: zakryť, prikryť nábytok prestieradlom; zakryť, prikryť si nohy dekou; pokryť strechu škridlouzastrieť (rozprestretím niečoho zakryť): zastrieť si závojom tvárprihodiť: prihodila dieťa dekoukniž. zahaliť: zahaliť sochuprekryť (obyč. ešte raz zakryť): strechu prekryli plechompriklopiť: plameň priklopila pokrývkoupoprikrývaťpozakrývaťpoukrývať (postupne, viac vecí): poprikrývať deti

    2. spôsobiť, aby niekto niečo nevidel al. nevedel • ukryťskryťprikryť: strih šiat zakryl, ukryl nedostatky postavy; skryť, prikryť niečo pred očami zvedavcovzastrieť: zastrela chyby večera úsmevomzakukliť: všetko zakuklíutajiťzatajiťpotlačiť (nedať najavo, neprezradiť): utajiť, zatajiť prekvapenie, žiaľ; potlačiť smiechzahladiťzamaskovaťhovor. expr. zatušovať (urobiť tajným): zahladiť, zamaskovať stopy; zatušoval, že bol pri tompren. retušovať: retušovať nedostatkyhovor. expr.: zatutlaťututlať: škandál sa podarilo zatutlať, ututlaťpozakrývať (postupne, viac vecí): usilovala sa pozakrývať svoje chyby


Pozri výraz RET v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Krížovkársky slovník: gynekom nia, xerocházia, ox, lat, tel, mea, fanerofyty, prez, rndr, list, amur, oste, ond, hucul, obroda
Nárečový slovník: rumkľa, vit, zop, zob, rka, cet, švajka, piz, puťa, ivy, garadiče, firštuk, šamerlik, tabla, ga ki
Lekársky slovník: f81, g22, l12, o98, r04, sir, m96, y45, s38, infarzácia, m43, pln, end, l83, n02
Technický slovník: by, ad, vga, nam, epi, ano, drm, roz, cep, abb, fill, scada, refresh, storage, asd
Ekonomický slovník: l, ecj, cdf, rs, nt, ts, zzp, ucp, ski, drm, zkw, pba, eft, chv, klg
Slovník skratiek: mhz, f99, csj, x27, ups, rtd, opl, sqz, o88, ueh, mtr, zzc, ozl, vpe, n11
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV