Synonymá slova "pôvod" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 35 výsledkov (1 strana)

  • pôvod 1. začiatok existencie, vzniku niečoho • kniž. proveniencia: vykopávky náradia domáceho pôvodu, domácej provenienciegenéza: genéza človekaprameňzdroj: prameň, zdroj príjmov

    2. spoločenská, národná a iná príslušnosť • rod: otec je pôvodom, rodom Nemec


    vznik prvá fáza jestvovania (op. zánik): vznik života na Zemi, vznik štátuzačiatok (čas vzniku, prvé obdobie): začiatky stavbykniž. zrod: byť v štádiu zrodukniž. zrodenie: zrodenie človekapôvodgenéza (prvá fáza a okolnosti, miesto jestvovania): pôvod sveta; genéza jazykatvorba: tvorba nádorov, krviniek


    začiatok prvá priestorová al. časová fáza niečoho (op. koniec): začiatok obce, začiatok vyučovaniazriedkavejšie počiatok: na počiatku 20. storočiakniž. prvopočiatok (úplný začiatok): prvopočiatky nového hnutiavznik (začiatok jestvovania): vyšetrovať vznik požiaruprameň: prameň zlapríchod: príchod zimypôvod (začiatok existencie): pôvod svetagenéza: genéza ľudových zvykovnástup: nástup novej éryštart (začiatok pretekov): chybný štart bežcaúvod: úvod listupredohra: pijanstvo býva predohrou rodinných sporovkniž.: zrodzrodenie: zrod, zrodenie štátukniž. úsvit: na úsvite dejínkniž. zárodok: zárodok láskyobyč. pejor. semenopoet. semä: semeno zloby


    zdroj miesto, odkiaľ sa niečo čerpá, získava, z čoho niečo vychádza; čo spôsobuje vznik, jestvovanie niečoho: vodný zdroj, zdroj energie, zdroj príjmov; zdroj starostíprameň: liečivý prameň, naftový prameň; prameň informáciížriedlo: horúce, termálne žriedlo; žriedlo bohatstva, poznaniakniž. studnica: príslovia sú studnicou ľudovej múdrostiohnisko: ohnisko nákazypôvodca: pôvodca nešťastiapôvod: pôvod príjmovdokladdokument: historické doklady, dokumentyzáklad: nájsť spoľahlivý základ

    p. aj základ 3


    autor kto niečo vytvoril, najmä umelecké al. vedecké dielo: autor románu, štúdiepôvodca: pôvodca objavu, básnetvorca: tvorca piesnekniž. stvoriteľ: stvoritelia dejínpisateľ (autor niečoho napísaného): pisateľ vyhláseniakniž. tvoriteľ (Vajanský)


    činiteľ 1. kto sa na niečom aktívne zúčastňuje, kto má na niečo vplyv: politický činiteľkniž. dejateľ: kultúrny dejateľ

    2. pôsobiaca, hybná sila: časový činiteľfaktor: hospodársky faktorpôvodcaagens: lingv. pôvodca, agens dejakniž. subjekt: vystupovať ako subjekt dejín

    3. p. orgán 3


    pôvodca 1. kto je príčinou niečoho, kto dáva podnet na niečo • iniciátorkniž. strojca: pôvodca, iniciátor, strojca sprisahaniapripravovateľpodnecovateľorganizátorvyvolávateľ: pripravovateľ, podnecovateľ, vyvolávateľ nepokojovkniž. osnovateľ: osnovateľ vraždyzastar. zapríčiniteľ (Dobšinský)kniž. zdroj (čo spôsobuje vznik niečoho): zdrojom starostí sú detilingv. subjekt (pôvodca deja) • odb. agens

    2. p. autor


    povodeň zaplavenie spôsobené stúpnutím vodnej hladiny nad brehy • záplavapotopazátopa: jarná povodeň, zátopa; obce ohrozené potopou, zátopou, záplavouhovor. veľká voda


    poriečie oblasť, z ktorej steká voda do jedného toku • povodie: poriečie, povodie Váhuneodb. úvodie


    povodie p. poriečie


    originál pôvodné dielo, ktoré vyšlo z rúk autora • pôvodina: tento obraz je originál, pôvodina (op. kópia, napodobenina, reprodukcia) • prvopis (o originálnom texte; op. napodobenina, falzifikát, kópia): vzácny originál, prvopis


    pôvodina p. originál


    obísť 1. vykonať kruhový pohyb okolo niečoho, popri niečom • obehnúť (obísť behom): dva razy obišiel, obehol dom a nič nezistilvyhnúť sa (zabrániť stretnutiu): zďaleka sa vyhnúť známemu, mlákeprejsť (popri niekom, niečom, okolo niekoho, niečoho): neprešiel popri mne bez zádrapky

    2. postupne ponavštevovať viaceré miesta s cieľom vybaviť niečo, urobiť obchôdzku • obchodiťpochodiťexpr.: obehaťobehnúťpobehať: obišla, obchodila, obeh(a)la celú rodinu, ale podporu nezískala; pobehať po úradoch, obchodiť, pochodiť úradyexpr.: oblietaťpolietať: oblietala, polietala všetky obchodyexpr. zbehať: zbehať všetkých známychpoobchodiťpoobchádzaťexpr. poobehávať: nestihnúť poobchodiť, poobchádzať galérie

    3. zámerne nesplniť nejakú povinnosť • nevziať do úvahyvyhnúť sa: obísť, nevziať do úvahy zákon, rozkaz; vyhnúť sa zákonu, rozkazunerešpektovaťnevšimnúť siodmietnuť: nariadenie nerešpektovali, nevšimli si ho; predpisy odmietolnedbať (na niečo) • kniž. fumigovať: fumigovali verejnú mienkuvynechať: povinnú prednášku jednoducho vynechalpráv. opomenúť: opomenutý dedič

    4. vyjsť, dostať sa z istej situácie s dobrým al. zlým výsledkom • pochodiť: dobre, zle obísť, pochodiťobstáť (ukázať sa vyhovujúcim): na skúške ako-tak obstálneos. povodiť sa: nedobre sa nám povodilo, nedobre sme obišlizastar. neos. zviesť sa: aj jemu sa môže tak dobre zviesť

    5. p. ovládnuť 1


    pochodiť2 1. dostať sa (obyč. postupne) na viaceré miesta • prejsť: pochodiť, prejsť všetky slovenské pohoriaprechodiťpoprechodiť (dôkladne, krížom-krážom): turisti chcú prechodiť, poprechodiť celú Európuexpr.: pobehaťpolietať (rýchlo pochodiť): pobehať po obchodochexpr.: preliezťpreloziťprelaziťpolaziť: vojaci preliezli, prelozili všetky domy; polaziť všetky kútyexpr.: polabzovaťzbrúsiťprebrúsiťpobrúsiťpoliezť: polabzovať, prelabzovať vinohrady; zbrúsil, prebrúsil, poliezol všetky krčmyschodiťexpr. zbehaťkniž. zbrázdiť: za čerstvým chlebom schodí, zbehá, zbrázdi celé mestoexpr.: pomotať sapomotkať sa (obyč. bezcieľne, pomaly pochodiť): pomotať sa po dvoreprecestovať (dopravným prostriedkom) • hovor.: prevandrovaťzvandrovať: neraz precestoval, prevandroval celú republiku

    2. dostať sa z istej situácie s istým (dobrým al. zlým) výsledkom • obísť: ktovie, ako na úrade pochodíme, obídemeobstáť (ukázať sa vyhovujúcim): neobstáli sme najhoršieneos. povodiť sa: dobre sa im povodilozastar. neos. zviesť sa: nech sa vám dobre zvedie

    3. p. obísť 2 4. p. podláviť 2


    povodiť sa p. stať sa


    stať sa (o udalostiach) skutočne prebehnúť v istom čase, realizovať sa v konkrétnom čase • uskutočniť saodohrať sa: včera sa stala, odohrala závažná vec; veril, že sa všetko stane, uskutoční tak, ako znel sľubprihodiť sakniž.: udiať saudať sa: za ten čas sa veľa toho prihodilo, ud(i)alopoet. zdiať sa: Čo sa tam divné zdialo? (Sládkovič)prísťdôjsť (k niečomu) • nastať (začať byť): všetci dúfali, že príde, dôjde k zmene; čakala, že nastane zázrakhovor. pritrafiť sanaďabiť sazastaráv. pridať sa (často náhodou): pridala sa nám cestou veselá príhoda; v živote sa všeličo pritrafíporobiť sa (iba v 3. os. jedn. č.): Čo sa tu porobilo?; niečo sa mu porobilo s očamipostávať sapopridávať saexpr. popremieľať sa (o viacerých udalostiach): doma sa od tvojho odchodu postávalo veľa vecíexpr. premlieť sa: na tomto mieste sa premlelo veľa bitiekneos. povodiť sazried. poviesť sa: nedobre sa mu povodilo, poviedlozájsť (niekoho): zašlo nás nešťastiezbehnúť sazmlieť sazomlieť saexpr. skúriť sa (náhle, nečakane sa stať): všetko sa to zbehlo odrazu; Čo sa medzi nimi skúrilo?expr. šuchnúť sa (o drobnej, bezvýznamnej al. zatajovanej udalosti): vždy vie, kde sa čo šuchnepozachodiťpozachádzať (obyč. o nešťastí): všeličo ho vo svete pozachodilo, všeličo sa mu stalo


    najprv v prvej fáze, pred všetkým ostatným • najskôrnajskorejponajprv: najprv, najskôr sme sa s ním porozprávali; najskorej, ponajprv nám musíš pomôcťkniž. v prvom rade: v prvom rade sa musí ospravedlniťprvhovor. najsamprv: prv, najsamprv sa musia zlepšiťsprvusprvotipôvodne: sprvu, sprvoti, pôvodne si o ňom nemysleli nič zlénazačiatkuzozačiatku, pís. i na začiatku, zo začiatkuspočiatku: nazačiatku, zozačiatku, spočiatku sa im darilopredovšetkým: rozmýšľa, čo by mal najprv, predovšetkým urobiťvopred: vopred, najprv si rozmysli, čo poviešzried. najsamnajprvzastar.: samoprvprvejnaprednár. najprvej


    pôvodne v prvom, úvodnom období al. štádiu, v prvej fáze • nazačiatkuzozačiatku, pís. i na začiatku, zo začiatku: pôvodne, nazačiatku, zozačiatku sa mu darilosprvusprvotispočiatku: tréning bol sprvu, sprvoti, spočiatku raz do týždňanajprv: najprv, pôvodne nechápal, čo od neho chcúpredtým: predtým, pôvodne prijaté rozhodnutie nemožno zrušiťprvotnekniž. primárne: prvotne, primárne sa rozhodoval medzi právom a medicínou


    sprvu v začiatočnej fáze, v začiatočnom období • zozačiatkunazačiatku, pís. i zo začiatku, na začiatku, spočiatku, sprvoti: sprvu, zozačiatku mu neverili; spočiatku, sprvoti sa nám nedariloprvnajprvpredtým: prv, najprv, predtým sa ľuďom vyhýbalodprvuodprvoti: odprvu, odprvoti si myslel, že ho klamúpôvodne: pôvodne to nevyzeralo tak zlenár. sprvôstky (Rysuľa)


    zozačiatku, pís. i zo začiatku v prvej fáze, v prvom období nejakej činnosti, nejakého deja al. stavu • nazačiatku, pís. i na začiatkuspočiatku: zozačiatku, nazačiatku, spočiatku sa nám to nepáčilosprvusprvoti: sprvu, sprvoti sa jej vyhýbalnajprvnajsamprvnajskôrnajskorej: najprv, najskôr robil pri strojipôvodne: pôvodne študoval právo


    čistota 1. stav niečoho bez cudzích prímesí • zachovanosťneporušenosťrýdzosť: čistota, rýdzosť jazykapôvodnosť: pôvodnosť folklóruoriginalitaoriginálnosť: originalita štýlu

    2. stav vyhovujúci požiadavkám mravnosti • počestnosťbezúhonnosť: čistota, bezúhonnosť charakteru; panenská čistota, počestnosťnevinnosťnepoškvrnenosť


    originalita 1. vlastnosť niečoho pôvodného, pravého, nenapodobneného • originálnosťpravosťpôvodnosťnefalšovanosť: o originalite, originálnosti, pravosti predložených dokumentov nik nepochyboval (op. nepravosti, nepôvodnosti, falzifikácii, podvrhu) • čistotazachovanosť: originalita, čistota, zachovanosť dialektu

    2. p. svojráz, zvláštnosť 1


    pôvodnosť p. čistota 1, originalita 1


    írečitý ktorý si zachoval svoj prirodzený, pôvodný charakter, ráz • rázovitý: írečitý, rázovitý krajrýdzičistý: rýdza, čistá slovenčinasvojskýsvojrázny: svojský, svojrázny človekpôvodnýoriginálny: používal pôvodné, originálne výrazyľudový: ľudová kultúra, pieseň


    materský 1. súvisiaci s materstvom, s matkou • materinský: pre dieťa je najlepšie piť materské, materinské mliekohovor. tehotenský (súvisiaci s obdobím ťarchavosti): nosiť materské, tehotenské šaty

    2. pripomínajúci matku • materinskýláskavýnežný: mať materský, materinský, láskavý, nežný vzťah k ľuďomstarostlivý: starostlivá opatera

    3. ktorý tvorí začiatočný bod, zdroj, podklad, základňu: náš materský závod sa rozpadolpôvodnýzákladný: to bol môj materský, pôvodný športový klub; materská, základná bunka sa delí na dcérske bunkyvýchodiskovýpren. rodný: loď sa vrátila do východiskového, rodného prístavu


    nedotknutý ktorý je zachovaný v pôvodnom stave • neporušenýnenarušený: na stole ležali nedotknuté veci; aj po rokoch sú ich vzťahy neporušené, nenarušenézried. netknutý (ktorého sa nik nedotkol): netknutá posteľodb. intaktnýzachovanýpôvodný (bez zmeny oproti predchádzajúcemu al. začiatočnému stavu): záhrada ostala zachovaná, pôvodnánenačatý (o jedle a pití): obed ostal nedotknutý, nenačatýkniž.: panenskýnepoškvrnený: málokde sa zachovala taká panenská, nepoškvrnená prírodaexpr. zried. prečistý (pohlavne nedotknutý): prečistá panna

    p. aj poctivý


    neporušený ktorý nie je (nepriaznivo) zmenený oproti pôvodnému stavu • nedotknutý: neporušený, nedotknutý zámokzachovaný: zachovaný nábytok (op. zničený, poškodený); udržať si neporušené, zachované zdraviepôvodný (rovnaký ako na začiatku): pôvodná, neporušená stavba; rukopis v pôvodnom stavenepohnutý (s ktorým sa nič nerobilo): nepohnutý vklad na vkladnej knižkekniž. panenský (obyč. o nezmenenej prírode): panenský kraj môjho detstvacelýcelistvý (ktorý si napriek nepriaznivému pôsobeniu zachoval pôvodnú celistvosť): pohár zostal po páde celý


    niekdajší ktorý jestvoval kedysi v minulosti (op. terajší) • voľakedajšídakedajší: rozhovor s niekdajším, voľakedajším ministrom; voľakedajšie, dakedajšie zvykyhovor. onehdajší: spomenul si na ich onehdajšie stretnutiebývalýminulýkniž. uplynulý: môj bývalý, minulý vedúci; výsledky v niekdajšom, uplynulom období boli lepšiedávnykniž. zašlý (ktorý bol kedysi v minulosti; op. nedávny): pamätníky dávnych, zašlých vekov; dávna, zašlá slávastarýstarodávny (ktorý má pôvod hlboko v minulosti; op. nový): obnoviť staré, starodávne zvykypôvodný (ktorý bol kedysi v začiatočnej etape, pred istými zmenami): vrátiť sa k pôvodnému zamestnaniu, menupredchádzajúcipredošlý (ktorý bol pred súčasným; op. súčasný): stretnúť svojho predchádzajúceho, predošlého spolubývajúceho; predchádzajúce, predošlé generácie


    pôvodný 1. ktorý je od začiatku; ktorý si zachoval všetko také, aké mal pri svojom vzniku (op. nepôvodný) • autentický (op. neautentický): pôvodný, autentický folklóroriginálny: pôvodné, originálne exponáty z ľadovej dobyprvotnýprvýkniž. prvobytný (ktorý bol na začiatku a obyč. sa už zmenil, zanikol): prvotná príčina; prvotné, prvé náboženstvo; prvobytný charakter rodinyprapôvodnýkniž. archetypálny (pôvodný a veľmi starý): prapôvodný spôsob obživy, archetypálny zvyknajstarší: jaskyňa je najstaršie ľudské obydliedomácidomorodýodb. autochtónny (pôvodom pochádzajúci z daného miesta; op. cudzí, prisťahovaný): domáci, domorodí, autochtónni obyvatelia Amerikyírečitýrýdzi (obyč. o zachovaných tradíciách, jazykových prostriedkoch a pod.): v prejave stále používal zopár írečitých, rýdzich výrazov

    2. ktorý bol pred terajším, súčasným • predchádzajúcipredošlý: pôvodné, predchádzajúce, predošlé rozhodnutie (op. terajšie, súčasné, nové) • niekdajší: nové pomery skoro vystriedali pôvodné, niekdajšiebývalýminulýstarý (ktorý už patrí minulosti): obnovil bývalý, minulý vzťah; bývalý, minulý, starý majiteľzvyčajnýzaužívaný (aký sa zaužíval, aký býva stále): položil náradie na zvyčajné, zaužívané miesto

    3. pochádzajúci skutočne od pôvodcu (op. nepôvodný) • originálny: pôvodná, originálna myšlienka; pôvodné, originálne dielodomáci (obyč. o literatúre; op. prekladový) • vlastný: autor známy vlastnou i prekladovou tvorbousamostatný (bez cudzej pomoci, cudzieho vzoru): samostatné myslenie, dieloneprevzatýneprebraný (op. prevzatý, prebraný): pôvodné, neprevzaté, neprebrané televízne programy; neprevzatý, neprebraný štýlneodvodený: pôvodný, neodvodený význam slovasvojráznysvojskýosobitýhovor. neodkukaný (svedčiaci o jedinečnosti, pôvodnosti): svojrázne, svojské, osobité myšlienky; neodkukané modely


    pravý 1. majúci príslušné vlastnosti v najvyššej miere; vyznačujúci sa pravosťou, pôvodnosťou (op. falošný, nepravý) • skutočný: pravý, skutočný drahokam; pravý, skutočný muž; zistiť pravé, skutočné menovlastný (o mene; op. cudzí): nik nepoznal jeho vlastné menonaozajstnýozajstný: pravá, naozajstná, ozajstná idyla v zákutiach prírodyopravdivýnepredstieranýnefalšovaný: opravdivý, nepredstieraný cit; nefalšovaný záujem; nefalšované peniazeplnokrvný: stojí tu plnokrvný Indiánčistý (bez prímesí): čistý hodváb, čistý liehrýdzičírystopercentný: rýdze zlato, rýdza láskahovor. expr. spravodlivý: spravodlivá slivovicaautentickýpôvodný (op. neautentický, nepôvodný): autentické, pôvodné zábery z frontuhodnoverný (op. nehodnoverný): hodnoverný svedokneskl. par excellence

    2. práve ten jeden (obyč. z mnohých), ktorý sa najlepšie hodí, ktorý najlepšie vyhovuje, v ktorom spočíva podstata (op. nepravý) • správny (op. nesprávny): nájsť pravý, správny kľúč od dverívhodný (op. nevhodný) • náležitý (op. nenáležitý): čakal na vhodný okamih; náležité slová na náležitom miestevýstižný: výstižný argument; vlastnýskutočný: to je pravý, vlastný, skutočný dôvod

    3. p. konzervatívny 1


    prvotný 1. ktorý bol (je) najskôr, na začiatku • pôvodný: prvotná, pôvodná podoba našej planétyprvýoriginálny: prvý, originálny významzačiatočnýpočiatočný: začiatočný, počiatočný impulz; počiatočná fázaprvotnopospolnýpredtriednybeztriedny (o ľudskej spoločnosti) • kniž. prvobytnýprimitívny: prvobytné, primitívne usporiadanie rodiny

    2. p. základný, hlavný 1


    prvý 1. ktorý je na začiatku určitého poradia • víťazný: prvé, víťazné družstvo; prvý, víťazný festivalový film; prvorodený (o prvom dieťati)

    2. ktorý bol v časovom slede najskôr (op. posledný) • začiatočnýpočiatočnýprvotný: prvé, začiatočné štádium choroby; prvý, začiatočný, počiatočný neúspech; prvotný dojem; prvotná radosť pominulapôvodnýnajstaršíoriginálny: pôvodní obyvatelia; najstarší kresťania; prvá, pôvodná, originálna tlačkniž. pionierskypriekopnícky: pioniersky, priekopnícky čindebutantský (ktorý je debutom al. ktorý súvisí s debutantom): debutantské predstaveniepremiérový (majúci premiéru): premiérové premietanie filmu

    3. p. popredný, významný 1 4. p. hlavný 1, prvoradý 5. p. prvotriedny


    koreniť1 1. mať zapustené korene • mať korene: strom korení, má korene hlboko v zemi

    2. kniž. mať svoj začiatok • mať pôvodpochádzaťpochodiť: jeho zlozvyk korení, má pôvod v detstve, pochodí ešte z detstvakniž.: tkvieťspočívaťväzieť (byť následkom niečoho): nevedomosť tkvie, väzí v ich biedeprameniť: neistota pramení z chudobypren. kotviť (mať základ v niečom): každý jeho čin kotvil v domácej tradícii


    pochádzať mať niekde, v niečom začiatok, vznik • pochodiť: pochádzať, pochodiť z Oravybyť: je z bohatej rodinymať pôvod: nepriateľstvo má pôvod v dávnom sporekoreniťfraz. mať korenekniž.: tkvieťväzieť (byť ukrytý): nevedomosť korení, tkvie, väzí v nezáujmehovor.: regrutovať sagrupovať sa: odoberatelia časopisu sa regrutujú, grupujú z národne orientovaných občanov


    spočívať kniž. 1. zaujímať isté miesto obyč. dlhší čas, byť uložený • ležať: spočívať v matkinom náručí; všetka starosť spočíva na mnekniž.: prebývaťdlieť: na tvári jej prebýva, dlie pokojkniž. sídliť (byť usadený): v očiach mu sídli nerozhodnosť

    2. pohľadom sa pristavovať na niekom, niečom (o očiach, o zraku) • kniž. utkvievať: oči jej nežne spočívali, utkvievali na dieťatihľadieťpozerať (sa): oči s úľubou hľadeli, pozerali na ženine vlasy

    3. zakladať sa na niečom, mať v niečom odôvodnenie, východisko • mať základmať pôvod: hlavná príčina prehry spočíva, má základ, pôvod v slabej disciplínebyť (ukrytý): v čom je (ukryté) jeho tajomstvo?kniž. tkvieťväzieť: problém tkvie, väzí v našom prístupe k vecikniž.: koreniťmať korene: jeho sebaistota korení, má korene v rodinepochádzaťpochodiť: všetko to zlo pochádza, pochodí z nedostatku toleranciezastaráv.: pozostávaťzáležať (v niečom): jeho činnosť pozostávala, záležala v tom, že organizoval výlety


Naposledy hľadané výrazy:

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV