Synonymá slova "prís" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 456 výsledkov (4 strán)

  • útočisko, útočište miesto al. osoba poskytujúca ochraňovanie v ťažkostiach, v nebezpečenstve a pod.: útočisko, útočište pred dažďom; vy ste moje posledné útočisko, útočištezáštitaochrana: matka je jej záštitouútulokzastar. útulňa (miesto odpočinku, pokoja; jednoduché sociálne zariadenie): uchýliť sa do útulkuprístrešie: poskytnúť niekomu prístrešieazyl (politické útočisko): požiadať o azylprítulok (Timrava)príchylok (J. Horák)príchyľa (Timrava)zried. zátuľa (Ondrejov)skrýša: tajná skrýšapren. oáza (príjemné, isté miesto): domov je oáza pokoja


    prístrešok kryt nad niečím v podobe strechy • prístrešieostrešiestrieška: prístrešok, prístrešie pre dobytok; sadli si na lavičku pod ostrešímmarkíza (ochranná strieška nad vchodom al. oblokom)


    prikryť 1. upraviť stôl na podávanie jedál • prestrieť: stôl bol slávnostne prikrytý, prestretý; blíži sa obed, treba prestrieťpristrieť (trocha prikryť) • poprikrývaťpoprestierať (postupne, viac stolov)

    2. p. zakryť 1, 2


    pristrieť p. prikryť 1


    ostrihať strihaním skrátiť al. odstrániť (čo rastie); strihaním zbaviť niečo niečoho, a tým upraviť • obstrihaťobstrihnúť (dookola): ostrihať, obstrihať si vlasy, nechty; ostrihať ovcu, trávnikvystrihať (dôkladne ostrihať) • expr.: ošmýkaťošniapaťobšniapaťsubšt. oštucovať: ošmýkali ho doholapoobstrihávaťpoobstríhaťpoobstrihúvaťpoobstrihovať (postupne, na viacerých miestach): poobstrihával konáre, poobstríhal živý plotpristrihnúť (trocha): pristrihnúť fúzypodstrihnúť (odspodu): podstrihol jej vzadu vlasy


    podstrihnúť strihnutím oddeliť menšiu časť • pristrihnúťzastrihnúť: dala si podstrihnúť, pristrihnúť, zastrihnúť ofinuskrátiť: kaderníčka podstrihla, skrátila vlasyexpr. ošmyknúťsubšt. oštucnúť

    p. aj ostrihať


    pristrihnúť 1. p. ostrihať, podstrihnúť 2. p. skresliť


    skresliť podať, zachytiť odchodne od skutočnosti: skresliť štatistické údajeexpr. pristrihnúť (upraviť fakty podľa vlastnej predstavy): pristrihol rozprávanie podľa svojhoprikrášliťprifarbiťprimaľovať (urobiť krajším ako v skutočnosti): udalosť prikrášlil, prifarbil; skutočnosť trocha primaľovalfraz. pritiahnuť za vlasy (násilne prispôsobiť pravde) • deformovať (zmeniť skutočnú podobu): deformovať realitu


    prištrngnúť si p. štrngnúť si


    štrngnúť si pri prípitku dotknúť sa pohármi • prištrngnúť sihovor.: ťuknúť sipriťuknúť si: chytili poháre a srdečne si (pri)štrngli; ťukli si na zdraviehovor. expr. ďugnúť sipripiť sizazdravkať si (vypiť alkoholický nápoj na počesť niekoho, niečoho obyč. so vzájomným dotknutím pohárov): pripili si, zazdravkali si na úspech, na víťazstvoexpr. prihrknúť si: Nech žije! – prihrkli si všetci


    prístroj technické zariadenie na vykonávanie istých fyzikálnych al. chemických dejov • aparát: premietací, fotografický, hasiaci prístroj, aparáthovor. sprava: cirkulárka, telefón je užitočná spravaautomat (automatický prístroj): hrací automathovor. zastaráv. al. expr. mašina

    p. aj stroj


    stroj zariadenie premieňajúce jednu energiu na druhú al. vykonávajúce prácu: spustiť stroj, pracovať pri stroji; počítací stroj (počítač) • mechanizmus: stavebné mechanizmyprístrojaparát (jednoduchší stroj): merací prístroj, aparáthovor. zastaráv. al. expr. mašina: šijacia mašinapejor. zastar.: verkverkeľvergeľ


    zariadenie 1. predmet al. súbor predmetov prispôsobených na vykonávanie istých operácií: poplachové zariadenie, klimatizačné zariadeniemechanizmus (sústava strojových častí al. orgánov s koordinovanou činnosťou): prevodový mechanizmushovor. sprava: sprava na čistenie pokrovcovprístrojaparát (zariadenie, ktoré nevykonáva prácu, ale prebieha v ňom fyzikálny al. chemický dej): načúvací, premietací prístroj, aparát

    2. súbor vecí, predmetov potrebných na riadne fungovanie niečoho: hotelové zariadenie, zariadenie ordinácievybavenosť: technická vybavenosť továrnevybavenie: vybavenie kúpeľnevystrojenie: vystrojenie miestnostinábytok (zariadenie bytu, miestnosti)


    obliecť 1. dať na telo šatstvo al. jeho súčasť; takto pokryť niekoho (op. vyzliecť) • zastaráv. al. expr.: odieťodiaťnadieťnadiať: obliecť, odieť si kabát; teplo obliecť, nadieť dieťa; obliekli, odiali sa do slávnostnéhohovor. vziať si: dnes si vezmem iné šatyexpr.: natiahnuťnavliecťprehodiť (obyč. v rýchlosti, nedbanlivo a pod.): natiahla, navliekla, prehodila si župan a vyzrela vonfraz. expr. pohádzať šaty na sebakniž.: priodieťpriodiať: priodiali nevestu do bielehonaobliekaťzababušiť (teplo obliecť): naobliekať si dva svetre; zababušiť sa do vlniakavyobliekaťvystrojiťpristrojiťustrojiť (pekne, slávnostne obliecť): do kostola všetky deti vyobliekala, vystrojila, ustrojilaexpr. vymódiť (módne obliecť) • poobliekaťzastaráv. al. expr.: poodievaťponadievať (postupne, viacerých): poobliekala deti do vetroviek

    2. hovor. zaopatriť šatstvom, postarať sa niekomu o oblečenie • zaobliecť: musí obliecť, zaobliecť celú rodinuzašatiťošatiť: deti treba lepšie zašatiť, ošatiťexpr. ogabaťkniž. al. expr.: zaodieťzaodiať


    pripraviť 1. dať, priviesť do stavu vhodného na použitie, uskutočnenie niečoho • prichystaťprihotoviť: rýchlo pripraví, prichystá večeru; pripravte, prihotovte si veci na cestunachystaťschystať: na svadbu je už všetko nachystanépristrojiť: pristrojiť hosťom malé občerstvenienahotoviťnahotovaťprihotovať: nahotuj, prihotuj dreva, aby sme mohli zakúriťhovor. zastaráv.: pririchtovaťnarichtovaťzastar. uchystať (Vajanský, Dobšinský)zorganizovať (účelne, premyslene): zorganizovanie programu oslávusporiadaťuskutočniť: usporiadať, uskutočniť besedu o básnikovom dieleosnovaťzosnovaťzried. usnovať (obyč. tajne pripraviť): (z)osnovať sprisahanienastrojiťnastražiťnastrážiť (pripraviť niečo spôsobujúce ťažkosti): nastrojiť, nastražiť niekomu prekážky, úkladyinscenovaťnainscenovaťnaaranžovaťnaplánovať (vopred pripraviť): (na)inscenovať odstránenie politikaexpr. spískať (pripraviť niečo nepríjemné, nevhodné a pod.): musíme proti nim niečo spískaťpopripravovaťpopriprávaťpochystať (postupne, viac vecí) • subšt. naštelovať: naštelovala veci tak, aby nikto nič nezbadal

    2. stať sa pôvodcom, príčinou niečoho • spôsobiťzapríčiniť: deti nám svojou hrou pripravili, spôsobili veľkú radosť; mamin odchod mi zapríčinil veľký žiaľzaviniť (niečo negatívne): Kto zavinil toľké sklamanie?spraviťurobiť: spraviť, urobiť rodine veľké prekvapenie

    3. spôsobiť stratu niečoho (obyč. násilne, proti vôli) • pozbaviť (niečoho): pripravili ho o postavenie, (po)zbavili ho postaveniapriniesťdoniesťpriviesť (o niečo): priniesť, priviesť niekoho o zdravie, o život, o peniazeobraťolúpiť: nik nás o šťastie neoberie, neolúpi; obrať, olúpiť niekoho aj o to poslednédostať: dostali nás o celý majetokhovor. expr. pumpnúť (podvodom pripraviť niekoho o niečo): pumpnúť kamaráta o stovkuhovor. žart. pomôcť: pomôcť niekomu od peňazí


    pristrojiť p. pripraviť 1


    vystrojiť 1. dať niekomu, niečomu všetko potrebné, náležité • vybaviť: vystrojiť, vybaviť deti dobrou obuvou; pracovne treba vystrojiť, vybaviť modernými počítačmikniž. opatriť: listiny opatriť podpisom, pečiatkouzaopatriť (postarať sa o potrebné): zaopatriť hosťa na cestu jedlompovystrájať (postupne)

    2. cieľavedome pripraviť nejaké spoločenské, rodinné podujatie • usporiadaťvychystať: vystrojiť, vychystať, usporiadať hostinu, hody, karzorganizovaťzrealizovaťuskutočniť: rodinnú oslavu sme zorganizovali, uskutočnili v reštauráciihovor. zaranžovaťzrežírovať: večierok ste dobre zaranžovali, zrežírovali

    3. pripraviť na odchod • vypraviťvychystaťposlať: vystrojiť, vypraviť niekoho na cestu, poslať do školyhovor. vyšikovať: vyšikovali ho z domu prečvyhnať (násilne)

    4. pekne obliecť • vyobliekaťpristrojiť: mať vystrojila, pristrojila, vyobliekala deti do nových kabátovvyparádiťnaparádiťexpr.: vycipkaťvyzrúbiťhovor. expr.: vycifrovaťvyštafírovať: vycipkané, vycifrované dievčenceexpr.: vyfintiťvyfrndiťvyfrndoliťvyčačkať


    pristrojiť sa p. vyobliekať sa


    vyobliekať sa pekne, starostlivo, slávnostne a pod. sa obliecť • vystrojiť sa: vyobliekali sa, vystrojili sa ako do kostolapristrojiť saustrojiť sa: pekne sa pristrojila, ustrojila a šlaexpr.: vyparádiť sanaparádiť savyzrúbiť sahovor. expr.: vytiahnuť savyštafírovať savyštramandiť sa: na svadbe boli všetci vyparádení, vytiahnutí, vyštafírovaníexpr.: vyfintiť savyfrndiť savyfrndoliť sanafrndoliť savycifrovať savycipkať savyčačkať saočačkať saobyč. iron. vymódiť sa (nápadne, módne sa obliecť) • subšt.: nahodiť sa • oháknuť sa


    hľadisko 1. základ posudzovania • aspekt: posudzovať vec z rozličných hľadísk, aspektovstanovisko: z tvojho stanoviska je to pravdazreteľ: brať do úvahy politický zreteľohľad: v istom ohľade je to pravdazorný uhol: pod týmto zorným uhlom sa problém javí celkom inakprístup: vedecký prístup k riešeniu otázkystránka (vlastnosť niekoho, niečoho z istého hľadiska): vyhovovať zo všetkých stránokvýchodisko: spoľahlivé východisko pri rozhodovaníperspektíva: pozerať sa na vec z perspektívy budúcnosti

    2. miesto, priestor pre divákov, poslucháčov: hľadisko v divadletribúna (stupňovito vyvýšené hľadisko na športoviskách): sedieť na tribúne


    pomer 1. množstvo, hodnota určená vo vzťahu k inému množstvu, k inej hodnote: vzájomný pomer sílrelácia: študovať jav vo všetkých reláciáchproporcia (vzájomný pomer rozmerov): proporcie priemyselných odvetvísúvislosťsúvis: príčinná súvislosť, príčinný súvis

    2. okolnosť, že niekto al. niečo je v nejakej súvislosti, spojitosti s niekým al. niečím • vzťah: pomer, vzťah rodičov a detí; byť s niekým v priateľskom pomere, vzťahu; mať s niekým pomerpostojstanovisko: mať zlý postoj, zlé stanovisko k niečomuprístup: vedecký prístup k riešeniu otázkyhľadisko (východisko posudzovania): posudzovať niečo z osobného hľadiska

    p. aj vzťah


    príchod 1. miesto, kadiaľ sa prichádza • prístup: príchod, prístup na hrad je ľahkýodb. príjazd (miesto, kadiaľ sa prichádza vozidlom): príjazd ku garážamvchod (miesto, kade sa vchádza) • vstup (miesto, kade sa vstupuje): strážený vstup do budovy

    2. prídenie niekam: príchod pretekárov do cieľaodb. príjazd (príchod na vozidle): príjazd jazdcov očakávajú o 15. hodineexpr. vpád (náhly, hlasný príchod): vpád rozjarených hostí

    3. p. začiatok


    prístup 1. p. príchod 1 2. p. pomer 2, hľadisko 1


    dať sa 1. začať niečo robiť • pustiť sapribrať sa: dal sa, pustil sa, pribral sa do robotychytiť saprichytiť sachopiť sa: chlapi sa chytili, chopili rúbať drevoprikročiťpristúpiť (v úradnom styku): pristúpiť k hlasovaniuodhodlať sapodobrať sapodujať sa (s vedomím zodpovednosti): podujať sa na ťažkú úlohupriprieť sa (s premáhaním nevôle): priprela sa do učenia až pred skúškamikniž. prepožičať sa (dať sa získať na niečo, obyč. zlé): prepožičal sa na spreneveru peňazíhovor. spustiť (dať sa do kriku, plaču a pod.): spustila krikexpr.: schytiť savychytiť sa (prudko): pár sa vychytil do tancaexpr. lapiť sa: načim nám lapiť sa robotyzastaráv. oddať sakniž. jať sa: jal sa snívať, oddal sa snívaniuexpr. zahryznúť sahovor. expr. zažrať sa (intenzívne sa začať s niečím zaoberať): pohrúžila sa, zažrala sa do čítaniafraz. vyhrnúť si rukávykraj. prisošiť sa (Felix)popúšťať sapopriberať sapozahrýzať sa (postupne)

    2. začať sa pohybovať istým smerom • pobrať sazobrať savybrať sa: dali sa, pobrali sa na cestu; vybrali sa rovno do hotelapustiť sa: sprievod sa pustil ulicamipodať sa: podať sa ďalejvykročiťvydať saísťzamieriť: vykročili, zamierili správnym smeromvypraviť savystrojiť savychystať sa (s predchádzajúcou prípravou): vypravil sa na dlhú cestuexpr.: vychytiť saschytiť sa (rýchlo) • zried. ubrať sa

    3. p. rozhodnúť sa 4. p. podvoliť sa


    dopustiť 1. neurobiť nič proti niečomu • pripustiť: dopustil, pripustil, aby starcovi ublížilinezabrániť: nezabrániť sporu, hádkestrpieťzniesť (s premáhaním odporu): strpel, zniesol aj urážkydovoliťprivoliťpristaťpristúpiťsúhlasiť

    2. spôsobiť, aby sa niečo stalo (o Bohu) • poslaťzoslať: nebesia na nich dopustili, poslali, zoslali trest


    dovoliť dať povolenie na niečo • povoliť: nedovolili, nepovolili im odklad cvičeniadopustiťpripustiť: nedopustím, nepripustím, aby jej ublížiliumožniť: nakoniec mu umožnili štúdium v zahraničísúhlasiťprivoliťpristúpiťpristať (dovoliť so súhlasom): otec súhlasil, privolil, pristal, aby deti šli do kinastrpieťzniesť (s premáhaním odporu): nestrpí, neznesie nadávaniekniž. zastar. pozvoliť: prídem, ak pozvolíte


    chopiť sa 1. vziať do ruky a podržať; využiť vo svoj prospech • chytiť satrocha expr. lapiť sa: chopila sa, chytila sa jeho rúk; lapil sa dreva obidvoma rukami; chopili sa, chytili sa príležitostizmocniť sa: zmocnili sa zbraní; chopili sa, zmocnili sa moci

    2. začať nejakú činnosť • chytiť sapustiť sadať sazačať: chopil sa roboty, chytil sa, pustil sa, dal sa do roboty; pustil sa, začal čítaťujať sa (moci, vlády, funkcie a pod.): ujali sa, chopili sa vedeniapribrať sapodobrať sapobrať saprichytiť sapodujať sa: pribral sa, podobral sa robiť poriadok; podobral sa, podujal sa na ťažkú úlohupriprieť sa (donútiť sa začať niečo robiť): priprel sa do robotyprikročiťpristúpiť (obyč. v úradnom styku): konečne prikročili k vecikniž. jať sa: jal sa hlásať, že…hovor. expr. skočiť (osvojiť si): skočili na náš návrh


    nastúpiť 1. chôdzou sa dostať do dopravného prostriedku • vojsťvstúpiťnasadnúť: nastúpil do električky, nasadol na vlak; vstúpil, vošiel do autapristúpiťprisadnúť (nastúpiť ako ďalší): pristúpil, prisadol na ďalšej zastávke

    2. zaujať miesto v útvare • zoradiť sazoskupiť sa: žiaci nastúpili do radu; cvičenci sa zoskupili podľa výšky

    3. p. nastať


    podísť prísť bližšie k niekomu, niečomu • pristúpiť: matka podišla, pristúpila k postieľkepostúpiť: postúpil pár krokov smerom k dverámzried. pôjsť: rýchlo pošiel žene oprotipokročiť: pokročte len bližšie, je tu miesta dosťprikročiťpriblížiť sa: potichu prikročila, priblížila sa k dverámexpr. prišmietnuť sa


    podvoliť sa prestať odporovať, súhlasiť s niečím (po istom váhaní) • privoliť: nakoniec sa podvolil, nakoniec privolil urobiť prácu za nichpristaťpristúpiť: protivníci pristali, pristúpili na kompromisustúpiť: po dlhej hádke ustúpilpoddať sapodrobiť sa: Poddajú sa, podrobia sa dedinčania novým poriadkom?dať sa (obyč. v zápore): tí sa tak ľahko nedajúpodľahnúť: podľahli po dlhom presviedčanízastar. podzvoliť sa: rytier sa podzvolil oslobodiť princeznúkniž. zried. podčiniť sazried. uvoliť sa


    prejsť 1. chôdzou sa premiestniť (často i cez niečo); vykonať istý kus cesty: prejsť k obloku, prejsť cez plotprebehnúť (behom sa premiestniť): prebehnúť na druhú stranuprecválať (cvalom prejsť) • expr. preskackaťpreskákaťpreskočiť (skackaním, skákaním, skokom): preskackal celú chodbu, deti preskákali potok; s námahou preskočiť jarok a ísť ďalejprekročiť (prejsť krokom): neprekročím prah vášho domuexpr.: precupkaťprecupotaťprecapkaťprebadkaťpredrobčiťprehopkať (drobnými krokmi): babka precupkala k stoluexpr. prekrivkať (prejsť krívajúc) • expr.: prešúchať saprešuchtať sa (pomaly, šúchavým krokom) • preknísať sa (knísavo prejsť) • expr. zried. prejachať (dopravným prostriedkom): prejachať cez hraniceexpr. premlieť sa (prejsť v množstve): cez most sa premlelo veľa ľudíkniž. uraziť: uraziť značný kus cestyprepochodovaťpredefilovať (prejsť pochodovým krokom, defilujúc): predefilovať pred tribúnouexpr.: prekĺznuť (sa)prešmyknúťprešmyknúť saprešuchnúť sapretiahnuť sa (rýchlo, nepozorovane cez niečo): prekĺzol sa, prešmykol sa cez dieru; pretiahnuť sa cez plotexpr. prekradnúť sa (kradmo, nepozorovane) • pretackať sa (tackavo prejsť): ledva sa pretackal k postelihovor. expr. preterigať sa (s námahou, ťažko prejsť)

    2. ísť okolo a nezastať • obísť: známi prešli okolo nás, obišli násminúť: reštauráciu sme práve minuli

    3. chodením (pešo al. dopravným prostriedkom) navštíviť rozličné miesta al. stráviť takto čas • pochodiťprechodiť: prejsť, pochodiť celú Európu; prechodil kus svetahovor. expr. pobrúsiťexpr. premerať (prejsť istý priestor, obyč. rýchlymi krokmi): premeral miestnosť a zastal; cestu do školy veľa ráz premeralprecestovaťexpr. preputovať (prejsť cestovaním): precestovať, preputovať Čínuexpr. prekrižovať (prejsť krížom-krážom) • hovor. prevandrovať (obyč. peši): prevandrovať rodný krajhovor. expr.: prebrúsiťprelabzovaťpreloziťzloziť: Malé Karpaty sme prebrúsili, prelabzovali, zlozili celépoprechodiťpoprechádzaťschodiť (postupne): stihli sme poprechodiť, poprechádzať všetky galérie; schodiť cudzie kraje

    4. po opustení niekoho, niečoho začať pôsobiť al. orientovať sa inde • prebehnúť: prešli, prebehli k opozíciiprestúpiťexpr. preskočiť: preskočil k pravoslávnymhovor. expr. presedlaťsubšt.: preveksľovať • prešaltovať: v treťom ročníku presedlal, preveksľoval na filológiu; už prešaltoval do druhého táborapridať sapripojiť sapristúpiťprikloniť sa (stať sa stúpencom iného): pridať sa, pripojiť sa k znepriatelenej strane; majú v úmysle prikloniť sa k vzbúrencomexpr. strihnúť: strihnúť k protivníkovi

    5. p. preniknúť 1, 2, zachvátiť 6. p. zmiznúť 3 7. p. zmeniť sa 8. p. skúsiť 2, prekonať 1 9. p. skončiť sa 1, minúť sa 2, ujsť 4


    priblížiť sa prísť bližšie (v priestore al. čase) • dostať sa (ku komu, čomu): loď sa priblížila, dostala k brehu; priblížiť sa, dostať sa k päťdesiatkehovor. prikmotriť sa: potichu sa prikmotril k mameprikradnúť savkradnúť saexpr. priplichtiť sa (opatrne, ticho sa priblížiť): prikradnúť sa, priplichtiť sa ako zlodejpriplaziť sapriplúžiť sa (priblížiť sa plazením): priplaziť sa ku dverámprikročiťpristúpiť (priblížiť sa krokom, chôdzou): prikročí, pristúpi bližšie k peciexpr. pritrieť sa (tesne sa priblížiť s nejakým úmyslom): vymýšľa si úskoky, ako sa k dievčaťu pritrieťexpr. pritočiť sa (priblížiť sa s istým úmyslom): k dievke sa naraz pritočili dvaja mládencinár. nablížiť sa (Šoltésová)


    pridať sa1 1. stať sa spoluúčastníkom cesty, chôdze al. rozhovoru • pripojiť sapridružiť sa: ostatní nás dobehli a pridali sa, pripojili sa, pridružili sa k nám; aj ja si to myslím – pridala sa, pripojila sa ženapopridávať sa (postupne): napokon sa popridávali všetcizamiešať sazapojiť savmiešať savložiť sa (do rozhovoru): chcel sa zamiešať, zapojiť, vmiešať do debaty, ale nik ho nepočúval; treba, aby ste sa aj vy vložili do diskusieexpr.: pripliesť sapritrieť sa: potichu sa pritrel do nášho rozhovoruhovor. prikmotriť sa (ako spoločník): chlapci sa prikmotrili k okoloidúcemu dievčaťuhovor. zviezť sa: zveziem sa s tebou do školy

    2. stať sa stúpencom, prívržencom niekoho al. niečoho • pripojiť sapridružiť sa: pridali sa, pripojili sa k opozičnej strane; k návrhu sa pridružili aj ostatníprikloniť sa: ešte váha, na ktorú stranu sa má prikloniťpristúpiť: k novému myšlienkovému prúdu pristúpili ďalší priaznivciprestúpiťhovor. pren. preveslovať (pridať sa inde): prestúpil, prevesloval k pravičiarompopridávať sa (postupne)


    pripojiť sa stať sa spoluúčastníkom niečoho (skupiny, hnutia, cesty a pod.) • pridružiť sapridať sa: pripojiť sa, pridružiť sa k skupine turistov; neskôr sa k nám pridala aj opozíciahovor. expr. prikmotriť sa: cestou sa ku mne prikmotril psíkprejsťpristúpiťprikloniť sa (stať sa stúpencom iného): prejsť k nepriateľovi; chce radšej pristúpiť, prikloniť sa k námhovor. zviezť sa (pripojiť sa pri chôdzi): zveziem sa na kúsku s tebouzapojiť sazamiešať saprimiešať savmiešať saexpr.: pripliesť savpliesť sapritrieť sa (pripojiť sa bez vyzvania, obyč. do rozhovoru): do každej reči sa zapojí, zamieša; nik nezbadal, ako sa priplietli, pritreli do debaty; zamiešať sa do davu demonštrantovexpr. vpadnúť (náhle sa pripojiť): vpadnúť do diskusiezried. pritovarišiť sa (Rázus)


    prísť 1. chôdzou, dopravným prostriedkom al. iným pohybom sa niekam dostať (op. odísť) • dôjsť: prísť, dôjsť domov pešo, bicyklom, lietadlom; vlak už prišiel do stanice; prísť, dôjsť z návštevydostaviť sazastar. ustanoviť sadostanoviť sa (prísť z povinnosti, obyč. úradnej): dostavte sa, ustanovte sa na okresný úradexpr. naklusaťkniž. zavítať: Kto to k nám zavítal?, jar tohto roku do mesta zavítala skoropristúpiťprikročiťpriblížiť sa (k niekomu, niečomu): pristúpi, prikročí k mužovi a podá mu ruku; priblížili sa až k budoveexpr.: pribehnúťdobehnúťpriletieťdoletieťpritrieliťdotrieliťpripáliťdopáliťpriraziťdoraziťprikúriťdokúriťpriklusaťdoklusaťpricválaťdocválať (prísť rýchlo): pribehli, dobehli so zlým chýrom; chlapec pritrielil, dotrielil, prikúril, priklusal domov už naobed; k chate prirazili, dorazili turisti v rekordnom časeexpr.: prifrčaťdofrčaťprifrňaťprifučaťprifuňaťprifukotaťprihartusiťpriharcovaťhovor. expr. prifárať (rýchlo, obyč. znenazdania): hostia prifrčali, prifuňali, priharcovali veľmi skoroexpr.: prihnať sadohnať saprivaliť sadovaliť saprirútiť sadorútiť saprihrnúť sadohrnúť sadosypať sanahrnúť saprimlieť sadomlieť sapritiahnuťprirojiť sa (prísť prudko a obyč. vo väčšom množstve): rodina nič neoznámila a prihnala sa, prihrnula sa aj s deťmiexpr. navláčiť sa (prísť obyč. nepozvaný) • expr.: prihrčaťdohrčaťprirapčaťdorapčaťprihrkotaťdohrkotaťprihrmieťdohrmieťprihrmotaťdohrmotaťprihrmotiťdohrmotiťprirachotiťdorachotiťdohučať (prísť náhle a obyč. hlučne): prihrčať, dohrčať na koči, na aute; prihrmel, dohrmel nadávajúc na všetkýchzastar.: prijachaťdojachať (obyč. o dopravnom prostriedku): vlak prijachal do staniceexpr.: prikvitnúťdokvitnúťprikvačiť (znenazdajky): prikvitla k nám návšteva; do školy prikvačil inšpektorhovor. expr. prikonať sa (prísť ťažko, zďaleka): Kdeže si sa sem prikonal?expr.: privliecť sadovliecť sapritrepať sadotrepať sadopratať sapriterigať sadoterigať sapridrgáňať sadodrgáňať sapriredikať sadoredikať sapriteperiť sadoteperiť sanár. prikriatať saexpr.: prirepetiť sadorepetiť saprimotať sadomotať sapripantať sapriplantať sadoplantať saprihrabať sadohrabať saprikrbáľať sadokrbáľať sadotĺcť sa (prísť s námahou, ťažko a pomaly): domov sa privliekli, priterigali veľmi ustatí; muž sa pritrepal, prirepetil na schôdzku pripitý; starec sa sem ledva domotal, doplantalexpr.: pritárať sadotárať sapritmoliť sadotmoliť sapritúlať sa (náhodou prísť): ktovie, odkiaľ sa sem pritáral, pritúlal ten cudzinecexpr.: priknísať sadoknísať saprikolísať sadokolísať sapritackať sadotackať saprikľuckať sadokľuckať saprikyvkaťdokyvkať sadokývať sadošmatlať sa (prísť neistým, knísavým, kolísavým, tackavým a pomalým krokom) • pripotkýnať sadopotkýnať sa (prísť potkýnajúc sa) • expr.: prikrivkaťdokrivkaťdokrivkať sapribadkaťdobadkať (sa) (prísť krivkajúc, pomaly) • expr.: prikradnúť sapriplúžiť sadoplúžiť saprikĺznuť saprišmýkať sa (prísť ukradomky, potichučky): prikradol sa, priplazil sa k domu cez záhraduexpr. prišumieť (prísť so šumením, jemne): jar prišumela zavčasupriplaziť sadoplaziť saexpr. priplichtiť sapriliezťdoliezťprištverať sadoštverať sa (prísť plazením, pokorne a pod.) • expr.: pricupkaťdocupkaťpricapkaťdocapkaťpriťapkaťdoťapkať (sa)priťupkaťpriciepkaťpriskackaťpriskočiťprihopkaťprihopkovaťpridrobčiť (prísť drobným krokom): dievčatko pricapkalo, pricupkalo, priťapkalo k dedkovi bosými nôžkamiexpr.: pritancovaťdotancovaťprikrepčiť (prísť niekam tanečným krokom) • expr.: prišuchtať sadošuchtať saprišúchať sadošúchať saprišuchnúť sadošuchnúť saprišmotlať saprišmochtať sadošmochtať saprišmotkať sadošmotkať sa (prísť pomaly, šúchavým krokom) • pripochodovaťdopochodovaťhovor. zastar. primašírovať (prísť pochodovým krokom, expr. prísť vôbec) • pricestovaťdocestovaťhovor. expr. priputovaťexpr.: privandrovaťdovandrovať (prísť cestovaním): nevedno, odkiaľ sem turisti priputovali, privandrovalipoprichádzaťpoprichodiťpodochádzaťpodochodiť (postupne, vo väčšom počte): na svadbu poprichádzalo, poprichodilo veľa hostí

    2. p. nastať 3. p. ocitnúť sa 4. p. získať 1, nadobudnúť 5. p. stratiť 2 6. porov. objaviť, zistiť 7. p. zmocniť sa 2 8. p. ujsť sa 9. p. vyskytnúť sa, naskytnúť sa 10. p. stáť2


    pristať 1. prejaviť súhlas, prijať s uspokojením • súhlasiťdať súhlas: pristať na podmienky, súhlasiť s podmienkami; nepristane, nedá súhlas na hocičopristúpiť: na náš návrh hneď pristúpili; pristúpiť na kúpuprivoliťdovoliťkniž. zastar. zvoliť (dať dovolenie, povolenie na niečo): rodičia privolia synovi na všetko, dovolia mu všetko; nikdy na sobáš neprivolím, nikdy sobáš nedovolím; ochotne na to zvolilipodvoliť sazried. uvoliť sa (pristať po zdráhaní): podvoliť sa operácii; napokon sa predsa uvolila prísťpripustiť (pristať po uvážení): pripustiť pravdivosť výpovededopustiť (neurobiť nič proti niečomu): dopustil, aby s ním zle zaobchodiliprikývnuť (pristať kývnutím hlavy): prikývnuť na požiadavkypejor.: odkývnuťodkývať (pristať na niečo mechanicky): na plenárnej schôdzi všetko odkývali

    2. byť vhodný na niečo (svojou povahou, vlastnosťami al. pekným, ladným výzorom) • hodiť sa: dievča pristane, hodí sa do koča i do vozasvedčaťsvedčiťslušať: zelená farba ti nesvedčí, nesluší; mladým to spolu svedčalo, svedčilohovor.: pasovaťšiknúť sa: pasovala by mu, šikla by sa mu funkcia predseduhovor.: sadnúťseknúťpadnúť: oblek mu výborne sadol, padol; klobúk jej seknehovor.: sedieťstáť: účes s ofinou ti nesedí; šaty vám stoja ako uliatešatiť (o šatách): tento strih dobre šatí


    pristúpiť1 1. chôdzou, krokmi al. aj iným spôsobom sa dostať niekam • prikročiť: pristúpiť, prikročiť k neznámemu a spýtať sa na cestupodísť (prísť, postúpiť bližšie): podišla k obloku a vyzrela vonpriblížiť sa (prísť bližšie): nebadane sa priblížil k dverám a ušielexpr. prišmietnuť sa (pristúpiť bližšie s istým úmyslom): prišmietla sa k mužovi a čosi mu šepkala

    2. vstúpiť ako ďalší do dopravného prostriedku (op. vystúpiť) • prisadnúť: na poslednej stanici pristúpila, prisadla do vlaku skupina výletníkovnastúpiťnasadnúť (vstúpiť do dopravného prostriedku): čakala, kto ešte do kupé nastúpi, nasadne

    3. stať sa ďalším členom nejakého spoločenstva; súhlasiť (ako ďalší) s nejakou ideou, s nejakým projektom a pod. (op. vystúpiť) • pripojiť sapridať sa: do krúžku pristúpili ďalší mladí; k hnutiu sa pripojili, pridali aj ostatní; pristúpiť, pripojiť sa, pridať sa k zmluvepridružiť sa: pridružiť sa k hladovkáromvstúpiť: vstúpiť do asociácie odborov

    4. pripojením zväčšiť počet, množstvo • pribudnúť: k matkiným starostiam pristúpili, pribudli ešte ďalšie

    5. p. pustiť sa 1 6. p. pristať 1


    pristúpiť2, pristupiť nohou, šliapnutím pritlačiť • prišliapnuťzašliapnuť: pristúpiť, prišliapnuť červíka; zašliapnuť ohorokpridláviťexpr.: pripučiťprigniaviť (pritisnutím poškodiť): nohou pridláviť, pripučiť mravcaprisadnúť (sadnutím pritlačiť): Neprisadni mi kabát!zošliapnuťstlačiť: zošliapnuť, stlačiť brzdu, pedál, vypínačpopripúčať (postupne, viac vecí)


    pritisnúť 1. vyvinúť tlak s cieľom niečo, niekoho k niečomu tesne priblížiť al. svojou váhou na niečo, niekoho zapôsobiť • pritlačiť: pritisnúť, pritlačiť si dlane na líca; pritisnúť, pritlačiť niekoho o múrexpr. pričľapiť: pričľapil si čiapku do čelaprivaliťexpr.: primliaždiťpripučiťprikvačiťpridláviť: chlapa v hore privalil, pridlávil, primliaždil stromexpr. prigniaviť: padajúci stožiar ťa prigniavipriľahnúť (pritisnúť celým telom) • pristúpiťpristupiť (nohou pritisnúť): pristúpiť chrobákaprikľaknúť (kolenom pritisnúť): prikľakne mu šiju a spúta hopriklopnúťpriklepnúť (nárazom pritisnúť): obločné krídlo tesne priklopol, priklepolpriprieť (silou potlačiť): vietor ma priprel k domupopritískaťpopritláčať (postupne, viac vecí, osôb)

    2. nútením, okolnosťami spôsobiť neželaný stav • pritlačiťpriprieť: osud ho pritisol, priprelhovor. expr.: priseknúťprivrznúťprivrieťprištipnúťpriškripnúťpriškrieť: bieda ich prisekla, priškripla

    3. p. stlačiť 4. p. prisunúť 1 5. p. pritúliť 1


    pustiť sa 1. začať niečo robiť, začať nejakú činnosť • dať sa: pustili sa, dali sa s chuťou do kosenia; pustiť sa, dať sa do jedlachytiť sachopiť sa: bez slova sa chytili, chopili do roboty; nemá sa čoho chytiť, chopiťpribrať saprichytiť sa: pomaly sa pribrala do pletenia; prichytiť sa do vareniaprikročiťpristúpiť (obyč. v úradnom styku): hneď prikročili, pristúpili k riešeniu naliehavej úlohypodobrať sapodujať sa (s vedomím zodpovednosti): podobrali, podujali ste sa na ťažkú úlohupriprieť sa (s premáhaním vôle): priprieť sa do štúdiakniž. jať sa: jať sa do práceexpr.: vhryznúť sazahryznúť sapozahrýzať sa (postupne) • hovor. expr.: vrhnúť sazažrať sa: s veľkým elánom sa vrhli, zažrali do problému, do čítaniapohrúžiť sa (intenzívne sa začať s niečím zaoberať): pohrúžila sa do čítania, do robotyexpr.: schytiť savychytiť sa (zrazu sa pustiť do niečoho): schytila sa, vychytila sa upratovať; schytiť sa na útekhovor. expr. lapiť sa: lapiť sa do robotyfraz. vyhrnúť si rukávy: neotáľali, vyhrnuli si hneď rukávyzastaráv. oddať sa: oddal sa rozjímaťhovor. spustiť (o reči, speve a pod.): spustiť krik, plač

    2. začať sa pohybovať istým smerom, začať ísť niekam • dať savydať sa: pustili sa, dali sa, vydali sa na cestu domovzamieriťvykročiťpobrať sa: po dlhšom rozmýšľaní zamieril, vykročil, pobral sa dopravapodať sa: podali sa rezko ku kostoluexpr.: schytiť savychytiť sarozbehnúť sa (naraz, prudko): naraz sa schytili, vychytili smerom k divadluhovor. vziať (to): vzal to krížom cez polia

    3. (o tuhých látkach) pôsobením tepla sa stať tekutým al. sa rozplynúť v tekutine • rozpustiť saroztopiť sa: sneh sa cez obed pustil, rozpustil, roztopilstopiť sa: ľad sa v pohári stopilvyškvariť sarozškvariť sa (pustiť sa škvarením): slanina sa na ohni vyškvarila, rozškvarila


    stlačiť tlakom zapôsobiť na niečo a tým obyč. zmenšiť objem niečoho al. dostať niečo do nižšej, príp. inej polohy • stisnúťzovrieť: stlačiť, stisnúť päste, pery; stlačiť, stisnúť páku; zovrieť v ruke listpritlačiťpritisnúťpotlačiť: pritlačiť tlačidlo zvonca; potlačiť pákupristúpiť (nohou): pristúpiť brzdupostláčaťpostískaťpotískať (viackrát): postláčať, postískať šaty do batoha; cestujúci potískaní v strede autobusustľapkať (tľapkaním stlačiť): cesto stľapká na pagáčsploštiťexpr. stľapčiťspľaštiťhovor. expr. zmangľovať (tlačením urobiť ploským): cesto sploštila na posúch; klobúk si rukou uprostred stľapčil, spľaštil; sedením si zmangľoval šatyexpr.: zgniaviťzdláviťpodláviťzmrviť: zgniavené, zdlávené ovocie; zmrvená trávatech. skondenzovať: skondenzovať paruodb. skomprimovať: skomprimovať vzduch, pohonnú zmes


    prístupky priženenie sa ženícha do domu, do rodiny nevesty • prístavky: jeden syn šiel na prístupky, na prístavky


    mäkký 1. ktorý sa pod vonkajším mechanickým tlakom ľahko poddá al. zmení svoj tvar (op. tvrdý): mäkký vankúšpoddajnýohybný (op. pevný, tuhý): mäkké, poddajné drevo; mäkký, ohybný kovformovateľnýtvárny: formovateľná, tvárna hlinavláčny (op. hustý, tuhý): vláčne cestojemnýhebkýhodvábny (príjemný na dotyk; op. drsný): mäkké, jemné, hebké pery; jemný, hebký trávnik; jemný, hodvábny povrch škatuľky na šperkysypkýkyprýľahký (bez pevnej konzistencie): sypká, kyprá, ľahká pôdariedkykašovitý (majúci vlastnosti polotuhej látky): riedka, kašovitá stolicaexpr.: mäkučkýmäkuškýmäkunkýmäkulinkýhebučkýhebunký (veľmi al. príjemne mäkký)

    2. ktorý pozitívne pôsobí na zmysly svojou jemnosťou, harmóniou a pod. (op. ostrý, drsný) • príjemnýlahodný: mäkký, príjemný hlas hlásateľa; príjemné, lahodné tóny valčíkajemnýtlmený: maliar použil tlmené, jemné farby (op. výrazné, krikľavé); jemné, tlmené kroky (op. prudké, strmé) • vláčnypružnýplynulýharmonický (pôsobiaci vyváženým dojmom; pren. uskutočnený postupne, bez prudkých výkyvov; op. prudký, strmý): vláčne, pružné, plynulé pohyby baletky; plynulý, harmonický prechod spoločnosti na nový systémoblýnevýrazný (bez viditeľných nepravidelností a pod.): mäkké, oblé, nevýrazné črty tvárehud. molový (op. durový): mäkká, molová stupnicaexpr.: mäkučkýmäkuškýmäkunkýmäkulinký

    3. ktorý je naplnený citom, súcitom, toleranciou al. ktorý ľahko podlieha cudzej vôli; svedčiaci o týchto vlastnostiach (op. tvrdý): otec je mäkký človekcitlivýdobrý (op. bezcitný, nemilosrdný, zlý): má mäkké, dobré srdce; je to citlivá, dobrá ženasúcitný (op. bezcitný, krutý, surový): mäkká, súcitná duša; súcitné slová útechypoddajnýpovoľnýústupčivý (op. neoblomný, nekompromisný): byť mäkký, ústupčivý voči iným; mať povoľnú, poddajnú povahuprístupnýzhovievavýblahosklonnýznášanlivýtolerantnýkniž. benevolentný (op. neprístupný, neoblomný): učiteľ je prístupný, zhovievavý, blahosklonný voči žiakom; znášanlivý, tolerantný, benevolentný politiknežnýmilýláskavý (obyč. o prejavoch človeka): uprel na ňu mäkký, nežný, milý, láskavý pohľad (op. prísny, strohý); mäkké, láskavé pohladenie


    názorný uľahčujúci vnímanie a pochopenie obyč. uvedením obrázkov, príkladov, pomôcok a pod.; zložený z obrázkov a pod. určených ako ukážka, vzor, príklad • zastar. náhľadný: učiť názornou, náhľadnou metódou; vysvetľovať učivo uvedením názorného príkladuinštrukčnýinštruktívny (založený na návode): inštruktívny spôsob vyučovaniaobrazný (založený na obrazoch): audiovizuálna technika umožňuje obrazný výkladprístupnýzreteľnýpresvedčivý: nákres urobil vysvetľovanie prístupným, zreteľným; použiť názornú, presvedčivú argumentáciuukážkovývzorovýživý (využívajúci niečo ako vzor, dôkaz a pod.): toto je ukážkový, vzorový, živý príklad správneho postupuilustračnýilustratívny (majúci charakter ilustrácie): ilustračný, ilustratívny materiál na vyučovaniedemonštračný: demonštračný sprievod prednáškyodb. deiktický: deiktická vyučovacia metóda


    otvorený 1. ktorý je z hľadiska prístupu, vstupu zbavený prekážok (op. uzavretý, zavretý) • voľnýnehatený: otvorená, voľná cesta; nehatený, voľný priebeh rokovanianeobmedzenýslobodný (op. zamedzený, ohraničený): mať k moru neobmedzený, slobodný prístupnekrytý (bez krytiny, strechy a pod.): otvorený, nekrytý koč; nekrytá verandaširokýďalekýšíry (bez prekážok, ktoré by obmedzovali, zmenšovali a pod. istý priestor): otvorený, široký priestor; otvorený, ďaleký výhľad; otvorená, široká samohláska a; vyplávať na otvorené, šíre moreprístupný (otvorený pre návštevníkov): park je prístupný aj vo večerných hodináchexpr.: rozdrapenýrozďavenýkniž. rozjatrenýnár. rozjedený (o rane)

    2. p. nevyriešený 3. p. priamy 2, srdečný, úprimný 1 4. p. verejný 2, zjavný


    populárny 1. sprístupňujúci vedecké al. odborné poznatky verejnosti a zároveň na tento cieľ prispôsobený (jednoduchosťou, zrozumiteľnosťou) • popularizačnýpopularizujúci: populárna, popularizačná, popularizujúca formapopulárno-náučnýpopulárno-vedecký: píše populárno-náučným, populárno-vedeckým štýlom; populárny, populárno-náučný, populárno-vedecký výkladprístupnýzrozumiteľný (ľahko pochopiteľný): kniha o astronómii napísaná populárnym, prístupným, zrozumiteľným spôsobomnenáročnýjednoduchý (ktorý nekladie vysoké nároky na vedeckú al. odbornú erudíciu): dávam prednosť populárnym, jednoduchším vedeckým textom; jednoduché žánre vedeckej literatúry

    2. tešiaci sa priazni v širokej verejnosti (op. nepopulárny) • obľúbený: populárny, obľúbený politikrozšírený (vďaka obľube): populárny, rozšírený športmódnyexpr. vychytený (momentálne populárny): krátke sukne sú teraz populárne, módne, vychytené; vychytený umelecznámy: známa osobnosťslávny (veľmi populárny a obdivovaný, uznávaný): slávny svetový tenorista Pavarotti


    prijateľný ktorý sa dá prijať (op. neprijateľný) • vyhovujúci: prijateľné, vyhovujúce riešenie, podmienkyakceptovateľnýkniž. akceptabilný: akceptovateľný, akceptabilný návrh zákonaprístupnýdostupnýprimeranýhovor. ľudový (finančne prijateľný; op. neprimeraný): prístupné, dostupné, primerané, ľudové ceny


    prístupný 1. ku ktorému, do ktorého je dobrý, ľahký prístup (op. neprístupný) • dostupný (op. nedostupný, neprístupný): ťažko prístupné, dostupné miesto; prístupná, dostupná horská chataschodný (o ceste, chodníku)

    2. do ktorého, na ktorý je možný al. ľahký prístup, vstup (op. neprístupný) • otvorený (op. zatvorený, uzavretý): objekt je prístupný verejnosti, otvorený pre verejnosťsprístupnený (ktorý sa stal prístupným): sprístupnená archeologická lokalita

    3. ku ktorému sa možno (ľudsky) priblížiť; ktorý nechá na seba vplývať, pôsobiť; ktorý má pochopenie pre iných (o človeku; op. neprístupný, uzavretý) • dostupný: byť prístupný, dostupný citomotvorený: je otvorený akémukoľvek názoruvnímavý: prístupné, vnímavé srdcechápavýľudský: bola veľmi chápavá, ľudskákomunikatívny: komunikatívny typ človekaovplyvniteľný

    4. ktorý možno ľahko získať, dosiahnuť • dostupnýdosiahnuteľný: prístupná, dostupná literatúra; prístupné, dostupné, dosiahnuteľné pramene

    5. p. zrozumiteľný 6. p. prijateľný


    vľúdny 1. ktorý prejavuje pochopenie, lásku, dobrý vzťah k ľuďom; svedčiaci o tom • prívetivýpriateľskýkamarátsky: vľúdny, prívetivý človek; vľúdny, priateľský pohľad; priateľské, kamarátske vzťahymilý (ktorý prejavuje milotu): je to také milé dievčaláskavý: láskavý učiteľ, láskavé slovádobrosrdečný (ktorý je dobrého srdca): dobrosrdečná povahasrdečný: vľúdna, srdečná ženajasný: jasný obličajprístupný (ktorý má pochopenie): jeho rodičia boli prístupní ľudiadobromyseľnýdobrodušný: dobromyseľný, dobrodušný starecdobrácky: dobrácky starý otec; dobrácka tvárdobroprajný: dobroprajné očikniž. dobrotivý: dobrotivý ochrancablahosklonný: blahosklonné gestožoviálny: žoviálny vedúci

    p. aj dobrý

    2. ktorý pôsobí dobrým, pekným dojmom • útulnýpríjemný: vľúdna, útulná izba; býva v príjemnom prostredísympatický: majú sympatické bývanie


    zhovievavý málo prísny, málo dôsledný v nárokoch na iných; svedčiaci o tom (op. prísny) • povoľnýmäkký (op. tvrdý): učiteľ je veľmi zhovievavý, povoľný, mäkký voči žiakom; zhovievavý, mäkký úsmevkniž. benevolentný: benevolentný rozhodca, posudokblahosklonnýblahovoľnýžoviálny (priaznivo naklonený): blahosklonné gesto; žoviálny človekchápavýuznanlivýtolerantný (prejavujúci pochopenie): chápavý, tolerantný človek, postojtrpezlivý (prejavujúci trpezlivosť): trpezlivá matkacitlivývnímavýprístupnýdostupný (podliehajúci citom, prejavujúci cit): vnímavý, prístupný profesorexpr. čujný: má čujné srdceprotektorský (povýšenecky zhovievavý): protektorský tón, protektorské správanie


    zrozumiteľný ktorému možno dobre porozumieť • pochopiteľný: ľahko zrozumiteľný, pochopiteľný textjasnýzreteľnýpriehľadnýpriezračný: jasný, priehľadný výklad; zreteľná odpoveďpopulárny (všeobecne prístupný): populárna brožúradostupnýprístupný: dostupný štýl knihyexpr. ľudský: povedz mi to ľudským spôsobom


    blížiť sa dostávať sa do blízkosti (priestorovej al. časovej) • približovať saprichádzať: vojská sa blížia, približujú k mestu; jar sa už blíži, prichádzanadchádzaťnadchodiť (blížiť sa v čase): nadchádza, nadchodí pôstne obdobieprikrádať savkrádať sa (opatrne, ticho sa blížiť): prikrádajú sa spoza humna; večer sa k nám už vkrádapristupovaťkráčať (blížiť sa krokom, chôdzou): pristupuje, kráča k nám s rozosmiatou tvárou


    súhlasiť 1. byť s niekým rovnakej mienky, rovnakého názoru, prejavovať súhlas • dávať súhlasvyjadrovať súhlas: súhlasím s riešením, aké ste navrhli; dávam na to súhlas; iba počúva a so všetkým súhlasí, vyjadruje súhlasstotožňovať sa (mať rovnaký názor): nestotožňoval sa s rozhodnutím predstavenstvaobyč. pejor. prikyvovať (horlivo al. mechanicky súhlasiť): na schôdzke na všetko prikyvoval, so všetkým súhlasilprisviedčaťprisvedčovaťpritakávať (slovne prejavovať súhlas): na otázky iba prisviedčal, pritakávalzastaráv. svedčiť: kto mlčí, ten svedčípristávaťpristupovaťprivoľovať (častejšie v dokonavom vide): už pristávajú, pristupujú, privoľujú na naše požiadavkypodvoľovať sapodrobovať sa (prestávať odporovať a prejavovať súhlas): už sa podvoľujú, podrobujú, že rozkazy splniasympatizovať (vyjadrovať kladný postoj, obyč. vnútorne): s jeho konaním sympatizujemekniž. aklamovať (nahlas, hromadne prejaviť súhlas)

    2. byť rovnaký, zhodný s niečím al. navzájom • zhodovať sa: súhlasiť, zhodovať sa s originálomzodpovedať (byť totožný s niečím): vyhlásenie zodpovedá pravdekniž. korešpondovať (byť v súlade): korešponduje to s mojou predstavouhovor.: hraťsedieťštimovať (byť v poriadku): niečo tu nesúhlasí, neštimuje; to akosi nehrá, nesedí


    prišúchať sa p. prísť 1


    prisunúť 1. posúvaním dostať do blízkosti niečoho • pritiahnuť: prisunúť si, pritiahnuť si stolček pod nohypristrčiť: pristrčila mačke misku s mliekompristaviť (dať do tesnej blízkosti niečoho): pristaviť vozík ku vchodupriraziť (prudko prisunúť): nahnevane prirazil stoličku k stolupriblížiť (dať trocha bližšie k niečomu): priblížiť lyžicu k ústampritisnúťpritlačiť (tisnutím, tlačením): pritisli, pritlačili skrine do kúta izbyprimknúť (tesne k niečomu): primkla si hlavu k dieťaťupriložiť (položiť k niečomu): priložiť pušku k lícuexpr.: prišuchnúťprišmyknúť (prisunúť šúchavým, šmýkavým pohybom): prišmykla pohárik na kraj stola

    2. p. doviezť 1


    prišuchnúť p. prisunúť 1


    prišuchnúť sa p. prísť 1


    prišuchtať sa p. prísť 1


    pripísať 1. označiť za pôvodcu, príčinu niekoho • pričítaťpripočítaťprisúdiť: všetku vinu pripísali, pričítali, prisúdili ošetrovateľovi; zásluhy napokon pripíšu, prisúdia iba predsedoviprivlastniť: všetky neúspechy privlastnil inýmnedok.: prikladaťpodkladať: význam prikladať inému; podkladáte nám zlé úmyslykniž. imputovať: Čo nám to chcete imputovať?

    2. právne prideliť, dať nárok na niečo • pririeknuť: majetok pripísať, pririeknuť deťom; súd pririekol pozemok sestreprisúdiť (prideliť súdnym rozhodnutím): domu prisúdili vysokú cenuprirátaťpriznať (dať niekomu právo, nárok na niečo): prirátať, priznať niečo niekomu k dobru; priznali mu náhradu za utrpenú škoduvenovaťdedikovať (obyč. literárne dielo na znak úcty, lásky): autor pripísal, venoval, dedikoval svoje dielo rodičom

    3. pridať písaný dodatok • dopísať: pripísať, dopísať do listu prosbu


    prisúdiť 1. súdnym rozhodnutím dať (ako vlastníctvo, ako povinnosť a pod.), právne prideliť • priznať: dedičovi nárok neprisúdili, nepriznali; prisúdiť, priznať obžalovanému zníženie trestupririeknuť: medzinárodný súd napokon pririekol územie protivníkovipripísaťpričítať: celý majetok pripísal synovcovi; všetku vinu pripísal, pričítal nedorozumeniuprirátať: prirátať niečo niekomu k dobru

    2. dať ako úlohu, povinnosť • prideliťuložiť: prisúdiť, uložiť, prideliť niekomu úlohu pozorovateľakniž. imputovať (neprávom, nespravodlivo niečo niekomu prisúdiť)


    priznať 1. pravdivo vyjaviť niečo o sebe (obyč. niečo negatívne), nezatajiť, nezaprieť • priznať si: priznať (si) prehru, omyl, neúspechuznať (prijať ako pravdivé, pripustiť po istom zdráhaní): uznal, že nepostupoval správnekniž. doznať: doznať svoju vinupriznať sa (potvrdiť svoju účasť na niečom, čo sa obyč. hodnotí ako prečin, vina): priznal sa ku krádeživyznať sa: úprimne sa vyznal zo svojej viny, priznal si svoju vinu; vyznať sa zo svojich citov, priznať svoje cityexpr. vyspovedať sa: zo všetkého sa mi vyspovedalaprezradiťvyzradiť (niečo tajné): nechce prezradiť, vyzradiť, čo ho trápizveriť sa (s niečím) • zveriť (niekomu niečo) (dôverne povedať): zveriť sa niekomu so svojím previnením, zveriť niekomu svoje hrozné tajomstvopráv. deklarovať (priznať právne významnú skutočnosť)

    2. právne, súdne prideliť • prisúdiť: dedičstvo mi priznali, prisúdili celépririeknuťpripísať: zabraté územie im nechceli naspäť pririeknuť; majetok pripísať, pririeknuť deťom


    zvaliť 1. silou, prudkým nárazom spôsobiť pád niekoho, niečoho • zraziťpovaliť: zvaliť, povaliť chlapa na chrbát; zvaliť strom; zrazil psa na zemzhodiťstrhnúťsotiť: zhodil, sotil dieťa do bazéna; strhol ženu k sebeprevrhnúťprevaliťprevrátiťexpr. prekotiť (niečo stojace): prevrhnúť, prevaliť vázu; prevrhol, prevrátil stôlzváľaťpováľaťvyváľaťpovyvaľovaťpozhadzovať (viacero vecí al. postupne): búrka zváľala, pováľala borovice

    2. nárazom, silou zmeniť na trosky, silou zničiť • zrútiťzboriť: lavína zvalila, zrútila, zborila domzváľaťzrúcaťzbúrať (nárazmi, váľaním, rúcaním, búraním): celú štvrť zváľali, zrúcali; zbúraná chalupavyvaliť (tlakom vytrhnúť zo základov) • rozvaliťrozváľaťrozbúraťrozrúcaťzdemolovať: rozváľané, zdemolované altánky; kolibu rozbúrali, rozrúcalistrhnúť: starú prístavbu dali strhnúťpováľaťporúcať (postupne)

    p. aj zvrhnúť

    3. označiť niekoho za pôvodcu, príčinu niečoho • prisúdiťpripísaťpričítať (komu čo): vinu zvalili na nás; krádež prisúdiť, pripísať, pričítať maloletémufraz. expr. prišiť za golier: neúspech chcú zvaliť na mňa, mne ho chcú prišiť za golierzviesť: všetko zviedli na inýchexpr. potisnúť: rád potisol vinu na druhýchpresunúť: zodpovednosť presunie na podriadených


    prísudok gram. základný vetný člen tvoriaci s podmetom gramatické jadro dvojčlennej vety • gram. predikát


    prišumieť p. prísť 1


    dodávka 1. dopravovanie niečoho objednaného na určené miesto: dodávka uhlia, zemiakovprísun: prísun materiálu na stavbudonáška: donáška mlieka

    2. p. automobil


    prísun p. dodávka 1


    doviezť 1. dopravným prostriedkom niekam presunúť • dopraviťpriviezť: doviezli, priviezli tovar; dopraviť poštudodaťprisunúť: dodali, prisunuli nové strojevoviezť (doviezť dovnútra): voviezli prístroje až do dvorasubšt. dolifrovať • podovážaťpoprivážať (postupne, viac vecí)

    2. získať a prijať tovar zo zahraničia (op. vyviezť, exportovať) • importovaťpriviezť: dovezené, importované, privezené počítačeprepašovať (doviezť protizákonne): prepašovať cigarety, hodinkypodovážaťpoprivážať (postupne, viac vecí)


    pristaviť 1. dodatočne postaviť • pristavaťpribudovať: k domu pristavili, pristavali, pribudovali ešte jedno poschodieprimurovať: k stavbe primurovať garážpopristavovať (postupne, viac vecí)

    2. dať, postaviť do tesnej blízkosti niečoho • prisunúť: vlak pristaviť k nástupisku č. 2; k obloku treba pristaviť, prisunúť stoličkupritisnúťpritlačiť: skriňu pritisli, pritlačili ku gaučupritiahnuť (pristaviť ťahaním): sudy pritiahnuť bližšie k sebepriraziť (prudko pristaviť): prirazila si stolček k nohepopristavovať (postupne, viac vecí)

    3. spôsobiť, aby niekto, niečo prestalo postupovať, ísť • zastaviť: pristaviť, zastaviť na ulici známeho; vodiča pristavila, zastavila polícia; koňa pristavili, zastavili až na konci dedinyzadržať: zadržať bežiaceho zlodejazavrátiť (zahnať späť): zavrátiť čriedupopristavovaťpozastavovať (postupne, viac jedincov)


    pritiahnuť 1. ťahaním, posúvaním priblížiť niečo, niekoho k niečomu, niekomu (op. odtiahnuť) • prisunúťdotiahnuť: pritiahnuť si lyžicu k ústam; dotiahnuť, prisunúť stolík k posteli; dotiahla si, pritiahla si psíka k sebestiahnuť (smerom dolu): stiahnuť si šatku na čelo

    2. ťahom zmenšiť (obyč. obvod) • stiahnuťzatiahnuťutiahnuť: pritiahnuť, stiahnuť si opasok; obväz pevne zatiahla, utiahla; pritiahnuť, utiahnuť kohútik skrutkouexpr. priškrtiť: slučku treba ešte viac priškrtiť; pren. priškrtiť rozpočetnár.: pritúžiť (Kukučín)potúžiť: potúžiť kosílku (Hviezdoslav)popriťahovaťpozaťahovaťpouťahovať (postupne, viac vecí)

    3. hovor. neos. (o mraze) stať sa výraznejším, silnejším • primrznúťprituhnúť: nad ránom pritiahlo, primrzlo, prituhlopritŕpnuťnár. prichraptieť: pritŕplo, prichraptelo, na potoku je tenký ľadzamrznúť (stať sa tuhým od veľkého chladu): zem zamrzla

    4. hovor. lákaním, vábením spôsobiť príchod niekoho, niečoho niekam • prilákaťprivábiť: obľúbená skupina pritiahla, prilákala, privábila na koncert veľa mladýchzlákaťzvábiťexpr. pripoďkať: nik ma ta nezláka, nezvábiupútať: film upútal mnohých pôsobivou hudboukniž. pripútať: našu pozornosť pripútali nezvyčajné hlasyzískať (niečím pozitívnym, zaujímavým a pod. dosiahnuť usmernenie záujmu al. činnosti): získať mládež na podnikanie, pritiahnuť ju k podnikaniu

    5. p. priviesť 1 6. p. prísť 1


    prisviedčať, prisvedčovať slovne al. gestom prejavovať súhlas s niekým, niečím • pritakávať: na matkino prehováranie iba prisviedča, pritakávaprikyvovaťexpr.: prikyvkávaťkyvkať (prisviedčať obyč. kývnutím hlavy, ruky): na rozkazy ochotne prikyvoval, prikyvkával, kyvkalnár. kynkať (Kálal)súhlasiť (vyjadrovať súhlas, prejavovať zhodnosť v názore): s návrhom sme všetci prítomní súhlasili; súhlasiť s kolegom, prisviedčať kolegovihovor. expr. uhmkať: pozeral na prednášateľa a súhlasne uhmkalhovor. sekundovaťkontrovať (podporovať názor niekoho; op. oponovať): pri kritike šéfa mu všetci ochotne sekundovaliexpr. zried. hehejkať (Gabaj)dosviedčaťdotvrdzovaťpotvrdzovať (podávať svedectvo): znova dosviedčal, dotvrdzoval, potvrdzoval, že to bolo takkniž. afirmovať


    prisviedčavý p. súhlasný 1


    súhlasný 1. ktorý je vyjadrením súhlasu, stotožnenia sa s niečím • prisviedčavýpritakávajúci: súhlasné, prisviedčavé gesto, vyjadrenieodb. afirmatívnypotvrdzujúci: afirmatívna percepcia; afirmatívny, potvrdzujúci súd

    2. p. rovnaký, zhodný


    farba 1. vlastnosť hmoty vnímaná zrakom, založená na pohlcovaní svetla rozličnej vlnovej dĺžky • zafarbeniesfarbenie: jasná, sýta farba, jasné, sýte zafarbenie, sfarbeniekniž. prísvit: skaly dostali belasý prísvitkniž. kolor

    2. smerovanie k istému druhu zvukového prejavu, výrazu • zafarbeniesfarbenie: príjemná farba hlasu, príjemné zafarbenie, sfarbenie hlasuodb. timbre

    3. p. farbivo, náter 1


    prísvit 1. p. svetlo1 1 2. p. farba 1


    svetlo1 1. viditeľná časť elektromagnetického žiarenia vychádzajúca z prirodzených al. umelých zdrojov: denné, slnečné svetlosvit: mesačný svitjas (silné biele svetlo): jas lámpkniž. prísvit: prísvit večeražiara (svetlo vyžarované obyč. žeravým predmetom): oslepujúca žiara; žiara reflektorovosvetlenie (svetlo pôsobiace v istom priestore): pracovať pri umelom osvetleníkniž. iluminácia: slávnostná ilumináciazastar. svetlosť: elektrická svetlosť (Kukučín)det. žiža

    2. p. svietidlo


    adoptovať vziať niekoho do rodiny a pokladať za vlastného • osvojiťzastar. prisvojiť si: adoptovali ho, osvojili ho ako sirotuprijať za vlastné: po smrti rodičov prijali dieťa za vlastné


    osvojiť si učením, vôľou, tréningom a pod. si zapamätať, prijať ako svoje • naučiť saovládnuť: ľahko si osvojiť látku z chémie; naučil sa hre na klavírifraz. prijať za svoje (vlastnosť, návyk a pod.): osvojil si držať hlavu hore; prijal za svoje chodiť vzpriameneprisvojiť si (prijať za vlastné): prisvojili si cudzie zvykyhovor. pochytať: od kamarátov pochytal všelijaké zlozvykyexpr.: vcicaťvcucaťkniž. vsiaknuťvsať (dychtivo, intenzívne si osvojiť): vsiakol, vsal do seba vedomosti


    prevziať 1. prijať obyč. do ruky od niekoho iného; prijať istú úlohu, funkciu, povinnosť, starosť a pod.; prijať do správy • prebrať: zásielku sme prevzali, prebrali osobne; prevziať, prebrať vedenievziaťzobrať: vezmi, zober, prosím, telefonický hovor za mňa; vziať, zobrať službu namiesto koleguzastaráv. prejať: prejať za niekoho dlhujať sa: ujať sa funkcie, zodpovednosti, prevziať funkciu, zodpovednosťpopreberať (postupne): popreberať pracovníkov zo susedného závodu; popreberať dozor nad žiakmi

    2. prijať ako svoje vlastné od niekoho iného • osvojiť si (učením, tréningom a pod.): Európa kultúru prevzala, osvojila si od Rimanov; prevziať, osvojiť si cudzie slová, zvyky, teórieprisvojiť siprivlastniť siprebrať (vziať do vlastníctva, obyč. neodôvodnene): prisvojiť si, privlastniť si cudzie myšlienky; prebral kamarátovi dievčafraz. prijať za svoje: učiteľove názory prijal za svoje


    prijať 1. mať schopnosť obsiahnuť niečo do seba • absorbovať: zem prijala, absorbovala výdatné zrážky; látka nestačí prijať, absorbovať vlhkosťpohltiťvpiťvsaťvstrebať: záclony pohltili dym; pokožka dobre vpije, vsaje výživný krém; listy vstrebali vlahupojať (najmä rozlohou): sála pojme, prijme tisíc divákov

    2. dovoliť niekomu vstúpiť niekam a pokladať ho za organickú zložku, súčasť niečoho • pribrať: prijať, pribrať niekoho do partievziaťzobrať: prijali, vzali do spolku ďalších členov; vziať, zobrať niekoho na bytprivítať: privítali ho v rodine ako svojhoadoptovaťosvojiťprisvojiť si (prijať do rodiny, prijať za vlastné): adoptovať dieťa z domova; prisvojili, osvojili si chlapca ako sirotu

    3. prejaviť súhlas s niečím • akceptovať: naše požiadavky vedenie prijalo, akceptovalouznať (prijať ako pravdivé, nevyhnutné a pod.): uznať nevyhnutnosť daného postupukvitovať: hercov výkon obecenstvo kvitovalo s nadšenímrešpektovať (prijať ako nevyhnutné a podľa toho sa správať): rešpektujem tvoje námietkyschváliť (obyč. úradne prijať): návrh, uznesenie plénum schválilo, prijalopodrobiť sapodvoliť sa (prijať po zdráhaní): podvoliť sa miestnym zvykom; bez slov sa podrobila navrhnutému plánukniž. recipovať: recipovať názory

    4. začať mať (istý tvar, výraz, istú kvalitu a pod.) • nadobudnúťdostaťzískať: jej tvár prijala, nadobudla ostrý výraz; ocenenie získali z rúk predsedu poroty

    5. p. vziať 3, 4 6. p. privítať 2


    prisvojiť si p. privlastniť si, adoptovať


    privlastniť si vziať do svojho vlastníctva (často nezákonne) • prisvojiť si: po rodičoch si privlastnil, prisvojil celú knižnicupráv. osvojiť si: osvojiť si cudziu vecpráv. adoptovaťprijať za svojenechať si (cudzie dieťa si vziať za vlastné): adoptovali si ho, nechali si ho ako trojročného


    vziať 1. chytiť rukami, nástrojom (a istý čas držať) • zobrať: vziať, zobrať koláč z misyuchopiťkniž. pojať: uchopil dievča pod pazuchu, pojal dieťa za rukuvyňaťvybrať (vziať a dať von): vyňať kľúč z vrecka, vybrať muchu z polievkypobrať (postupne vziať viac vecí, osôb al. vziať všetko): pobrať knihy z poličky

    2. dať odniekiaľ preč (op. dať); zbaviť vlastníctva • zobrať: vziať, zobrať niekomu jedlo spred ústodňaťodobrať: odňali, odobrali mu majetokzbaviť: zbaviť súpera loptykniž. vyrvať (násilne vziať) • expr.: zhrabaťzhrabnúť (obyč. neoprávnene vziať): zhrabal, zhrabol za to veľa peňazískonfiškovaťzhabať (úradne vziať) • zoštátniťznárodniť (vziať do vlastníctva štátu; expr. vziať vôbec) • hovor. expr. vyfúknuť (bezprostredne vziať): vyfúknuť miesto niekomu

    3. nadobudnúť ako vlastníctvo, ako odmenu a pod. • zobrať: za robotu vzal, zobral tisíckudostaťzískať: dostať, získať finančnú odmenuprijať: prijať dar od niekohoprevziať: prevzala balík od poštárapredchytiť (vziať skôr ako iný) • prebraťodviesťodvábiťodlákať (vábením vziať pre seba): prebral, odlákal kamarátovi dievčavybrať: vybrať si dovolenku

    4. dovoliť vstúpiť niekomu do istého kolektívu, k sebe a pod. • zobrať: vziať, zobrať dieťa do rodiny, študenta na vysokú školukniž. pojať: pojali ma do mesta so seboupribrať: pribrať niekoho do partieprijaťadoptovaťosvojiťprisvojiť si (vziať za vlastné) • odviesť (za vojaka)

    5. prudkým pohybom chytiť a odniesť so sebou • zobraťstrhnúť: voda vzala, zobrala, strhla mostschytiťexpr.: skmasnúťzdrapiťdrapnúťzdrapnúť: skmasnúť, (z)drapnúť dievku za vlasyexpr. popadnúť: popadla vedro a bežala prečvytrhnúťvymyknúťvychmatnúťvyšklbnúťvychytiťexpr.: vydrapnúťvydrapiťvykmasnúťvydrmnúť (prudko vziať): zlodej vytrhol, vychmatol peňaženku a ušielposchytaťposchytávať (úchytkom, náhlivo): poschytáva zo stola všetky spisypostŕhaťpostrhávaťpostrhúvať (postupne, po častiach): postŕhal obrazy zo stien

    6. prijať ako istú úlohu, povinnosť, starosť a pod. • zobrať: zodpovednosť vzal, zobral na sebapodujať sa: na službu sa podujal sámujať sa: ujať sa funkcie predseduprevziaťprebrať: prevzala, prebrala službu za kolegyňu

    7. posúdiť istým spôsobom, utvoriť si predstavu o niekom, niečom • zobrať: výstrahu sme vzali, zobrali vážnevyložiť sivysvetliť si: námietky si vyložili, vysvetlili nesprávnepochopiťporozumieť: slová pochopil doslova

    8. p. premôcť 3


    prisvojovať si p. privlastňovať si


    privlastňovať si vyhlasovať niečo za svoje, brať si do vlastníctva (obyč. nezákonne, neprávom) • prisvojovať si: privlastňuje si, prisvojuje si kolegove bádateľské myšlienkyosvojovať si: neoprávnene si osvojujú cudzie výsledkykniž. osobovať si (privlastňovať si právo, moc a pod.): osobovať si právo rozhodovať; všetku moc si osobujúkniž. zried. arogovať si: arogovať si národné práva (Vajanský)


    prihrnúť 1. hrnutím prisunúť • prihrabaťprihriebsť: ku koreňom prihrnula, prihrabala zemprisypať (sypaním prikryť) • poprihŕňaťpoprihrabávaťpoprihrabúvať (postupne, viac vecí, na viacerých miestach)

    2. p. zasypať 1 3. p. učesať


    prisypať 1. sypaním k niečomu dodatočne dať • pridať: prisypať, pridať do jedla trocha solipriložiť: priložila, prisypala hydine z vreca ešte za dve hrste jačmeňazried. pritrúsiť (trúsením prisypať, trocha prisypať): pritrúsiť ešte trocha sečky

    2. p. zasypať 1


    zasypať 1. sypaním vyplniť al. sypaním zakryť, prikryť • zahádzať: starú štôlňu zasypali, zahádzali zeminouzahrabaťzastaráv. zahriebsťzahrnúť (hrabaním, hrnutím, zhŕňaním zakryť): jamu treba zahrabať, zahrnúť; zahriebli ho do rodnej zemezavaliťprivaliťprisypať (sypaním veľkého al. menšieho množstva): hornina zavalila baňu; lavína ich privalila; prisypať stromček zeminouexpr.: zarúcaťzarútiť: východ z bane zarúcalo, zarútiloexpr. al. hrub.: zakydaťprikydnúť: snehom zakydaná, prikydnutá strechapoet. zasuť: pozostatky navždy zasuté (Hviezdoslav)posypať (po povrchu): posypať popáleninu soľoupozasýpaťpozasypávaťpozahrabávaťpozahŕňať (postupne, viac vecí) • prihrnúťprihrabaťprihriebsť (hrabaním sčasti zakryť): rastliny prihrnúť, prihrabať zeminou

    2. expr. poskytnúť v hojnej miere • zahrnúťobsypať: zasypať, obsypať niekoho peniazmi, zahrnúť láskoupočastovať: počastovali nás nadávkamiobklopiť: obklopili ho úctou, pozornosťouuštedriť: uštedriť niekomu hojnosť darov


    navštíviť vykonať návštevu • ísť/prísť na návštevu: navštívil nás otcov priateľ; ísť/prísť na návštevu k susedom, navštíviť susedovpozrieť (sa)hovor. opáčiť (krátko navštíviť): prišiel nás pozrieť, opáčiťponavštevovať (postupne, viac ľudí): cez sviatky všetkých ponavštevovalzastar. prividieť (navštíviť trápením a pod.; o Bohu): Boh nás prividel


Pozri výraz PRÍS v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV