Synonymá slova "ranã" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 56 výsledkov (1 strana)

  • katastrofa neočakávaná udalosť so zlým zakončením • pohroma: živelná katastrofa, pohromanešťastie: železničné nešťastiedráma: prežiť drámutragédia: rodinná tragédiaranaúder: strata matky bola preňho veľká ranakalamita (nepriaznivá situácia vyvolaná živelným al. iným zásahom): snehová kalamitakarambol (zrážka dopravných prostriedkov): na ceste sa stal veľký karambolspúšť: hurikán spôsobil spúšťhovor. dopustenie: zažil hotové dopustenieexpr. pliagakniž. navštívenie: stihlo ich veľké navštíveniekniž. apokalypsa: apokalypsa vojnykniž. kataklizma


    náraz prudký dotyk predmetov, z ktorých sa aspoň jeden pohybuje: pocítil som silný náraznápor: náraz, nápor vetrazrážka (prudký náraz pohybujúcich sa telies do seba): zvuk pri zrážke vozňovkarambol (pri biliarde náraz gule na dve ostatné) • úderhovor. rana: prudký úder, prudká rana do tváre

    p. aj úder 1


    nešťastie 1. príhoda so zlým koncom • úderrana: smrť matky bolo preňho veľké nešťastie, bol preňho veľký úderhovor. dopustenie: zažil hotové dopusteniekniž. navštívenie: stihlo ich veľké navštívenienehodahovor. malér: dopravná nehoda, dopravný malértragédiakatastrofa (veľké nešťastie s osudnými následkami): letecké nešťastie, letecká katastrofa, rodinná tragédiapohroma: vojnová pohromadráma: prežiť drámu

    2. zlé položenie, zlý údel • trápenie: pomáhať ľuďom v nešťastí, v trápeníkliatba (nepriazeň osudu): visí nad nimi kliatbazlé: žena zachráni muža od veľa zlého (Timrava)neúspechnezdar (nevydarený výsledok): neúspech, nezdar sa ho bolestne dotkolhovor.: smolapech: má v živote smolu, pechexpr. pliaga: mor a cholera bývali veľké pliagyhovor. expr. zlomkrk: súd, to je zlomkrk pre sedliaka (Rázus)


    rana 1. miesto na tele s porušeným tkanivom: ošetriť tržnú ranuporaneniezranenie (poškodenie živého organizmu mechanickým zásahom): pri páde utrpel poranenie, zranenieúraz (vážnejšie poranenie organizmu): smrteľný úraztrauma (telesné al. duševné zranenie)

    2. p. katastrofa, tragédia 2 3. p. úder 1, náraz 4. p. strela 2, výstrel


    strela 1. priebojná súčasť náboja, predmet, ktorý po vystrelení vyletí zo strelnej zbrane a ktorý má zasiahnuť cieľ: strela z pištoleguľka: guľka zasiahla kosťguľa: delová guľaprojektil (kovová súčiastka náboja): projektil puškyšrapnel (delová strela, ktorá sa roztrhne pred dopadom): výbuch šrapnelatorpédo (vojenská strela s vlastným pohonom): zasiahnuť loď torpédomhovor. patrón: slepý patrónšíp (strela s hrotom vystreľovaná z luku): jedovatý šíp

    2. (pri loptových hrách, hokeji) lopta, puk usmernený na bránku kopnutím, hodením, úderom: vyslať tvrdú streluhovor. rana: chytiť prudkú ranuhovor. expr. šupa: to bola šupa

    3. p. výstrel


    tragédia 1. dramatický útvar s nezmieriteľným konfliktom (op. komédia): Shakespearove tragédie, francúzska klasická tragédiazastar. trúchlohra

    2. neočakávaná udalosť so zlým zakončením: rodinná tragédiakatastrofa: živelná katastrofanešťastie: letecké nešťastiedráma: prežiť drámupohroma: vojnová pohromaranaúder: strata otca bol preňho veľký úderhovor. dopustenie: zažil hotové dopusteniekniž. navštívenie: stihlo ich veľké navštíveniekniž.: apokalypsakataklizma

    3. p. tragika


    úder 1. prudké narazenie, udretie niečoho na niečo; takto spôsobený zvuk: údery palicou, pravidelné údery srdca, údery hromu; pocítiť silný údernáraz: dostať náraz do nohyzásah: zásah päsťou do tvárehovor. rana: dostať ranu do hlavyexpr.: buchnátbúchanecštuchanec (úder päsťou do chrbta): dať niekomu buchnát, štuchanec do rebierhovor. expr. buchtadet. packa (slabší úder): dať dieťaťu packu na dlaňexpr. štulec (Jégé)expr. drganec (Gráf)hovor. expr. šupa

    2. p. útok 1 3. p. katastrofa, tragédia 2


    výstrel vypustenie náboja zo zbrane a zvuk tým spôsobený: výstrel z revolvera; zaznel silný výstrelstrela (vypustený náboj): dobre mierená strelahovor. rana: rana z delahovor. expr. šupa: to bola šupasubšt. šús: šús z pištole (Stodola)


    raňajkovať jesť raňajky • hovor. zastar.: frištukovaťfrištikovaťfruštikovať: deti raňajkovali, frištukovali chlieb s maslom


    raňajky ranné jedlo • hovor. zastaráv.: frištikfrištukfruštik: matka chystá deťom raňajky, frištik, fruštik


    raňajší p. ranný


    ranný týkajúci sa rána; ráno konaný, ráno sa vyskytujúci, prichádzajúci • raňajší: ranná, raňajšia zmena, prechádzkapoet. zastar. jutrený (J. Kráľ)skorý: príde ranným, skorým autobusom


    oberať 1. trhaním al. iným spôsobom brať zo stromu, z kríkov a pod.; takto zbavovať strom, rastlinu niečoho (obyč. plodu) • trhaťotrhávať: oberať, trhať jablká, slivky do košíka; oberať, trhať hrozno, malinyráňaťzrážaťobíjať (oberať palicou): oberajú, ráňajú orechy, gaštanyrafať (oberať rafáčom, hrabkami): rafať čučoriedky, brusnicezbierať (drobné ovocie, zeleninu) • nár.: odbíjaťzbíjaťpagať

    2. oddeľovať z niečoho niečo (po kúskoch) • expr.: štipkaťobštipkávať: oberá, štipká, obštipkáva mäso z kostíobzobávaťexpr. obzobkávaťozobávaťexpr. ozobkávať (zobaním oberať): vtáky o(b)zobávali, o(b)zobkávali mladé púčiky stromov


    ráňať 1. prudkými pohybmi, údermi brať zo stromu, z kríkov a pod. • zrážať: jeseň ráňa, zráža listy zo stromovstŕhaťstrhávať: víchor strhával slabé halúzkyotĺkaťobíjať (obyč. palicou): otĺkal palicou jablká; obíjať orechyexpr.: kmásaťdriapať: deti kmášu, driapu zo stromu ovociepoet. roniť (Hviezdoslav, Botto)

    2. porov. raniť


    dlháň expr. dobre urastený vysoký človek • expr.: dĺžavaráňava (vysoký človek) • výšavaexpr. stonoha (dlhý, obyč. chudý človek) • expr. štangľa (vysoký chudý človek) • expr. žirafahovor. expr. cepáňhovor. štiap


    obor bytosť al. vec mimoriadneho vzrastu, mimoriadnych rozmerov a veľkej sily; pren. človek mimoriadnych vlastností (op. trpaslík) • expr. ozrutasilák: rozprávkový obor, silák; ten chlap je hotová ozrutakniž.: goliáškyklopzried. ozrutáňexpr.: ráňavadĺžavaexpr. opacha (niečo neforemne veľké) • kolos: oceľový koloskniž.: titangigantvelikánvelikášgénius (o mimoriadnom človeku): titan, velikán vedy, génius hudbypoet. zruta


    ráňava p. dlháň, obor


    alkoholik človek, ktorý nemierne požíva alkoholické nápoje • pijan: notorický alkoholik, pijanopilechovor. expr. logajhovor. pijak: opilcov, pijakov tam bolo dosťhovor. notorik (notorický alkoholik) • hovor. pejor. korheľpejor. ožranhrub. chľastošpejor. zried. ožranec (Vajanský)expr. zried.: glgáč (Hviezdoslav)glgač (Letz)expr.: lumplumpák


    opilec opitý človek; kto podľahol alkoholu, kto veľa pije • pijanalkoholikhovor.: pijaknotorik: známy miestny opilec, alkoholik, pijan, pijak, notorikhovor. pejor. korheľpejor. ožranexpr. zried.: ochmelenecožranec: korheli, ožrani buntošili svojím spevomkraj. expr. čučar (kto sa opíja lacným vínom)


    bláznivý 1. duševne chorý • pomätenýnenormálnychoromyseľný: na starosť ostala bláznivá, pomätená, nenormálna, choromyseľnášialenýzbláznenýfraz. chorý na rozumfraz. expr. padnutý na hlavu: šialený, zbláznený človek; osoba chorá na rozum, padnutá na hlavuhovor. pochabýexpr.: spochabenýpojašený: nevedel, čo môže čakať od pochabého, spochabeného mozgunepríčetnýposadnutýhovor. expr.: šibnutýťuknutýďugnutýďubnutýďabnutýhovor. pejor.: trafenýstrelenýšvihnutýstrihnutýslang. šľahnutýneskl. hovor. pejor. šišipren. frcnutýsubšt.: mešuge • mišuge • cvoknutý

    2. expr. zbavený rozvahy, nekontrolujúci svoje prejavy, správanie (o človeku); svedčiaci o tom • nerozumnýnerozvážnypobláznený: bláznivé, nerozvážne, nerozumné, pobláznené dievča; bláznivý, nerozumný, nerozvážny plánnemúdrynezmyselný: nemúdry, nezmyselný nápadbláznovskýexpr.: šialenýzbláznenýpochabýspochabenýpochábeľský: mal svoje bláznovské obdobie; šialené roky; zbláznená, pochabá, spochabená, pochábeľská mladosťexpr.: poplašenýsplašenýpojašenýzjašenýrozjašenýstrelenýtrafenýpobesnený: poplašený, splašený, pojašený, zjašený chalan; výplody streleného, trafeného mozguexpr. potáraný (Timrava, Podjavorinská)samopašnýšantivýrozbláznený: samopašné, šantivé, rozbláznené šteňa

    3. p. silný 2, prudký 1, 2 4. p. výstredný 1


    potáraný p. táravý; bláznivý 2


    táravý expr. ktorý veľa a zbytočne rozpráva (o človeku) • uvravenýrozvravenýuhovorený: táravá, uvravená, rozvravená, uhovorená susedkaexpr.: utáranýpotáranýurečnenýtárajskýrapotavýtrkotavýdrkotavýľapotavýlalotavýbľabotavýtliapavýradorečnýradovravnýzried. rečnýhovor. expr.: repetivýrepentivýpren. expr.: kvákavýukvákanýsubšt. ukecaný


    čistý 1. ktorý dbá o čistotu; svedčiaci o čistote, čistotnosti (op. špinavý) • nezašpinenýneušpinenýnezamazanýneumazaný: jesť čistými, nezašpinenými, neušpinenými rukami; mať čistú, nezamazanú, neumazanú košeľuexpr.: nezafúľanýneufúľaný: vrátiť sa z ihriska nezafúľaný, neufúľanýumytý (ktorý získal čistotu umytím): umytý riadupratanývyčistenýexpr. vyleštenýsubšt. vyglancovaný: uprataný, vyčistený, vyglancovaný bytčistotnýzried. čistotymilovný (dbajúci o čistotu a poriadok): čistotná, čistotymilovná ženadezinfikovanývydezinfikovanýhygienickýodb. sterilný (zbavený choroboplodných zárodkov): dezinfikovaná bielizeň; vydezinfikovaná rana; hygienické, sterilné prostredie; sterilná injekčná striekačkanezamorenýneznečistený: nezamorené, neznečistené ovzdušiepramenitýpramenistý (o čistej vode) • expr.: čistučkýčistunkýčistulinký

    2. ktorý nenesie stopy zásahu, porušenia prvotného stavu (o veciach) • nepopísanýnepomaľovanýexpr.: nepočmáranýnepočarbaný (bez stôp po písaní, maľovaní): čistý, nepopísaný zošit; čisté, nepomaľované, nepočmárané, nepočarbané múryneskl. bianko: bianko listholý: holé stenynepoškvrnený: nepoškvrnený snehexpr.: čistučkýčistunkýčistulinký

    3. s ničím nepomiešaný, ničím neznečistený, neznehodnotený • číryrýdzi: čisté, číre, rýdze zlatopriezračnýpriehľadnýneskalenýnezakalenýpren. krištáľový (o čistej vode) • pravýstopercentný: pravá, stopercentná vlnajasný (o oblohe, farbe) • neskl. netto (op. hrubý, brutto): netto váharafinovaný: rafinovaný cukor, tukchem. intaktný (chemicky čistý): intaktná látkaexpr.: číročistýčíročíryzastaráv. kóšernýneskl. kóšer (pôvodne pripravený podľa židovských rituálnych predpisov; o jedle a nápojoch)

    4. p. čestný 1, bezúhonný, cnostný, úprimný 2 5. p. samý 1 6. p. číry 2, holý 4, skutočný 2 7. p. dôkladný


    gazdovstvo majetok roľníka • hospodárstvo: zdediť veľké gazdovstvo, hospodárstvozastar. dvor (rozsiahle gazdovstvo): panský dvorzastaráv. grunt: pracovať na gruntekniž.: usadlosťosadlosť: roľnícka usadlosťfarma (gazdovstvo obyč. v anglosaských krajinách): americká farmaranč (dobytkárske gazdovstvo v Amerike) • hacienda (gazdovstvo v Južnej al. Strednej Amerike)


    ranč p. gazdovstvo


    hladný 1. pociťujúci hlad (o človeku, zvierati); ktorý je nenaplnený potravou (op. sýty) • lačný: byť hladný, lačný; hladné, lačné psy zacítili potravuprázdny (o žalúdku, bruchu, črevách) • nenajedenýnenasýtený (op. najedený, nasýtený): nenajedené, nenasýtené detivyhladnutývyhladovaný: vyhladnutý, vyhladovaný ako vlkexpr. hladošský: hladošské krkynedojedený: chlapec je stále nedojedenýnenásytnýpejor.: nenažranýnenažratý (ktorý sa nevie nasýtiť, stále hladný): nenásytná, nenažratá šelmazried. vypostený

    2. p. dychtivý, žiadostivý 3. p. chamtivý


    nenásytný 1. ktorý sa nevie (dosť) nasýtiť (op. sýty, nasýtený) • nenajedený: Čo si dnes taký nenásytný, nenajedený?stále hladnýhovor. nedojedený: stále hladné, nedojedené detipejor.: nenažratýnenažraný: Nebuď taký nenažratý, nenažraný, nechaj aj iným!pejor.: pahltnýpažravý: pahltné, pažravé kukučie mláďahltavýpejor. žravý (rýchlo, veľkými hltmi jediaci): hltavé kačicehladný (neprestajne): večne hladné kurence behali za mnou

    2. ktorý sa nevie uspokojiť s tým, čo má a požaduje stále viac • chtivý: nemohol potlačiť svoje nenásytné, chtivé túžbypren. chamtivý (vo vzťahu k majetku): nenásytný, chamtivý lakomecpejor.: nenažratýnenažranýpren. pažravý: nenažratý, nenažraný výberca daní


    nedospelý ktorý ešte nemá skončený (fyzický) vývin; svedčiaci o tom (op. dospelý) • nevyspelýnezrelý: nedospelý, nezrelý mladík; pohlavne nevyspelá, nezrelá mládeždetskýdetinskýpolodetský; chlapčenskýmladícky (o príslušníkovi mužského pohlavia) • dievčenský (o príslušníčke ženského pohlavia): ešte stále má detskú, chlapčenskú, dievčenskú postavu; detské chápanie svetanedorastenýnevyvinutý (čo sa týka veľkosti, tvarov a pod.): presádzať nedorastené, nevyvinuté rastlinky; nedorastené, nevyvinuté časti telanevyzretýinfantilný (obyč. o mentálnej nedospelosti): nedospelé, nevyzreté, infantilné názorypubertálnyslang. puberťácky (charakteristický pre pubertu): pubertálne správaniepráv. neplnoletýzastaráv. maloletý (o neplnoprávnom človeku vo veku do 18 rokov; op. plnoletý): trestná činnosť neplnoletých, maloletých občanovmalýmladýkniž.: útlyraný (nachádzajúci sa v časovom období detstva; týkajúci sa tohto obdobia): starať sa o malých súrodencov; zomrel v mladom, útlom, ranom vekuneoperený (o vtáčati, pren. expr. aj o človeku): neoperený vrabecpejor.: sopľavýusoplenýusmrkaný: si ešte sopľavé, usoplené, usmrkané deckovulg.: zasranýzasratý

    p. aj mladý, malý


    nový 1. ktorý predtým nejestvoval; ktorý práve, nedávno vznikol, bol vytvorený, objavený a pod. (op. starý) • čerstvýsvieži: oboznámiť sa s novými, čerstvými správami; na cintoríne pribudol čerstvý, svieži hrobnovoprijatý (nedávno prijatý): novoprijatý zákonnovoutvorený (nedávno utvorený): novoutvorená inštitúciamladý (napr. o víne): nové, mladé vínoranývčasnýskorý (o odrodách ovocia, zeleniny, ktoré dozrievajú na jar): v obchode už dostať rané, včasné, skoré zemiakyhovor. zánovný (pomerne nový): zánovné šatyneskúsenýnezapracovaný (o človeku): nový, neskúsený, nezapracovaný pracovníkneosvedčený (s ktorým zatiaľ nie sú skúsenosti): nový, neosvedčený prípravok treba najskôr vyskúšaťexpr.: novučkýnovučičkýnovunký (veľmi nový): novučká, novučičká kniha

    2. ktorý vznikol zámenou, výmenou za niečo predchádzajúce (op. starý, predchádzajúci) • iný: nájsť nový, iný zmysel života; zaviesť iné poriadkypriekopníckykniž. pionierskynovátorskýobjavný (súvisiaci s pokrokom): zavádzať nové, netradičné jedlá; využívať novátorské, objavné postupynezvyčajnýkniž.: neobvyklýnezvyklý (op. zvyčajný, obvyklý): dať niečo na nové, nezvyčajné miesto; zaviesť neobvyklé, nezvyklé spôsobyavantgardnýavantgardistický: avantgardné smery v umení, avantgardistická módaďalší (ktorý nasleduje v poradí): dcéra má nové, ďalšie športové úspechynadchádzajúcibudúci (ktorý bude, nastane v budúcnosti): zanechať odkaz novým, budúcim generáciám; vyriešia to až nadchádzajúce, budúce voľbynepoznanýnevídanýneslýchaný (s ktorým sa dosiaľ nik nemohol oboznámiť): zavádzať u nás nepoznané, nevídané spôsoby; prísť s nevídanými, neslýchanými objavmi

    3. p. súčasný 1, moderný 1


    raný p. skorý 1; začiatočný


    skorý 1. vyskytujúci sa, prichádzajúci skoro, zavčasu (op. neskorý) • ranývčasný: skoré, rané ovocie; včasná zelenina; rané, včasné skladateľovo obdobie

    p. aj ranný

    2. ktorý sa stane, uskutoční veľmi rýchlo, pred očakávaným termínom • rýchlyvčasný (op. neskorý): skorá, rýchla, včasná starobanáhlynepredpokladanýnečakanýneočakávaný (op. očakávaný, predpokladaný): náhly, nepredpokladaný príchod, návrat; nečakaná, neočakávaná smrť


    včasný ktorý sa vyskytuje včas • kniž. skorý: včasné, skoré letoraný: skorá, raná zelenina


    začiatočný ktorý je na začiatku al. ktorý je začiatkom niečoho (op. konečný, posledný) • zriedkavejšie počiatočný: začiatočné, počiatočné ťažkostiprvopočiatočný: prvopočiatočné štádium, vlastnostirozbehový: rozbehové štádiumskorýraný: skoré, rané obdobie tvorby, štádium chorobyzákladnýkniž. iniciálny: základný výskum; iniciálne príznaky chorobyúvodnývstupný: úvodná, vstupná prednáškavýchodiskový: východiskové postavenieprvotnýprvý: prvotný dojem, impulz, nával emóciízárodkovýzárodočnýpren. embryonálny: zárodočný stavpubl. pilotný


    neistý 1. ktorý nemá istotu pri istých činnostiach, prejavoch; ktorý nemá vieru vo svoje schopnosti, zručnosti a pod; svedčiaci o nedostatku istoty al. sebavedomia (op. istý) • nepevnývratký (op. pevný): po chorobe má ešte stále neistý, nepevný, vratký kroklabilný (op. stabilný): neistá, labilná poloha na rebríkunerozhodnýbezradnýrozpačitý (op. rozhodný, rázny): nerozhodná, bezradná odpoveď; bezradný pohľad prenasledovanéhováhavýtápavýexpr. habkavý (plný váhania, nerozhodnosti; op. rozhodný, pevný): dieťa urobilo prvé váhavé, tápavé krôčiky; tápavé, habkavé hľadanie vhodných slovexpr.: tackavýknísavýkolísavýpotkýnavý (nemajúci istotu, obyč. pod vplyvom opitosti, choroby a pod.; op. pevný): kráčal tackavou, knísavou, kolísavou, potkýnavou chôdzouexpr.: trasľavýroztrasený (nemajúci istotu obyč. vplyvom staroby, rozrušenia a pod.): trasľavé, roztrasené písmo; trasľavé rukyhovor. strémovaný (nemajúci istotu vplyvom trémy): strémovaný rečník

    2. ktorý nie je bezpodmienečne pravdivý, zaručený, vopred daný al. zaistený (op. istý, zaručený) • pochybnýspornýnespoľahlivýnezaručený: dospieť k neistým, pochybným, sporným vedeckým výsledkom (op. nepochybným, spoľahlivým, zaručeným); dať niekomu neisté, nespoľahlivé zárukyexpr.: nepevnývratkývrtkavý: mať vratkú, nepevnú politickú pozíciu (op. pevnú); byť vrtkavý v názorochproblematickýkniž. otázny: naša budúcnosť je zatiaľ neistá, problematická; či sa to uskutoční, to je ešte otáznepremenlivýnestályrozháraný (op. stály, ustálený): žijeme neisté, nestále, rozhárané časy; dnes to vyzerá na premenlivé, nestále počasienebezpečnýriskantný (ktorý sa môže zle skončiť): pustila sa do neistého, riskantného podnikania; je to príliš nebezpečný, riskantný obchodohrozený (ktorému hrozí nebezpečenstvo; op. bezpečný): jeho život je neistý, ohrozený


    nepokojný 1. ktorý je v stave duševného nepokoja, nerovnováhy; svedčiaci o tom (op. pokojný, vyrovnaný) • nevyrovnaný: nepokojný, nevyrovnaný človekznepokojenýrozrušenývzrušený: hovoriť znepokojeným, rozrušeným hlasom; znepokojené, vzrušené pobiehanie z miesta na miestonervóznyznervóznený (naplnený nervozitou): nervózni, znervóznení kupujúci; robiť nervózne pohybypodráždenýrozdráždenýsplašený (obyč. o zvierati; naplnený neovládateľným nepokojom): podráždený, rozdráždený organizmus; splašený kôňnetrpezlivý (obyč. pri čakaní; op. trpezlivý): netrpezlivé obecenstvonapätý (hroziaci konfliktom): napätá spoločenská situácia; napätá atmosférarozháranýrozvrátenýrozbúrenýrozvírenýkniž. rozorvaný (bez sústredenosti): rozvrátený pohľad; rozháraná, rozorvaná myseľ (op. sústredená)

    2. stále sa pohybujúci (op. pokojný) • pohyblivý: nepokojné, pohyblivé nohyneposedný (obyč. o deťoch) • nepostojný: neposedné chlapča, nepostojné konerozbehanýblúdivý (pohybujúci sa z miesta na miesto): rozbehané oči, blúdivý pohľadživý: mať nepokojného, živého ducha

    3. p. rušný, búrlivý 1, 3


    neusporiadaný ktorý nie je zoradený, uložený, upravený a pod. podľa istého poriadku (op. usporiadaný) • chaotický: neusporiadaný, chaotický pohyb vojska; neusporiadané, chaotické pomeryneporiadnyrozháranýzastaráv. nezriadený (ktorý je v neporiadku): neporiadny, rozháraný spôsob života; nezriadené tlupy vojakovneorganizovaný (bez organizácie; op. organizovaný): neorganizovaný sprievodnevyrovnanýneurovnanýneharmonickýdisharmonickýnesúladný: nevyrovnaný, nesúladný rodinný život; neurovnaná, neharmonická spoločenská situáciapopletenýpomotanýzmätenýzmätočnýhovor. expr. zmítorený (bez časovej postupnosti al. utriedenosti): v hlave mu vírili popletené, pomotané, zmätené myšlienky; mal z toho zmätené pocityrozhádzanýrozmetaný (nepravidelne, bez poriadku umiestnený; i pren.): knihy sú na polici neusporiadané, rozhádzané; v hlave má všetko rozhádzané, rozmetanébezhlavý (úplne bez usporiadania, postupnosti; op. postupný, plynulý): bezhlavý výklad nového učiva


    rozháraný pociťujúci zmätok, nesúlad, vnútorný nepokoj (o človeku); svedčiaci o neusporiadanosti, chaose • nevyrovnaný (op. vyrovnaný) • rozhádzanýkniž. rozorvanýrozvrátený: rozháraný, nevyrovnaný človek; byť vnútorne rozháraný, rozhádzaný, rozorvaný, rozvrátenýrozdvojenýrozpoltenýrozlomený: rozdvojená, rozpoltená, rozlomená dušaneurotickýnervózny (svedčiaci o nervozite) • chaotickýzmätenýexpr. rozmetaný (svedčiaci o zmätku, neusporiadanosti): neurotické, nervózne správanie; chaotický citový život; chaotické, zmätené pomerypopletenýdopletený: popletené, dopletené myšlienkyneusporiadanýnesúladný: neusporiadaný, nesúladný život (op. usporiadaný, harmonický)


    nenažraný, nenažratý p. nenásytný 1, 2, hladný 1


    neúprimný ktorý používa pretvárku, faloš; svedčiaci o nedostatku úprimnosti, otvorenosti (op. úprimný) • falošný: neúprimný, falošný priateľ; neúprimná, falošná reč (op. priama) • pokryteckýpejor. farizejský (obyč. spojený so zlým úmyslom) • pretváračskýzried. pretváravýpretvárnyzastaráv. pretváraný: pokrytecké, farizejské správanieúlisnýľstivý (používajúci klamstvo, prefíkanosť; svedčiaci o tom): úlisný, ľstivý úsmevdvojtvárnyexpr.: dvojakýobojaký (op. otvorený, jednoznačný): dvojtvárny človek; dvojaká, obojaká odpoveďexpr. potmehúdsky (prešibane, s vtipom používajúci pretvárku, lesť; svedčiaci o tom): potmehúdsky výraz tvárepredstieranýneprirodzenýstrojenýhraný (iný ako v skutočnosti): predstieraný, strojený, hraný záujem; neúprimná, neprirodzená úslužnosťnásilnýsilenýnútený (uskutočnený, uskutočňovaný nasilu; op. prirodzený): neúprimný, silený smiech; silená, nútená srdečnosťpren. expr.: sladkýcukrovýmedový (predstierane milý, dobrý): prehovoriť sladkým, medovým hlasompren. pejor. hadí (konaný so zlým úmyslom): hadia úslužnosť


    pokrytecký (o človeku) ktorý koná neúprimne, ktorý sa pretvaruje; svedčiaci o pokrytectve • falošnýneúprimný: pokryteckí, falošní, neúprimní ľudia; pokrytecká, falošná morálka; pokrytecké, neúprimné vychvaľovaniepretváračskýpretváravýpretváranýpretvárny (Šoltésová, Figuli, Jégé)dvojakýdvojtvárnykniž. jánusovský (ktorý má dve tváre): dvojaké, dvojtvárne správanie; jánusovský charakterpejor.: farizejskýjudášsky: farizejská láskapejor.: svätuškárskypobožnostkárskypobožnôstkarský (pokrytecky nábožný al. mravný): svätuškárske vystupovanie; pobožnostkárska, pobožnôstkarská pokoraexpr. potmehúdsky


    ožran, ožranec p. opilec, alkoholik


    pretváravý, pretváraný p. pokrytecký, neúprimný


    síran chem. soľ kyseliny sírovej • sulfát


    spotený ktorý sa spotil; svedčiaci o tom • upotený: celý je spotený, upotenýprepotenýzapotený: má prepotenú, zapotenú bielizeňmokrývlhký (od potu): zobudila sa úplne mokrá od horúčky, vankúš je celkom vlhkýexpr. zrosenýzried. znojný: zrosené, znojné čelokniž. zastaráv.: vyznojenýuznojený (Urban)nár. expr. uzváranýnár. vyparený


    uzváraný p. spotený


    strápený vysilený fyzickým al. duševným trápením; svedčiaci o tom • utrápenýusužovanýzried. usúžený: stretnúť priateľa strápeného, utrápeného, usužovaného; usúžené srdce (Hviezdoslav)ustaranýustarostenýzastaraný (utrápený starosťami): ustaraná, ustarostená matkasklesnutýkniž. skleslý (fyzicky al. duševne ochabnutý): sklesnutá, skleslá tvár vyjadrovala rezignáciuunavenývyčerpanývysilenýzmorenýumorený: pohľad na chorobou unavené, vyčerpané, vysilené, zmorené, umorené dieťastrhanýhovor. sťahanýexpr.: zničenýzdrvený (veľmi strápený, s viditeľnými stopami trápenia): vyzerala strhaná, sťahaná, zničená; zdrvený pohľadzúboženýubiedenýzastar. ubedovaný (vyzerajúci veľmi úboho, biedne): zúbožené, ubiedené telo; ubedovaná hlavička (J. Kráľ)ubolenýexpr. zried.: uboľavenýubolestenýpren. dolámaný (bolesťou strápený, unavený): ubolená duša; uboľavený, ubolestený zrak; ledva zložil do postele svoje dolámané údyexpr.: umučenýzmučenýskatovanýstýranýutýranýzried. utrýznený (strápený mučením, týraním): bezvládne, umučené, zmučené, skatované, stýrané telo; plačom sa jej chvela stýraná, utýraná, utrýznená hruď


    stýraný p. strápený


    utýraný p. strápený


    sýty 1. ktorý necíti hlad, ktorý sa najedol (op. hladný, lačný) • najedenýnasýtený: umyté a sýte, najedené, nasýtené deti; nikdy nie je najedený, nasýtenýnachovanýnakŕmený (ktorý dostal potravu): nachovaný, nakŕmený statokplnýnaplnený: som už sýty, plnýexpr.: napukanýnasúkanýnahltanýnapraskanýnaprataný (poriadne, veľmi najedený): vyšli z jedálne napukaní, nasúkaní, nahltaní, napraskaní, naprataníhovor. expr.: napchatýnadžgatý: je taký napchatý, nadžgatý, že nevládze ani dýchaťpejor.: nažratýnažraný: kým jedni sú nažraní, nažratí, druhí nemajú ani na chliebhovor. expr.: prejedenýpresýtenýprepchatýhrub. prežratý (príliš sýty): nič im nevonia, keď sú prejedení, presýtení, prepchatí, prežratízastar. sýtnydet. al. zjemn.: napapanýnapapkaný

    2. ktorý nasýti, ktorý oplýva hojnosťou • výdatnývýživnýzáživný (obyč. o pokrme): pripraviť sýty, výdatný obed; výživná, záživná stravažírny: žírne lúkyúrodný: úrodná zembohatý: bohatý prameň

    3. ktorý má veľkú intenzitu (op. slabý, nevýrazný) • silnývýrazný: rád maľuje sýtymi, silnými, výraznými farbamitmavýtemný: sýta, tmavá, temná modrátuhýintenzívny: tuhý, intenzívny cit; tuhá, intenzívna vôňaplnýzvučný (o zvuku, hlase): aj vo vysokom veku mal plný, zvučný hlas


    utáraný p. táravý


    veľavravný 1. veľa a zbytočne rozprávajúci • mnohovravný: veľavravný, mnohovravný človekrozvravený: rozvravená ženazhovorčivýzvravnýhovorný (ktorý sa rád zhovára): zhovorčivá, zvravná susedazried. rečnýexpr. utáraný: utáraný starecexpr. táravý: táravé jazyčniceexpr.: bľabotavýrapotavý: rapotavá susedapejor. ľapotavýsubšt. ukecaný

    p. aj výrečný 1

    2. veľa naznačujúci, sľubujúci • mnohovravný: veľavravný, mnohovravný úsmevmnohoznačnýveľaznačný: mnohoznačný, veľaznačný pohľadvýznamnýveľavýznamnýmnohovýznamnýmnohovýznamový: významné, veľavýznamné, mnohovýznamné gestomnohosľubnýveľasľubnýnádejný: veľasľubný, nádejný začiatok

    p. aj významný 3


    výrečný 1. ktorý pohotovo, plynne, presvedčivo, rád hovorí: výrečný advokátzhovorčivývravnýhovornýzried. zvravnýrečnivýrečný (ktorý rád rozpráva): naša suseda je veľmi zhovorčivá, vravná, hovorná, zvravnákniž. zlatoústy (ktorý hovorí príťažlivo a presvedčivo): zlatoústy kazateľveľavravnýmnohovravnýrozvravenýexpr.: táravýutáraný (zbytočne a veľa rozprávajúci): veľavravné, mnohovravné ženy; táravé, utárané jazyčnicekniž. elokventný

    2. p. presvedčivý, významný 1, 3, výrazný 2


    zavárané p. zaváranina


    zaváranina, zavarenina varením konzervované ovocie, zelenina: jahodová zaváranina, zavareninahovor. zaváranie: rad fliaš so zaváranímhovor. zastar. zavárané (Vajanský)kompót (zavárané ovocie): marhuľový kompót


Pozri výraz RANÃ v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: all, čápor, tna, euromalt, tg, txp, dbn, predvstupovã fondy, ztp, vkh, sri, ogi, pog, cie, md3
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV