Synonymá slova "rab" v Synonymickom slovníku slovenčiny

otrok 1. v otrokárskej spoločnosti bezprávny človek ako vlastníctvo otrokára; človek v takomto postavení aj v iných spoločnostiach • kniž. rab

2. expr. človek celkom ovládnutý niečím, niekým • expr. nevoľník • kniž. rab: stal sa už úplne otrokom, nevoľníkom, rabom drogy

rab p. otrok 1, 2

rabat p. zľava¹

zľava¹ zníženie ceny, poplatku: deti majú polovičnú zľavu na cestovnom • obch. rabat (zľava z ceny tovaru, ktorú poskytuje dodávateľ stálym odberateľom)

bitkár kto sa rád bije: aby nebol bitý, stal sa sám bitkárom • násilník • expr. zurvalec: s takým násilníkom a zurvalcom si nič nezačínaj • zastar. dráč • pejor.: rabiát • rabiátnik

násilník kto sa dopúšťa násilia: prejavil sa ako násilník a pijan • surovec • ukrutník • kniž. hrubec (Tatarka) • expr. grobian: správať sa ako grobian • expr. zried. suroň (Krno) • pejor. pištoľník (ozbrojený násilník) • terorista (osoba uskutočňujúca teror) • pejor.: barbar • rabiát • rabiátnik • subšt. hulvát

surovec surový, brutálny, bezcitný človek: jej manžel sa ukázal ako surovec a pijan • ukrutník • násilník • nemilosrdník • kniž. hrubec (Tatarka) • kniž. zastar. hrubian (Kukučín) • expr. grobian: správať sa ako grobian • expr. zried. suroň (Krno) • expr. šarha • pejor.: odľud • barbar • rabiát • rabiátnik • beštia • upír • šelma • zver • zviera • hyena • netvor • subšt. hulvát

rabiát, rabiátnik 1. p. surovec 2. p. bitkár

násilnícky 1. často používajúci násilie (obyč. fyzickú silu) ako donucovací, nátlakový prostriedok; svedčiaci o takej vlastnosti • násilný: trpela pri násilníckom manželovi; mal násilnícku, násilnú povahu • hrubý • tvrdý (vyznačujúci sa bezcitnosťou; op. citlivý, jemný): dieťa privyklo na násilnícke, hrubé, tvrdé zaobchádzanie • surový • krutý • brutálny (používajúci neľudskú formu násilia): násilnícky, surový, krutý vládca; brutálne správanie dozorcu • pejor.: rabiátny • zried. rabiátsky: rabiátny, rabiátsky egoista

2. p. násilný 1

surový 1. ktorý je nasiaknutý vlahou, miazgou, ešte nevysušený, nevyschnutý (o dreve); ktorý je v pôvodnom, prirodzenom stave (obyč. o potravinách) • svieži • čerstvý: vôňa surového, sviežeho, čerstvého smrekového dreva • mokrý (op. suchý): naukladané mokré dubové dosky • nepálený (o tehlách) • neupravený • neuvarený • nevarený (o jedle, mäse, zelenine a pod.)

2. ktorý je bez citu, ľudskosti, jemnosti (o človeku a jeho prejavoch; op. jemný) • tvrdý • drsný • hrubý: surový, tvrdý, drsný, hrubý človek; surové, drsné, hrubé zaobchádzanie • neľudský • nehumánny: neľudský, nehumánny postup • neľútostný • bezohľadný • nemilosrdný: neľútostná bitka; bezohľadné, nemilosrdné metódy • vandalský: vandalský prístup k prírode • drastický • krutý • ukrutný • tyranský (vyznačujúci sa krutosťou): pomstiť sa niekomu drastickým, krutým, ukrutným spôsobom • brutálny • brachiálny • násilný (založený na tvrdom násilí): brutálny čin; brachiálne, násilné prostriedky • bezcitný • chladnokrvný • krvilačný • sadistický • expr.: beštiálny • zverský (vyznačujúci sa zvrátenou surovosťou): bezcitný, chladnokrvný zabijak; krvilačná beštia – nie človek; sadistická, beštiálna, zverská vražda • expr. krvavý: krvavý film • pren. expr.: gestapácky • esesácky • hyení • hyenský • kniž. sverepý • hovor. komisný (o človeku) • hrub. zhovädilý: to neurobí človek, ale zhovädilá príšera • pejor.: rabiátny • rabiátsky

3. p. neslušný, hrubý 2 4. p. drsný 2, 4

rabiátny, rabiátsky p. surový 2, násilnícky 1

rabiátstvo p. surovosť

surovosť surový čin • hrubosť: dopustiť sa surovosti, hrubosti • ukrutnosť • brutalita • brutálnosť • expr. grobianstvo: svojím grobianstvom ubližoval ľuďom • expr.: zverstvo • zverskosť • pejor.: beštialita • beštiálnosť • barbarstvo • barbarskosť • hyenizmus • rabiátstvo • subšt. hulvátstvo • faul (nedovolený zákrok v športovej hre)

kňaz človek vykonávajúci z povolania náboženské úkony • duchovný • hovor. farár: katolícky kňaz, duchovný; evanjelický farár • cirk.: duchovný pastier • duchovný otec • otec (obyč. v oslovení) • kniž. dušpastier • hovor. zastar. pánko: velebný pánko • kniž. abbé (katolícky duchovný bez kňazského úradu, obyč. vo francúzskom, talianskom a pod. prostredí) • páter (rehoľný kňaz) • kurát (vojenský kňaz): poľný kurát • pastor (protestantský kňaz) • pop (pravoslávny kňaz) • rabín (židovský duchovný) • reverend (titul kňaza v niektorých cirkvách) • žrec (kňaz u pohanských Slovanov)

rabín p. kňaz

lúpež násilné odňatie cudzej veci • zbojstvo: páchať lúpeže, zbojstvá • zastar. zboj • hovor. pejor. lup: zboj, lup nazývali hrdinstvom • hovor. expr.: rabovačka • rabovka (hromadné lúpenie) • hovor. drancovačka

rabovačka p. lúpež

drancovať spôsobovať skazu a násilím pripravovať o majetok • plieniť • pustošiť: vojská drancovali, plienili naše dediny • ničiť • expr. nivočiť (vo veľkej miere): krajina nivočená cudzími nájazdmi • okrádať • vykorisťovať (spôsobom, ktorý umožňuje spoločenský systém): páni okrádali chudobu • lúpiť • zbíjať (lúpežne): bandy zbíjali na cestách • hovor. brakovať • expr.: drať • zdierať • rabovať • hovor. expr. pľundrovať: vojaci rabovali po domoch

lúpiť brať majetok s použitím násilia • zbíjať: zbojníci lúpili, zbíjali v lese • lúpežiť • hovor. zbojníčiť: lúpežiť, zbojníčiť na cestách • prepadávať: v noci prepadávať chodcov • drancovať • plieniť • pustošiť • expr. rabovať (obyč. v krajine): vojaci drancovali, rabovali v dedine, po domoch • kradnúť • okrádať (lúpiť potajomky): zlodeji kradnú vo vlakoch; lupiči okrádajú pocestných • expr. zdierať (vo veľkej miere): bezohľadne zdieral svoje obete

rabovať p. lúpiť, drancovať

rabovka p. lúpež

otrocký 1. týkajúci sa otroka, charakteristický pre otroka • kniž. rabský: otrocké zajatie, otrocký vzťah; zhodiť otrocké, rabské putá

2. p. ponížený, pokorný 3. p. úplný 2; presný 4 4. p. ťažký 3

pokorný (o človeku) ktorý si uvedomuje vlastnú slabosť, malosť, nedokonalosť; ktorý prejavuje pokoru; svedčiaci o pokore (op. pyšný, povýšený): pokorný človek, pokorný výraz v tvári • odovzdaný • oddaný (obyč. nejakej autorite): pokorná, odovzdaná prijímala osud; modlila sa pokorným, odovzdaným, oddaným hlasom • ponížený • expr.: poddanský • otrocký • kniž. al. expr. rabský • kniž. devótny • zried. poddaný (prehnane, zveličene pokorný): pokorná, ponížená prosba; poddanská, otrocká, rabská poslušnosť; devótny pozdrav; prevravieť poddaným tónom • skrúšený (pokorný s pocitom viny): pokorný, skrúšený prosil o prepáčenie • expr. prepokorný • expr.: psí • psovský: psí, psovský pohľad

ponížený správajúci sa pokorne, prejavujúci prílišnú úctivosť, podriadenosť; svedčiaci o tom • pokorný • skrúšený: ponížená, pokorná prosba; odriekali modlitby poníženými, pokornými, skrúšenými hlasmi • zastar. unížený (Kukučín, S. Chalupka) • expr.: poddanský • otrocký • rabský • pejor.: sluhovský • lokajský: poddanská, otrocká poslušnosť; sluhovské, lokajské správanie • kniž. devótny • pejor. servilný (prehnane, vtieravo ponížený): devótny, servilný tón; devótne, servilné pritakávanie • úctivý (obyč. v zastar. al. ironickom pozdrave): ponížená, úctivá poklona; úctivý služobník • prosebný • zried. poddaný

rabský p. pokorný, ponížený