Synonymá slova "puk" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 35 výsledkov (1 strana)

  • buch napodobňuje tupý zvuk pri výbuchu, výstrele, náraze, páde, údere a pod.; naznačuje buchnutie, výstrel, náraz, pád, úder a pod. • bumbumsbumst: buch, buch, ozývalo sa z vedľajšej miestnosti; bum, bum, bolo počuť každú chvíľu zo strelnice; pošmykol sa a bums(t) na zembachbauch: bach, bauch, brána sa zavrelabác: bác, roztiahol sa na chodníku, aký bol dlhýluppuk: lup mu jednu po lícibuc (naznačuje slabý náraz, pád dieťaťa): dieťa zrazu buc na zem

    p. aj bác


    kotúč 1. pravidelný okrúhly útvar: kotúč syradisk (športové náčinie v tvare kotúča al. tanierovitá súčasť strojov): hod diskom; brúsny diskpuk (tvrdý plochý kotúč používaný v ľadovom hokeji): vhodiť puk medzi hokejky hráčov

    2. p. kúdol


    paf1 napodobňuje zvuk pri výstrele, streľbe; naznačuje výstrel, streľbu • pifpufpif-pafpif-paf-puf: ozvalo sa paf, pif a zajac sa prekoprcol; urobil puf smerom na vrabcapikpuk: pik, pik, puk, puk, bolo počuť v krátkych intervalochpácbácbumrach (napodobňuje silnejší zvuk výstrelu): pác, bác, ozývalo sa z doliny


    prask napodobňuje zvuk spôsobený pádom, úderom, zlomením a pod.; naznačuje pád, úder, hodenie, zlomenie a pod. • prásktreskbáctrep: prásk, tresk, vylepil mu zaucho; bác, trep, udrel ho po tvárikrachpukruprups: prask, krach, puk, okenná tabuľa praskla napoly; rup(s), zhodil vrece do pivnicedruzgšvác: druzg, švác, hodil tanier o zembuchbumbums (napodobňuje tupý zvuk; naznačuje pád, úder): buch, dvere s rachotom zapadli; bum, bums, a už sa našiel na zemi


    puk1 1. nerozvinutý zárodok lístka al. kvetu • pupeňpupienokpupenec: puky, pupence jablone, pupence topoľovpoet. púpä: ružové púpäbot. púčik

    2. hovor. zožehlená hrana na šatách • krajč. priehyb: puky, priehyby na nohaviciach


    puk2 p. kotúč 1


    puk3 p. paf1, prask, buch


    pukačka p. puška


    puška ručná strelná zbraň s dlhou hlavňou • hovor. flinta: poľovnícka puška, flintahovor. zastar.: gverkverručnica: dať si gver na plecežart. pukačkahovor. expr. búchačkakarabína (ľahká krátka puška) • zastar. vintovka (druh vojenskej pušky staršieho typu) • predovka (starý typ pušky nabíjanej spredu) • zadovka (starý typ pušky, pri ktorej sa náboj vkladá do zadnej časti komory) • vzduchovka (puška, z ktorej sa strela vypudzuje stlačeným vzduchom) • malokalibrovkanespráv. malorážka (ľahká malokalibrová guľovnica) • guľovnica (poľovnícka puška na guľové náboje) • brokovnica (poľovnícka puška na brokové náboje)


    fajčiť vdychovať a vydychovať dym z tlejúceho tabaku • expr.: smokliťsmoliťdrúľaťcmúľať: ustavične fajčí, smoklí, cmúľa lacné cigaretyexpr. zried. bagovať (Sloboda)trocha expr. pofajčievať (chvíľami spokojne fajčiť) • expr.: ťahaťpoťahovať: ťahá už desiatu cigaretupejor.: kadiťčmudiťdymiťsmradiť: kadia, smradia tu, že sa nedá dýchaťexpr.: bafaťbafkaťpufkaťpipkať (fajčiť z fajky a vydávať pritom cha-rakteristický zvuk): spokojne bafká, pufká, pipká zo zapekačkyexpr. pobafkávať (si)zried. fajkaťpren. pukať (fajčiť z fajky): puká si z fajočkyexpr. posipkávať (fajčiť z fajky a vydávať pritom sipľavý zvuk) • hovor. šlukovať (fajčiť a pritom prehĺtať dym)


    lúskať 1. tlakom vyberať jadrá z obalu • lúštiť: lúskal, lúštil tekvicové jadierkarozbíjať (lúskať z tvrdého obalu): lúskať, rozbíjať orechy, lieskovcelúpaťvylupovať (lúskať z mäkšieho obalu): lúpala, vylupovala fazuľu

    2. vydávať lupkavý, pukavý zvuk nárazmi prstov • lupkaťpukať: lúskať, pukať prstami

    3. p. riešiť


    praskať, práskať 1. rozrušovať sa puklinami • pukaťpukať (sa)trhať sa: pokožka na rukách (sa) praská, puká sa; ľady, skaly praskajú, trhajú saprašťaťexpr. praskotať: vonku duní, až múry praštia, praskocúroztŕhať saroztrhávať sa: švíky sa roztŕhajú, roztrhávajú

    2. vydávať krátke ostré zvuky ako pri pukaní, lámaní, trhaní • pukaťprašťať: praská, práska, praští, puká mi v kĺboch; práskať bičomexpr.: praskotaťpukotať: oheň veselo praskoce, pukoceexpr.: vržďaťvrzgotať (obyč. pri trení plôch o seba): sneh vrždí, vrzgoce pod nohamiexpr.: chrupčaťchrapčaťchrupšťaťchrapšťaťchrúpať: piesok pod čižmami chrupčí, chrapčí; jablko mu pod zubami chrupští, chrúpe; raždie chrapčíexpr.: trešťaťtruštiťtrušťať (znieť temným praskotom): ľad nebezpečne treští, truštídružďaťdruzgotať: kosti pri lámaní druždia, druzgocúexpr. lupkať: papuče lupkajú po hladkej dlážkepopraskávať (chvíľami)

    3. iba práskať p. biť 2


    pučať začínať rásť, predierať sa na povrch; púšťať výhonky, puky (o rastlinách) • klíčiť: semeno už pučí, klíčiexpr. šibať: pšenica začala šibať; chlapcovi už šibú fúzikypukaťpukať sa: pri rieke (sa) už pukali brezyvyrastaťrozvíjať sa: plod v tele už vyrastá, rozvíja sa, pučínár. duť (Kálal)nespis. rašiť


    pukať 1. dostávať pukliny, rozrušovať sa trhlinami • pukať satrhať sa: zem (sa) od sucha pukala, trhala; ľady (sa) pukajú, trhajúpraskaťpráskať: pery mi praskajúprašťaťexpr. praskotať: hrady praštia, praskocú

    2. vydávať krátke tupšie zvuky ako pri trhaní; spôsobovať takýto zvuk • praskaťpráskaťprašťať: kĺby mu pukajú, praštia; horiace drevo puká, praská, práska, praštíexpr.: pukotaťpraskotať: parkety pukocú, praskocúplieskať (pukať pri prudkom pohybe): bič plieskalúskať (pukať prstami) • expr. lupkať: pri chôdzi jej papuče lupkajú

    3. p. pučať


    smradiť spôsobovať, robiť, šíriť smrad: smradiť v izbe čpavkomhrub.: prdieťbzdieťbzdúriťdrístaťžart. al. expr.: púšťaťpukaťtrúbiťstrieľať (do gatí) (šíriť smrad púšťaním plynov z konečníka) • obyč. expr. kadiť (robiť smrad obyč. dymom, plynom): kadiť, smradiť cigaretou

    p. aj fajčiť


    trhať sa 1. robiť prerušované prudké, krátke pohyby • mykať saexpr. šklbať sa: dieťa sa mu trhá, myká z ruky; pes sa šklbe z reťazeexpr.: myksovať samyksľovať sahádzať sametať satrepať satrepotať sa (celým telom): v horúčke sa hádže, mece, trepedrmancovať sa (Jonáš)potrhávať sapotrhovať sapotŕhať sapomykávať saexpr. pošklbávať sa (chvíľami al. opakovane): pery sa mu potrhávali, pošklbávali

    2. dostávať trhlinu, rozrušovať sa puklinami • roztŕhať saroztrhávať sa: oblaky sa trhajú, roztŕhajúpukaťpukať sa: ľadová pokrývka (sa) pukalapraskaťpráskaťprašťať: múry pri výbuchu praskali, prašťali

    3. p. zaujímať sa


    smiať sa 1. prejavovať city (obyč. radosť) smiechom: smiať sa na vtipe, z plného hrdlaexpr.: ceriť savycierať sa (smiať sa ukazovaním zubov): za chrbtom sa mu ceria, vycierajúexpr.: zubiť saceriť zuby (smiať sa s odkrytými zubami): zubí sa na každého; bez príčiny cerí zubyhovor. vytŕčať zuby: veselo vytŕča zubyexpr. pučiť sa (zadúšať sa pri potláčaní smiechu): pučí sa pri myšlienke na prežité dobrodružstvousmievať sa (prejavovať príjemné pocity úsmevom): milo sa usmieva na dieťaexpr.: škeriť saškerdiť savyškierať sauškierať saškeriť zubyuškŕňať sa (úsmevom jemne naznačovať obyč. iróniu, škodoradosť, posmech a pod.): škerí, vyškiera sa nám do tváre; zlomyseľne, posmešne sa uškierajú, uškŕňajúvysmievať saškľabiť savyškľabovať sapoškľabovať sa (smiechom dávať najavo opovrhovanie, nadradenosť, škodoradosť a pod.): vysmievať sa spolužiakovi, že je nešikovný; zlomyseľne sa nám škľabia, vyškľabujúexpr.: chechotať sachechtať sachachotať sachachtať sahahotať sachechliť sa (hlasno, samopašne, často aj zlomyseľne sa smiať) • expr.: rehotať sarehúňať sahovor. expr.: rehliť sarehniť sarehoniť sarehtať sa (hlasno a neviazane): v kúte miestnosti sa rehotali, rehúňali, reh(o)nili podgurážení chlapiexpr.: chichotať sachichtať sachichúňať sachichútať sachichliť sa (samopašne sa smiať obyč. vysoko znejúcim drobným smiechom; obyč. o ženách a deťoch): dievčence si čosi šuškali a veselo sa chichotali, chichúňalifraz.: zachádzať sa/zachodiť sa od smiechuzadúšať sa/dusiť sa od smiechuzadŕhať sa od smiechupukať od smiechu (pri smiechu vyrážajúcom dych)

    2. p. posmievať sa


    pukať sa 1. p. pukať 1 2. p. pučať


    puklina p. trhlina, škára


    škára malý, obyč. pozdĺžny otvor • štrbina: škára v dlážke, skalná štrbinamedzera: medzera medzi zubamiprasklinapuklinatrhlina (malý otvor vzniknutý roztrhnutím, prasknutím): prasklina, puklina, trhlina v stenezastaráv. špárahovor. zastar. fuga: dvere majú fugyzastar. štrba (Hviezdoslav)dierkadiera (väčšia škára): prejsť dierou v plote


    trhlina voľný priestor vzniknutý roztrhnutím, rozdvojením niečoho: zemské trhlinyprasklinapuklina: praskliny, pukliny na domemedzera: medzera medzi zubmiškára: škáry v okneštrbina: štrbina v dlážkezastar. štrba (Hviezdoslav)rozsadlina: smrek vyrastá z rozsadlinyprielom: prielom v múrezlom: skalné zlomykniž. ruptúra: ruptúra vo vývine


    chrupnúť expr. vydať zvuk ako pri lámaní, puknutí • zapraskaťzaprašťaťzachrapšťaťzachrupšťaťzachrapčaťzachrupčať: niečo mu medzi zubami chruplo, zachrapčalopuknúťrupnúť: puklo, ruplo mi v koleneexpr. lupnúť: luplo mu kdesi v krížoch


    prasknúť, prasknúť sa 1. rozrušiť sa puklinami, stratiť súdržnosť • puknúťpuknúť sa: stena praskla, pukla; pneumatika (sa) praskla, puklarozprasknúť sa: pery sa mi rozpraskli, rozpukli; pohár sa v horúcej vode rozpukolrozpučiť sa (tlakom sa prasknúť): zemiaky varené v šupke sa na povrchu rozpučiliroztrhnúť sarozštiepiť sa (poškodiť sa puklinou): sud sa roztrholpopraskať (sa)popráskať (sa)popukať (sa)dopraskať (sa)dopukať (sa)rozpukať sa (na viacerých miestach dostať trhliny): vodovodné rúry sa na silnom mraze popraskali, popukali; ľadovcová kryha sa pod náporom ľadoborca popráskala, popukala, dopukalazried. spukať: zem spukala od horúčavy

    2. iba prasknúť vydať al. spôsobiť krátky ostrý zvuk • puknúť: balón dieťaťu hlasno praskol, pukol; stolička zakaždým puklachrupnúťrupnúť (vydať al. spôsobiť zvuk sprevádzajúci lámanie): neos. chruplo, ruplo mu v krížoch; spadnutá škridla chruplatresnúťtresknúťplesnúťplesknúťrachnúť (spôsobiť al. vydať silný, obyč. tupý zvuk): zátka pri otváraní tres(k)la, ples(k)la, rachlaexpr. lupnúť: dal mu zaucho, len tak luplozapraskaťzapráskaťzaprašťaťzapukaťzaplieskať (vydať al. spôsobiť praskavý zvuk): raždie zapraskalo, zaprašťalo; zapukal prstamiexpr. zapraskotať

    3. p. spadnúť 1 4. p. hodiť 5. p. udrieť 1


    prdnúť hrub. vypustiť plyny z konečníka • hrub. uprdnúť sapustiť (obyč. potichu) • zasmradiť (spôsobiť tým smrad): keď čert nemôže urobiť zle, aspoň zasmradíexpr. bžuknúť (Kálal)expr.: zabzdieťzabzdošiťžart.: puknúťfuknúť (jemne) • zatrúbiťzakadiťstreliť (hlasno) • vulg.: drisnúťzasrať


    praskot zvuk vznikajúci pri trhaní, pukaní a pod. • pukot: praskot, pukot ohňa, skla, bičachrupotexpr. druzgot: bolo počuť silný chrupot, druzgottreskotrachot (silný praskot)


    pukot p. praskot


    pukotať p. pukať 2


    hnevať sa cítiť hnev, rozčúlenie a pod. pocity • zlostiť samať zlosťrozčuľovať sa: hnevá sa, zlostí sa, že zápas prehrali; rozčuľuje sa nad maličkosťamiexpr.: jedovať sajedošiť sasrdiť sadurdiť saduriť sapajediť sapaprčiť sačertiť sasršiť sa: jeduje sa, srdí sa pri každom dcérinom odvrávaníexpr.: pučiť saježiť sakohútiť sakokošiť sašušoriť sazubiť sakatiť sapeniťzastaráv. horšiť sanár. jediť sa (Urban)pren. expr. čeperiť sa (F. Kráľ)zried. sošiť sa (Jarunková)hovor. expr. štvať sa: kamarátka sa na mňa štvemrzieť sa (pociťovať mrzutosť) • fraz.: ísť puknúť od zlosti/jedu/hnevužlč mu puká od jedu/zlosti/hnevu (veľmi sa hnevať) • fraz.: ide ho roztrhnúť/rozhodiť/rozsadiť od hnevuzried. žlčovatieť (Ferko)expr.: fúkať safučať saduť sanadúvať sa (obyč. dlhší čas): fúka sa na mňa, vôbec sa so mnou nerozprávaexpr.: zúriťsoptiť (pociťovať al. prejavovať veľký hnev): otec zúri, soptí nad synovými výčinmihovor. expr. prskať (prejavovať zlosť) • expr. pohnevkávať sa (hnevať sa v menšej miere) • fraz. pozerať sa krivým okom (pociťovať nevôľu, slabý hnev) • expr. hnevkať sa (trocha sa hnevať)


Pozri výraz PUK v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: zde, rvv, czv, ecw, ov, no, def, isk, zzo, bpz, prã ã, dav, ã ã ã ã is, ã ula, kračúň
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV