Synonymá slova "pro" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 615 výsledkov (6 strán)
-
obyčajný 1. ktorý sa bežne, často vyskytuje; ktorý nie je ničím príznakový (op. zvláštny, výnimočný, nezvyčajný) • obvyklý • bežný • všedný • častý: obyčajný, obvyklý spôsob obživy; obyčajný, všedný príbeh; všedné šaty (op. sviatočné); je to obvyklý, bežný, častý jav • zvyčajný • pravidelný • nepríznakový: zvyčajný, nepríznakový priebeh choroby; prísť vo zvyčajnom, pravidelnom čase • normálny • prirodzený (v medziach normy): všetko je v normálnom, prirodzenom stave • každodenný • denný (vyskytujúci, opakujúci sa každý deň): každodenné starosti; každodenná, denná dávka potravy • prozaický (naplnený všednosťou): žiť obyčajný, prozaický život; mať prozaické túžby • rutinný • rutinový (spojený s rutinou): prekonávať prekážky sa stalo pre neho rutinnou, rutinovou záležitosťou • pejor. ordinárny: podávať ordinárny rum • triviálny • banálny (svojou všednosťou vzbudzujúci až nevôľu): zaťažoval všetkých svojimi triviálnymi, banálnymi historkami; začínať vždy od triviálnych poučiek • expr. tuctový (bez akejkoľvek výnimočnosti): tuctová tvár, akých sú tisíce • zaužívaný • tradičný (spojený so zvykom, s tradíciou): obyčajný, zaužívaný postup; zaužívaný, tradičný poriadok • jednoduchý • prostý • radový • nevýznačný • nevýznamný • drobný (o človeku bez vyššieho postavenia, bez funkcie a pod.; o veciach, ktoré nie sú exkluzívne, vyberané): obyčajný, jednoduchý, prostý, drobný človek; prostý, radový vojak • pospolitý • zastar. obecný: pospolitý ľud • hocijaký • bársaký • ledajaký (v zápore): to nie je len taký hocijaký, bársaký umelec • bezvýznamný • bezcenný • expr. mizerný • hovor. expr.: sprostý • hlúpy (op. významný, cenný, hodnotný): bezvýznamná udalosť; trápiť sa pre bezcenné, mizerné peniaze; hnevať sa pre sprosté, hlúpe pero • expr. praobyčajný
2. p. jasný 2
od (koho, čoho) 1. vyjadruje priestorové al. časové východisko a východisko poradia vôbec (op. do, po) • začnúc • začínajúc • počnúc • počínajúc (kým, čím): od prvého januára, začínajúc, počínajúc prvým januárom sa zvýši nájomné • začnúc od • začínajúc od • počnúc od • počínajúc od (koho, čoho): začnúc od, počnúc od pondelka bude zavreté • z • zo (koho, čoho): prišli z východu, od východu • smerom od (koho, čoho; vyjadruje smerovanie z nejakého východiska): smerom od rieky zaznel výstrel • spoza (koho, čoho; vyjadruje smerovanie z miesta za niečím): spoza dverí sa ozývali hlasy
2. vyjadruje príčinu, dôvod, pôvod, pôvodcu • po (kom, čom): od starého otca, po starom otcovi zdedil dom • za (koho, čo): zaplatil daň od záhrady, za záhradu • z/zo (koho, čoho): nevie, čo má zo samej radosti robiť • pod (kým, čím): od úderov, pod údermi sa zvalil na zem
3. vyjadruje účel, cieľ • proti (čomu): od smädu, proti smädu je dobrá minerálka • na (koho, čo): prášok na bolenie hlavy
4. p. cez 5
odborník kto sa dobre vyzná v istom odbore, kto vyniká zručnosťou, invenciou v nejakej činnosti • majster • znalec: bol odborníkom, znalcom v literatúre, hudbe; byť majstrom štetca, pera; zavolať si do domu odborníka, majstra • profesionál (kto robí niečo z povolania; op. amatér): na výrobku vidieť prácu profesionála • špecialista (odborník v užšom odbore): špecialista na operácie srdca • hovor. expr.: macher • fachman (dobrý odborník; op. fušer) • expert (odborník ako poradca): súdny expert • hovor.: kapacita • špička • jednotka • hovor. expr. eso (vynikajúci odborník): v ovládaní počítačov bol kapacita, eso • pren. expr.: kanón • kaliber (kto v niečom vyniká) • hovor. suverén (kto sa vo svojom odbore suverénne vyzná) • autorita (uznávaný odborník): v jazykovede je autoritou • zastar. znateľ (Štúr) • iron. umelec: takého umelca sme tu nepotrebovali
odmena hmotné ocenenie istej činnosti, služby a pod. • prémia: vyplatiť pracovníkovi odmenu, prémiu • mzda • plat (odmena za vykonanú prácu): mesačná mzda, mesačný plat • funkčné (odmena za vykonávanie funkcie) • honorár (peňažná odmena za prácu intelektuálneho rázu): autorský honorár • provízia (odmena za sprostredkovanie obchodu): desaťpercentná provízia • obslužné • prepitné • subšt. tringelt (dobrovoľná peňažná odmena za obsluhu) • hovor. expr. diškrécia (malá odmena za službu): dať chlapcovi diškréciu • služné (odmena vojakom základnej služby) • žold (plat žoldniera; pejor. odmena za nečestnú službu) • subšt. bakšiš
odporný 1. ktorý vzbudzuje odpor, nechuť, antipatiu, opovrhnutie • nepríjemný • protivný: odporný, protivný žiak; nepríjemná, protivná chuť • hnusný • ohavný • ohyzdný • zlý (vyvolávajúci hnus al. negatívny postoj): hnusné, zlé počasie (op. príjemné, dobré); vykonať ohavný, ohyzdný, zlý čin (op. dobrý); mať hnusný, ohyzdný výzor (op. príjemný) • nechutný • nemilý • expr.: bridký • bridivý • neskl.: brid • briď: nechutné, bridké jedlo (op. dobré, chutné); nemilý, bridký hmyz; brid ľudia • ošklivý • mrzký • škaredý (op. pekný): vonku je ošklivá, mrzká pľušť; mrzké, škaredé správanie • odpudzujúci • odpudivý • nevábny (nútiaci odísť, odvrhnúť niečo a pod.): byť odpudzujúci, odpudivý svojím vystupovaním; parfum mal odpudzujúcu, odpudivú, nevábnu vôňu; odporný, nevábny zjav (op. príťažlivý) • nesympatický • antipatický (o človeku a jeho prejavoch): tento človek mi je nesympatický, antipatický; nesympatická tvár • neznesiteľný (ktorý sa nedá vydržať): neznesiteľné pomery • slizký: slizká tvár • príkry (svojou ostrosťou vyvolávajúci nechuť, obyč. o jedle): odporná, príkra chuť • expr.: obludný • príšerný • hrozný (vyvolávajúci veľký odpor, znechutenie): obludný, príšerný skutok; to je hrozné klamstvo • zried. sprotivený • pejor. pľuhavý (o človeku): odporný, pľuhavý opilec • kniž. odiózny: odiózne slová • mrzutý • hovor. expr.: sprostý • hlúpy (vyvolávajúci mrzutosť, znechutenie): mrzutá, sprostá, hlúpa situácia
2. p. opačný 2
odporovať 1. prejavovať odpor použitím fyzickej sily al. rečou • klásť odpor • stavať sa na odpor: partizáni odporovali, kládli odpor, stavali sa na odpor ešte dva dni • vzpierať sa • háčiť sa: vzpieral sa násilím; vzpierať sa proti argumentom; háčil sa, no napokon súhlasil • expr. pätiť sa: pätil sa, že neposlúchne • fraz. expr. stavať sa na zadné • zdráhať sa (váhavo odporovať): zdráhal sa nastúpiť do služby • brániť sa (odporovaním si chrániť život, bezpečnosť, svoju mienku a pod.): odvážne sa bránili pred útokmi zvonka • vzdorovať (prejavovať vzdor): dieťa vzdoruje vôli rodičov • odolávať (prejavovaním odporu ostávať nepremožený): odolávať pokušeniu, presile, chorobe • protirečiť • byť proti • stavať sa proti (niečomu) • protestovať • namietať • oponovať (prejavovať odpor rečou): protirečiť mienke niekoho; byť, stavať sa proti návrhu; stále mu oponuje • subšt.: šprajcovať sa • štorcovať sa (prejavovať odpor rečou)
2. byť v rozpore • nezhodovať sa • nezrovnávať sa • protirečiť: uvedené fakty si odporujú, nezhodujú sa; argumenty tomu protirečia • kolidovať (o časových údajoch): termíny kolidujú, odporujú si • protiviť sa • priečiť sa: to sa protiví, prieči zdravému rozumu
odvrávať v rozhovore reagovať negatívne a nezdvorilo (obyč. o deťoch) • odvrkávať • odvrkovať: grobiansky odvrával, odvrkával rodičom • hovor. expr.: papuľovať • pyskovať: Nepapuľuj, nepyskuj toľko! • odporovať • protirečiť • oponovať (vyjadrovať nesúhlas): každému rád odporuje, protirečí, oponuje
ochranca kto ochraňuje • chrániteľ: ochranca, chrániteľ bezbranných • zried.: ochraniteľ • ochraňovateľ (Mráz) • strážca (kto stráži): strážca bezpečnosti • slang. gorila (osobný strážca) • patrón (i kresťanský svätec, ktorý chráni ľudí, kostoly, povolanie a pod.): majetný patrón umelcov; sv. Urban je patrón vinohradníkov • kniž. protektor (ochranca a podporovateľ): protektor mládeže • ochranár (ochranca prírody, pamiatok a pod.): ochranári zorganizovali míting na ochranu zvierat • poručník (právny ochranca) • tútor (i pren. expr.) • zástanca • obhajca • obranca • pren. tribún (kto chráni obhajovaním) • záštita • opora • pren. štít • kniž. zastar. záštitník: záštita, opora, štít rodiny
ochranný určený na ochranu: ochranný odev; ochranný kryt • preventívny • prevenčný (určený na ochranu, ktorá má predchádzať negatívnym vplyvom): prevenčné opatrenia; preventívne očkovanie • odb.: profylakčný • profylaktický: profylaktické zásahy • záštitný
ochudobniť 1. urobiť chudobnejším, chudobným: vojna ich načisto ochudobnila • zbedačiť • ožobráčiť (po krajnú hranicu): neúroda zbedačila, ožobráčila ľud • expr. ošklbať • polit.: pauperizovať • proletarizovať
2. vziať niečomu hodnotné, cenné zložky • obrať • kniž. oklieštiť • oslabiť: ochudobniť predstavenie o známeho speváka; oklieštiť, obrať reč o šťavnaté výrazy; oslabiť dojem
okamžitý ktorý nastáva hneď, v okamihu; ktorý trvá okamih • náhly • rýchly (op. pomalý): okamžitá, náhla zmena; okamžitý, rýchly zásah polície; nastala náhla, rýchla smrť • momentálny • chvíľkový: momentálne, chvíľkové zlyhanie mozgu • bezprostredný • pohotový • kniž. promptný: okamžitá, bezprostredná fotografia; bezprostredná, pohotová reakcia; dať pohotovú, promptnú odpoveď • bleskový: dostať okamžité, bleskové telefonické spojenie; poskytnúť pacientovi bleskovú pomoc (op. oneskorenú)
okolie 1. (geografická) oblasť okolo niečoho, v blízkosti niečoho • prostredie: krášliť svoje okolie, prostredie • kraj • krajina (v blízkosti): preskúmať kraj, krajinu • blízkosť • susedstvo (najbližšie okolie): v blízkosti, v susedstve školy je park • oblasť: jazerá v oblasti Senca • nár. okolica: v širokej okolici nenájdeš súcejšiu ženu
2. p. okruh 1, prostredie 1
okruh 1. skupina ľudí s rovnakými záujmami • kruh: okruh, kruh čitateľov poézie • stred: vybrať si zástupcu zo svojho stredu • svet • prostredie • okolie: pohybovať sa vo svete, v prostredí obchodníkov, bankárov; to sú ľudia z tvojho okolia
2. p. oblasť 2
opačne 1. na druhej, náprotivnej strane, z druhej, náprotivnej strany; opačným smerom • protiľahlo • náprotivne: priamkou spojíme opačne, protiľahlo, náprotivne ležiace body • obrátene • odb. inverzne: teplý vzduch teraz prúdi opačne, obrátene, inverzne • protismerne: autá vyšli opačne, protismerne
2. v protiklade s niekým, s niečím (op. takisto, rovnako; zhodne) • inak • naopak: vyslovuje sa o tom opačne, inak, naopak ako ostatní • protikladne • protichodne • kontrastne: jeho konanie vyznieva protikladne, protichodne, kontrastne oproti tomu, čo hlása • nesúhlasne • opozične: od istého času vystupuje nesúhlasne, opozične
opačný 1. ktorý je umiestnený na strane ležiacej oproti tej, s ktorou porovnávame • protiľahlý • náprotivný • zried. protivný: dosiahnuť opačný, protiľahlý breh rieky; starí rodičia bývali na opačnej, náprotivnej strane ulice • druhý: ozvena sa vracala z druhého konca doliny • obrátený • odvrátený (umiestnený na tej strane, ktorú nevidieť): opačná, odvrátená strana Zeme • hovor. rubový (o látke; op. lícny): sukňa sa jej vyhrnula na opačnú, rubovú stranu • protismerný
2. ktorý je protikladom, ktorý je v protiklade (op. ten istý, rovnaký, zhodný) • protikladný • protichodný: majú opačné, protikladné, protichodné názory; sú to protikladné, protichodné povahy • kontrastný (úplne opačný): konflikt kontrastných záujmov • pren.: protipólny • protipólový: zaujať protipólny postoj • nesúhlasný • opozičný (ktorý je v protiklade s oficiálnym): nesúhlasná, opozičná mienka • kniž.: diametrálny • opozitný • menej časté: protivný • protivnícky: zaujať diametrálny, opozitný postoj • mat.: prevrátený • recipročný (vzájomne opačný): prevrátená, recipročná hodnota čísla • nepriateľský: ich pozície sú opačné, nepriateľské • zastar. odporný: odporná mienka
opak 1. spodná časť látky al. iných plochých predmetov, opačná strana • rub (op. líce): opak, rub mince
2. čo má v porovnaní s niečím opačné vlastnosti • protiklad: je opakom, protikladom poslušnosti • kontrast • pren.: protipól • antipól: syn je kontrastom, protipólom svojho otca • zastar. zried. protiva
p. aj kontrast
opatrný ktorý dáva pozor, aby sa nestalo niečo nepriaznivé; svedčiaci o opatrnosti (op. neopatrný) • obozretný • ostražitý: opatrný, obozretný vodca; opatrné, ostražité pohyby divej zveri; byť opatrný, obozretný vo vzťahu k niekomu • bedlivý • bdelý • pozorný (ktorý dáva pozor, neprestajne sleduje niečo): bedlivý, pozorný strážca; bedlivé, pozorné zaobchádzanie s pacientom • hovor.: diplomatický • taktický (postupujúci premyslene, bez rizika): diplomatické, taktické vyčkávanie • pejor. opatrnícky (prepiato al. vypočítavo opatrný): opatrnícky postup, opatrnícke výhovorky • prezieravý • rozvážny • kniž. prozreteľný • zastaráv. rozšafný (spojený s rozvahou, s predvídaním budúcich následkov a pod.): prezieravý, rozvážny štátnik; prozreteľné, rozšafné konanie; rozšafný gazda • uvážlivý • zdržanlivý (spojený s rozumovou analýzou; neprejavujúci naplno svoje názory, city; op. unáhlený): uvážlivé, zdržanlivé výroky; uvážlivé, zdržanlivé správanie
opozícia 1. čo je v protipostavení s niečím iným, čo je opakom iného • protiklad: matematická opozícia, matematický protiklad; hláskový protiklad
2. opačné stanovisko, opačná mienka • odpor • nesúhlas: ocitnúť sa na strane opozície, odporu; pasívna opozícia, pasívny nesúhlas • protipostavenie
3. odb. protiľahlé al. protikladné postavenie • protipostavenie: opozícia, protipostavenie planéty
osnova predbežné al. základné myšlienkové usporiadanie podľa nejakého organizujúceho princípu • kostra • náčrt: robiť si v duchu osnovu, kostru, náčrt prednášky, článku • koncepcia • kniž. koncept: podľa pôvodnej koncepcie malo mať dielo iný záver; koncept reportáže • scenár: vypracoval si scenár verejného vystúpenia • rozvrh • plán • program (podrobnejšia osnova so zreteľom na vytýčený cieľ): urobiť si rozvrh, plán, program učebnej látky na tri týždne • práv. predloha: predloha zákona
osožiť prinášať osoh, úžitok, prospech • byť na osoh • ísť na osoh: pohyb osoží zdraviu; pitie mu nie je, nejde na osoh, neosoží mu • slúžiť • pomáhať • prospievať • byť na úžitok • ísť na úžitok: Komu také riešenie veci slúži, pomáha, prospieva? Komu je to, komu to ide na úžitok? • byť cenný • mať cenu: pre nás je cenné, pre nás má cenu, ak sa kúpa uskutoční • byť platný: vaša pomoc nám nie je platná • expr. žíriť (ísť na úžitok, obyč. zdravotne): strava mu žíri • fraz.: byť k duhu • ísť k duhu (najmä zdravotne): pobyt pri mori šiel dieťaťu k duhu
oznam danie niečoho na verejnú známosť; tlačivo, na ktorom sa oznamuje • oznámenie • správa: krátke oznamy, oznámenia, správy v novinách • ohláška: povinná ohláška odberu elektriny • vyhláška • dekrét (úradný oznam pre verejnosť): vyhláška, dekrét o mobilizácii • prípis (úradný oznam určený inštitúcii): v prípise sa uvádza… • upovedomenie • uvedomenie • vyrozumenie • avízo (oznam o budúcej udalosti): poslali upovedomenie, avízo o príchode inšpektora • proklamácia • vyhlásenie (oznam, v ktorom sa niečo popiera al. sa oznamujúci na niečo zaväzuje): proklamácia o otvorení hraníc • kniž. notifikácia: notifikácia o embargu • inzerát (oznam ponuky al. dopytu v tlači): oznamy, inzeráty v novinách iba preletel pohľadom
p. aj správa1
patronát poskytovanie sústavnej pomoci, podpory • kniž. záštita: akcia sa koná pod patronátom, záštitou predsedu vlády • patrónstvo • protektorát: prevziať protektorát výstavy
pestovateľ kto pestuje, dorába plodiny • dorábateľ • producent: pestovateľ, dorábateľ zeleniny, producent kukurice
plán 1. predstava budúcnosti • zámer • úmysel: plány, zámery na ďalšie roky; mojím úmyslom je založiť prosperujúcu firmu • cieľ: uskutočnil svoj cieľ • účel: nejasný účel porady • predsavzatie (rozhodnutie niečo vykonať): mať veľké predsavzatie • idea: to je dobrá idea • kniž. zámysel
p. aj úmysel, zámer, idea 1
2. vopred určený postup činnosti so zreteľom na vytýčený cieľ: pracovný plán, plán rozvoja spoločnosti • rozvrh: rozvrh hodín, prác • program: program koncertu, edičný program • grafikon (grafické znázornenie nadväzujúcich postupov): grafikon dopravy • harmonogram (znázornenie vzájomného časového zladenia rozličných činností): pracovať podľa harmonogramu • projekt (plán vedeckého, umeleckého diela): projekt výkladového slovníka • scenár: scenár filmu, výstavy • osnova (myšlienkové rozvrhnutie): osnova hry, učebné osnovy • poriadok (súhrn pravidiel, predpisov na istý postup): cestovný poriadok • koncepcia • kniž. koncept (spôsob chápania niečoho): režijná koncepcia hry; mať vlastný koncept riešenia • hovor. rozpočet (finančný plán): zmariť niekomu rozpočet
p. aj koncepcia 2
3. pôdorysné zachytenie terénu stavby: plán mesta, ulice • odb. dispozícia: dispozícia prízemia • projekt (plán technického diela): projekt divadla, stanice • pôdorys: pôdorys budovy
4. p. zložka
plánovať mať v úmysle vykonávať niečo v blízkej budúcnosti • mať plán • mať v pláne • chystať: plánovali, mali v pláne, chystali odvetné opatrenia • zamýšľať: zamýšľa stať sa učiteľom • pripravovať • strojiť: návštevu významnej osobnosti treba pripravovať dlho dopredu • projektovať (robiť technický plán): projektovať prestavbu historického jadra mesta • hovor. programovať: atletické súťaže programovali už v januári • kniž. proponovať: gestorská organizácia proponuje jazykové kurzy pre svojich pracovníkov • organizovať (plánovať a cieľavedome konať): organizovať zájazd • snovať • snuť • osnúvať (tajne plánovať)
po 1. (koho, čo) vyjadruje priestorovú, časovú al. číselnú hranicu • do (čoho): snehu napadalo po pás, do pása; narátal po sto, do sto
2. (koho, čo) vyjadruje trvanie, rozloženie deja v istom časovom úseku • cez • za (koho, čo) • počas • v priebehu (čoho): po celý deň, cez celý deň pršalo; slnko nevyšlo za celý deň; počas celej zimy, v priebehu celej zimy mali dosť vlastných zemiakov
3. (koho, čo) vyjadruje cieľ, účel • na: išli po vodu, na vodu • hovor. o: zašiel k nám o radu
4. (čom) vyjadruje smerovanie al. umiestnenie po dĺžke, po (celom) povrchu • rovnobežne s (čím): plávala po prúde, rovnobežne s prúdom
5. (čom) vyjadruje istý časový úsek • od (čoho): rok po svadbe, od svadby sa im narodila dcéra • o (koho, čo): vrátil sa až po hodine, až o hodinu
6. (čom) vyjadruje spôsob deja • podľa (čoho) • v zhode s • v súlade s (čím): išiel po pamäti, podľa pamäti; všetko robil po jej vôli, v zhode, v súhlase s jej vôľou
7. (čom) vyjadruje opakované uskutočňovanie deja v istom čase • cez (koho, čo): po nedeliach, cez nedele sa túla po hore • počas (čoho): po nociach, počas nocí vystrájajú všelijaké kúsky
8. (čom) vyjadruje rozloženosť na časti v priestore • na • v: po policiach, na policiach, v policiach sa váľali prázdne fľaše
9. (kom, čom) vyjadruje sprostredkovanie, prostredníctvo • prostredníctvom (koho, čoho): odkaz poslal po priateľovi, prostredníctvom priateľa
10. (kom, čom) vyjadruje pôvod • od (koho, čoho): na košeli má fľak po čokoláde, od čokolády
11. (kom, čom) vyjadruje väzbu pri slovesách a menách • za (kým, čím): siahnuť po dobrej knihe, za dobrou knihou
podlý konajúci bez zmyslu pre čestnosť, charakternosť, mravnosť (o človeku); svedčiaci o tom • bezcharakterný (op. charakterný) • nečestný (op. čestný): podlý, bezcharakterný človek; podlé, bezcharakterné, nečestné konanie • hanebný • nehanebný (hodný odsúdenia; zneucťujúci) • kniž. profánny: hanebný, nehanebný čin • nízky (mravne): nízke skutky • kniž. perfídny: perfídna zákernosť • ničomný • ničomnícky • naničhodný • mrzký: ničomný, naničhodný lotor; mrzké úmysly • expr. mizerný: mizerná, podlá duša • pejor.: podliacky • oplanský • pľuhavý • hovor. pejor.: gaunerský • lumpácky • expr. oslab. podlučký
podpichávať, podpichovať expr. znepokojovať zlomyseľnými, nepríjemnými rečami • expr. pichať: podpichával, pichal ho ironickými narážkami • expr.: podkušiavať • podkušovať • podkúšať: cez hodinu podkušiava spolužiaka • dráždiť • popudzovať (vyvolávať nepríjemné pocity, reakcie): jej pohľad ho dráždi, popudzuje • expr. bodať: otázky ho nepríjemne bodajú • expr.: zapárať • zadierať • zadrapkávať: mládenci zapárajú, zadierajú do dievčat • prekárať (žartovne podpichávať): v škole ho prekárali, že je zo všetkých najmenší • expr.: zabŕdať • dobiedzať: nechajte deti na pokoji, nezabŕdajte, nedobiedzajte do nich • doberať • doberať si • naberať • expr.: dopaľovať • dotierať • dodievať: doberať (si), naberať kamaráta pre jeho pracovitosť; dotierať, dodievať do niekoho posmešnými rečami • expr. začínať: Nezačínaj stále! • expr.: štúrať • štipkať • hovor. expr. štuchať: jedovato do seba štúrali, štuchali; štipkal ženu svojou iróniou • hovor. expr. vyrývať: stále vyrývajú, nedajú pokoja • hovor. orať (do niekoho) • subšt.: štengrovať • hecovať: štengrujú, hecujú kamaráta, aby platil • provokovať (k zlej činnosti): provokuje dieťa k zlosti • expr.: badúriť • badurkať: badúrila, badurkala zaťa proti rodine • štvať • huckať • nár. huškať (nahovárať na zlé) • navádzať (nahovárať na niečo nenáležité)
podvratný ktorý sa usiluje o rozvrat (obyč. spoločenský, politický a pod.); svedčiaci o tom • podvratnícky • rozvratný • rozvratnícky • rozvracačský • rozbíjačský: podvratná, podvratnícka činnosť; rozvratná, rozvratnícka organizácia; rozvracačské, rozbíjačské úsilie • podkopný • záškodnícky • zried. škodcovský: podkopná, záškodnícka akcia • diverzný • diverzantský (súvisiaci s diverziou): diverzné, diverzantské skupiny • sabotážny • sabotážnický • sabotérsky (súvisiaci so sabotážou): sabotážna práca; sabotážnické, sabotérske živly • podrývateľský • expr. podrývačský • zried. podrývačný • sprisahanecký • konšpiračný • konšpiratívny (súvisiaci so sprisahaním): sprisahanecké, konšpiračné, konšpiratívne centrum • štvavý • pejor. štváčsky • pren. expr. huckavý (ktorý štve proti niekomu, niečomu): štvavé, štváčske letáky, články • protištátny (namierený proti štátu): protištátne letáky
pohotový ktorý rýchlo a správne reaguje, koná; svedčiaci o tom • duchaprítomný: pohotový, duchaprítomný človek; pohotová, duchaprítomná poznámka • bystrý • obratný • šikovný (uplatňujúci v konaní bystrosť, obratnosť, dôvtip): bystrý žiak; obratný, šikovný obchodník, sprostredkovateľ • vynachádzavý • vynaliezavý • hovor. trefný: vynachádzavá, vynaliezavá, trefná reakcia na urážlivé slová; vynaliezavá, trefná odpoveď • rýchly • kniž. promptný: rýchla, promptná obsluha • pružný (pohotovo sa prispôsobujúci potrebám): pružné riešenie zmenenej situácie
pochybný vzbudzujúci v nejakom ohľade pochybnosť, neistotou, nedôveru • sporný • neistý: uveriť pochybným, sporným, neistým dôkazom (op. nesporným, nezvratným, istým) • nejednoznačný • problematický • diskutabilný • kniž. otázny: nejednoznačný, problematický výsledok; diskutabilné tvrdenie; otázne autorstvo • podozrivý • nedôveryhodný • nevierohodný • nehodnoverný: podozrivý, nedôveryhodný posol; nevierohodný, nehodnoverný údaj, fakt • pokútny • nečistý • kniž. nekalý • pejor. čachrársky (ktorý má nečestné, nezákonné al. nemorálne pozadie): uzavrieť pokútny obchod; nečisté, nekalé peňažné transakcie; dostať sa k niečomu čachrárskym spôsobom • kniž. obskúrny • vykričaný (ktorý má zlú povesť): obskúrne, vykričané miesto • bulvárny • brakový (pochybnej kvality, hodnoty, obyč. umeleckej): bulvárna, braková literatúra; bulvárne, brakové umenie
pokrok spoločenský rozvoj smerujúci k vyšším vývinovým stupňom • kniž. progres: technický pokrok, progres; byť brzdou pokroku, progresu • napredovanie: kultúrne napredovanie
pokusný určený na pokusy al. založený na pokusoch • skúšobný • cvičný: pokusné, skúšobné zvieratá; skúšobné, cvičné parcely; skúšobné pestovanie • experimentálny: experimentálna trieda, vzorka • experimentátorský • pokusnícky (týkajúci sa experimentátorov, pokusníkov): experimentátorské, pokusnícke práce, výsledky • zastar. próbny
pomer 1. množstvo, hodnota určená vo vzťahu k inému množstvu, k inej hodnote: vzájomný pomer síl • relácia: študovať jav vo všetkých reláciách • proporcia (vzájomný pomer rozmerov): proporcie priemyselných odvetví • súvislosť • súvis: príčinná súvislosť, príčinný súvis
2. okolnosť, že niekto al. niečo je v nejakej súvislosti, spojitosti s niekým al. niečím • vzťah: pomer, vzťah rodičov a detí; byť s niekým v priateľskom pomere, vzťahu; mať s niekým pomer • postoj • stanovisko: mať zlý postoj, zlé stanovisko k niečomu • prístup: vedecký prístup k riešeniu otázky • hľadisko (východisko posudzovania): posudzovať niečo z osobného hľadiska
p. aj vzťah
pomerne 1. v pomere k niekomu al. niečomu, v porovnaní s niekým al. niečím, v istom pomere • proporčne • proporcionálne: zisk si rozdelili pomerne, proporčne, proporcionálne podľa výšky vkladu • alikvotne: na dar prispeli alikvotne podľa príjmu
2. vyjadruje hodnotiaci postoj k výrazu, do istej miery, do značnej miery • relatívne • dosť • značne: tvoria pomerne, relatívne uzavreté spoločenstvo; ceny vstupeniek sú dosť, značne vysoké
pomerný 1. jestvujúci v príslušnom pomere (op. nepomerný) • proporcionálny • proporčný (op. disproporcionálny, disproporčný): pomerné, proporcionálne zastúpenie v parlamente
2. p. relatívny
pomôcť 1. prispieť pomocou • poskytnúť pomoc: pomôcť, poskytnúť pomoc zranenému; pomôcť, poskytnúť pomoc finančne, radou, hmotne • napomôcť (niekoho, niečo; obyč. trocha pomôcť): napomohli rodinu, keď bola v núdzi; napomôcť spravodlivú vec • zastaráv. spomôcť: spomohli si sami • vypomôcť (obyč. hmotne al. príležitostnou pomocou): pri stavbe mu vypomohol brat • dopomôcť (prispieť istým dielom k získaniu niečoho): dopomôcť k bohatstvu, k funkcii • fraz.: postaviť na nohy • podať pomocnú ruku: mladú rodinu postavilo na nohy dedičstvo; v núdzi treba podať pomocnú ruku • podporiť (poskytnúť obyč. finančnú pomoc): podporil chlapca na štúdiách • hovor. podržať (stať sa oporou niekomu): v nešťastí ho podržali priatelia • expr. spasiť: tých pár korún nás nespasí • hovor. byť nápomocný: otcovi sú v podnikaní nápomocní synovia • subšt. helfnúť: ak chceš, helfnem ti • hovor.: zratovať • zaratovať: Kto nás z(a)ratuje v núdzi? • umožniť (dať možnosť na niečo): otcove peniaze mu umožnili doštudovať • asistovať (nedok.; pomáhať ako pomocník): asistovať pri operácii, pri kúpe niečoho • pren. miništrovať (nedok.; obyč. horlivo pomáhať)
2. spôsobiť zlepšenie (op. poškodiť) • prospieť: kúpele jej pomohli, prospeli • zapôsobiť • zaúčinkovať (kladným spôsobom): liečenie napokon zapôsobilo, zaúčinkovalo • osožiť (nedok.) • byť na osoh/na úžitok: vymýšľa, čo by bolo dieťaťu na osoh, na úžitok • fraz. ísť/byť k duhu: možno to chorému pôjde k duhu
3. p. pripraviť 3, zbaviť1
ponížený správajúci sa pokorne, prejavujúci prílišnú úctivosť, podriadenosť; svedčiaci o tom • pokorný • skrúšený: ponížená, pokorná prosba; odriekali modlitby poníženými, pokornými, skrúšenými hlasmi • zastar. unížený (Kukučín, S. Chalupka) • expr.: poddanský • otrocký • rabský • pejor.: sluhovský • lokajský: poddanská, otrocká poslušnosť; sluhovské, lokajské správanie • kniž. devótny • pejor. servilný (prehnane, vtieravo ponížený): devótny, servilný tón; devótne, servilné pritakávanie • úctivý (obyč. v zastar. al. ironickom pozdrave): ponížená, úctivá poklona; úctivý služobník • prosebný • zried. poddaný
ponúkať 1. dávať niečo so želaním, aby sa to prijalo, použilo, kúpilo a pod. • núkať: ponúkať, núkať hostí večerou • predkladať: na pultoch predkladajú kvalitný tovar • podávať: v reštaurácii podávajú aj čínske jedlá • expr. zried. ponukovať • expr. vynukovať (nástojčivo ponúkať) • hovor.: šikovať • dohadzovať (ponúkať sprostredkovaním): šikuje, dohadzuje nám výhodnú kúpu auta • propagovať • odporúčať • robiť reklamu (ponúkať reklamou): v televízii propagovať, odporúčať pracie prášky, robiť reklamu pracím práškom
2. dávať popud na nejakú činnosť • nabádať: gestom ruky nás ponúkali, nabádali, aby sme si sadli • vyzývať: úctivo ju vyzývali prísť na večierok • podnecovať • povzbudzovať • posmeľovať: podnecovať, povzbudzovať, posmeľovať niekoho do reči • aktivizovať: aktivizovať mladých do podnikania
popredný ktorý je v popredí (v zmysle dôležitosti, významu, poradia) • čelný • hlavný: poprední, čelní, hlavní predstavitelia štátu • významný • význačný • predný: popredné, významné, význačné, predné osobnosti vedy, kultúry; zaujať významné, význačné, predné miesto • prvý: prvé športové družstvo; je prvým žiakom v triede • prominentný • prominentský: prominentný lekár, umelec • uznávaný • zastar. uznaný (popredný vďaka uznaniu): uznávaný, uznaný huslista
p. aj známy
povolanie 1. trvalá činnosť, na ktorú sa človek pripravil učením al. štúdiom a ktorú obyč. vykonáva za mzdu • profesia: robotnícke povolania, profesie; hudobník z povolania, z profesie • zamestnanie (pravidelná práca za mzdu): zmenil veľa zamestnaní • expr. remeslo: lekárske remeslo, vyznať sa vo svojom remesle • kniž. stav (súhrn osôb s rovnakým povolaním): učiteľský stav
2. p. úloha 1 3. p. pozvanie 1
povýšene povyšujúc sa nad ostatných, neprimerane si uvedomujúc vlastnú dôležitosť al. hodnotu; svedčiac o tom • povýšenecky • pohŕdavo • zvysoka • zvrchu: ku každému sa správal povýšene, povýšenecky; na ostatných sa pozeral pohŕdavo, zvysoka, zvrchu • namyslene • naduto • sebavedome • pyšne: namyslene, naduto odpovedal na našu prosbu; sebavedome, pyšne hovoril o svojich úspechoch • kniž. protektorsky: protektorsky potľapkával mladšieho kolegu po pleci • pejor.: veľkopansky • velikášsky: veľkopansky, velikášsky nám zakýval na pozdrav • arogantne • kniž. spupne (bezočivo povýšene): arogantne, spupne odmietol chlapcovu žiadosť
porov. aj povýšený
povýšený ktorý sa povyšuje nad iných; ktorý prejavuje vlastnú nadradenosť, prehnané sebavedomie; svedčiaci o tom (op. ponížený) • povýšenecký • vyvýšený: povýšený človek; cítiť povýšený, povýšenecký tón v hlase • nadradený • superiórny: nadradené správanie • protektorský (príznačný pre protektora): protektorský postoj • povznesený (povýšene ľahostajný): povznesené správanie • namyslený • pyšný • expr.: nadutý • nafúkaný (ktorému chýba skromnosť, pokora): nemala dôvod byť namyslená, pyšná, nadutá, nafúkaná • kniž. spupný (povýšený a bezočivý): prichádzal so spupným výrazom víťaza • hrdý • odmeraný (udržiavajúci si odstup): dívala sa ponad všetkých hrdým, odmeraným pohľadom • pohŕdavý • pohrdlivý • opovržlivý (prejavujúci pohŕdanie inými): pohŕdavý, pohrdlivý, opovržlivý postoj • expr. bohorovný: ponoril sa do svojho bohorovného mlčania • pejor. veľkopanský: veľkopanské spôsoby, gestá
pôvod 1. začiatok existencie, vzniku niečoho • kniž. proveniencia: vykopávky náradia domáceho pôvodu, domácej proveniencie • genéza: genéza človeka • prameň • zdroj: prameň, zdroj príjmov
2. spoločenská, národná a iná príslušnosť • rod: otec je pôvodom, rodom Nemec
pravidelný 1. ktorý prebieha podľa pravidiel, zákonitostí (op. nepravidelný) • systémový (zodpovedajúci pravidlám systému; op. nesystémový) • regulárny (op. neregulárny): pravidelná, systémová, regulárna hlásková zmena • zákonitý
2. ktorý má rovnaké, vyvážené usporiadanie častí (op. nepravidelný) • súmerný (op. nesúmerný) • symetrický (op. asymetrický): pravidelná, súmerná, symetrická tvár, postava • rovnaký (op. rozdielny, nerovnaký): ornament má po obidvoch stranách osi pravidelné, rovnaké obrazce • harmonický • súladný (pravidelnosťou tvoriaci harmóniu, súlad; op. disharmonický, nesúladný): harmonické, súladné usporiadanie • rovnomerný • vyvážený • proporčný • proporcionálny (op. nerovnomerný, disproporčný): rovnomerné, vyvážené, proporčné, proporcionálne tvary, formy
3. uskutočňujúci sa, opakujúci sa v rovnakých časových intervaloch; vyrovnane prebiehajúci (op. nepravidelný) • rovnomerný (op. nerovnomerný) • odmeraný: z vedľajšej izby bolo počuť pravidelné, rovnomerné, odmerané dýchanie • rytmický (charakterizovaný pravidelným rytmom; op. arytmický): rytmické zvuky, vlnenie • periodický • cyklický (opakujúci sa, vyskytujúci sa v pravidelných obdobiach, cykloch; op. neperiodický, acyklický): periodická tlač, cyklické krízy; periodické, cyklické javy • systematický • sústavný (op. nesystematický, nesústavný): systematická, sústavná príprava • ustavičný (pravidelne a bez prestania vykonávaný): ustavičné porušovanie predpisov • stály (pravidelne sa vyskytujúci; op. náhodný): stály hosť, zákazník
4. p. bežný, normálny 1, riadny 1
predok2 predná časť, strana niečoho • čelo: predok, čelo domu • priečelie • front • fasáda (predná strana budovy): priečelie, front banky, fasáda barokového paláca • prova (predok plavidla) • nos (vyčnievajúca predná časť niečoho): nos lietadla
predpoveď domnienka al. výrok o budúcich udalostiach • prognóza (obyč. vedecká výpoveď o možnej budúcnosti istého javu, procesu): vysloviť predpoveď, prognózu vývinu • expr. proroctvo: jeho proroctvo sa splnilo • kniž. veštba: vyrieknuť veštbu
predpovedať 1. hovoriť čo a ako sa stane v budúcnosti, vyslovovať predpoveď: predpovedať úspech strany vo voľbách; predpovedať počasie • prognózovať (podávať vedeckú výpoveď o možnej budúcnosti istého javu): prognózovanie stavu hospodárstva • predvídať • odhadovať • predpokladať (očakávať, že sa niečo istým spôsobom stane): predvídať, odhadovať politický vývin v spoločnosti; predpokladať úspech hospodárskej reformy • veštiť (hovoriť o budúcich životných osudoch ľudí; vyslovovať predpoveď vôbec): veštiť z ruky; veštiť niečomu zlý koniec • prorokovať (predpovedať budúcnosť riadenú Božou vôľou; hovor. expr. vyslovovať predpoveď vôbec): proroci prorokovali príchod Krista; starý otec prorokuje, že bude tuhá zima • zastar. profetizovať (Škultéty) • kniž. zried. suponovať • zastar. predzvestovať: ťažké oblaky predzvestujú búrku
2. p. predriekať
predpovedný ktorý predstavuje predpoveď • prognostický (predstavujúci obyč. vedecky podmienenú predpoveď): predpovedné, prognostické údaje, závery • meteorologický (súvisiaci s predpoveďou počasia): meteorologické mapy, meteorologická služba • expr.: veštecký • jasnovidný • jasnovidecký • prorocký (charakteristický pre veštca, proroka): veštecká, jasnovidecká schopnosť; prorocká reč
predstojnica anat. predstojná žľaza • anat. prostata
predvídať mať predstavu o budúcnosti, o tom, čo sa stane: predvídať dobrý koniec akcie • tušiť • cítiť (na základe predtuchy, pocitov): tuší, cíti, že dom bude prázdny • zastar.: predvidieť • predcítiť • expr.: šípiť • vetriť • ňuchať: šípil, vetril v mužovi nepriateľa • prognózovať (vedecky predvídať): prognózovanie hospodárskeho vývinu • predpokladať • čakať • očakávať (myslieť si, že sa niečo konkrétne stane): mohol predpokladať, čakať, že sa veci vyvinú takto • anticipovať: vedec anticipuje vývin
predvídavý majúci schopnosť predvídať (o človeku); svedčiaci o tom • prezieravý: predvídavá, prezieravá osoba • kniž. prozreteľný: prozreteľný krok • kniž.: jasnovidný • jasnozraký • jasnozrivý (schopný jasne vidieť, správne posudzovať veci, javy a pod.; op. krátkozraký) • múdry • rozumný • rozvážny (s dobrým odhadom, videním dôsledkov a pod.): jasnovidný, jasnozraký politik; múdry, rozumný hospodár • expr.: veštecký • jasnovidecký • prorocký (schopný intuitívne vidieť, predpovedať budúcnosť): veštecký, jasnovidecký duch; prorocká reč
p. aj prezieravý
prefíkanec expr. prefíkaný človek • expr.: prešibanec • vybíjanec • výmyselník • líška • lišiak • potmehúd • hovor. expr.: fifik • fifík • fiškus • fiškál • figliar • migľanc • migrifič • pejor.: podnikavec • špekulant • prospechár • ziskuchtivec • ziskožravec (Urban) • obyč. pejor. chytrák • hovor. pejor.: vypočítavec • šikovník
p. aj ziskuchtivec
prechádzať sa voľne, v menšom tempe sa pohybovať sem a ta, obyč. s cieľom osviežiť sa, vidieť niečo a pod. • prechodiť sa: prechádzať sa, prechodiť sa po hore, po meste • hovor. zastaráv.: špacírovať • špacírovať sa: špacíruje sa s kočíkom • hovor. korzovať • pren. expr. defilovať • zastaráv.: promenovať • promenovať sa: každú nedeľu korzuje, promenuje (sa) v neďalekom parku • chodiť (bezcieľne): chodili sme celé popoludnie po uliciach
prechádzka chôdza konaná s cieľom osviežiť sa: vyjsť si na prechádzku • vychádzka (chôdza na osvieženie i s cieľom navštíviť blízke miesta): vychádzka na pamätné miesta, na hrad; prechádzky, vychádzky po okolí • hovor. zastaráv.: špacírka • špacír: ísť na špacír, na špacírku • promenáda: nedeľná promenáda po korze
prekvitať 1. úspešne prebiehať, mať intenzívne tempo, spád a pod. • kvitnúť • rozkvitať: remeslá v stredoveku prekvitali, kvitli; spoločnosť prekvitá, rozkvitá • dariť sa (čomu): obchodu sa tu darí • rozvíjať sa: naše priateľstvo sa dobre rozvíja • prospievať • prosperovať: dievča rastie a všestranne prospieva; súkromný podnik od jesene výborne prosperuje • kniž. zastar. skvitať (Škultéty) • vzmáhať sa • vzrastať • veľadiť sa (obyč. hospodársky): podnik sa vzmáha, vzrastá
2. p. kvitnúť 1, 2
prenasledovať 1. vytrvalo ísť, bežať za niekým obyč. s úmyslom chytiť ho al. ustavične chodiť za niekým a nenechať ho na pokoji • naháňať: prenasledovať, naháňať zlodeja; lev prenasleduje, naháňa svoju korisť • štvať • duriť (zver) • stíhať: stíhať previnilca • sledovať (obyč. tajne): sledovali ženu až po dom • preháňať • obháňať (nenechať na pokoji): pes preháňa, obháňa ovce • obťažovať: obťažovať niekoho krok za krokom; obťažuje ma svojimi pohľadmi • vtierať sa • natískať sa (vnucovať svoju prítomnosť; o nepríjemných myšlienkach): prenasledujú ho, vtierajú sa mu, natískajú sa mu myšlienky na smrť
2. mocou, kritikou al. inými prostriedkami vystupovať proti niekomu • perzekvovať: komunisti perzekvovali kňazov • terorizovať • zastrašovať (uplatňovať teror): terorizovanie obyvateľstva • proskribovať (stavať niekoho mimo zákona; vyhlasovať za nebezpečného): proskribovanie spisovateľov • hovor. šikanovať • expr. preháňať: šikanovanie, preháňanie vojakov, žiakov • hovor. expr. sedieť na niekom (prenasledovať z osobnej antipatie): profesor sedí na žiakovi • expr. zametať (s niekým; nedôstojne preháňať) • fraz. expr. stúpať na päty (nespúšťať niekoho zo zreteľa a byť prísny voči nemu) • hrub. buzerovať (nástojčivo, so zlým úmyslom a pod. od niekoho vyžadovať obyč. niečo samoúčelné)
prezieravý ktorý vopred všetko uváži, premyslí; ktorý má schopnosť odhadnúť dôsledky, budúcnosť svojho konania, rozhodnutia a pod. (o človeku); svedčiaci o tom (op. nepredvídavý, krátkozraký) • predvídavý • obozretný: prezieravý, obozretný politik • kniž. prozreteľný: bol to prezieravý, prozreteľný krok • kniž.: jasnovidný • jasnozraký • jasnozrivý (schopný jasne posudzovať) • expr. jasnovidecký: jasnovidný, jasnozraký, jasnozrivý stratég; má jasnovidecký pohľad na veci • bystrý • kniž. bystrozraký (majúci bystrý postreh): bystrý, bystrozraký pozorovateľ odhalil nástrahy • múdry • rozumný • rozvážny: múdry, rozumný štátnik; rozumná, rozvážna politika • zastar. rozšafný: rozšafný gazda
priamo 1. neodchyľujúc sa od priameho smeru, priamym smerom, bez okľúk • rovno: z kina išli priamo, rovno domov • priamočiaro: cesta vedie priamočiaro na vrchol • spriama: pozrel sa mu priamo, spriama do očí • prosto: trafil ho prosto medzi oči • lineárne
2. bez ohnutia, smerujúc nahor, v úplne zvislej polohe • rovno: stojí priamo, rovno ako svieca • narovnane • vyrovnane • vzpriamene: vždy chodí narovnane, vyrovnane, vzpriamene • spriama: sedieť spriama
3. bez sprostredkovania • rovno: tovar dodali priamo, rovno z výrobne • bezprostredne • osobne: je za to bezprostredne, osobne zodpovedný • zoči-voči • hovor. zastaráv. vis-à-vis [vysl. vizavi]: povedali si to zoči-voči, vis-à-vis
4. bez vyhýbania sa podstaty problému al. veci, bez okolkov, bez pretvárky • rovno: priamo, rovno pristúpili k rokovaniu • priamočiaro • spriama: treba na to ísť priamočiaro, spriama • otvorene • nezaobalene • dorovna: otvorene, nezaobalene povedal, čo si myslí • úprimne • nezakryte • zastaráv. nepokryte: úprimne, nezakryte hovorila o tom, čo sa jej stalo • kniž. explicitne • kniž. zastaráv. explicite: je to tam priamo, explicitne vyjadrené • prosto • fraz.: z mosta do prosta • bez obalu • pekne-krásne • na plné ústa: prosto, z mosta do prosta nám začal nadávať
5. p. priam 3 6. p. tesne 1 7. p. sám 5
priaznivec 1. kto prejavuje niekomu priazeň, náklonnosť, kto niekoho podporuje: priaznivec moderného divadla • podporovateľ • mecenáš • kniž. mecén (obyč. priaznivec umenia, vedy a pod.): podporovateľ mladých hudobníkov; vydavateľstvo má mecenáša, mecéna • napomáhateľ (kto niekoho al. niečo napomáha): napomáhateľ spolku • patrón (kto má nad niekým záštitu): mať vplyvného patróna • kniž. protektor: protektor mládeže • sponzor: nájsť si solventného sponzora • dobroprajník • žičlivec (dobroprajný, žičlivý človek): keď bolo treba, ukázal sa ako dobroprajník, žičlivec
2. p. stúpenec
priebeh plynulé napredovanie niečoho v čase: choroba má normálny priebeh • beh • chod • postup • pochod: beh, chod udalostí; myšlienkový postup, pochod • dej (čo sa deje, čo prebieha): opisovať dej filmu • spád (rýchly priebeh): hra nemá spád • proces (plynulý priebeh): historický proces • kniž. tok: tok života
priečiť sa 1. vzbudzovať odpor, byť proti vôli • byť odporný • byť protivný • protiviť sa: fajčenie sa mi prieči, protiví, je mi odporné • príkriť sa (byť príkry) • nepáčiť sa (oslabené): také veci sa mi príkria, nepáčia • hnusiť sa • oškliviť sa • bridiť sa (vzbudzovať silný, až fyziologický odpor): hnusia, ošklivia, bridia sa jej oplzlé reči • mať odpor (proti niekomu, niečomu) • odpudzovať (niekoho): proti takému jedlu mám odpor, také jedlo ma odpudzuje • nár. hudiť sa
2. byť v rozpore • odporovať: takýto postup sa prieči, odporuje zdravému rozumu • byť proti • nezhodovať sa: je to proti môjmu presvedčeniu, nezhoduje sa to s mojím presvedčením • kolidovať (vzájomne si prekážať): schôdzky časovo kolidujú
3. klásť odpor (v skutkoch al. v reči), stavať sa na odpor • odporovať • vzpierať sa • protiviť sa • vzdorovať: priečiť sa, odporovať, vzpierať sa požiadavkám niekoho; škoda bolo priečiť sa, vzpierať sa osudu • subšt.: šprajcovať sa • štorcovať sa: darmo sa šprajcuješ, nič nedosiahneš • zdráhať sa (váhavo sa priečiť): zdráha sa prijať úlohu • hádať sa • škriepiť sa • prieť sa (v reči): hádajú sa, škriepia sa, prú sa, kto z nich má pravdu • vadiť sa (prudko) • dohadovať sa: vadia sa, dohadujú sa, ale nik nechce ustúpiť • hašteriť sa • pejor. handrkovať sa (pre bezvýznamné veci) • naťahovať sa: naťahujú sa o dedičstvo • zastaráv. potýkať sa • subšt. cvancigovať sa • nár. priekať sa (Vansová) • fraz. expr. ťahať sa za prsty: ťahajú sa za prsty pre maličkosti
priekopnícky ktorý prebojúva, prináša niečo nové; svedčiaci o tom • avantgardný • avantgardistický: priekopnícke, avantgardné umelecké smery • novátorský • často pejor. novotársky • kniž. pioniersky: novátorské metódy, pioniersky čin • prvý (v poradí) • kniž. prvolezecký: prvý experiment • pokrokový • progresívny • revolučný (znamenajúci pokrok, napredovanie): pokrokové, progresívne, revolučné myšlienky, názory • objavný (znamenajúci objav): objavná vedecká práca
p. aj nový 2
priemer stredná miera, stredná úroveň • prostrednosť • priemernosť: vyniknúť nad priemer, nad prostrednosť, nad priemernosť; jeho nadanie presahuje priemer, prostrednosť, priemernosť • normál (bežná miera, bežná úroveň): teplota nad normálom
priemerný ktorý je v kvalitatívnom al. kvantitatívnom hodnotení vyjadrením priemeru, stredu (op. nadpriemerný, podpriemerný) • prostredný • stredný: človek priemernej, prostrednej, strednej postavy; priemerný, prostredný žiak; výrobok priemernej, strednej kvality • obyčajný • všedný • expr. tuctový (ničím neprevyšujúci priemer): obyčajný, všedný, tuctový zjav; obyčajný, všedný, tuctový hlas
prihovoriť sa 1. začať rozhovor s niekým • privravieť sa: hnevám sa na teba a viac sa ti neprihovorím, neprivravím • dať sa do reči • nadviazať rozhovor • nadpriasť rozhovor: dať sa do reči, nadviazať rozhovor s neznámym človekom • nár. prizvať sa (Gabaj): vždy sa mu milo prizvala • nár. pritrizniť sa (Kukučín) • osloviť (s cieľom dozvedieť sa niečo): oslovil ma priateľ, či voľačo o tej veci neviem • ohlásiť (obyč. hlasno sa prihovoriť): ohlásil ma z druhej strany ulice • prehovoriť (s kým, ku komu): nemá s kým prehovoriť celý deň; ku komu mám prehovoriť, keď mi nik nerozumie • kniž. privetiť sa (J. Horák) • priznať sa (prihovoriť sa s cieľom prejaviť vzťah k niekomu): kamarát sa mu nepriznal
2. nájsť adresáta, vyvolať záujem, stretnúť sa s ohlasom, nadviazať kontakt • privravieť sa • osloviť: divadelné predstavenie sa prihovorilo, privravelo širokému publiku, oslovilo široké publikum • zaujať: dielo zaujalo najmä mladých • zapôsobiť • zasiahnuť: kniha zapôsobila na mnohých čitateľov; obraz zasiahol jeho predstavivosť
3. požiadať o podporu v prospech niekoho • poprosiť (za niekoho): prihovoriť sa za niekoho pri vybavovaní žiadosti; poprosím za teba v tej veci • fraz. stratiť slovo/slovko za niekoho: pri konkurze rád stratím slovo za vášho syna • urobiť protekciu • nedok. protežovať (podporovať niekoho pri udeľovaní výhod na úkor iných): urobiť deťom protekciu u profesora
príjem 1. výsledok hospodárskej al. obchodnej činnosti (op. výdavok): v minulom roku mal veľký príjem • zisk (kladný výsledok podnikania, obchodu): podiel na zisku • dôchodok (obyč. pravidelný príjem): dôchodok z prenájmu pôdy • tržba (príjem z predaja): denná tržba • renta (zisk z vlastníctva pôdy, akcií a pod.): pozemková renta • výnos: ročný výnos z obchodovania • výťažok: čistý výťažok hospodárenia • kniž. al. hovor. profit: má z toho veľký profit
2. p. zárobok, plat
primitívny 1. ktorý je na najnižšom stupni spoločenského vývoja • prvotný • prapôvodný (ktorý bol na začiatku spoločenského vývinu): spôsob života primitívnej, prvotnej, prapôvodnej rodiny; prvotné, prapôvodné náboženstvo • necivilizovaný (op. civilizovaný) • nekultúrny • nevyspelý • barbarský: primitívny, necivilizovaný, barbarský svet • divý • divoký • divošský: divé, divoké, divošské kmene
2. zodpovedajúci najnižšiemu stupňu spoločenského vývinu • jednoduchý • prostý: primitívne, jednoduché nástroje; primitívne, prosté myslenie • nedokonalý: nedokonalá technika, nedokonalý spôsob výroby • nízky: nízky stupeň vývinu • ľudový • zastar. vulgárny: ľudový, vulgárny jazyk
3. p. nevzdelaný, obmedzený 1, nevyspelý
próba p. skúška 1
problém 1. niečo zložité, čo treba riešiť • otázka: problém, otázka výživy ľudstva • úloha: výskumná úloha, šachová úloha • hádanka • záhada: jeho správanie bolo preňho vždy hádankou, záhadou • hovor. rébus: stál pred rébusom • hovor. háčik (skrytý problém): má to jeden háčik • hovor. hlavolam (zložitý problém) • pren.: oriešok • otáznik
2. p. starosť1 1
problematický p. neistý 2, sporný
próbny p. skúšobný, pokusný
probovať porov. skúsiť
probovať sa p. bojovať 1
proces 1. p. súd 1 2. p. priebeh
procesia 1. p. sprievod 1 2. p. dav, zástup 1
procesovať sa p. súdiť sa
producent p. výrobca, pestovateľ
producírovať sa p. ukazovať sa 3
produkcia 1. zhotovovanie niečoho prácou; odvetvie zamerané na zhotovovanie; súhrn výrobkov za istý čas • výroba: sériová, kusová produkcia, výroba; výroba železa, elektriny • ťažba (dobývanie rudy, nerastov, surovín): ťažba uhlia, dreva
p. aj výroba
2. p. tvorba 1
produkčný p. výrobný
produkovať 1. p. vyrábať 1 2. p. tvoriť 1
produkovať sa p. ukazovať sa 3
produkt p. výrobok, dielo
produktivita schopnosť produkovať • produktívnosť: produktivita, produktívnosť pôdy, lesa
produktívnosť p. produktivita
produktívny ktorý je schopný (veľa) produkovať, tvoriť (op. neproduktívny) • výnosný • úžitkový: produktívne, výnosné, úžitkové poľnohospodárstvo • tvorivý • plodný: tvorivé, plodné obdobie • výkonný: výkonný autor
profanizátor p. hanobiteľ