Synonymá slova "rep" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 81 výsledkov (1 strana)

  • náhrada 1. vyrovnanie, odčinenie, zaplatenie škody, straty • odškodnenie: peňažná náhrada, peňažné odškodnenieodškodné (finančná náhrada za spôsobenú škodu): úrazové odškodnékompenzácia (vzájomná náhrada): kompenzácia škôdúhrada (náhrada výdavkov al. hmotnej škody): úhrada cestovných trovdiéty (náhrada výdavkov pri pracovnej ceste): vyplatiť diétyhovor. zaokrytie: mať v banke zaokrytie na výplatyreparácia (náhrada za škody, obyč. vojnové, spôsobené poškodenej krajine)

    2. čo nahrádza niečo iné • náhradka (menej hodnotná náhrada): náhrada, náhradka kávyprotéza (umelá náhrada končatín, zubov a pod.) • kniž. surogát (náhrada niečoho hodnotnejšieho): medový surogátodb. al. kniž. substitúcia (náhrada niečoho niečím iným): substitúcia hlások

    3. p. zástupca 1


    oprava uvedenie do správneho, pôvodného al. vyhovujúceho stavu, obyč. odstránením chýb • opravenie: oprava, opravenie poruchykniž. reparácia: oprava, reparácia starých hodín, nábytkukniž. korekcia (celková oprava i úprava): korekcia je nevyhnutnákorektúra (oprava chýb v rukopise al. v sadzbe): jazyková korektúrahovor. generálka (generálna oprava): generálka auta


    reparácia p. oprava


    napraviť 1. uviesť do pôvodného stavu, do správnej polohy • upraviť: napravila, upravila si sukňu, klobúkponaprávať (postupne): ponaprávala všetky posteleobnoviťreštaurovaťzreštaurovať: reštaurovať staré maľbyopraviťhovor.: reparovaťzreparovať (napraviť niečo pokazené): opravil rýchlo starší plot; zreparoval strechukorigovaťskorigovať (napraviť niečo poškodené, pochybené): skorigovať časovú odchýlku hodín, chyby v textenastaviť (napraviť hodiny): nastavila hodiny na letný čas

    2. uviesť do lepšieho stavu • polepšiťzlepšiť: napravil si náladu; zlepšili mu plathovor. vylepšiť: vylepšil starý rukopiskorigovaťskorigovať (opravením chýb): skorigoval svoje správanie, vzťahy medzi kolegami

    3. morálne pozdvihnúť na vyššiu úroveň • polepšiť: napravili, polepšili previnilca

    4. zariadiť, aby niečo zlé, chybné prestalo jestvovať • opraviťkorigovaťskorigovať: napravil svoje chyby; opravil, skorigoval tvrdenie koleguzmyť (napraviť vinu): nezmyl svoj hriechkniž. odčiniť: odčinil všetky krivdyodstrániťzlikvidovať (v úplnosti): odstránili, zlikvidovali nedostatky v hospodáreníponaprávať (postupne)

    5. p. usmerniť 1


    opraviť 1. uviesť do vyhovujúceho stavu odstránením chýb, poškodenia • dať do poriadku: dom rýchlo opravili, dali do poriadkuhovor. reparovaťzreparovať: (z)reparovať poškodenú strechuobnoviťrenovovaťzrenovovať (opraviť na nové): obnovenie, (z)renovovanie pôvodnej fasádyhovor. zastaráv. zrichtovať: zrichtovali si bytpoopraviť (čiastočne opraviť) • poopravovaťpooprávaťhovor. poreparovaťnár.: pospravovaťposprávať (viac vecí, na viacerých miestach): poopravovať obloky, poreparovať topánky

    2. uviesť na správnu, pravú mieru • napraviťkorigovaťskorigovať: opraviť si, napraviť si mienku o niekom, o niečom; keď to uvidel bližšie, (s)korigoval si prvý dojemvykorigovať (urobiť korektúry): vykorigovať textupraviťzlepšiť: upraviť, zlepšiť text rukopisupoopraviť (trocha, čiastočne): musím ťa poopraviť, nemáš celkom pravdupoopravovaťpooprávaťponaprávať (postupne, viac vecí)


    renovovať uvádzať do pôvodného stavu, dávať do poriadku • obnovovať: renovujú, obnovujú budovuopravovať: opravovať cestnú sieťhovor. reparovaťhovor. zastaráv. richtovať: reparujú, richtujú celý domreštaurovaťrekonštruovať: reštaurovať, rekonštruovať historické pamiatkykniž. reštituovať: reštituujú starý právny poriadok


    reparovať p. opraviť 1, renovovať


    presídlenec človek presídlený do iného kraja, štátu al. na iné miesto • presťahovalec: presídlenec z Liptova; presídlenec, presťahovalec z USArepatriant (presídlenec do iného štátu): prišiel ako repatriant z Maďarska


    repatriant p. presídlenec


    presťahovať dať, dopraviť na iné miesto s cieľom trvalého pobytu al. umiestnenia (týka sa osôb, objektov, zvierat a pod.) • presídliť: presťahovať, presídliť rodinu do mesta; presťahovanie, presídlenie úradu, univerzity, nábytkupremiestiťpremiestniťpreložiť (vôbec dať inde): knihy sme premiest(n)ili do pivnice; vysokú školu majú premiest(n)iť, preložiť do Košícpresadiťpreniesť: starého človeka nehodno presadiť do cudzieho prostredia; starý nábytok presťahovali do chatyrepatriovať (vrátiť späť do vlasti): emigrantov po prevrate repatriovali


    repatriovať p. presťahovať


    tárať expr. nepremyslene, nerozvážne, obyč. veľa a zbytočne hovoriť • expr.: trepaťtliapaťtrieskaťplieskaťbúchaťkvákaťhrub. drístať: tára, trepe hlúposti; trieska, plieska, búcha do sveta; ustavične kváka o tom istom; drísta samé hlúpostiexpr.: pliesťmotať (bez zmyslu): Čo toľko pletieš, moceš?expr.: mlieťtrkotaťdrkotaťrapotať (rýchlo, obyč. mechanicky, bez hlbšieho zmyslu): mleli, trkotali o bezvýznamných veciachpejor. jazyčiť (veľa, zle rozprávať o niekom) • hovor. expr.: repetiťrependiťklebetiť: ženy po celý čas repetili, rependili, klebetili o deťochexpr.: bľabotaťľapotaťľaptať: je to iba prázdne bľabotanie; ustavične ľap(o)ce o dačomhovor. expr.: šepletiťtaľafatkovaťpejor. haraburdiť (tárať o daromniciach): niečo šepletila, taľafatkovala, haraburdila s kamarátkouexpr.: baláchaťbalušiť (táraním vyvolávať zmätok): balácha, baluší do svetaexpr.: brblaťbrbotaťfrfotať: Prestaňte už frfotať!subšt.: kecať • valiť: nehodno mu veriť, to iba valífraz.: strieľať/hovoriť dve na trihovoriť, čo slina na jazyk donesiepúšťať si ústa/jazyk na prechádzku/na špacírkumlátiť prázdnu slamu


    hovoriť 1. vyjadrovať myšlienky rečou; rečou dávať na vedomie (op. mlčať) • vravieť: hovoriť, vravieť nahlas, rozumne; hovoriť, vravieť o deťochrozprávaťhovor. vyprávať (hovoriť v dlhšom časovom rozpätí): rozprávať o svojich zážitkochvykladaťrozkladať (zoširoka, vysvetľujúco): vykladá, rozkladá svoje plányexpr.: roztriasaťpretriasaťpremieľaťrozvlačovať (zdĺhavo, podrobne) • hovor. rozširovať sašíriť sa (obšírne): netreba sa o veci už viac rozširovať; je zbytočné viac sa o tom šíriťkraj. povedať: ľudia povedajú všeličopovrávať (si): mnohí povrávajú, že bude zlenár. trizniť (Hviezdoslav)expr. hútoriť (obyč. veľa) • hovor. žart. hutoriť (východoslovenským nárečím) • kniž. zastar. sloviť (Škultéty)kniž. zastar. vetiťodriekať (mechanicky, monotónne) • oznamovať (dávať na vedomie istú správu) • komunikovať (byť v spojení rečou): nekomunikujem s kolegyňou už týždeňrečniťexpr. zried. rečinkovať (mať, držať reč al. expr. plano hovoriť): reční už pol hodiny; iba sa pilo a plano rečinkovalohrub. papuľovať: papuľuje, hoci sa ho nik nespytujeexpr. húsťhovor. expr.: hustiťtrúbiťvtĺkať (niečo do niekoho; neprestajne, nástojčivo hovoriť): celý večer hudie svoje; hustiť, vtĺkať žiakom poučkuexpr.: vrčaťsipieťsyčať (zlostne, sipľavo hovoriť) • expr.: štekaťbrechaťprskať (zlostne, jedovato hovoriť) • expr. sekať (ostro, trhane hovoriť) • expr.: mlieťrapotaťrapkaťsypaťsúkaťmrviť (rýchlo, veľa a obyč. aj hlasno hovoriť): melie, rapoce, sype jedno cez druhé; rýchlo mrví slováexpr.: trkotaťdrkotaťmrkotaťgagotať (hovoriť veľa, rýchlo, často o zbytočnostiach) • jazyčiť (veľa rozprávať) • rozťahovaťslabikovať (pomaly hovoriť): rozťahovať odpoveď, slabikovať slováexpr.: hlaholiťšveholiťhrkútaťševeliťštebotaťšvitoriťdžavotať (hovoriť jemným, príjemným hlasom): hlaholiť, hrkútať nežným hlasom; na ulici štebocú, džavocú detispievať (spevavo hovoriť) • šepkaťšeptaťšuškaťexpr. šepotaťhovor. expr. šušotaťexpr.: šušúkaťšepoliťšipoliť (hovoriť potichu, pošepky al. tajnostkársky): dievčence si čosi šepkajú, šušocú, šepolia do uchaexpr.: šomraťšamotiťšemotiťšemoniť (potichu a nezrozumiteľne hovoriť) • expr.: hundraťmrmlaťmrmotaťmumraťbrblaťbručaťdudraťdudlať (nezreteľne hovoriť): nevieme, čo si dedko stále hundre, mrmle, dudreexpr.: huhlaťhuhňaťfufnaťchuchmaťchuchňať (hovoriť nosom): huhle, chuchme čosi nádchovým hlasomdrmoliť (nezrozumiteľne, zmätene hovoriť) • expr. habkaťjachtaťhovor. koktať (neisto, trhavo, zajakavo hovoriť): habká, jachce, kokce niečo o svojej nevineexpr.: brbtaťbrbotaťhatlaťbľabotať (chybne, nezreteľne, nesúvisle hovoriť) • expr.: táraťtrepaťtliapaťtrieskaťplieskaťbaláchaťbúchaťkvákať (nepremyslene, nemúdro a obyč. veľa al. zbytočne hovoriť): stále iba tára, trepe, kváka, ale nepomôžehrub. drístaťsubšt.: kecať • valiť: čo to drístate, keciate, valíte, veď to nie je pravdaexpr.: pliesťmotať (hovoriť bez zmyslu) • expr.: repetiťrepentiť: Čo repetí tá stará?hovor. expr.: remziťremzať (nejasne hovoriť) • hovor. expr.: ľapotaťľaptať (hovoriť nezmysly) • hovor. expr.: šepletiťtaľafatkovaťpejor. haraburdiť (hovoriť daromnice) • hovor. expr.: handrkovaťhandrboliť (hovoriť nezrozumiteľne, často cudzím jazykom)

    porov. aj kričať 1

    2. p. svedčiť2 2 3. p. nazývať


    rapotať 1. expr. veľa a rýchlo hovoriť • expr.: rapkaťrepetiťrepentiť: ženičky rapotali, repetili na priedomíexpr.: trkotaťmrkotaťdrkotaťgagotaťľapotaťmlieťmrviťsypaťsúkať: mlel stále dokola; sypal, súkal vtipy jeden za druhýmzjemn.: džavotaťšvitoriťševeliťšveholiťštebotať: dievčence veselo džavotali, švitorili, štebotalihovor. pejor.: krákoriťkotkodákaťhovor. expr.: remziťremzať (Vajanský, Šoltésová)

    2. p. rapkať 1


    táravý expr. ktorý veľa a zbytočne rozpráva (o človeku) • uvravenýrozvravenýuhovorený: táravá, uvravená, rozvravená, uhovorená susedkaexpr.: utáranýpotáranýurečnenýtárajskýrapotavýtrkotavýdrkotavýľapotavýlalotavýbľabotavýtliapavýradorečnýradovravnýzried. rečnýhovor. expr.: repetivýrepentivýpren. expr.: kvákavýukvákanýsubšt. ukecaný


    repertoár p. zásoba


    zásoba množstvo niečoho pripravené na použitie v prípade potreby • rezerva: nakúpiť tovar do zásoby; mať zásobu potravín, rezerva surovín, nechať si niečo v rezerverepertoár (zásoba istých prostriedkov): repertoár slovzáloha: mať v zálohe pneumatikufond (základná zásoba): krmovinový fondhovor. forota iba v spoj. mať niečo do foroty, vo forotehovor. talón iba v spoj. mať niečo v talóne


    opakovací určený na opakovanie; vyznačujúci opakovanie v hudobnej skladbe: opakovacie učivohud. repetičný: opakovacie, repetičné znamienko (v skladbe)


    repetičný p. opakovací


    repetiť1 p. teperiť


    repetiť2, repentiť p. hovoriť 1


    teperiť expr. s námahou niesť al. ťahať (obyč. niečo ťažké) • expr.: vliecťterigaťtrepať: teperia, vlečú batoh bielizne; kam terigajú, trepú tú skriňuexpr.: prataťštverať: pratal, štveral kufor až pred dvereexpr.: repetiťredigaťštragať: klavír repetia po schodochexpr.: ťahať sanaťahovať samordovať samolestovať sanamáhať sa (s niečím ťažkým): ťahá sa s balíkom na stanicunár. teružiť


    vliecť 1. šúchajúc po zemi premiestňovať • ťahaťvláčiť: vliekol, ťahal, vláčil kabát po zemiprevláčaťprevlačovať (z miesta na miesto)

    2. expr. s námahou niesť • expr.: teperiťtrepaťprataťterigaťštverať: vliekol, štveral hrubé knihy na piate poschodie; teperil kuforhovor. expr. repetiť (niečo) • nár. teružiťnár. expr. redigať: repetil skriňu na chrbteexpr. vláčiť (často vliecť): vláčila ťažké nákupyexpr.: molestovať saťahať sanaťahovať sahovor. expr.: mordovať sarepetiť sanamáhať sa (s námahou vliecť niečo ťažké): ťahať sa s nákupom; mordoval sa s vrecami hore schodmi


    repetiť sa p. vliecť 2


    repetivý, repentivý p. táravý


    opakovať 1. hovoriť ešte raz al. viac ráz to isté • kniž. opätovať: opakovať, opätovať otázkuexpr.: omieľaťomáľaťotrepávať (viac ráz): do omrzenia omieľa, omáľa to isté; otrepáva ošúchané frázypejor.: papagájovaťverklíkovať (netvorivo opakovať) • reprodukovať (slovne vyjadrovať niečo po inom al. niečo počuté, prežité): reprodukovať námietky vedeniahovor. duplikovať (dôrazne opakovať) • zastar. repetovať (opakovať si učivo) • fraz. zodierať v reči

    2. robiť ešte raz to isté • zdvojovaťdublovaťhovor. dupľovať: opakovať, dupľovať obedreprízovať (uvádzať ako reprízu): operu reprízujú už po päťdesiaty raz

    3. robiť to isté ako iný • opätovaťvracaťodplácať: úsmev mu opakoval, opätoval; vyhrážky mu vracal, odplácal


    repetovať p. opakovať 1


    repieť p. väzieť 1


    väzieť kniž. 1. byť niekde dlho • zdržiavať sazdržovať sa: Kde toľko väzí?; dlho sa zdržuje v práciostávaťzostávaťzotrvávať: zostáva, zotrváva na pracovisku do večeraexpr.: kvočaťčupieťdrepieťdučaťtrčať: nikam nejde, kvočí, čupí, trčí domaexpr.: tvrdnúťvisieť: tvrdol, visel tam bez peňazípren. pejor. kvačaťnár. repieť: kvačali, repeli na stanici dve hodiny

    2. p. spočívať 3


    odpoveď rečové reagovanie na otázku al. iný prejav: odpoveď na listreplika (odpoveď v polemike; v dialógu odpoveď na predchádzajúci prehovor): ostrá replika; čakať na repliku


    replika p. odpoveď


    odpovedať1 (dok.) rečovo zareagovať na otázku al. na iný prejav • kniž. dať odpoveďodvetiť: odpovedať niekomu zdvorilo, vyhýbavo; nik nedal odpoveď, nik neodvetil na jeho otázkukniž. zastar. vetiťexpr.: odseknúťodvrknúť (úsečne, krátko al. zlostne) • expr. odkresať (ostro) • expr.: odšteknúťodbrechnúť (štekavým hlasom, obyč. zlostne) • expr. odfrknúť (nedbanlivo, s povýšenosťou) • odvravieťexpr. odpapuľovať (bezočivo, neslušne odpovedať) • expr.: odhundraťodžundraťodfrflaťodmrmlaťodmumlaťodbrblaťoddudraťodšomrať (s nespokojnosťou al. nezrozumiteľne): na napomenutie čosi namrzene odhundrala, odšomralaozvať saohlásiť sa (slovne zareagovať na niečo): až na druhé zaklopanie sa ozval, ohlásilreagovať (slovne) • replikovať (v polemike) • hovor. opáčiťkniž. odtušiť (v uvádzacej vete): Neviem o tom – odtušilahovor. zabrať: žiak zabral na všetko

    porov. aj povedať1


    replikovať p. odpovedať1


    reportáž publicistický útvar opisujúci skutočnú udalosť na základe autorovho očitého svedectva: reportáž z futbalového zápasuriport (spravodajský útvar vo forme malej reportáže): riport z predvolebného zhromaždenia


    reproduktor elektroakustický prístroj, ktorý mení elektrické signály na zvukové • megafón: pouličný reproduktor, megafónamplión (rozhlasový reproduktor) • slang. reprák


    predstaviteľ kto predstavuje, reprezentuje istý spoločenský celok, hnutie, ideály a pod. • reprezentant: predstaviteľ, reprezentant obce; predstavitelia, reprezentanti slovenskej hudbyzástupca: diplomatický zástupcareprezentácia (predstavitelia): politická reprezentácia národanositeľ: nositeľ štátnej mociexponent: exponenti ľavice

    p. aj hovorca


    reprezentácia 1. p. predstaviteľ 2. p. zastupiteľstvo


    zastupiteľstvo zastupiteľský úrad • zastúpenie: mať obchodné zastupiteľstvo, zastúpenie v inom štátereprezentácia: zriadiť svoju reprezentáciu v cudzineagentúra: hospodárska agentúravyslanectvo (zastupiteľstvo vedené vyslancom) • veľvyslanectvo (zastupiteľstvo vedené veľvyslancom) • konzulát (zastupiteľstvo vedené konzulom) • hovor. ambasáda


    reprezentačný p. veľkolepý, slávnostný


    slávnostný ktorý súvisí so slávnosťou, ktorý je na ňu určený; vyznačujúci sa dôstojnosťou, vážnosťou, veľkoleposťou, vznešenosťou a pod.: slávnostný koncertsviatočnýspoločenskýparádnylepší (určený do spoločnosti, na nejakú príležitosť, udalosť) • výnimočnýnevšedný (op. bežný, každodenný): obliecť si sviatočné, spoločenské, lepšie šaty; parádna uniforma; výnimočná, nevšedná chvíľa, spoločenská udalosťgalazastaráv. gála (ktorým obyč. slávnosť vrcholí): gala večer, programreprezentatívnyreprezentačný (vhodný, určený na reprezentáciu; obyč. o oblečení) • dôstojnývážnypatetickývznešenýkvetnatý (obyč. o ľudskom prejave): príhovor predniesol dôstojným, vážnym, patetickým hlasom, tónom; otvoriť výstavu vznešenou, kvetnatou rečouobradný (slávnostný ako pri obrade): dostalo sa jej obradného privítaniapovznášajúcipovznesený: povznášajúca atmosféra obradu, povznesená náladamajestátnykniž.: velebnýsvätý (vyznačujúci sa majestátnosťou, velebnosťou): nad sieňou sa vznášalo majestátne, velebné, sväté tichooslavný (určený na oslavovanie): oslavné fanfáry


    veľkolepý uchvacujúci zmysly, ducha svojou nádherou, bohatosťou, veľkosťou a pod. • nádhernýkrásnyprekrásny: veľkolepá, nádherná, krásna, prekrásna prírodná scenériagrandióznymohutnýmonumentálny: veľkolepý, grandiózny plán; mohutná, monumentálna stavba storočiaohromujúcikolosálnyimpozantný: ohromujúce, kolosálne dielo; impozantný palácskvelýbombastický: skvelé, bombastické divadloreprezentačnýreprezentatívny (hodný reprezentácie): reprezentačná oslavaparádnypompéznyhonosnýzastar. okázalýexpr. hrdýkniž. pyšný: okázalá, hrdá hostina

    p. aj nádherný 1, výborný


    zastupiteľský oficiálne určený na zastupovanie pred verejnosťou • reprezentačný: zastupiteľský úrad; reprezentačná budovazastupovací: zastupovacia inštitúcia


    reprezentant p. predstaviteľ, zástupca 2, 3


    zástupca 1. kto niekoho zastupuje: zástupca riaditeľanámestník (zástupca vyššej funkcie): námestník ministranáhradníknáhrada (osoba majúca niekoho nahradiť, zastúpiť): mať v práci náhradníka, poslať za seba náhraduzastar.: zastupiteľzástupníkkniž. substitút (Mráz)

    2. kto vystupuje v niečom mene: zástupcovia politických strán a hnutípredstaviteľ: predstavitelia mestareprezentant: na konferencii sa zúčastnili reprezentanti všetkých štátovdelegát (vyslaný zástupca): zvoliť delegátov na konferenciuposlanec (volený zástupca občanov): poslanci NR SRhist. ablegát (volený zástupca v Rakúsko-Uhorsku) • hovorca (kto hovorí v mene iného): hovorca prezidentatlmočník: tlmočník ministravyslanec (diplomatický zástupca štátu) • veľvyslanec (najvyšší diplomatický zástupca štátu) • konzul (diplomatický zástupca štátu na nižšej úrovni) • chargé d'affaires [vysl. šaržé dafér] (diplomatický zástupca dočasne poverený vedením zastupiteľského úradu) • nuncius (diplomatický zástupca Vatikánu) • cirk. legát: pápežský legátsplnomocnenec (kto je poverený konať v mene niekoho): vymenovať za splnomocnencapráv. zmocnenec: vojenský zmocnenec

    3. kto, čo reprezentuje celok, do ktorého patrí: významný zástupca nového umeleckého smerupredstaviteľ: predstavitelia literárnej modernyreprezentant: reprezentanti vedy


    reprezentatívny p. veľkolepý, slávnostný, vzorový


    vzorový slúžiaci ako vzor • exemplárny: vzorový, exemplárny prípadpríkladný: príkladné potrestanieukážkový: ukážkový výtlačokreprezentatívnyklasickýkabinetný


    fungovať 1. byť v náležitej činnosti, byť v chode • byť v poriadkuísť: televízor funguje, idebežať (najmä o strojoch): motor dobre bežíhovor. klapať: spojenie nefunguje, nejde, neklapeslúžiť: prístroj ešte (dobre) slúži

    2. byť vo funkcii • figurovaťpredstavovaťmať platnosťplatiť: sloveso funguje, figuruje, platí ako prísudok vety; funguje ako vedúci, predstavuje vedúcehoreprezentovať (byť v istej oficiálnej funkcii): na konferencii nás reprezentuje ako historik


    predstavovať 1. mať istú hodnotu, cenu • byť (niečím) • tvoriť: priateľstvo preňho predstavuje, tvorí najväčšiu hodnotu, je preňho najväčšou hodnotou; vývoz predstavuje, tvorí dôležitú časť hospodárstvaznamenaťznačiť: prehra pre družstvo nič neznamená, neznačíreprezentovať: zbierka zbraní reprezentuje polovicu zámockého majetkufigurovaťfungovať (mať istú funkciu): od posledných volieb figuruje ako významný činiteľ; slovo funguje vo vete ako predmet, predstavuje predmetkniž. činiť (pri rátaní): náklady na budovu činia 10 miliónov korún

    2. porov. zobraziť


    reprezentovať 1. oficiálne vystupovať ako zástupca • zastupovať: reprezentovať, zastupovať republiku v zahraničí; našu krajinu reprezentovali, zastupovali najlepší umelci

    2. p. predstavovať 1


    reprízovať p. opakovať 2


    zopakovať 1. znova, opätovne povedať (to isté) • kniž. zopätovať: príkaz museli deťom zopakovať, zopätovaťrekapitulovaťzrekapitulovaťzhrnúť (zopakovať hlavné myšlienky): v správach (z)rekapitulovali, zhrnuli udalosti týždňapreopakovať (znova zopakovať): preopakovať si slovíčkahovor.: zduplikovaťzdupľovať (dôrazne zopakovať): všetko mu treba zduplikovať, zdupľovať, aby na nič nezabudolzdôrazniťkniž. podčiarknuť (opakovaním dať dôraz na niečo): ešte raz zdôrazniť, podčiarknuť význam prevenciereprodukovaťzreprodukovať (zopakovať niečo počuté): (z)reprodukovali celý náš rozhovorzastaráv. zrepetovať: zrepetoval prípitok

    2. znova, opätovne urobiť (to isté) • kniž. zopätovať: kúpeľnú liečbu treba viac ráz zopakovať, zopätovaťreprízovaťzreprízovať (uviesť ako reprízu): (z)reprízovanie filmuhovor. zdupľovať: večeru musel zdupľovať

    3. urobiť to isté ako iný • zopätovať: úsmev mu zopakovala, zopätovalavrátiťodplatiť: odpoveď pohotovo vrátiť; nadávky odplatil aj s úrokmi


    odmietnuť 1. vedome neurobiť, čo niekto žiada • odoprieťzamietnuť: odmietli, odopreli, zamietli nám pomoc; odmietol, odoprel prísť; zamietnuť žiadosť

    2. neprijať, čo sa ponúka niekomu • nechcieť: odmietli, nechceli náš darzavrhnúťodvrhnúťzamietnuť: odmietnuť, zamietnuť dobre mienenú radu; odvrhnúť šťastienegovať (nedok.; nebrať do úvahy): negovali náš návrhodpudiťodohnať: odpudila, odohnala myšlienku na zblíženieexpr. odmrštiť: odmrštiť od seba láskuohrdiťohrdnúťpohrdnúť: ohrdli, ohrdili, pohrdli naším pohostením, naše pohosteniepráv. reprobovať: reprobovať svedka na súdenihilizovaťznihilizovaťneuznať: znihilizovať, neuznať význam podujatiaodsúdiť (nepriaznivo sa o niečom vysloviť): odsúdiť názory, postupy niekoho

    3. nevyhovieť niekomu a zachovať sa pritom nevšímavo, hrubo a pod. • odstrčiťodpudiťzapudiťodohnať: prosiace deti odmietol, odstrčil, odpudilexpr.: odmrštiťodkopnúť: uchádzača odmrštila, odkoplaodpraviť: s návrhom sme nepochodili, hneď nás odpravilikniž. zastar. oslyšať: oslyšali nás, ale nevieme, prečo


    reprobovať p. odmietnuť 2


    kópia 1. niečo nepôvodné vytvorené napodobnením originálu: kópia obrazunapodobneninanapodobenina: napodobnenina, napodobenina drahokamovfalzifikát (napodobnenina vydávaná za originál): falzifikát listinyplagiát (napodobnenina al. doslovný odpis cudzieho diela bez udania predlohy; dielo, ktoré takto vzniklo): vedecký plagiát; plagiát obrazuimitácia: imitácia kožereprodukcia: jeho romány sú iba reprodukciou skutočnosti

    2. ďalší exemplár pôvodného textu, obrazu a pod. získaný mechanicky al. rozmnožovacou technikou: kópia dokladuodpisdruhopis (kópia pôvodného textu): odpis, druhopis článkuprieklep (kópia na písacom stroji): napísať list s prieklepompriepis (kópia urobená na písacom stroji al. rukou) • fotokópia (fotograficky zhotovená kópia) • reprodukcia (kópia obrazu): Bazovského kópia, reprodukcia


    napodobnenina niečo napodobnené • napodobeninaimitácia: napodobnenina, napodobenina, imitácia kože, hodvábunápodoba: nápodoba rozprávkyfalzifikát (napodobnenina vydávaná za originál): falzifikát listinyodb. falzumreprodukcia: jeho romány sú iba reprodukciou skutočnostiplagiát (napodobnenie cudzieho diela): plagiát známeho obrazukópia (verná napodobnenina umeleckého diela): kópia obrazuatrapa (napodobnenina určená na reklamu): vo výklade sú iba atrapypaškvil (nepodarená napodobnenina niečoho) • pren. pejor. odvar (slabá napodobnenina): odvar románu


    reprodukcia p. kópia 1, 2


    interpretovať 1. uvádzaním bližších okolností robiť zrozumiteľným, pochopiteľným • vykladaťvysvetľovať: interpretovať, vykladať dielo autoraosvetľovaťobjasňovať: osvetľovať, objasňovať pravidlá hrytlmočiťvyjadrovať (v mene niekoho oznamovať): tlmočia, vyjadrujú cudzí názorpodávať výkladpodávať vysvetlenie: podáva výklad o umelcovom diele

    2. predvádzať umelecké dielo • hraťreprodukovať: výborne interpretoval, hral husľový partstvárňovať: úspešne stvárňoval charakterové úlohy


    predniesť 1. mať prejav k väčšiemu publiku • povedať (verejne): predniesť referát; predniesť, povedať slávnostný prejav

    2. umelecky (slovne al. hudobne) stvárniť pred publikom: predniesť úryvok prózy, predniesť Suchoňovu skladbuzarecitovať (báseň) • predviesť (hudobné dielo) • zaspievať (pieseň) • odriecť (mechanicky predniesť): odriecť úlohu naspamäťreprodukovať (predniesť hudobné dielo): ťažkú pasáž huslista reprodukoval brilantne

    3. p. predložiť 1


    predviesť 1. ako sprievodca al. mocou dostať niekoho, niečo pred niekoho, niečo • priviesťdoviesť: Predveďte, priveďte, doveďte svedkov!; predviesť exponáty pred porotuexpr.: privliecťdovliecť: privliekli, dovliekli trestancov

    2. umožniť pozretie niečoho, dať vidieť • ukázať: predviesť, ukázať svoju zbierkupredstaviť (verejne): predstaviť knižnú produkciu posledných rokovzahraťpredniesťreprodukovať (hudobné al. slovesné dielo): sonátu reprodukovalo známe kvarteto; pieseň predniesol Peter Dvorský; operu zahrali v taliančineinscenovaťuviesť (predstaviť na scéne): inscenovať, uviesť v divadle dramatizáciu románudemonštrovať (názorne): fungovanie prístroja demonštrovať na mieste


    recitovať umelecky stvárňovať literárne dielo pred publikom • prednášaťdeklamovať: recitoval, prednášal verše súčasných básnikov; deklamoval ukážky z klasikovpredvádzať: predvádzať úryvok starého eposuodriekaťreprodukovať (mechanicky): odriekal naučený texthovor., trocha pejor. rectovať (monotónne) • zastar. rečňovať


    reprodukovať 1. p. opakovať 1 2. p. rozmnožiť 2 3. p. predviesť 2


    rozmnožiť 1. urobiť väčším v počte, množstve, rozsahu • rozšíriťzväčšiť: rozmnožiť, rozšíriť zeleň v mestezveľadiť: zveľadil otcovský majetoknamnožiť: štúdiami si namnožil poznatkyobohatiť (rozmnožiť o niečo nové): obohatil slovník o nové slováznásobiťkniž. multiplikovať (viacnásobne rozmnožiť): znásobili počet zamestnancovkniž.: rozhojniťzveličiťzastar. zvelebiť: zvelebenie majetkov (Vajanský)

    2. osobitným technickým postupom urobiť väčší počet exemplárov tlačoviny: rozmnožili obežníkyreprodukovať (kopírovaním polygrafickou technikou): reprodukované maľby, rukopisycyklostylovať (cyklostylom) • xeroxovať (xeroxom)


    hundrať expr. 1. slovami prejavovať nespokojnosť • expr.: šomraťbrblaťdudraťfrflaťfrfotaťškamraťškamriťškemraťmrmlaťnár. žundrať: hundrať na robotu; šomrať, brblať na všetko; frfle, mrmle proti rozhodnutiuexpr. drdlať (Ferko)arch.: žehraťzried. žuhrať: žehrať na celý svetreptať (intenzívne, verejne a pod.): je nespokojný, stále repcehromžiťexpr.: hartusiťharusiťhartušiťharušiť (hnevlivo): hromží na neporiadkyexpr. zried. homraťnár. žompáriť (Timrava)pohundrávať (trochu, chvíľami hundrať)

    2. nezrozumiteľne, nezreteľne hovoriť • expr.: brblaťbručaťdudlaťdrdlaťdudraťmrmlaťmrmotaťmumlaťmumrať: hundre, brble si popod nos; nik mu nerozumie, čo mrmleexpr.: šomraťšamotiťšemotiťšemoniť (nezrozumiteľne a ticho hovoriť): neviem, čo stále šomre, šemotí, šemoníexpr. huhlať (tlmene) • huhňaťfufnaťchuchmať (s nosovým prízvukom)


    reptať p. hundrať 1


    hundravý 1. ktorý slovami (často nie dosť výrazne, rázne) prejavuje nespokojnosť; ktorý má charakter hundrania • uhundranýreptavý: hundravý, uhundraný, reptavý starecexpr.: šomravýdudravýfrflavýnár. expr. frfravý: šomravá, dudravá, frflavá, frfravá žena; šomravý, dudravý hlasexpr.: škamravýškemravýmrmlavýarch. zried. žehravý

    2. nezrozumiteľne, nejasne, nedôsledne hovoriaci, hovorený (i pren. o zvuku podobnom hundraniu) • expr.: brblavýbručivýdudlavýdudravýnár. žundravý: hundravé, brblavé dieťa; hundravý, bručivý, dudlavý potok; dudravé huslenezrozumiteľný: nezrozumiteľná rečexpr.: šomravýmrmlavýmumlavýmumravý: šomravé, mrmlavé, mumlavé, mumravé zvukyexpr.: šamotivýšemotivýšemonivý (nezrozumiteľný a tichý) • expr.: huhňavýhuhlavýfufnavýchuchmavý (nosovo hovoriaci, hovorený)


    republika p. štát


    štát základná mocenská organizácia spoločnosti na istom území: slobodný štát, spolkový štát, rakúsky štátkrajinakniž. zastar. zem: rozvojové krajiny, demokratické krajinyríša (veľký štátny útvar): Veľkomoravská ríšaimpérium (veľký štátny útvar): ruské, britské impériumveľmocmocnosť (politicky a ekonomicky mocný štát) • veľríša (Figuli)monarchiakniž. zastar. mocnárstvo (štátna forma, pri ktorej na čele štátu stojí dedičný, niekedy aj doživotne volený vládca) • kráľovstvo (štát, na ktorého čele je kráľ) • hist. koruna: uhorská korunacisárstvo (štát, na ktorého čele je cisár) • republika (štátna forma, pri ktorej je hlava štátu volená na isté obdobie)


    renomé kniž. kladné, oceňujúce názory na niekoho • meno: stratiť renomé, menovážnosťdobrá povesť: svojím postojom si získal vážnosť, dobrú povesťhovor. reputácia: pokaziť si reputáciu


    reputácia p. renomé


Pozri výraz REP v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV