Synonymá slova "priv" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 239 výsledkov (2 strán)

  • nalákať lákaním získať • prilákať: nalákal, prilákal kupca až do domuprivábiťzvábiťzlákaťzviesť (nalákať niečím pôsobivým): privábil ho peknými rečami; dal sa zvábiť, zlákať do krčmynavnadiť (nalákať na niečo príjemné): navnadil ho na cestovanieexpr.: nabastviťnapačmaťnapašmaťrozpašmaťhovor.: namaškrtiťnalakomiť: nabastvili, namaškrtili ho na zábavuhovor.: nalapaťnachytať (nalákať ľsťou): nachytal ju na sľubyvlákaťvovábiťzried. vlúdiť (nalákať dnu): vlákal ho do bytukniž. prilúdiťzried. navábiť


    podchytiť 1. chytiť odspodu • podobraťpodbrať: opatrne podchytil, podobral debnu a odsunul ju ďalej

    2. vzbudiť záujem a usmerniť • pritiahnuť: podchytiť, pritiahnuť obyvateľov k spolupráciprilákaťprivábiť: prilákali syna k hudbezaujaťzainteresovať: zaujať, zainteresovať všetkých o spoločnú vecupútať: upútať záujem detí o šport

    3. počuť, vidieť a osvojiť si • zachytiť: hneď podchytili, zachytili melódiupostihnúť: postihnúť rytmus tanca


    pritiahnuť 1. ťahaním, posúvaním priblížiť niečo, niekoho k niečomu, niekomu (op. odtiahnuť) • prisunúťdotiahnuť: pritiahnuť si lyžicu k ústam; dotiahnuť, prisunúť stolík k posteli; dotiahla si, pritiahla si psíka k sebestiahnuť (smerom dolu): stiahnuť si šatku na čelo

    2. ťahom zmenšiť (obyč. obvod) • stiahnuťzatiahnuťutiahnuť: pritiahnuť, stiahnuť si opasok; obväz pevne zatiahla, utiahla; pritiahnuť, utiahnuť kohútik skrutkouexpr. priškrtiť: slučku treba ešte viac priškrtiť; pren. priškrtiť rozpočetnár.: pritúžiť (Kukučín)potúžiť: potúžiť kosílku (Hviezdoslav)popriťahovaťpozaťahovaťpouťahovať (postupne, viac vecí)

    3. hovor. neos. (o mraze) stať sa výraznejším, silnejším • primrznúťprituhnúť: nad ránom pritiahlo, primrzlo, prituhlopritŕpnuťnár. prichraptieť: pritŕplo, prichraptelo, na potoku je tenký ľadzamrznúť (stať sa tuhým od veľkého chladu): zem zamrzla

    4. hovor. lákaním, vábením spôsobiť príchod niekoho, niečoho niekam • prilákaťprivábiť: obľúbená skupina pritiahla, prilákala, privábila na koncert veľa mladýchzlákaťzvábiťexpr. pripoďkať: nik ma ta nezláka, nezvábiupútať: film upútal mnohých pôsobivou hudboukniž. pripútať: našu pozornosť pripútali nezvyčajné hlasyzískať (niečím pozitívnym, zaujímavým a pod. dosiahnuť usmernenie záujmu al. činnosti): získať mládež na podnikanie, pritiahnuť ju k podnikaniu

    5. p. priviesť 1 6. p. prísť 1


    privábiť vábením, lákaním privolať niekoho, niečo niekam al. zabezpečiť účasť niekoho, niečoho niekde • prilákať: privábiť, prilákať voličov k voľbám; prilákal dieťa cukríkomprimámiť: kvet vôňou primámi hmyzhovor. pritiahnuť: výkon opernej hviezdy pritiahol do divadla mnohýchkniž. pripútať: moju pozornosť pripútal hlasný hovorzískať (niečím pozitívnym, zaujímavým a pod. dosiahnuť usmernenie záujmu al. činnosti): získať mladých na šport


    zaujať 1. vzbudiť záujem, vyvolať pozornosť niekoho niečím • upútať: deti zaujalo, upútalo rozprávanie o cudzích krajochfraz.: padnúť do očípadnúť do oka: látka mu hneď padla do očí, do okazainteresovať: ľudí treba zainteresovať o verejné veciprilákaťprivábiťhovor. pritiahnuť (vzbudiť pozornosť, záujem niečím žiaducim): dobré výkony prilákali, privábili mnohých; ku knihe ma pritiahla priateľkapodchytiť (zaujať a usmerniť): podchytiť záujem mládeže o hudbuhovor. chytiť: hra ma chytila od začiatkuuniesťuchvátiťočariťnadchnúť (veľmi zaujať niečím pozitívnym, krásnym, dobrým a pod.): krása vychádzajúceho slnka ho celkom uniesla, uchvátila, očarila; nadchla ich myšlienka okamžitej pomocifascinovať (silno zaujať): fascinovaný krásou okolia zabudol na čashovor. zabrať: debata nás celkom zabralazamestnaťzaneprázdniť (zaujať nejakou činnosťou): starosť o deti ju zamestnala, zaneprázdnila po celý deň

    2. zaplniť miestne, priestorovo, mocensky a pod. • zabraťobsadiť: toto územie zaujali, zabrali, obsadili Slovania už v 6. storočí; mladí zaujali, zabrali miesta vpredu; obsadiť funkciu ministrazaplniť (zaujať voľné miesto): všetky pracovné miesta sú zaplnenéokupovať (vojensky)


    zviesť 1. vedením dopraviť inde, obyč. nižšie al. zhora dolu • odviesť: zviesť, odviesť vodu do rieky; zviesť, odviesť splašky potrubím prečzaviesť (dolu): napokon hostí z(a)viedli ešte do podzemia

    2. spôsobiť, aby sa niekto s niekým zišiel, stretol a začal spolupracovať na základe spoločných záujmov a pod. • spojiťdať dohromadydať dokopy: robota ich zviedla, spojila na dlhý čas; priam osud ich zviedol, dal dohromady, dokopyexpr.: spriahnuťspriasť: spoločné nešťastie ich spriahlo dokopyzomknúťzjednotiť (vnútorne): zomkol, zjednotil ich spoločný odpor

    3. kniž. spôsobiť, že sa niekto, niečo odchýli od želateľného, správneho smeru • odviesť: zviesť, odviesť niekoho zo správnej cestyodvrátiť: reč radšej zviedol, odvrátil na inéodpútaťodtrhnúť: podarilo sa mu odpútať, odtrhnúť môj pohľad, moju pozornosť na iné

    4. rečami, konaním získať niekoho na niečo (obyč. na niečo zlé, nenáležité, nesprávne) • zlákaťzvábiť: zviesť, zlákať, zvábiť niekoho na zlé chodníčky; zlákali, zvábili mládenca do krčmynaviesťnahovoriť: nepodarí sa vám naviesť, nahovoriť ma na úteknalákaťnavnadiťhovor. navdať (lákaním získať): nalákali, navnadili mládež na drogyhovor.: nachytaťnalapať: nachytali, nalapali nás na pekné sľubyhovor. namaškrtiť: namaškrtiť dieťa na zmrzlinustiahnuť: kamaráti ma stiahli do baru na pohárikprilákaťprivábiťhovor. pritiahnuť (lákaním, vábením privolať): prilákať, privábiť deti sľubmi; pritiahla ho zvedavosť

    5. p. zvaliť 3 6. p. zmiasť, oklamať 2


    viesť 1. usmerňovať niečí pohyb držaním al. sprevádzaním: viedol matku domovprivádzať (približujúc sa): viedla, privádzala hosťa do domuodvádzať (vzďaľujúc sa): odvádzali väzňaeskortovať (s vojenským sprievodom): eskortovali trestancovvodiť (opakovane viesť): každé ráno vodila syna do škôlkyhovor.: dirigovaťšikovaťhovor. expr.: šupovaťnavigovať: šikovala ho z krčmy domovexpr. vliecť (násilím viesť): vliekla dieťa von z izby

    2. pomocou mechanizmu al. rukou usmerňovať pohyb niečoho: viedol auto, bábkuhovor. zastar. al. expr.: karovaťkerovať (viesť vozidlo): keroval sánkykormidlovať (viesť loď) • hovor. expr. kočírovať

    3. vymedzovať smer pohybu nejakým technickým prostriedkom • rozvádzať: viedli, rozvádzali plyn po budove, ropu potrubím

    4. naznačovať, ukazovať smer k nejakému cieľu, do nejakého stavu • byť vodidlom: viedol ju cit, vodidlom jej bol citprivádzať: túžba ho privádzala domovpobádaťpodnecovaťhnaťnutkať (zároveň povzbudzovať): podnecoval, hnal ho pud sebazáchovyhovor. dirigovať: nechal sa dirigovať svojimi túžbami

    5. mať za následok • spôsobovaťkniž. spieť: rozpory viedli, speli ku kríze; debaty spôsobovali spory

    6. odb. byť vodičom elektriny al. tepla • vodiť: kov dobre vedie, vodí elektrinu

    7. p. spravovať 8. p. víťaziť 1, vynikať 1 9. p. smerovať 2


    vodiť 1. ísť s niekým a oboznamovať s pozoruhodnosťami • sprevádzať: vodil hostí po dome; sprevádzal turistov po mesteexpr. vláčiť

    2. sprostredkúvať vstup • privádzaťpozývaťuvádzať: vodil snúbenicu do rodiny; pozýval ju na tancovačky

    3. porov. viesť


    zvádzať2 1. silno pôsobiť na niekoho s cieľom získať ho na niečo zlé, protizákonné a pod. • navádzaťvnadiť: zvádzať, navádzať, vnadiť mládež na drogy; zvádzať, navádzať na hriech, na neverupokúšať (uvádzať do pokušenia, na niečo zlé): pokúšajú ho myšlienky neposlúchnuťnahováraťnabádať (rečou získavať na niečo): nahováral dievča na spoločný výletvábiťlákať (získavať pozornosť obyč. so zlým zámerom): vábiť, lákať pohľadom, sľubmiťahaťpriťahovať: ťahajú ma do čierneho obchodovania; usiluje sa priťahovať ich na svoju stranupútaťupútavať (presvedčivosťou, pôsobivosťou): upútava na seba pozornosť

    2. spôsobovať opúšťanie správnej cesty, správneho smeru • odvádzať: zvádzať z cesty do záveja; odvádzať, zvádzať niekoho z výhodnej pozície

    3. kniž. navádzať na nesprávne smerovanie, chybné závery • viesťprivádzať: zvádzať, viesť, privádzať k chybnej domnienke, ku škodlivému chápaniu


    miasť spôsobovať zmätok v mysli • pliesť: Čo ma mätieš, pletieš? Nepleť ma!; tvoja otázka ma mätieprivádzať do rozpakov/do pomykova/do zmätku (spôsobovať bezradnosť): také žarty ma privádzajú do rozpakovexpr.: motaťmítoriť: Nemotaj ma pri čítaní!expr. mátať: čosi mu máta hlavumýliťzavádzať (miasť niečím nepravdivým): mýlil, zavádzal kolegov výmyslamidezorientovaťexpr.: balamutiťbaláchať: dezorientovať verejnú mienku; baláchali nás peknými rečamikonšternovaťkniž. konfundovať (zároveň prekvapovať, udivovať): v nečakanej situácii bol konšternovaný


    rodiť 1. pôrodom dávať von z tela deti, mláďatá • privádzať na svet: matky rodia, privádzajú na svet zdravé deti; samice rodia živé mláďatádávať život (len o žene) • zastar. vajatať: vajatala v bolestiachkotiť sa (o samiciach niektorých cicavcov): mačky, sučky sa kotiažrebiť sa (o kobyle) • prasiť sa (o svini) • bahniť sanár. jahniť sa (o ovci) • teliť sa (o krave) • vrhať (všeobecne o zvieratách): prasnica vrhá asi desať prasiatok

    2. prinášať úrodu, plody • plodiť: stromy rodia, plodia zdravé ovocie


    pritisnúť 1. vyvinúť tlak s cieľom niečo, niekoho k niečomu tesne priblížiť al. svojou váhou na niečo, niekoho zapôsobiť • pritlačiť: pritisnúť, pritlačiť si dlane na líca; pritisnúť, pritlačiť niekoho o múrexpr. pričľapiť: pričľapil si čiapku do čelaprivaliťexpr.: primliaždiťpripučiťprikvačiťpridláviť: chlapa v hore privalil, pridlávil, primliaždil stromexpr. prigniaviť: padajúci stožiar ťa prigniavipriľahnúť (pritisnúť celým telom) • pristúpiťpristupiť (nohou pritisnúť): pristúpiť chrobákaprikľaknúť (kolenom pritisnúť): prikľakne mu šiju a spúta hopriklopnúťpriklepnúť (nárazom pritisnúť): obločné krídlo tesne priklopol, priklepolpriprieť (silou potlačiť): vietor ma priprel k domupopritískaťpopritláčať (postupne, viac vecí, osôb)

    2. nútením, okolnosťami spôsobiť neželaný stav • pritlačiťpriprieť: osud ho pritisol, priprelhovor. expr.: priseknúťprivrznúťprivrieťprištipnúťpriškripnúťpriškrieť: bieda ich prisekla, priškripla

