Synonymá slova "prieã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã" v Synonymickom slovníku slovenčiny

hádať sa hnevlivo si vymieňať názory s nekritickým presadzovaním svojej mienky • dohadovať sa • škriepiť sa • prieť sa: susedia sa jednostaj hádajú, škriepia; chlapci sa hádajú, dohadujú, prú, ktorý z nich je šikovnejší • zastaráv. potýkať sa: s každým sa hneď potýkal • vadiť sa (ostro, prudko): vadia sa ako na trhu • expr.: hrýzť sa • žrať sa: hryzú sa, žerú sa pre majetok • nár. chlpiť sa: chlpili sa o dom • hašteriť sa • expr.: naťahovať sa • ťahať sa • pejor. handrkovať sa (hádať sa pre malichernosti, bezvýznamné veci): hašteriť sa, naťahovať sa pre každú maličkosť • kniž. zastar. rôzniť sa: rôzniť sa medzi sebou (Záborský) • fraz. expr. ťahať sa za prsty (s niekým): nebudem sa už s ňou preto ťahať za prsty • pren. expr. kosiť sa • expr. harkať sa (dobromyseľne): deti sa pri obede harkali • mať spor • sporiť sa • kniž. sváriť sa (zároveň si niečo vymáhať): majú spor, svária sa o peniaze • priečiť sa • fraz. vymieňať si názory • polemizovať (ostro stavať proti sebe opačné názory) • subšt. cvancigovať sa (klásť odpor): Nepriečte sa už s nami! • nár. prejedať sa (Timrava) • nár. doprávať sa (Kukučín) • nár.: dožúvať sa • doháňať sa • dokarovať sa

priečiť sa 1. vzbudzovať odpor, byť proti vôli • byť odporný • byť protivný • protiviť sa: fajčenie sa mi prieči, protiví, je mi odporné • príkriť sa (byť príkry) • nepáčiť sa (oslabené): také veci sa mi príkria, nepáčia • hnusiť sa • oškliviť sa • bridiť sa (vzbudzovať silný, až fyziologický odpor): hnusia, ošklivia, bridia sa jej oplzlé reči • mať odpor (proti niekomu, niečomu) • odpudzovať (niekoho): proti takému jedlu mám odpor, také jedlo ma odpudzuje • nár. hudiť sa

2. byť v rozpore • odporovať: takýto postup sa prieči, odporuje zdravému rozumu • byť proti • nezhodovať sa: je to proti môjmu presvedčeniu, nezhoduje sa to s mojím presvedčením • kolidovať (vzájomne si prekážať): schôdzky časovo kolidujú

3. klásť odpor (v skutkoch al. v reči), stavať sa na odpor • odporovať • vzpierať sa • protiviť sa • vzdorovať: priečiť sa, odporovať, vzpierať sa požiadavkám niekoho; škoda bolo priečiť sa, vzpierať sa osudu • subšt.: šprajcovať sa • štorcovať sa: darmo sa šprajcuješ, nič nedosiahneš • zdráhať sa (váhavo sa priečiť): zdráha sa prijať úlohu • hádať sa • škriepiť sa • prieť sa (v reči): hádajú sa, škriepia sa, prú sa, kto z nich má pravdu • vadiť sa (prudko) • dohadovať sa: vadia sa, dohadujú sa, ale nik nechce ustúpiť • hašteriť sa • pejor. handrkovať sa (pre bezvýznamné veci) • naťahovať sa: naťahujú sa o dedičstvo • zastaráv. potýkať sa • subšt. cvancigovať sa • nár. priekať sa (Vansová) • fraz. expr. ťahať sa za prsty: ťahajú sa za prsty pre maličkosti

prieť sa p. priečiť sa 3, hádať sa

vadiť sa prudko si vymieňať názory (často s hnevom) • hádať sa • škriepiť sa • prieť sa: vadili sa, hádali sa pre majetok; škriepili sa, preli sa o detailoch • sporiť sa • kniž. sváriť sa (zároveň niečo vymáhať): sporil sa so susedom o záhradu • dohadovať sa • doberať sa • expr. harkať sa (vadiť sa v malej miere): deti sa harkali o hračky • priečiť sa (zároveň klásť odpor): Čo sa priečiš? • hašteriť sa • hovor. expr. handrkovať sa (vadiť sa pre malichernosti): hašterili sa pre hlúposti • expr.: hrýzť sa • sekať sa • chlpiť sa • hovor. expr. žrať sa • pren. pejor. brechať/štekať na seba • fraz. expr. ťahať sa za prsty (s niekým) • nár. prejedať sa (Timrava)

namietať uvádzať dôvody, výhrady proti niekomu, niečomu • mať námietky: nič nenamietal, nemal nijaké námietky; mal námietky proti vedeniu závodu • pripomínať (upozorňovať na niečo): pripomínal, že opravu nemôže platiť sám • protirečiť • odporovať • oponovať (zároveň mať opačný názor): každému zásadne oponoval; vždy protirečil rodičom • ohrádzať sa • ohradzovať sa • protestovať (namietať s vyslovením nesúhlasu): ohradzoval sa, protestoval proti klamstvu • hovor. predhadzovať: predhadzovali jej, že sa nestará o deti • protiviť sa • priečiť sa • stavať sa (namietať s odporom): staval sa proti novej koncepcii; priečil sa učiteľovi • zastar. nadmietať (Timrava)

odporovať 1. prejavovať odpor použitím fyzickej sily al. rečou • klásť odpor • stavať sa na odpor: partizáni odporovali, kládli odpor, stavali sa na odpor ešte dva dni • vzpierať sa • háčiť sa: vzpieral sa násilím; vzpierať sa proti argumentom; háčil sa, no napokon súhlasil • expr. pätiť sa: pätil sa, že neposlúchne • fraz. expr. stavať sa na zadné • zdráhať sa (váhavo odporovať): zdráhal sa nastúpiť do služby • brániť sa (odporovaním si chrániť život, bezpečnosť, svoju mienku a pod.): odvážne sa bránili pred útokmi zvonka • vzdorovať (prejavovať vzdor): dieťa vzdoruje vôli rodičov • odolávať (prejavovaním odporu ostávať nepremožený): odolávať pokušeniu, presile, chorobe • protirečiť • byť proti • stavať sa proti (niečomu) • protestovať • namietať • oponovať (prejavovať odpor rečou): protirečiť mienke niekoho; byť, stavať sa proti návrhu; stále mu oponuje • subšt.: šprajcovať sa • štorcovať sa (prejavovať odpor rečou)

2. byť v rozpore • nezhodovať sa • nezrovnávať sa • protirečiť: uvedené fakty si odporujú, nezhodujú sa; argumenty tomu protirečia • kolidovať (o časových údajoch): termíny kolidujú, odporujú si • protiviť sa • priečiť sa: to sa protiví, prieči zdravému rozumu

protirečiť 1. hovoriť proti niekomu, niečomu, vyjadrovať opačný názor (op. súhlasiť) • oponovať: rečníkovi z prítomných nik neprotirečil, neoponoval • odporovať • nesúhlasiť: v tejto veci ti musím odporovať, musím s tebou nesúhlasiť • polemizovať • viesť polemiku • hovor. kontrovať (hovoriť protiargumenty, ostro stavať opačný názor): rád s každým polemizuje, vedie polemiku • namietať • mať námietky (uvádzať dôvody proti niečomu, niekomu): proti takémuto názoru musím namietať, musím mať námietky • protiviť sa • vzdorovať • vzpierať sa (v reči): maminým výčitkám sa neprotiví, nevzpiera sa; jeho dohováraniu vzdoruje ďalšími argumentmi • expr. pätiť sa (slovne): nechce súhlasiť, stále sa pätí • subšt. šprajcovať sa: Čo sa toľko šprajcuješ?

2. byť v rozpore s niečím • odporovať: tento názor protirečí, odporuje pravde, zdravému rozumu; najnovšie správy si protirečia, odporujú si • protiviť sa • priečiť sa: mojim zásadám sa to protiví, prieči

protiviť sa² vzbudzovať nechuť, odpor, hnus • byť protivný • byť odporný: protiví sa mi, je mi protivné ranné vstávanie; niektoré jedlá sa mu protivia, sú mu odporné • priečiť sa • príkriť sa: prieči sa, príkri sa mi znova prosiť o dovolenie • hnusiť sa • oškliviť sa • bridiť sa (vzbudzovať fyziologický odpor): zdochlina sa mu hnusila, ošklivila; bridí sa mi to jesť • mať odpor (proti niekomu, niečomu) • odpudzovať (niekoho): proti takej robote mám odpor; vaše spôsoby ma odpudzujú • nár. hudiť sa

vzdorovať 1. mlčanlivo prejavovať nesúhlas; prejavovať odpor • odporovať • klásť odpor • stavať sa na odpor: dieťa sa zaťalo, vzdoruje, odporuje; vzdorovať, stavať sa na odpor autorite • hovor. trucovať (mlčanlivo nesúhlasiť): trucuje, nechce so mnou hovoriť • vzpierať sa • hovor. spierať sa: zbytočne sa vzpierate, musíte poslúchnuť • priečiť sa • protiviť sa: priečiť sa, protiviť sa osudu • expr. pätiť sa: pätiť sa pred povinnosťami • robiť navzdor: každému robí navzdor • stavať sa • búriť sa (proti niekomu, niečomu): stavia sa proti každému návrhu • subšt.: šprajcovať sa • štorcovať sa: zbytočne sa šprajcujete, štorcujete, nebude to po vašom • fraz. stavať sa na zadné nohy

2. byť schopný vydržať nátlak • odolávať • čeliť: vzdoruje, odoláva všetkým ohováraniam; vzdorovať, čeliť presile, útlaku • brániť sa: telo sa bráni chorobe • nepodliehať • nepoddávať sa: nepodliehať panike • držať sa (pred niečím): obyvateľstvo sa drží pred asimiláciou

zdráhať sa nechcieť pristať na niečo (obyč. pri presviedčaní) • robiť drahoty • háčiť sa: zdráha sa, háči sa súhlasiť; robí drahoty, nechce prísť • zried. zhŕdať sa (Chrobák) • váhať • otáľať • okolkovať • okúňať sa (prejavovať nerozhodnosť pri niečom): váha, otáľa s odpoveďou; okolkuje, okúňa sa povedať pravdu • odporovať • klásť odpor • vzpierať sa • priečiť sa (s väčším dôrazom): odporujú, vzpierajú sa tomu, aby krivo svedčili • ustupovať • expr.: pätiť sa • spätkovať: už spätkuje, ustupuje pred rozhodnutím • vykrúcať sa (nepristávať na niečo pomocou výhovoriek) • ostýchať sa • pohanbievať sa • expr. ošívať sa (nepristávať na niečo z hanblivosti): ostýcha sa, ošíva sa vstúpiť v špinavých topánkach • nár. expr. ohrýzať sa • niž. hovor.: ondieť sa • ondiať sa • tentovať sa: neondejte sa, neondite sa, netentujte sa toľko a poďte ďalej

hniť 1. podliehať rozkladu pôsobením mikroorganizmov (o organických látkach) • rozkladať sa • zahnívať: ovocie hnije; mäso sa už rozkladá; korene v zemi hnijú, zahnívajú • rozpadávať sa • rozpadať sa: telo v zemi hnije, rozpadá(va) sa • tuchnúť • prieť (kaziť sa vlhkosťou): lístie tuchne, prie

2. p. zaháľať

plesnieť, plesnivieť stávať sa plesnivým, pokrývať sa plesňou: zaváranina plesnie, plesnivie • tuchnúť (kaziť sa vlhkosťou): steny od vlhkosti tuchnú • prieť (kaziť sa vlhkosťou): zrno pod snehom prie

prieť p. hniť 1, plesnieť

krížom odchýlene od priameho smeru, v priečnom smere; v priečnom smere cez seba (obyč. v podobe kríža) • naprieč • priečne • priekom: cez cestu prešiel krížom, priečne; cez horu sa pustili naprieč, priekom • šikmo: dosku položili krížom, šikmo • nakríž • hovor. šrégom: nohy mal preložené krížom, nakríž; podpísala sa šrégom • hovor.: popriek • poprieky • popriečky: lúku prešli poprieky, popriečky • zried.: krížmo • napriek • priečmo • nár. priečky

naprieč 1. odchýlene od priameho smeru, v priečnom smere; v priečnom smere cez seba • priečne • priekom: zvalil sa naprieč, priečne na posteľ; cez pole prešiel priekom • krížom • nakríž: preložila si ruky krížom, nakríž • šikmo • hovor. šrégom: auto zostalo stáť šikmo, šrégom • hovor.: popriek • poprieky • popriečky: jazero preplával popriek, poprieky, popriečky • zried.: krížmo • napriek • priečmo • nár. priečky

2. (čím) vyjadruje smerovanie v uhlopriečke; (koho, čoho) vyjadruje umiestnenie v uhlopriečke • krížom cez • priekom cez • hovor. šrégom cez (koho, čo): vykročil naprieč dolinou, krížom cez dolinu, priekom cez les; naprieč chodníka, krížom cez chodník ležala doska

priečne p. krížom, naprieč 1, šikmo

šikmo odchýlene od základného vodorovného, zvislého al. priameho smeru • našikmo • zošikma • zried. sšikma: čiapku má šikmo, našikmo; zošikma sa pozerá na obraz • krivo • nakrivo: obraz ja zavesený krivo, nakrivo • krížom • priečne • uhlopriečne: auto zastalo krížom, priečne, uhlopriečne cez cestu • naprieč • priekom • zried. priečmo • nár. priečky • hovor. šrégom: pustil sa naprieč, priekom cez pole; položil pero šrégom • koso • kosom • kosmo • tel. pokos: koso, kosom, kosmo hľadí na chlapca • bokom: pozerá sa na nás bokom • naklonene • nahnuto: dosku drží naklonene, nahnuto

porov. aj šikmý

priečmo 1. porov. priečny 1 2. p. krížom, naprieč 1, šikmo

priečky p. krížom, naprieč 1, šikmo

odklad odsunutie niečoho na neskorší čas • odloženie • oddialenie: odklad, odloženie, oddialenie termínu skúšky • kniž. odročenie: odročenie procesu • prieťah • zdržiavanie: po všemožných prieťahoch, zdržiavaniach sa súd začal • ekon. al. publ. moratórium (odklad platenia, odklad istej činnosti)

p. aj okolky

prieťah zdĺhavé vybavovanie, ustavičné odkladanie, zdĺhavý spor a pod.: vybavil to až po dlhých prieťahoch • hovor. expr.: preťahovačka • naťahovačka • ťahanica • ťahačka • opletačka: administratívne prieťahy, preťahovačky, naťahovačky, ťahanice, ťahačky, opletačky • hovor. expr.: ceremónie • orácie: robiť zbytočné ceremónie, orácie s niečím

p. aj odklad

okolky vyhýbavé, váhavé konanie, obchádzanie podstaty veci • okolkovanie: hovorí o tom bez okolkov, bez okolkovania • váhanie • otáľanie (prejavovanie nerozhodnosti): Prestaňte s váhaním, otáľaním! • výhovorky • expr.: vykrúcačky • vytáčky • vyhováračky (vymyslené skutočnosti na obídenie niečoho): dievčence boli samé výhovorky, vykrúcačky • prieťahy • expr. otáľačky (úmyselné zdržiavanie nejakej činnosti): po dlhých prieťahoch na dohovor pristali • odklad (odloženie na neskorší čas): splniť povinnosť bez odkladu • expr.: drahoty • orácie • komédie • hovor. expr.: ceremónie • fóry (afektované prejavovanie nerozhodnosti): robí drahoty, orácie, komédie • zried. obalky: povedať niečo bez obalkov (priamo)

p. aj rozpaky

predok² predná časť, strana niečoho • čelo: predok, čelo domu • priečelie • front • fasáda (predná strana budovy): priečelie, front banky, fasáda barokového paláca • prova (predok plavidla) • nos (vyčnievajúca predná časť niečoho): nos lietadla

priečelie p. predok²

priča lôžko z dosák • pričňa: spať na tvrdej priči, prični • zried. priečka

priečka 1. latka priečne spájajúca dve pobočné časti al. slúžiaca na ich vystuženie • štebeľ • zastar. stupka: priečky, šteble, stupky na rebríku • stúpadlo • hovor. stúpačka (vstavané priečky slúžiace ako rebrík, napr. v komínoch, kanáloch) • nár.: sprušeľ (Vajanský) • šprusľa • sprušľa (J. Horák) • šteblina (Kukučín)

2. geom. priamka pretínajúca geometrický útvar • transverzála

3. p. stena 1 4. p. priča

stena 1. zvislá časť stavby ohraničujúca priestor miestnosti, najmä dovnútra obrátený povrch tejto časti: posuvná stena, písať po stenách, zatĺcť klinec do steny • múr (obyč. vonkajšia časť): oporné múry, postaviť sa k múru • priečka (stena rozdeľujúca istý priestor): izba prehradená murovanou priečkou

2. p. svah

priečin p. záčin

záčin miesto v stodole na uskladňovanie obilia, sena a pod.: zhadzovať obilie z voza do záčina • záčinok • priečin • priečinok: usušený krm uložili do priečina; priečinok v sypárni je plný kukurice • záprava (miesto aj na umiestnenie dobytka): úroda, statok je v zápravách

priečinok 1. schránka na ukladanie pošty na poštovom úrade • priehradka: uložiť zásielku v poštovom priečinku, v poštovej priehradke • box

2. p. zásuvka 3. p. záčin

zásuvka zasúvacia priehradka: stôl so zásuvkami • priečinok: vložiť doklady do priečinka • hovor. šuplík • zastaráv. fijok • hovor. zastar.: šupládňa • šuplódňa

priečny 1. ktorý kladie odpor, vzdoruje, nesúhlasí; ktorý takýmto spôsobom vyvoláva hádky, škriepky; svedčiaci o tom • vzdorovitý • vzdorný: priečne, vzdorovité, vzdorné dieťa; priečne, vzdorovité, vzdorné slovo • spurný: spurné zviera, spurný duch • škriepny • zried. škrieplivý • škriepivý: priečna, škriepna povaha • zastar. priekorný: priekorná žena

2. idúci, ležiaci naprieč, krížom • krížny: priečne, krížne hrady; priečna, krížna stena • kolmý (o reze vedenom kolmo) • šikmý • uhlopriečny • diagonálny (idúci šikmo naprieč, po uhlopriečke)

spurný ktorý sa stavia na odpor, ktorý sa prieči; svedčiaci o tom • priečny • zastaráv. priekorný: spurná, priečna povaha • vzdorovitý • vzdorný • hovor. trucovitý (prejavujúci vzdor): skrotiť spurného, vzdorovitého, vzdorného ducha; vzdorovité, vzdorné erdžanie koňa; nevedieť si rady s trucovitým dieťaťom • svojhlavý • hlavatý • zaťatý • tvrdohlavý (neústupne trvajúci na svojom): svojhlavé, hlavaté dievča; zaťaté, tvrdohlavé mlčanie • expr. hlavajský

vzdorovitý ktorý rád vzdoruje; svedčiaci o tom • vzdorný • spurný • priečny: vzdorovité, vzdorné, spurné, priečne dieťa; vzdorovitý, vzdorný, spurný, priečny výraz tváre • hlavatý • tvrdohlavý • svojhlavý: hlavatý, tvrdohlavý, svojhlavý človek; tvrdohlavé odmietnutie • zanovitý • zaťatý: zanovití, zaťatí rodičia; zanovitý, zaťatý postoj • hovor. trucovitý: trucovitý vnuk • neústupný • neústupčivý: neústupný, neústupčivý manžel • tvrdošijný: tvrdošijná povaha • neoblomný • nepovoľný (ktorý sa nedá obmäkčiť): neoblomný, nepovoľný otec; neoblomný, nepovoľný charakter • odb. renitentný