Synonymá slova "pý" v Synonymickom slovníku slovenčiny

ozdoba vec slúžiaca na ozdobenie, skrášlenie • okrasa • výzdoba: ozdoby, okrasy, výzdoby starých fasád • dekorácia • kniž. dekórum: dekorácia výstavnej siene; slávnostné dekórum • hovor.: paráda • cifra • expr. čačka: jej šaty sú samá paráda, cifra; ovešať sa čačkami • kniž. ciráda: vyrezávaná ciráda (Kukučín) • pýcha (ozdoba, na ktorú možno byť pyšný): desiatky fontán sú pýchou mesta • ornament • ornamentika (ozdoba, ktorá využíva geometrické motívy): bohatý ornament, bohatá ornamentika na keramike • zried.: príkrasa • prízdoba • poet. zdoba (Vajanský, Hviezdoslav) • trblietka (trblietavá ozdoba): čepiec s trblietkami (Vansová)

povýšenectvo povýšené správanie • povýšenosť • namyslenosť • povznesenosť: panské povýšenectvo, panská povýšenosť, namyslenosť • pýcha • márnomyseľnosť • samoľúbosť: urazená márnomyseľnosť, samoľúbosť • pejor.: nadutosť • nafúkanosť • velikášstvo • obyč. pejor.: suverenita • suverénnosť • hovor. pejor. panština • arogancia • kniž. spupnosť • expr. bohorovnosť

pýcha 1. nadmerné sebavedomie, preceňovanie seba • povýšenosť • povýšenectvo • namyslenosť: od pýchy, povýšenosti, povýšenectva, namyslenosti div nepraskne • márnomyseľnosť • márnivosť: ženská márnomyseľnosť, márnivosť • samoľúbosť: urazená samoľúbosť • pyšnosť • pejor.: nadutosť • nafúkanosť • velikášstvo

2. osoba, vec, na ktorú možno byť pyšný • hrdosť • sláva: chlapec je pýchou, hrdosťou, slávou celej rodiny • ozdoba: budova je ozdobou mesta

3. p. sebavedomie

sebavedomie vedomie vlastnej hodnoty, dôvera vo vlastné sily, schopnosti • sebadôvera • sebaistota • istota: nemá dostatok sebavedomia, sebadôvery, sebaistoty, istoty • hrdosť • pýcha: hovoriť s hrdosťou, s pýchou o svojej rodine • zastar. samodôvera: vzbudiť v dieťati stratenú samodôveru (Vajanský) • zastar.: sebavedomosť (Timrava) • povedomie

výkvet najlepšia časť spoločenskej skupiny: výkvet mládeže, výkvet slovenskej vedy • elita: elita umelcov • expr. smotánka • expr. zried. smotana (Vajanský; vyššie kruhy spoločnosti): spoločenská smotánka • expr. pýcha: pýcha národa

pykať p. trpieť 1

trpieť 1. prežívať, znášať telesné al. duševné utrpenie • kniž. úpieť: nevinne trpia vo väzení; úpieť pod jarmom nadvlády; trpí od bolesti; trpieť duševnými mukami • trápiť sa (duševne): trápil sa pre synovu chorobu; dlho sa preňho netrápila • chorľavieť • chorieť (trpieť chorobou): chorľavie, chorie na pľúca • kniž. strádať (trpieť nedostatok, núdzu): ľud strádal • pykať (trpieť pri znášaní trestu za niečo): pyká za svoje chyby

2. mať priveľa niečoho škodlivého, neželateľného • mať • byť postihnutý: rastliny trpia suchom; trpí nespavosťou, má vysoký tlak; je postihnutý velikášstvom, má komplexy

3. p. obľubovať 4. p. tolerovať

pomník dielo, obyč. sochárske na uctenie pamiatky, na pripomenutie istej udalosti • kniž. pamätník: pomník, pamätník oslobodenia • monument (veľkolepý pomník): kamenný monument • mohyla (väčší pomník mŕtvym): mohyla padlých bojovníkov • náhrobok • náhrobník (pomník na hrobe): mramorový náhrobok, náhrobník • pylón (ozdobný stĺp tvaru zrezaného ihlana) • obelisk (vysoký štíhly hranol zakončený v tvare pyramídy): pamätný obelisk • socha (umelecké zobrazenie niečoho z kameňa, kovu, dreva a pod.): socha víťazstva

p. aj socha

pylón 1. p. stĺp 1 2. p. pomník

stĺp 1. voľne stojaca vyššia hrubšia tyč, obyč. upevnená v zemi: telefónny, telegrafný stĺp; hrada podopretá stĺpom; morový stĺp (pamätník obetí moru) • stožiar (vysoký stĺp al. konštrukcia stĺpov na upevnenie niečoho): lodný stožiar, stožiar elektrického vedenia • sťažeň (stĺp na pripevnenie lodných plachiet, vlajok a pod.): vytiahnuť zástavu na stožiar • obelisk (vysoký štíhly hranol zakončený v tvare pyramídy): víťazný obelisk • hovor. kandeláber (stĺp na pouličné lampy, zástavy a pod.) • stav. pylón (ozdobný stĺp tvaru zrezaného ihlana)

2. nosný prvok stavebnej konštrukcie: chrámové stĺpy • pilier (stĺpová opora stavebnej konštrukcie): betónový pilier • stav. pilóta (stĺp vpravený do zeme): mostné pilóty

3. p. opora 2

červeň 1. červené sfarbenie, červená farba • červenosť: červeň jahôd, červenosť líc • kniž.: rumeň • rumenec: rumeň, rumenec na tvári • kniž. pýr: pýr hanby • poet.: zábron (Hviezdoslav) • broň (Roy) • kniž. zried. zápyr (Figuli)

2. jedna zo štyroch farieb v kartách • srdce

pýr p. červeň 1

ihlan mnohosten, ktorého základňou je mnohouholník a bočnými stenami sú trojuholníky so spoločným vrcholom • pyramída: mať podobu ihlana, pyramídy; do pyramíd nakopené sudy

pyramída p. ihlan

obrovský ktorý má mimoriadnu veľkosť, čo sa týka rozmerov, intenzity, významu, množstva a pod. (op. malý) • ohromný • nesmierny: stavba obrovských, ohromných rozmerov; obrovský, nesmierny význam slobody; mládež má ohromné, nesmierne možnosti • kolosálny • monumentálny • gigantický • gigantský: kolosálny, monumentálny, gigantický komplex budov • expr.: ozrutný • ozrutánsky • ohromitánsky • zastar. zrutný • hovor. expr. pyramidálny: ozrutné, ohromitánske skalisko; ozrutánska sila živlov • expr.: náramný • prenáramný (prekvapujúco obrovský): urobiť náramný pokrok; pocítiť náramný, prenáramný žiaľ • obrovitý • expr. obrovitánsky • zastar. al. expr. ozorný (pripomínajúci rozmermi, silou obra): obrovitý medveď; obrovitánska moc; ozorný pomník (Štúr) • mohutný: mohutná stavba; mohutný nápor vetra • nespočítateľný • nesčítateľný • nepreberný • nevyčísliteľný • bezpočetný • kniž.: nesčíselný • nespočetný • expr. státisícový (obrovský čo do množstva): nespočítateľné, nevyčísliteľné zástupy; nesčíselné, nespočetné množstvo ľudí • enormný (obrovský čo do množstva al. intenzity): enormný počet uchádzačov; enormný záujem o niečo • nevyjadriteľný • nevypovedateľný • neopísateľný • nevýslovný (ktorý sa pre mimoriadnu intenzitu nedá opísať, vyjadriť slovami) • kniž. neskonalý: cítiť nevyjadriteľný, nevypovedateľný, nevýslovný žiaľ; zavládlo neopísateľné nadšenie; prežiť neskonalé šťastie • nevyčerpateľný: nevyčerpateľná zásoba • neslýchaný • nevídaný (presahujúci priemerné, zvyčajné hodnoty): zaznamenať neslýchaný, nevídaný úspech • nepredstaviteľný (ktorý si pre svoju veľkosť nemožno ani predstaviť): prekonať nepredstaviteľné ťažkosti • expr.: úžasný • závratný (svojou veľkosťou vyvolávajúci úžas, závrat): rútiť sa úžasnou, závratnou rýchlosťou • neľudský • nadľudský • kniž. titanský (svojou veľkosťou presahujúci ľudské možnosti): vynaložiť nadľudskú, titanskú námahu • hovor. expr.: hrozný • strašný • hrozitánsky • príšerný • šialený • expr.: obludný • monštruózny (ktorého mimoriadna veľkosť je často neželaná): napáchať hrozné, strašné materiálne škody; požiar sa rozrástol do príšerných, obludných, monštruóznych rozmerov • herkulovský • herkulesovský (akým sa vyznačoval Herkules): herkulesovská sila • expr.: velikánsky • veličizný • veličazný • preveľký • preveliký: velikánsky, veličizný dom; je to preveľká, preveliká škoda • expr. stonásobný: stonásobná bolesť • expr. katastrofálny: krajinu postihlo katastrofálne sucho • hovor. expr. fantastický (ktorého mimoriadna veľkosť je želateľná): robiť fantastické pokroky v učení • kniž.: horibilný • horentný (čo do množstva): zaplatiť horibilné sumy • expr.: miliónový • miliardový: rekonštrukcia si vyžaduje miliónové, miliardové položky • nekonečný • nezmerateľný • kniž. nezmerný (ktorý sa nedá zmerať, určiť): obrovské, nezmerateľné, nezmerné vzdialenosti; nekonečné číslo • šokujúci: stíhačka letela šokujúcou rýchlosťou • expr. mamutí (obyč. o podniku, závode): mamutí podnik; mamutí môstik (skokanský) • expr.: leví • levský: mať na niečom leví, levský podiel • expr. vysokánsky (obrovský čo do výšky): vysokánsky komín • pren. nebotyčný: obrovská, nebotyčná sláva • expr.: prenesmierny • preohromný • preukrutný: pociťovať prenesmierny, preukrutný hlad

p. aj veľký

pyramidálny p. obrovský

kaša 1. varené polotuhé jedlo, obyč. s mliekom: krupicová kaša • fučka (hustá kaša zo zemiakov a múky) • pyré (jemná kaša): zemiakové pyré • brečka (riedka kaša): hrušky sa rozvarili na brečku

2. p. čľapkanica

pyré p. kaša 1

červenať sa 1. mať na tvári rumenec od citového pohnutia • červenieť sa: cítila, že sa od hanby červená, červenie • kniž.: pýriť sa • rumeniť sa • rumenieť sa: od zlosti sa celý pýril, rumenil • expr. pŕliť sa • poet. rdieť sa • expr. horieť (veľmi sa červenať): tvár jej horí ako fakľa

p. aj hanbiť sa

2. javiť sa červeným • červenieť sa • byť červený: v diaľke sa červenejú strechy; v záhrade sa červenajú, červenejú jahody • poet. bronieť

hanbiť sa mať pocit hanby, zahanbenia: hanbí sa, lebo klamal • ostýchať sa (mať pocit ostychu, zahanbenia; trocha sa hanbiť): ostýcha sa prijať jedlo • červenať sa • pýriť sa: môžu sa červenať za ten čin • zastaráv. ženírovať sa: ženírovala sa o tom hovoriť • zastaráv. stiesňať sa (Tajovský) • byť v rozpakoch/v pomykove • rozpakovať sa • okúňať sa: pred verejnosťou bola v rozpakoch; rozpakovala sa, okúňala sa vyznať z citov • pohanbievať sa (trocha sa hanbiť) • niž. hovor.: ondieť (sa) • ondiať (sa) • tentovať sa: Zoberte si, neondejte sa!

pýriť sa p. červenať sa 1

chváliť sa hovoriť o svojich kladných vlastnostiach, okolnostiach, o svojej povahe a pod. • pýšiť sa • byť pyšný: oprávnene sa chvália, pýšia pracovnými výsledkami; je pyšný na svoje deti • byť hrdý • hrdiť sa • kniž. honosiť sa (zdôrazňovať pocit hrdosti na niečo): je hrdý na svoj titul; honosí sa majetkom • expr. ukazovať sa (prejavovať sa navonok): rád sa ukazuje so svojimi známosťami • vychvaľovať sa • vystatovať sa • hovor. expr.: vyťahovať sa • vypínať sa • vyvyšovať sa • vynášať sa • expr.: chlapiť sa • blýskať sa (vystatovačne ukazovať svoje schopnosti, vedomosti a pod.): vychvaľuje sa, vystatuje sa postavením; vypína sa, vyvyšuje sa nad všetkých; blýska sa vtipmi; chlapí sa, že zvíťazí • zried. chrabriť sa (robiť sa chrabrým) • hovor. zastar. blirírovať (Kukučín, Jégé) • chvastať sa (nekriticky priaznivo hovoriť o svojej osobe): rád sa chvastá • zastar. veličiť sa (Šoltésová) • kasať sa (chystať sa ukázať svoju prevahu a pod.): kasal sa, že bude prvý • expr.: nafukovať sa • naparovať sa • prtošiť sa • hrub. prdúskať sa: nafukovali sa, naparovali sa, že nás dostihnú • expr.: rozdrapovať sa • nadrapovať sa • rozhadzovať sa: opil sa a potom sa rozdrapoval, rozhadzoval • zried. pechoriť sa

pýšiť sa 1. prejavovať povýšenosť, nadmerné sebavedomie, nadutosť, namyslenosť • byť pyšný • byť namyslený: pýši sa svojím postavením, byť pyšný, byť namyslený na svoje postavenie • vystatovať sa • vypínať sa • vyvyšovať sa • vynášať sa • hovor. vyťahovať sa (nekriticky vyzdvihovať svoju osobu): vystatuje sa, vyťahuje sa cudzími výsledkami • chvastať sa • kniž. zastar. veličiť sa (nekriticky, pochvalne hovoriť o svojej osobe): chvastá sa, že všetky skúšky urobí na jednotku • chváliť sa (hovoriť o svojich kladných vlastnostiach, o svojej prevahe v niečom a pod.): rád sa chváli svojím pôvodom • vychvaľovať sa (veľmi často sa chváliť): vychvaľuje sa pri každej príležitosti • expr.: nafukovať sa • fúkať sa • nadúvať sa • naparovať sa • prtošiť sa • nár. šušoriť sa • hrub. prdúskať sa: nafukuje sa, naparuje sa, že preteky vyhrá • zakladať si (neodôvodnene pripisovať niečomu priveľkú dôležitosť, cenu): zakladá si na svojom výzore, na svojej pamäti

2. prejavovať oprávnenú hrdosť, sebavedomie • byť hrdý • hrdiť sa: pýšiť sa, hrdiť sa výkonom svojho mužstva, byť naň hrdý; nemáme sa veru čím pýšiť, hrdiť • kniž. honosiť sa: mesto sa honosí významnými osobnosťami • byť pyšný • blýskať sa: môžeš byť pyšný na svoje deti; blýska sa svojimi vedomosťami • chváliť sa: oprávnene sa chváli svojimi výsledkami

vypínať sa 1. vyzdvihovať svoju osobu nad iných • vyvyšovať sa • povyšovať sa • vynášať sa: vypína sa, vyvyšuje sa nad ostatných, že má vysoké postavenie • vystatovať sa • kniž. honosiť sa • pýšiť sa • hrdiť sa: vystatuje sa, pýši sa pred nami, aký je dôležitý • chvastať sa: zbytočne sa pred nami chvastáš • hovor. vyťahovať sa • expr.: naparovať sa • nadúvať sa • prtošiť sa • nafukovať sa • rozdrapovať sa • rozhadzovať sa • nár. drcoliť sa • hrub. prdúskať sa: naparuje sa pred všetkými, aké má úspechy

2. svojou výškou značne prevyšovať okolie a obyč. pôsobiť pritom majestátne • týčiť sa • dvíhať sa: nad mestom sa vypína, týči, dvíha hrad • tróniť • dominovať: uprostred dediny tróni, dominuje gotický kostol • čnieť • pnieť sa • pnúť sa • kniž. výšiť sa: v pozadí čnie, pnie sa tmavé pohorie • klenúť sa (oblúkovito sa vypínať): nad nami sa klenie belasá obloha • strmiť sa • strmieť (sa) (strmo sa vypínať): pred nami sa strmia vysoké skaly • vyčnievať (vystupovať von z niečoho): v diaľke vyčnieva z mora maják • expr. vznášať sa: nad Dunajom sa vznášajú štyri mosty

zakladať si pripisovať niečomu, niekomu prílišnú dôležitosť, cenu (často neodôvodnene) • byť namyslený • byť pyšný • byť hrdý: zakladá si na svojom zemianskom pôvode; byť namyslený, pyšný, hrdý na svoje úspechy • pýšiť sa • hrdiť sa: pýšiť sa, hrdiť sa svojím vzdelaním • kniž. honosiť sa: honosiť sa titulmi • hovor. bazírovať (prikladať niečomu význam): bazíruje na svojom pôvode

pera horný a dolný mäsitý ružový okraj ústneho otvoru: mať nafarbené pery • hovor. expr. pysk • pejor. gamba: spodná gamba; oduť pysky, gamby

pysk 1. p. ústa 2. p. pera

ústa otvor na ľudskej tvári uspôsobený na prijímanie potravy a na hovorenie: malé ústa, zatvoriť ústa • pejor.: chlebáreň • zobák: Zavri chlebáreň, zobák! • pejor. gamby • hovor. pejor.: pysk • rypák • hrub.: papuľa • tlama: zapchať niekomu papuľu, tlamu • subšt. huba: dostať po hube

odvrávač kto odvráva • expr. papuľnáč • hovor. expr. pyskáč (Jégé) • pejor.: hubáč (Vajanský) • hubáň (Hviezdoslav)

pyskáč p. odvrávač

papuľnatý expr. ktorý neúctivo, zlostne a pod. slovami odporuje; odvrávajúci: neposlušné, papuľnaté dieťa • pejor.: jazyčnatý • jazyčný: papuľnatá, jazyčnatá, jazyčná žena • hovor. pejor.: pyskatý • hubatý: je pyskatá, hubatá ako trhovkyňa • nár. pejor. preštekaný

pyskatý p. papuľnatý

nadávať 1. hovoriť ostré, urážajúce slová (niekomu al. na adresu niekoho, niečoho) • hromžiť (na niekoho, na niečo): nadával kolegovi, na kolegu; hromžil na neporiadky • expr.: papuľovať • grobianiť • šprihať • šľakovať • brýzgať • hromovať (na niekoho, na niečo): každému papuľuje, grobiani; šprihal, brýzgal mu do očí jedovaté slová; hromoval na nespravodlivosť • hovor. šimfovať: šimfoval na vedúcu • hovor. expr. pyskovať: nič sa mu nepáči, jednostaj pyskuje • pejor.: brechať • štekať • havkať (na niekoho): brechali, štekali na seba • expr. fákať (Vajanský) • haniť • hanobiť • tupiť • ohovárať (nadávať na niekoho v jeho neprítomnosti): hanil, hanobil pamiatku otca • expr.: špiniť • očierňovať: špinil celú rodinu • rúhať sa (komu, čomu; hrubo nadávať na niečo posvätné): rúhal sa Bohu, nebu

2. v nespokojnosti používať hrubé výrazy • hrešiť: nadáva, hreší ako pohan • hromžiť • hromovať • zlorečiť: stále len hromží, zlorečí • kliať • preklínať (nadávať s kliatbami): preklína nebo i zem; kľaje ako kočiš • hovor. expr. bohovať: bohoval, až sa hory zelenali

odvrávať v rozhovore reagovať negatívne a nezdvorilo (obyč. o deťoch) • odvrkávať • odvrkovať: grobiansky odvrával, odvrkával rodičom • hovor. expr.: papuľovať • pyskovať: Nepapuľuj, nepyskuj toľko! • odporovať • protirečiť • oponovať (vyjadrovať nesúhlas): každému rád odporuje, protirečí, oponuje

pyskovať p. odvrávať

hrdo 1. uvedomujúc si vlastnú hodnotu al. hodnotu niekoho al. niečoho, právom si zakladajúc na niečom; svedčiac o tom • pyšne • pyšno • sebavedome: hrdo sa postavil dopredu; pyšne, sebavedome kráčala hore ulicou • vysoko: hrdo, vysoko zdvihol hlavu a začal hovoriť • poet. zhrda (Rázus) • expr. zried. hrdko

porov. aj hrdý 1

2. porov. veľkolepý, nádherný 1

povýšene povyšujúc sa nad ostatných, neprimerane si uvedomujúc vlastnú dôležitosť al. hodnotu; svedčiac o tom • povýšenecky • pohŕdavo • zvysoka • zvrchu: ku každému sa správal povýšene, povýšenecky; na ostatných sa pozeral pohŕdavo, zvysoka, zvrchu • namyslene • naduto • sebavedome • pyšne: namyslene, naduto odpovedal na našu prosbu; sebavedome, pyšne hovoril o svojich úspechoch • kniž. protektorsky: protektorsky potľapkával mladšieho kolegu po pleci • pejor.: veľkopansky • velikášsky: veľkopansky, velikášsky nám zakýval na pozdrav • arogantne • kniž. spupne (bezočivo povýšene): arogantne, spupne odmietol chlapcovu žiadosť

porov. aj povýšený

pyšne, pyšno 1. veľa si o sebe mysliac, preceňujúc vlastné hodnoty, sily, vlastnú dôležitosť • povýšene • namyslene: pyšne, povýšene zakýval na pozdrav; pri každom stretnutí namyslene dvíhal hlavu • pohŕdavo • arogantne: keď skončil, pohŕdavo, arogantne sa usmial • expr.: naduto • nafúkane: ku každému sa správal naduto, nafúkane • expr. bohorovne: bohorovne sa postavil pred zhromaždených • poet. zhrda (Rázus) • zastar. zhŕdavo (Figuli)

2. oprávnene si zakladajúc na niečom • hrdo: pyšne, hrdo kráčal za svojím otcom • sebavedome: sebavedome vstal a začal rozprávať • expr. zried. hrdko (Timrava)

porov. aj pyšný 1

pyšnosť p. pýcha 1

hrdý 1. zakladajúci si na niečom, niekom; vyvolávajúci, vzbudzujúci hrdosť • pyšný: byť hrdý, pyšný na úspechy svojich detí; učiteľ hrdý, pyšný na svojich žiakov • povýšený • poet. hrdopyšný: víťazka sa stala povýšená, hrdopyšná • sebavedomý (poznajúci vlastnú hodnotu a zakladajúci si na nej): sebavedomý človek, sebavedomé správanie • nepokorený (ktorý si zachoval hrdosť): zostala hrdá, nepokorená • nepodplatný (ktorému hrdosť nedovolí porušovať svoje zásady): nepodplatný charakter • kniž. honosný: je nositeľom honosných titulov • expr. zried. zhŕdavý (Hviezdoslav) • prihrdý (príliš hrdý)

2. p. veľkolepý, nádherný 1

márnomyseľný zbytočne preceňujúci svoje prednosti • márnivý: márnomyseľná, márnivá krásavica • samoľúby (nekriticky márnomyseľný): márnomyseľná, samoľúba povaha • pyšný • namyslený • expr.: nafúkaný • nadutý: pyšný, namyslený mládenec; byť nafúkaný, nadutý na svoju krásu • nespráv. ješitný

nádherný 1. veľmi, nezvyčajne, obdivuhodne krásny (op. ohyzdný, ohavný, škaredý) • prekrásny: z vrcholu bol nádherný, prekrásny výhľad; mám nádherný, prekrásny pocit • skvelý: skvelý hotel • obdivuhodný • úžasný • kniž. úchvatný (nesmierne, strhujúco krásny): západ slnka bol obdivuhodný, úžasný; predvádzala úchvatný tanec • rozkošný • roztomilý • expr. zastar. rozmilý (milo, príjemne krásny): daroval jej rozkošný, roztomilý prstienok • očarujúci • oslňujúci • oslnivý • podmaňujúci • podmanivý (nesmierne, neodolateľne krásny): jej pohľad bol očarujúci, oslňujúci, oslnivý; oddávať sa podmaňujúcim, podmanivým tónom hudby • expr.: čarovný • anjelský • kniž.: čarokrásny • prelestný (neskutočne krásny) • poet. lepý: písal čarovné, čarokrásne verše; anjelský, prelestný zjav • expr.: nebeský • rajský • elyzejský (povznášajúco, blažene krásny): z rádia znie nebeská, rajská melódia • hovor. expr. božský: má božský hlas • expr.: rozprávkový • rozprávkovokrásny (krásny ako v rozprávke) • expr. bájny • hovor. expr. báječný: na pobreží má rozprávkovú, rozprávkovokrásnu vilu; nádherný, bájny zjav; rozprávkový, báječný život • žiarivý (prenikavo krásny): žiarivý úsmev • veľkolepý • skvostný (nezvyčajne krásny; nesúci znaky bohatstva, moci): veľkolepá scenéria; veľkolepá, skvostná stavba • prepychový • luxusný • blýskavý (s prvkami bohatstva, prepychu): prepychová, luxusná večerná toaleta • parádny • pompézny • kniž. pyšný • expr. hrdý • poet. hrdokrásny: pyšné, hrdé bralá • kniž. honosný • zastar. okázalý (nie každodenne krásny, vyrátaný na efekt): parádny koč; pompézny, honosný, okázalý kráľovský sprievod • expr. prenádherný

p. aj pekný 1, krásny 1

2. p. výborný

namyslený pociťujúci a prejavujúci prílišné sebavedomie, povýšenosť, vystatovačnosť (op. skromný) • pyšný: nevšímaj si tú namyslenú, pyšnú dievku • samoľúby: samoľúby muž • expr.: horedržaný • nafúkaný • nadutý • pejor. zried. horenosý • zried. napuchrený: si iba nafúkaný, nadutý niktoš; viedol napuchrené reči • hovor. expr. rohatý • zried. namýšľavý: namýšľavá kráska • povýšenecký • povýšený (vo vzťahu k iným dávajúci najavo pocit vlastnej prevahy): neznáša povýšenecké, povýšené správanie šéfa • vystatovačný • vypínavý (príliš sa chváliaci, vyzdvihujúci seba): nedám sa ponižovať takým vystatovačným, vypínavým chvastúňom • pejor. primadonský • zastar. vysokomyseľný

povýšený ktorý sa povyšuje nad iných; ktorý prejavuje vlastnú nadradenosť, prehnané sebavedomie; svedčiaci o tom (op. ponížený) • povýšenecký • vyvýšený: povýšený človek; cítiť povýšený, povýšenecký tón v hlase • nadradený • superiórny: nadradené správanie • protektorský (príznačný pre protektora): protektorský postoj • povznesený (povýšene ľahostajný): povznesené správanie • namyslený • pyšný • expr.: nadutý • nafúkaný (ktorému chýba skromnosť, pokora): nemala dôvod byť namyslená, pyšná, nadutá, nafúkaná • kniž. spupný (povýšený a bezočivý): prichádzal so spupným výrazom víťaza • hrdý • odmeraný (udržiavajúci si odstup): dívala sa ponad všetkých hrdým, odmeraným pohľadom • pohŕdavý • pohrdlivý • opovržlivý (prejavujúci pohŕdanie inými): pohŕdavý, pohrdlivý, opovržlivý postoj • expr. bohorovný: ponoril sa do svojho bohorovného mlčania • pejor. veľkopanský: veľkopanské spôsoby, gestá

pyšný 1. ktorý sa (často nekriticky) vynáša nad iných; ktorý dáva najavo pohŕdanie, povýšenosť (o človeku); svedčiaci o tom • namyslený • expr.: nadutý • nafúkaný: je pyšná, namyslená, nadutá, nafúkaná ako páv • poet.: hrdohlavý • hrdopyšný: hrdohlavá, hrdopyšná slečinka • expr. horedržaný • pejor. zried. horenosý: horedržaný, horenosý frajer • povýšený • povýšenecký • expr. bohorovný: povýšený, povýšenecký pohľad; bohorovné správanie • vystatovačný • vypínavý (ktorý sa rád niečím chváli): vystatovačný, vypínavý človek • kniž. spupný: spupný panovník • hovor. expr. rohatý

2. ktorý prejavuje oprávnenú hrdosť na niečo • hrdý • sebavedomý (právom pyšný): stala sa z nej hrdá, sebavedomá mladá mama; byť hrdý na svoje deti

3. p. nádherný 1, veľkolepý

sebavedomý ktorý si uvedomuje vlastnú dôležitosť, hodnotu; svedčiaci o sebavedomí: sebavedomí ľudia, sebavedomá reč • sebaistý • istý (ktorý si dôveruje, ktorý je istý samým sebou; svedčiaci o sebaistote): sebaistý umelec, istým gestom niečo odmietnuť • hrdý (ktorý si zakladá na svojej osobe, neznižuje, neponižuje sa): hrdý človek; má hrdé vystupovanie • pyšný • poet. hrdohlavý: pyšné, hrdohlavé dievča • povýšený • povýšenecký (ktorý dáva najavo pohŕdanie druhými, ktorý je prejavom pohŕdania) • obyč. pejor. suverénny: priateľova povýšená, povýšenecká povaha; suverénne správanie • expr. frajerský • obyč. pejor. supermanský • expr. horedržaný: frajerské, supermanské spôsoby

veľkolepý uchvacujúci zmysly, ducha svojou nádherou, bohatosťou, veľkosťou a pod. • nádherný • krásny • prekrásny: veľkolepá, nádherná, krásna, prekrásna prírodná scenéria • grandiózny • mohutný • monumentálny: veľkolepý, grandiózny plán; mohutná, monumentálna stavba storočia • ohromujúci • kolosálny • impozantný: ohromujúce, kolosálne dielo; impozantný palác • skvelý • bombastický: skvelé, bombastické divadlo • reprezentačný • reprezentatívny (hodný reprezentácie): reprezentačná oslava • parádny • pompézny • honosný • zastar. okázalý • expr. hrdý • kniž. pyšný: okázalá, hrdá hostina

p. aj nádherný 1, výborný

vystatovačný ktorý sa rád vystatuje; svedčiaci o tom • chvastavý • vypínavý: vystatovačný, chvastavý, vypínavý človek; vystatovačné, chvastavé, vypínavé reči • pejor.: chvastúnsky • veľkohubý • hovor. chválenkársky • namyslený • povýšený • povýšenecký (neprimerane sebavedomý): namyslený, povýšený, povýšenecký vedúci • vychvaľovačný • expr.: nadutý • nafúkaný: naduté, nafúkané správanie • pyšný (správajúci sa povýšene): pyšný diktátor • hovor. expr. frajerský: frajerské spôsoby • obyč. pejor.: silácky • silný: silácke slová

p. aj pyšný

bozk dotyk perami, ústami ako prejav lásky, nežnosti, úcty, priateľstva a pod., pobozkanie • expr. božtek: dala synovi bozk, božtek na cestu • poet. pocel: ľadový pocel smrti • hovor.: pyštek • pusa: poslal jej vzdušnú pusu

pyštek p. bozk

nápadník kto sa o niečo, o niekoho uchádza • uchádzač: nápadník trónu, uchádzač o trón • pytač (uchádzač o ruku dievčaťa): mala veľa pytačov, a nevydala sa • ženích: nájsť si ženícha • hovor. štramák • subšt. šamster • hovor. zastar.: vohľač (Timrava) • vohľadník (Záborský)

pytač p. uchádzač, nápadník

uchádzač kto sa o niečo uchádza • kandidát • čakateľ: uchádzač o miesto, o štátne občianstvo; kandidát na poslanca • žiadateľ: vyhovieť žiadateľovi • ašpirant: ašpirant na majstrovský titul • koncipient (uchádzač o advokátstvo) • nápadník: dievča má nápadníka • pytač (uchádzač o ruku dievčaťa): mala veľa pytačov, a nevydala sa • zastar. uchádzateľ (Vajanský) • hovor. zastar.: vohľač (Timrava) • vohľadník (Záborský)

pytačky p. vohľady

vohľady pomn. návšteva mládenca v dome dievčaťa, obyč. na dedine: chodiť na vohľady • pytačky (obrad, pri ktorom pytač žiada o ruku dievčaťa): ísť na pytačky • zálety: bol na záletoch

prosiť zdvorilo, úctivo predkladať niekomu nejakú žiadosť, ktorej splnenie závisí od vôle žiadaného • zastaráv. pýtať: prosiť, pýtať niekoho o dovolenie, o prepáčenie, o pomoc; prosili ma, pýtali ma, aby som im poradil • prosiť sa • doprosovať sa (nástojčivo prosiť): nebudem sa nikomu prosiť, doprosovať • expr.: žobrať • žobroniť • obyč. pejor.: prosíkať (sa) • proskať (sa) • prosinkať (sa) (úpenlivo, ponížene prosiť): deti žobrali, žobronili od rodičov dovolenie; prosíka, prosinká ho, ale všetko je márne • expr.: zariekať • zariekavať (Hviezdoslav) • expr.: skuhrať (naliehavo, úpenlivo prosiť): skuhre, pokým sa mu prosba nesplní • pýtkať (Rázus) • expr. modlikať (úpenlivo, ponížene prosiť): nebudem predsa modlikať o to, čo mi patrí • expr. zried. žiadostiť (naliehavo prosiť): plače, žiadostí o odpustenie • expr. lúdiť (neodbytne) • expr.: drankať • drančať (nástojčivo prosiť): dranká, drančí ešte o pár korún na zmrzlinu • expr. kolenkovať • fraz.: kľakať si na kolená • kľačať na kolenách (pred niekým) (ponížene prosiť) • zried. kolenačkovať (Beňo) • prihovárať sa • privrávať sa • expr. al. náb. orodovať (prosiť o priazeň, podporu pre niekoho): prihovára sa, privráva sa u zamestnávateľa, aby absolventa prijali; orodovať za syna; kiež môj patrón oroduje za mňa u Boha • vyprosovať (prosením dosahovať): vyprosovať si u Pána Boha zdravie

pýtať 1. obracať sa na niekoho so žiadosťou, ktorej splnenie závisí od vôle žiadaného • žiadať: pýtať, žiadať peniaze na dar; odsúdený pýta, žiada milosť; pýtať si, žiadať si od mamy večeru • požadovať • vyžadovať (nástojčivo): robotníci požadujú, vyžadujú vyššie mzdy; požadovať súhlas na niečo • prosiť (zdvorilo, úctivo pýtať): chlapec si prosí od rodičov peniaze na výlet • expr.: žobrať • žobroniť • prosíkať • proskať (úpenlivo pýtať): žobral, žobronil ešte o pár korún • expr. vystíhať (Jesenská) • expr.: skuhrať • drankať • drančať (nástojčivo pýtať): skuhre, dranká od dedka peniaze • mámiť • expr. lúdiť (neodbytne) • vypytovať • vypytúvať (ustavične pýtať)

2. p. prosiť 3. p. žobrať 1

žiadať 1. predkladať nejakú žiadosť (ústne al. písomne, úradne al. súkromne), uplatňovať nárok na niečo • požadovať: žiadame, požadujeme splnenie podmienok; žiadať, požadovať disciplínu v škole • vyžadovať • dožadovať sa • domáhať sa (nástojčivo žiadať): vyžadujú od nás, aby sa škody napravili; domáhajú sa svojho práva • dovolávať sa • volať (naliehavo, úpenlivo žiadať): dovolávať sa pomoci, slobody, volať o pomoc, volať po slobode • robiť si nároky • nárokovať si: robí si nároky na odmenu; nárokuje si výhody • chcieť (vyjadrovať želanie, túžbu, aby sa niečo uskutočnilo): chcem od teba sľub; Možno od nás chcieť toľké odriekanie? • kniž. postulovať (stavať požiadavku): postulujeme uplatnenie nášho stanoviska • expr.: zaprisahať • zaprisahávať (nástojčivo žiadať): Zaprisahám, zaprisahávam ťa, neprezraď ma!

2. predkladať nejakú žiadosť, ktorej splnenie závisí od vôle žiadaného • pýtať: žiada, pýta od rodičov podporu; žiadajú, pýtajú ma o pomoc • vypytovať • vypytúvať (ustavične žiadať) • prosiť (úctivo, zdvorilo žiadať): prosiť o prepáčenie, o milosť, o vyhovenie, o strpenie • expr., často pejor.: proskať • prosíkať • prosinkať (ponížene žiadať): nebudem sa vám prosíkať, pros(in)kať • expr. zried. žiadostiť (Figuli) • naliehať • vymáhať (dôrazne žiadať): naliehajú na nás, aby… ; vymáhať si zľavu

3. nevyhnutne potrebovať (obyč. o veci) • žiadať si • vyžadovať (si): vina (si) žiada potrestanie; dom (si) už žiada, vyžaduje opravu • pýtať si • subšt. koledovať (si): priam si koledoval o to nešťastie

žobrať 1. zadovažovať si životné potreby prosením milodarov od iných • prosiť o almužnu: bol nútený žobrať, prosiť o almužnu • fraz.: chodiť po žobraní • chodiť po pýtaní: na konci života musel chodiť po žobraní, po pýtaní • fraz.: chodiť z dom na dom • chodiť z dom do domu • chodiť po dobrých ľuďoch • zastaráv. pýtať (Rázus) • zastar. kveštovať (pýtať milodary pre kláštor, pren. pýtať milodary vôbec)

2. expr. ponížene prosiť • expr.: žobroniť • proskať • prosíkať: žobrať, žobroniť o milosť; pros(í)kal, aby ho dali študovať • expr. pýtkať (Rázus) • expr. modlikať (úpenlivo prosiť) • expr. orodovať (za niekoho, za niečo): neprišli sme modlikať, orodovať, ale žiadať svoje práva • expr.: škamrať • škemrať • skuhrať • drankať (nástojčivo pýtať): deti skuhrú o sladkosti; dranká od otca peniaze • fraz. expr.: kľakať si na kolená • kľačať na kolenách (pred niekým) • expr.: skučať • skuvíňať • kňučať: Prečo toľko skučia, kňučia, žobrú?

pýtať sa 1. dávať niekomu otázku s cieľom dozvedieť sa, zistiť niečo • spytovať sa • opytovať sa • klásť otázku: všetci sa pýtali, spytovali, opytovali, čo to má znamenať; kládli mi otázku, či súhlasím • vypytovať sa (viackrát sa pýtať)

2. otázkami prejavovať záujem o niečo, o niekoho • vypytovať sa • prezvedať sa • prezviedať sa: pýtať sa, vypytovať sa na cestu do centra mesta; pýtať sa, prezviedať sa na príčinu niečoho, na názor, na mienku o niečom • dopytovať sa • dozvedať sa • hovor.: dovedať sa • dovedovať sa • dovedúvať sa: dopytovať sa na správny smer; dozvedá sa, dovedúva sa, či je dakto doma • byť zvedavý • zaujímať sa • vyzvedať sa: som zvedavý na bližšie okolnosti; zaujímali sa, koľko dom stojí; vyzvedať sa na ostatnú rodinu • spytovať sa • opytovať sa: akýsi cudzinec sa spytoval, opytoval na vás • radiť sa (pýtať radu): ľudí sa raď a rozumu sa drž

3. žiadať o dovolenie niečo robiť, niekam ísť • žiadať sa: dieťa sa pýta, žiada na ruky; pes sa pýta, žiada dnu • chcieť (nástojčivo): chce už z nemocnice domov

vyzvedať sa otázkami nástojčivo zisťovať • vyzvedať • vypytovať sa: vyzvedá (sa), vypytuje sa, ale nič sa nedozvie • prezvedať sa • prezviedať sa • dopytovať sa • dozvedať sa • hovor.: dovedať sa • dovedovať sa • dovedúvať sa: dopytuje sa, dovedúva sa na celú rodinu • hovor. expr. zried. zvedačiť • byť zvedavý: zvedačí po novotách, je zvedavý na novoty • hovor. expr.: vyťahovať • ťahať rozumy (z niekoho, od niekoho): celý večer z neho vyťahovala, čo sa vlastne stalo; ťahali z nás rozumy, ako pokračovať • sliediť • pátrať • expr. snoriť (tajne sa vyzvedať) • špehovať • hovor. špiónovať • hovor. pejor. špicľovať (zisťovať niečo zatajované): špehuje, špicľuje v nepriateľskom tábore • mámiť • lákať: mámia, lákajú od nás tajné informácie • pýtať sa • spytovať sa • opytovať sa (otázkami zisťovať): zvedavo sa pýta, spytuje, čo sa v jeho neprítomnosti prihodilo

pýtavý p. skúmavý

skúmavý ktorý chce pozorovaním niečo odhaliť, o niečom sa presvedčiť • bádavý: skúmavý, bádavý duch • pátravý • spýtavý • pýtavý (v ktorom sa zračí podozrenie, neistota, otázka): dlho sa naňho dívala pátravým, spýtavým, pýtavým pohľadom • často pejor. sliedivý (nepríjemne skúmavý): sliedivým očiam nič neunikne

p. aj pozorný 1

pyteľ p. vrece

vrece obdĺžnikový obal na spodku spojený na prenášanie al. uskladňovanie sypkého al. kusového materiálu; jeho obsah: papierové, igelitové vrece, vrece múky • mech: plný mech zemiakov • žoch (veľké široké vrece): plátenný žoch • vak (vrecovitý obal na prenášanie vecí): cestovný vak • nár. pyteľ: pyteľ zbožia

dvojznačný ktorý má dvojaký význam, výklad, dvojaké hodnotenie (op. jednoznačný) • dvojzmyselný: dvojznačný, dvojzmyselný výraz; dvojznačný, dvojzmyselný úsmev • nejednoznačný • nejasný • neurčitý (op. jasný, konkrétny): nejednoznačné, nejasné vyjadrenie; nejasné, neurčité narážky • kniž. pýtický (podobný, akým sa vyznačovala veštkyňa Pýtia): pýtická odpoveď

p. aj záhadný 2

pýtický p. dvojznačný, záhadný 2

záhadný 1. zahalený tajomstvom, plný záhad • tajomný • tajuplný: záhadné okolnosti, tajuplný hrad • čudný • divný • podivný • zvláštny (ktorý sa nedá presne pomenovať): čudné, divné správanie; mal taký zvláštny pohľad • nepreniknuteľný • nevysvetliteľný • nevyspytateľný (ktorý sa dá rozumom ťažko poznať): nevysvetliteľný, nevyspytateľný jav • šerý (časovo veľmi vzdialený, málo známy): šerý dávnovek • temný • tmavý: mať temnú, tmavú minulosť • nepoznaný • neznámy (nie dostačujúco známy): nepoznané, neznáme diaľky • zázračný • čarovný (plný tajomných síl, úkazov): zázračný, čarovný svet rozprávok • mystický • kniž.: mysteriózny • mystériový (záhadný ako mystika): mystická, mysteriózna atmosféra • okultný • nadprirodzený (nepochopiteľný rozumom): okultné, nadprirodzené javy • kniž. zastar. tajomstvaplný (Kalinčiak) • zastar. tajnostný (Kukučín, Hrušovský)

2. ťažko zrozumiteľný • nezrozumiteľný: záhadný, nezrozumiteľný nápis • nejasný • nezreteľný • dvojznačný (významovo nie presne určený): nejasné, nezreteľné metafory • nepresný • neurčitý • hmlistý • matný: neurčité, hmlisté spomienky • nepochopiteľný: nepochopiteľný jazyk symbolov • čudný • divný: je to čudný, divný prípad • kniž. pýtický (akoby vyslovený starogréckou veštkyňou Pýtiou): jeho pýtickým prognózam nik nerozumie • kniž.: rébusový • rébusovitý (majúci ráz rébusu) • kniž. zastar. enigmatický • kniž. spletitý • hovor. expr.: zapletený • spletený • zamotaný • pomotaný • zmotaný: zapletený, zamotaný, zmotaný príbeh

3. p. zvláštny 1

domáhať sa s úsilím chcieť niečo dosiahnuť • dožadovať sa: domáhať sa, dožadovať sa spravodlivosti • naliehať • vymáhať: naliehal, aby ho povýšili; vymáhal povýšenie • hlásiť sa • uchádzať sa: hlásila sa o svoje práva; uchádzať sa o prácu • žiadať • požadovať (výrazne sa domáhať): žiadať právne záruky • dotierať (dotieravo sa domáhať) • hovor. tlačiť (vyvíjať nátlak): tlačil na riaditeľa, aby zmenil projekt • expr.: domŕzať • dolípať (neodbytne sa domáhať) • doprosovať sa • expr.: pýtkať • prosíkať • proskať • modlikať (domáhať sa prosbami): doprosoval sa až na ministerstve • fraz. expr. píliť niekomu uši/hlavu

mámiť 1. zbavovať jasného vedomia silným pôsobením na zmysly • omamovať: jar mámi, omamuje • opájať • opantávať: les ho opantával opojnou vôňou • hovor. šialiť: víno šiali hlavu • expr.: omračovať • omárať: omračuje ho krása prírody; mozog mu omára sladká opojnosť

2. usilovať sa dostať niečo od niekoho • lákať: stále mámi, láka od otca peniaze • vábiť (lákať pútaním pozornosti): vábi ho k sebe • ťahať: ťahal informácie od kolegov • expr.: drankať • drančať • pýtkať • vyťahovať • hovor. expr. pumpovať (nástojčivo pýtať): drankala na nové šaty; postupne z nej vyťahoval všetky tajomstvá; pumpovať peniaze od niekoho • kniž.: lúdiť • vyludzovať

3. p. klamať 2

pytliačiť p. zahýbať 3

zahýbať 1. v chôdzi, v jazde meniť smer priameho pohybu; tvoriť zákrutu • zahýnať: voz zahýba, zahýna za roh; cesta zahýba, zahýna k rieke • zabočovať • odbočovať • skrúcať sa • stáčať sa • zatáčať sa: po niekoľkých kilometroch zabočujeme, odbočujeme do ľava; skrúcame, stáčame sa k moru • hovor.: kerovať • karovať: Kam keruješ, karuješ, prečo nejdeš rovno?

2. dávať do polohy mierneho oblúka smerom dolu al. dnu • zahýnať • ohýbať • ohýnať: ohýbať, ohýnať drôt • podhýnať (dovnútra): podhýnať látku, šaty • skladať (zahýbať do záhybov): skladať servítku • zahybovať (smerom dozadu): zahybuje hlavu

3. hovor. expr. byť neverný (v manželstve) • hovor. expr. zakášať: už rok jej muž zahýba, zakáša • pren. expr. pytliačiť • fraz. expr. pytliačiť v cudzom revíre

pytliak kto bez povolenia loví zver, chytá ryby • poľov. slang. slučkár (pytliak chytajúci zver do slučiek)

abstinencia zdŕžanie sa niečoho, najmä pitia liehovín: zachovávať úplnú abstinenciu • striedmosť • zdržanlivosť: pohlavná striedmosť, zdržanlivosť • zastar. striezlivosť: spolky striezlivosti • odriekanie • expr. pôst • kniž. frugalita (zachovávanie miery)

pôst p. abstinencia

afektácia neprirodzené, strojené správanie, hovorenie • afektovanosť: hovoriť bez afektácie, afektovanosti; afektovanosť v obliekaní • neprirodzenosť • strojenosť • nútenosť • póza: odpovedať s pózou • pozérstvo • pretvárka: spoločenská pretvárka

poloha spôsob umiestnenia v priestore, v prostredí • položenie • postavenie: vodorovná poloha, vodorovné položenie, postavenie • pozícia: zaujať pohodlnú pozíciu; výhodná pozícia na pozorovanie • situácia: vertikálna poloha, situácia • miesto (umiestnenie v priestore): je to pekné slnečné miesto • póza: póza tela • postoj: zaujať bojový postoj

postoj 1. držanie tela • póza: zaujať pohodlný postoj, pohodlnú pózu • pozícia: základná tanečná pozícia • poloha: zmeniť polohu

2. p. pomer 2

poza p. za 2

póza 1. držanie tela • postoj • pozícia: nepohodlná póza, tanečný postoj

p. aj poloha

2. p. pretvárka, afektácia

pretvárka predstieranie niečoho, čo nezodpovedá vnútornému presvedčeniu • pokrytectvo • neúprimnosť: spoločenská pretvárka, spoločenské pokrytectvo • faloš • falošnosť • póza • pozérstvo • afektácia • afektovanosť (neprirodzené, strojené správanie): odpovedať s pózou, hovoriť bez afektácie • pejor. farizejstvo

za 1. (koho, čoho) vyjadruje čas, časové rozpätie, v ktorom sa niečo deje, uskutočňuje; za trvania niečoho • počas • v priebehu (čoho): za, počas jeho vlády bol relatívny pokoj; vodič sa v priebehu jazdy nesmie rozptyľovať • cez (čo): cez dlhé zimné večery veľa rozmýšľal o budúcnosti • v (čom): ešte za noci, v noci sa vytratil z domu • nespráv. behom

2. (koho, čo) vyjadruje smer na druhú, opačnú stranu • poza (čo): slnko zapadlo za, poza hory; nalial mu vodu za, poza golier

3. (koho, čo) vyjadruje časový rozsah, v rámci ktorého sa niečo uskutočňuje • počas • v priebehu (čoho) • cez (čo): za hodinu, počas hodiny ošetril štyroch pacientov; v priebehu dňa, cez deň tri razy pršalo • zastar. od (čoho): je toho veľa, čo od týždňa, za týždeň skúsil

4. (koho, čo) vyjadruje vzťah zástupnosti • namiesto • miesto (koho, čoho): musel upratať za sestru, namiesto sestry; dal sa vylúčiť namiesto, miesto mňa • v mene (koho, čoho): poďakoval sa v mene všetkých, za všetkých ocenených

5. (koho, čo) vyjadruje prospech • pre (koho, čo) • v prospech (koho, čoho): obetovala sa za deti, pre deti, v prospech detí

6. (koho, čo) vyjadruje príčinu, dôvod • zastaráv. od (čoho): za každý kus, od každého kusa dobytka zaplatil poplatok

7. (kým, čím) vyjadruje časovú al. miestnu následnosť, poradie, postupnosť; vyjadruje účel, cieľ, pôvod • po (kom, čom): jeden za druhým, po druhom vychádzali z úkrytu; odišiel za svojou robotou, po svojej robote; za ním, po ňom vždy zostane neporiadok

8. p. pri 7

angažovať sa aktívne sa zúčastňovať na niečom, čo má obyčajne spoločenský, politický ráz • zasadzovať sa • vystupovať: angažuje sa, zasadzuje sa, vystupuje za všetko nové • exponovať sa (horlivo pracovať v záujme niekoho, niečoho): exponuje sa, angažuje sa za prijatie zákona; exponuje sa v boji proti drogám • hovor.: páliť sa • páliť si prsty (brať na seba niečo nepríjemné): nebudem sa už za nich páliť, nebudem si za nich prsty páliť • zapájať sa (pridávať sa k spoločnej účasti na niečom, pri niečom): treba, aby ste sa zapájali do riešenia spoločných vecí

p. aj horliť

horieť 1. byť ničený, stravovaný ohňom • spaľovať sa • páliť sa: drevo horí, spaľuje sa, páli sa • blčať • blkotať • nár. dudotať (Kálal) • expr.: bĺkať • blkať • blnkať • blnkotať • kniž.: planúť • plápolať • poet.: hárať • zhárať • pláť (horieť plameňom): vatra blčí, blkoce, planie, plápolá; (z)hárať túžbou

2. p. svietiť 1 3. p. červenať sa 1 4. p. žiariť 2, blýskať sa 1 5. p. sršať 2 6. p. túžiť

páliť sa 1. p. horieť 1 2. p. angažovať sa

automobil dvojstopové cestné motorové vozidlo na prepravu osôb al. nákladov • auto: osobný, nákladný automobil, osobné, nákladné auto • hovor.: autiak • voz: sťahovací voz • hovor. zastar. motor • obyč. pejor. kára subšt.: fáro, búrak (veľký elegantný automobil) • hovor. limuzína (auto s uzavretou karosériou al. prepychový automobil): kúpil si limuzínu • hovor. dodávka (dodávkový automobil): chodiť s dodávkou • elektromobil (automobil na elektrický pohon) • kupé (automobil s uzavretou dvojmiestnou karosériou, obyč. s pevnou strechou): typ Škoda kupé • karavan (obytný automobil): ísť do cudziny karavanom • kamión (ťažký krytý nákladný automobil, obyč. diaľkový) • hovor.: nákladiak • nákladniak • subšt. náklaďák (nákladný automobil) • hovor. gazík (terénny automobil zn. GAZ) • džíp (vojenský terénny osobný automobil) • subšt. tirák (veľký kamión so značkou TIR) • hovor. sanitka (sanitný automobil): zavolať sanitku • hovor. úrazovka (úrazový automobil) • hovor. záchranka (záchranný automobil)

džíp p. automobil

autor kto niečo vytvoril, najmä umelecké al. vedecké dielo: autor románu, štúdie • pôvodca: pôvodca objavu, básne • tvorca: tvorca piesne • kniž. stvoriteľ: stvoritelia dejín • pisateľ (autor niečoho napísaného): pisateľ vyhlásenia • kniž. tvoriteľ (Vajanský)

činiteľ 1. kto sa na niečom aktívne zúčastňuje, kto má na niečo vplyv: politický činiteľ • kniž. dejateľ: kultúrny dejateľ

2. pôsobiaca, hybná sila: časový činiteľ • faktor: hospodársky faktor • pôvodca • agens: lingv. pôvodca, agens deja • kniž. subjekt: vystupovať ako subjekt dejín

3. p. orgán 3

pôvodca 1. kto je príčinou niečoho, kto dáva podnet na niečo • iniciátor • kniž. strojca: pôvodca, iniciátor, strojca sprisahania • pripravovateľ • podnecovateľ • organizátor • vyvolávateľ: pripravovateľ, podnecovateľ, vyvolávateľ nepokojov • kniž. osnovateľ: osnovateľ vraždy • zastar. zapríčiniteľ (Dobšinský) • kniž. zdroj (čo spôsobuje vznik niečoho): zdrojom starostí sú deti • lingv. subjekt (pôvodca deja) • odb. agens

2. p. autor

zdroj miesto, odkiaľ sa niečo čerpá, získava, z čoho niečo vychádza; čo spôsobuje vznik, jestvovanie niečoho: vodný zdroj, zdroj energie, zdroj príjmov; zdroj starostí • prameň: liečivý prameň, naftový prameň; prameň informácií • žriedlo: horúce, termálne žriedlo; žriedlo bohatstva, poznania • kniž. studnica: príslovia sú studnicou ľudovej múdrosti • ohnisko: ohnisko nákazy • pôvodca: pôvodca nešťastia • pôvod: pôvod príjmov • doklad • dokument: historické doklady, dokumenty • základ: nájsť spoľahlivý základ

p. aj základ 3

babica hovor. žena, ktorá pomáha pri pôrode • pôrodná asistentka • hovor. (pôrodná) baba: treba zavolať babicu, babu • zried. babka

bác 1. napodobňuje (silný) zvuk pri páde, údere, náraze, výstrele a pod.; naznačuje pád, úder, výstrel a pod. • bum • pác: Bác! Dvere sa zavreli s veľkým buchotom.; Zvesil pušku z pleca. Bum! Bác! zahrmí celá hora. (Šteinhíbel); bum, pác, bolo počuť z vedľajšej miestnosti • rach • tresk: rach, tresk, hrom udrel do blízkeho stromu • cap • cáp (slabší zvuk pri páde, údere): cap, rozpleskla sa kaša na dlážke • čap • čaps • čľap (napodobňuje, naznačuje udretie dlaňou al. plochým predmetom): čap, čľap dieťa po zadočku • chľus • chľust (naznačuje udretie): A chľus mu druhú, takže mu až krv z nosa vystrekla. (Urban)

p. aj buch, švác, prask

2. p. ach 1

cap napodobňuje zvuk slabého úderu, zvuk pádu drobného predmetu a pod.; naznačuje slabý úder, pád drobného predmetu a pod. • pac • bac: cap, pac, bolo počuť pri každom plesknutí po zadočku; bac dieťa po ručičke • ťap: keď tleskla rúčkami, zaznelo slabé ťap • cup: cap, cup, zošuchol sa oriešok na zem • plesk • tlesk (pri silnejšom údere): plesk, tlesk mu po líci

fác naznačuje zvuk pri (náhlom) údere dlaňou, pri plesknutí najmä po tvári; naznačuje takýto úder • fľask: fác, fľask, bolo počuť z izby po každom zauchu • plesk • pľask: matka zrazu plesk, pľask synovi po líci • flink • fuk (naznačuje udretie): fác, flink, fuk jej jednu po hlave • pác • bác (naznačuje silnejšie, silné udretie): zrazu pác, bác mu po ruke • chľus • chľust: chľus, chľust mu po papuli • švác: švác ho po chrbte • ťap (naznačuje slabé udretie): ťap decku po zadočku

pac p. cap

pác p. bác 1, paf¹

paf¹ napodobňuje zvuk pri výstrele, streľbe; naznačuje výstrel, streľbu • pif • puf • pif-paf • pif-paf-puf: ozvalo sa paf, pif a zajac sa prekoprcol; urobil puf smerom na vrabca • pik • puk: pik, pik, puk, puk, bolo počuť v krátkych intervaloch • pác • bác • bum • rach (napodobňuje silnejší zvuk výstrelu): pác, bác, ozývalo sa z doliny

švác naznačuje úder al. hodenie • prask • prásk: švác, prásk kameňom do obloka • bác • fác • pác • bach: bác, fác, pác mu jednu po chrbte • plesk • šuch: plesk, šuch chlapcovi po prstoch • šup • šups: šup(s) s ním rovno do vody • švih (naznačuje šľahnutie, úder): švih chlapca bičom po tvári

báť sa 1. prežívať pocity strachu • mať strach • desiť sa • ľakať sa • hroziť sa: má strach zo samoty, z tmy; bojí sa, desí sa, ľaká sa, hrozí sa samoty, tmy • strachovať sa • stráchať sa • strašiť sa: Čo sa mám vopred strašiť? • mať obavu • obávať sa • triasť sa • expr. dúpnieť (mať pocity strachu pred niečím neželaným): strachuje sa, obáva sa, že nepochodí; trasie sa, či urobí skúšku • expr. byť pokakaný • fraz. expr.: mať plné nohavice/gate • púšťať do nohavíc/do gatí

2. mať pocit starosti, úzkosti o niečo, na čom záleží, pociťovať napätie, nervozitu • starostiť sa • mať starosť • obávať sa • mať obavu • byť ustarostený • chvieť sa • triasť sa • kniž. trnúť • tŕpnuť • stŕpať: báť sa, mať starosť, chvieť sa o dieťa; trnie, stŕpa, tŕpne, aby neochorel • strachovať sa • stráchať sa: isto sa o nás už rodičia strachujú • hovor. expr. šupieť: neos. šupí mu z nesplnenej povinnosti

bezcharakterný nemajúci charakter; svedčiaci o tom (op. charakterný) • necharakterný • nečestný (op. čestný): bezcharakterný, necharakterný klamár; necharakterný, nečestný spôsob • bezzásadový (nemajúci nijaké zásady) • fraz. bez chrbtovej kosti (ktorý nemá pevný charakter, pevné zásady): bezzásadový človek, človek bez chrbtovej kosti • fraz. kam vietor, tam plášť • pren. pejor. chameleónsky (meniaci názory podľa okolností): chameleónske správanie • nestatočný (op. statočný) • nepoctivý (op. poctivý): vystríhali ho pred nestatočnou, nepoctivou osobou • predajný • hrub. sprostituovaný (meniaci zásady, postoje podľa materiálnych výhod): predajní, sprostituovaní umelci, politici • nízky • podlý (mravne zlý): nízke, podlé konanie • pejor.: ničomný • naničhodný • podliacky • pľuhavý: ničomná, naničhodná, podliacka, pľuhavá duša • hovor. pejor. gaunerský

mizerný 1. ktorý nemá potrebné, vyhovujúce vlastnosti (op. dobrý, výborný) • zlý • nedobrý • planý: žiakova odpoveď bola mizerná, zlá; zlé, nedobré, plané jedlo • nevyhovujúci • nekvalitný • nedostatočný: nevyhovujúci, nedostatočný efekt z podnikania; nevyhovujúci, nekvalitný výrobok • neschopný • nesúci • nanič (ktorý nemá potrebné vlastnosti na vykonávanie istého povolania a pod.): do útoku postavili neschopných, nesúcich, nanič hráčov • slabý • malý • nízky (ktorý nedosahuje potrebný počet, množstvo a iné hodnoty): mizerná, slabá, nízka úroda; slabý, nízky, malý zárobok • expr.: biedny • úbohý • chatrný • chabý • žobrácky (ktorý nedosahuje potrebné množstvo al. kvalitu; ktorý svedčí o nedostatku): dosiahnuť biedny, úbohý, chabý výsledok; mať na sebe biedne, chatrné, žobrácke oblečenie; mizerný, žobrácky život • expr.: mizerácky • pramizerný • mrcha (neskl.) • zastar. mizerábl (veľmi mizerný): mať mizerácku, pramizernú náladu; mrcha, mizerábl počasie • hovor. expr.: mrchavý • nafigu • fraz. expr.: na starú belu • subšt. na milú kedveš: mrchavá, nafigu cesta; zábava na starú belu, na milú kedveš • pejor.: všivavý • všivácky • pľuhavý • subšt. blbý • niž. hovor. poondiaty • poondený: všivavý, pľuhavý život; blbá, poondiata, poondená robota • vulg.: posratý • na hovno • na riť

2. p. bezvýznamný, bezcenný 3. p. zlý 1, 2

naničhodný 1. expr. vyznačujúci sa zlými charakterovými, morálnymi a pod. vlastnosťami (o človeku a jeho prejavoch); často v nadávkach vyjadrujúcich negatívny vzťah k niekomu al. niečomu • ničomný • bezcharakterný • nečestný • podlý • nízky • zlý: naničhodný, ničomný, bezcharakterný, nečestný človek; naničhodný, podlý, nízky čin • nepodarený • nevydarený: nepodarený, nevydarený syn • expr.: prekliaty • mizerný: prekliaty, mizerný zlodej • hovor. expr. mrchavý • expr. mrcha (neskl.): mrchavý, mrcha chlap; mrcha robota • expr.: potvorský • hromský • paromský • paromovský • čertovský • diabolský: potvorský, hromský šarvanec • darebný • darobný • expr.: darebácky • galganský • šľakovitý • sprepadený • pejor.: potrimiskársky • prašivý • všivavý • žobrácky: prašivá, všivavá potvora • pejor.: pľuhavý • pľuhavský • panghartský • pankhartský • svinský: pľuhavý, panghartský lump • niž. hovor.: poondiaty • poondený • hrub.: posratý • posraný: poondiata, posraná nádcha, vec • subšt. sakramentský

2. p. bezvýznamný, zbytočný

nehanebný 1. konajúci, vykonaný bez akejkoľvek hanby, bez psychických al. morálnych zábran • hanebný: nehanebné, hanebné klamstvo • neprístojný (prekračujúci únosnú mieru): nehanebné, neprístojné vyčíňanie opilcov • odsúdeniahodný (ktorý treba odsúdiť): odsúdeniahodný zradca; odsúdeniahodná zrada • škaredý • ošklivý • ohyzdný • mrzký (s negatívnymi následkami): škaredý, ošklivý, mrzký čin • podlý • expr.: špinavý • hnusný (využívajúci nečestné postupy): nehanebný, podlý úskok; špinavá, hnusná lož • bezočivý • kniž. bezostyšný • hovor. drzý (vyznačujúci sa bezočivosťou, hrubosťou): vyvrátiť nehanebné, bezočivé obvinenie; bezočivý, bezostyšný, drzý klamár • pejor. ohavný • hovor. pľuhavý: nehanebná, ohavná zrada; ohavný, pľuhavý skutok • expr.: bohaprázdny • bohapustý

p. aj zlý

2. p. necudný

nepriaznivý ktorý nepredstavuje nič pozitívne, výhodné vo vzťahu k niekomu (op. priaznivý) • nežičlivý • neprajný (op. žičlivý, prajný): nepriaznivá, nežičlivá, neprajná doba • škodlivý (spôsobujúci nejakú škodu, ujmu): škodlivý vplyv prostredia na organizmus • nedobrý • kniž. neblahý: osud je voči nemu nepriaznivý, nedobrý; mal na neho nepriaznivý, neblahý vplyv • neradostný • neutešený • zlý: mám pre teba neradostné, zlé správy; situácia je neradostná, neutešená • nešťastný (prinášajúci nešťastie): nešťastná zhoda okolností • nepríjemný (op. príjemný): vyvolať nepriaznivý, nepríjemný dojem • nevýhodný • nevhodný • nevyhovujúci • neželateľný • nežiaduci (ktorý neprináša výhodu; op. výhodný): nevýhodný stav zápasu; dostať sa do nevýhodného, nevyhovujúceho postavenia; neželateľný, nežiaduci vplyv • nelichotivý • neuspokojivý (ktorý neprináša uspokojenia): zvrátiť nelichotivý, neuspokojivý výsledok (v hokeji); kritika bola pre neho nepriaznivá, nelichotivá • záporný • negatívny (obyč. pri hodnotení niečoho): kniha vyvolala záporný, negatívny ohlas (op. pozitívny) • ťažký • expr. pľuhavý (spôsobujúci ťažkosti): žiť v ťažkom období vojny; nepriaznivé, pľuhavé okolnosti • pren. macošský

odporný 1. ktorý vzbudzuje odpor, nechuť, antipatiu, opovrhnutie • nepríjemný • protivný: odporný, protivný žiak; nepríjemná, protivná chuť • hnusný • ohavný • ohyzdný • zlý (vyvolávajúci hnus al. negatívny postoj): hnusné, zlé počasie (op. príjemné, dobré); vykonať ohavný, ohyzdný, zlý čin (op. dobrý); mať hnusný, ohyzdný výzor (op. príjemný) • nechutný • nemilý • expr.: bridký • bridivý • neskl.: brid • briď: nechutné, bridké jedlo (op. dobré, chutné); nemilý, bridký hmyz; brid ľudia • ošklivý • mrzký • škaredý (op. pekný): vonku je ošklivá, mrzká pľušť; mrzké, škaredé správanie • odpudzujúci • odpudivý • nevábny (nútiaci odísť, odvrhnúť niečo a pod.): byť odpudzujúci, odpudivý svojím vystupovaním; parfum mal odpudzujúcu, odpudivú, nevábnu vôňu; odporný, nevábny zjav (op. príťažlivý) • nesympatický • antipatický (o človeku a jeho prejavoch): tento človek mi je nesympatický, antipatický; nesympatická tvár • neznesiteľný (ktorý sa nedá vydržať): neznesiteľné pomery • slizký: slizká tvár • príkry (svojou ostrosťou vyvolávajúci nechuť, obyč. o jedle): odporná, príkra chuť • expr.: obludný • príšerný • hrozný (vyvolávajúci veľký odpor, znechutenie): obludný, príšerný skutok; to je hrozné klamstvo • zried. sprotivený • pejor. pľuhavý (o človeku): odporný, pľuhavý opilec • kniž. odiózny: odiózne slová • mrzutý • hovor. expr.: sprostý • hlúpy (vyvolávajúci mrzutosť, znechutenie): mrzutá, sprostá, hlúpa situácia

2. p. opačný 2

pľuhavý 1. p. bezcharakterný 2. p. zlý 1, 2, naničhodný 1

podlý konajúci bez zmyslu pre čestnosť, charakternosť, mravnosť (o človeku); svedčiaci o tom • bezcharakterný (op. charakterný) • nečestný (op. čestný): podlý, bezcharakterný človek; podlé, bezcharakterné, nečestné konanie • hanebný • nehanebný (hodný odsúdenia; zneucťujúci) • kniž. profánny: hanebný, nehanebný čin • nízky (mravne): nízke skutky • kniž. perfídny: perfídna zákernosť • ničomný • ničomnícky • naničhodný • mrzký: ničomný, naničhodný lotor; mrzké úmysly • expr. mizerný: mizerná, podlá duša • pejor.: podliacky • oplanský • pľuhavý • hovor. pejor.: gaunerský • lumpácky • expr. oslab. podlučký

zlý 1. nespĺňajúci mravné normy; svedčiaci o takej vlastnosti (op. dobrý) • planý • nedobrý: zlý, planý, nedobrý človek, úmysel; zlý skutok • nečestný • nestatočný • nespravodlivý • bezcharakterný • necharakterný • kniž. nekalý: nečestné, bezcharakterné správanie; nekalé úmysly • nemorálny • amorálny • nemravný • nehodný: nemorálny chlap • zločinný • zločinecký • zlodušský • pejor.: lotrovský • oplanský (hrubo sa previňujúci proti mravným normám): zločinný plán, lotrovská organizácia • zried. zlodušný (Sládkovič) • zlomyseľný • zloprajný (zameraný na šírenie zla, uprednostňujúci zlo pred dobrom): zlomyseľní, zloprajní ľudia • diabolský • démonický • mefistovský • mefistofelovský • expr. temný: diabolská, mefistovská tvár; démonické, temné sily • nenávistný: nenávistný pohľad • neľudský • nehumánny (namierený proti ľudskosti; svedčiaci o neľudskosti) • nešľachetný • nepekný • mrzký • odporný • ohavný • obludný • ohyzdný • ošklivý • odsúdeniahodný: mrzký, odporný, odsúdeniahodný čin • macošský: mať k dieťaťu macošský vzťah • čierny: mať čierne svedomie • pejor.: podliacky • pľuhavý • kniž. perfídny: podliacke správanie • podlý • hnusný • hanebný • nehanebný • ničomný • naničhodný • zastar. ničomnícky: podlý, hanebný človek; naničhodné, ničomnícke úmysly • krivý: nepovedal o ňom krivé slovo • nízky: nízky charakter • expr.: špinavý • mizerný • mizerácky • mrchavý • mrcha (neskl.) • hovor.: neférový • nefér • unfér (neskl.): mrchavý, mrcha chlap; je to od teba neférové, unfér • skazený • pokazený (ktorý sa stal zlým): skazený charakter; pokazená mládež • pejor.: spľuhavený • spľundravený • expr. zapľuhavený • hovor. expr.: zopsutý • zlumpáčený • zlumpovaný • subšt.: hovädský • hovadský

2. nespĺňajúci odborné, pracovné, spoločenské al. iné požiadavky; nespĺňajúci požiadavky kvality, akosti (op. dobrý) • nedobrý • nekvalitný • nesúci: zlý, nedobrý, nekvalitný odborník; zlá, nekvalitná strava • neschopný • nehodnotný: neschopný umelec, nehodnotný film • mrcha (neskl.) • mrchavý • planý • nepodarený • nezdarný: planý, nezdarný syn; plané jedlo; mrchavá robota; nepodarená prednáška • slabý • biedny • chabý • chatrný • mizerný: slabý remeselník; mizerný tovar • expr.: krátky • deravý (o zlej pamäti) • hovor.: mínusový • nulový • nafigu, pís. i na figu • expr.: nanič (neskl.) • nemožný • pejor.: pľuhavý • všivavý • vulg. na hovno, pís. i nahovno: nulový, nemožný hráč; mínusový, nanič program; šéf je nafigu, na figu • havarijný • kritický • hovor.: katastrofálny • dezolátny • hovor. expr.: hrozný • strašný (veľmi zlý): kritická, katastrofálna situácia; prístroje v havarijnom, dezolátnom, strašnom stave • expr.: neslávny • neutešený • žalostný: neslávny, neutešený, žalostný koniec • nevydarený: nevydarený program • skazený • expr. zapľuhavený (ktorý sa stal zlým): skazený, zapľuhavený vzduch • nedokonalý • poškodený • zničený • hovor. expr.: dobabraný • pobabraný • zbabraný: nedokonalý sluch, zničený chrup • neporiadny • pejor. lajdácky • hovor. pejor.: flákačský • šlendriánsky • fušerský • hovor. expr. babrácky • slang. odfláknutý (zle urobený): zlá, neporiadna, fušerská práca; odfláknutá oprava • expr.: psí • psovský • niž. hovor.: poondiaty • poondený • vulg.: posratý • posraný • subšt. blbý

p. aj nepríjemný

3. ktorý má chyby (op. dobrý, bezchybný) • chybný: zlý, chybný výsledok • nesprávny • mylný • pomýlený: nesprávny, pomýlený postup • nezdravý: nezdravé názory • nepresný • pochybený: nepresné, pochybené výpočty • krivý • pokrivený • skreslený • nenáležitý: krivé chodníčky; pokrivená, nenáležitá výchova

4. ktorý nemá v sebe vľúdnosť, prívetivosť (op. dobrý) • nevľúdny: byť zlý k deťom; zlé, nevľúdne zaobchádzanie • neprívetivý • nemilý: mal neprívetivú náladu; nemilé privítanie • nepriateľský: zlý, nepriateľský pohľad

p. aj nevľúdny

5. p. nepriaznivý 6. p. zlovestný 1, 2 7. p. nevhodný

bezmäsitý neobsahujúci mäso (op. mäsitý) • bezmäsý: bezmäsitý, bezmäsý pokrm • vegetariánsky (príznačný pre vegetariánov): bezmäsitá, vegetariánska strava • pôstny (zachovávajúci pôst od mäsa): po stáročia bol piatok bezmäsitý, pôstny deň

pôstny naplnený pôstom • predveľkonočný (vzťahujúci sa na kresťanský pôst pred Veľkou nocou): pôstne, predveľkonočné obdobie • bezmäsitý • bezmäsý (v ktorý sa nejedáva mäso): bezmäsitý, bezmäsý deň

bežať 1. rýchlo sa pohybovať na nohách (o ľuďoch i zvieratách); vôbec sa rýchlo pohybovať (najmä o dopravných prostriedkoch) • utekať: deti bežia, utekajú, čo im sily stačia • expr. bežkať: dievčatko bežká oproti • expr.: hnať sa • uháňať • upaľovať • upínať • trieliť: ženie sa, upaľuje preč, aby ho nechytili; ktosi upína, trieli za nami • expr. fujazdiť: sánky fujazdia dolu kopcom • cválať: kone cválajú opreteky • kniž. al. expr. jachať: vlak, rušeň, auto jachá • expr.: letieť • páliť • prášiť • frčať • fičať • fŕľať • frndžať • frngať • rafať • hafriť: letí, páli za kamarátmi, len sa mu tak päty blýskajú; práši, frčí na kúpalisko hneď po vyučovaní; rafe, hafrí ostošesť • expr. rútiť sa (o niečom veľkom, početnom): rýchlik sa rúti oproti; Kto sa to rúti za nami? • hovor. expr.: mastiť • mazať • švihať • šibať: mastí, maže, švihá od nás čo najďalej • slang. kmitať: kmitá, až sa mu tak hlava natriasa • hovor. expr.: sypať sa • padať (obyč. v rozkaze): Sypte sa už! Padajte! • hovor. zastar. pakovať sa (obyč. v rozkaze): Pakujte sa odtiaľto! • kniž. rušať (sa): Kam sa to všetci rušajú? • kniž. prchať (utekať pred niekým, pred niečím) • šprintovať (bežať šprint; pren. expr. bežať vôbec) • nár.: peľať • uvíjať • trtúľať • trtúliť • frňať

p. aj ponáhľať sa

2. p. míňať sa 2, plynúť 2 3. p. pracovať 2