    3. p. stlačiť 4. p. prisunúť 1 5. p. pritúliť 1


    privaliť svojou váhou, ťarchou na niečo doľahnúť, zapôsobiť (obyč. negatívne) • pridláviťzadláviť: muža privalil, pridlávil stromexpr. prigniaviť: pren. prigniavila ho povinnosťpritlačiťpritisnúť: pritlačiť, pritisnúť niekoho celým telomexpr.: primliaždiťpripučiť: dávaj si pozor, aby ťa dvere neprimliaždili, nepripučiliexpr. prikydnúť: prikydla ho kopa senaexpr. priďabiť: skoro ho priďabilozavaliť (zosunutím privaliť): múr ho zavalil


    zasypať 1. sypaním vyplniť al. sypaním zakryť, prikryť • zahádzať: starú štôlňu zasypali, zahádzali zeminouzahrabaťzastaráv. zahriebsťzahrnúť (hrabaním, hrnutím, zhŕňaním zakryť): jamu treba zahrabať, zahrnúť; zahriebli ho do rodnej zemezavaliťprivaliťprisypať (sypaním veľkého al. menšieho množstva): hornina zavalila baňu; lavína ich privalila; prisypať stromček zeminouexpr.: zarúcaťzarútiť: východ z bane zarúcalo, zarútiloexpr. al. hrub.: zakydaťprikydnúť: snehom zakydaná, prikydnutá strechapoet. zasuť: pozostatky navždy zasuté (Hviezdoslav)posypať (po povrchu): posypať popáleninu soľoupozasýpaťpozasypávaťpozahrabávaťpozahŕňať (postupne, viac vecí) • prihrnúťprihrabaťprihriebsť (hrabaním sčasti zakryť): rastliny prihrnúť, prihrabať zeminou

    2. expr. poskytnúť v hojnej miere • zahrnúťobsypať: zasypať, obsypať niekoho peniazmi, zahrnúť láskoupočastovať: počastovali nás nadávkamiobklopiť: obklopili ho úctou, pozornosťouuštedriť: uštedriť niekomu hojnosť darov


    dobehnúť 1. behom al. veľmi rýchlo prísť • pribehnúť: dobehol, pribehol do školy načaskniž. al. expr.: dojachaťprijachať: vlak dojachal do staniceexpr.: dopáliťdotrieliťpritrieliť: deti dotrielili do jedálneexpr.: dorútiť saprirútiť sadohnať saprihnať sadovaliť saprivaliť sadohrnúť saprihrnúť sadosypať sadomlieť sa (rýchlo a vo väčšom množstve): skupina sa dorútila do vlakudocválaťpricválaťdoklusaťpriklusaťpriharcovaťhovor.: dorajtovaťprirajtovať (dobehnúť cvalom, klusom; o koňoch al. o jazdcoch; expr. rýchlo dobehnúť, o ľuďoch): kone docválali celkom spotené; dorajtovať na koni; skupina docválala, priharcovala so smiechomexpr.: doletieťpriletieť (rýchlo dobehnúť, obyč. na dopravnom prostriedku): doleteli na aute, ale hneď zasa odišliexpr.: dofičaťprifičaťdofrčaťprifrčaťdofrňaťprifrňaťdofrnknúťprifrnknúťdobrnknúťpribrnknúť (nečakane, náhle, rýchlo, nevítane a pod.) • expr.: dofuňaťprifuňaťdofukotaťprifukotaťdofučaťprifučaťdopachtiť sapripachtiť (pribehnúť s námahou): pes dofučal, prifučal, dopachtil sa s vyplazeným jazykomexpr.: dokúriťprikúriť: dokúril k nám celý napajedenýexpr. pribziknúť (Hviezdoslav)expr.: dohrmieťprihrmieťdorapčaťdohrčaťprihrčaťdohrkotaťprihrkotaťdohrmotaťprihrmotaťdohrmotiťprihrmotiťdohučaťdorachotiťzried. prihartusiť (dobehnúť s hrmotom): vozy dohrčali, dorachotili do dvoradoraziť (dobehnúť al. prísť): dorazil do cieľa poslednýexpr.: pribrnieťpribežkať (o dieťati)

    2. nahradiť niečo zameškané • dohoniťdohnať: dobehol, dohonil celé učivo; dohnal stratený časnadbehnúť: musí nadbehnúť, čo zameškala

    3. behom prísť včas • dostihnúť: dobehol, dostihol kamaráta na ulicidohnaťdohoniťdochytiť: nedohonila, nedochytila posledný autobushovor. chytiť: len tak-tak chytili vlaknadbehnúť (dobehnúť kratšou cestou): nadbehli skupinu skratkou

    4. p. oklamať 3


    pribehnúť behom sa niekam dostať, expr. prísť (obyč. rýchlo) • dobehnúť: pribehnúť, dobehnúť do cieľa prvýkniž. al. expr.: prijachaťdojachať: vlak prijachal, dojachal do staniceexpr.: pritrieliťdotrieliť: nestačil pritrieliť, dotrieliť načasexpr.: prihnať sadohnať saprirútiť sadorútiť saprivaliť sadovaliť saprihrnúť sadohrnúť sa (rýchlo a v množstve): odkiaľsi sa prihnala, prirútila, privalila črieda dobytkapricválaťdocválaťpriklusaťdoklusaťpriharcovaťhovor. prirajtovať (pribehnúť cvalom, klusom; o koňoch al. o jazdcoch): kone pricválali, docválali celkom spotené; prirajtovať, priharcovať na bielom koniexpr.: priletieťdoletieť (rýchlo pribehnúť, obyč. na dopravnom prostriedku): prileteli, doleteli na aute, ale hneď zasa odišliexpr. dopáliť (nečakane, náhle pribehnúť): dopálil na oslavu v poslednú chvíľuexpr.: prifičaťdofičaťprifrčaťdofrčaťprifrňaťdofrňaťprifrnknúťprifrngnúťdofrnknúťdofrngnúťpribrnknúťdobrnknúť (nečakane, náhle, rýchlo, nevítane a pod.) • expr.: prifuňaťdofuňaťprifukotaťdofukotaťprifučaťdofučaťpripachtiť (pribehnúť s námahou): pes prifuňal, dofuňal, prifučal, dofučal s vyplazeným jazykomexpr. prikúriť: nahnevaný prikúril večer k námexpr. pribzinknúť (Hviezdoslav)expr.: prihrmieťdohrmieťprihrčaťdohrčaťprihrkotaťdohrkotaťprihrmotaťdohrmotaťprihrmotiťdohrmotiťzried. prihartusiť (pribehnúť s hrmotom): koč so svadobníkmi prihrmel, prihrčal do dvora; vozík dohrkoce, dohrmotí medzi poslednýmidoraziť (dobehnúť al. prísť): bežec dorazil do cieľa tretíexpr.: pribežkaťpribrnieť (Hviezdoslav; o dieťati) • expr. zried. pritrtúňať (Jesenská)


    prihnať sa prudko, rýchlo prísť (o živloch; expr. o človeku, zvieratách al. o dopravných prostriedkoch) • dohnať sa: od severu sa prihnal, dohnal prudký lejakexpr.: dohrnúť saprihrnúť sadovaliť saprivaliť sa (s hrmotom a náhle): na cestu sa zrazu dohrnula, dovalila črieda slonovexpr. priburácať (o vetre, víchre) • expr.: prihrmieťdohrmieťprihrmotaťprihrmotiťdohrmotaťprirútiť sadorútiť sadohučať (s hrmotom, rachotom): do stanice prihrmel, dorútil sa vlakexpr.: dohrčaťprihrčať (s hrmotom, hrčaním): do dvora dohrčal koč so spenenými koňmiexpr. zried. prihartusiťpricválaťdocválať (o koňoch al. jazdcoch)

    p. aj pribehnúť, priletieť


    prísť 1. chôdzou, dopravným prostriedkom al. iným pohybom sa niekam dostať (op. odísť) • dôjsť: prísť, dôjsť domov pešo, bicyklom, lietadlom; vlak už prišiel do stanice; prísť, dôjsť z návštevydostaviť sazastar. ustanoviť sadostanoviť sa (prísť z povinnosti, obyč. úradnej): dostavte sa, ustanovte sa na okresný úradexpr. naklusaťkniž. zavítať: Kto to k nám zavítal?, jar tohto roku do mesta zavítala skoropristúpiťprikročiťpriblížiť sa (k niekomu, niečomu): pristúpi, prikročí k mužovi a podá mu ruku; priblížili sa až k budoveexpr.: pribehnúťdobehnúťpriletieťdoletieťpritrieliťdotrieliťpripáliťdopáliťpriraziťdoraziťprikúriťdokúriťpriklusaťdoklusaťpricválaťdocválať (prísť rýchlo): pribehli, dobehli so zlým chýrom; chlapec pritrielil, dotrielil, prikúril, priklusal domov už naobed; k chate prirazili, dorazili turisti v rekordnom časeexpr.: prifrčaťdofrčaťprifrňaťprifučaťprifuňaťprifukotaťprihartusiťpriharcovaťhovor. expr. prifárať (rýchlo, obyč. znenazdania): hostia prifrčali, prifuňali, priharcovali veľmi skoroexpr.: prihnať sadohnať saprivaliť sadovaliť saprirútiť sadorútiť saprihrnúť sadohrnúť sadosypať sanahrnúť saprimlieť sadomlieť sapritiahnuťprirojiť sa (prísť prudko a obyč. vo väčšom množstve): rodina nič neoznámila a prihnala sa, prihrnula sa aj s deťmiexpr. navláčiť sa (prísť obyč. nepozvaný) • expr.: prihrčaťdohrčaťprirapčaťdorapčaťprihrkotaťdohrkotaťprihrmieťdohrmieťprihrmotaťdohrmotaťprihrmotiťdohrmotiťprirachotiťdorachotiťdohučať (prísť náhle a obyč. hlučne): prihrčať, dohrčať na koči, na aute; prihrmel, dohrmel nadávajúc na všetkýchzastar.: prijachaťdojachať (obyč. o dopravnom prostriedku): vlak prijachal do staniceexpr.: prikvitnúťdokvitnúťprikvačiť (znenazdajky): prikvitla k nám návšteva; do školy prikvačil inšpektorhovor. expr. prikonať sa (prísť ťažko, zďaleka): Kdeže si sa sem prikonal?expr.: privliecť sadovliecť sapritrepať sadotrepať sadopratať sapriterigať sadoterigať sapridrgáňať sadodrgáňať sapriredikať sadoredikať sapriteperiť sadoteperiť sanár. prikriatať saexpr.: prirepetiť sadorepetiť saprimotať sadomotať sapripantať sapriplantať sadoplantať saprihrabať sadohrabať saprikrbáľať sadokrbáľať sadotĺcť sa (prísť s námahou, ťažko a pomaly): domov sa privliekli, priterigali veľmi ustatí; muž sa pritrepal, prirepetil na schôdzku pripitý; starec sa sem ledva domotal, doplantalexpr.: pritárať sadotárať sapritmoliť sadotmoliť sapritúlať sa (náhodou prísť): ktovie, odkiaľ sa sem pritáral, pritúlal ten cudzinecexpr.: priknísať sadoknísať saprikolísať sadokolísať sapritackať sadotackať saprikľuckať sadokľuckať saprikyvkaťdokyvkať sadokývať sadošmatlať sa (prísť neistým, knísavým, kolísavým, tackavým a pomalým krokom) • pripotkýnať sadopotkýnať sa (prísť potkýnajúc sa) • expr.: prikrivkaťdokrivkaťdokrivkať sapribadkaťdobadkať (sa) (prísť krivkajúc, pomaly) • expr.: prikradnúť sapriplúžiť sadoplúžiť saprikĺznuť saprišmýkať sa (prísť ukradomky, potichučky): prikradol sa, priplazil sa k domu cez záhraduexpr. prišumieť (prísť so šumením, jemne): jar prišumela zavčasupriplaziť sadoplaziť saexpr. priplichtiť sapriliezťdoliezťprištverať sadoštverať sa (prísť plazením, pokorne a pod.) • expr.: pricupkaťdocupkaťpricapkaťdocapkaťpriťapkaťdoťapkať (sa)priťupkaťpriciepkaťpriskackaťpriskočiťprihopkaťprihopkovaťpridrobčiť (prísť drobným krokom): dievčatko pricapkalo, pricupkalo, priťapkalo k dedkovi bosými nôžkamiexpr.: pritancovaťdotancovaťprikrepčiť (prísť niekam tanečným krokom) • expr.: prišuchtať sadošuchtať saprišúchať sadošúchať saprišuchnúť sadošuchnúť saprišmotlať saprišmochtať sadošmochtať saprišmotkať sadošmotkať sa (prísť pomaly, šúchavým krokom) • pripochodovaťdopochodovaťhovor. zastar. primašírovať (prísť pochodovým krokom, expr. prísť vôbec) • pricestovaťdocestovaťhovor. expr. priputovaťexpr.: privandrovaťdovandrovať (prísť cestovaním): nevedno, odkiaľ sem turisti priputovali, privandrovalipoprichádzaťpoprichodiťpodochádzaťpodochodiť (postupne, vo väčšom počte): na svadbu poprichádzalo, poprichodilo veľa hostí

    2. p. nastať 3. p. ocitnúť sa 4. p. získať 1, nadobudnúť 5. p. stratiť 2 6. porov. objaviť, zistiť 7. p. zmocniť sa 2 8. p. ujsť sa 9. p. vyskytnúť sa, naskytnúť sa 10. p. stáť2


    privaliť sa 1. p. prihnať sa, prísť 1 2. p. zaľahnúť 3


    zaľahnúť 1. zaujať vodorovnú polohu (obyč. na dlhší čas) s cieľom skryť sa, odpočinúť si a pod. • ľahnúť (si): zaľahol, ľahol (si) do trávy a spal do večeraexpr. al. det.: ľažkať siľažinkať sibucnúť sa: po obede si ľaž(in)kajte, bucnite sa do postieľky

    2. vlastnou váhou tesne doľahnúť na niečo • priľahnúťpritlačiťpritisnúťpridláviť: zaľahnúť, priľahnúť mláďa; pritlačiť, pritisnúť, pridláviť niekoho celou váhou telazvaliť sa (na niekoho, na niečo)

    3. expr. psychicky ťažko zapôsobiť na niekoho • doľahnúťzachvátiťzasiahnuť: smútok zaľahol, doľahol na jeho dušu; zachvátil, zasiahol ma bôľexpr. privaliť sa: na srdce sa privalila ťažobaopanovaťovládnuť (o niečom ťaživom): úzkosť ho opanovala; žiaľ ovládol celú jej bytosť


    prisťahovalec kto sa prisťahoval • prišelecpejor. privandrovalec: dedina sa postavila proti prisťahovalcom, prišelcom, privandrovalcomimigrant (prisťahovalec z cudziny) • pejor. skaderuka-skadenohahovor. pejor. odkundeskniž. parvenu [vysl. -nü] (kto pôvodne nepatrí do danej spoločnosti)


    privandrovalec p. prisťahovalec


    prisťahovalectvo príchod príslušníkov cudzích štátov s cieľom trvalo sa usadiť (op. vysťahovalectvo) • imigrácia (op. emigrácia) • pejor. privandrovalectvo


    privandrovať p. prísť 1


    omáčka hustejší tekutý pokrm podávaný obyčajne k hlavnému jedlu: mäso s omáčkouprívarokprívar (omáčka zo zeleniny alebo strukovín) • dressing (studená omáčka) • subšt. al. zastaráv.: sós • zós


    prívarok p. omáčka


    privát p. súkromie 2


    súkromie 1. osobné, súkromné veci, intímny život • intimitaintímnosť: vzbudzovať atmosféru súkromia, intimityfamiliárnosť: familiárnosť prostredia

    2. súkromný byt • hovor. privát: bývať na súkromí, na priváte

    3. p. samota


    privatizovať prevádzať do súkromného vlastníctva • zosúkromňovať: privatizovanie, zosúkromňovanie podnikov


    privátnik p. súkromník


    súkromník človek žijúci z vlastného kapitálu a výnosu majetku • zastar. privátnik


    neverejný konaný bez účasti verejnosti, bez verejnej kontroly; známy iba úzkej skupine ľudí (op. verejný): neverejné súdne konanietajný (zámerne skrytý, utajený): neverejné, tajné hlasovanie; tajná schôdzka; tajná informáciadôvernýdiskrétny (obmedzený na skupinu dôveryhodných, spriaznených ľudí): dôverné, diskrétne stretnutie; poskytnúť dôverné, diskrétne správyfraz. za zatvorenými dverami: zasadanie za zatvorenými dveramisúkromný (týkajúci sa osobného života mimo verejnosti; poskytnutý v súkromí al. dôverne): neverejný, súkromný život politika; súkromný rozhovorosobnýprivátny (týkajúci sa súkromnej osoby, nie verejného činiteľa; op. oficiálny): osobný, privátny názor politika; osobný tón (v rozhovore)neúradný (op. úradný): neúradný prejav


    osobný 1. súvisiaci s osobou ako ľudským jedincom; ktorý je v majetku, starostlivosti jednotlivca • súkromný: sledovať svoje osobné, súkromné záujmy (op. verejné); mať niečo v osobnom, súkromnom vlastníctve (op. spoločnom) • hovor. privátny: prísť o svoj osobný, privátny majetok (op. verejný, štátny) • intímny (dôverne osobný): Nestaraj sa do môjho osobného, intímneho života!individuálny (op. kolektívny, spoločný): dať si osobný, individuálny záväzok; mať za niečo individuálnu zodpovednosťpersonálny (obyč. v úradnom styku vo vzťahu k právnemu subjektu): osobné, personálne oddelenie (podniku); zisťovať osobnú, personálnu totožnosť

    2. ktorý je založený na rozumovej činnosti, na hodnotiacich kritériách jednotlivca (op. neosobný, objektívny) • subjektívnyneobjektívny: hovoriť niečo ako svoj osobný, subjektívny názor; byť terčom subjektívnej, neobjektívnej kritiky vedúcehozaujatý: príliš osobný, zaujatý postoj

    3. vyžadujúci fyzickú prítomnosť osoby (op. nepriamy, sprostredkovaný) • priamybezprostredný: poznám ho na základe osobného, priameho, bezprostredného kontaktu; vyžadovať niečiu priamu, bezprostrednú účasťživý: nadviazať s niekým živý písomný styk


    privátny p. súkromný 1, 2


    súkromný 1. ktorý sa týka jednotlivca ako vlastníka, majiteľa (op. spoločný, spoločenský) • osobný: súkromný, osobný majetok; osobné vlastníctvoprivátny: privátna advokátska kancelária; chodiť na privátne hodiny spevuvlastný: je to jeho vlastný podnik

    2. ktorý sa týka iba jednotlivca, jeho súkromia; ktorý zodpovedá jeho vnútornému založeniu, potrebám • osobný: mať súkromné, osobné problémy; presadzovať súkromné, osobné záujmyprivátny: riešiť privátne záležitostiintímny: miešať sa do cudzieho intímneho života; zastihnúť niekoho v intímnom rozhovore


    privážať p. viezť


    viezť vozidlom dopravovať: viezol priateľa autom, ľudí v autobusevoziť (opakovane viezť): vozila dieťa v kočíkuprevážaťtransportovať (z jedného miesta na druhé): prevážali štrkniesťunášať (viezť nejakým smerom): vlak ho niesol, unášal Považímodvážaťvyvážať (viezť vzďaľujúc sa): odvážali, vyvážali hnoj na družstvoprivážaťdovážať (viezť približujúc sa): privážali tovar pravidelnerozvážať (viezť na rozličné miesta): rozvážali mliekonár. expr. vozíkať (viezť na vozíku): vozíkal deti po dvore


    priväzovať p. viazať 3


    viazať 1. uzlom spájať • zaväzovaťzväzovať: viazala, zväzovala konce šatky; viazal kravatu, mašľukosíliť: kosílil roztrhnutý povrázokzauzľovaťzried. uzliť

    2. omotávaním al. ináč pevne spájať • zaväzovaťzväzovaťsťahovať: viazali, zväzovali obilie do snopov; sťahovali drevo do zväzkovšnurovať (navliekaním šnúrok): viazal, šnuroval si topánkyhovor. zastar. gurtovať

    3. pevne pripájať k niečomu • priväzovaťpripútavať: viazali, priväzovali vinič; zajatcov priväzovali, pripútavali k stĺpu

    4. obmedzovať v konaní • zaväzovaťzväzovať: viaže ho prísahakniž.: spútavaťsputnávať: spútava ho termín dokončenia, daný sľub

    5. p. pútať 2


    priskoro príliš, veľmi skoro • privčas: priskoro, privčas odišiel z domuprizavčasu: prizavčasu začal trénovať

    p. aj včas 2, zavčasu, porov. predčasný


    privčas 1. p. priskoro 2. p. včas 2, zavčasu


    včas 1. v určenom čase; v pravý čas, vtedy, keď treba (op. neskoro) • načas: išiel autom, aby prišiel včas, načasvčasnepresne: pomoc prišla včasne, presnezavčasuzavčas: zavčasu, zavčas si to rozmyslel

    2. vo včasnom, skorom čase; skôr, ako treba (op. neskoro) • včasne: včas, včasne zjari sa vyrojili včelyskorozavčasuzavčas: prišli ste skoro, zavčasu, ešte tu vlak nie jeprivčaspriskoro (príliš, veľmi skoro): privčas, priskoro ste odišli

    3. v skorých ranných hodinách • skorozavčasu: každý deň musí včas, skoro vstávať; zajtra skoro, zavčasu odchádzam na služobnú cestuvčasnevčasránozavčas ránazavčasu ráno: včasne, včasráno, zavčas rána odišiel do hory


    zavčasu vo včasnom, skorom čase; skôr, ako by mohlo byť neskoro, v pravý čas (op. neskoro) • zavčas: chodieva zavčasu, zavčas spávaťskorovčasvčasnenár. časne: prišli ste skoro, včas, hostia tu ešte nie sú; včas, zavčasu sa musí pripraviť na skúšky; zajtra musíme skoro, včasne vstávaťzastar.: naskorenaskoro (Hviezdoslav, Vajanský)priskoroprivčashovor. prizavčasu (príliš, veľmi zavčasu): priskoro, privčas začalo mrznúť; prizavčasu vstal z postele


    predčasný ktorý nastal pred zvyčajným al. príhodným časom • skorý (op. neskorý): predčasná, skorá staroba, dospelosťneočakávanýnečakaný (ktorý nastal pred očakávaným termínom): neočakávaný pôrod; neočakávaný, nečakaný príchod zimyunáhlenýprenáhlenýpriskorýprivčasný (s ktorým bolo treba ešte istý čas počkať): unáhlené, prenáhlené závery; unáhlený, prenáhlený súhlas; priskorá, privčasná radosťdaromnýmárny (predčasný a zbytočný vzhľadom na negatívny výsledok, koniec a pod.): bola to daromná, márna radosť


    privčasný p. predčasný


    odplatiť sa dať niekomu niečo ako protihodnotu al. náhradu za niečo (v kladnom al. zápornom zmysle): veľkoryso, zle sa mu odplatil za ochotu; Ako sa vám odplatím?odplatiťsplatiťvrátiť (niekomu niečo): odplatím, splatím, vrátim vám všetko dobré, čo ste mi urobili; odplatila, vrátila mu urážkuvynahradiť (za utrpenú ujmu): mnohonásobne vynahradiť škoduodmeniť sadať odmenu (v kladnom zmysle): odmeniť sa za vernosť; dať niekomu odmenu za vrátenie stratenej veciodvďačiť sazried. privďačiť sa (z vďačnosti za kladný čin): odvďačiť sa za pomoc niekomuodslúžiť sahovor. revanšovať sa (službou al. iným spôsobom za vyhovenie): dobre sa vám odslúžim, ak mi pomôžete; nechcem to zadarmo, revanšujem sa vámzavďačiť sa: Čím sa môžem zavďačiť svojim dobrodincom?pomstiť sa (odplatiť sa pomstou za krivdu, zlo): pomstil sa jej za urážku rozchodom


    privďačiť sa p. odplatiť sa


    nadmieru viac, ako je zvyčajná miera, nad zvyčajnú mieru • veľmimimoriadnezried. nadmier: s výsledkom boli nadmieru, veľmi spokojní; vedel mimoriadne zaujímavo rozprávaťnanajvýš: film bol nadmieru, nanajvýš poučnýneobyčajnenezvyčajnenesmiernenevšednekniž.: nezvykleneobvykle: k práci pristupoval neobyčajne, nezvyčajne zodpovedne; bol nesmierne, nevšedne žičlivý voči druhýmnadpriemernenadnormálneabnormálne: v práci bol nadmieru, nadpriemerne úspešný; tento stroj je nadnormálne, abnormálne hlučnývysokomaximálne: vysoko, maximálne účinný liek proti chrípkeprílišpriveľmiexpr. preveľmi: na takúto funkciu je nadmieru, príliš mladý; priveľmi, preveľmi sa ho bojanemierne: nadmieru, nemierne pije pri každej príležitostiveľapriveľaexpr. preveľa: má veľa, priveľa, preveľa možností, ako sa vyhnúť povinnostiamhovor. expr. neúrekom: fantázie má nadmieru, neúrekomexpr. vyše práva: starostí má vyše právanár. prevelicenespis. nazbyt


    príliš nad náležitú, primeranú mieru • veľmi: príliš, veľmi sa ponáhľalprílišnepriveľmi: prílišne, priveľmi sa rozťahujenadmierumimoriadneneobyčajnezried. nadmier: je nadmieru, mimoriadne, neobyčajne opatrnýpriveľahovor. expr.: neúrekomvyše práva: je toho už priveľa, neúrekom, vyše práva, čo si dovoľuje


    priveľa veľmi veľa • primnoho: má priveľa, primnoho robotyprílišhovor. primoc: príliš, primoc si od toho sľubujenadmieruzried. nadmier: fajčí nadmieruhovor. až-až, pís. i ažaž: je toho na ňu až-ažhovor. expr.: neúrekomvyše práva: bolo ich tam neúrekom, vyše práva

    p. aj veľa


    veľa vyjadruje veľké množstvo, veľký počet, rozsah; vyjadruje veľkú mieru, veľký rozsah deja a pod. (op. málo) • hodnemnohodosť: zarobil veľa, hodne peňazí; má mnoho, dosť priateľovplno: všade bolo veľa, plno krikunemálozaveľa: nemálo schopných ľudí už odišlo; zaveľa krvi stratilhojnesporovýdatne: pršalo drobne, ale hojne, sporo, výdatnehovor.: mocaž-až, pís. i ažaž: má toho moc, až-ažexpr.: hromadakopahŕbacelá kopacelá hŕbahovor. expr. fúra: hromada, kopa, hŕba divákov sa na zápas nedostalaexpr. hory-doly: nasľubovať hory-dolyexpr.: niečodačovoľačočosi: ten už toho niečo, dačo preskákal; v živote už toho voľačo, čosi skúsilexpr.: poriadnepožehnane: detí má poriadne, požehnanehovor. expr.: neúrekomvyše práva: starostí má neúrekom, vyše právafraz.: na tuctyna stovkyhovor. expr.: hrôzahrúzaaž bedaaž strachdo aleluja: hrôza, hrúza dreva sa váľalo po ceste; snehu napadlo až beda, až strachhovor. expr.: bohviekoľkočertviekoľkoktoviekoľkoktohoviekoľko (obyč. pri zápornom slovese): za ten týždeň bohviekoľko, čertviekoľko, kto(ho)viekoľko nezarobilhovor. zried. dúže (Hviezdoslav)veľmi (vyjadruje mieru): nemal by tak veľa, veľmi piťpriveľaprimnohonadmierunadmernehovor. primoc (príliš veľa, veľmi veľa): priveľa, primnoho si na seba neber; nadmerne, nadmieru fajčíexpr.: preveľapremnoho (veľmi veľa): na lúke rástlo preveľa, premnoho krásnych kvetovkniž. zastar. drahne (Kukučín)subšt.: spústa • habadej


    krikľavý 1. ktorý upúta pozornosť, zrak svojou výraznosťou, kontrastom, netradičnosťou a pod., ktorý si nemožno nevšimnúť • nápadnýostrý: krikľavé, nápadné oblečenie; krikľavé, nápadné, ostré rozdielyexpr.: divýdivokýbláznivýšialenýpren. expr.: besnýzúrivýrevavý (obyč. o farbách): mala na sebe kostým divých, divokých, bláznivých, zúrivých, revavých farieb; klobúk krikľavej, revavej červenej farbyfraz. expr. do očí bijúcipriveľkýprílišný (veľmi nápadný): do očí bijúce, priveľké, prílišné nedostatkypejor. jarmočný (krikľavý a bezcenný): jarmočné čačky

    2. p. prenikavý 1


    nadmerný presahujúci normálne, želateľné al. prípustné hodnoty: šaty nadmerných veľkostíprílišnýprehnaný: nadmerná, prílišná spotreba elektriny; mať nadmerné, prílišné, prehnané požiadavkyodb.: hypertrofickýnadnormatívny (presahujúci hodnoty normou určené ako prípustné): nahromadiť nadmerné, nadnormatívne zásoby materiálupriveľký (príliš veľký)

    p. aj veľký, neprimeraný 1


    priveľký p. veľký 1, krikľavý 1


    veľký 1. presahujúci priemerné, zvyčajné rozmerové al. iné veličiny; presahujúci priemernú očakávanú al. prijateľnú mieru, intenzitu (op. malý): veľký strom, veľká búrkaznačný: značná výška, značná prevahanadmerný: nadmerný bytenormný (nadmieru veľký): enormný zisknemalý (pomerne veľký): mal z toho nemalý úžitokneobyčajnýnezvyčajný: neobyčajný, nezvyčajný záujem o výstavurozmernýrozsiahly (majúci veľký rozmer): rozmerné, rozsiahle lány pšenicegigantickýkolosálnymonumentálny (ohromujúco veľký rozmermi, hodnotou): gigantické, kolosálne súsošie, monumentálna stavbaobrovskýohromnýexpr.: ozrutnýozrutánskyobrovitývelikánskyveličiznýveličaznýpreveľkýpreohromný (nezvyčajne veľký čo do rozmerov, intenzity, významu): obrovský, ohromný vietor; obrovské, ohromné územie; obrovský, ohromný dosah niečoho; ozrutné, obrovité chlapisko; obrovský, ozrutánsky, velikánsky dub; je v ňom velikánska, preveľká túžba po poznanímohutný (nezvyčajne veľký): mohutný vzrast, mohutný dojempalcový (o veľkých titulkoch v novinách) • nadpriemerný: nadpriemerný výkonveľkolepýimpozantnýgrandióznymajestátny (svojou veľkosťou vzbudzujúci pocit úžasu, obdivu, úcty): veľkolepý, impozantný, majestátny palác; grandiózny, impozantný nástup olympionikovšokujúci (spôsobujúci šok svojou veľkosťou): šokujúci rozsah škôdmocnýsilný (veľmi veľký čo do intenzity; op. slabý): mocná, silná armáda; silný kašeľstatnýrobustnýhovor. dúži (veľký čo sa týka vzrastu): statný, robustný, dúži mládenecvýdatný (veľký v množstve, kvalite): výdatný dážďpočetnýhojný (veľký počtom): početná rodina; hostia prišli v hojnom počtevýznamnývýznačný (veľký významom): významný, význačný človekvýrazný: výrazný úspech, je to markantný rozdielrekordný: ukazuje sa rekordná úrodadobrýhovor. hodný (prekračujúci danú mieru): dobrý kus cesty, čakal hodnú chvíľudlhý (veľký čo do dĺžky al. časového úseku; op. krátky): dlhá vzdialenosť, dlhé trvanie zimyširoký (veľký al. vyhovujúci čo do šírky; op. úzky): široký otvorrozvetvenýrozkonárený: rozvetvené príbuzenstvohlboký (veľký čo do hĺbky; op. plytký): veľká, hlboká jamavysoký (majúci veľkú výšku, hodnotu, mieru; op. nízky): veľký, vysoký chlap; vysoký tlak v pneumatikáchhrubýobjemnýrozložitý (veľký čo sa týka objemu, rozlohy): hrubá, objemná kniha; rozložitý hradvoľný (veľký čo do rozmeru, priestoru; op. tesný): nohavice sú mu voľnéprudkýintenzívny (intenzívne prežívaný al. prejavovaný): prudká nenávisť; prudká, intenzívna bolesťexpr., často iron. ťažký (majúci intenzívny účinok): ťažká porážka, ťažký frajerprenikavý: prenikavá zmenaexpr. závratný: ísť závratnou rýchlosťounesmiernyexpr. prenesmiernykniž. neskonalý: nesmierna, prenesmierna, neskonalá radosťpriveľkýprílišný (príliš veľký): priveľká záhrada, prílišná horlivosťtrestuhodnýexpr.: hriešnynekresťanský: trestuhodná nedbanlivosť; hriešne, nekresťanské cenykniž., obyč. iron.: úctyhodnýctihodný: pešo prešiel úctyhodnú, ctihodnú vzdialenosť; ctihodná cenapriepastný: priepastné spoločenské rozdielyhovor.: peknýkrásny: pekný, krásny platexpr.: riadnyporiadny: riadna kopa peňazí; bola už poriadna tmaexpr.: ukrutnýpreukrutnýukrutánskyúžasný: ukrutný, ukrutánsky hlad; preukrutná láska; úžasné tempoexpr.: krutýšialený: krutá bolesť, šialený strachhovor. expr.: hroznýstrašnýpríšernýzúfalýhrozitánskydesný: hrozný, strašný smäd; zúfalý neporiadok; hrozitánska silaexpr. smrteľný: smrteľná vážnosťexpr.: čertovskýdiabolský: čertovská zimaexpr.: tučnýmastný: dostával tučné provízieexpr.: miliónovýmiliardový: budú to miliónové, miliardové stratyexpr. stonásobný: stonásobná bolesťexpr.: náramnýprenáramný: robiť náramný krikexpr.: bezodnýbezdný: bezodné zúfalstvohovor. neúrečný: neúrečný majetokexpr. večný: večná škodaneohraničenýneobmedzený: neohraničené, neobmedzené možnostinevyčerpateľný (taký veľký, že sa nedá vyčerpať): nevyčerpateľné zdrojenesčíselnýnespočetnýkniž. nesčítateľný (taký veľký, že sa nedá spočítať): nesčíselné zásoby, nespočetné davyexpr. státisícový: státisícové zástupyneslýchanýnevídaný: neslýchaná krivda, nevídané víťazstvozávideniahodný: závideniahodné úspechynepredstaviteľnýneopísateľný (taký veľký, že sa nedá predstaviť, opísať): nepredstaviteľná bolesťneuveriteľný (taký veľký, že sa nedá uveriť): neuveriteľná smelosťneospravedlniteľný (taký veľký, že sa nedá ospravedlniť): neospravedlniteľná bezočivosťneodpustiteľný (taký veľký, že sa nedá odpustiť): neodpustiteľná chybaneuhasiteľnýnezhasiteľnýkniž. neukojiteľný (taký veľký, že sa nedá uhasiť, utíšiť): neuhasiteľný smädneutíšiteľný: neutíšiteľná túžbakniž. nepreberný: nepreberné množstvo tovarunedohľadnýnedozerný: nedohľadné následky, nedozerné diaľkyneľudský: neľudské utrpenienadľudský: nadľudská námahaexpr. nekonečný: nekonečná vďakakniž.: titanský: titanský zápasgoliášsky: goliášska silakniž. zastar. drahný (o množstve a veľkosti): drahný kôš (Záborský)hovor. maxi: to je maxi tortasubšt.: hovädský • hovadský • sakramentský

    2. p. vynikajúci 1 3. p. dospelý


    zveličený vyznačujúci sa neprimeraným zväčšením niečoho • prehnanýprepiaty: zveličená, prehnaná suma; zveličená, prepiata úslužnosťprílišnýnadmernýpremrštenýpredimenzovaný: prílišná, nadmerná námaha; premrštené, predimenzované požiadavkypriveľkývystupňovaný: priveľké nároky, vystupňované úsiliebombastickýhyperbolickýzdramatizovaný (vyjadrujúci emocionálne podfarbené zveličené hodnotenie): bombastické, hyperbolické reči, vyjadrovanie; zdramatizovaný problémnadnesenýkniž. al. publ. preexponovanýpren. expr. nafúknutý: nadnesená záležitosť; preexponovaná, nafúknutá aféraexpr. prestrelenýhovor. expr. prešvihnutý: prestrelená, prešvihnutá kritikasubšt. nadsadený


    mimoriadne 1. vymkýnajúc sa z ustáleného poriadku, z bežných pravidiel (op. riadne) • výnimočne: dnes ma môžeš mimoriadne, výnimočne navštíviťnepravidelneneplánovanenetradične

    2. vyjadruje nie zvyčajnú, ale obyč. podstatne zvýšenú mieru, intenzitu a pod. • osobitnevýnimočne: dosahujú mimoriadne, osobitne dobré výsledky; je výnimočne šikovnáveľmiznačnehodne: medzi nimi bol veľmi, značne, hodne veľký vekový rozdielnezvyčajneneobyčajnekniž.: neobvyklenezvykle: do mesta sa dostali nezvyčajne, neobyčajne rýchlo; cieľ zasiahol neobvykle, nezvykle presnenevídanenevýslovneneopísateľneneuveriteľneneslýchane: je nevídane, nevýslovne, neopísateľne krásna; za neuveriteľne, neslýchane krátky čas postavili novú školunevšednezriedkavo: chytil nevšedne, zriedkavo vzácny exemplár motýľanadmierunanajvýšpriveľmipríliš: s odmenou bol mimoriadne, nadmieru, nanajvýš spokojný; táto hornina je priveľmi, príliš tvrdánadpriemernehovor. extra: do miestnosti vstúpil nadpriemerne, extra vysoký mužzvlášťobzvlášťzastar.: obzvlášteobzvláštne: podarilo sa mu zvlášť, obzvlášť rýchlo zbohatnúťhovor. expr. ktovieakobohvieakočertvieako (v záporných vetách vyjadruje obmedzenie miery): vystúpenie súboru naozaj nebolo mimoriadne, ktovieako, bohvieako úspešné

    porov. aj mimoriadny 1


    priveľmi 1. p. príliš, nadmieru 2. p. mimoriadne 2, veľmi


    veľmi vyjadruje veľkú mieru, intenzitu (op. trocha, málo) • hodneznačne: veľmi, hodne, značne mu pomohlinemáloveľamnoho: nemálo, veľa, mnoho sa zamýšľa nad budúcnosťouvysoko: vysoko si vážia svojho učiteľaneobyčajnenezvyčajnenevšednemimoriadneosobitnezvlášťkniž.: nezvykleneobvykleobzvlášťzastar. obzvláštehovor. extra: podať neobyčajne, nezvyčajne, nevšedne dobrý výkon; stretnúť sa s mimoriadne, osobitne, zvlášť zaujímavým človekompozoruhodneobdivuhodnekniž. úctyhodne: získať pozoruhodne, obdivuhodne, úctyhodne veľký náskokneprimeranenepomerneneúmernenadmerneenormne (presahujúc normálnu, určenú mieru): mať neprimerane, neúmerne, nadmerne vysoké nároky; nepomerne, enormne veľká spotrebapriveľmiprílišprílišnenadmieru (nad náležitú mieru): priveľmi, príliš často; prílišne, nadmieru si to pripúšťananajvýš: nanajvýš ohľaduplný prístupabnormálnenenormálne: abnormálne, nenormálne úzkostlivý prístupnadpriemernenadnormálne (nad istú mieru): nadpriemerne, nadnormálne úspešné predstaveniepodpriemernepodnormálne (pod istú mieru): podpriemerne, podnormálne nízky stavnevídaneneslýchanenevýslovnenevysloviteľnenevypovedateľneneopísateľnenepredstaviteľneneuveriteľnenezabudnuteľne (tak veľmi, že to bežne nevidieť, nepočuť, že sa to nedá ani vysloviť, opísať, predstaviť, uveriť, že sa na to nedá zabudnúť): nevídane, nepredstaviteľne, neuveriteľne presný zásah; nevýslovne, nezabudnuteľne krásny zážitoknesmierneohromnevrcholne (veľmi čo sa týka rozmerov, intenzity, významu): nesmierne, ohromne, vrcholne dôležité rokovaniemocnesilnetuhohovor. fest: mocne, silne, tuho stiahnutá topánkaťažko: otec bol ťažko chorýhovor. expr.: neúrekomneúrečnenár. neúročne: narobil sa neúrekom, neúrečneexpr.: riadneporiadnenaplnonáramne: riadne, poriadne, náramne si vydýcholexpr.: obrovskyúžasnezávratnekolosálne: obrovsky, úžasne ťažký balík; závratne vysoký stožiarexpr.: šialeneukrutneukrutánskyhovor. expr.: hroznehrozitánskyhromskystrašne: je šialene, ukrutne, hrozne, strašne zaľúbenásubšt. nehorázne: nehorázne nás oklamaliexpr.: až bedaaž hrôzaaž strachaž hanba: vychudnutý až beda, až hrôzaexpr. a ako (v replike): Tešíš sa? – A ako.expr.: čertovskydiabolskypekelnepotvorskyhovor. expr. paromsky: čertovsky, diabolsky, pekelne zložitá situácianár. velicesubšt.: bohovsky • bohove • bohovo • hovadsky • hovädsky • konsky • sakramentsky • expr.: preveľmiveľmi-preveľmiprenáramneprenesmiernepreukrutnenár. prevelice (vyjadruje vysokú mieru, intenzitu)


    príves 1. bezmotorové vozidlo pripájané za vozidlo s pohonom • záves: traktor s prívesom, so závesomnáves (dvojkolesový príves za ťahačom) • vlek: kamióny s vlekmikaravan (obytný príves k automobilu) • hovor. vlečka: autobus s vlečkouhovor.: vlečniakšlep (bezmotorový čln): remorkér s vlečniakom, so šlepom

    2. p. prívesok 1


    prívesok 1. drobný predmet, ktorý sa privesuje ako ozdoba • príves: náramok s príveskami, s prívesmizávesok: retiazka so záveskommedailón (prívesok obyč. s portrétom) • kniž. alonž

    2. anat. predĺžený výbežok slepého čreva • apendix

    3. p. dodatok


    záves 1. funkčne zavesený kus látky: brokátové závesy, roztiahnuť závesopona (záves oddeľujúci hľadisko od javiska): spustiť oponuzáclona (jemný záves na zastieranie oblokov): naškrobené záclonydrapéria (zriasený, obyč. dekoratívny záves) • zried. závesnica (Figuli)

    p. aj zástena

    2. kovové zariadenie na zavesenie pohyblivých predmetov: kĺbové závesy; vybrať okno zo závesovpánt (kovové závesy na dvere, obloky): zvesiť dvere z pántovčap: čapy na dverách vŕzgajú

    3. vozidlo pripojené za vozidlo s pohonom: autobus so závesompríves: obytný príveskaravan (obytný záves k automobilu) • vlek: kamióny s vlekmihovor. vlečka


    pripútať sa natrvalo nadobudnúť k niekomu, niečomu tesné spojivá (obyč. citové) • priputnať saprilipnúť: celou dušou sa pripútala, prilipla k starkejkniž. priľnúť: priľnúť k rodnému krajuprimknúť sa (názorovo, citovo sa pripojiť): primknúť sa ku kamarátkamexpr. privesiť sa: privesiť sa na jednu osobupren. expr.: pricicať saprisať sa (z vypočítavosti)


    privesiť sa p. pripútať sa


    postranný 1. umiestnený na strane, na boku; vychádzajúci, smerujúci zo strany • bočný: postranné, bočné osvetlenie; postranné, bočné výhonkyvedľajší (op. hlavný): postranná, vedľajšia ulicaprívesný: prívesný vozíkšport.: pomedznýčiarový (o rozhodcovi)

    2. nekonaný priamo; z nejakého, obyč. nečestného dôvodu skrývaný, utajovaný • tajnýskrytý: netajila sa svojimi postrannými, tajnými, skrytými zámermipobočnýbočný: mať pobočné, bočné úmysly; dostať sa niekam bočnými chodníčkamipokútnynečistýkniž. nekalý: pokútne, nečisté, nekalé zámery, plány


    vlečný ktorý je vlečený: vlečný člnprívesný (ktorý je privesený): prívesný voz


    závesný 1. ktorý sa na niečo zavesuje • prívesný: závesný, prívesný pluh

    2. určený na zavesovanie • zavesovací: závesný, zavesovací hák; závesné zariadenie


    dodatok niečo dodatočne pripojené, pridané • doplnokdôdavok: dodatok k zápisnici, doplnok k smernicidoložka (dopĺňajúci doklad): overovacia doložkaklauzula: klauzula k zmluveprípisok (písomný dodatok k textu) • príloha (tlačovina pripojená ako dodatok): beletristická príloha časopisupostskriptum (dodatok pripojený v liste) • dôvetok (dodatočná poznámka) • doslov (záverečný text knihy): doslov k novému vydaniuepilóg: epilóg k básnickej zbierkedospev (záver básnického diela) • prídavok (čo sa pridáva): mydlo s prídavkom glycerínuprísada (látka, ktorá sa do niečoho pridáva): penivá prísada do kúpeľaingredienciakniž. apendixexpr.: prívesokprílepok: garáž je tam ako prílepok


    prejav 1. verejnosti určené vyslovenie názorov, postojov a pod. • reč: slávnostný, smútočný prejav, slávnostná, smútočná reč; predniesť prejav, rečhovor. al. iron. kázeň (prejav s cieľom poúčať al. pokarhať) • zastar. al. iron. orácia: spustil dlhú kázeň, oráciuprívetpríhovorpredslov (krátky úradný prejav): povedať sviatočný prívet, príhovor, predslovlingv. prehovor (jazykový prejav v istej situácii) • príspevok (kratší prejav, ktorým hovoriaci prispieva k riešeniu nejakého problému): diskusný príspevokpozdrav (prejav pri istej príležitosti): predseda vystúpil s pozdravomzdravicaprípitok (pozdravný prejav) • expozé (prejav člena vlády v parlamente) • vystúpenie: vo svojom vystúpení sa rečník dotkol mnohých citlivých otázokprednáška (súvislý výklad náučného rázu): vedecká prednáškareferát (prednáška o spoločenských, vedeckých a pod. otázkach) • slovo: slovo na úvodvyjadrenie (krátky slovný prejav): použiť neobratné vyjadrenietiráda (dlhý, málo obsažný a obyč. pochvalný prejav): počúvať rečnícke tirády

    2. p. výraz 1, znak 2, doklad 2, príznak


    prívet p. prejav 1


    prihovoriť sa 1. začať rozhovor s niekým • privravieť sa: hnevám sa na teba a viac sa ti neprihovorím, neprivravímdať sa do rečinadviazať rozhovornadpriasť rozhovor: dať sa do reči, nadviazať rozhovor s neznámym človekomnár. prizvať sa (Gabaj): vždy sa mu milo prizvalanár. pritrizniť sa (Kukučín)osloviť (s cieľom dozvedieť sa niečo): oslovil ma priateľ, či voľačo o tej veci neviemohlásiť (obyč. hlasno sa prihovoriť): ohlásil ma z druhej strany uliceprehovoriť (s kým, ku komu): nemá s kým prehovoriť celý deň; ku komu mám prehovoriť, keď mi nik nerozumiekniž. privetiť sa (J. Horák)priznať sa (prihovoriť sa s cieľom prejaviť vzťah k niekomu): kamarát sa mu nepriznal

    2. nájsť adresáta, vyvolať záujem, stretnúť sa s ohlasom, nadviazať kontakt • privravieť saosloviť: divadelné predstavenie sa prihovorilo, privravelo širokému publiku, oslovilo široké publikumzaujať: dielo zaujalo najmä mladýchzapôsobiťzasiahnuť: kniha zapôsobila na mnohých čitateľov; obraz zasiahol jeho predstavivosť

    3. požiadať o podporu v prospech niekoho • poprosiť (za niekoho): prihovoriť sa za niekoho pri vybavovaní žiadosti; poprosím za teba v tej vecifraz. stratiť slovo/slovko za niekoho: pri konkurze rád stratím slovo za vášho synaurobiť protekciunedok. protežovať (podporovať niekoho pri udeľovaní výhod na úkor iných): urobiť deťom protekciu u profesora


    privetiť sa p. prihovoriť sa 1


    mäkko 1. na mäkký spôsob (op. tvrdo) • namäkko, pís. i na mäkko (op. natvrdo) • domäkka, pís. i do mäkka: mäkko, namäkko vystlané hniezdo; namäkko, domäkka uvariť mäsoexpr.: mäkučkomäkunkomäkulinkomäkuškonamäkučkonamäkunkonamäkulinkonamäkuškodomäkučkadomäkunkadomäkulinkadomäkuška, pís. i na mäkučko, do mäkučka atď.: mäkučko, namäkunko, domäkuška udusená zelenina

    2. pôsobiac na zmysly dojmom mäkkosti, jemnosti, lahodnosti a pod. (op. tvrdo) • hebkojemnepoddajne: po vypláknutí v avivážnom prostriedku bielizeň pôsobí mäkko, hebko; mäkko, jemne sa dotkla chlapcovej ruky; telo sa poddajne odovzdáva spánkupríjemnelahodne: je mu príjemne, lahodne na dušiexpr.: mäkučkomäkunkomäkulinkomäkuškohebučkohebunkojemnučkojemnunkojemnulinkojemnuško

    3. podliehajúc citom, dojmom (op. tvrdo) • láskavonežne: mäkko, láskavo sa pozrela na dieťa; nežne ho pohladila po vlasochprívetivovľúdne: prívetivo, vľúdne sa usmial na dievčaústupčivopovoľne: nemôžeš k nemu pristupovať tak ústupčivo, povoľne

    porov. aj mäkký 3


    prívetivo 1. porov. srdečný, priateľský, vľúdny 2. p. mäkko 3


    dobrota 1. ľudské dobro vo vzťahu k iným • dobrotivosťláskavosť (op. zloba): rodičovská dobrota, dobrotivosť, láskavosťvľúdnosťprívetivosťžičlivosť

    2. dobrý stav vecí • blahobyt: nevie, čo má od dobroty, blahobytu robiťroztopašsamopaš (prílišná dobrota)

    3. p. pochúťka


    prívetivosť p. dobrota 1


    dobrosrdečný dobrého srdca; plný úprimnej žičlivosti; svedčiaci o tom • dobráckydobrý (op. zlý): dobrosrdečná, dobrácka, dobrá opatrovateľkadobromyseľnýdobroprajnýdobrodušný (op. zlomyseľný): dobromyseľný, dobroprajný, dobrodušný človek; dobromyseľné, dobroprajné slovážoviálny (zároveň i blahosklonný): žoviálna povaha, žoviálny úsmevvľúdnyláskavýprívetivý (prezrádzajúci dobrú, žičlivú dušu, myseľ): vľúdny, láskavý, prívetivý úsmev; prívetivá tvár

    p. aj žičlivý 1, dobrý 4


    dobrý 1. spĺňajúci mravné normy (o človeku a jeho prejavoch; op. zlý) • statočnýpoctivýčestný: chce sa stať dobrým, statočným, poctivým človekom; je to dobrý, čestný charakterbezúhonnýporiadnypočestnýmravný (op. nemravný): mať bezúhonnú povesť; žiť poriadny, počestný, mravný životslušnývychovaný (svedčiaci o dobrej výchove; op. neslušný, nevychovaný): človek slušných mravov; slušné správanie; slušné, vychované dievčapozitívnykladný (op. negatívny, záporný): mať pozitívny, kladný prístup k niečomupekný (vyznačujúci sa mravnou krásou) • šľachetnýušľachtilýkniž. bohumilý: pekný charakter; pekný, šľachetný, ušľachtilý, bohumilý skutokpridobrý (príliš dobrý) • expr. predobrý (veľmi dobrý)

    2. spĺňajúci odborné, pracovné, spoločenské a pod. požiadavky (o človeku; op. zlý) • kvalitný: dobrý, kvalitný odborník; dobrý, kvalitný lekársúcischopnýšikovný (prejavujúci schopnosť, šikovnosť): súci, schopný, šikovný remeselník, pracovníkonakvý (iba v 2. stupni): nájde si lepšiu, onakvejšiu ženuhovor. expr. neúrečnýdokonalý (ktorý má všetky náležité vlastnosti): dokonalý manžel, dokonalá matkaskvelýperfektný: skvelý, perfektný učiteľ, šéfprvotriednyelitnývýbornývynikajúciznamenitýšpičkový (veľmi dobrý, najlepší): prvotriedni, elitní žiaci školy; výborní, vynikajúci, znamenití rodičia; špičkový vedechovor. neskl.: prímafajnneskl. hovor. expr. superhovor. expr. báječnýsubšt.: bezvadný • bezva

    3. ktorý má vlastnosti zodpovedajúce určitým požiadavkám, kritériám, nárokom, hodnotám a pod. (obyč. o veciach, javoch; op. zlý) • kvalitný (op. nekvalitný) • akostný: dobrý, kvalitný, akostný výrobok; kvalitná prácavyhovujúci (op. nevyhovujúci): vyhovujúce miesto na sedenie, vyhovujúci výsledokhodnotný (spĺňajúci požiadavky duchovnej, myšlienkovej hodnoty; op. nehodnotný, brakový): vidieť hodnotný film, čítať hodnotnú knihupeknýkrásny: mať pekné známky na vysvedčení; počasie je pekné, krásne, slnečnéhovor.: fajnovýfajnýhovor. neskl.: fajnpríma: fajnová, fajná vôňa; fajn, príma večeravhodnýsúcihovor.: akurátnyneskl. akurát (ktorý sa práve najlepšie hodí, ktorý sedí): vhodný, súci, akurátny darček pre oslávenca; šaty sú akurátne, akurátchutný (o dobrom jedle, nápoji) • úrodnýhojnýbohatý (prinášajúci úrodu, hojnosť): úrodný, hojný, bohatý rokvydarenýpodarenýkniž. zdarnýhovor. expr. neúrečný: vydarená, podarená akcia, zábava; zdarný priebeh podujatia; neúrečný rast, ziskneskl. hovor. expr. hej: bola to hej svadbapresnýbezchybnýdokonalý (zodpovedajúci kritériám presnosti, dokonalosti): presný, bezchybný výpočet, odhad; presný, bezchybný, dokonalý sluchabsolútny (o dobrom, dokonale vyvinutom sluchu) • zdravý (obyč. o dobre vyvinutých a fungujúcich telesných ústrojoch): mať zdravý žalúdok, zdravé očivýbornýskvelýznamenitýšpičkovývynikajúciprvotriedny (veľmi dobrý, veľmi kvalitný): výborné, skvelé okuliare; skvelý, znamenitý, vynikajúci príhovor; znamenitý, špičkový prístroj; vynikajúce, prvotriedne umeniepohodlnýbezstarostnýexpr. panský (o živote) • hovor. expr.: báječnýsenzačnýsupervýhodný (op. nevýhodný): uzavrieť výhodný obchodzávideniahodný: závideniahodné miestoužitočnýprospešnýosožný: užitočné, prospešné, osožné rady, pripomienkyexpr.: dobručkýdobručičkýdobrulinkýdobruškýsubšt.: bezvadný • bezva • hovädský • hovadský • bohovský

    4. šíriaci dobro, vyžarujúci dobro, presadzujúci dobro (o človeku a jeho prejavoch); svedčiaci o tom (op. zlý) • dobráckykniž. dobrotivý: dobrí, dobrotiví ľudia; dobrá, dobrácka tvárdobrosrdečnýdobroprajnýdobromyseľnýdobrodušný (svedčiaci o dobrej mysli, prajnosti): dobrosrdečná, dobroprajná osobaláskavývľúdnyprívetivý: láskavá, vľúdna žena; mať vľúdny, prívetivý pohľadhovor. neskl.: fajnpríma: mať fajn, príma sestruhovor. expr.: báječnýsenzačnýsuperpeknýmilý (o reči, slove): nemal pre nich pekného, milého slovapozitívnykladný (op. negatívny, záporný): pozitívny, kladný hrdina; pozitívne, kladné silykniž. bohumilý: bohumilý človek, skutokexpr.: anjelskýboží (o človeku, jeho povahe) • expr. predobrýexpr. zried. predobrotivý (veľmi dobrý) • pridobrý (príliš dobrý) • expr.: dobručkýdobruškýdobručičkýdobrulinký subšt.: hovädský, hovadský, bezvadný, bezva • senzi

    5. p. kladný 1 6. p. priaznivý 2, príjemný 7. p. veľký 1


    láskavý naplnený láskou, prejavujúci lásku; svedčiaci o vnútornej dobrote • kniž. láskyplný: láskavá, láskyplná matka; láskavý, láskyplný pohľaddobrýdobrosrdečnýdobromyseľnýkniž. dobrotivý (op. zlý): láskavý, dobrý učiteľ; dobrosrdečná, dobromyseľná, dobrotivá tvárexpr. predobrotivý; milývľúdnyprívetivýpríjemný (naplnený milotou): milý, vľúdny hostiteľ; vľúdne, prívetivé slová; všade vládlo príjemné ovzdušiesrdečnýteplýpriateľskýkamarátsky (op. nepriateľský): dostalo sa nám srdečného, teplého, priateľského privítania; byť priateľský, kamarátsky k iným ľuďomnežnýjemný (plný pozitívneho citu, priazne; op. drsný): nežné, jemné pohladeniemilostivýmilosrdnýkniž.: milostiplnýmilostný (plný milosti, milosrdenstva): Bože, buď milostivý, milosrdný k biednym!; mať milosrdné srdce; milostiplná Panna Mária; Panna milostná! (J. Kráľ)blahosklonnýblahovoľný (naplnený priazňou): vypočul nás s blahosklonnou, blahovoľnou trpezlivosťou; urobiť blahosklonné, blahovoľné gestopren.: otcovskýmaterinský: vychovávateľ má mať k deťom otcovský, materinský prístup


    milý 1. ktorý je predmetom citovej náklonnosti; v oslovení citovo blízkej osoby: je to môjmu srdcu milý človek; Milí rodičia!drahýmilovaný (ktorý je predmetom vrúcnej náklonnosti): nadovšetko milujem svoju drahú, milovanú vlasť; Drahá, milovaná mamička!expr.: milenýpremilýpremilenýľúbeznýpreľúbeznýzlatýprezlatýsladkýpresladkýpoet. ľúby (v oslovení citovo veľmi blízkej osoby): syn môj milený, premilý, premilený, zlatý; domovina moja ľúbezná, preľúbezná, ľúba; mama presladkáexpr. radostnýexpr. zastaráv. úprimný: Brat môj radostný, úprimný!vzácnycenný (ktorý je predmetom obdivu, uznania): je mi milšia, vzácnejšia, cennejšia pochvala ako poctyobľúbený (ktorý je predmetom obyč. trvalejšej priazne): toto je moja najmilšia, najobľúbenejšia pieseňvítanývhodný (ktorý je predmetom radostného uspokojenia): si u nás milým, vítaným hosťom; je to pre mňa vítaná, vhodná zmenaexpr.: milučkýmilunkýmilenkýmilučičkýmilulinký (veľmi milý)

    2. naplnený milotou, prejavujúci milotu; svedčiaci o milote (op. protivný): milý človek; milý pohľadláskavývľúdnyprívetivý: milý, láskavý učiteľ; vľúdne, prívetivé privítaniedobrotivýdobrý: buďte taký dobrý, otvorte okno; dobrotivý, dobrý pohľadpriateľskýsrdečnýúprimný (otvorený, kontaktový voči iným): priateľský, srdečný sused; srdečné, úprimné slovánežnýprítulný (op. drsný, chladný): nežné, prítulné dieťa; nežný úsmevteplýhrejivýoblažujúci: teplé, hrejivé, oblažujúce pohladeniesladký: prihovoriť sa niekomu sladkým hlasom; sladké snyexpr.: milučkýmilunkýmilenkýmilulinkýmilučičkýpremilýpresladký (veľmi milý)

    3. ktorý svojimi kladnými vlastnosťami vzbudzuje citovú náklonnosť: Aké milé šteniatko!; je to od teba milé, že si prišielpríjemnýsympatický (op. odporný): milé, príjemné, sympatické dievčapôvabnýľúbeznýlahodný (krásou vyvolávajúci citovú náklonnosť): deti predviedli milý, pôvabný tanček; zazneli ľúbezné, lahodné zvuky harfypeknýkrásnyexpr. utešený (op. škaredý, mrzký): ďakujeme za milé, pekné, krásne privítanie; stráviť krásny, utešený večerrozkošnýroztomilýexpr. zastaráv. rozmilýhovor. chutný (veľmi milý): rozkošné, roztomilé, chutné deti; rozmilá, chutná scénkavľúdnyprívetivý (ktorý pôsobí milo na zmysly; op. nepriateľský): utvoril pre nich vľúdne, prívetivé prostredieexpr.: milučkýmilunkýmilenkýmilučičkýchutnučkýchutnulinkýmilulinkýpremilýpreľúbezný (veľmi, príjemne milý) • zastar. milostný: milostná tvár (Vajanský)

    4. expr. ktorý už bol v rozhovore spomenutý; o ktorom už vieme • expr. náš: a vtom milý, náš chlapec poďho utekať

    5. muž v ľúbostnom vzťahu obyč. k slobodnej žene • chlapecpriateľ: naša Katka má zasa nového milého, chlapcahovor.: frajerchalanštramákfešákgavalierhovor. svojzastar. zried.: ľubimecgalánsubšt. šamster


    priateľský bežný medzi priateľmi; vyznačujúci sa priateľskosťou, družnosťou, prívetivosťou (o človeku a jeho prejavoch) • kamarátskykolegiálny: poznali ho ako priateľského, kamarátskeho, kolegiálneho človeka; kolegiálna súdržnosťdružný (ktorý rád nadväzuje priateľstvá, ktorý je rád medzi ľuďmi): družné správanie, družné detibratský (ako medzi bratmi) • susedský (ako medzi susedmi): bratské vzťahyspriatelený (ktorý nadviazal priateľstvo s iným): spriatelené rodiny, národyprívetivý (op. neprívetivý) • milýsrdečnýúprimný: prívetivé, milé prijatie; srdečný, úprimný rozhovorsubšt. kamošský


    prívetivý p. srdečný, priateľský, vľúdny 1


    srdečný z ktorého vyžarujú kladné city, radosť, úprimnosť, bezprostrednosť, priateľskosť a pod.; svedčiaci o tom • prívetivýmilýláskavý: je to srdečný, prívetivý, milý človek; srdečná, prívetivá, láskavá povahapriateľskýkamarátskyotvorenýbezprostredný (sprevádzaný otvorenosťou, bezprostrednosťou, aká býva medzi priateľmi): priateľský, kamarátsky, otvorený rozhovor; bezprostredná atmosféraúprimnýnepredstieraný (op. falošný, predstieraný): úprimná, nepredstieraná radosť; úprimný, nepredstieraný smiechteplývrúcnyhorúci (op. chladný): nečakala také teplé, vrúcne privítanie; horúce objatiekniž.: vrelýiskrenný: vrelý, iskrenný pozdrav


    vľúdny 1. ktorý prejavuje pochopenie, lásku, dobrý vzťah k ľuďom; svedčiaci o tom • prívetivýpriateľskýkamarátsky: vľúdny, prívetivý človek; vľúdny, priateľský pohľad; priateľské, kamarátske vzťahymilý (ktorý prejavuje milotu): je to také milé dievčaláskavý: láskavý učiteľ, láskavé slovádobrosrdečný (ktorý je dobrého srdca): dobrosrdečná povahasrdečný: vľúdna, srdečná ženajasný: jasný obličajprístupný (ktorý má pochopenie): jeho rodičia boli prístupní ľudiadobromyseľnýdobrodušný: dobromyseľný, dobrodušný starecdobrácky: dobrácky starý otec; dobrácka tvárdobroprajný: dobroprajné očikniž. dobrotivý: dobrotivý ochrancablahosklonný: blahosklonné gestožoviálny: žoviálny vedúci

    p. aj dobrý

    2. ktorý pôsobí dobrým, pekným dojmom • útulnýpríjemný: vľúdna, útulná izba; býva v príjemnom prostredísympatický: majú sympatické bývanie


    priniesť 1. nesením dopraviť niekam • doniesť: priniesť, doniesť nákup z obchodu; prinesiem, donesiem ti knihuexpr.: privliecťdovliecťpritrepaťdotrepaťdoterigaťdoprataťpriteperiťdoteperiť (s námahou priniesť): privliekol, dovliekol kufor zo stanice pešo; ledva som batoh doterigal, dopratal, doteperil domovpoprinášaťpodonášaťexpr. poprivláčať (postupne, viac vecí): poprinášať dnu stoličky

    2. prísť s niečím (obyč. s informáciami, s darom, s istým poslaním a pod.) • doniesť: priniesli, doniesli nám novinuuverejniť (prísť s niečím v tlači): týždenník priniesol, uverejnil výsledky volieb

    3. byť pôvodcom, príčinou niečoho • doniesť: priniesli, doniesli ste nám príjemné rozptýleniespôsobiťprivodiť: peniaze mu spôsobili veľa nešťastia; spôsobilo, privodilo nám to iba škoduvyniesť (priniesť úžitok): podnikanie nám vynieslo ziskvniesť (pričiniť sa o vznik niečoho): vniesť, priniesť do veci poriadok; vniesť rozkol do rodinypriviesťdoviesť (pričiniť sa o niečo): skoro ho priviedli, doviedli o rozum; doviedlo ma to do zúfalstvapren. expr. priviať: priviala ho zvedavosť

    4. zapríčiniť stratu niečoho • doniesťpripraviť (o niečo) • dostať (o niečo): priniesli, doniesli nás o celý majetok; pripraviť, dostať niekoho o všetkopozbaviť (obyč. proti vôli niekoho): pozbaviť niekoho hodnosti, cti


    priviať p. priniesť 3


    pripevniť pevne pripojiť • upevniť: lano pripevniť, upevniť o stĺppribiťpriklincovaťzaklincovať (pripevniť klincami): podpätok treba dobre priklincovaťprikovaťprikuť (pripevniť kovaním): prikovať niečo na reťazpriskrutkovaťhovor. prišraubovať (pripevniť skrutkou) • primontovaťnamontovať (pripevniť montovaním): primontoval na auto držiaky na lyžehovor. primajstrovať: uvoľnenú kľučku treba znova primajstrovaťprichytiťexpr. prikvačiť: prichytí si, prikvačí si na kabát metálpripichnúť (pripevniť pichnutím): pripichnúť oznam na tabuľupripnúťpripäťprišpendliťprišpendlíkovať (pripevniť špendlíkom, sponkou, ihlicou a pod.) • prinitovať (pripevniť nitovaním): prinitovať rúčku k panviciprirobiť: strojček prirobím na doštičkupripútaťpriputnaťpriviazaťexpr. pripantať (pripevniť viazaním): priviazať, pripantať šnúru o kôlniž. hovor.: priondiaťpriondieťpritentovať: Priondi, pritentuj ten motúz o plot!


    pripútať 1. pevne pripojiť putami, reťazou, povrazom a pod. • priputnať: pripútať sa v lietadle; priputnať dieťa v kočíku; pripútať, priputnať psa k búdepriviazať: kôň priviazaný k stĺpuprikovaťprikuť (pripútať kovaním): otrok prikovaný, prikutý k lodiexpr. pripantať: pripantať dobytok k válovuzried. upútať: čln upútali k brehu hrubým povrazompripevniťupevniť: pripevniť stromček ku kolu; povraz upevniť o skobu

    2. kniž. urobiť natrvalo závislým od niekoho, od niečoho, prinútiť niekoho ostať na istom mieste • priputnať: rodičia pripútali, priputnali deti k rodine; byť chorobou pripútaný na posteľupútať: počas štúdií ho šport načisto upútalkniž. zaviazať: zaviazať niekoho sľubom, vďačnosťou


    priviazať viazaním pripevniť; spevniť citové, spoločenské a iné vzťahy k niekomu, niečomu • uviazať: priviazať, uviazať čln k brehu; dobytok priviazaný, uviazaný k hrantuvyviazať (priviazať o oporu): vyviazať viničpripútaťpriputnaťzried. upútať: pripútať, priputnať psa na reťaz; byť silno priviazaný, pripútaný, upútaný k domovu; priviazala, priputnala syna k sebeexpr. pripantať: nedbalo si pripantala zásterupopriväzovaťpouväzovať (postupne, viac vecí, jednotlivcov): popriväzovaný dobytok


    uviazať 1. viazaním (do uzla, do slučky) upevniť al. upraviť do istého tvaru • zaviazať: uviazať, zaviazať si šatku pod krk; uviazať, zaviazať šnúrky na uzol, na mašľuurobiť uzol: urobiť uzol na kravate, uviazať kravatupouväzovaťpozaväzovať (postupne viac vecí): pouväzovať deťom stužky do vlasov

    2. viazaním pevne pripojiť • priviazať: uviazať, priviazať dobytokpripevniť (viazaním): pripevniť povraz o stĺppouväzovaťpopriväzovať (postupne, viac vecí): popriväzovať, pouväzovať člnky k brehu

    3. p. zviazať 1


    zviazať 1. viazaním spojiť (dve al. viacero častí) a utvoriť tak celok • zaviazať: zviazať konce špagáta; z(a)viazať šnúrky na mašličku; z(a)viazať snop obiliavyviazať: vyviazať obilie do snopovzakosíliťzauzliť (zviazať uzlom): niť treba pevne zakosíliť, zauzliťzatiahnuť (niečo uvoľnené): zatiahnuť si pevnejšie mašľuuviazaťpriviazať (viazaním upevniť, pripevniť): psa uviazať, priviazať na reťazpreviazať (niečo cez niečo): previazať balíček mašľoustiahnuťopásaťprepásať (viazaním okolo niečoho spojiť): stiahnuť prúty do zväzku; opásať, prepásať štôs kníh motúzomobkrútiťokrútiťobviazaťoviazať (niečím): o(b)krútiť, o(b)viazať balík špagátompoviazaťpozväzovať (postupne zviazať): snopy treba rýchlo poviazať, pozväzovať

    2. dať do pút a tým obmedziť voľný pohyb • spútaťsputnaťzaputnať: zviazať, spútať niekomu nohy, ruky; sputnali, zaputnali ho do reťazípoviazaťpoputnaťposputnávať (postupne, viacero jednotlivcov): zločincov chytili pri čine a hneď ich poviazali, poputnalioputnaťopútať (ruky, nohy)

    3. p. spojiť 2, zjednotiť


    navštíviť vykonať návštevu • ísť/prísť na návštevu: navštívil nás otcov priateľ; ísť/prísť na návštevu k susedom, navštíviť susedovpozrieť (sa)hovor. opáčiť (krátko navštíviť): prišiel nás pozrieť, opáčiťponavštevovať (postupne, viac ľudí): cez sviatky všetkých ponavštevovalzastar. prividieť (navštíviť trápením a pod.; o Bohu): Boh nás prividel


    prividieť p. navštíviť


    prisniť sa obyč. neos. ukázať sa, zjaviť sa vo sne • mať sen (o kom, o čom): prisnilo sa mi, mal som sen o ďalekých krajochzried. prisnívať saprividieť sazazdať sa: možno sa ti to len (vo sne) prividelo, zazdaloposnívať sa (viackrát, o rozličných veciach): človeku sa všeličo posnívazasnívať sa: krásne veci sa mi zasnívaliexpr. popliesť sa: v túto noc sa mi zasa o tebe čosi poplietlo


    prividieť sa p. prisniť sa


    zazdať sa ukázať sa v neurčitej predstave • zamariť sa: zazdalo, zamarilo sa mu, že vedľa niečo buchlomať dojemmať pocit: mal som dojem, pocit, že ktosi stojí za namipozdať sapripadnúť: pozdalo sa mi, pripadlo mi, že sa už dávno poznámeprividieť sazvidieť sazavidieť sa: okolie sa nám prividelo, z(a)videlo známe

    p. aj prisniť sa


    donútiť nátlakom spôsobiť, aby niekto niečo urobil • prinútiť: donútil, prinútil syna zostať na gazdovstvepriprieťprisiliťzried. vsiliť: pripreli dieťa do učenia; vsilila tvár do úsmevudohnať (obyč. bez cieľavedomého úsilia): okolnosti ho dohnali k útekupohnúťexpr. popchnúť (priviesť k niečomu, byť pohnútkou k niečomu): udalosti ich pohli, popchli k odporuprimaťpriviesť: k takému konaniu ma nik nemôže primať, priviesťdostať: nie a nie ho dostať na prechádzkuhovor. primusieť: primusela sa učiťexpr. dopšikaťhovor. expr.: privrznúťpriseknúťprivrieť: keď zlodejov privrzli, privreli, priznali sahovor. expr.: pripriahnuťzapriahnuť (donútiť do usilovnej činnosti): brigádnikov pripriahli, zapriahli do žatvy


    odobrať 1. zbaviť vlastníctva, často úradne (op. dať, vrátiť) • vziaťzobrať: odobrať, vziať niekomu doklady; pren. odobrať, zobrať niekomu nádejzbaviťpozbaviť (odobrať niekomu niečo, obyč. proti jeho vôli): (po)zbaviť hodnosti, funkcie niekohopripraviťpriniesťpriviesť (spôsobiť stratu): pripraviť mladých o výhody; priniesť, priviesť niekoho o životobraťkniž. odňať: obrali ho o významné postavenia, odňali mu funkciekniž. vyrvať (násilím, prudko): vyrval mužovi z ruky zbraňskonfiškovaťzhabať (úradne odobrať): skonfiškovať, zhabať odsúdenému majetokpobraťpoodoberaťkniž. poodnímať (postupne, viac vecí)

    2. zmenšiť pôvodné množstvo, rozmery, zmenšiť pôvodný význam a pod. • ubrať: odobrať z vreca (trocha) ovsa; ubrať zo šírky sukne; odobrali, ubrali mu na význame, veľkostizúžiťzabrať (urobiť užším): zúžiť, zabrať v páseexpr. utrhnúť: utrhla z peňazí odložených na dovolenkuzobraťvziať (z povrchu): zobrať, vziať smotanu z mliekaodčerpať (po čiastkach odobrať): odčerpať časť peňazípoodoberaťpouberaťpobraťpozberaťpoodčerpávať (postupne, viac vecí)

    3. p. odviesť 2


    pohnúť 1. urobiť malý, krátky pohyb; takýmto pohybom zmeniť polohu niečoho • hnúť: pohnúť, hnúť hlavoupohýbať: nevládal pohýbať rukou, stoličkouexpr. poševeliť (slabo, jemne pohnúť): vetrík poševelil lístímpomknúťpomyknúť: pomknúť, pomyknúť koňapotisnúťpotlačiťposunúťpošinúťpošuchnúťhovor. pošupnúť (krátkym pohybom zmeniť polohu): potisnúť, posunúť skriňupostrčiťposotiť (pohnúť ľahkým úderom) • zried. postrkať (Hviezdoslav)

    2. byť pohnútkou k niečomu (obyč. k väčšej aktivite) • maťkniž. primaťpriviesť: otcova rada ho pohla, mala, primala, priviedla k tomu, že začal podnikaťprinútiťdonútiť (nátlakom, násilím pohnúť): prinútilo ma, donútilo ma to k úsmevuexpr. popchnúť: čosi ma popchlo k odporuexpr.: poduriťpodurkaťpopohnať (pohnúť do intenzívnejšieho pohybu): poduriť, popohnať záprah do klusupovzbudiť: dobrým slovom povzbudila syna, aby študoval

    3. p. dojať 1


    predviesť 1. ako sprievodca al. mocou dostať niekoho, niečo pred niekoho, niečo • priviesťdoviesť: Predveďte, priveďte, doveďte svedkov!; predviesť exponáty pred porotuexpr.: privliecťdovliecť: privliekli, dovliekli trestancov

    2. umožniť pozretie niečoho, dať vidieť • ukázať: predviesť, ukázať svoju zbierkupredstaviť (verejne): predstaviť knižnú produkciu posledných rokovzahraťpredniesťreprodukovať (hudobné al. slovesné dielo): sonátu reprodukovalo známe kvarteto; pieseň predniesol Peter Dvorský; operu zahrali v taliančineinscenovaťuviesť (predstaviť na scéne): inscenovať, uviesť v divadle dramatizáciu románudemonštrovať (názorne): fungovanie prístroja demonštrovať na mieste


    prinútiť nátlakom, násilím, mocou a pod. spôsobiť, aby niekto niečo urobil • donútiť: vojaka prinútili, donútili strieľaťpriprieťprisiliťzried. vsiliť: priprel syna do roboty, k robote; dievku prisilili vydať sa proti jej vôli; vsiliť tvár do úsmevupohnúťexpr. popchnúť (priviesť k niečomu, byť pohnútkou k niečomu, spôsobiť aktivitu): udalosti pohli ľudí k odporu; niečo ma popchlo, aby som nesúhlasilkniž. primaťpriviesť: k takému konaniu ma nik nemôže primať, priviesť; primali nás, aby sme sa k vzbúrencom pridalihovor. primusieť: ak nechcú podobrotky, treba ich primusieťhovor. expr.: privrznúťpriseknúťprivrieť: keď polícia mládencov privrzla, prisekla, privrela, priznali sahovor. expr.: pripriahnuťzapriahnuť (prinútiť do usilovnej činnosti): rodičia pripriahli, zapriahli deti do ťažkej roboty


    pripraviť 1. dať, priviesť do stavu vhodného na použitie, uskutočnenie niečoho • prichystaťprihotoviť: rýchlo pripraví, prichystá večeru; pripravte, prihotovte si veci na cestunachystaťschystať: na svadbu je už všetko nachystanépristrojiť: pristrojiť hosťom malé občerstvenienahotoviťnahotovaťprihotovať: nahotuj, prihotuj dreva, aby sme mohli zakúriťhovor. zastaráv.: pririchtovaťnarichtovaťzastar. uchystať (Vajanský, Dobšinský)zorganizovať (účelne, premyslene): zorganizovanie programu oslávusporiadaťuskutočniť: usporiadať, uskutočniť besedu o básnikovom dieleosnovaťzosnovaťzried. usnovať (obyč. tajne pripraviť): (z)osnovať sprisahanienastrojiťnastražiťnastrážiť (pripraviť niečo spôsobujúce ťažkosti): nastrojiť, nastražiť niekomu prekážky, úkladyinscenovaťnainscenovaťnaaranžovaťnaplánovať (vopred pripraviť): (na)inscenovať odstránenie politikaexpr. spískať (pripraviť niečo nepríjemné, nevhodné a pod.): musíme proti nim niečo spískaťpopripravovaťpopriprávaťpochystať (postupne, viac vecí) • subšt. naštelovať: naštelovala veci tak, aby nikto nič nezbadal

    2. stať sa pôvodcom, príčinou niečoho • spôsobiťzapríčiniť: deti nám svojou hrou pripravili, spôsobili veľkú radosť; mamin odchod mi zapríčinil veľký žiaľzaviniť (niečo negatívne): Kto zavinil toľké sklamanie?spraviťurobiť: spraviť, urobiť rodine veľké prekvapenie

    3. spôsobiť stratu niečoho (obyč. násilne, proti vôli) • pozbaviť (niečoho): pripravili ho o postavenie, (po)zbavili ho postaveniapriniesťdoniesťpriviesť (o niečo): priniesť, priviesť niekoho o zdravie, o život, o peniazeobraťolúpiť: nik nás o šťastie neoberie, neolúpi; obrať, olúpiť niekoho aj o to poslednédostať: dostali nás o celý majetokhovor. expr. pumpnúť (podvodom pripraviť niekoho o niečo): pumpnúť kamaráta o stovkuhovor. žart. pomôcť: pomôcť niekomu od peňazí


    priviesť 1. vedením (ako sprievodca, spoločník, dozorca a pod.) dostať niekam • doviesť: priviesť, doviesť pacienta k lekárovi; priviesť, doviesť obžalovaného pred súdhovor.: došikovaťdošupovať: zajatcov došikovali, došupovali do mestahovor. pošikovať: oni vás už pošikujú na správne miestoexpr. pritiahnuť: do bytu si pritiahol kamarátovpredviesť (priviesť mocou): zlodeja predviedli na políciuexpr.: privliecťdovliecť (obyč. násilím, mocou): privliecť, dovliecť trestancovexpr.: poprivláčaťpodovláčať (postupne, viac osôb)

    2. spôsobiť, že sa niekto ocitne v istom stave, že niekto niečo urobí, že niekto k niečomu dospeje • doviesť: priviesť, doviesť spoločnosť k rozkvetu; priviesť, doviesť vodu do varukniž. privodiť: privodil mnohých do nešťastiauviesť (stať sa podnetom nejakej činnosti, nejakého stavu): uviesť prístroj do chodu; uviedli ste ma do pomykovadohnať: nedostatok ho dohnal k tomu, že kradol; Čo vás k tomu dohnalo?

    3. p. prinútiť 4. p. pripraviť 3


    spôsobiť stať sa pôvodcom, príčinou niečoho, stať sa podnetom na niečo • urobiťspraviťzriedkavejšie zrobiť: deti nám spôsobili, urobili, spravili veľkú radosť; prišiel a hneď spôsobil, spravil, zrobil rozruch okolo sebakniž. učiniť: už niet toho, kto to učinilpripraviť: pripravil rodičom prekvapenie, sklamaniezapríčiniťzaviniť (spôsobiť niečo nepriaznivé, nepríjemné, zlé): zlé tesnenie zapríčinilo, zavinilo zatekanie do bytuprivolaťkniž. privodiť (byť príčinou niečoho negatívneho, zlého): privolal nešťastie; neopatrnosťou si privodil zraneniepriviesťdoviesťpriniesťdoniesť (byť pôvodcom istého stavu): priviesť, doviesť niekoho do ťažkostí; priniesli, doniesli nás do rozpakov; vaše výsledky nám priniesli, doniesli radosťvyvolaťpodnietiť (spôsobiť vznik niečoho): vyvolať, podnietiť nepokoje, škandálykniž. navodiť: hudba navodila potrebnú atmosféru


    uviesť 1. usmerniť niekoho pri príchode, usmerniť vstup niekam • voviesť: uviesť, voviesť hostí do domuzaviesťpriviesť (vedením, sprevádzaním niekam dostať): zaviesť, priviesť nového pracovníka do jeho pracovneumiestiťumiestniť (niekoho na konkrétne miesto): návštevníkov umiest(n)ili vľavo

    2. podať niekomu bližší výklad o niečom • zasvätiťvoviesť: uviesť, zasvätiť, voviesť deti do tajomstiev techniky, hudby; uviedli, zasvätili nás do situácieoboznámiťzoznámiť (obyč. nie celkom podrobne): oboznámiť, zoznámiť študentov s predmetom štúdia

    3. stať sa podnetom nejakej činnosti, zmeny (stavu) • dať: uviesť, dať továreň do chodu; uviesť stroj do pohybupriviesť: priviesť prítomných do úžasu, do pomykova

    4. umožniť, že sa niečo niekam dostane • zaviesť: uviesť, zaviesť novú metódu do praxe; uviesť peniaze do obehuuplatniť: uplatniť mechanizáciu

    5. predstaviť na scéne al. zaradiť ako (umelecký) program: v divadle, v rozhlase uviedli súčasnú hrupredviesťzahrať (predstaviť konkrétne dielo): umelci s úspechom predviedli Suchoňovu Krútňavu, zahrali novú symfóniupremietnuť (film)

    6. vyjadriť slovami s cieľom vysvetliť, určiť, spresniť niečo al. podporiť faktami niečo • udaťpovedať: uviesť, povedať príčinu neúspechu; uviesť, udať presné rozmery, cenu nábytkuvymenovať: vymenoval všetky výnimkyspomenúť (v krátkosti, letmo): spomenul už všetky okolnosti prípaduzacitovaťodcitovať (podľa presného, pôvodného znenia): význam slova zacitoval zo slovníka; odcitovať výrok známeho politikapoudávaťpouvádzať (postupne)

    7. (slávnostne) odovzdať, udeliť úrad, hodnosť, funkciu a pod., zveriť niekomu vykonávanie niečoho • inštalovať: uviesť, inštalovať ministra do funkciedosadiť (obyč. mocensky): dosadiť do úradu, do funkcie tajomníkazastar. posadiť (dosadiť do úradu, do funkcie): posadiť panovníka na trón


    zaviesť 1. vedením, sprevádzaním dostať niekoho niekam • odviesť: zaviesť, odviesť chorého do nemocnicevyviesť (obyč. hore): vyviesť skupinu na vrcholdoviesťpriviesť (v smere k hovoriacemu): Čo vás k nám doviedlo, priviedlo?hovor. zastar.: zašikovaťodšikovať: zlodejov hneď zašikovali, odšikovali do väzeniahovor. expr. zašupovať (zaviesť šupom, postrkom): zašupovala syna do škôlkyuviesť (usmerniť vstup niekam): uveďte hostí do izbyzavliecť (násilím): zavliekli ho do domu

    2. vedením dopraviť • inštalovať: dať si zaviesť, inštalovať telefón, plynpozavádzať (postupne)

    3. postarať sa o realizáciu v praxi • uviesť (do praxe): zaviesť v priemysle väčšiu konkurenciu; uviesť do praxe novú technikuvniesťuplatniť: vniesť do odboru, uplatniť v odbore počítačovú technikupozavádzať (postupne): pozavádzať novotynastoliť (zaviesť do platnosti, do funkcie): nastoliť diktatúru, novú vládu

    4. p. oklamať 2


    zbaviť1 vziať, zobrať niečo niekomu (obyč. proti vôli); dať preč niečo neželateľné • pozbaviť: zbavili, pozbavili nás výhodpripraviťpriniesťdoniesťpriviesťhovor. dostať (spôsobiť stratu): režim ich pripravil, priniesol, dostal o majetok; priviesť niekoho o česťobrať (o čo) • odobraťodňať (čo): obrali ho o významné funkcie; odobrať, odňať vodičovi preukazoslobodiť: oslobodiť niekoho od povinnosti platiť, zbaviť niekoho povinnosti platiťodstrániť (niečo neželateľné, nepríjemné): odstrániť smietku z oka, zbaviť oko smietkyhovor. pomôcť: pomohli mu od peňazí


    ožobráčiť 1. obrať, dostať o majetok • zbedačiťzbedárčiť: neúroda ožobráčila, zbedačila roľníkovochudobniť (urobiť chudobným): vojna ochudobnila celý národexpr. zdrať: obchodníci nás celkom zdralipolit.: pauperizovaťsproletarizovať: pauperizovať, sproletarizovať masyexpr. zúbožiť (uviesť do stavu telesnej al. duševnej biedy): povodeň zúbožila dedinufraz.: priviesť/priniesť na mizinupriviesť/priniesť na žobrácku palicupriviesť do biedypriviesť na psí tridsiatok

    2. p. zmrzačiť 1


    obťažkať 1. naložiť ťarchou • zastaráv. obťažiť: jablká obťažkali, obťažili strom; konáre obťažkané, obťažené snehomzried. oťažiť: oťažili nás batohmizaťažiť (zapôsobiť na niečo záťažou): pren.: dni zaťažené starosťami; zaťažiť si svedomie krádežouovešať (obťažkať vešaním): stromček ovešaný salónkami

    2. spôsobiť ťarchavosť ženy • expr. obťarchať: obťažkal, obťarchal svoju ženu už tretí razpriviesť do druhého/iného/požehnaného stavubiol. oplodniťhrub. nabúchať

    3. p. poťažkať


    oplodniť spôsobiť vznik plodu: dátum oplodneniaobťažkaťexpr. obťarchať (u ľudí): obťažkať ženuosemeniť (pri zvieratách): osemenenie kobylyfraz. priviesť do druhého/požehnaného stavu (ženu) • hrub. nabúchaťzried. zúrodniť: zúrodniť bliznu


    zmiasť vyviesť z duševnej rovnováhy, priviesť do zmätku • pomiasť: nečakaná situácia nás zmiatla, pomiatlavykoľajiť: udalosti nás celkom vykoľajiliexpr. vytočiťfraz. vyšinúť z koľajíspliesťpopliesť: spliesť, popliesť protivníka v hrezmotaťpomotať: všetko sa mu v hlave zmotalo, pomotalohovor. expr.: zmútiťpomútiťpomátaťzmátať: sláva mu zmútila, pomútila, pomátala rozumexpr.: pobalamutiťzbalamutiťobalamutiťobaláchaťzbaláchaťpoblázniťoblázniť: sladkými rečami nás načisto pobalamutil, pobláznilzmýliťpomýliťhovor. vyšinúť (uviesť do omylu): správa ich zmýlila, pomýlilasubšt. zmagoriť • expr. zmítoriťkniž. zviesť: dať sa zviesť zlým smeromexpr.: osprostiťohlúpiť (urobiť nesúdnym): literatúra ho osprostilaexpr. ohúriť (veľmi, nečakane zmiasť): celá záležitosť ma ohúrilazaraziť (nečakanosťou vyvolať obyč. negatívnu reakciu): neochota spolupracovať ma zaraziladezorientovať (zbaviť orientácie): dezorientovanie verejnostikniž. skonfundovaťfraz.: priviesť/dostať do pomykovapriviesť do rozpakov/do zmätku


    zničiť 1. spôsobiť skazu, zánik; spôsobiť veľkú ujmu, škodu na niečom al. niekomu • znivočiť: mráz zničil kvety; existenčne niekoho zničiť, znivočiťzabiťzahubiťzhubiťvyničiťvyhubiťexpr.: skántriťskynožiťvykynožiť (obyč. v množstve): chemikálie vyhubili, skántrili, skynožili užitočný hmyzzmiesťzmietnuť: tajfún zmietol osaduponičiťponivočiťdonivočiť (postupne, viac vecí) • likvidovaťzlikvidovaťzneškodniť (často fyzicky): (z)likvidovať bandu zlodejov; zneškodniť odporcovdevastovaťzdevastovaťspustošiťexpr.: zhumpľovaťspľundrovať: (z)devastovanie prírody, vodných zdrojov; zhumpľovať, spľundrovať lesyvydrancovaťvyplieniťhovor. expr. vypľundrovať (zničiť drancovaním, plienením): vojsko vydrancovalo, vyplienilo krajzruinovať: zruinované hospodárstvofraz.: priviesť na žobrácku palicupriviesť na mizinu/na psí tridsiatok: devalvácia peňazí rodinu priviedla na mizinu/na psí tridsiatokzbedačiťožobráčiť (na majetku): vojna zbedačila, ožobráčila ľudíexpr. zúbožiť (uviesť do stavu úbohosti): požiar zúbožil rodinudecimovaťzdecimovať (v počte): (z)decimovanie vojskapremôcťzdolaťprevládať (zvíťaziť nad niečím a tým zničiť): premôcť, zdolať nepriateľa; nikdy ma neprevládzuznehodnotiťpoškodiťpokaziťskaziťdemolovaťzdemolovaťfraz.: priviesť navnivočpriviesť nazmar (zbaviť hodnoty): znehodnotiť, poškodiť zariadenie bytu; pokaziť, skaziť si hodinky; (z)demolovať auto, telefónnu búdkurozvrátiťrozbiťrozložiť: rozvrátiť ekonomiku, rozbiť manželstvorozmetať: rozmetať hniezdozmrzačiťexpr.: skaličiťdokaličiťstráviť (spôsobiť telesnú al. duševnú ujmu): oheň mu zmrzačil, skaličil, dokaličil tvár; plameň jej strávil zrak; zlý pedagóg chlapcovi zmrzačil, skaličil talentexpr.: popsuťdokántriť (fyzicky i morálne): popsuť si, dokántriť si zdraviepren. expr. zakopať: šťastie si zakopalpodlomiť: choroba mu podlomila zdravieexpr. skváriť: mráz skváril úrodu

    2. p. utrápiť


    usmerniť 1. dať žiadaný smer pohybu niečoho: dopravu usmerniť doľavanapraviť: napraviť niekoho na cestuskorigovať (smer): skorigovať dráhu letu raketynastrojiť: nastrojili ma nesprávnym smeromnaviesťnavodiťnasmerovať (zamerať na istý smer): naviesť, nasmerovať anténuupraviťnaraziť (do smeru): upravia ťa, kade máš ísť; mlynár narazil vodu na mlynorientovať: autá treba orientovať okolo mestazregulovať (usmerniť reguláciou): zregulovať tok rieky

    2. pôsobením na niekoho, niečo napraviť istým smerom, k istému cieľu • upriamiť: myseľ usmerniť, upriamiť na štúdiumzameraťzacieliťzried. zamieriť: záujmy detí zamerať, zacieliť na športorientovať: výrobu orientovať na potravinyobrátiť: obrátiť záujem na niečofraz.: priviesť na pravú/dobrú cestupriviesť na správnu koľaj (správne usmerniť)


Pozri výraz PRIV v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: pvr, enh, re, bhp, ��uba, pak, prrs, insee, malý, kti, cj1, awu, op, th, pin??
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV