Synonymá slova "pór" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 515 výsledkov (5 strán)

  • roztrhnúť trhnutím rozdeliť na kusy al. porušiť celistvosť • pretrhnúťrozdrapiťrozšklbnúť: roztrhol list, niť; pretrhol, rozšklbol si nohavice na klincirozraziťrozlomiťrozťať (násilným trhnutím): rozrazil tvrdý obalpreraziťprelomiťpreťať: ticho preťal výkrikzatrhnúťnatrhnúťnadtrhnúťnadrapiť (trhnutím porušiť): zatrhnúť si ponožku; natrhnúť si sval, sveterexpr.: rozkmasnúťrozhodiťrozškrknúťpredrapiť: rozkmasol, predrapil plátno na dva kusy; rozhodili potrubie náložoudet. roztržkaťnár. rozsadiť (Dobšinský)poroztŕhaťporoztrhávať (viac vecí al. na viacerých miestach) • ponatŕhaťponatrhávať (trhnutím porušiť na viacerých miestach) • porozrážaťpoprerážať (postupne)


    poroztŕhať, poroztrhávať p. roztrhnúť


    roztrhať trhaním rozdeliť na kusy al. porušiť celistvosť • rozšklbaťpotrhaťpretrhať: roztrhala, potrhala plátno na márne kúskyrozdriapaťdodriapaťpodriapaťdotrhať: rozdriapať noviny, šaty; ponožky rýchlo dotrhalexpr.: pokmásaťrozkmásaťdokmásaťdošklbaťpošklbaťrozkvákať (všetko al. dôkladne roztrhať): deti rozkmásali nohavice na franforcekniž. rozorvaťnár. expr.: rozmykaťdomykaťrozdrlančiťrozdrlancovať: víchor rozmykal chalupu, stromypopretŕhaťpopretrhávaťpopretrhovaťporoztŕhaťporoztrhávaťporoztrhovaťspretŕhaťspopretrhávať (postupne, viac vecí)


    poroztriasať p. rozsypať 1, 2


    rozhádzať 1. hádzaním dostať na rozličné miesta • rozmetať: rozhádzať, rozmetať hnojivo po polirozhodiť (jedným razom): z lietadla rozhodili letákyroztrúsiťroztriasť (po troške): roztrúsil semeno po hriadkachrozprášiť: rozprášili piesok po cesterozsiaťrozosiať (rozhádzať semeno): rozosiali zrnorozkydať (kydaním): rozkydať hnojporozhadzovaťporozmetávaťporozmetúvaťporoztriasať (postupne, viac vecí)

    2. uviesť do neporiadku • prehádzať: rozhádzal, prehádzal šatstvo v skrinihovor.: rozťahaťrozvláčiť: rozťahal, rozvláčil košele po bytesprehádzaťspoprehadzovať (rozhádzať jedno cez druhé): sprehádzal všetky knihy na poličkeexpr.: rozvŕtaťrozkydaťexpr. zried. rozdulovať: rozvŕtal celú skriňuporozhadzovaťpoprehadzovaťhovor.: porozťahovaťporozvláčať (postupne, viac vecí): deti porozťahovali hračky

    3. p. rozbiť 1 4. p. premárniť 5. p. rozčúliť, nahnevať


    rozhlásiť dať na všeobecnú známosť • rozchýriťrozšíriťoznámiť: rozhlásil, že odchádza; rozchýril, rozšíril správu po celej dedine; oznámiť všetkým radostnú zvesťexpr.: roztrúbiťroztáraťroztrúsiťvychytiťrozbubnovaťvybubnovaťvykotkodákať: roztrúbil, vybubnoval o ňom všetky klebety; vychytili ho ako dobrého odborníkaprezradiťvyzradiť (niečo tajné): prezradila novinu pred všetkýmiexpr.: vykričaťrozkričaťvytrúbiť: všetky tajnosti vytrúbilroznosiť (rozhlásiť na viaceré miesta): roznosila po okolí, že má veľký majetokrozniesťexpr. rozkríknuť (na jeden raz): rozniesol, roztrúbil tajomstvoporozhlasovaťporozchyrovaťexpr.: poroztrubovaťporoztriasať (postupne, viac vecí)


    rozsypať 1. sypaním dostať na väčšiu plochu • rozptýliťroztrúsiť: rozsypať, rozptýliť zrno po poli; roztrúsiť semeno do hriadokrozsiaťrozosiať (siatím) • rozkydať (kydaním): rozkydali hnojroztriasťrozprášiť: roztriasla, rozprášila po izbe dezinfekčný prostriedokporozsýpaťporoztrusovaťporoztriasať (postupne, väčšie množstvo)

    2. z neopatrnosti sypaním rozhádzať • vysypať: deti rozsypali, vysypali cukorroztrúsiťnatrúsiťvytrúsiť: roztrúsil omrvinky po koberci; pri obede natrúsil; vytrúsil obsah vrecka na zemroztriasťrozprášiť: roztriasť hnoj; rozprášila múku pri pečeníporozsýpaťnarozsýpaťporoztrusovaťporoztriasať (postupne, väčšie množstvo)


    poroztrieďovať p. roztriediť


    roztriediť delením podľa istého kritéria utvoriť triedy, skupiny • potriediť: roztriedili, potriedili pošturozdeliťrozčleniťrozradiťrozklasifikovať: rozdelili, rozradili, rozklasifikovali výrobky podľa kvalityhovor. rozškatuľkovaťhovor. zastaráv.: rozsortírovaťposortírovať (často mechanicky): rozškatuľkovaná literatúrautriediť (zároveň usporiadať): utriedený materiál podľa abecedyprebraťpretriediť (zároveň oddeliť vhodné od nevhodného): pretriedené ovocieporoztrieďovať (postupne, viac vecí)


    poroztrubovať p. rozhlásiť


    rozniesť 1. rozptýliť do okolia: rozniesť infekciuroznosiť (po častiach): vietor roznosil smetirozvliecťrozvláčiťzvláčiť (vláčením): ktosi rozvláčil seno po dvorerozšíriť: rozšíriť nákazuroztrúsiť: deti roztrúsili blato po izbeporoznášaťporozvláčaťporozvlačovaťporozťahovaťporoztrusovať (postupne)

    2. urobiť známym • rozchýriť: rozniesol, rozchýril zvesť po celej dedineroznosiťrozšíriťrozhlásiť: roznosiť správu; rozšíriť, rozhlásiť svoj názor po pracoviskuexpr.: roztáraťroztrúbiťrozbubnovaťrozkrákoriť: všetko roztrúbiporoznášaťporozhlasovaťexpr. poroztrubovať (postupne)

    3. expr. rozšíriť klebety • ohovoriť: rozniesli, ohovorili ho v novináchexpr.: roznosiťrozvláčiťroztrúsiť: rozvláčila, roztrúsila klebety o našej rodineporoznášaťpoohováraťporozvlačovaťporoztrusovaťporozťahovať (postupne)

    4. p. doniesť 1 5. p. rozobrať 2 6. p. rozohnať 1


    poroztrusovať p. rozsypať 1, 2, rozniesť 1, 3


    otvoriť 1. odkryť uzavretý priestor, uzavretý otvor (op. zatvoriť, zavrieť) • odchlopiť: otvoriť, odchlopiť zásuvku, vrátaexpr. odčapiť (prudko) • odchýliťpootvoriťexpr. odškeriťnaškeriť (trocha otvoriť): odchýlené, pootvorené, odškerené dvereodomknúť (otvoriť kľúčom; op. zamknúť): odomkla bránu a vošlaroztvoriťexpr.: rozčapiťrozcapiťrozškľabiťrozchľabiťrozďaviťrozzeviťrozškeriť (otvoriť na dve strany smerom od seba, obyč. dokorán): roztvoriť oči; rozčapiť, rozškľabiť dvere; rozzeviť ústa, rozďaviť papuľuexpr. vyčapiť: vyčapené vrátarozovrieťroztiahnuť (niečo zavreté, stiahnuté): rozovrieť pery; roztiahnuť husi zobákrozlepiť (o očiach) • pootváraťporoztvárať (postupne, viac vecí)

    2. uviesť do činnosti (op. zatvoriť, zakľúčiť) • začať: otvoriť, začať zasadnutie parlamentunespráv. zahájiť: zahájiť schôdzu, správ. otvoriť schôdzuzapnúť (op. vypnúť): zapnúť rozhlashovor. pustiť: pustiť televíziuhovor.: zapáliťzažať (dať do chodu; op. zhasnúť): zapáliť, zažať rádio


    poroztvárať p. roztvoriť 1, otvoriť 1


    roztvoriť 1. otvoriť na dve strany smerom od seba (často o niečom zatvorenom, stiahnutom) • rozovrieť: roztvoril, rozovrel oblokexpr.: rozdrapiťrozďaviťrozbliaknuťrozpleštiťrozškeriťrozškľabiťrozcapiťrozčapiť: rozdrapil, rozpleštil dvere, oči; rozčapil vrátaexpr.: rozchľabiťrozchľapiťrozceriťrozkvačiťrozzeviťnár.: rozkriačiťrozjaviťzried. rozvrieťpren. expr. rozpečatiť: medveď rozchľabil, rozzevil papuľu; rozpečatil ústa a všetko vyrozprávalrozchýliťpootvoriť (trochu roztvoriť) • expr.: rozsotiťrozhodiť (prudko roztvoriť): rozsotil, rozhodil bráničkurozkrídliť (na spôsob krídel): rozkrídlila všetky oknáporoztváraťpootvárať (postupne, viac vecí)

    2. p. roztiahnuť 3


    poroztvárať sa p. roztvoriť sa 1


    roztvoriť sa 1. otvoriť sa na dve strany smerom od seba (často o niečom zatvorenom, stiahnutom, zovretom) • rozovrieť sa: dvere, kvety sa roztvorili, rozovreli; prsty sa rozovreliexpr.: rozdrapiť sarozďaviť sa: taška sa rozďavilaexpr.: rozbliaknuť sarozpleštiť sarozškeriť sarozškľabiť sarozcapiť sarozčapiť sa: v prievane sa rozškľabili oknáexpr.: rozchlípiť sarozchlipnúť sarozceriť sarozkvačiť sarozzeviť sakniž.: rozstúpiť sarozostúpiť sanár. rozkriačiť sapren. expr. rozpečatiť sa: ústa sa im rozchlípilirozsotiť saexpr.: rozplesnúť sarozletieť sarozlietnuť sa (prudko sa roztvoriť): obloky sa rozletelipootvoriť sarozchýliť sa (trochu sa roztvoriť) • rozkrídliť sa (na spôsob krídel) • poroztvárať sapootvárať sa (postupne; o viacerých veciach)

    2. p. roztiahnuť sa 2


    cit1 1. prežívanie kladného al. záporného vzťahu k rozmanitým javom: cit radostiemócia: kladné emócie

    2. schopnosť niečo duševne pochopiť al. vycítiť • zmysel: cit pre krásu, zmysel pre poriadokpochopenieporozumenie: porozumenie pre sarkastický druh humorusrdce


    porozumenie 1. schopnosť postihnúť význam niečoho • pochopenie: nájsť u niekoho porozumenie, pochopeniezmyselcit: mať porozumenie, zmysel, cit pre niečoúčasťspoluúčasť: prejaviť účasť, spoluúčasťcítenie: sociálne cítenie

    2. vzájomné rešpektovanie stanovísk • dorozumenie: žiť v porozumení, dorozumenízhodasúladharmónia: priateľská zhoda, harmónia, priateľský súlad; harmónia duší

    p. aj zhoda 1


    zhoda 1. vzťah vyplývajúci zo skutočnosti, že niečo má také isté vlastnosti, rozmery a pod. ako niečo iné, že niečo sa s niečím zhoduje: žiť v dokonalej zhode; zhoda medzi priateľmizhodnosť: zhodnosť názorovsúhlas (zhoda v názore al. prijatie iného názoru): konať v súhlase s rozhodnutím riaditeľasúlad: rodinný súladsúhra: v tíme panuje súhraharmónia: harmónia dušísúzvuk: uskutočňovať ideály minulosti v súzvuku so súčasnými ideálmijednotajednotnosť: jednota, jednotnosť v postojochrovnakosťtotožnosť: rovnakosť, totožnosť záujmovjednomyseľnosť: jednomyseľnosť pri rozhodovanísvornosťporozumeniedorozumenie: žiť v porozumení, dorozumení so susedmipokojmier (stav bez sporov): pokoj, mier v rodinekniž.: identitaidentickosť: zisťovať identitu, identickosťkniž. konsenzus: dosiahnuť v politike konsenzusgram. kongruencia

    2. p. pokoj 4


    zmysel 1. hlavná, podstatná idea niečoho: zmysel slova; celá vec má hlbší zmyselvýznam (zmysel vyjadrený jazykovou formou): význam výrokuobsah (zmysel jazykového prejavu al. umeleckého diela): obsah symfónienáplň: životná náplňkniž. raison d'être [vysl. rezondétr]: to nemá nijaký raison d'êtrekniž. tenor: tenor článkukniž. značenie (Dobšinský)

    2. skutočnosť, ku ktorej smeruje istá činnosť: zmysel prácecieľ: cieľ hnutiaúčel: vec nespĺňa svoj účelvýznam: nechápe význam celej udalostidôvod (o čo opierame svoje rozhodovanie, konanie): jeho počínanie nemá dôvod

    3. chápavý, uznanlivý postoj: mať zmysel pre poéziupochopenieporozumenie (schopnosť postihnúť zmysel): mať pre niekoho pochopenie, dívať sa na niečo s porozumenímcitcítenie (zmysel pre niečo): hlboké sociálne cítenie

    4. orgán, ktorým človek vníma vonkajší svet: vnímať niečo zmyslamizastar. čuv

    5. iba mn. č. schopnosť vnímať: zostať pri zmyslochvedomie (stav, keď si človek uvedomuje svoju existenciu): mdloba mu zastrela vedomiepamäť: byť pri plnej pamäti, pri zmyslochrozumum (ľudská schopnosť myslieť): Čo nemá rozum, um pokope?

    6. iba mn. č. erotické, pohlavné cítenie: svojím správaním dráždila zmysly mužovpud: pohlavný pudvášeň: dať sa strhnúť vášňoužiadostivosť: telesná žiadostivosťzastar. žiadzachtivosť: chtivosť pohľadu


    pochopiť 1. rozumom vystihnúť význam, zmysel niečoho • porozumieť: pochopiť, porozumieť zmysel dejínpoznaťspoznať: (s)poznal svoj omylpostihnúť: výklad učiteľa celkom nepostiholvniknúť (do niečoho, dobre pochopiť): vniknúť do problémuvyrozumieťzastar. zrozumieť: z rozhovoru vyrozumel, že s ním nerátajúvyčítaťvypozorovať: z očí možno vyčítať, vypozorovať nevôľudovtípiť sadomyslieť sa/siprísť na niečo (obyč. dodatočne, intuitívne pochopiť): dovtípili sa, domysleli sa, že nie sú vítaní; keď na nedorozumenie prišiel, už bolo neskorozastar. nahliadnuť: nahliadol, že sa mýlilkniž.: pojaťpoňať (obyč. umelecky vystihnúť): maliar poňal skutočnosť po svojomuvedomiť sizastaráv. upovedomiť si (zistiť niečo prostredníctvom vedomia): uvedomil si, že je pretekaniu koniecpostrehnúť (pochopiť niečo, čo nie je hneď jasné): postrehol isté súvislostiexpr. zapnúť (iba 3. os.): už mu to zaplo

    2. zaujať chápavý, uznanlivý postoj • uznať: musíte pochopiť, uznať, že všetko potrebuje časporozumieť: si už dospelý, môžeš mi v trápení porozumieťzried. uveriť: kto neskúsi, neuverí


    porozumieť p. pochopiť 1, 2


    postihnúť 1. nepriaznivo, negatívne zasiahnuť • stihnúťzastihnúť: postihlo, stihlo, zastihlo nás nešťastie, chorobazachvátiťzájsť: lesy zachvátil požiar; celú oblasť zašlo nevídané suchodoľahnúť: následky neúrody doľahli na všetkýchexpr. prikvačiť: prikvačila ho biedanavštíviť: navštívilo nás nešťastiepostretnúť (aj o niečom priaznivom): postretne ho ešte všeličohovor. ponadchádzať: všelijaké trápenie nás ponadchádzalo

    2. kniž. zmyslami al. rozumom zistiť obyč. podstatu veci • pochopiť: postihnúť, pochopiť zmysel počutéhoporozumieťzachytiť: dobre porozumel jej tajnému znameniu; zachytiť jemný zvukpostrehnúť (obyč. niečo, čo nie je na prvý pohľad zrejmé): postrehnúť náznak smútku v očiachvypozorovaťpobadaťvybadať: hneď vypozoruje, vybadá, aká je situáciavystihnúťvyjadriť (postihnúť slovami al. umeleckými prostriedkami): film dobre vystihuje, vyjadruje problémy mládeže; presne si to vyjadril


    uznať 1. prejaviť pochopenie pre niekoho, porozumenie s niekým • pochopiťporozumieť: nič neuzná svojej žene, v ničom ju nepochopí, neporozumiezried. uveriť: kto sám neskúsi, druhému neuverí

    2. prijať ako pravdivé • priznať: uznať, priznať svoje chyby, omylypripustiť (po uvážení prijať ako možné): uznal, pripustil, že celá vec je vymyslenázried. uvážiť: Uváž, to nie je pre teba dobre!akceptovať (prijať so súhlasom): nový návrh všetci akceptovalirešpektovať (nedok.; prijímať ako nevyhnutné a podľa toho sa riadiť): rešpektovať predpisy, príkazy, rady niekoho

    3. (úradne) vyhlásiť platnosť niečoho • potvrdiť: uznať otcovstvo; uznať, potvrdiť nárok na niečoschváliť (stotožniť sa a prijať so súhlasom): uznať, schváliť vládu, prezidenta; poslanci neschválili platnosť zákona

    4. kladne sa vyjadriť o hodnote, povahe niečoho, niekoho • oceniťohodnotiť: uznať, oceniť, ohodnotiť všestranný prínos dieladoceniť (správne, náležite zhodnotiť): vedeli doceniť krásu tunajšej prírodyhovor. kvitovať (vziať na vedomie s potešením): priatelia kvitovali, že sme prišli načas


    vziať 1. chytiť rukami, nástrojom (a istý čas držať) • zobrať: vziať, zobrať koláč z misyuchopiťkniž. pojať: uchopil dievča pod pazuchu, pojal dieťa za rukuvyňaťvybrať (vziať a dať von): vyňať kľúč z vrecka, vybrať muchu z polievkypobrať (postupne vziať viac vecí, osôb al. vziať všetko): pobrať knihy z poličky

    2. dať odniekiaľ preč (op. dať); zbaviť vlastníctva • zobrať: vziať, zobrať niekomu jedlo spred ústodňaťodobrať: odňali, odobrali mu majetokzbaviť: zbaviť súpera loptykniž. vyrvať (násilne vziať) • expr.: zhrabaťzhrabnúť (obyč. neoprávnene vziať): zhrabal, zhrabol za to veľa peňazískonfiškovaťzhabať (úradne vziať) • zoštátniťznárodniť (vziať do vlastníctva štátu; expr. vziať vôbec) • hovor. expr. vyfúknuť (bezprostredne vziať): vyfúknuť miesto niekomu

    3. nadobudnúť ako vlastníctvo, ako odmenu a pod. • zobrať: za robotu vzal, zobral tisíckudostaťzískať: dostať, získať finančnú odmenuprijať: prijať dar od niekohoprevziať: prevzala balík od poštárapredchytiť (vziať skôr ako iný) • prebraťodviesťodvábiťodlákať (vábením vziať pre seba): prebral, odlákal kamarátovi dievčavybrať: vybrať si dovolenku

    4. dovoliť vstúpiť niekomu do istého kolektívu, k sebe a pod. • zobrať: vziať, zobrať dieťa do rodiny, študenta na vysokú školukniž. pojať: pojali ma do mesta so seboupribrať: pribrať niekoho do partieprijaťadoptovaťosvojiťprisvojiť si (vziať za vlastné) • odviesť (za vojaka)

    5. prudkým pohybom chytiť a odniesť so sebou • zobraťstrhnúť: voda vzala, zobrala, strhla mostschytiťexpr.: skmasnúťzdrapiťdrapnúťzdrapnúť: skmasnúť, (z)drapnúť dievku za vlasyexpr. popadnúť: popadla vedro a bežala prečvytrhnúťvymyknúťvychmatnúťvyšklbnúťvychytiťexpr.: vydrapnúťvydrapiťvykmasnúťvydrmnúť (prudko vziať): zlodej vytrhol, vychmatol peňaženku a ušielposchytaťposchytávať (úchytkom, náhlivo): poschytáva zo stola všetky spisypostŕhaťpostrhávaťpostrhúvať (postupne, po častiach): postŕhal obrazy zo stien

    6. prijať ako istú úlohu, povinnosť, starosť a pod. • zobrať: zodpovednosť vzal, zobral na sebapodujať sa: na službu sa podujal sámujať sa: ujať sa funkcie predseduprevziaťprebrať: prevzala, prebrala službu za kolegyňu

    7. posúdiť istým spôsobom, utvoriť si predstavu o niekom, niečom • zobrať: výstrahu sme vzali, zobrali vážnevyložiť sivysvetliť si: námietky si vyložili, vysvetlili nesprávnepochopiťporozumieť: slová pochopil doslova

    8. p. premôcť 3


    dohodnúť sa dosiahnuť dohodu, súlad: dohodli sa na termíne schôdzkydohovoriť sadovravieť sa (obyč. rečou): dohovorili sa, že pôjdu do kinazhodnúť sadorozumieť saporozumieť si (zároveň sa stotožniť): zhodli sa na postupe prác; dorozumeli sa, porozumeli si vo všetkomzísť sastretnúť sa (dohodnúť sa v názore): v otázke stravovania sa nestretlidojednať sapojednať sazjednať sapokonať sapohodnúť sa (obyč. v obchodnom styku): dojednali sa, zjednali sa na cene; pokonali sa bez hádkyuzniesť sapouznášať sa (kolektívne, záväzne sa dohodnúť): uzniesli sa na priebehu voliebpubl. dosiahnuť konsens/konsenzus (dohodnúť sa po dlhšom úsilí): poslanci dosiahli konsens pri schvaľovaní zákonauzhodnúť sauzhovoriť sauzrozumieť sa: všetci sa uzhodli, uzhovorili, že odídubyť uzrozumenýzastar. byť zrozumený: mladí sú uzrozumení so všetkýmhovor. zastaráv. spraviť sazastar.: ujednostajniť sazrieknuť sauzriecť sazrozumieť sanár.: dopraviť sapokončiť sa (Kukučín)


    porozutekať sa p. rozutekať sa 1


    rozutekať sa 1. behom sa dostať na rozličné strany • rozbehnúť sarozpŕchnuť sa: deti sa rozutekali, rozbehli, rozpŕchli po dvoreexpr.: rozletieť sarozlietnuť saroztrieliť sarozbŕknuť sarozfŕknuť sarozstreliť sarozsypať sa: skupina sa rozletela, rozfŕkla, rozsypala po mestezried. rozutiecť sa: dievčence sa rozutieklirozptýliť saroztratiť sa (po väčšom priestore) • rozplašiť sa (o zveri): srny sa rozplašiliporozutekať saporozbiehať sa (postupne)

    2. začať utekať • rozbehnúť sa: rozutekal sa, rozbehol sa za autobusomexpr.: rozletieť sarozfrčať saroztrieliť sarozohnať sa: kôň sa rozohnal do kopca


    porozvážať p. rozviezť


    rozviezť vezením dopraviť viac vecí, osôb na rozličné miesta • zaviezťodviezť: rozviezť, zaviezť chorých do nemocnícrozvoziť (opakovane): rozvozili brigádnikov na poliaporozvážať (postupne)


    rozmotať 1. niečo zmotané uvoľniť • rozpliesťrozviť: rozmotať, rozpliesť uzol; rozvila si vlasyrozpriasť (niečo spradené): rozpriasť vlnu, klbkorozsnovaťodsnovaťodmotať: odmotať klbko špagáturozvinúťrozkrútiťroztočiť (niečo skrútené): rozvinúť zástavy; rozkrútiť batôžtekrozviazaťrozuzliť (uvoľniť uzol): rozuzliť stužkuhovor.: rozchlpiťodchlpiťrozhrčkaťodhrčkať: rozchlpila, odhrčkala pradenáexpr.: rozkudliťrozpantaťexpr. zried. rozplantaťzried. rozkosíliť: rozpantal si šnúrky na topánkachporozmotávaťporozplietaťporozväzovať (postupne, viac vecí)

    2. p. rozlúštiť


    rozviazať 1. uvoľniť spojené, zviazané konce • rozuzliť: rozviazať, rozuzliť slučkuexpr.: rozpantaťrozsnovaťodkosíliťrozkosíliť: nemohol rozpantať, rozkosíliť zamotané pásyporozväzovať (postupne, viac vecí)

    2. rozpojením uzla uvoľniť • rozuzliť: rozviazal, rozuzlil šnúrky na topánkachrozputnať (uvoľniť zo spútania): rozputnal okovy väzňarozpustiť (vlasy): rozpustila si vrkočekniž. zried. rozpútať: rozpútali mu rukyporozväzovať (postupne, viac vecí)

    3. p. zrušiť


    zavesiť 1. upevniť niečo do visiacej polohy al. do závesu (op. zvesiť): zavesiť obraz na stenu, zavesiť dvere do pántovexpr.: zakvačiťzakvačkať: zakvačiť, zakvačkať uterák na vešiakhovor.: zaháknuťzahákovať (zavesiť na hák): zaháknuť dvierkahovor. zaháčiť (zavesiť na háčik): zaháčil sako za uškovyvesiť (roztiahnuť a zavesiť): vyvesiť bielizeňhovor.: obesiťzried. ovesiť: v rýchlosti si šaty obesila, ovesila na stoličkupozavesovaťpovešaťvyvešaťporozvesovaťporozviešaťporozvešiavať (postupne, viac vecí): fotografie povešala, porozvesovala po celej izbeexpr. pozakvačovať (postupne zakvačiť) • prevesiť (zavesiť cez niečo al. na iné miesto): prevesila si kabelku cez plece

    2. hovor. dať telefónne slúchadlo do pôvodnej polohy (a tým prestať telefonovať) • zložiťpoložiť: volaný zdvihol telefón, ale hneď zavesil, zložil, položil

    3. p. zauškovať


    rozvešať viac predmetov zavesiť na rozličné miesta • rozvesiťpovešať: rozvešala bielizeň; rozvesili obrazy po sieniporozvesovaťporozviešať (postupne)


    porozvesovať, porozviešať, porozvešiavať p. zavesiť 1


    oklebetiť rozšíriť nepravdu, klebety o niekom, niečom • ohovoriťovravieťosočiťexpr.: očierniťomaľovať: oklebetila, ohovorila, očiernila priateľku pred spolupracovníkmihovor. expr.: rozniesťrozvliecťprepraťpretriasť: rozniesli nás po celom meste; na večierku preprali rodinné záležitostinár. preprášiťhrub. okydaťpoohováraťpoočierňovaťporoznášaťporozvláčaťpoprepieraťpopretriasať (na rozličných miestach, pred viacerými ľuďmi) • fraz. poroznášať na jazyku


    porozvláčať, porozvlačovať p. rozniesť 1, 3


    zapáliť 1. spôsobiť horenie, oheň; horením, ohňom uviesť do činnosti: zapáliť vatru, stoh slamy; zapáliť motorpodpáliť (odspodu, často aj s cieľom spôsobiť požiar): podpáliť pod kotol; zo závisti podpáliť chatu niekomupripáliť (od niečoho horiaceho): pripáliť sviečku, cigaretu jednu od druhejzapiecťpripiecť (zapáliť fajku): zapiecť, pripiecť zapekačkukniž.: vznietiťroznietiťrozdúchať (obyč. pren.): vznietiť iskru; vznietiť, roznietiť vášne, nenávisťpoet. vzňať (Roy)zried. zvatriť (urobiť oheň, vatru): zvatriť lespozapaľovať (postupne)

    2. spôsobiť, že svetelný zdroj začne vydávať svetlo • zažaťzasvietiť: zapáľ, zažni, zasvieť, lebo už nevidímrozžaťrozožaťrozsvietiť: rozžali, rozsvietili všetky lustrezried. rozžiariť: hviezdy rozžiarili oblohupozapaľovaťporozžíhaťporozžínaťpozažíhaťpozažínať (postupne, viac svetelných zdrojov)

    3. expr. hlboko zaujať (za niečo), vzbudiť veľký záujem (o niečo) • nadchnúť: zapáliť, oduševniť, nadchnúť mládež za národné vecikniž. zanietiť: zanietiť niekoho za spravodlivosťvzbudiťkniž.: roznietiťvznietiťpodnietiť (vyvolať nejaký silný cit): vzbudiť, roznietiť túžbu; vznietiť, podnietiť nadšenierozohniťrozplameniť: rozohniť, rozplameniť dav pôsobivým prejavom


    porozžíhať, porozžínať p. zapáliť 2


    obruba 1. úprava okraja tkaniny, šiat • obrúbenie: belasá obruba, belasé obrúbenie suknelemlemovanie: lem, lemovanie na rukávochzried. obramok (Figuli)obšívkaléga (našitý pruh ako ozdoba): kabátik vpredu s obšívkou, légoubordúra (ozdobná obruba): záclona s bohatou bordúrouprám (obruba v podobe tkanej plochej šnúry) • krajč. slang. portahovor. patent (pletená obruba): patent na svetri

    2. čo obrubuje okraj vecí • okraj: obruba, okraj chodníkarám (ochranná al. ozdobná obruba): rám obrazu; okuliare v zlatom ráme


    vrátnik zamestnanec vykonávajúci službu pri vchode do budovy istej inštitúcie: hotelový vrátnik; informácie podáva vrátnikinformátor (vrátnik so zameraním na podávanie informácií) • zastar.: portierportáš


    portáš, portier p. vrátnik


    peňaženka taštička, puzdro na uschovanie peňazí • hovor. zastaráv.: pudilárbudilárpugilár: mať plnú peňaženku, plný pudilár, budilárhovor. zastar. portmonka: vytiahnuť peniaze z portmonkyzastaráv. tobolka (náprsná taška) • zastar. mešechovor. zastaráv. buksasubšt. bríftaška


    portmonka p. peňaženka


    porto p. poštovné


    poštovné poplatok za dopravu poštovej zásielky • porto: porto platí príjemcazastar. listovné


    obraz 1. umelecky znázornená al. inak zobrazená skutočnosť • portrét: olejový obraz, portrét rodičov; obraz, portrét krajiny, historických udalostí v románehovor. plátno (obraz na plátne) • podobizeň (zobrazenie človeka): hľadí na podobizeň detíkresba (umelecky nakreslený obraz) • maľba (umelecky namaľovaný obraz): výstava kresieb, maliebpodoba: pozerá na svoju podobu v zrkadleodrazzrkadlo (verný obraz niečoho): odraz krajiny na hladine; je odrazom, zrkadlom svojho otcazastar. vyobrazenie

    2. vonkajší výzor al. vnútorné vlastnosti niečoho • tvártvárnosť: obraz, tvár, tvárnosť krajiny sa mení s ročným obdobímpanorámakniž. scenéria (obraz šírej krajiny): večerná scenéria, panoráma Tatierpodoba: zážitky sformoval do hudobnej podobyrázcharakterpovaha: ráz, charakter postkomunistickej spoločnosti; povaha choroby je jasnápubl. imidž: zmeniť si imidž

    3. zrakový dojem z udalosti • kniž. výjav: na ten obraz, výjav sa nedá zabudnúťexpr.: divadloscénateátercirkus (obraz pútajúci niečím nezvyčajným, komickým a pod.)

    4. myšlienkový konštrukt • predstava: urobiť si správny obraz, správnu predstavu o situácii

    5. p. metafora


    opis1 slovné zachytenie podstatných znakov predmetov al. javov • opísaniekniž. deskripcia: prednáška bola len suchým opisom, opísaním, deskripciou faktovcharakteristika: výstižná charakteristikavykresleniekresba (umelecký, najmä literárny opis): vykreslenie, kresba postáv, prostrediaportrét (verný opis): vydarený filmový portrét krajiny


    portrét 1. dielo zachytávajúce niečiu podobu kresbou, maľbou, fotograficky • podobizeň: portrét, podobizeň Hviezdoslavafotografia (fotografický portrét)

    p. aj obraz 4

    2. p. opis1


    portviš p. metla


    porúbať p. zabiť 1


    rozťať 1. ostrým nástrojom rozdeliť (prudkým pohybom) • rozseknúť: rozťať poleno, povraz, reťaz; rozsekol si kosťpreťaťpretnúťpreseknúť: preťal, presekol si rukurozštiepiťrozštiepaťrozkálať (rozťať po dĺžke): rozštiepal drevo na trieskyrozrúbaťprerúbaťporúbaťdorúbať (sekerou a viacerými pohybmi): rozrúbali nábytokrozsekaťposekaťdosekať (rozťať na viacero kusov): chlapi dosekali ľad na riekerozčesnúťhovor. expr. rozfakliť (naraz, prudko rozťať): blesk rozčesol, rozfaklil stromhovor. expr.: roztranšírovaťroztrančírovať (rozťať na kusy) • poroztínaťpopretínaťpopresekávať (postupne, viac vecí)

    2. p. rozdeliť 1 3. p. prerušiť 1


    vybiť 1. úderom, nárazom uvoľniť a tým poškodiť • vytĺcť: vybiť, vytĺcť zuby niekomuexpr. vytrepať: vytrepať obločné sklávyraziť: výrastkovia vyrazili okienko na auterozbiť: rozbitá cestapovybíjaťpovytĺkaťpovyrážať (postupne, viac objektov)

    p. aj rozbiť 3

    2. zabíjaním celkom odstrániť • vyhubiťvyničiť: vybiť, vyhubiť, vyničiť pôvodné obyvateľstvoexpr.: vykynožiťvykántriťvytĺcťvyhlušiť: vykynožiť hmyz; vykántrili, vytĺkli všetku zver v lesoch; vyhlušili jarabice na poliachvyvraždiť (ľudí) • pobiťpozabíjaťpohubiťponičiťexpr.: pokynožiťpokántriťpotĺcťpohlušiťpomlátiťporúbať (postupne hromadne zabiť): pobiť, pozabíjať zajatcov; pokynožili, pokántrili veľa zveripovraždiť (postupne zabiť viac ľudí) • polikvidovať: polikvidovať zvyšky armády

    3. bitím, nárazom urobiť, utvoriť (znak a pod.) • vyraziť: vybiť, vyraziť ozdobu na opaskuvytepať (tepaním) • vyhĺbiť: voda vyhĺbila jamku do skaly

    4. p. zbiť 5. p. uvoľniť 4


    zabiť 1. násilne zbaviť života • usmrtiťpripraviť o životvziať život (niekomu): trest za zabitie človeka; zabiť, usmrtiť zviera; pripravili ho o život kdesi v tábore; napokon si vzal životzavraždiťexpr. zamordovať (úmyselne, zločinne zabiť) • fraz.: zniesť zo svetaposlať na druhý/onen svethovor. expr.: odpraviťodpratať (obyč. tajne) • expr. zalomáziť: zalomázil ho sekerouexpr.: zmárniťodmárniť: kráľ ho dal zmárniťzlikvidovaťodstrániťsubšt. odkrágľovať: tajne dali mnohých zlikvidovať, odstrániťlynčovaťzlynčovať (zabiť z rasistických príčin): lynčovanie černochovexpr.: skántriť: v koncentračných táboroch skántrili veľa ľudískoliťsklátiťkniž. sklať (úderom zabiť): skoliť, sklátiť šelmuhovor. expr.: spasiťpoložiť: vlka spasil, položil jediným výstrelomzahubiťexpr.: zahlušiťzachloštiťzadegviťzagniaviťzahrúžiť (obyč. zvieratá) • zmasakrovaťpozabíjaťpohlušiťpobiťpomlátiť (hromadne zabiť) • expr. porúbať (v boji, sečnou zbraňou): zbojníci všetkých porúbalidobiťdoraziť: dobiť divú zvervoj. zdecimovať (z trestu zastreliť každého desiateho) • popraviť (zabiť na základe rozsudku smrti) • zastreliť (zabiť strelou) • zarezaťpodrezať (zabiť prerezaním hrdla) • obesiť (zabiť vešaním) • otráviť (zabiť jedom) • zaklaťzapichnúť (zabiť bodnutím) • zaškrtiťuškrtiťzadláviťzahrdúsiťzadusiťzadrhnúť (usmrtiť zovretím hrdla al. tlakom na dýchacie cesty) • zried. zamoriťumučiť (mučením): v táboroch umučili mnohých nevinnýchpomárniťexpr. potĺcť (postupne, viac bytostí zabiť)

    2. tlačením vraziť niekam • zatĺcťvbiťvtĺcťzahlobiť: zabiť, zatĺcť klinec do hrady; vbiť, vtĺcť kolík do stenyzried. zarúbiť (Tajovský)zaraziťzapustiť: zaraziť, zapustiť stĺp do zemepozatĺkaťpozarážaťpovtĺkaťpozabíjať (postupne)

    3. p. premárniť 4. p. rozbiť 1 5. p. zničiť 1 6. p. zahnať 2


    pobiť sa dať sa do bitky medzi sebou • expr.: potĺcť sapomlátiť sastĺcť sazmlátiť sa: chlapci sa pri hre pobili, potĺkli, pomlátili, zmlátiliexpr.: poklbčiť saposekať sapoprať sasprať sa: poklbčili sa, poprali sa pre dievčaporuť saporuvať saexpr.: zruť sazruvať saporúbať sazrúbať sazosekať sa (veľmi sa pobiť) • expr. pokasať sa (Ondrejov)expr. pochytiť sa: s každým sa hneď pochytífraz.: pustiť sa za pasypustiť sa do seba (začať sa biť): po niekoľkých vetách sa pustili do seba


    kázať 1. dávať pokyn na vykonanie niečoho • ukladaťzastaráv.: narúčaťporúčať: kázali, ukladali nám prísť načas; porúča mi vziať si veci so sebourozkazovaťprikazovaťnakazovaťdávať rozkazdávať príkaz (autoritatívnym spôsobom): Nebudete nám tu rozkazovať, prikazovať!nariaďovať (autoritatívne, obyč. úradne) • kniž. veliť: konať, ako káže, velí česť

    2. p. hlásať


    porúčať p. kázať 1


    porúcať p. zrúcať


    zrúcať nárazmi, rúcaním, búraním rozrušiť, rozložiť, zničiť, zmeniť na trosky (op. vystavať) • zbúraťzváľať: starú štvrť mesta zrúcali, zbúrali, zváľali; zváľať, zrúcať mostzrútiťzboriťzvaliť (naraz) • zdemolovať: náložou zdemolovať budovurozváľaťrozvaliťrozbúraťrozrúcať (celkom zrúcať; obyč. postupne): rozváľať, rozbúrať niečo do základov; rozrúcať hradbystrhnúť (prudko, násilím zničiť): voda strhla mostkniž. rozboriť (obyč. pren.): rozboriť jednotu hnutiakniž.: zrumiťrozrumiť (obrátiť na rumy): zrumiť, rozrumiť paláczruinovať (obrátiť na ruiny): vojská zruinovali chrámyporúcaťpobúraťpoboriťpováľať (postupne)


    zvaliť 1. silou, prudkým nárazom spôsobiť pád niekoho, niečoho • zraziťpovaliť: zvaliť, povaliť chlapa na chrbát; zvaliť strom; zrazil psa na zemzhodiťstrhnúťsotiť: zhodil, sotil dieťa do bazéna; strhol ženu k sebeprevrhnúťprevaliťprevrátiťexpr. prekotiť (niečo stojace): prevrhnúť, prevaliť vázu; prevrhol, prevrátil stôlzváľaťpováľaťvyváľaťpovyvaľovaťpozhadzovať (viacero vecí al. postupne): búrka zváľala, pováľala borovice

    2. nárazom, silou zmeniť na trosky, silou zničiť • zrútiťzboriť: lavína zvalila, zrútila, zborila domzváľaťzrúcaťzbúrať (nárazmi, váľaním, rúcaním, búraním): celú štvrť zváľali, zrúcali; zbúraná chalupavyvaliť (tlakom vytrhnúť zo základov) • rozvaliťrozváľaťrozbúraťrozrúcaťzdemolovať: rozváľané, zdemolované altánky; kolibu rozbúrali, rozrúcalistrhnúť: starú prístavbu dali strhnúťpováľaťporúcať (postupne)

    p. aj zvrhnúť

    3. označiť niekoho za pôvodcu, príčinu niečoho • prisúdiťpripísaťpričítať (komu čo): vinu zvalili na nás; krádež prisúdiť, pripísať, pričítať maloletémufraz. expr. prišiť za golier: neúspech chcú zvaliť na mňa, mne ho chcú prišiť za golierzviesť: všetko zviedli na inýchexpr. potisnúť: rád potisol vinu na druhýchpresunúť: zodpovednosť presunie na podriadených


    lúčiť sa s pozdravom sa rozchádzať s niekým • odoberať saodberať saodporúčať sa: lúčil sa s rodinou, odoberal sa od rodiny; po chvíli sa odporúčalrozlučovať sa (obyč. dlhšie): rozlučovala sa s nami skoro hodinuzastaráv. porúčať sa: Porúčam sa!zastar. žehnať sa: žehnali sa na rázcestí


    porúčať sa p. lúčiť sa


    porúcať sa p. zrútiť sa 1


    rozpadnúť sa 1. rozložiť sa na časti vplyvom dlhšieho procesu • rozsypať sa: murivo sa rozpadlo, rozsypalorozrúcať saporúcať sarozváľať sarozvaliť sa (rúcaním): most sa rozvalilzvaliť sazbúrať sazrútiť sazrúcať sazboriť sa: stavisko sa po požiari zboriloexpr.: rozkydať sarozkydnúť sa: drevenica sa celkom rozkydlaodb.: zvetraťrozvetrať (pôsobením vody, vzduchu, slnka): rozvetrané horninyporozpadávať saporozpadúvať sa (postupne, jeden po druhom)

    2. úderom, nárazom sa rozlámať • rozbiť saroztĺcť sa: váza sa rozpadla, roztĺkla na márne kúskyhovor. roztrepať saexpr.: rozdrúzgať sadodrúzgať sarozletieť saroztrieskať saroztrieštiť sa: všetky taniere sa už roztrepali, roztrieskali

    3. p. rozložiť sa 3 4. p. rozísť sa 1


    zrútiť sa 1. prestať jestvovať ako celok (obyč. náhle; o niečom postavenom), zmeniť sa na trosky • zrúcať sazvaliť sazváľať sa: veža sa zrútila, zvalila; neudržiavané domy sa postupne zrúcali, zváľalihovor. expr. zošutrovať sa (s hrmotom sa zrútiť): svah sa zošutrovalzboriť sarozboriť sazosypať sa: dvorana sa po dažďoch zborila, rozborila; strecha sa zosypalaexpr. ruchnúť: stavba ruchla na hŕburozrúcať sarozváľať sarozvaliť sarozpadnúť sarozsypať sa (rozložiť sa na veľa častí) • porúcať sapováľať sa (postupne)

    2. p. spadnúť 1, 3


    poručeno vyjadruje rezignáciu, odovzdanosť • poručenobohuporučenopánubohu, pís. i poručeno Bohu, poručeno Pánu Bohu: poručeno, poručenobohu, tak už pôjdeme; nuž, poručenopánubohu, vydala sa za nehofraz. nech je, ako chce: nech je, ako chce, začneme kopaťfraz. nech sa robí, čo (sa) chce


    poručenobohu, poručenopánubohu p. poručeno


    opatera staranie sa, aby niekto, niečo bol(o) v poriadku, aby mal(o), čo potrebuje • opatrovaniestarostlivosť: opatera, opatrovanie chorého; dobrá opatera, starostlivosť o detiopatrovníctvopráv. kurátorstvo: sociálne opatrovníctvo, kurátorstvokniž. kuratelazastaráv. tútorstvopráv.: poručníctvoporučenstvo (obyč. nad maloletým) • ochrana: prijať niekoho do opatery, pod ochranuošetrovanie (opatera chorého)


    poručenstvo p. poručníctvo


    poručníctvo práv. ochranná moc nad poručencom • poručenstvozastaráv. tútorstvo: vykonávať poručníctvo, poručenstvo nad maloletým


    chyba 1. niečo nesprávne: pisárska chyba, vystríhať sa chýbomyl: omyl v rátanímýlka: to bola osudná mýlkanedostatok: bojovať proti nedostatkomzápor: práca má veľa záporovblud: zriecť sa bludovnedopatrenie (drobná chyba): stalo sa to nedopatrenímnenáležitosťhriech: bolo by hriechom neurobiť toprechmat (nesprávne konanie): dopustiť sa prechmatuprestrelok: odpusťte mi môj prestrelokexpr. kotrmelec: urobiť v niečom kotrmelechovor. expr. kopaneckniž. lapsus (drobná chyba) • kniž. faux passubšt. kiks: kiks obrancu

    2. porušenie niečoho, úchylka od normy • kaz: chyba, kaz materiáludefekt: opraviť defektporucha (chyba v činnosti nejakého mechanizmu): porucha motoranedostatok: tento nedostatok sa nedá odstrániťnespis.: vada • závada

    3. p. slabina


    porucha 1. porušenie činnosti nejakého mechanizmu; nepriaznivá zmena nejakého stavu, funkcie • defekt: opraviť poruchu, defekt na motore; citová porucha, citový defektchyba (úchylka od normálneho stavu): chyba bude v rozvodovom systéme; telesná chybakaz (menšie porušenie povrchu niečoho): charakterové kazynedostatok (negatívna vlastnosť): bojovať proti nedostatkomnespis.: vada • závada

    2. p. zaťaženosť


    zaťaženosť nepriaznivá zmena normálneho stavu, funkcie a pod. • zaťaženie: dedičná zaťaženosť, dedičné zaťaženieporucha: duševná porucha


    pokazený 1. ktorý stratil (dočasne al. natrvalo) svoju pôvodnú kvalitu al. funkčnosť; ktorý sa stal nepoužívateľným, nefungujúcim • poškodenýzničenýskazený: pokazené, poškodené zariadenie; pokazený, zničený, skazený chrup; pokazené, skazené zásoby potravínchorý (o zažívaní, žalúdku) • porušenýporúchanýpolámanýnefunkčnýneskl. subšt. kaput (ktorý nefunguje v dôsledku poruchy): stroj je porušený, porúchaný, polámaný, nefunkčný, kaputnepojazdný (o motorovom vozidle) • hovor. expr.: zopsutýpopsutý: zopsutý, popsutý motorhovor. zništovanýhovor. zastaráv. zhindrovanýexpr.: zhumpľovanýskoprdačený (Urbánek): zništované, zhindrované, zhumpľované hračkyexpr.: skántrenýdokántrenýhovor. expr.: pokašlanýpokašľaný: skántrené, dokántrené hodinky; pokašlaná, pokašľaná pružinavulg.: posratýposraný: posratý vodovodný kohútikhnilýzhnitýzapáchajúcismradľavýsmrdľavýplesnivýpotuchnutýznehodnotený (o potravinách): hnilé, zhnité zemiaky; zapáchajúce, smradľavé mäso, vajcia; plesnivý kompót; znehodnotené potraviny

    2. ktorý je niečím negatívne ovplyvnený, poznačený; ktorý sa dobre nevydaril • skazený: pokazený, skazený deň; pokazená, skazená zábavaexpr.: zbabranýdobabranýpobabraný: pokazená, zbabraná, dobabraná, pobabraná robotazničenýnevydarenýexpr.: sfušovanýpofušovanýpren. skaličenýexpr. spackaný: zničený, nevydarený, sfušovaný, pofušovaný, skaličený, spackaný životpren. expr. pošramotený: mať pošramotenú povesťexpr.: zopsutýpopsutý: zopsutý, popsutý víkendexpr.: zoranýzvŕzanýhrub.: zhovädenýdohovädenýsubšt.: skopaný • dokopaný • vulg.: posratýposraný: zoraná, zvŕzaná scéna

    3. p. skazený 1–3


    porúchaný p. pokazený 1


    narušiť čiastočne nepriaznivo zmeniť normálny stav • porušiť: plač narušil ticho; žiaci porušili disciplínunaštrbiťpodkopaťpodvrátiťpodryť: mal naštrbené zdravie; podkopali jeho autoritu; podvrátil chybné názory kolegovexpr.: nabúraťnahlodať: nahlodali jeho dôverupoškodiťpokaziťporúchať (narušiť mechanicky): poškodený obal; pokazil, porúchal fungovanie strojapodlomiťoslabiťotriasť (zároveň spôsobiť zoslabenie): choroba podlomila jeho organizmus; zlé reči otriasli jeho dôverourozvrátiťrozložiťrozrušiťvyvrátiť (narušiť celistvosť): rozvrátená výroba; vyvrátiť všetko do základov


    porušiť 1. zmeniť pôvodný normálny stav smerom k horšiemu, nepriaznivému stavu niečoho • narušiť (trocha, čiastočne): lieky mu porušili, narušili funkciu pečeneporúchať (veľmi poškodiť): porúchaný bicykelpoškodiť (spôsobiť škodu na niečom): poškodenie karosérie auta; poškodiť si zdravienaštrbiť: vzťahy k rodine boli naštrbenéexpr. rozryť: rozryť pokoj na pracoviskurozrušiť: mráz rozrušil povrch cestyrozožrať (žraním poškodiť): mole rozožrali kožuchexpr. zožrať: ťažká robota mu zožrala zdravie; hrdza zožrala zámokzničiť (veľmi, celkom poškodiť): kyselina zničila celý oblekpokaziť (porušiť fungovanie niečoho): pokaziť televízor, pokaziť si žalúdok

    2. dopustiť sa priestupku voči niečomu, nedodržať, nerešpektovať niečo • prestúpiť: porušiť, prestúpiť zákaz, zákon, predpisprekročiť: prekročenie termínu, nariadeniazastaráv. zlomiť: zlomiť prísahu, sľub


    poškodiť 1. spôsobiť nepriaznivú zmenu, škodu na niečom • pokaziť: nárazom si poškodil, pokazil hodinkyporušiť (najmä na povrchu): porušiť náter, maľovkuzničiťznivočiť (poškodiť tak, že niečo sa stane celkom nepoužiteľné, nefunkčné a pod.): ľadovec zničil úrodu; v čistiarni mi znivočili oblekporúchať (spôsobiť poruchu, poruchy): porúchaný strojexpr.: popsuťpošramotiť: popsulo, pošramotilo mi to zdraviepoškrabaťpoškriabaťpodriapať (škrabaním poškodiť): poškr(i)abať, podriapať hladký povrch niečohoodraťodrieťzodraťzodrieťoškrieť (drením poškodiť): odrieť, oškrieť nábytok, lak, skloexpr. strhať (Kukučín)devastovaťzdevastovaťspustošiťexpr.: zhumpľovaťspľundrovať: (z)devastovanie lesov; oheň spustošil časť budovy; zhumpľované vodné zdrojeexpr. doriadiťhovor. expr. dorichtovať: oheň doriadil, dorichtoval lesošúchaťošarpať (častým používaním, nedbanlivosťou poškodiť)

    2. spôsobiť niekomu škodu, stratu, ujmu (hmotnú, duchovnú al. zdravotnú) • uškodiť: požiar poškodil viacerých, uškodil viacerým; námaha mu poškodila, uškodilazaškodiť: ťažké jedlo chorému zaškodiloublížiť: ublížilo mu, že tak veľa pracovalkraj.: oškodiťoškodovať: dozeral, aby ho neoškodovali; pri delení majetku ho oškodovali


    pokaziť sa 1. zmeniť sa na horšie, menej hodnotné • skaziť sapoškodiť sa: výťah sa pokazil, poškodil; počasie sa pokazilo, skazilozničiť saznivočiť saporúchať sa: stroj sa porúchalpolámať sa (pokaziť sa lámaním): mechanizmus sa polámalexpr. pobabrať sa: robila do večera a nakoniec sa to všetko pobabralohovor. expr.: popsuť sazopsuť sa: výroba sa zopsulaniž. hovor.: poondieť sapoondiať sahrub.: pokašlať sapokašľať savulg. posrať sa (o potravinách, tovare a pod.) • fraz.: vziať skazupodľahnúť skazeprísť navnivoč: ovocie rýchlo vezme skazu, rýchlo príde navnivočpotuchnúťzatuchnúťstuchnúťvyprieť (vplyvom vlhka a plesne): múka v sklade potuchla, obilie v mokrote vyprelopreležať sa (dlhým ležaním sa znehodnotiť): látka sa preležala a rozpadla sazažltnúť: olej po čase zažltne

    2. mravne, charakterom a pod. sa zmeniť na horšie • spustiť saskaziť sa: dievča sa v meste pokazí, spustí, skazíupadnúť (mravne) • hovor. expr.: zhumpľovať sazlumpáčiť sazlumpovať saspanghartiť sazopsuť sapopsuť sazopsiť saspodliť saspodlieť: v zlej spoločnosti sa mladí rýchlo zlumpáčili, zopsulivulg. skurviť sa (o žene) • expr.: zoplaniť sa (Vajanský)splaniť sasplanieť: svet splanelexpr.: spľuhavieťspľundravieťexpr. zried.: spľuhačiť saspaskudiť sa: bez matky sa deti spľuhačiapren. pejor.: zgrmančiť sazgrmaniť saexpr. zried. skoprdačiť sa


    porúchať sa p. pokaziť sa 1


    chybný 1. ktorý má chybu al. chyby, ktorý nie je celkom funkčný (op. bezchybný) • poškodený: chybný, poškodený motor; chybná, poškodená nohadefektný: defektný chrupnepodarkovýkazový: nepodarkový, kazový tovar; kazová látkaporuchový (ktorý máva poruchy): poruchový strojnefunkčný: nefunkčné zariadenienekvalitnýzlý (nespĺňajúci požiadavky kvality): nekvalitný, zlý výroboknespis.: vadný • závadný

    2. nezodpovedajúci správnosti, založený na omyle, chybe (op. bezchybný) • nesprávny (op. správny): chybný, nesprávny výpočet; chybný, nesprávny postupfalošný (o tóne) • nenáležitýnekorektný: výsledok nenáležitej výchovy; nenáležitá, nekorektná výslovnosťmylnýpomýlenýzmýlený: mylné, pomýlené názorynepravdivý: dostať chybné, nepravdivé údajepochybený: pochybené záverybludný: bludné teórieskreslenýpokrivenýpoprekrúcaný (v dôsledku chyby, omylu): skreslený, pokrivený pohľad na vec; poprekrúcané faktyzlýnepresný: zlý, nepresný výsledok


    nedokonalý ktorému niečo chýba do (úplnej) dokonalosti (op. dokonalý): nedokonalý športový výkonchybnýporuchový (o strojoch, výrobkoch a pod.; op. bezchybný, prvotriedny, perfektný): vyrobiť nedokonalý, chybný výrobok; reklamovať chybný, poruchový televízornedostatočný (ktorý neuspokojuje potreby): rodičia boli preňho nedokonalý, nedostatočný vzorpovrchnýnedôkladnýzbežnýhrubýpren. surový (ktorému chýba presnosť a pod.): povrchná, nedôkladná, hrubá kontrola; nedôkladné, zbežné lekárske vyšetrenieneodbornýneškolenýdiletantský (ktorému chýba odbornosť): obraz bol namaľovaný nedokonalou, neodbornou, diletantskou technikou; zaspievať neškoleným hlasomneúplný (ktorému chýba isté štádium al. zakončenie; op. úplný): nedokonalá, neúplná látková premena; otrava spôsobená neúplným spaľovanímnevybrúsenýnevycibrenýnedorobenýnedonosený: nevybrúsený, nevycibrený literárny štýl; všetko to bolo akési nedorobené, nedonosenékostrbatýexpr.: ťarbavýťažkopádnykniž. toporný (svedčiaci o malej zrelosti, zručnosti): kostrbatý, ťarbavý rečnícky prejav; ťažkopádny, toporný prekladexpr.: hranatýpren. štrbavý (bez dôkladnej vypracovanosti): hranatý, štrbavý rým


    poruchový p. chybný 1


    nechať 1. nezmeniť daný stav, nezasiahnuť do deja, situácie • nezabrániť: nechal všetko tak, ako bolo; nezabránil jej odísťponechať: ponechal dom v dobrom stavedať (často v zápore): nedal jej dopovedať; Daj sa už konečne presvedčiť!

    2. odísť od niekoho, niečoho • zanechaťponechaťzried. znechať: dom nechal, zanechal bez dozoru; deti ponechal domaopustiťodlúčiť sa (obyč. od rodiny): opustil ženu, odlúčil sa od detíexpr. zochabiť: manželka ho zochabilatrocha hrub.: okašľaťokašlať: okašlal všetkých a odišielslang. dať kopačky (nechať milú, milého)

    3. nevziať so sebou • uložiťodložiťuschovať: kabát nechal, uschoval v šatni; odložila deťom z koláča; uschovala peniaze na bezpečnom mieste

    4. prestať sa s niečím zaoberať • zanechať: nechal, zanechal pitieprerušiť (dočasne nechať): prerušil štúdiumvzdať sazriecť sazrieknuť saodriecť saodrieknuť sa (dobrovoľne nechať): vzdal sa všetkých funkcií; odriekol sa fajčeniaodoprieť si (niečo lákavé): odoprel si zábavukniž. opustiť: opustil svoj pôvodný názor

    5. nechtiac odložiť niekde • zabudnúť: nechal, zabudol tašku vo vlaku

    6. spôsobiť, že niečo po odchode zostane • zanechať: nechal, zanechal po sebe sirotyporučiťodkázať (nechať ako dedičstvo): poručil majetok svojmu synovi

    7. p. prenechať


    poručiť 1. nechať ako dedičstvo • práv. odkázať: dom poručil, odkázal najstaršiemu synovizanechaťprenechať: polovicu svojho majetku zanechal, prenechal cirkvi

    2. niekoho, niečo dať s dôverou do opatery, ochrany, na starosť, do správy a pod. • zveriť: siroty poručila sestre; všetko poručil, zveril osudu, náhodeodovzdať: dieťa odovzdali starým rodičom; byt po odchode odovzdal príbuzným

    3. p. prikázať 1


    prikázať 1. dať príkaz, rozkaz niečo urobiť • rozkázať: čo vám prikážem, rozkážem, treba bezvýhradne splniť; matka prikázala, rozkázala dcére prísť domov včasnakázať: nakázať účastníkom, aby boli presnínariadiť (obyč. z úradnej moci): nariadiť povinné očkovanienaručiť: naručili nám okamžitý odchodzastaráv. poručiť: urobil, čo mu poručiliuložiťnaložiťdaťdať za úlohu (prikázať ako úlohu): každý deň uloží, naloží synovi povinnostiprideliť: pridelí mu vždy tú najťažšiu úlohunadiktovaťkniž. naoktrojovať: musí splniť, čo mu vrchnosť nadiktuje, naoktrojujeobyč. pejor. nadekrétovať (administratívne): postup nadekrétovaný zvrchupoprikazovať (viac vecí, viacerým osobám)

    p. aj poveriť

    2. kniž. rozhodnúť o postupe • určiťprideliť: prikázať, prideliť, určiť spor súdu


    zanechať 1. vzdialiť sa z nejakého miesta al. od niekoho (obyč. natrvalo a nechať ho bez opory a pod.) • nechať: zanechať, nechať rodný kraj; zanechať, nechať manželku; zanechať, nechať za sebou stopyponechať: ponechal deti samy na sebaopustiť: opustil školu v druhom ročníkuodísť (od niekoho) • expr. zochabiť: žena mu odišla, žena ho zochabilaminúť (o hneve a pod.): hnev ho už minulpozanechávať (postupne, viacerých)

    2. dobrovoľne prestať niečo vykonávať, vyznávať, zaujímať sa o niečo a pod. • nechaťvzdať sazriecť sazrieknuť sa: zanechať, nechať svoje pôvodné plány; vzdať sa, zriecť sa svojich ambíciíodriecť saodrieknuť sa: odriekol sa pitia už dávnoznechať sa: znechal sa predsedníctva; zlosť sa ho rýchlo znechalakniž. opustiť: nechce opustiť svoj názorodvrátiť saodkloniť saodchýliť sa (prestať sa pridržiavať niečoho): odvrátiť sa od priateľov, odkloniť sa od pôvodnej teóriespustiť sa: nespusti sa svojho presvedčeniapren. odložiť: Odložte hnev a nenávisť!rozlúčiť sa: nechce sa s fajčením rozlúčiť

    3. dať ako dedičstvo • poručiťpráv. odkázaťnechať: zanechal, poručil mu celý svoj majetok; nič mu neodkázal, nenechalprenechať (vzdať sa v niečí prospech): dom prenechať deťom


    zapísať 1. písomne zachytiť (na zapamätanie, uchovanie al. do nejakého zoznamu) • zaznačiťnapísaťpoznačiť: zapísať, zaznačiť si do denníka všetky výdavky; napísať, poznačiť si do zošita poznámkyvpísaťvniesť (niekam): vpísať do rubriky potrebné údajespísať (zapísať do zoznamu): spísali pozostalosťpozapisovaťpopísaťpospisovať (postupne urobiť súpis viacerých vecí): pospisovať inventár pracoviska; pozapisovať názvy starých reálií; popísať si mená zúčastnenýchprotokolovať (zapísať do úradného záznamu) • zaknihovať (zapísať do úradných kníh) • zaevidovať

    2. záznamom, zápisom určiť dediča • poručiťodkázaťprenechať: celý majetok zapísal na vnuka; dom poručil, odkázal, prenechal vnukovi


    umrieť prestať žiť (o človeku) • zomrieť: umrel, zomrel vo vysokom vekuzastaráv. odumrieť (o najbližších osobách, obyč. o otcovi a matke): odumrela ich matka; odumrel ma oteckniž.: skonaťdokonať: skonať, dokonať po dlhom trápenífraz. zjemn.: usnúťzosnúť (naveky)zaspať naveky/na večnosťdodýchaťzavrieť/zatvoriť oči navekyodísť navždy/navekyusnúť večným spánkomodísť/odobrať sa na večnosť/na pokoj/na večný odpočinokodísť/odobrať sa zo svetaodísť pod lipupobrať sa do večnostirozlúčiť sa so svetomnaposledy vydýchnuťvydýchnuť dušu (uvedený rad synoným a synonymných frazeologických spojení sa využíva na eufemistické pomenovanie konca života) • kniž.: dotrpieťdožiťdobojovaťpoložiť/dať/obetovať život (za niečo) • poet.: zmrieť: zmrieť túžboufraz. kniž.: priniesť/položiť/obetovať život na oltár vlastiprekročiť prah života/večnostiodísť do večných lovísk/lovíšťopustiť svet navždyfraz. arch.: odísť na pravdu Božiuporučiť život Bohuoddať/odovzdať dušu BohuPánboh ho povolal/vzal (k sebe)odbila jeho posledná/ostatná hodinaopustil nás navždyuž nie je medzi namiuž ho nič nebolíuž nie je medzi živýmiuž nie je pri živote (uvedený rad synonymných frazeologických spojení obsahuje prvky archaickosti, ktoré sa využívajú pri kondolenčných aktoch, nekrológoch, v príležitostných rečníckych prejavoch a pod.) • hovor.: pôjsťpominúť sa (žiaľom/od žiaľu)zájsť (od žiaľu)dobiediťdotrápiť safraz. expr.: vypustiť dušu/duchazmiesť krkyzmiesť krpcamistriasť/zatrepať krpcamiísť pod zemzahryznúť do trávyísť počúvať, ako tráva rastieísť voňať fialky odspodku/zdolaísť/odísť k Abrahámovi/pánbožkovi morky/húsky pásťdostať sa do lona Abrahámovhozatvorila sa za ním zemuž je s ním amenuž mu je amenuž je tamprišla (si) poňho zubatá (uvedeným radom synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje nadľahčený postoj k odchodu zo života; využívajú sa pritom aj prvky žartovnosti) • trocha hrub. al. hrub.: skapaťskrepírovaťzdochnúťzgegnúťzgebnúťzgrgnúťvyvaliť safraz.: otrčiť kopytáotrčiť pätyvypľuť dušuvystrieť savystrieť sa na doskevyhrať si truhlubyť hore bradounatiahnuť hnáty (uvedeným radom synoným a synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje negatívny postoj k osobe, o ktorej sa hovorí) • vykrvácať (zomrieť na stratu krvi) • prísť o hlavu/o krk/o hrdlozísť (škaredo/zle) zo sveta (umrieť násilnou smrťou) • zahynúťzhynúťprísť o životstratiť životzabiť saskončiť (umrieť náhle, obyč. tragicky): z(a)hynul, skončil pod kolesami autapadnúť (umrieť v boji) • skončiť so životomskončiť životusmrtiť saspáchať samovraždu (dobrovoľne umrieť) • odb. exitovaťlek. slang. exnúťpomrieťpoumieraťpozomierať (postupne, o viacerých jednotlivcoch) • doživoriť (umrieť v biede)


    poručiteľ práv. osoba, po ktorej sa dedí al. ktorá testamentárne poručila niekomu majetok • práv.: testátorzávetca


    poručne p. vhodne 1


    vhodne 1. vyhovujúc požiadavkám, spĺňajúc požiadavky, náležitým spôsobom • primerane: vždy sa vie vhodne, primerane vyjadriťnáležitekniž. adekvátne: náležite, adekvátne postupuje pri riešení problémuústrojneorganicky: stavba ústrojne, organicky zapadá do prostredianár. poručne (Timrava)

    porov. aj vhodný

    2. vo vhodnom čase, v pravý čas • vhod: prišiel si práve vhodne, vhod


    ochranca kto ochraňuje • chrániteľ: ochranca, chrániteľ bezbrannýchzried.: ochraniteľochraňovateľ (Mráz)strážca (kto stráži): strážca bezpečnostislang. gorila (osobný strážca) • patrón (i kresťanský svätec, ktorý chráni ľudí, kostoly, povolanie a pod.): majetný patrón umelcov; sv. Urban je patrón vinohradníkovkniž. protektor (ochranca a podporovateľ): protektor mládežeochranár (ochranca prírody, pamiatok a pod.): ochranári zorganizovali míting na ochranu zvieratporučník (právny ochranca) • tútor (i pren. expr.)zástancaobhajcaobrancapren. tribún (kto chráni obhajovaním) • záštitaoporapren. štítkniž. zastar. záštitník: záštita, opora, štít rodiny


    opatrovník kto sa o niekoho, o niečo stará; kto niekoho, niečo opatruje; práv. zákonný zástupca osoby neschopnej spravovať si svoje veci • opatrovateľ: mať opatrovníka, opatrovateľa; opatrovník, opatrovateľ majetku, hospodárstvapestúnzried. varovateľ (opatrovník dieťaťa) • ošetrovateľ (obyč. chorého) • práv. kurátor: sociálny kurátorpráv. poručníkzastaráv. al. expr. tútor: deti dostali po smrti rodičov poručníka, tútora; Nepotrebujem nijakého opatrovníka, tútora!


    poručník práv. osoba poverená poručenstvom • zastaráv. tútor


    poručníkovať p. rozhodovať 1


    rozhodovať 1. vynášať úsudky o niečom a tým odstraňovať pochybnosti: správne, zle rozhodovaťodb. decidovať: decidovať o predložených žiadostiachsúdiť (v súdnom procese): súdiť, či je obžalovaný vinnýmať posledné slovo: u nás má posledné slovo otecpejor. poručníkovať (rozhodovať za niekoho, ovládať niečie konanie): nie som dieťa, aby mi niekto poručníkovalrozkazovať (určovať, čo a ako má byť): v rodine rozkazovala mamarozsudzovať (rozhodovať ako sudca): hádky v dedine obyčajne rozsudzoval richtár

    2. viesť športové stretnutie • hovor. sudcovať: rozhodoval, sudcoval všetky dôležité zápasy


    rozkazovať dávať rozkazy • prikazovať: rád rozkazuje, prikazuje, čo treba robiťnakazovaťnariaďovať: nakazovali, nariaďovali mu robiť nový projektukladaťnakladaťdávať za úlohu: stále mu ukladajú, dávajú za úlohu, aby sa učilnarúčaťexpr. komandovať: Nekomanduj toľko!pejor. poručníkovať: nie som dieťa, aby mi ktosi poručníkovaldiktovaťoktrojovaťdekrétovať (administratívne rozkazovať): dekrétovať postupy prác


    porúhať sa p. posmievať sa


    posmievať sa posmechom zľahčovať, znevažovať niekoho, smiechom prejavovať škodoradosť • obsmievať (koho, čo): posmievali sa mi, obsmievali ma, že sa bojímexpr.: posmeškovať (koho) • posmeškovať sa (komu) • posmechovať (koho) • posmechovať sa (komu): posmeškuje, posmechuje vlastnú rodinu; posmeškujú sa, posmechujú sa slabšiemuzried. posmeškáriť (Matuška)vysmievať sasmiať sa (smiechom, posmechom prejavovať škodoradosť, opovrhnutie a pod.): vysmievali sa, smiali sa mu v škole pre veľké ušiironizovaťzosmiešňovať (posmievať sa pomocou irónie, smiať sa z niekoho obyč. pred viacerými): rád každého ironizuje; zosmiešňovať kamarátauťahovať si (robiť si žarty, posmech z niekoho): bol to veselý človek, aj sám zo seba si rád uťahovalexpr.: vyškľabovať sapoškľabovať saškľabiť sa: deti sa mu vyškľabujú, poškľabujú, že je nešikovný, že sa zajakávaexpr.: vyškierať sauškŕňať saškeriť sanaškierať sauškierať sa (úsmevom jemne naznačovať iróniu, posmech): vyškierať sa, uškŕňať sa nad takým konaním; škerí sa, uškiera sa nad jeho naivitoukraj. porúhať sa (Šoltésová, Jégé)fraz.: strúhať mrkvu/mrkvičku (niekomu) • smiať sa do očí

    p. aj smiať sa


    blízko 1. v malej priestorovej vzdialenosti, na malú vzdialenosť, v blízkosti (op. ďaleko) • blízo: nechoď tak blízko, blízo; pristúpil celkom blízko, blízonablízku (v blízkosti): zostaň blízko, nablízkunablízko: nablízko nevideli nikoho známeho (v blízkosti); nechoď tak blízko, nablízko (do blízkosti) • neďaleko (v neveľkej vzdialenosti): býva neďalekonaporúdziporuke (iba v spojení so slovesami byť, mať): schytil, čo mal naporúdzi, poruke, a hodil o zemhneďtesnebezprostredne (vo veľmi malej vzdialenosti): hneď, tesne, bezprostredne pri dome rastie mohutná lipakúsok: kúsok pod vrcholom je chataexpr.: blízučkoblízunkoblízulinko: má blízučko, blízunko do školyexpr.: kúsočekkúštikkúštiček: kúsoček, kúštik za záhradou tečie potokfraz.: na dohodenie kameňomna skok

    2. v malej časovej vzdialenosti (op. ďaleko) • blízo: Vianoce sú už celkom blízko, blízonablízkuneďaleko: zima je už blízko, nablízku, neďalekofraz. predo dvermi: fašiangy sú predo dvermitesnebezprostredne (v malej časovej vzdialenosti pred niečím): tesne, bezprostredne pred svadbou sa rozišliexpr.: blízučkoblízunkoblízulinko: prázdniny sú už blízučko, blízunko

    3. (koho, čoho) vyjadruje malú priestorovú vzdialenosť od niekoho, niečoho • blízoneďaleko (koho, čoho): blízko, blízo domu vyrástol veľký orech; sadol si blízko, neďaleko mňav blízkosti (koho, čoho): v blízkosti hotela je veľký parkpri (kom, čom): blízko jazera, pri jazere postavili chatukniž. poblíž (koho, čoho): usadili sa v horách poblíž mestazried. nablízku (koho, čoho): nablízku potoka vyrástol veľký táborexpr.: blízučkoblízunkoblízulinko (koho, čoho): bol už blízučko, blízulinko cieľa


Pozri výraz PÓR v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: dsl, nc, ovy, fša, cei, v, vtf, tc, umt, preã, vut, otč, cup, vdb, mdy
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV