Synonymá slova "rec" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 89 výsledkov (1 strana)

  • jazyk sústava vyjadrovacích znakových prostriedkov istého spoločenstva, ktorá slúži ako nástroj myslenia, dorozumievania a ukladania poznatkov; jej čiastkový útvar • reč: slovenský jazyk, slovenská reč; učiť sa cudzie jazyky, reči; odborný jazyk, odborná reč; jazyk, reč Hviezdoslava


    prejav 1. verejnosti určené vyslovenie názorov, postojov a pod. • reč: slávnostný, smútočný prejav, slávnostná, smútočná reč; predniesť prejav, rečhovor. al. iron. kázeň (prejav s cieľom poúčať al. pokarhať) • zastar. al. iron. orácia: spustil dlhú kázeň, oráciuprívetpríhovorpredslov (krátky úradný prejav): povedať sviatočný prívet, príhovor, predslovlingv. prehovor (jazykový prejav v istej situácii) • príspevok (kratší prejav, ktorým hovoriaci prispieva k riešeniu nejakého problému): diskusný príspevokpozdrav (prejav pri istej príležitosti): predseda vystúpil s pozdravomzdravicaprípitok (pozdravný prejav) • expozé (prejav člena vlády v parlamente) • vystúpenie: vo svojom vystúpení sa rečník dotkol mnohých citlivých otázokprednáška (súvislý výklad náučného rázu): vedecká prednáškareferát (prednáška o spoločenských, vedeckých a pod. otázkach) • slovo: slovo na úvodvyjadrenie (krátky slovný prejav): použiť neobratné vyjadrenietiráda (dlhý, málo obsažný a obyč. pochvalný prejav): počúvať rečnícke tirády

    2. p. výraz 1, znak 2, doklad 2, príznak


    reč 1. p. chýr 1, správa1 2. p. jazyk 3. p. prejav 1 4. p. rozhovor 5. p. sloh 2


    rozhovor zhováranie sa dvoch al. viacerých osôb: mať s niekým vážny rozhovorhovor: tichý, veselý hovor; telefonický hovorreč: dať sa s niekým do rečidialóg: nadviazať dialógvrava (rozhovor viacerých ľudí): živá vrava utíchlabeseda (neoficiálny rozhovor): zastaviť sa u suseda na besedudebatadiskusiarozprava (slovná výmena názorov o istej veci): rušná, živá debata, diskusia; zapojiť sa do debaty, do diskusie; rozprava o návrhu zákonadišputazastar. dišputácia (odborný rozhovor): filozofická dišputa, stredoveké dišputácierokovanie (oficiálne radenie sa): obchodné rokovaniehovor. diškurz: ísť k priateľke na diškurzkonverzácia: spoločenská konverzáciainterview (rozhovor publicistu s významnou osobou určený na zverejnenie): poskytnúť interviewpohovor (rozhovor, ktorého cieľom je zistiť niečie vedomosti, názory a pod.): prijímací pohovorzastar.: rozhovorkarozprávka: zamiešať sa do rozhovorky, do rozprávkyzried. zhovorka (Zelinová)expr. džavot (živý, bezstarostný rozhovor): džavot detíexpr. vravot (Vajanský)expr. zried. vravor (Kukučín)pren. hovor. pejor. gagot (nesúvislý hovor skupiny ľudí, najmä detí a žien)


    sloh 1. spôsob výberu, používania a utvárania umeleckých prostriedkov a postupov typický pre isté obdobie, pre istých tvorcov al. dielo • štýl: budova v modernom slohu, štýle; prístavby rozličného slohu, štýlusmer (v umení): je to už nový hudobný smer

    2. využívanie jazykových prostriedkov typické pre istý prejav al. pre istého autora • štýl: náučný sloh, štýlreč: umelecká reč


    správa1 danie niečoho na vedomie • zvesť: správa, zvesť o banskom nešťastí; dozvedieť sa radostnú zvesťnovinanovotanovosťtrocha expr. novinka (nová správa): mám pre vás novinu, novotu, novinku z domovachýr (správa šíriaca sa ústnym podaním): kolujú všelijaké chýryinformácia (správa na poučenie): získať o niečom obšírne informáciehlásenie (stručná služobná správa): podať hlásenie o splnení úlohyoznámenieoznam (písomná správa, obyč. úradná al. verejná): dostať oznámenie o rozsudku; na tabuli visí oznamdezinformácia (nepravdivá správa): šíriť dezinformáciehovor. hláška (neoverená správa): po meste sa rozširujú hlášky o pučizastaráv. raport (služobná správa, obyč. ústna): prijať raportkniž. referencia: podať o niekom referencienotickadrobničkadrobnosť (krátka, drobná správa v tlači) • anonsa (správa v tlači napr. o programe divadiel, koncertov a pod.) • komuniké (úradná správa): záverečné komuniké z rokovaniadepeša (dôležitá rýchla správa): depeša veľvyslancaposolstvo (správa odovzdaná poslom): priniesť posolstvoodkaz (správa odovzdaná prostredníctvom niekoho): ústny, písomný odkazreferát (obšírna analytická správa): predniesť hlavný referát na konferenciipovesť (zvesť šírená ústnym podaním): šla o ňom povesť, že…hovor. fáma (obyč. nepravdivá správa): šíriť o niekom fámyklebeta (ohovárajúca, osočujúca správa): babské klebetyreč (nepravdivá, nepodložená správa): neverí všelijakým rečiamavízo: dostať avízohovor. expr.: šuškandašepkanda (tajné rozširovanie nepravdivých informácií): nepriateľská šuškanda, šepkanda


    kritik kto niečo odborne posudzuje, hodnotí • posudzovateľ: nestranný kritik, posudzovateľrecenzent (obyč. kritik umeleckého al. vedeckého diela): divadelný kritik, recenzentlektor: lektor učebniceoponent (kto posudzuje vedeckú al. odbornú prácu) • zried. hodnotiteľ: hodnotiteľ básnepren. expr. havkáč (neškodný al. zlomyseľný kritik)


    posudzovateľ kto niečo zhodnocuje, posudzuje, obyč. odborne • recenzent (kto hodnotí vedecké al. umelecké dielo): posudzovateľ, recenzent štúdie, románukritik: literárny kritiklektor (odborný posudzovateľ vo vydavateľstve, v divadle a pod.): lektor učebniceoponent (posudzovateľ vedeckej al. odbornej práce): oponent dizertačnej prácezried. hodnotiteľ: hodnotiteľ poézie (Kostra)sudca: bol spravodlivým sudcom rodinných sporov

    p. aj kritik


    recenzent p. posudzovateľ, kritik


    kritika odborné, znalecké zhodnotenie niečoho • posudok: napísať kritiku, posudokrecenzia (obyč. kritika umeleckého al. vedeckého diela): vypracovať recenziu románu, monografievyjadrenie: vyjadrenie špecialistuexpertízakniž. dobrozdanie (odborné posúdenie): expertíza o projekte stavby, vypracovať dobrozdanie


    posudok odborné zhodnotenie, posúdenie niečoho • expertíza: vypracovať posudok, expertízurecenzia (posudok vedeckého al. umeleckého diela): posudok, recenzia rukopisukritika (kritický posudok): napísať kritiku divadelnej hryvyjadrenie (úradné posúdenie): požiadať komisiu o vyjadreniekniž. dobrozdanie: úradné dobrozdanie

    p. aj kritika


    recenzia p. posudok, kritika


    posúdiť urobiť si al. prejaviť úsudok o niečom, dospieť k istému názoru o niečom; urobiť odborný posudok • zhodnotiťohodnotiť: posúdiť, zhodnotiť situáciu ako dobrú; chlapcov výkon posúdili, ohodnotili vysokooceniť (kladne posúdiť): ocenil našu spoluprácu ako vzornúkvalifikovať (obyč. odborne posúdiť spôsobilosť, hodnotu a pod.): kvalifikovať prácu stavbárovrecenzovať (posúdiť umelecké, vedecké al. iné dielo) • klasifikovaťoklasifikovať (obyč. známkou vyjadriť posúdenie výkonu, najmä v škole): diplomovú prácu (o)klasifikovali veľmi dobreodhadnúť (približne posúdiť hodnotu, veľkosť a pod. niečoho): odhadnúť hĺbku jazera; zle odhadnúť situáciuzvážiťuvážiť (porovnávaním posúdiť): zvážiť, uvážiť všetky možnosti, okolnostipozrieť (sa)podívať sa: treba sa pozrieť, podívať na vec aj z inej stranyusúdiť (urobiť si úsudok): z danej situácie usúdil, že nemá zmysel ďalej čakať


    recenzovať p. posúdiť


    hostina bohaté al. slávnostné stolovanie • hodovaniehody: urobiť si hostinu, hodybanket (oficiálna slávnostná hostina): dávať banketrecepcia (oficiálne slávnostné pohostenie): recepcia na počesť štátneho sviatkukar (pohrebná hostina): pozvať na karsvadba (svadobná hostina): vystrojili dievke bohatú svadbukrstinykrštenie (hostina pri oslave krstu) • hovor. zastar.: trachtatraktahrub. žranica (nemierne jedenie a pitie) • poet. hodokvas


    recepcia p. hostina


    návod postup, ako niečo robiť al. používať • inštrukcia: konať podľa návodu, inštrukciípokyn: pridržiavať sa pokynovpoučenieponaučenie: priložiť poučenie, ponaučeniesmernica (zásady určujúce istú činnosť): smernice na hospodársku činnosťdirektíva: plniť direktívyrada: požiadať niekoho o radupredpisreceptzastar. recepis (návod na prípravu niečoho): lekársky, kuchársky predpis, recept

    p. aj smernica


    recepis p. recept 1


    recept 1. písomný návod na prípravu niečoho • predpis: lekársky, kuchársky recept, predpiszastar. recepis: doktor napísal recepis

    2. p. návod


    chápavý 1. ktorý ľahko pochopí, vníma niečo; svedčiaci o tom (op. nechápavý) • vnímavý: chápaví, vnímaví žiaciodb. receptívny: dieťa je veľmi receptívnebystrý (ktorý má dobré rozumové schopnosti; op. ťarbavý): bystrý žiak, bystrá hlavainteligentný (op. neinteligentný): je inteligentný, hneď pochopil princípučenlivý (ktorý sa ľahko učí): učenlivý človekzried. chápanlivý

    2. ktorý má porozumenie pre iných; svedčiaci o pochopení, porozumení • chápajúciuznanlivý: chápavá, chápajúca, uznanlivá osoba; chápavý, uznanlivý postojplný porozumeniazastar. účastný: rodičia sú chápaví, plní porozumenia; účastný pohľad, pohľad plný porozumeniasúcitný (majúci súcit, vediaci sa vžiť do situácie iného): súcitné srdce


    receptívny p. vnímavý 1, chápavý 1


    vnímavý 1. ktorý pozorne vníma • chápavý (ktorý ľahko chápe; svedčiaci o tom): vnímavý, chápavý poslucháč, chápavé dieťa; vnímavé, chápavé očibystrý (ktorý rýchlo a dobre vníma): bystrý žiakprenikavý (ktorý pohotovo a rýchlo vníma): prenikavý umcitlivý (ktorý je schopný vnímať i jemné vonkajšie popudy): citlivý pozorovateľcitový (ktorý intenzívne prežíva psychický vzťah): citová ženakniž. receptívny (ktorý ľahko prijíma vonkajšie podnety): receptívny typ človekakniž.: senzibilnýsenzitívny (ktorý je schopný zmyslového vnímania): senzibilný, senzitívny umelecčujný

    2. ktorý ľahko niečo prijíma • náchylnýnáklonný: vnímavý, náchylný na chlad; náklonný na choroby


    frajerčina hovor. expr. vyzývavé správanie • hovor. expr. frajerina: strúhať frajerčinu, frajerinuhovor. recesia (protikonvenčné, vyzývavé správanie): urobiť niečo z recesie


    humor dobrá nálada, veselosť so zmyslom pre komickosť a vtip • vtipnosťžartovnosťžartovanie: mať zmysel pre humor, žartovnosťrecesia (humor, žartovanie obyč. založené na protikonvenčnom postoji): pre mládež je príznačná recesia


    recesia 1. p. ústup 2. p. šibalstvo, frajerčina, žart, humor


    šibalstvo vlastnosť obyč. mladého človeka ktorý oplýva vtipom, šikovnosťou, rozumom; čin takéhoto rázu • figliarstvofígeľexpr.: huncútstvolapajstvofurtáctvolišiactvokujonstvošantivosťprefíkanosťprešibanosťvybíjanosťšinterstvošelmovstvoexpr. zried. šelmovčinaexpr.: potmehúdstvozbojníctvozbojstvohovor. beťárstvoobyč. pejor. chytráctvohovor. recesia


    ústup návrat do predchádzajúceho stavu, na pôvodnú al. nižšiu úroveň: ústup mora z pevninykniž.: regresrecesia: vývinový regres, hospodárska recesiaústupok (zmena stanoviska): politika ústupkov


    žart slovný výrok al. čin majúci za cieľ vyvolať veselosť • vtip: podarený, slabý žart, vtip; vystrájať, robiť žarty, vtipyanekdota (krátky príbeh so žartovnou pointou) • hovor.: fórfrk: vždy povie dajaký fór, frksubšt.: hec • šplech • hovor. zastar. vichovor.: fígeľfigliarstvopletkašpásexpr. huncútstvopestvošibalstvohovor. beťárstvo (obyč. žartovný skutok): chlapci vyvádzajú fígle, špásy, beťárstvahovor. expr.: psinakanada: poviem vám psinu, kanadu; s chlapcami bola psina, kanadahrub. prčasubšt. švanda • subšt. a vulg. sranda • expr. estrádahumor: všetko obrátiť na estrádu; robia si z neho humorsmiechoty: robí si z nás smiechotypobaveniezábava: som im len na pobavenie, zábavunezbedanezdobaneplechasamopašlapajstvo (žartovný kúsok s negatívnymi následkami) • zried. smiech: robiť si smiechyhovor. recesia (žart zo samopaše, žart založený na protikonvenčnosti) • hovor. apríl (žart na 1. apríla): urobiť si z niekoho apríl


    samopašný ktorý je prehnane veselý; ktorý rád vystrája, vyvádza a nerešpektuje pritom výchovné úsilie, spoločenské normy a pod.; svedčiaci o tom • roztopašnýzastar. prostopašný: pozornosť vzbudzovali samopašní, roztopašní mladíci; samopašné, roztopašné kúskynespútanýneviazanýrozpustenýrozmaznaný (veľmi uvoľnený, bez zábran, obmedzení a pod.): nespútaná, neviazaná zábava; rozpustené, rozmaznané detibujnýrozbujnenýrozbujdošenýrozbujdašenýrozšantenýrozšantovanýrozsamopašenýbujarýbujdošskýrujný (ťažko ovládateľný): bujná, rozbujdošená, rozšantená, bujará spoločnosťexpr.: rozbláznenýrozvirganýhovor. expr. rozkokošenýexpr. laškovný: rozbláznené, rozvirgané, rozkokošené dievčatábakchickýbakchantskýhýrivý (výstredne samopašný, pripomínajúci bakchanálie): bakchické, bakchantské orgie; hýrivé nocihuncútskylapajskýšantivýnár. šantovlivý (hravo samopašný): huncútska, lapajská chasa; šantivé psíčanezbednýnezbedníckyneposlušnýnespratný: nezbedné, nezbednícke vnúča; neposlušní šarvanci; nespratné správaniesvojvoľnýzried. sebevoľný (ktorý vo svojej samopaši neberie na nikoho ohľad): výstredné správanie svojvoľného, sebevoľného dievčiskarecesistickýrecesijný (samopašný s úmyslom provokovať, zosmiešňovať): išlo len o nevinnú recesistickú pouličnú maškarádu; recesijný prístup k niečomuzastar. vospustný


    vyzývavý upozorňujúci na seba; svedčiaci o tom • provokujúci: vyzývavá, provokujúca ženanápadný: nápadné oblečeniedráždivý: dráždivý smiechprovokačnýprovokatívny (súvisiaci s provokáciou): provokačná, provokatívna otázkaprovokatérsky (súvisiaci s provokatérmi): provokatérsky činkniž. ostentatívny: ostentatívne správaniehovor.: recesistickýrecesijný


    žartovný 1. obsahujúci žarty a vzbudzujúci veselosť • veselýhumorný: rozprával žartovné, veselé, humorné zážitkyvtipný (duchaplne žartovný): vtipné poznámkyrozmarnýúsmevnýzábavný (ktorý vyvoláva dobrú náladu): rozmarné poviedky; zábavné čítanieanekdotický (žartovný a krátky): anekdotický príbehhumoristický (obsahujúci humor): humoristický časopisrecesistickýrecesijný (provokatívne, vyzývavo žartovný) • figliarskyšibalskýexpr. huncútskyhovor. beťársky: vyviedol figliarsky, beťársky kúsokkomickýsmiešny (vzbudzujúci smiech): komické, smiešne maskyburlesknýfraškovitý (hrubo žartovný): burleskné predstavenieprekáravý (žartovne podpichovačný): prekáravé slovázried. žartovlivý (Hviezdoslav)subšt. švandovný • subšt. a vulg. srandovný

    2. (o človeku) ktorý rád žartuje • veselý: je to veselý, žartovný pánhumornývtipný: humorný, vtipný človekfigliarskyšibalskýexpr. huncútskyhovor. beťársky (ktorý rád robí fígle, huncútstva): môj starký bol figliarsky, beťársky človekrozmarnýúsmevnýzábavný (ktorý vyvoláva dobrú náladu): veľmi úsmevná, zábavná spoločnosťhovor. špásovný: špásovné dievčasubšt. švandovný • subšt. a vulg. srandovný


    recesista p. vtipkár


    šibal človek (obyč. mladý) oplývajúci vtipom, šikovnosťou, rozumom • figliarvtipkár: v triede bol známym šibalom, figliarom, vtipkáromexpr.: huncútlapajvýmyselníkvybíjanecprefíkanecprešibanecviselecšinterkoťuhafurtáklíškališiakkujonšelmastonohapotmehúdmigľanczbojníklapikurkárhovor.: beťárpofahovor. expr.: živáňčíslonumerobujdošbujofiktusšibenecšibeničníkšibeníkobyč. pejor. chytrákpejor. potvorahovor. recesista


    vtipkár kto rád vtipkuje • figliaršibal: vtipkár, figliar, šibal od kostižartovník (Jesenská)humoristahovor. beťár: to je veľký beťárhovor. komik: komik spoločnostihovor.: špásovníkrecesistahovor. pejor. pofaexpr.: huncútfurtákpotmehúdexpr. zried.: smieško (Tatarka)smiechotár (Dobšinský)


    recesistický, recesijný p. samopašný, žartovný 1, vyzývavý


    počítať 1. zisťovať počet, množstvo; vykonávať matematické úkony • rátať: gazdiná počíta, ráta husi; žiaci počítajú, rátajú príklady spamätikalkulovať (počítať podľa rozličných údajov): kalkulovať náklady na stavburiešiť (počítať zložitejšie úlohy): riešiť rovnicuzastar. počtovať: kto počtuje, ten gazdujehovor. zastar. rechnovať

    2. myslieť na niečo ako na možné • rátať: treba počítať, rátať s tým, že bude pršaťmať na zretelibrať do úvahy: máme na zreteli, berieme do úvahy matkino slabé zdravienezabúdať (na niečo)

    3. mať vieru v niečo, čo sa má uskutočniť v budúcnosti • rátať: počítala, rátala, že si chlapca získamyslieť (si)mieniťveriťdúfať: myslel (si), mienil, veril, že jeho námietky prijmúnazdávať sadomnievať sapredpokladať: nazdávať sa, domnievať sa, že všetko pôjde dobrekalkulovať (vypočítavo rátať s niečím): kalkulujú s tým, že na chybu nik nepríde

    4. na základe osobného úsudku al. istých znakov dávať do istej skupiny • rátať: nepočíta, neráta ho medzi svojich priateľovzaraďovaťzahŕňať: prácu v záhrade zaraďujeme, zahŕňame do aktívneho oddychuzastar. počitovať: počituje i seba k rodinepokladaťpovažovať: pracovitosť pokladá, považuje za jeho základnú vlastnosťmať za: vždy ho mala za slabochahodnotiť: hodnotia ho ako čestného človekahovor. držať: Prečo ma držíš za nevedomého?posudzovaťklasifikovať: posudzuje, klasifikuje sa to ako priestupok

    5. požadovať istú sumu • rátaťúčtovať: počítať, rátať, účtovať za kus 20 Skfakturovať (istú sumu požadovať faktúrou): fakturovali nám za tovar viac, ako sme predpokladali


    rechnovať p. počítať 1


    chechotavý expr. ktorý sa hlasno, často samopašne smeje (o človeku); pripomínajúci chechot • expr.: chachotavýhahotavý: chechotavé, chachotavé, hahotavé dievčence; chechotavý, chachotavý zvukexpr.: chechtavý (o hlasnom a zlomyseľnom smiechu) • rehotavýrehúňavýhovor. expr.: rehlivýrehnivýrehonivýrechtavý (smejúci sa hlasno a neviazane): rehotavý smiech; rehúňaví, rehliví chlapciexpr.: chichotavýchichúňavý (smejúci sa samopašným, drobným a vysoko znejúcim smiechom; obyč. o ženách a deťoch)


    rechtor p. učiteľ


    učiteľ kto z povolania vyučuje • pedagóg: zbor učiteľov, pedagógov našej školy; učiteľ tancavyučujúci: povinnosti vyučujúcichprofesorslang. profák (stredoškolský, najmä gymnaziálny učiteľ) • školiteľ (kto niekoho školí vo vedeckej výchove) • zastar.: učbárrechtor (učiteľ účinkujúci aj ako organista) • štud. slang.: kantoručko


    učiteľovať hovor. pôsobiť ako učiteľ • hovor. zastar. rechtorovaťrechtorčiť: spisovateľ pôvodne učiteľoval, rechtorčil v Brezne


    chýr 1. informácia šíriaca sa ústnym podaním • zvesť: nepravdivý chýr, nepravdivá zvesťpovesť: šla o ňom povesť, že…reči (nepodložené, nepravdivé chýry): šíriť reči o niekomnovinanovinka: mám pre vás novinu, novinkuspráva: správy sa šíriaklebeta (ohovárajúci chýr): babské klebetyhovor. fáma: fáma hovorí, že…

    2. p. povesť 2


    návrat 1. príchod na pôvodné miesto: návrat domovreemigrácia (návrat emigrantov do vlasti) • anabáza (dlhý a namáhavý návrat vojska)

    2. obnovenie, nastolenie niečoho predchádzajúceho, minulého: návrat starých čiasznovuzrodenie: prežívať znovuzrodeniekniž. renesancia: renesancia demokraciekniž. vzkriesenie: vzkriesenie antikyrecidíva (návrat niečoho záporného): recidíva chrípky


    recidíva p. návrat 2


    opakovaný ktorý sa viac ráz opakuje • opätovný: ani na opakované, opätovné výzvy nezložil zbraňhovor. duplikovaný (s dôrazom sa opakujúci): opakované, duplikované upozorneniesústavnýneustályjednostajnýsystematický (pravidelne al. stále sa opakujúci): byť vystavený opakovaným, sústavným, neustálym útokom; vracať sa k téme s opakovanou, systematickou pravidelnosťounávratnýchronický (často sa opakujúci): chronické ochorenieodb. recidívny: recidívny záchvatodb. habituálny (opakovaný z neznámej príčiny): habituálna reakcia


    recidívny p. opakovaný


    opakovať sa znova, viac ráz sa stávať • vracať sa: chyby sa opakujú, vracajúlek. recidivovať (o chorobe): zápal sa opakuje, recidivuje


    recidivovať p. vracať sa 2


    vracať sa 1. prichádzať späť • navracať saprinavracať sa: rád sa vracia, navracia domov

    2. opäť začínať existovať • navracať saprinavracať saobnovovať sa: kvetom sa vracia sviežosť; pomaly sa mu obnovuje zraklek. recidivovať (o chorobách)


    hovoriť 1. vyjadrovať myšlienky rečou; rečou dávať na vedomie (op. mlčať) • vravieť: hovoriť, vravieť nahlas, rozumne; hovoriť, vravieť o deťochrozprávaťhovor. vyprávať (hovoriť v dlhšom časovom rozpätí): rozprávať o svojich zážitkochvykladaťrozkladať (zoširoka, vysvetľujúco): vykladá, rozkladá svoje plányexpr.: roztriasaťpretriasaťpremieľaťrozvlačovať (zdĺhavo, podrobne) • hovor. rozširovať sašíriť sa (obšírne): netreba sa o veci už viac rozširovať; je zbytočné viac sa o tom šíriťkraj. povedať: ľudia povedajú všeličopovrávať (si): mnohí povrávajú, že bude zlenár. trizniť (Hviezdoslav)expr. hútoriť (obyč. veľa) • hovor. žart. hutoriť (východoslovenským nárečím) • kniž. zastar. sloviť (Škultéty)kniž. zastar. vetiťodriekať (mechanicky, monotónne) • oznamovať (dávať na vedomie istú správu) • komunikovať (byť v spojení rečou): nekomunikujem s kolegyňou už týždeňrečniťexpr. zried. rečinkovať (mať, držať reč al. expr. plano hovoriť): reční už pol hodiny; iba sa pilo a plano rečinkovalohrub. papuľovať: papuľuje, hoci sa ho nik nespytujeexpr. húsťhovor. expr.: hustiťtrúbiťvtĺkať (niečo do niekoho; neprestajne, nástojčivo hovoriť): celý večer hudie svoje; hustiť, vtĺkať žiakom poučkuexpr.: vrčaťsipieťsyčať (zlostne, sipľavo hovoriť) • expr.: štekaťbrechaťprskať (zlostne, jedovato hovoriť) • expr. sekať (ostro, trhane hovoriť) • expr.: mlieťrapotaťrapkaťsypaťsúkaťmrviť (rýchlo, veľa a obyč. aj hlasno hovoriť): melie, rapoce, sype jedno cez druhé; rýchlo mrví slováexpr.: trkotaťdrkotaťmrkotaťgagotať (hovoriť veľa, rýchlo, často o zbytočnostiach) • jazyčiť (veľa rozprávať) • rozťahovaťslabikovať (pomaly hovoriť): rozťahovať odpoveď, slabikovať slováexpr.: hlaholiťšveholiťhrkútaťševeliťštebotaťšvitoriťdžavotať (hovoriť jemným, príjemným hlasom): hlaholiť, hrkútať nežným hlasom; na ulici štebocú, džavocú detispievať (spevavo hovoriť) • šepkaťšeptaťšuškaťexpr. šepotaťhovor. expr. šušotaťexpr.: šušúkaťšepoliťšipoliť (hovoriť potichu, pošepky al. tajnostkársky): dievčence si čosi šepkajú, šušocú, šepolia do uchaexpr.: šomraťšamotiťšemotiťšemoniť (potichu a nezrozumiteľne hovoriť) • expr.: hundraťmrmlaťmrmotaťmumraťbrblaťbručaťdudraťdudlať (nezreteľne hovoriť): nevieme, čo si dedko stále hundre, mrmle, dudreexpr.: huhlaťhuhňaťfufnaťchuchmaťchuchňať (hovoriť nosom): huhle, chuchme čosi nádchovým hlasomdrmoliť (nezrozumiteľne, zmätene hovoriť) • expr. habkaťjachtaťhovor. koktať (neisto, trhavo, zajakavo hovoriť): habká, jachce, kokce niečo o svojej nevineexpr.: brbtaťbrbotaťhatlaťbľabotať (chybne, nezreteľne, nesúvisle hovoriť) • expr.: táraťtrepaťtliapaťtrieskaťplieskaťbaláchaťbúchaťkvákať (nepremyslene, nemúdro a obyč. veľa al. zbytočne hovoriť): stále iba tára, trepe, kváka, ale nepomôžehrub. drístaťsubšt.: kecať • valiť: čo to drístate, keciate, valíte, veď to nie je pravdaexpr.: pliesťmotať (hovoriť bez zmyslu) • expr.: repetiťrepentiť: Čo repetí tá stará?hovor. expr.: remziťremzať (nejasne hovoriť) • hovor. expr.: ľapotaťľaptať (hovoriť nezmysly) • hovor. expr.: šepletiťtaľafatkovaťpejor. haraburdiť (hovoriť daromnice) • hovor. expr.: handrkovaťhandrboliť (hovoriť nezrozumiteľne, často cudzím jazykom)

    porov. aj kričať 1

    2. p. svedčiť2 2 3. p. nazývať


    príjemca kto niečo prijíma • prijímateľ: príjemca, prijímateľ listu, zásielky, darukniž. recipientpráv. percipient (oprávnený príjemca) • práv. akceptant (príjemca ponuky, zmenky)


    recipient p. príjemca


    prijať 1. mať schopnosť obsiahnuť niečo do seba • absorbovať: zem prijala, absorbovala výdatné zrážky; látka nestačí prijať, absorbovať vlhkosťpohltiťvpiťvsaťvstrebať: záclony pohltili dym; pokožka dobre vpije, vsaje výživný krém; listy vstrebali vlahupojať (najmä rozlohou): sála pojme, prijme tisíc divákov

    2. dovoliť niekomu vstúpiť niekam a pokladať ho za organickú zložku, súčasť niečoho • pribrať: prijať, pribrať niekoho do partievziaťzobrať: prijali, vzali do spolku ďalších členov; vziať, zobrať niekoho na bytprivítať: privítali ho v rodine ako svojhoadoptovaťosvojiťprisvojiť si (prijať do rodiny, prijať za vlastné): adoptovať dieťa z domova; prisvojili, osvojili si chlapca ako sirotu

    3. prejaviť súhlas s niečím • akceptovať: naše požiadavky vedenie prijalo, akceptovalouznať (prijať ako pravdivé, nevyhnutné a pod.): uznať nevyhnutnosť daného postupukvitovať: hercov výkon obecenstvo kvitovalo s nadšenímrešpektovať (prijať ako nevyhnutné a podľa toho sa správať): rešpektujem tvoje námietkyschváliť (obyč. úradne prijať): návrh, uznesenie plénum schválilo, prijalopodrobiť sapodvoliť sa (prijať po zdráhaní): podvoliť sa miestnym zvykom; bez slov sa podrobila navrhnutému plánukniž. recipovať: recipovať názory

    4. začať mať (istý tvar, výraz, istú kvalitu a pod.) • nadobudnúťdostaťzískať: jej tvár prijala, nadobudla ostrý výraz; ocenenie získali z rúk predsedu poroty

    5. p. vziať 3, 4 6. p. privítať 2


    reciprocita vzájomné vzťahy založené na obojstrannosti výhodnej pre obidve strany • vzájomnosť: medzinárodné styky na základe reciprocity, vzájomnosti


    recipročne 1. p. vzájomne 2. porov. výmenný


    vzájomne vychádzajúc, smerujúc od jedného člena k druhému a späť; medzi sebou • navzájom: vzájomne, navzájom sa povzbudzovalispolu: spolu sa rozprávali po nemeckyobojstrannekniž. obapolne: uzavreli obojstranne, obapolne výhodný obchodrecipročne: pri štúdiu si recipročne pomáhalizastaráv. vospolokkniž. zastar.: vospolnevzájom


    opačný 1. ktorý je umiestnený na strane ležiacej oproti tej, s ktorou porovnávame • protiľahlýnáprotivnýzried. protivný: dosiahnuť opačný, protiľahlý breh rieky; starí rodičia bývali na opačnej, náprotivnej strane ulicedruhý: ozvena sa vracala z druhého konca dolinyobrátenýodvrátený (umiestnený na tej strane, ktorú nevidieť): opačná, odvrátená strana Zemehovor. rubový (o látke; op. lícny): sukňa sa jej vyhrnula na opačnú, rubovú stranuprotismerný

    2. ktorý je protikladom, ktorý je v protiklade (op. ten istý, rovnaký, zhodný) • protikladnýprotichodný: majú opačné, protikladné, protichodné názory; sú to protikladné, protichodné povahykontrastný (úplne opačný): konflikt kontrastných záujmovpren.: protipólnyprotipólový: zaujať protipólny postojnesúhlasnýopozičný (ktorý je v protiklade s oficiálnym): nesúhlasná, opozičná mienkakniž.: diametrálnyopozitnýmenej časté: protivnýprotivnícky: zaujať diametrálny, opozitný postojmat.: prevrátenýrecipročný (vzájomne opačný): prevrátená, recipročná hodnota číslanepriateľský: ich pozície sú opačné, nepriateľskézastar. odporný: odporná mienka


    recipročný p. vzájomný, výmenný 1


    výmenný 1. založený na výmene • recipročný: výmenný, recipročný obchod

    2. p. vymeniteľný


    vzájomný smerujúci od jedného prvku k druhému a naopak • obojstrannýkniž. obapolný: vzájomná, obojstranná dohoda; obapolná, vzájomná spokojnosťrecipročný: vzájomný, recipročný obchoddvojstranný (medzi dvoma navzájom) • kniž. zastar. vospolný: vospolná pomoc (Kalinčiak)zastar. zvratný: zvratný vzťah


    recitácia umelecké prednášanie literárneho diela • deklamácia: precítená recitácia, deklamácia ukážok význačného autoraprednes: prednes básne


    recitátor kto umelecky prednáša literárne dielo, kto recituje • deklamátor: dobrý recitátor, deklamátor básníinterpret: profesionálny interpretprednášateľprednášač


    recitovať umelecky stvárňovať literárne dielo pred publikom • prednášaťdeklamovať: recitoval, prednášal verše súčasných básnikov; deklamoval ukážky z klasikovpredvádzať: predvádzať úryvok starého eposuodriekaťreprodukovať (mechanicky): odriekal naučený texthovor., trocha pejor. rectovať (monotónne) • zastar. rečňovať


    rečníctvo rečnícke umenie; náuka o rečníckom umení • rétorikarétorstvo: študentská rétorika, študentské rétorstvo; prednášať rečníctvo, rétoriku, rétorstvo


    rečník kto prednáša reč, reční, najmä pri významných príležitostiach; kto vie dobre rečniť • kniž.: rétororátor: parlamentný rečník, rétor, orátor; pohrebný rétor, orátor; nie som rečník, rétor, ale rád by som povedal niekoľko slov


    rečniť 1. mať verejný prejav • mať rečdržať rečprednášať: rečnil, mal reč o nových úlohách; prednášal na zhromaždení

    2. p. hovoriť 1


    rečnivý p. zhovorčivý, výrečný 1


    výrečný 1. ktorý pohotovo, plynne, presvedčivo, rád hovorí: výrečný advokátzhovorčivývravnýhovornýzried. zvravnýrečnivýrečný (ktorý rád rozpráva): naša suseda je veľmi zhovorčivá, vravná, hovorná, zvravnákniž. zlatoústy (ktorý hovorí príťažlivo a presvedčivo): zlatoústy kazateľveľavravnýmnohovravnýrozvravenýexpr.: táravýutáraný (zbytočne a veľa rozprávajúci): veľavravné, mnohovravné ženy; táravé, utárané jazyčnicekniž. elokventný

    2. p. presvedčivý, významný 1, 3, výrazný 2


    zhovorčivý ktorý rád rozpráva • hovornývravnýzvravný (op. mlčanlivý): má zhovorčivú, hovornú ženukomunikatívny (ktorý rád a ľahko komunikuje; op. nekomunikatívny): komunikatívny typ človekaexpr.: radorečnýradovravný: radorečný muž je výnimkouvýrečný (ktorý plynne a pohotovo rozpráva) • zried.: rečnýrečnivý: výrečný rozprávač, prednášateľveľavravnýmnohovravný (ktorý veľa rozpráva, obyč. zbytočne): mnohovravná sekretárka


    rečňovanka p. riekanka


    riekanka jednoduchý rytmický slovesný útvar, obyč. rýmovaný • rečňovanka: ľudová riekanka, rečňovankapovedačka: detská povedačkazried. odriekanka


    rečňovať p. recitovať


    rečný p. zhovorčivý, výrečný 1


    táravý expr. ktorý veľa a zbytočne rozpráva (o človeku) • uvravenýrozvravenýuhovorený: táravá, uvravená, rozvravená, uhovorená susedkaexpr.: utáranýpotáranýurečnenýtárajskýrapotavýtrkotavýdrkotavýľapotavýlalotavýbľabotavýtliapavýradorečnýradovravnýzried. rečnýhovor. expr.: repetivýrepentivýpren. expr.: kvákavýukvákanýsubšt. ukecaný


    veľavravný 1. veľa a zbytočne rozprávajúci • mnohovravný: veľavravný, mnohovravný človekrozvravený: rozvravená ženazhovorčivýzvravnýhovorný (ktorý sa rád zhovára): zhovorčivá, zvravná susedazried. rečnýexpr. utáraný: utáraný starecexpr. táravý: táravé jazyčniceexpr.: bľabotavýrapotavý: rapotavá susedapejor. ľapotavýsubšt. ukecaný

    p. aj výrečný 1

    2. veľa naznačujúci, sľubujúci • mnohovravný: veľavravný, mnohovravný úsmevmnohoznačnýveľaznačný: mnohoznačný, veľaznačný pohľadvýznamnýveľavýznamnýmnohovýznamnýmnohovýznamový: významné, veľavýznamné, mnohovýznamné gestomnohosľubnýveľasľubnýnádejný: veľasľubný, nádejný začiatok

    p. aj významný 3


    rečový p. slovný, ústny


    slovný ktorý je vyjadrený slovom, prostredníctvom slova, týkajúci sa slova al. slov • kniž. verbálny: slovné, verbálne vyjadrenie; slovná, verbálna realizácialingv. lexikálny: slovný, lexikálny význam; slovná, lexikálna zásoba jazykarečovýjazykový: dať niečomu rečový výraz; rečový, jazykový prejav


    ústny vyjadrený ústne (op. písomný) • hovorený: ústny, hovorený prejavnepísaný (op. písaný) • odb. orálnyrečovýslovný: rečový, slovný dohovor


Pozri výraz REC v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV