Synonymá slova "pí" v Synonymickom slovníku slovenčiny

pištoľník p. násilník

piť 1. prehĺtaním prijímať tekutinu • glgať (hlasno piť): pije, glgá priamo z fľaše • popíjať (si) • upíjať (si) (po troche piť): popíja víno, upíja si z vína • poťahovať (piť s prestávkami): poťahuje si z termosky čaj • expr. cickať (po troche): dieťa cická mliečko • srkať • sŕkať • chlipkať • pochlipkávať • uchlipkávať (pomaly a po troche): slamkou srkať, chlipkať malinovku • expr.: napájať sa • nadájať sa (piť v množstve): deti sa napájajú, nadájajú džúsom • expr. ťahať (piť z fľaše) • expr.: slopať • logať • lôchať • lúchať • drúľať • chlontať (o zvieratách, pejor. i o ľuďoch): pes slope, logá vodu; krava lúcha zo žľabu • chlípať • chleptať • chľamtať • chľastať • strebať (hltavo, rýchlo, hlasno piť; pejor. o ľuďoch): chlípať horúcu kávu; prasa chľasce vodu • expr. súkať (hltavo, bez miery): súka do seba pohár za pohárom • pripíjať (piť na zdravie) • vypíjať (piť všetko al. zostatok) • odpíjať (piť z nejakého množstva) • požívať (piť v tekutom stave): požívať liek • konzumovať (pitím al. jedením spotrebúvať): konzumujú veľa piva

2. nadmieru požívať alkoholické nápoje • opíjať sa: piť, opíjať sa do nemoty • expr.: chľastať • slopať • logať • strebať • uhýbať si • uhýnať si: nechce prestať chľastať; každý deň si uhýna • expr.: trundžiť • hovor. pejor. korheľčiť: korheľčí od mladosti • expr.: tankovať • cicať: chlapi tankujú, cicajú od rána • subšt.: nasávať • sať

3. mať schopnosť prepúšťať, prijímať tekutinu • pohlcovať • vpíjať: suchá zem smädno pije, pohlcuje, vpíja letný dážď • absorbovať • vstrebávať: látka absorbuje, vstrebáva pot

4. p. cicať

pitekantrop p. ľudoopica

pitka p. pijatika 1

pitoreskný 1. p. malebný 2. p. čudný

pitva odb. otvorenie mŕtvoly • autopsia (pitva na zistenie príčiny smrti): sudca nariadil pitvu, autopsiu • lek. obdukcia

pitvať p. analyzovať

pitvor, pitvorec p. predsieň

piváreň p. reštaurácia¹

pivnica 1. podzemná miestnosť pod obývacími priestormi • zastar. sklep: vínna pivnica, vínny sklep

2. p. vináreň

pivónia p. pivonka

pivonka záhradná rastlina s veľkými, obyč. tmavočervenými kvetmi • pivónia: priniesol kyticu pivoniek, pivónií

pivonkový p. červený

pivot šport. koncový hráč v basketbale • pivotman

pivotman p. pivot

piznúť p. ukradnúť

pižlikať p. rezať 1

plechovica plechová nádoba, obyč. valcovitého tvaru • plechovka: plechovica, plechovka mäsa, masti; pri plote je plno prázdnych plechoviek • konzerva (prázdna plechovica) • niž. hovor.: piksľa • piksňa

podpichávať, podpichovať expr. znepokojovať zlomyseľnými, nepríjemnými rečami • expr. pichať: podpichával, pichal ho ironickými narážkami • expr.: podkušiavať • podkušovať • podkúšať: cez hodinu podkušiava spolužiaka • dráždiť • popudzovať (vyvolávať nepríjemné pocity, reakcie): jej pohľad ho dráždi, popudzuje • expr. bodať: otázky ho nepríjemne bodajú • expr.: zapárať • zadierať • zadrapkávať: mládenci zapárajú, zadierajú do dievčat • prekárať (žartovne podpichávať): v škole ho prekárali, že je zo všetkých najmenší • expr.: zabŕdať • dobiedzať: nechajte deti na pokoji, nezabŕdajte, nedobiedzajte do nich • doberať • doberať si • naberať • expr.: dopaľovať • dotierať • dodievať: doberať (si), naberať kamaráta pre jeho pracovitosť; dotierať, dodievať do niekoho posmešnými rečami • expr. začínať: Nezačínaj stále! • expr.: štúrať • štipkať • hovor. expr. štuchať: jedovato do seba štúrali, štuchali; štipkal ženu svojou iróniou • hovor. expr. vyrývať: stále vyrývajú, nedajú pokoja • hovor. orať (do niekoho) • subšt.: štengrovať • hecovať: štengrujú, hecujú kamaráta, aby platil • provokovať (k zlej činnosti): provokuje dieťa k zlosti • expr.: badúriť • badurkať: badúrila, badurkala zaťa proti rodine • štvať • huckať • nár. huškať (nahovárať na zlé) • navádzať (nahovárať na niečo nenáležité)

pomaly 1. pohybujúc sa, robiac niečo s veľkou spotrebou času, prebiehajúc malou rýchlosťou (op. rýchlo, chytro) • zdĺhavo: pomaly, zdĺhavo sa pripravoval na cestu • nenáhlivo • znenáhla • zastaráv. nenáhlo • zastar.: ponenáhle • ponenáhlo • poznenáhla • poznenáhle • sponenáhla: nenáhlivo, znenáhla, nenáhlo zavrel za sebou dvere • zvoľna • pozvoľna • voľne • zastar. povoľne: zvoľna, pozvoľna kráčali hore dolinou • ťažko: auto sa rozbiehalo ťažko • ospanlivo • ospalo • malátne • expr. mátožne: ospanlivo, ospalo zostúpil po schodoch dolu; malátne, mátožne nám podal ruku • lenivo • expr. ťarbavo: lenivo, ťarbavo sa zdvihnúť zo stoličky • expr.: piplavo • prplavo • šiplavo • hovor. expr.: babravo • babrácky: piplavo, prplavo, šiplavo ukladať rozhádzané veci; babravo, babrácky obsluhovala hostí • expr.: pomaličky • pomalinky • pomalilinky (veľmi pomaly): lietadlo sa pomaličky, pomalinky odlepilo od zeme • fraz. z kroka na krok • slimačím tempom • subšt. lážo-plážo • nespráv. liknavo

porov. aj pomalý 1

2. vyjadruje okolnosť postupného priebehu niečoho, nasledujúc po sebe v istom poradí; jeden po druhom, jeden za druhým (op. naraz) • postupne: cesta sa pomaly, postupne skrúcala k rieke; hľadisko sa pomaly, postupne zapĺňalo • zvoľna • pozvoľna: zvoľna, pozvoľna si zvykal na nové prostredie • znenáhla • zastaráv. nenáhlo • zastar.: poznenáhla • poznenáhle • sponenáhla: znenáhla, nenáhlo nadobúdal presvedčenie, že sa správne rozhodol • expr.: pomaličky • pomalinky • pomalilinky (veľmi pomaly): pomaličky, pomalinky sa vžil do novej úlohy

3. vyjadruje výzvu • počkaj • počkajte: len pomaly, počkaj, to nie je tvoje • expr.: pomaličky • pomalinky

4. obmedzuje platnosť výrazu, ku ktorému patrí • skoro: pomaly, skoro sa nám minuli všetky zásoby • takmer • temer • bezmála • expr. čajsi: je to takmer, temer týždeň, čo som ho stretol; bola bezmála polnoc, keď prišiel • expr.: pomaličky • pomalinky • pomalilinky

pomalý 1. vyznačujúci sa malou rýchlosťou (op. rýchly) • nenáhlivý: pomalá, nenáhlivá chôdza • zastar. nenáhly: nenáhly návrat k životu • pokojný • krokový • prechádzkový • mierny • voľný • pren. slimačí (obyč. o tempe) • hud. adagiový [vysl. adádžový] (pomalý ako pri adagiu): adagiový rytmus • pozvoľný • postupný (postupne nasledujúci v čase; op. rýchly, prudký): pozvoľné, postupné zabúdanie na krivdy a útrapy; pozvoľné zmeny, postupný úpadok • lenivý • ospanlivý • ospalý • pren. hovor. zaspatý: lenivý tok rieky; lenivé, ospanlivé, ospalé, zaspaté pohyby • expr.: ťarbavý • ťažkopádny • šuchtavý • šúchavý: ťarbavé, šuchtavé kroky • rozvláčny • malátny: rozvláčna reakcia • ťahavý • tiahly • ťahaný: pomalá, ťahavá, tiahla pieseň • zdĺhavý • expr.: piplavý • prplavý • hovor. expr.: babravý • babrácky (vyžadujúci si čas a dôkladnosť): zdĺhavá, piplavá, prplavá, babravá práca; babrácke ruky • subšt. lážo-plážo: lážo-plážo futbal • expr.: pomalinký • pomalilinký

2. pohybovo, častejšie však rozumovo menej pohotový, menej zdatný; svedčiaci o tom • expr.: ťarbavý • ťažkopádny • nešikovný: stala sa z nej pomalá, ťarbavá, ťažkopádna, nešikovná buchta; ťarbavé, ťažkopádne myslenie • nepohotový (op. pohotový) • hovor. pejor. ťuťmácky: nepohotový žiak, ťuťmácky mozog • nedynamický • expr. šuchtavý: šuchtavý človek • nár. zvlačkavý

posmešný ktorý sa rád posmieva (o človeku); ktorý vyjadruje, obsahuje posmech • posmievačný: posmešní, posmievační ľudia; posmešné, posmievačné tváre • posmechársky • posmeškársky • posmievačský (týkajúci sa posmeškára, posmievača): posmechársky, posmeškársky typ človeka; vycítila posmeškársky, posmievačský tón v hlase hovoriaceho • ironický (vyjadrujúci iróniu): ironická poznámka • uštipačný • štipľavý • pren. pichľavý (posmešný, so zámerom rečou ublížiť, dotknúť sa niekoho): nečakala priateľkine uštipačné, štipľavé, pichľavé slová • výsmešný • vysmievačný (vyjadrujúci výsmech): výsmešné pohľady • satirický (ostro posmešný) • zastar. úsmešný (Kalinčiak) • expr.: mefistofelovský • mefistovský

poštípať 1. pichnutím poraniť (o hmyze) • uštipnúť: poštípala, uštipla ma včela • bodnúť • pichnúť: do ruky ju bodla, pichla osa • uhryznúť (o hadovi) • doštípať • dobodať • dopichať (silno, na viacerých miestach poštípať)

2. bolestivo stisnúť pokožku al. inak spôsobiť pálčivú bolesť • uštipnúť: poštípať, uštipnúť niekoho na ruke, na líci • štipnúť: štipla plačúce dieťa do zadočka • expr. poštipkať (jemne poštípať): ostré jedlo ma na jazyku poštipkalo

práca 1. vynakladanie telesného al. duševného úsilia na niečo • robota: ťažká, ľahká práca, robota • expr.: hrdlačina • drina • lopota (ťažká, namáhavá práca): drina, lopota na poliach • šichta • fuška (úsek ťažkej práce): To bola fuška! • galeje (veľmi ťažká práca) • hovor. expr.: otročina (úmorná a obyč. nedocenená práca) • mordovačka • mordovisko (úmorná práca) • babračka • papračka • piplačka • šiplačka • prplačka (zdĺhavá práca vyžadujúca veľa trpezlivosti) • zastar. tovarich (nádennícka práca) • úloha (školská práca): písať si úlohu • zaneprázdnenie: zaneprázdnenie mu nedovoľuje prísť • kniž. trud • subšt. makačka

2. telesná al. duševná činnosť ako zdroj zárobku • robota: hľadať prácu, robotu • zamestnanie (pravidelná práca za mzdu, za plat): zmeniť zamestnanie • povolanie (trvalá činnosť, na ktorú sa človek pripravil učením al. štúdiom a ktorú obyč. vykonáva za plat): má zaujímavé povolanie • služba: vstúpiť do služby • existencia (práca al. spôsob získavania životných potrieb): mať zaistenú existenciu • živobytie: nájsť si živobytie • hovor. chlieb: prísť o chlieb • hovor. expr. džob: má dobrý džob

3. telesná al. duševná činnosť zameraná na dosiahnutie niečoho, vyrobenie niečoho • robota: poľné práce, roboty; práca, robota postupuje pomaly • zadanie: dostať zadanie

4. veľké vypätie telesných a duševných síl na vykonanie, prekonanie niečoho • robota: stálo ma to veľa práce, roboty • úsilie • snaha: dosiahol to iba nadľudským úsilím, nadľudskou snahou • námaha: námaha sa vyplatila • pričinenie • usilovanie: bez vlastného pričinenia nič nezískaš • kniž. snaženie • subšt. makačka

5. vec, na ktorej sa pracuje; výsledok pracovného procesu • hovor. robota: ručná práca, robota; umelecká práca, robota • dielo: vedecké dielo • výtvor: literárny výtvor • kniž. útvor

p. aj dielo

6. p. činnosť 1, 2, chod 2

pražiť 1. tepelne upravovať v rozpálenom tuku, al. nasucho • smažiť: pražiť, smažiť vajíčka; rybu praží, smaží iba na oleji; v rúre praží mandle • škvariť: škvarky sa škvaria na panvici • vyprážať • vysmážať (obalenú surovinu pripravovať pražením): vyprážať, vysmážať mäso, karfiol, syr • piecť (pripravovať jedlo pôsobením vysokej teploty s uvoľňovaním vlastného tuku): pečie hosťom klobásu • oprážať • osmážať • opekať (krátko al. iba na povrchu pražiť): opeká, opráža si na masti chlieb; opekať na ohni slaninku • páliť (cukor): páli cukor na karamel • pripekať (vysokým teplom dokončovať úpravu jedla, obyč. na povrchu): pripekať v rúre rezance

2. hovor. vydávať prudké teplo; prudkým teplom, prudkou žiarou pôsobiť na niekoho, niečo • smažiť • páliť: slnko praží, smaží do oblokov; kachle neznesiteľne pália; neos. vonku praží, páli • expr.: piecť • opekať: slnko pečie, opeká • hriať (vydávať teplo): slnečné lúče hrejú • pripekať (silno hriať; o slnku): už dávno tak nepripekalo ako dnes • hovor. pripaľovať (o slnku): vonku pripaľuje • expr. škvariť (nepríjemne): otvorené ohnisko nás škvarí • hovor. opaľovať (o slnku; spôsobovať zhnednutie pokožky): dnes to dobre opaľuje

predsieň vstupná miestnosť do bytu al. do inej miestnosti • predizba: tmavá predsieň, predizba • pitvor (predsieň v dedinskom dome staršieho typu) • pitvorec (menší pitvor) • chodba (predsieň pozdĺžneho tvaru) • hala (väčšia, obyč. obytná predsieň): byt s halou • foyer (väčšia predsieň v divadle al. iných verejných budovách)

prenikavý 1. prudko, ostro pôsobiaci na telo, na zmysly (obyč. veľkou intenzitou): pociťovať prenikavý chlad • ostrý • tuhý • zaliezavý (o zime, mraze, chlade a pod.) • silný • výrazný: omráčila ju prenikavá, silná, výrazná vôňa ľalií; ozval sa silným, výrazným hlasom • pálčivý • zried. pálivý (o bolesti) • piskľavý • pískavý • hvízdavý • piskotavý (prenikavý ako piskot; o zvuku) • jačavý (nepríjemne vysoký; o zvuku, hlase) • ohlušujúci (nadmieru hlasný, silný; o zvuku) • krikľavý (o hlase)

2. ktorý prenikavo, ostro pozoruje (o pohľade, očiach) • jastrivý • sliedivý: jastrivý, sliedivý pohľad • pren.: pichľavý • bodavý: pichľavé, bodavé oči; uhrančivý

3. p. veľký 1 4. p. bystrý 2

presýpací odmeriavajúci čas presýpaním piesku (o hodinách) • pieskový • piesočný: presýpacie, pieskové, piesočné hodiny

priateliť sa byť v priateľskom vzťahu • kamarátiť sa: chlapci sa priatelia, kamarátia od detstva • expr.: bratať sa • zried. bratiť sa (obyč. o skupinách ľudí): znepriatelené tábory sa začali bratať • hovor. expr., obyč. pejor.: priateľkovať sa • bratkovať sa • bračekovať sa (dôverne sa priateliť obyč. s istým zámerom): priateľkujú sa, bračekujú sa s pánom ministrom • hovor. expr.: rodinkovať sa • rodinkáriť sa (udržiavať priateľské, rodinné styky): od tej chvíle sa začali rodinkovať; rodinkárenie v politických kruhoch • expr., obyč. pejor. piecť • hovor., obyč. pejor. paktovať (uzatvárať priateľstvo s cieľom spolupráce; uzatvárať spojenie obyč. proti niekomu; byť v ľúbostnom vzťahu): najnovšie paktuje s podnikateľskými vrstvami; rozchýrilo sa, že spolu paktujú, pečú • expr. ráčiť sa: susedky sa veľmi ráčia • hovor., obyč. pejor.: kmotriť sa • kmotríčkovať sa • zried. sestriť sa (spolčovať sa v rodinných al. výhodných zväzkoch) • subšt. kamošiť sa • pejor. zastaráv. súdruženkovať sa (priateliť sa na základe príslušnosti ku komunistickej strane)

priekopnícky ktorý prebojúva, prináša niečo nové; svedčiaci o tom • avantgardný • avantgardistický: priekopnícke, avantgardné umelecké smery • novátorský • často pejor. novotársky • kniž. pioniersky: novátorské metódy, pioniersky čin • prvý (v poradí) • kniž. prvolezecký: prvý experiment • pokrokový • progresívny • revolučný (znamenajúci pokrok, napredovanie): pokrokové, progresívne, revolučné myšlienky, názory • objavný (znamenajúci objav): objavná vedecká práca

p. aj nový 2

priekopník kto presadzuje nové myšlienky • kniž. pionier: priekopník, pionier dobýjania južného pólu • avantgardista (najmä v umení): avantgardista nového smeru v hudbe • novátor (najmä v pracovnej oblasti) • revolucionár: literárny revolucionár • kniž. predbojovník • často pejor. novotár (kto zavádza novoty, prípadne aj nepotrebné)

príživník 1. pejor. človek žijúci na úkor iných ľudí • pejor. parazit • cudzopasník: príživník, parazit, cudzopasník spoločnosti • hovor. asociál • expr. trúd • pejor.: pijavica • hnida • darmojed • darmožráč • darmožrút • hovor. pejor. vyžierač

2. p. cudzopasník 2

prvý 1. ktorý je na začiatku určitého poradia • víťazný: prvé, víťazné družstvo; prvý, víťazný festivalový film; prvorodený (o prvom dieťati)

2. ktorý bol v časovom slede najskôr (op. posledný) • začiatočný • počiatočný • prvotný: prvé, začiatočné štádium choroby; prvý, začiatočný, počiatočný neúspech; prvotný dojem; prvotná radosť pominula • pôvodný • najstarší • originálny: pôvodní obyvatelia; najstarší kresťania; prvá, pôvodná, originálna tlač • kniž. pioniersky • priekopnícky: pioniersky, priekopnícky čin • debutantský (ktorý je debutom al. ktorý súvisí s debutantom): debutantské predstavenie • premiérový (majúci premiéru): premiérové premietanie filmu

3. p. popredný, významný 1 4. p. hlavný 1, prvoradý 5. p. prvotriedny

reštaurácia¹ pohostinský podnik, v ktorom sa podáva strava • jedáleň (podnik na spoločné stravovanie): reštaurácia, jedáleň 1. cenovej skupiny; diétna reštaurácia, jedáleň • stravovňa: chodiť na obedy do stravovne • pohostinstvo (reštaurácia nižšej triedy): staničné pohostinstvo • zastar. reštaurant • hostinec • hovor. al. expr. krčma (jednoduchší podnik na stravovanie) • motorest (reštaurácia s parkovaním a ošetrovaním motorových vozidiel) • koliba • čárda (pohostinský podnik s folklórnymi prvkami, špecialitami a pod.) • gril (špeciálna reštaurácia s grilovanými jedlami) • bufet • bar • bistro • snackbar (pohostinský podnik s rýchlym občerstvením) • vináreň (pohostinský podnik, v ktorom sa podáva najmä víno) • piváreň (pohostinský podnik, v ktorom sa podáva najmä pivo) • hovor. kantína (podnik s rýchlym občerstvením najmä v závode, v kasárňach a pod.)

p. aj hostinec, jedáleň

rezať 1. ostrým nástrojom rozdeľovať na časti • krájať • rozrezávať • rozkrajovať: rezal, krájal syr; rozrezávala rožky na polovice • odrezávať • odkrajovať • ukrajovať (kúsok z niečoho): odrezávala plátky slaniny • krúžľať (krájať na kolieska): krúžľať zeleninu • hovor. expr. fakliť: nedbalo faklil salámu • expr.: pidlikať • pidlikovať • pihlikať • pižlikať • midlikovať • rezikať • rezíkať (zle al. pomaly): pidlikal, rezíkal drevo nožíkom

2. vnikať do povrchu • zarezávať sa • zarývať sa: opasok ju reže v páse; povraz sa mu zarýva do kože • vrezávať sa • vrývať sa (do niečoho) • párať: ostne im párali kožu

3. hovor. nepríjemne pôsobiť na zmysly • dráždiť: svetlo reže, dráždi oči • hovor. párať: páralo ju v ušiach, v hrdle • expr. zarezávať sa: hluk sa zarezával do uší

4. p. biť 2

robiť 1. vykonávať istú prácu, obyč. telesnú • pracovať (častejšie duševne): robí, pracuje s radosťou; vedecky pracovať • byť zamestnaný • mať zamestnanie (vykonávať prácu ako zamestnanie): je zamestnaný v akciovej spoločnosti • hovor. expr. zarezávať (robiť niečo naplno): zarezával na stavbe • expr.: drieť • drhnúť • hrdlačiť • moriť sa • mordovať sa • lopotiť • lopotiť sa • chlopotiť sa • klopotiť sa • mozoliť • otročiť • nádenníčiť • plahočiť sa • hrdlovať • hlušiť • robotiť • robotovať (ťažko, namáhavo robiť) • hovor. expr.: koňovať • potiť sa • šťaviť sa (ťažko pracovať): koňoval, potil sa, šťavil sa v bani dvadsať rokov • hovor. expr. ťahať (pracovať za niekoho) • zastar. zrábať • subšt.: makať • fachať • hovor. porábať • expr.: robkať • šemotiť (robiť drobné práce): Čože porábate?; čosi robkal, šemotil v dielni • šuchtať sa • ťahať sa • expr.: smoliť • potiť (pomaly, namáhavo robiť): šuchtal sa s úlohami; potil referát • expr.: lepiť • látať • vyrábať • dávať dokopy • pejor. zliepať (neobratne al. povrchne robiť): lepil, vyrábal články; zliepal správu • expr.: sekať • súkať (rýchlo a povrchne): súkal verš za veršom • babrať sa • expr.: piplať sa • šiplať sa • prplať sa • paprať sa (nešikovne, zdĺhavo robiť): trochu sa babral, prplal v drevárni • pejor. kašľať sa • niž. hovor.: ondiať sa • ondieť sa • vulg. srať sa (veľmi pomaly robiť)

2. zaoberať sa istou činnosťou • konať • vykonávať: skúšky robil na výbornú; konal, vykonával svoju povinnosť • arch. činiť: činil dobré skutky • podnikať (aktívne organizovať): podnikal výlety, návštevy divadiel • uskutočňovať • realizovať (robiť skutkom): uskutočňuje, čo má v pláne

3. pripravovať z materiálu • zhotovovať: robil, zhotovoval nový model stroja • zostrojovať • konštruovať (pomocou stroja): v továrni zostrojovali zložité súčiastky • produkovať • vyrábať • dorábať (robiť vo veľkom množstve): v Modre robia, dorábajú dobré víno • montovať (robiť z častí celok) • hovor.: majstrovať • muštrovať • porábať (obyč. ručne): majstroval police • tvoriť • utvárať (zaoberať sa niečím v myšlienkach): tvorila si nereálne plány

4. byť príčinou niečoho • spôsobovať • zapríčiňovať: robíš mi radosť; svojím správaním zapríčiňuje veľa škody

5. hovor. (o cene) dosahovať istú mieru • rovnať sa: Koľko robí účet?; náklady sa rovnajú miliónom • kniž. činiť: výdavky činia tisíc korún

6. p. pokračovať 1

rukopis spôsob písania charakteristický pre istú osobu; to, čo napísala istá osoba • písmo: úhľadný rukopis, nečitateľné písmo • ruka (charakteristický rukopis i jeho obsah): podľa ťahov poznal matkinu ruku • kniž. manuskript

schránka predmet v podobe škatule, do ktorého sa niečo ukladá al. odkladá: poštová schránka • skrinka: vybrať cennosti zo skrinky • kazeta (obyč. ozdobná schránka): kazeta na cigarety • šperkovnica • šperkovnička (schránka na šperky) • tuba (rúrkovitá schránka): diplom uložený v tube • truhlica: truhlica diamantov • urna (schránka s popolom mŕtveho) • hovor. zastaráv. buksa • hovor. dóza: nasypať niečo do dózy • niž. hovor.: piksľa • piksňa: piksľa, piksňa na cukor

skladať 1. dávať dolu • snímať: skladá, sníma pomaly klobúk z hlavy • zhadzovať (hodením dávať dolu): zhadzuje z chrbta batoh; zhadzujú, skladajú z voza náklad

2. dávať dohromady • spájať: skladá, spája ruky k modlitbe, k prosbe • zostavovať • montovať (niečo nehotové al. pokazené, rozložené): skladá, zostavuje krížovku; montuje stroj • hovor. majstrovať (ručne zhotovovať): Čo majstruješ?

3. dávať do záhybov • prekladať: skladá vreckovku; skladá, prekladá papier do štvorca • riasiť • zberať • zberkať: riasiť sukňu; zber(k)á látku do drobných záhybov • hovor. zastar. rancovať • faldovať • typ. slang. falcovať (skladať tlačové hárky do strán)

4. dávať vznik umeleckému dielu, najmä hudobnému al. slovesnému • tvoriť • písať: skladá, tvorí, píše novú operu, báseň • komponovať (najmä hudobné dielo): komponuje symfóniu • zostavovať (obyč. z hotových častí robiť celok): zostavuje program na večer

5. vykonávať isté úkony • robiť • konať • činiť: vojaci skladajú prísahu; študent skladá, robí skúšky; konať, činiť sľub

6. porov. vzdať sa 7. porov. odložiť 2

skúška 1. zisťovanie, overovanie kvality, vlastnosti, primeranosti niečoho • zastaráv. próba: ísť ku krajčírke na skúšku, próbu šiat • test (skúška na zistenie hodnôt, vlastností): mikrobiologický test

2. kontrola a hodnotenie vedomostí, obyč. v škole: podrobiť sa skúške • test (skúška na zistenie vedomostí, schopností): písať test z matematiky • maturita • matúra (záverečná skúška na strednej škole): byť pred maturitou • hovor. písomka (písomná skúška) • hovor. štátnica (štátna skúška): urobiť štátnicu • hovor. prijímačky (prijímacie skúšky) • zastar. exámen (záverečná skúška na konci školského roka): zložiť exámen

3. prípravné predvedenie dramatického, hudobného a pod. diela: koncertná skúška • hovor. generálka (generálna skúška): verejná generálka

4. p. trápenie 5. p. pokus

sliepka druh hydiny chovaný pre vajcia a na mäso • kura: jarabatá sliepka, kura; zarezať sliepku, kuru • expr. al. det.: pipka • cipka

spev 1. hudobný prejav realizovaný ľudským hlasom; melodické zvuky vydávané vtákmi: dievčenský spev; spev slávika • poet. spevot (Hviezdoslav) • melódia: počúvať vtáčie melódie • pieseň • pesnička (krátka hudobná skladba s textom): vianočné piesne, pesničky, spevy • pejor.: bľakot • bľak (falošný, nepríjemný spev)

2. básnický útvar, časť rozsiahlejšej epickej skladby • pieseň: spevy Jána Botta

spis 1. písomný záznam niečoho • písomnosť: hŕba spisov; vybavovať spisy, písomnosti • listina (oficiálny, úradný spis): poverovacia listina, výplatná listina • akty, star. aktá (úradné spisy) • traktát (stredoveký vedecký spis): náboženský traktát • prameň • doklad: historické pramene, doklady

2. p. dielo

spisovateľ slovesný umelec píšuci obyč. prozaické diela: popredný svetový spisovateľ • literát (pracovník zaoberajúci sa písaním literárnych diel, literárnou kritikou a pod.) • hovor. pejor. škrabák (spisovateľ nízkej úrovne) • pejor.: perohryz • pisár • pejor. zastar. škriblér (Vajanský) • expr. čarbák

spolčovať sa kniž. dávať sa dovedna, spájať sa obyč. s tajným zámerom al. proti niekomu, niečomu • hovor. pejor. paktovať: spolčuje sa, paktuje s protivníkmi • expr., obyč. pejor. piecť: pečú s mojím protivníkom • expr.: spriahať sa • spriadať sa: všetci sa spriahali proti nám; so všelikým sa spriada • pejor. spantávať sa (o vzťahu muža a ženy) • hovor.: švagrovať sa • rodinkáriť sa • rodinkovať sa (uzatvárať priateľstvá so zištnými cieľmi) • hovor.: bratkovať sa • bračekovať sa • bratičkovať sa (obyč. podkladať sa v priateľskom vzťahu): bratičkuje sa s pánmi • hovor., obyč. pejor.: kmotriť sa • kmotríčkovať sa: už sa znova kmotríčkujú • združovať sa • zhromažďovať sa • dávať sa dokopy • dávať sa dovedna • dávať sa dohromady (bez pejor. príznaku)

spomienkový ktorý je spomienkou, pamiatkou na niekoho, na niečo • pamiatkový • suvenírový: spomienkové, pamiatkové, suvenírové predmety, darčeky • pamätný (slúžiaci na vyvolanie spomienky, pripamätanie niečoho): pamätné mince, odznaky • pietny: pietny akt • nespráv. upomienkový

stĺp 1. voľne stojaca vyššia hrubšia tyč, obyč. upevnená v zemi: telefónny, telegrafný stĺp; hrada podopretá stĺpom; morový stĺp (pamätník obetí moru) • stožiar (vysoký stĺp al. konštrukcia stĺpov na upevnenie niečoho): lodný stožiar, stožiar elektrického vedenia • sťažeň (stĺp na pripevnenie lodných plachiet, vlajok a pod.): vytiahnuť zástavu na stožiar • obelisk (vysoký štíhly hranol zakončený v tvare pyramídy): víťazný obelisk • hovor. kandeláber (stĺp na pouličné lampy, zástavy a pod.) • stav. pylón (ozdobný stĺp tvaru zrezaného ihlana)

2. nosný prvok stavebnej konštrukcie: chrámové stĺpy • pilier (stĺpová opora stavebnej konštrukcie): betónový pilier • stav. pilóta (stĺp vpravený do zeme): mostné pilóty

3. p. opora 2

strčiť 1. sunutím vložiť niečo niekam • vstrčiť • vopchať: (v)strčiť, vopchať palicu do diery; papier si (v)strčil, vopchal do vrecka • zastrčiť • zasunúť • zastoknúť (úplne al. za niečo): (za)strčí, zasunie si ruky do vrecák; zastrčí tašku pod stôl; zastokne si kvet za pás • hovor. zastrknúť • expr.: šupnúť • šuchnúť • všuchnúť (rýchlo): šupla, (v)šuchla mu lístok do vrecka • vtlačiť • vtisnúť: vtlačiť, vtisnúť niekomu peniaz do dlane • podstrčiť (strčiť pod niekoho, pod niečo): podstrčiť pod dieťa plienku • postrkať (viac vecí, osôb na viaceré miesta): postrká do zásuvky všetky spisy • popchať • nastrkať • napchať (strčiť niekam väčšie množstvo niečoho): popchal, nastrkal všetko do batoha

p. aj vopchať

2. prudkým pohybom, nárazom niečo, niekoho zasiahnuť, do niečoho sa oprieť: strčil do mňa drúkom • expr. štuchnúť • štúriť (prstom, lakťom a pod.): od zlosti štuchol dieťa do chrbta; štúril ho palicou • pichnúť (niečím zahroteným) • drgnúť • expr.: dlbnúť • drcnúť • trcnúť • trknúť • bucnúť (menej intenzívne): úmyselne drgol, drcol do ženy stojacej vedľa; drgni, trcni doňho, nech sa zobudí • expr. rypnúť: rypne do mňa, kde môže • expr.: džugnúť • ďugnúť • žďuchnúť • durknúť: džugnúť, ďugnúť do boka niekoho • sotiť (prudkým pohybom vychýliť z polohy): sotila ho zo schodov • nár. desnúť (Kálal) • zavadiť (náhodou a obyč. jemne): zavadil o nábytok • zakopnúť (náhodou nohou strčiť do niečoho)

strkať 1. vsúvaním, tlakom vkladať niečo niekam • zastrkovať • zasúvať • zasunovať • vsúvať: strkať, zastrkovať kľúč do dierky; strká, zasúva si pierko za klobúk; zasúvať, vsúvať meč do pošvy • pchať: Nepchaj ruky do stroja! • vtláčať • vtískať • tískať • tiskať • tisnúť • tlačiť: vtláča, vtíska tvár do vankúša; tíska, tisne chlapcovi do rúk peniaz; tisnúť, tlačiť do fajky tabak • vnucovať (násilím nútiť prijať): vnucuje dieťaťu pohár teplého mlieka • expr. pichať: pichá chlapcovi do rúk pero

2. prudkým pohybom al. nejakým (obyč. zahroteným) predmetom vrážať do niekoho, zasahovať niekoho, narážať na niekoho • expr.: strcať • strckať • štuchať • bodať: baran nás strká, strcká rohmi; strkať, štuchať suseda do rebier • drgať • expr.: džugať • ďugať • dlbať • durkať • drcať • žďobať • žďuchať: drgali do nás, aby sme sa ponáhľali; chlapci sa cez hodinu jednostaj džugali, durkali, žďuchali • nár.: štopať • kynkať: deti jeden druhého štopali; voly sa kynkali rohmi • expr.: ďobať • ďubať (niečím ostrým): ďobe, ďube doň paličkou, aby ustúpil • socať • sácať (prudko posúvať z miesta al. vychyľovať z polohy): v hneve socia, sáče syna na dvor • zried. posacovať (slabo strkať): posacovať vozík k dverám • postrkávať • postrkovať • poštuchávať (chvíľami, občas strkať, štuchať, sácať)

strúhať 1. rozdrobovať rezaním al. trením o drsný povrch (obyč. na strúhadle): strúhať chren, mrkvu • hovor. rajbať: rajbať suchú žemľu • krúžľať (strúhať na kolieska): krúžľa zemiaky

2. orezávať na povrchu • ostruhávať • zastruhávať: strúhať, zastruhávať kriedu; nožom ostruháva kolík • ostriť (robiť ostrejším, ostrým pomocou strúhania): ostrí si, strúha si ceruzu

3. zhotovovať rezaním po povrchu (obyč. pomocou noža) • vyrezávať: vyrezáva píšťalku z vŕby; strúhať, vyrezávať hračky • expr.: stružlikať • stružlikovať • pidlikať • pidlikovať: stružliká, pidliká nožíkom drievko

súložiť mať s niekým intímny telesný styk, konať súlož • zjemn. milovať sa • trocha zjemn.: stýkať sa (pohlavne) • mať styk • mať pomer • expr.: spať • spúšťať sa (s niekým) • dávať • hovor.: sexovať sa • líhať (s niekým) • ondieť • ondiať • hrub.: váľať sa • pelešiť sa (s niekým) • zastar. obcovať (s niekým) • kniž. smilniť • cudzoložiť (súložiť mimo manželstva) • vulg.: trtkať • kefovať • mrdať • džubať • drbať • pichať • šústať

škatuľa 1. obal pevného tvaru: papierová, drevená, lepenková škatuľa • hovor. dóza: nasypať cukor do dózy • niž. hovor. piksľa • piksňa (obyč. plechová škatuľa s vrchnákom): piksľa s ryžou • subšt. krabica

2. p. dom 1

štípať 1. bodaním do tela, cicaním krvi spôsobovať bolesť (o hmyze): muchy, komáre štípu • pichať • bodať: rozzúrené osy nás pichajú, bodajú • hrýzť • hovor. žrať: blchy, vši ho hryzú, žerú • expr.: poštipkávať • poštipkovať • poštipovať (chvíľami, opakovane štípať)

2. spôsobovať pálčivú bolesť • páliť: ostrá paprika ho štípe, páli na jazyku • expr.: poštipkávať • poštipkovať • poštipovať (chvíľami, opakovane štípať)

3. pociťovať pálčivú bolesť • páliť • bolieť • pichať: pery ma štípu, pália od mrazu; oči ma bolia, štípu, pália od cibule, pichajú od ostrého svetla • špieť (bolestivo svrbieť): rana špie • nár. štichať

štipľavý 1. vyvolávajúci pocit štípania, pálenia, prenikavej bolesti • bodavý: štipľavý, bodavý hmyz; štipľavý, bodavý mráz • korenistý • korenitý: koreni(s)tá chuť • rezavý • pálčivý • pálivý: rezavý vietor; pálčivá, pálivá bolesť • tuhý • ostrý (ktorý pôsobí veľmi intenzívne, najmä na chuťové zmysly): tuhý, ostrý dym štípe oči; štipľavá, tuhá, ostrá paprika, cibuľa • korenený • pikantný (štipľavý v chuťovej zložke): korenené, pikantné jedlá

2. p. ironický, posmešný, ostrý 5, 9

šúchať, šuchať 1. pritískaním o niečo pohybovať niečím • trieť: šúchať, trieť si sluchy alpou • expr.: brhliť • drhliť • škohliť: brhliť si oči; drhlí, škohlí zábradlie kefou • drhnúť (niečím ostrým): šuchá, drhne dlážku ryžiakom • mädliť • mydliť • kniž. mäť (o rukách): mädlí si dlane, mäl si ruky • expr.: pošuchávať • pošuchovať (chvíľami jemne šuchať): pošucháva dieťa po brušku

2. pomaly po niečom posúvať za sebou a obyč. robiť pritom šuchot • šuchotať • expr. šuchtať: šúcha, šuch(o)ce nohami, papučami • ťahať • vliecť (po zemi): ťahá, vlečie za sebou prestieradlo

3. posúvaním (guliek, gombíkov) po niečom triafať cieľ • šúľať • pigať: chlapci šúchali, šúľali guľky

tabletka prípravok zlisovaný obyč. do plochého tvaru • odb. tableta: dve tablet(k)y acylpyrínu, tuhý lieh v tabletkách • pilulka • zried. pilula: pilulky proti bolesti • fam.: pastila • pastilka (liečivý prípravok tvaru kotúčika, kocky a pod.): pastilky proti kašľu • prášok (liek v podobe tabliet): prášky na spanie • zastar. prach (Jégé)

tenký 1. ktorý má malú hrúbku (op. hrubý): tenká knižka, tenká doska • úzky (op. široký): úzka štrbina • nitkovitý • niťovitý (tenký ako niť): nitkovitý vlas, niťovité rezance • slabý (tenký a málo pevný, silný): ľad je slabý; krátky rukáv odkryl jej slabé, tenké rúčky • štíhly • chudý: štíhle, chudé nohy; štíhly, chudý krk • jemný • ľahký (obyč. o látke, tkanine): jemný, ľahký mušelín • expr.: tenučký • tenušký • tenunký • tenulinký • pretenký • pretenučký (veľmi tenký) • pritenký (príliš tenký)

2. expr. (o človeku) ktorého postava má v obvode malé rozmery, ktorý nie je tučný • chudý • štíhly (op. tučný, tlstý): tenké, chudé dievča; v páse je tenká, štíhla • vytiahnutý (ktorý prudko vyrástol; vysoký a úzky): vytiahnutý chlapec • útly • šťúply (tenký a drobný; op. robustný): útla, šťúpla postava • expr.: tenučký • tenušký • tenunký • tenulinký • pretenučký (veľmi tenký) • expr.: šťúplučký • šťúplušký (veľmi šťúply) • pritenký (príliš tenký)

3. ktorý znie vysoko a obyčajne nie je veľmi silný (o zvuku; op. hrubý) • vysoký (op. hlboký): zaznel tenký, vysoký tón píšťalky; slabý, jemný, ševelivý (tenký a málo zvučný, nevýrazný): ozvala sa slabým, jemným, ševelivým hláskom • pípavý • piskľavý: pípavý, piskľavý zvuk • expr.: tenučký • tenušký • tenunký • tenulinký • pretenučký (veľmi tenký)

4. p. slabý 2, 3, biedny 2

ticho¹ 1. nevydávajúc al. nespôsobujúc nijaký zvuk; vydávajúc al. spôsobujúc veľmi slabý zvuk (op. hlasno) • potichu: ticho, potichu sa zakrádal po chodbe; ticho, potichu sa rozprávali až do polnoci • nečujne • nehlučne • bezhlučne • bezhrmotne: nečujne, nehlučne sa priblížil ku skupinke; motor beží bezhlučne, bezhrmotne • bezhlasne • bezzvučne • nehlasne • nezvučne: auto išlo dolu kopcom bezhlasne, bezzvučne s vypnutým motorom; nehlasne, nezvučne pohybovala perami • nepočuteľne: lietadlo nepočuteľne preletelo v obrovskej výške • šeptom • šepkom • pošepky • hovor. pošušky (o rozprávaní): šeptom, pošepky jej čosi vravel • tlmene • pridusene: tlmene, pridusene na nás zavolal • hud. piano • expr.: tíško • tichučko • tichunko • tichulinko • potichučky • potichunky • potíšku • nár. potíšky: tíško, tichučko zavrel dvere; tichunko, potichučky vyjsť z miestnosti • zastar.: neslyšne • neslyšateľne • nespráv. sticha

2. nič nehovoriac, nepovediac ani slovo • potichu • bez slova: ticho, potichu, bez slova sedeli až do rána • mlčky • mlčanlivo • zried. pomlčky: chvíľu mlčky, mlčanlivo stáli nad hrobom • nemo • mĺkvo • zamĺknuto • zmĺknuto: nemo, mĺkvo, zamĺknuto hľadel za odchádzajúcimi • expr.: tíško • tichučko • tichunko • tichulinko • potichučky • potichunky • expr. zried. čušky • nár. expr. čučky

3. bez prudkého pohybu • pokojne: ležal ticho, pokojne, ani sa nepohol • nerozbúrene: rieka nerozbúrene, ticho tiekla dolinou • expr.: tíško • tichučko • tichunko • tichulinko

4. výzva na pokoj, utíšenie niekoho al. niečoho • pokoj • pokojne: ticho, pokoj, pokojne, nič sa nedeje • čit • čt • pst: Ticho, čit, nechcem počuť ani slovo! • expr. ani muk • ani škrk • ani slovo: Ani muk, nech už nič nepočujem • hovor.: kuš • kušte (výzva psovi; trocha hrub. výzva ľuďom) • nespráv. kľud

tŕň 1. ostrý výrastok niektorých rastlín • pichliač: ruža má tŕne, pichliače • osteň

2. p. kolík

tŕnistý ktorý má tŕne, ostne • tŕnitý • tŕňový: tŕnistý, tŕnitý, tŕňový ker • pichľavý • ostnatý: pichľavý, ostnatý porast; pichľavý, ostnatý kvet

trocha² malé množstvo • expr. troška • málo: vystačiť s trochou, s troškou peňazí; pri troche, troške fantázie; uspokojiť sa s málom • kúsok: kúsok chleba • expr.: kúštik • kúsoček • kúštiček: pridávať po kúštikoch, kúsočkoch, kúštičkoch • štipka (množstvo zachytené medzi prstami): štipka soli • expr. štipec: štipec masla • expr. byľka: byľka šafránu • piaď: neustúpiť ani o piaď • expr.: kvapka • kvapôčka: vypiť aspoň kvapku mlieka • hŕstka: hŕstka ľudí • odrobinka: odrobinka citu • zrnko: zrnko nádeje • trocha expr. zblo: nebolo na tom ani zbla pravdy

trpaslík 1. rozprávková bytosť malého vzrastu • škriatok: lesný trpaslík, škriatok • piadimužík • rarášok: rarášok nosí peniaze • zmok • kniž. gnóm • expr. pikulík (Škultéty)

2. človek značne malej postavy • lilipután (človek mimoriadne malého vzrastu) • expr.: krpáň • zakrpatenec • expr., často pejor. piadimužík • pejor. škriatok

tučniak 1. vták žijúci v Antarktíde • pinguin

2. p. brucháč

tvoriť 1. sústavnou činnosťou dávať vznik niečomu • utvárať: dieťa tvorí, utvára nové slová; organizmus si tvorí, utvára odolnosť proti vírusu; tvoriť tón na husliach • vytvárať (najmä tvorivou umeleckou činnosťou): svoje najvýznamnejšie diela vytváral básnik začiatkom storočia; vo filme vytvára postavu otca • kniž. kreovať: kreovanie spolku • expr.: potiť • smoliť (tvoriť s veľkou námahou): potiť, smoliť verše • stvárňovať • zobrazovať (dávať umeleckú podobu): v románe stvárňuje, zobrazuje postavy z dedinského prostredia • komponovať • skladať (najmä hudobné dielo): komponuje, skladá populárne piesne, opery; obraz komponoval v tmavých farbách • písať: písať román, symfóniu • produkovať • pejor. fabrikovať (tvoriť umelecké diela, obyč. v množstve a na úkor kvality): produkovať romány, filmy • expr. súkať (tvoriť v množstve a obyč. nekvalitne): súka verše • zakladať • budovať • zriaďovať (tvoriť niečo od začiatku)

2. dávať priestorové ohraničenie • utvárať • vymedzovať • ohraničovať: reťaz hôr tvorí, utvára pôsobivé pozadie; dolinu ohraničujú, vymedzujú kopce z dvoch strán

3. p. predstavovať 1

úcta uznanie kvality, dôležitosti, dôstojnosti, serióznosti niekoho: úcta k starším ľuďom • vážnosť: získať na vážnosti • autorita (uznávaná vážnosť): autorita rodičov, učiteľov • rešpekt (úcta spojená so strachom): svojím správaním vzbudzuje rešpekt • pieta (zbožná úcta): spomínať na niekoho s pietou • česť • pocta (prejav, výraz úcty): vzdať niekomu česť, prijať niekoho so všetkými poctami • hold (veľký prejav úcty): prijímať hold • kniž. al. expr. honor: báť sa o svoj honor • zastar. uváženie (Vajanský)

udrieť 1. úderom, nárazom zasiahnuť človeka al. iného živého tvora • uderiť: ustúp, lebo ťa udriem, uderím (po chrbte) • buchnúť • búšiť • bachnúť: Buchni ho, bachni ho do chrbta! • expr.: trepnúť • tresnúť • tresknúť • capnúť • capiť: neposlušné dieťa trepla, tres(k)la, capla po zadku • klepnúť • klopnúť (obyč. kladivom al. podobným nástrojom): klepnem kapra po hlave • expr.: čapnúť • čapiť • ťapnúť • bacnúť • pacnúť (s menšou intenzitou): dieťa čaplo, ťaplo, baclo, paclo psíka • expr.: rachnúť • rafnúť • švacnúť • chňapnúť • chlopnúť (silným úderom): v zúrivosti ho rachol, rafol drúkom; najedovaný ho švacol, chňapol, kde zasiahol; chlopol ma po hlave • hovor. expr.: praštiť • chmeliť • pleštiť • treštiť • expr. zried. prasknúť (prudko): praštím ťa po hlave, cez ústa • švihnúť • šľahnúť • šibnúť (niečím pružným, ohybným): švihne, šľahne koňa bičom; šibne chlapca prútom • česnúť (prudko udrieť; obyč. o haluzi): haluz ho česla cez oči • kniž. mrsknúť: mrskne ho korbáčom • plesnúť • plesknúť • pľasnúť (obyč. dlaňami): v dobrej nálade ma plesne, pľasne po líci • expr.: zaťať • seknúť • reznúť • rubnúť (niečím ostrým): dva razy ho sekol, rezol, rubol linonárom pod rebrá • expr. hlobnúť: podgurážený hlobne mládenca po pleci • dať zaucho • expr.: facnúť • fľasnúť • fľasknúť • fľusnúť • fľusknúť (rukou udrieť po tvári): len sa opováž, dám ti zaucho, facnem ťa; v opitosti fľas(k)ol ženu po ústach • expr.: streliť • struhnúť • vylepiť • hovor. expr.: zasoliť • vysoliť • prisoliť (dať úder rukou niekomu): Takú ti strelím, vylepím! Zasoľ mu jednu!, ešte mu jednu prisolím • expr. priložiť: jednu mu priložil • expr.: drgnúť • ďugnúť • durknúť • hrknúť • zried. lapsnúť (koho): poriadne ho drgol, džugol päsťou do nosa; durkla, hrkla ma do chrbta • expr.: druzgnúť • luznúť • liznúť • lupnúť • lopnúť • hovor. expr. drisnúť (komu): druzgla, luzla, lizla mi zaucho; lupnem, drisnem mu zopár, že sa nespamätá • hovor. expr.: fuknúť • šuchnúť • šupnúť • pifnúť • flingnúť • flinknúť (nečakane, rýchlo): naraz mu zozadu jednu fukla, šuchla, šupla, pifla • nár. klknúť (Chrobák) • hrub. kydnúť: kydni mu lopatou, nech je ticho • expr.: zavaliť • zaraziť (prudko): zavalil ho po papuli • expr.: ovaliť • orútiť • omráčiť • ochmeliť • obúšiť • olomáziť • ohlušiť (ťažkým predmetom): ovalili, orútili, omráčili, olomázili ho drúkom; obúšiť, ohlušiť niekoho obuškom • expr.: ohlôniť • opáliť: ohlôniť palicou, opáliť bakuľou niekoho • expr.: pretiahnuť • obtiahnuť (za trest, z pomsty a pod.): však ho ja pretiahnem korbáčom; obtiahol syna remeňom • fraz. uštedriť buchnát/zaucho

2. p. buchnúť 1 3. p. napadnúť 2 4. p. nahromadiť sa 5. p. nastať

úradník osoba zastávajúca al. vykonávajúca úrad: colný úradník, súkromný úradník • hovor. pejor. škrabák • pejor. perohryz • pisár (v minulosti nižší správny úradník): súdny pisár

vináreň pohostinský podnik, kde sa podáva najmä víno: sedieť vo vinárni • viecha (vináreň s predajom vína z vlastnej úrody): bratislavské viechy • pivnica (vináreň v miestnosti pod zemou): vínna pivnica

volať sa mať meno • nazývať sa • kniž.: menovať sa • zvať sa: Ako sa voláš?; dedina sa nazýva, menuje Očová • hovor. zastar. písať sa • fraz. niesť meno po niekom/niečom

vraziť 1. nárazom, silou spôsobiť, aby niečo vniklo do niečoho • zaraziť: vrazil, zarazil kôl do zeme • vbodnúť • vpichnúť • pichnúť (o niečom ostrom): vbodol klin do dreva • votknúť • kniž. vtasiť • zried. vpárať: vtasil jej nôž do srdca • vbiť • vtĺcť • zatĺcť, (viacerými údermi): vtĺkol stĺpik do hliny • povrážať • povtĺkať • pozarážať (postupne)

2. prudko vsunúť • vstrčiť • strčiť • zatknúť: vrazil, strčil zátku do fľaše

3. p. vylepiť 2 4. p. vojsť 1 5. porov. vkladať 3

vrieskavý ktorý veľmi hlasno, prenikavo a ostro znie; ktorý vydáva ostré nepríjemné zvuky • vreskľavý • vrešťavý: vrieskavý, vreskľavý hlas; vrieskavé, vrešťavé opice • škrekľavý • škriekavý • škrekotavý: ozvali sa škrekľavé, škriekavé, škrekotavé výkriky; škrekľavé, škrekotavé vtáky • jačavý • piskľavý (o zvuku, ktorý je prenikavý a vysoký; ktorý vydáva také zvuky): jačavý, piskľavý krik detí; jačavé čajky, piskľavé kurča • krákavý (o vrane; pren. pejor. o ľudskom hlase): krákavé hlasy havranov; starena mala krákavý hlas

p. aj škrekľavý

vulgárny 1. nevhodný z hľadiska morálky al. spoločenskej konvencie • hrubý • neslušný • neprístojný: vulgárny, hrubý vtip; neslušné, neprístojné správanie • ordinárny: mať ordinárne spôsoby • dvojzmyselný (obsahujúci narážku na spoločensky nevhodný význam): dvojzmyselné reči • surový • grobiansky: surové, grobianske žarty • mrzký • škaredý: mrzké, škaredé slová • obscénny • oplzlý • necudný (vulgárny v oblasti sexuality): obscénny, oplzlý výjav, necudný chlap • drsný: drsný človek • expr.: šmykľavý • klzký: šmykľavé, klzké výrazy • ostrý • pikantný • hovor. šťavnatý • hovor. expr. mastný: rozprávať ostré, pikantné, šťavnaté, mastné historky • pejor. svinský: svinské vtipy • subšt.: hovadský • hovädský

2. ktorý nezahŕňa všetky aspekty • vulgarizujúci: vulgárny, vulgarizujúci prístup k dejinám • povrchný • plytký (ktorý nejde k podstate): povrchný, plytký pohľad na vec • zjednodušený: zjednodušené zobrazenie života • skreslený • sploštený (zachytený odlišne od skutočnosti): vyvodiť skreslené, sploštené závery

3. p. primitívny 2

výsmešný vyjadrujúci výsmech, iróniu • posmešný: výsmešné, posmešné reči • posmievačný • ironický • uštipačný • pichľavý • štipľavý: posmievačný postoj; mať ironické, uštipačné, pichľavé, štipľavé poznámky • satirický (vyjadrujúci ostrý výsmech): satirická rýmovačka • sarkastický (vyjadrujúci bezohľadný výsmech): sarkastická kritika • karikatúrny • karikaturistický (zveličujúci charakteristické črty niekoho al. niečoho s cieľom dosiahnuť komický al. satirický dojem): karikatúrny, karikaturistický prístup k udalostiam • parodický • kniž. persiflážny

vysoký 1. ktorý má veľkú výšku, ktorý má istý rozmer na výšku (op. nízky) • veľký (op. malý): vysoký, veľký chlapec • dlhý (op. krátky): má psa s vysokými, dlhými nohami • expr. vytiahnutý (nápadne vysoký): vytiahnuté dievčisko • poschodový (o stavbe; op. prízemný): poschodový dom • výškový (o stavbe): výšková budova • expr.: vysočizný • vysokánsky: vysočizný komín, vysokánske vrchy • poet. nebotyčný (veľmi vysoký): nebotyčné končiare • expr. prevysoký (nadmieru vysoký): prevysoké duby • privysoký (príliš vysoký): privysoký násyp • hovor. úctyhodný: úctyhodné stromisko

2. ktorý má veľkú hodnotu, mieru al. stupeň vlastnosti (op. nízky) • veľký (op. malý): vysoká, veľká teplota; zdediť vysokú, veľkú sumu peňazí • expr. kráľovský: kráľovský honorár • hovor.: pekný • krásny • slušný (presahujúci priemer): dostať peknú, krásnu peňažnú odmenu • expr. panský: panský plat • privysoký (príliš vysoký): privysoký štýl • expr. prevysoký: prevysoké dane (Mináč) • expr.: závratný • hriešny: závratné, hriešne ceny • dobrý (vyhovujúci z hľadiska požadovanej úrovne a pod.; op. zlý): vysoká, dobrá pracovná morálka • patriarchálny • matuzalemský • kniž.: požehnaný • ctihodný • úctyhodný (o veku): matuzalemský, požehnaný, ctihodný vek • nadpriemerný • nadnormálny: vysoká, nadpriemerná úroveň predstavenia • expr. šialený: šialená rýchlosť

p. aj veľký

3. (o zvuku) ktorý má veľký počet kmitov (op. nízky, hlboký): vysoké tóny • zvýšený • zastar. vyvýšený: zvýšený, vyvýšený hlas • jačavý • piskľavý • škrekľavý • škriekavý (nepríjemne prenikavo vysoký): jačavý, piskľavý, škrekľavý hlas • tenký: tenké zahvizdnutie

4. mravne prevyšujúci iné • ušľachtilý • šľachetný • vznešený: sledoval vysoké, ušľachtilé, šľachetné, vznešené ciele

vzrušujúci ktorý vzrušuje • strhujúci • ohromujúci • uchvacujúci • kniž. úchvatný: vzrušujúci, strhujúci, ohromujúci, uchvacujúci film; vzrušujúci, strhujúci, úchvatný okamih • podmaňujúci • podmanivý: podmaňujúca, podmanivá hudba • napínavý • pútavý: napínavý, pútavý dej románu • dobrodružný: dobrodružný film • príťažlivý • atraktívny: príťažlivé, atraktívne dievča • pikantný • šteklivý (zmyselne al. intímne vzrušujúci): pikantné, šteklivé historky

začiatočný ktorý je na začiatku al. ktorý je začiatkom niečoho (op. konečný, posledný) • zriedkavejšie počiatočný: začiatočné, počiatočné ťažkosti • prvopočiatočný: prvopočiatočné štádium, vlastnosti • rozbehový: rozbehové štádium • skorý • raný: skoré, rané obdobie tvorby, štádium choroby • základný • kniž. iniciálny: základný výskum; iniciálne príznaky choroby • úvodný • vstupný: úvodná, vstupná prednáška • východiskový: východiskové postavenie • prvotný • prvý: prvotný dojem, impulz, nával emócií • zárodkový • zárodočný • pren. embryonálny: zárodočný stav • publ. pilotný

zahvízdať vydať, spôsobiť (obyč. opakovane) vysoký prenikavý zvuk (o veciach) • zahvižďať • zasvišťať • zafičať • zapišťať: vietor zahvízdal, zahvižďal v korunách stromov; šípy zafičali, zapišťali celkom blízko • zapískať (spôsobiť prenikavý zvuk fúkaním do štrbiny): zapískať na píšťalke, na prstoch • zahvizdnúť • zapísknuť • hvizdnúť • pisknúť (jednorazovo): (za)hvizdnúť od prekvapenia; v tichu noci naraz čosi zapísklo; niekto na mňa hvizdol, piskol

zaoberať sa sústavnejšie sa niečomu venovať (napr. svojmu zamestnaniu, záľubám, povinnostiam a pod.) • zapodievať sa: zapodievať sa chovom koní, obchodovaním • zamestnávať sa: zamestnáva sa prácou v záhrade, myšlienkami kúpiť si dom • expr. zanášať sa: zanášať sa nereálnymi predstavami • expr.: opletať sa • babrať sa • piplať sa • paprať sa • prplať sa (zaoberať sa obyč. s niečím nepríjemným): nebudem sa s vami viac opletať, babrať • nár. expr. škavdať sa (Timrava) • expr.: oštarovať sa • oškliviť sa • špiniť sa (robiť si nepríjemnosti s niekým, zaoberať sa s niečím nepríjemným): oštarovať sa s nespratníkmi; oškliviť sa, špiniť sa s kŕmením prasiec • kniž. zastar. oberať sa (Kukučín, Sládkovič) • zahadzovať sa (zaoberať sa niečím nedôstojným): zahadzuje sa čiernym obchodovaním • pestovať: pestuje hudbu a šport

zapárať expr. rušiť pokoj niekoho, znepokojovať rečami al. iným spôsobom • expr.: zabŕdať • zadierať • zajedať: zapára, zabŕda, zadiera do každého; Čo do mňa zajedáš? • expr.: podpichovať • podpichávať • hovor. štengrovať (nabádať na isté konanie) • expr.: zadrapovať sa • rýpať • vŕtať • pichať • štúrať (hľadať príčinu na spor): zadrapovať sa do každej maličkosti; rýpe, vŕta, štúra do všetkého • expr. obtierať sa: stále sa musí o mňa obtierať • provokovať (vyvolávať konflikt) • expr.: dobiedzať • dotierať • pokúšať

zapichnúť niečo zahrotené, ostré niekam zatlačiť, vtlačiť, dostať pod povrch • vpichnúť • pichnúť: zapichnúť, (v)pichnúť špendlík do látky • zastar. zapchnúť: zapchnúť stromček do zeme • zabodnúť • vbodnúť • bodnúť (silne, razantne): nôž zabodol, vbodol do mäsa, (za)bodnúť dýku do niekoho • zaraziť • vraziť (s veľkou intenzitou, obyč. násilím, tlakom): zaraziť, vraziť kôl do zeme • zastoknúť (niečo niekam vsunúť): zastoknúť sviečku do svietnika, zastoknúť si kvet do vlasov • pozastokovať • pozastokýnať • pozastýkať (postupne, viac vecí) • zaklať (pichnutím zabiť): zaklať, zapichnúť nožom niekoho • pozapichovať • pozapichávať (postupne, viac vecí)

zbojník 1. kto prepadúva ľudí a násilím im berie (najmä v minulosti): pandúri chytili zbojníkov • lupič • bandita (súčasné pomenovania): maskovaný lupič; banditi prepadli banku • zastar. lúpežník • pirát (morský zbojník) • korzár (námorný zbojník chránený krajinou, ktorej slúžil) • zlodej (kto kradne, okráda) • vykrádač (kto vykráda) • okrádač (kto okráda, napr. pri predaji) • rozkrádač (kto rozkráda cudzí al. spoločenský majetok) • hovor. kmín

2. p. samopašník

zbojstvo 1. prepadávanie a násilné branie: žiť zo zbojstva • lúpež: dopustiť sa lúpeže • zastar. zboj: chodiť po zboji • lupičstvo • banditizmus • banditstvo • zastar. lúpežníctvo • pirátstvo • zlodejstvo • hovor. expr. zlodejčina: rozmohla sa zlodejčina • krádež

2. p. samopaš

zdĺhavo 1. veľmi dlho, neprimerane dlho • zdlha: zdĺhavo, zdlha sa na neho pozrela • pomaly: pomaly sa rozhodoval, čo urobí • ťažko: rana sa ťažko hojí • expr.: šiplavo • piplavo • babravo (zdĺhavo a s ťažkosťami, nešikovne): takáto rana sa šiplavo hojí; piplavo, babravo sa pripravovali na oračku

2. so zbytočnými podrobnosťami • zdlha: zdĺhavo, zdlha vysvetľoval princípy transformácie • obšírne • zoširoka • široko: obšírne, zoširoka vykladať o svojich predstavách • rozvláčne • rozťahane • kniž. rozplynuto: začal rozvláčne, rozťahane rozprávať o svojich zážitkoch; rozplynuto opisovať miesto deja • kniž. siahodlho: siahodlho referuje o svojej ceste • zastar.: rozvlačite • rozvlačito (Timrava)

3. p. pomaly 1 4. p. ťažko 4

zdĺhavý neprimerane dlho trvajúci, vlečúci sa • rozvláčny: zdĺhavá, rozvláčna prednáška • obšírny • hovor. expr. rozťahaný • zried. rozvlečený • pren. nákladný (so zbytočnými podrobnosťami; op. stručný): obšírny, rozťahaný referát; nákladný dialóg • pomalý • expr.: piplavý • šiplavý • prplavý • hovor. expr. babravý (obyč. o práci): bola to pomalá, babravá robota • chronický (ktorý sa zároveň opakuje): zdĺhavá, chronická chrípka • dlhotrvajúci • kniž. vleklý: vleklá kríza • zastaraný (iba o chorobe): zastaraný zápal • kniž. siahodlhý (veľmi zdĺhavý): siahodlhé rozprávanie • zastar. rozvlačitý

zlomyseľný ktorý želá, robí niekomu zle, ktorý sa teší z ťažkostí druhého; svedčiaci o tom (op. dobromyseľný) • škodoradostný: zlomyseľné, škodoradostné reči • zloprajný (op. dobroprajný) • kniž. zlovoľný: zloprajný, zlovoľný despota; zlovoľný pohľad • nežičlivý • zried. záškodnícky: nežičlivá kritika, záškodnícky útok • uštipačný • pichľavý • štipľavý • sarkastický (ktorý chce zraniť druhého rečou, výrazom tváre a pod.): uštipačný tón, úsmev; štipľavé, sarkastické poznámky • nenávistný • expr. jedovatý: jedovatý smiech • expr.: satanský • satanášsky: satanský úsmev, satanášske oči

zmyselný majúci záľubu v erotike; svedčiaci o takomto založení • erotický • neskl. sexi: zmyselná žena; zmyselný, erotický vzťah; erotický film • žiadostivý • chlipný • náruživý • vášnivý • nespútaný: žiadostivý pohľad; vášnivá, nespútaná láska • satyrský • dionýzovský • bakchický: satyrské, bakchické orgie • delikátny • chúlostivý • pikantný • vzrušujúci • pren. korenistý • hovor. háklivý (zmyselnosťou dráždiaci al. privádzajúci do pomykova): pikantné, háklivé historky

zošit zväzok zošitých listov papiera spevnených obálkou: linajkový, kockovaný zošit • písanka (školský zošit): písanka na domáce úlohy • hovor. expr. šalabachter (stará, obyč. poškodená písanka) • zastar. škripta (Vansová)

zúbkovitý ktorý má po okraji zúbky, zuby • zúbkatý • zúbkavý • zúbkový • zúbkovaný • zúbkovatý • zubatý: zúbkovité, zúbkované koliesko • ozubený (opatrený zubami): ozubené kotúče • pílkovitý • pílovitý • pílkatý (pripomínajúci pílku): pílkovitý list • hovor. cikcakovitý: cikcakovitá obruba sukne

zvláštny 1. iný ako obyčajný, iný ako všedný, každodenný • neobyčajný • nezvyčajný: zvláštny, neobyčajný človek; zvláštne, nezvyčajné schopnosti • kniž. nezvyklý: nezvyklý úkaz • nevšedný • netradičný • netypický: nevšedný záujem; netradičná, netypická situácia • jedinečný • unikátny • výnimočný • originálny (ktorý sa javí ako výnimka): výnimočná žena; vyznačovala sa jedinečným, originálnym oblečením • cudzí: odpovedal cudzím hlasom • mimoriadny • nevídaný • nápadný (vzbudzujúci pozornosť svojou neobyčajnosťou): mimoriadna príhoda, nevídaná ponuka, nápadné meno • exotický (neobyčajný svojou cudzorodosťou): exotická krása • kuriózny: kuriózny prípad • kniž.: bizarný • pitoreskný: bizarné, pitoreskné tvary • čudný • divný • podivný • záhadný • podivuhodný (vymykajúci sa z rámca všednosti svojou záhadnosťou): vedie zvláštny, čudný, podivuhodný život • neopísateľný • nevyjadriteľný • nevypovedateľný • nevysloviteľný • nedefinovateľný: nachádzal sa v neopísateľnom, nedefinovateľnom stave • nejasný • nezrozumiteľný • nepochopiteľný • nevysvetliteľný: zvláštne, nejasné, nezrozumiteľné reči; nevysvetliteľný jav • čudácky (typický pre čudáka): má čudácke spôsoby

2. p. špeciálny 1, 2 3. p. mimoriadny 1, 2 4. p. svojský 1 5. p. tajomný

žena 1. dospelá osoba ženského pohlavia: bola to pekná, urastená žena • hovor. dievča: dievčatá z nášho pracoviska • pani (vydatá žena al. dospelá žena vôbec): oslovili ma neznáme panie • dáma (žena pôsobiaca eleganciou; žena z vyšších spoločenských vrstiev): uvoľniť miesto staršej dáme • lady [vysl. lejdy] (žena z vyšších spoločenských vrstiev podľa titulu anglickej šľachtičnej) • expr. stvora (ženská bytosť): list poslali po jednej stvore • pejor. rebeka (prefíkaná, výbojná žena) • pejor.: bosorka • fúria • xantipa • megera (zlá, neznášanlivá, hašterivá žena) • expr. baba: stretol som jednu známu babu • expr. mladica (svižná mladá žena) • expr. žieňa • starena (stará žena) • kniž. roba (obyč. zdravá, robustnejšia žena) • matróna (dôstojná staršia žena al. pejor. žena statnej postavy) • pejor. ťapa (pasívna, obyč. aj nepôvabná žena) • vamp (zvodná, démonická žena) • zastar. al. pejor. ženská • pejor. ženština • hrub. piksľa

2. p. manželka

ženista príslušník ženijného vojska • zastar. zákopník • pionier • sapér

žltý majúci farbu ako svieže púpavy, prvosienky, ako citrón, žĺtok a pod. • jasnožltý • ostrožltý • sýtožltý: jasnožlté, sýtožlté letné slnko • svetložltý • slabožltý • žltobledý • žltobiely • bledožltý (žltý s bledým odtieňom): svetložlté, slabožlté šaty; steny žltobielej farby • žltastý • žltkastý • žltavý • žltkavý • nažltastý • nažltkastý • nažltkavý • žltavobiely • žltkavobiely • žltkavobledý • žltkastobledý (trochu sfarbený do žlta): žltkavé, nažltasté staré fotografie • expr.: žltučký • žltulinký • žltunký • žltušký: žltučké kuriatka • žltozelený • zelenožltý • kaki (neskl.; žltý so zeleným odtieňom): žltozelená, kaki blúza • mosadzovožltý (žltý ako mosadz) • zlatožltý • žltozlatý • zlatistý • zlatý • zlatkavý • zlatastý (žltý so zlatým odtieňom): zlaté, zlatasté klasy • slamenožltý • slamený • slamovožltý • slamový (žltý ako slama) • šafranovožltý (žltý ako šafran) • expr.: zlatučký • zlatušký • zlatulinký; žltočervený (žltý s červeným odtieňom): žltočervené ranné zore • žltohnedý • okrový (žltý s hnedým odtieňom) • horčicový: žltohnedá pokožka • žltosivý (žltý s odtieňom do siva) • špinavožltý: žltosivá hlina • pomarančovožltý • oranžovožltý (žltý s odtieňom do oranžova) • tuhožltý • tmavožltý • temnožltý (žltý s tmavým odtieňom) • medový • medovožltý • citrónový • citrónovožltý • kanárikový • pieskový • púpavový • žĺtkový • žĺtkovožltý • maslový • krémový • šafranový (žltý ako med, kanárik, piesok, maslo, krém, šafran a pod.): dala si ušiť kostým pieskovej, krémovej farby • plavý • hovor.: blond (neskl.) • blonďavý (o vlasoch): má žlté, plavé, blond vlasy • zožltnutý (ktorý zožltol): zožltnutý list

abstinencia zdŕžanie sa niečoho, najmä pitia liehovín: zachovávať úplnú abstinenciu • striedmosť • zdržanlivosť: pohlavná striedmosť, zdržanlivosť • zastar. striezlivosť: spolky striezlivosti • odriekanie • expr. pôst • kniž. frugalita (zachovávanie miery)

pôst p. abstinencia

afektácia neprirodzené, strojené správanie, hovorenie • afektovanosť: hovoriť bez afektácie, afektovanosti; afektovanosť v obliekaní • neprirodzenosť • strojenosť • nútenosť • póza: odpovedať s pózou • pozérstvo • pretvárka: spoločenská pretvárka

poloha spôsob umiestnenia v priestore, v prostredí • položenie • postavenie: vodorovná poloha, vodorovné položenie, postavenie • pozícia: zaujať pohodlnú pozíciu; výhodná pozícia na pozorovanie • situácia: vertikálna poloha, situácia • miesto (umiestnenie v priestore): je to pekné slnečné miesto • póza: póza tela • postoj: zaujať bojový postoj

postoj 1. držanie tela • póza: zaujať pohodlný postoj, pohodlnú pózu • pozícia: základná tanečná pozícia • poloha: zmeniť polohu

2. p. pomer 2

poza p. za 2

póza 1. držanie tela • postoj • pozícia: nepohodlná póza, tanečný postoj

p. aj poloha

2. p. pretvárka, afektácia

pretvárka predstieranie niečoho, čo nezodpovedá vnútornému presvedčeniu • pokrytectvo • neúprimnosť: spoločenská pretvárka, spoločenské pokrytectvo • faloš • falošnosť • póza • pozérstvo • afektácia • afektovanosť (neprirodzené, strojené správanie): odpovedať s pózou, hovoriť bez afektácie • pejor. farizejstvo