Synonymá slova "prie" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 217 výsledkov (2 strán)

  • priebeh plynulé napredovanie niečoho v čase: choroba má normálny priebehbehchodpostuppochod: beh, chod udalostí; myšlienkový postup, pochoddej (čo sa deje, čo prebieha): opisovať dej filmuspád (rýchly priebeh): hra nemá spádproces (plynulý priebeh): historický proceskniž. tok: tok života


    prieberčivý ktorý rád a dlho vyberá • preberačný: byť prieberčivý, preberačný v jedle; prieberčivá, preberačná dievkavyberavývyberačnývýberčivý: vyberavý, vyberačný v obliekanízried. prieberný (Hviezdoslav)


    prieberný p. prieberčivý


    priebojnosť p. razancia


    razancia kniž. veľká, náhla rýchlosť, sila, intenzita • razantnosťprudkosťpriebojnosť: razancia, razantnosť strely; prudkosť, priebojnosť jeho odpovede nás prekvapilaráznosťostrosťostrie: podľahol ráznosti, ostrosti, ostriu vyhrážok


    ctižiadostivý túžiaci uplatniť sa, vyniknúť; túžiaci po cti, uznaní (o človeku); svedčiaci o ctižiadosti • ambiciózny: byť zdravo ctižiadostivý, ambiciózny; ctižiadostivé, ambiciózne plánycieľavedomý (idúci za istým cieľom): patrila k cieľavedomým ľuďompriebojný (idúci dopredu, presadzujúci sa; op. nepriebojný): priebojný študent, duchdravý (bezohľadne ctižiadostivý; o človeku) • ctibažný (bažiaci po sláve, cti): byť chorobne ctibažný


    energický schopný rázne konať (o človeku); svedčiaci o ráznosti • ráznyrezolútny: energická, rázna, rezolútna ženakniž. razantný: razantná povaharozhodný (prejavujúci rozhodnosť): rozhodný krokradikálny (prejavujúci radikálnosť): radikálny zásahdôrazný: dôrazný prejav, dôrazné gestogenerálskyveliteľský (typický pre generála, veliteľa): generálske, veliteľské pohybypriebojnýkniž. životaplný (plný priebojnosti, životnej energie) • silný (op. slabý): priebojný hráč; životaplná, silná osobnosťpevnýistý: pevný, istý hlasrezkýprudký: dostal rezkú, prudkú odpoveď


    priebojný p. ctižiadostivý, rázny


    rázny plný energie, vyznačujúci sa energickosťou, rozhodnosťou (o človeku a jeho prejavoch) • energickýrezolútny: rázna, energická, rezolútna ženarozhodný (op. nerozhodný, neistý, váhavý): povedať niečo rozhodným hlasomkategorický (vylučujúci inú možnosť): kategorické odmietnutieodhodlanýradikálny: odhodlaný, radikálny človek; radikálny krokpriebojnývehementnýkniž. razantný: priebojné, vehementné, razantné správaniedôrazný: dôrazné napomenutie, dôrazný rozkazstrmýprudkýkniž. briskný: strmý krok; strmý, prudký človek; prudký, briskný pohyb, útokexpr. hrmotnýnár.: hurtovnýhurtácky (rázny a hlučný): hrmotné vystupovanie, hurtovné zaklopanierezký: rezká odpoveď


    silný 1. ktorý má veľkú fyzickú silu; svedčiaci o sile (op. slabý) • mocný: byť silný, mocný ako lev, ako bukstatnýmohutnýsvalnatýsvalovitý (dobre urastený): statná žena; mohutná, svalnatá, svalovitá postavazavalitýrobustnýobrovitý (veľkých, objemných rozmerov): dostať sa do rúk zavalitému, robustnému chlapovi; obrovité pleciapevný: svaly má pevnéjadrnýzemitýhovor. dúži: jadrní, dúži dedinskí mládencizdatnýpren. sporý (zdravý a mocný): zdatná mladá generácia, sporí chlapcipren. expr. goliášskyherkulesovskýherkulovský (o postave človeka) • expr.: premocnýpresilnýzried. tužný (Jesenský)zastar. herský (Kukučín, Tajovský)prisilný (príliš silný)

    2. ktorý má veľkú intenzitu (op. slabý) • veľkýmohutnýintenzívny: silná, veľká viera; urobiť na niekoho silný, veľký, mohutný dojem; intenzívne sneženie; intenzívny zápachkniž. razantný: razantný údertuhýohnivý: tuhá káva, tuhý mráz, ohnivá pálenkatreskúciúporný (o zime, mraze) • sýtyvýrazný: sýta farba, výrazná vôňa cesnakulek. akútny (silný a náhly): akútny zápal slepého črevaprenikavýostrýpríkrypálčivýexpr. žeravý (ktorý silno pôsobí na zmysly): prenikavý, ostrý zvuk; ostrá, pálčivá, žeravá, príkra bolesťnáruživý: náruživý fajčiarexpr.: zúrivýdivýdivokýstrašnýhrozný (veľmi silný): zúrivé sebazapretie; zúrivý, divý, divoký vietorprudký (ktorý má veľkú silu a rýchlosť): po prudkom údere spadol na zemzvučnýexpr.: hromovýhurónskyzried. hrmavý (o silnom zvuku): zvučný, hromový bas; hurónsky krik; hrmavý rachotneuhasiteľnýnezhasiteľnýneutíšiteľnýneskrotnýneovládateľnýkniž. neukojiteľný: neuhasiteľná, neukojiteľná túžba; neskrotná, neovládateľná vášeňexpr.: bláznivýšialený (obyč. o veľmi silných citoch, pocitoch a pod.): bláznivá radosť, šialená vášeňomračujúci: omračujúci úderexpr. zžieravýprisilný (príliš silný)

    3. ktorý sa vyznačuje (životnou, duševnou) silou, pevnosťou, trvanlivosťou; svedčiaci o tom (op. slabý) • pevnýtuhý: dôležitá je silná, pevná vôľa; mať tuhý koreňhúževnatýpriebojný (ktorému nechýba úsilie a vytrvalosť): húževnatý, priebojný duchodolný (ktorého neodradí neúspech, prekážka a pod.): o matku nemal obavy – je to silná, odolná ženanezlomnýnezdolný (ktorý nemožno zlomiť, zdolať): nezlomný, nezdolný charakterpren.: železnýoceľovýžulový (silný a pevný ako železo, ako žula): železné nervy; žulové, oceľové základy priateľstvatrvalýnezničiteľnýnerozborný: trvalé, nezničiteľné puto, nerozborné vzťahyskalopevnýkniž. neotrasiteľný: skalopevné, neotrasiteľné presvedčeniekniž. zemitýprisilný (príliš silný)

    p. aj pevný

    4. ktorý má veľkú mieru nejakej vlastnosti; ktorý má silný záujem o niečo, na niečom • horlivýveľký: silný, horlivý, veľký vlastenecexpr.: tuhýtvrdý: tuhý fajčiar; tuhý, tvrdý nacionalistabigotnýortodoxnýfanatický (veľmi silný, dôsledný): bigotný, ortodoxný, fanatický veriaci

    5. p. početný 6. p. hrubý 1 7. p. vystatovačný


    životaschopný ktorý má vlastnosti potrebné do života • súcirúči: je to životaschopný mladík; súca, rúča študentkaschopnýkniž. spôsobilý: schopný, spôsobilý odborníkhovor.: šikovnýakurátny: šikovná, akurátna dievčinabystrýtalentovanýnadaný (rozumovo schopný): talentovaný herecobratnýzručnýzastar. oberučnýexpr. kaľavný (manuálne schopný): oberučný, kaľavný tovarišzdatnývitálny (s dobrými zdravotnými predpokladmi): zdatný, vitálny človekpodnikavýakcieschopnýnelenivýpríčinlivý (schopný konať v rozličných situáciách): podnikavá, príčinlivá skupina umelcovenergickýpriebojnýrázny (ktorý má veľa energie a chuti konať): energická, priebojná ženakniž. životaplný: životaplná mládež


    predok2 predná časť, strana niečoho • čelo: predok, čelo domupriečeliefrontfasáda (predná strana budovy): priečelie, front banky, fasáda barokového palácaprova (predok plavidla) • nos (vyčnievajúca predná časť niečoho): nos lietadla


    priečelie p. predok2


    prejazd komunikácia križujúca sa s inou komunikáciou • žel. priecestie (križovatka železničnej trate s cestou): chránený prejazd, chránené priecestiepodjazd (prejazd pod inou komunikáciou) • nadjazd (prejazd nad inou komunikáciou): nadjazd nad autostrádou


    priecestie p. prejazd


    priechod miesto určené na prechádzanie: priechody pre chodcov; priechod cez rieku je vyššiehovor. zebra (priechod pre chodcov označený bielymi pruhmi na vozovke): prechádzať cez zebrunadchod (priechod pre chodcov nad komunikáciou): prejsť na druhú stranu ulice nadchodompodchod (priechod pre chodcov pod komunikáciou) • pasáž (priechod cez budovu medzi dvoma ulicami): v pasáži sú obchody


    priečin p. záčin


    záčin miesto v stodole na uskladňovanie obilia, sena a pod.: zhadzovať obilie z voza do záčinazáčinokpriečinpriečinok: usušený krm uložili do priečina; priečinok v sypárni je plný kukuricezáprava (miesto aj na umiestnenie dobytka): úroda, statok je v zápravách


    priečinok 1. schránka na ukladanie pošty na poštovom úrade • priehradka: uložiť zásielku v poštovom priečinku, v poštovej priehradkebox

    2. p. zásuvka 3. p. záčin


    zásuvka zasúvacia priehradka: stôl so zásuvkamipriečinok: vložiť doklady do priečinkahovor. šuplíkzastaráv. fijokhovor. zastar.: šupládňašuplódňa


    hádať sa hnevlivo si vymieňať názory s nekritickým presadzovaním svojej mienky • dohadovať saškriepiť saprieť sa: susedia sa jednostaj hádajú, škriepia; chlapci sa hádajú, dohadujú, prú, ktorý z nich je šikovnejšízastaráv. potýkať sa: s každým sa hneď potýkalvadiť sa (ostro, prudko): vadia sa ako na trhuexpr.: hrýzť sažrať sa: hryzú sa, žerú sa pre majetoknár. chlpiť sa: chlpili sa o domhašteriť saexpr.: naťahovať saťahať sapejor. handrkovať sa (hádať sa pre malichernosti, bezvýznamné veci): hašteriť sa, naťahovať sa pre každú maličkosťkniž. zastar. rôzniť sa: rôzniť sa medzi sebou (Záborský)fraz. expr. ťahať sa za prsty (s niekým): nebudem sa už s ňou preto ťahať za prstypren. expr. kosiť saexpr. harkať sa (dobromyseľne): deti sa pri obede harkalimať sporsporiť sakniž. sváriť sa (zároveň si niečo vymáhať): majú spor, svária sa o peniazepriečiť safraz. vymieňať si názorypolemizovať (ostro stavať proti sebe opačné názory) • subšt. cvancigovať sa (klásť odpor): Nepriečte sa už s nami!nár. prejedať sa (Timrava)nár. doprávať sa (Kukučín)nár.: dožúvať sadoháňať sadokarovať sa


    namietať uvádzať dôvody, výhrady proti niekomu, niečomu • mať námietky: nič nenamietal, nemal nijaké námietky; mal námietky proti vedeniu závodupripomínať (upozorňovať na niečo): pripomínal, že opravu nemôže platiť sámprotirečiťodporovaťoponovať (zároveň mať opačný názor): každému zásadne oponoval; vždy protirečil rodičomohrádzať saohradzovať saprotestovať (namietať s vyslovením nesúhlasu): ohradzoval sa, protestoval proti klamstvuhovor. predhadzovať: predhadzovali jej, že sa nestará o detiprotiviť sapriečiť sastavať sa (namietať s odporom): staval sa proti novej koncepcii; priečil sa učiteľovizastar. nadmietať (Timrava)


    odporovať 1. prejavovať odpor použitím fyzickej sily al. rečou • klásť odporstavať sa na odpor: partizáni odporovali, kládli odpor, stavali sa na odpor ešte dva dnivzpierať saháčiť sa: vzpieral sa násilím; vzpierať sa proti argumentom; háčil sa, no napokon súhlasilexpr. pätiť sa: pätil sa, že neposlúchnefraz. expr. stavať sa na zadnézdráhať sa (váhavo odporovať): zdráhal sa nastúpiť do službybrániť sa (odporovaním si chrániť život, bezpečnosť, svoju mienku a pod.): odvážne sa bránili pred útokmi zvonkavzdorovať (prejavovať vzdor): dieťa vzdoruje vôli rodičovodolávať (prejavovaním odporu ostávať nepremožený): odolávať pokušeniu, presile, chorobeprotirečiťbyť protistavať sa proti (niečomu) • protestovaťnamietaťoponovať (prejavovať odpor rečou): protirečiť mienke niekoho; byť, stavať sa proti návrhu; stále mu oponujesubšt.: šprajcovať sa • štorcovať sa (prejavovať odpor rečou)

    2. byť v rozpore • nezhodovať sanezrovnávať saprotirečiť: uvedené fakty si odporujú, nezhodujú sa; argumenty tomu protirečiakolidovať (o časových údajoch): termíny kolidujú, odporujú siprotiviť sapriečiť sa: to sa protiví, prieči zdravému rozumu


    priečiť sa 1. vzbudzovať odpor, byť proti vôli • byť odpornýbyť protivnýprotiviť sa: fajčenie sa mi prieči, protiví, je mi odpornépríkriť sa (byť príkry) • nepáčiť sa (oslabené): také veci sa mi príkria, nepáčiahnusiť saoškliviť sabridiť sa (vzbudzovať silný, až fyziologický odpor): hnusia, ošklivia, bridia sa jej oplzlé rečimať odpor (proti niekomu, niečomu) • odpudzovať (niekoho): proti takému jedlu mám odpor, také jedlo ma odpudzujenár. hudiť sa

    2. byť v rozpore • odporovať: takýto postup sa prieči, odporuje zdravému rozumubyť protinezhodovať sa: je to proti môjmu presvedčeniu, nezhoduje sa to s mojím presvedčenímkolidovať (vzájomne si prekážať): schôdzky časovo kolidujú

    3. klásť odpor (v skutkoch al. v reči), stavať sa na odpor • odporovaťvzpierať saprotiviť savzdorovať: priečiť sa, odporovať, vzpierať sa požiadavkám niekoho; škoda bolo priečiť sa, vzpierať sa osudusubšt.: šprajcovať sa • štorcovať sa: darmo sa šprajcuješ, nič nedosiahnešzdráhať sa (váhavo sa priečiť): zdráha sa prijať úlohuhádať saškriepiť saprieť sa (v reči): hádajú sa, škriepia sa, prú sa, kto z nich má pravduvadiť sa (prudko) • dohadovať sa: vadia sa, dohadujú sa, ale nik nechce ustúpiťhašteriť sapejor. handrkovať sa (pre bezvýznamné veci) • naťahovať sa: naťahujú sa o dedičstvozastaráv. potýkať sasubšt. cvancigovať sa • nár. priekať sa (Vansová)fraz. expr. ťahať sa za prsty: ťahajú sa za prsty pre maličkosti


    protirečiť 1. hovoriť proti niekomu, niečomu, vyjadrovať opačný názor (op. súhlasiť) • oponovať: rečníkovi z prítomných nik neprotirečil, neoponovalodporovaťnesúhlasiť: v tejto veci ti musím odporovať, musím s tebou nesúhlasiťpolemizovaťviesť polemikuhovor. kontrovať (hovoriť protiargumenty, ostro stavať opačný názor): rád s každým polemizuje, vedie polemikunamietaťmať námietky (uvádzať dôvody proti niečomu, niekomu): proti takémuto názoru musím namietať, musím mať námietkyprotiviť savzdorovaťvzpierať sa (v reči): maminým výčitkám sa neprotiví, nevzpiera sa; jeho dohováraniu vzdoruje ďalšími argumentmiexpr. pätiť sa (slovne): nechce súhlasiť, stále sa pätísubšt. šprajcovať sa: Čo sa toľko šprajcuješ?

    2. byť v rozpore s niečím • odporovať: tento názor protirečí, odporuje pravde, zdravému rozumu; najnovšie správy si protirečia, odporujú siprotiviť sapriečiť sa: mojim zásadám sa to protiví, prieči


    protiviť sa2 vzbudzovať nechuť, odpor, hnus • byť protivnýbyť odporný: protiví sa mi, je mi protivné ranné vstávanie; niektoré jedlá sa mu protivia, sú mu odpornépriečiť sapríkriť sa: prieči sa, príkri sa mi znova prosiť o dovoleniehnusiť saoškliviť sabridiť sa (vzbudzovať fyziologický odpor): zdochlina sa mu hnusila, ošklivila; bridí sa mi to jesťmať odpor (proti niekomu, niečomu) • odpudzovať (niekoho): proti takej robote mám odpor; vaše spôsoby ma odpudzujúnár. hudiť sa


    vadiť sa prudko si vymieňať názory (často s hnevom) • hádať saškriepiť saprieť sa: vadili sa, hádali sa pre majetok; škriepili sa, preli sa o detailochsporiť sakniž. sváriť sa (zároveň niečo vymáhať): sporil sa so susedom o záhradudohadovať sadoberať saexpr. harkať sa (vadiť sa v malej miere): deti sa harkali o hračkypriečiť sa (zároveň klásť odpor): Čo sa priečiš?hašteriť sahovor. expr. handrkovať sa (vadiť sa pre malichernosti): hašterili sa pre hlúpostiexpr.: hrýzť sasekať sachlpiť sahovor. expr. žrať sapren. pejor. brechať/štekať na sebafraz. expr. ťahať sa za prsty (s niekým) • nár. prejedať sa (Timrava)


    vzdorovať 1. mlčanlivo prejavovať nesúhlas; prejavovať odpor • odporovaťklásť odporstavať sa na odpor: dieťa sa zaťalo, vzdoruje, odporuje; vzdorovať, stavať sa na odpor autoritehovor. trucovať (mlčanlivo nesúhlasiť): trucuje, nechce so mnou hovoriťvzpierať sahovor. spierať sa: zbytočne sa vzpierate, musíte poslúchnuťpriečiť saprotiviť sa: priečiť sa, protiviť sa osuduexpr. pätiť sa: pätiť sa pred povinnosťamirobiť navzdor: každému robí navzdorstavať sabúriť sa (proti niekomu, niečomu): stavia sa proti každému návrhusubšt.: šprajcovať sa • štorcovať sa: zbytočne sa šprajcujete, štorcujete, nebude to po vašomfraz. stavať sa na zadné nohy

    2. byť schopný vydržať nátlak • odolávaťčeliť: vzdoruje, odoláva všetkým ohováraniam; vzdorovať, čeliť presile, útlakubrániť sa: telo sa bráni chorobenepodliehaťnepoddávať sa: nepodliehať panikedržať sa (pred niečím): obyvateľstvo sa drží pred asimiláciou


    zdráhať sa nechcieť pristať na niečo (obyč. pri presviedčaní) • robiť drahotyháčiť sa: zdráha sa, háči sa súhlasiť; robí drahoty, nechce prísťzried. zhŕdať sa (Chrobák)váhaťotáľaťokolkovaťokúňať sa (prejavovať nerozhodnosť pri niečom): váha, otáľa s odpoveďou; okolkuje, okúňa sa povedať pravduodporovaťklásť odporvzpierať sapriečiť sa (s väčším dôrazom): odporujú, vzpierajú sa tomu, aby krivo svedčiliustupovaťexpr.: pätiť saspätkovať: už spätkuje, ustupuje pred rozhodnutímvykrúcať sa (nepristávať na niečo pomocou výhovoriek) • ostýchať sapohanbievať saexpr. ošívať sa (nepristávať na niečo z hanblivosti): ostýcha sa, ošíva sa vstúpiť v špinavých topánkachnár. expr. ohrýzať saniž. hovor.: ondieť saondiať satentovať sa: neondejte sa, neondite sa, netentujte sa toľko a poďte ďalej


    priča lôžko z dosák • pričňa: spať na tvrdej priči, pričnizried. priečka


    priečka 1. latka priečne spájajúca dve pobočné časti al. slúžiaca na ich vystuženie • štebeľzastar. stupka: priečky, šteble, stupky na rebríkustúpadlohovor. stúpačka (vstavané priečky slúžiace ako rebrík, napr. v komínoch, kanáloch) • nár.: sprušeľ (Vajanský)šprusľasprušľa (J. Horák)šteblina (Kukučín)

    2. geom. priamka pretínajúca geometrický útvar • transverzála

    3. p. stena 1 4. p. priča


    stena 1. zvislá časť stavby ohraničujúca priestor miestnosti, najmä dovnútra obrátený povrch tejto časti: posuvná stena, písať po stenách, zatĺcť klinec do stenymúr (obyč. vonkajšia časť): oporné múry, postaviť sa k múrupriečka (stena rozdeľujúca istý priestor): izba prehradená murovanou priečkou

    2. p. svah


    krížom odchýlene od priameho smeru, v priečnom smere; v priečnom smere cez seba (obyč. v podobe kríža) • napriečpriečnepriekom: cez cestu prešiel krížom, priečne; cez horu sa pustili naprieč, priekomšikmo: dosku položili krížom, šikmonakrížhovor. šrégom: nohy mal preložené krížom, nakríž; podpísala sa šrégomhovor.: popriekpopriekypopriečky: lúku prešli poprieky, popriečkyzried.: krížmonapriekpriečmonár. priečky


    naprieč 1. odchýlene od priameho smeru, v priečnom smere; v priečnom smere cez seba • priečnepriekom: zvalil sa naprieč, priečne na posteľ; cez pole prešiel priekomkrížomnakríž: preložila si ruky krížom, nakrížšikmohovor. šrégom: auto zostalo stáť šikmo, šrégomhovor.: popriekpopriekypopriečky: jazero preplával popriek, poprieky, popriečkyzried.: krížmonapriekpriečmonár. priečky

    2. (čím) vyjadruje smerovanie v uhlopriečke; (koho, čoho) vyjadruje umiestnenie v uhlopriečke • krížom cezpriekom cezhovor. šrégom cez (koho, čo): vykročil naprieč dolinou, krížom cez dolinu, priekom cez les; naprieč chodníka, krížom cez chodník ležala doska


    priečky p. krížom, naprieč 1, šikmo


    šikmo odchýlene od základného vodorovného, zvislého al. priameho smeru • našikmozošikmazried. sšikma: čiapku má šikmo, našikmo; zošikma sa pozerá na obrazkrivonakrivo: obraz ja zavesený krivo, nakrivokrížompriečneuhlopriečne: auto zastalo krížom, priečne, uhlopriečne cez cestunapriečpriekomzried. priečmonár. priečkyhovor. šrégom: pustil sa naprieč, priekom cez pole; položil pero šrégomkosokosomkosmotel. pokos: koso, kosom, kosmo hľadí na chlapcabokom: pozerá sa na nás bokomnaklonenenahnuto: dosku drží naklonene, nahnuto

    porov. aj šikmý


    priečmo 1. porov. priečny 1 2. p. krížom, naprieč 1, šikmo


    priečne p. krížom, naprieč 1, šikmo


    priečny 1. ktorý kladie odpor, vzdoruje, nesúhlasí; ktorý takýmto spôsobom vyvoláva hádky, škriepky; svedčiaci o tom • vzdorovitývzdorný: priečne, vzdorovité, vzdorné dieťa; priečne, vzdorovité, vzdorné slovospurný: spurné zviera, spurný duchškriepnyzried. škrieplivýškriepivý: priečna, škriepna povahazastar. priekorný: priekorná žena

    2. idúci, ležiaci naprieč, krížom • krížny: priečne, krížne hrady; priečna, krížna stenakolmý (o reze vedenom kolmo) • šikmýuhlopriečnydiagonálny (idúci šikmo naprieč, po uhlopriečke)


    spurný ktorý sa stavia na odpor, ktorý sa prieči; svedčiaci o tom • priečnyzastaráv. priekorný: spurná, priečna povahavzdorovitývzdornýhovor. trucovitý (prejavujúci vzdor): skrotiť spurného, vzdorovitého, vzdorného ducha; vzdorovité, vzdorné erdžanie koňa; nevedieť si rady s trucovitým dieťaťomsvojhlavýhlavatýzaťatýtvrdohlavý (neústupne trvajúci na svojom): svojhlavé, hlavaté dievča; zaťaté, tvrdohlavé mlčanieexpr. hlavajský


    vzdorovitý ktorý rád vzdoruje; svedčiaci o tom • vzdornýspurnýpriečny: vzdorovité, vzdorné, spurné, priečne dieťa; vzdorovitý, vzdorný, spurný, priečny výraz tvárehlavatýtvrdohlavýsvojhlavý: hlavatý, tvrdohlavý, svojhlavý človek; tvrdohlavé odmietnutiezanovitýzaťatý: zanovití, zaťatí rodičia; zanovitý, zaťatý postojhovor. trucovitý: trucovitý vnukneústupnýneústupčivý: neústupný, neústupčivý manželtvrdošijný: tvrdošijná povahaneoblomnýnepovoľný (ktorý sa nedá obmäkčiť): neoblomný, nepovoľný otec; neoblomný, nepovoľný charakterodb. renitentný


    hranica 1. myslený rad bodov rozdeľujúci isté administratívne celky, územia: prekročiť hranicerozhranierozmedzie: rozhranie, rozmedzie medzi dvoma štátmikniž. pomedzie: dedina na slovensko-moravskom pomedzílínia: demarkačná líniaarch. čierťažvoj. slang. čiara: slúžiť na čiare

    2. miesto, obdobie medzi dvoma javmi, úsekmi: veková hranicarozhranierozmedzie: rozhranie, rozmedzie medzi dňom a nocoumedzníkkniž. míľnik: medzník vo vývine spoločnostikniž. pomedzie: byť na pomedzí života a smrtipredelpriedel: predel storočia, spoločenský priedelpsych. prah: prah vedomia

    3. krajné vymedzenie niečoho: prekračovať hranice slušnostimedza: všetko má svoje medze

    4. p. stôs


    priedel p. hranica 2, zlom 2


    zlom 1. náhle, prenikavé nadobudnutie iných vlastností, iného rázu: dejinný zlom vo vývine spoločnostiobrat: obrat v myslenízvrat: dramatický zvrat v rokovaníprevrat: vynález znamenal prevrat v technikezmena: nemal rád prudké zmenypremena: premena v názorochkniž. prelom: prelom v zmýšľaní ľudíkniž. ruptúra: v básnikovom vývine nastala ruptúra

    2. výrazné časové rozhraničenie medzi dvoma časovými úsekmi: na zlome vekovkniž. prelom: na prelome tisícročírozhranie: rozhranie medzi 16. a 17. storočímhranica: hranica medzi letom a jeseňoupredelpriedel: predel desaťročí

    3. p. trhlina


    priedomie miesto pred domom • preddomie: sedieť na priedomí, na preddomí


    priedušnica anat. dýchacia rúrka, ktorá je pokračovaním hrtana • anat. trachea


    priedušný p. priepustný, vzdušný 1


    priepustný schopný prepúšťať niečo, prepúšťajúci niečo • priestupný: priepustná, priestupná hmotapriedušný (prepúšťajúci vzduch): priedušná pôdaodb. permabilný


    vzdušný 1. prepúšťajúci dostatok vzduchu • priedušný (schopný prepúšťať vzduch): vzdušná, priedušná pôdaprievannýprievanovitýprievanistý: prievanná poloha; prievanovité, prievanisté miestnosti

    2. p. ľahký 1


    číry 1. ktorý je rýdzej kvality, ktorý neobsahuje prímesi, nečistoty, cudzie prvky • rýdzi: číre, rýdze zlatočistýneskalený: čistý roztok, vzduchpriezračnýpriehľadný: priezračná voda, priehľadné sklopravý (o zlate, drahokamoch) • expr.: číročistýčíročíry: číročistý, číročíry diamantstopercentný: stopercentný lieh

    2. ku ktorému sa nič nepridružuje, ktorý je tým sám osebe • úplný: číra, úplná tma; stalo sa to čírou, úplnou náhodoučistýskutočnýnaozajstnýozajstnýopravdivý: čistá, skutočná, naozajstná pravda; ozajstná, opravdivá nemožnosťpravýexpr.: číročíryčíročistý: pravá radosť; číročíre, číročisté bláznovstvoprostýsamý (za ktorým netreba hľadať nič iné): odhodlala sa na to z prostej, zo samej láskyneskalený: neskalený citholý: opierať sa o holé fakty


    čistý 1. ktorý dbá o čistotu; svedčiaci o čistote, čistotnosti (op. špinavý) • nezašpinenýneušpinenýnezamazanýneumazaný: jesť čistými, nezašpinenými, neušpinenými rukami; mať čistú, nezamazanú, neumazanú košeľuexpr.: nezafúľanýneufúľaný: vrátiť sa z ihriska nezafúľaný, neufúľanýumytý (ktorý získal čistotu umytím): umytý riadupratanývyčistenýexpr. vyleštenýsubšt. vyglancovaný: uprataný, vyčistený, vyglancovaný bytčistotnýzried. čistotymilovný (dbajúci o čistotu a poriadok): čistotná, čistotymilovná ženadezinfikovanývydezinfikovanýhygienickýodb. sterilný (zbavený choroboplodných zárodkov): dezinfikovaná bielizeň; vydezinfikovaná rana; hygienické, sterilné prostredie; sterilná injekčná striekačkanezamorenýneznečistený: nezamorené, neznečistené ovzdušiepramenitýpramenistý (o čistej vode) • expr.: čistučkýčistunkýčistulinký

    2. ktorý nenesie stopy zásahu, porušenia prvotného stavu (o veciach) • nepopísanýnepomaľovanýexpr.: nepočmáranýnepočarbaný (bez stôp po písaní, maľovaní): čistý, nepopísaný zošit; čisté, nepomaľované, nepočmárané, nepočarbané múryneskl. bianko: bianko listholý: holé stenynepoškvrnený: nepoškvrnený snehexpr.: čistučkýčistunkýčistulinký

    3. s ničím nepomiešaný, ničím neznečistený, neznehodnotený • číryrýdzi: čisté, číre, rýdze zlatopriezračnýpriehľadnýneskalenýnezakalenýpren. krištáľový (o čistej vode) • pravýstopercentný: pravá, stopercentná vlnajasný (o oblohe, farbe) • neskl. netto (op. hrubý, brutto): netto váharafinovaný: rafinovaný cukor, tukchem. intaktný (chemicky čistý): intaktná látkaexpr.: číročistýčíročíryzastaráv. kóšernýneskl. kóšer (pôvodne pripravený podľa židovských rituálnych predpisov; o jedle a nápojoch)

    4. p. čestný 1, bezúhonný, cnostný, úprimný 2 5. p. samý 1 6. p. číry 2, holý 4, skutočný 2 7. p. dôkladný


    jasný 1. vyznačujúci sa jasom, jasnosťou, žiarivosťou • žiarivýjasavý: jasné, žiarivé slnko, farby; jasné, jasavé hviezdysvetlýbledý (o jasnej farbe): svetlý, bledý odtieň zelenejzlatojasný (Sládkovič)zried. lúčistý (Jesenská)bezoblačnýbezmračný (bez oblakov, nezamračený): jasná, bezoblačná, bezmračná oblohaslnečný: slnečný deňhviezdnatýmesačný (plný jasných hviezd; s viditeľným, jasným mesiacom): hviezdnatá, mesačná nocrozjasnenývyjasnený (ktorý sa stal jasným; op. zatiahnutý, nejasný, zahmlený; obyč. o oblohe) • viditeľný: viditeľné končiare; jasný, viditeľný horizontčistýnezakalený (op. mútny, zakalený, kalný; o očiach) • expr. prejasný

    2. ktorý možno hneď zbadať, rozoznať • zjavnýzrejmý: jasný, zjavný, zrejmý rozdielviditeľnýbadateľnýočividnýexpr. okatý: viditeľná, badateľná prevaha; očividný úmyselzreteľnýpriehľadnýpriezračnýexpr.: obyčajnýpraobyčajný: zreteľná, priehľadná, priezračná, obyčajná, praobyčajná ložpreukázateľnýpreukaznýevidentný: ide o preukázateľný, preukazný, evidentný podvodrukolapný: rukolapný dôkazhovor. vyslovený: vyslovená lož

    3. ktorý je (vopred) určený, vymedzený, stanovený (op. nejasný, matný, hmlistý) • presnýurčitý (op. nepresný, neurčitý): jasná, presná predstava; jasný, určitý cieľujasnený: problém je ujasnený

    4. ktorý možno ľahko chápať, ktorému možno dobre porozumieť (op. nejasný) • zrozumiteľnýpochopiteľný: jasný, zrozumiteľný, pochopiteľný výkladzreteľnýčistý: zreteľná, čistá výslovnosťjednoznačný (op. nejednoznačný, mnohoznačný): jednoznačná odpoveďnedvojzmyselný (bez narážky, skrytého významu): nedvojzmyselná reččitateľný: čitateľná politika, strana • školský: školský príklad

    5. p. rozumný, triezvy 1 6. p. vľúdny 1, veselý 1 7. p. zvučný 1


    priehľadný 1. p. priesvitný, priezračný 1 2. p. jasný 2, zjavný


    priesvitný (čiastočne) prepúšťajúci svetlo • transparentnýzastaráv. presvitavý: priesvitný, transparentný lak; priesvitná, transparentná, presvitavá látkapriehľadný (cez ktorý dobre vidieť): priehľadné sklopriezračný: priezračná voda


    priezračný 1. cez ktorý vidno • priehľadný: priezračné, priehľadné skločistýčíry (o tekutine bez prímesí, nečistoty a pod.) • pren. krištáľový (priezračný ako krištáľ): čistá, číra, krištáľová vodapriesvitnýtransparentný (o látkach, materiáloch prepúšťajúcich svetlo)

    2. p. jasný 2, zjavný


    zjavný ktorý sa dá hneď vidieť (op. skrytý) • očividný: zjavná, očividná chybaviditeľnýbadateľnýzbadateľnýznateľnýsledovateľnýpozorovateľnýspozorovateľný: badateľné, pozorovateľné kontúry domovpriezračnýpriehľadný: jeho úmysly sú celkom priehľadnézreteľnýnápadnýexpr. okatývýraznýzrejmýjasný (veľmi dobre vnímateľný zmyslami): zreteľný, jasný rozdielrukolapnýmarkantnýhmatateľnýpresvedčivý (zjavný a konkrétny): rukolapný, markantný, presvedčivý dôkazneodtajiteľnýneodškriepiteľný: neodtajiteľné, neodškriepiteľné otcovstvoneskrývanýnetajenýotvorený: neskrývaný, netajený odpor, obdiv; otvorený bojevidentnýkniž.: eklatantnýfrapantnýflagrantnýfraz. do očí bijúci: bol to evidentný, flagrantný, do očí bijúci prípad porušenia zákonahovor. vyslovený (celkom zjavný): vyslovený nezmysel


    zrozumiteľný ktorému možno dobre porozumieť • pochopiteľný: ľahko zrozumiteľný, pochopiteľný textjasnýzreteľnýpriehľadnýpriezračný: jasný, priehľadný výklad; zreteľná odpoveďpopulárny (všeobecne prístupný): populárna brožúradostupnýprístupný: dostupný štýl knihyexpr. ľudský: povedz mi to ľudským spôsobom


    jama 1. väčšie prirodzené al. umelo urobené, vyhĺbené miesto: vykopať jamujamina (plytšia jama): roľa je plná jamínpriehlbeňprehĺbeninapriehlbinavyhĺbeninapreliačina (menšie prehĺbené miesto): priehlbeň, prehĺbenina, priehlbina v rieke; vyhĺbenina, preliačina v terénevhĺbenina (Kukučín)zried. výhlbeň (Figuli)prepadlinaprepadliskopriepadlisko: spadnúť do prepadlinyvýtlkrigol (jama na ceste spôsobená dopravnými prostriedkami a vplyvmi počasia): po zime bývajú na cestách jamy, výtlky, rigolyvýmoľ (vodou vymletá jama): cesty sú plné výmoľovpriepasť (hlboká jama, ktorej hĺbka je väčšia ako šírka): zrútiť sa do priepastirokľaroklina (prirodzená hlboká úzka jama): údolná rokľa, roklinastrž (vodou vymyté strmé miesto): spadnúť do stržespust (Laskomerský)výkop (vykopaním vzniknutý priestor): zavalený výkopšachta (zvislá, hlboko pod zemou vyhĺbená jama): hĺbiť šachtu

    2. p. údolie 1


    žľab 1. podlhovastá obyč. drevená nádoba slúžiaca na odvádzanie al. privádzanie kvapalín, na kŕmenie dobytka a pod. • válov: dať seno do žľabu, válovakoryto: voda odteká dreveným korytomkadlubkadluba (žľab vydlabaný z kmeňa)

    2. úzka terénna depresia • údoliepriehlbeňúžľabinaprielubanáhon


    priehlbeň, priehlbina p. jama 1


    hrádza 1. stavba na zadržanie vody: voda pretrhla hrádzuhať (hrádza, obyč. z prútia, na úpravu vodného toku): mlynská haťpriehrada (hrádza na rieke utvárajúca umelú vodnú nádrž): Oravská priehrada

    2. p. priekopa 3. p. prekážka


    nádrž 1. veľká nádoba, priestor na uschovávanie tekutín al. plynov: benzínová nádržzberač: zberač odpadových vôdbazén (malá vodná nádrž): termálny bazénvaňa (väčšia pozdĺžna nádrž): chrómovacia vaňacisterna (zatvorená nádrž na kvapaliny): cisterna s naftoutank (nádrž na kvapaliny): tank na mliekovodojem (nádrž na vodu): vodárenský vodojemplynojem (veľká nádrž na plyn) • zásobníkrezervoárrezervár (nádrž na kvapaliny al. plyny): zásobník propán-butánu, rezervoár olejažumpa (nádrž na výkaly a tekutý odpad): betónová žumpa

    2. prirodzený al. umelo utvorený priestor na zachytávanie al. uschovávanie vody: vodná nádržpriehrada (umelá vodná nádrž utvorená prehradením vodného toku): kúpať sa v priehradejazero (umelá vodná nádrž): Počúvalské jazerorybník (umelá vodná nádrž na chov rýb)


    priehrada 1. konštrukcia rozdeľujúca istý priestor • prieprava: drevená priehrada; prieprava v stajni

    2. p. hrádza 1


    priehradka p. priečinok 1


    priehrštie dve spojené hrste; množstvo, ktoré sa do nich vmestí • poet.: priehršťpriehrsť: priehrštie peňazí; priehršť, priehrsť šťastia


    priehrsť, priehršť p. priehrštie


    priehyb p. puk1 2


    puk1 1. nerozvinutý zárodok lístka al. kvetu • pupeňpupienokpupenec: puky, pupence jablone, pupence topoľovpoet. púpä: ružové púpäbot. púčik

    2. hovor. zožehlená hrana na šatách • krajč. priehyb: puky, priehyby na nohaviciach


    hádka netolerantné slovné vyjadrenie nejednotnosti názorov • škriepkazvada: rodinné hádky, škriepky, zvadyspor: vyvolať sporpriek: nekonečné prieky v rodinevýstup: robiť výstupynedorozumenie (nesúlad v názoroch) • šarvátka: slovné šarvátkypotýčka: syn sa dostal do potýčky s matkouhovor. scéna: hysterická scéna na ulicihovor.: vadanesvár: zaviniť nesváryexpr. vojna: domáca vojnaexpr. búrka (prudká hádka): manželská búrkaexpr. zrážka (prudká výmena názorov): ostrá zrážka v polemikeexpr. zried. vadenica (Novomeský)kniž. svár: vyvolať svár na pracoviskuincident (menšie, nepríjemné stretnutie názorov): incident medzi súrodencamikonflikt (závažnejšie stretnutie protichodných názorov): mali sme medzi sebou konfliktkontroverzia


    nepríjemnosť nepríjemná situácia, udalosť • mrzutosť: mať nepríjemnosti, mrzutostiprotiveň: deti robia protiveňpriekpriekor: znášať prieky, priekorykniž. priekorizeňexpr.: oštaraneplecha: je s tým iba oštara, neplechaexpr.: galibaobida: nebudem vám robiť obiduhovor.: patálialapáliamalér: zažiť patáliu, malérhovor.: trampotyhriech: mať samé trampoty; robiť v dome hriechhovor. pletka: mal pletky pre pytliactvohovor. expr.: opletačkaťahanicapoťahovačkanatriasačkavytriasačkakalamajkašarapatašlamastikakatastrofa (nečakaná nepríjemnosť) • kniž. trasoviskosubšt.: trapas • trable


    priek 1. p. nepríjemnosť 2. p. hádka, zrážka 3 3. p. vzdor1


    vzdor1 odpor, obyč. tichý ako reakcia na krivdu: zmocnil sa ho vzdorvzdorovitosť: na tvári sa mu odráža vzdorovitosťpriekpriekorprotiveň: škoda bolo robiť priek, priekor, protiveňhovor.: truckapric: robiť niečo z trucu, z kapricu


    zrážka 1. prudký náraz pohybujúcich na telies do seba: zrážka áut, vlakovkolízia: dopravná kolíziazraz: zraz gúľhovor. karambol: byť svedkom karamboluhavária (dopravná nehoda): zahynul pri haváriisubšt. búračka

    2. bojové stretnutie, obyč. miestneho rázu: zrážka s buričmikonflikt: konflikt dosiahol nečakané rozmerybitka: vyhrať bitkuboj: padnúť v bojizápas: zápas s presilouincident: pohraničný incidentpotýčka (krátke bojové stretnutie): potýčky hliadokšarvátka: vyvolať šarvátkukonfrontácia: hroziť konfrontáciou sílmenej vhodné stret (najmä v publicistike): na demonštrácii došlo k stretu; pren. stret ideí

    3. prudká výmena názorov: medzi bratmi došlo k zrážkehádka: rodinná hádkaškriepka: zbytočné škriepkyzvada: zvada o peniazespor: vyprovokovať sporpotýčka: matka sa dostala do potýčky so synomincident: dnes som mal incident s manželkoupriek: nekonečné prieky o dedičstvovýstup: robiť výstupykonfrontácia: ideologická konfrontáciakonflikt: dramatický konfliktšarvátka: malicherné šarvátkyhovor. scéna: hysterické scényexpr.: búrkavojnahrmavica: manželská búrka, domáca vojna, strhla sa hrmavicahovor. vada: muž a žena dali sa do vady (Timrava)expr. zried. vadenica (Novomeský)hovor. expr. harmataneckniž. svár

    p. aj roztržka

    4. suma zrazená z istej sumy • odb. odpočet: zrážky z úveru

    5. iba mn. č. výsledok kondenzácie vodných pár v ovzduší v podobe kvapalnej al. zmrznutej vody: máj býva bohatý na zrážkydážď (zrážky padajúce v kvapkách na zem): hustý dážďsneh (zamrznutá para padajúca vo forme bieleho páperia na zem): sypký snehľadoveckrúpykrupobitie (kúsky ľadu padajúce ako zrážky): ľadovec zničil úrodu; včera padali krúpy


    priekať sa p. priečiť sa 3


    kópia 1. niečo nepôvodné vytvorené napodobnením originálu: kópia obrazunapodobneninanapodobenina: napodobnenina, napodobenina drahokamovfalzifikát (napodobnenina vydávaná za originál): falzifikát listinyplagiát (napodobnenina al. doslovný odpis cudzieho diela bez udania predlohy; dielo, ktoré takto vzniklo): vedecký plagiát; plagiát obrazuimitácia: imitácia kožereprodukcia: jeho romány sú iba reprodukciou skutočnosti

    2. ďalší exemplár pôvodného textu, obrazu a pod. získaný mechanicky al. rozmnožovacou technikou: kópia dokladuodpisdruhopis (kópia pôvodného textu): odpis, druhopis článkuprieklep (kópia na písacom stroji): napísať list s prieklepompriepis (kópia urobená na písacom stroji al. rukou) • fotokópia (fotograficky zhotovená kópia) • reprodukcia (kópia obrazu): Bazovského kópia, reprodukcia


    odpis exemplár textu získaný prepísaním • kópia: odpis, kópia dokladupriepis (odpis urobený na písacom stroji al. rukou) • prieklepodklep (odpis textu písaného na stroji): napísať žiadosť s prieklepom, s odklepomdruhopis (jeden z dvoch al. viacerých odpisov originálu): druhopis článku


    prieklep p. kópia 2, odpis


    priekom p. krížom, naprieč 1, šikmo


    priekom cez p. naprieč 2


    priekopa umelá priehlbeň pozdĺžneho tvaru • hrádzazásek: vykopať hlbokú priekopu, hrádzu, hlboký zásekstruha (menšie umelé vodné koryto): zavodňovacia struhajarok (priekopa pri ceste): jarok sa naplnil vodouzvodnicarigolžliabok (priekopa na odvádzanie vody) • nár.: garádhrobľaškarpa: spadnúť do garáda, do hroble, do škarpyzákop (priekopa chrániaca vojakov v boji): opevnený zákopvoj. okop (samostatná priekopa v teréne): pripraviť okop na streľbu


    moderný 1. vyhovujúci požiadavkám dneška; práve prebiehajúci (op. zastaraný) • súčasný: zložitosť moderného, súčasného sveta (op. minulého); výstava moderného, súčasného umenia (op. starého, starobylého); vybavenosť pracoviska súčasnou technikoudnešnýterajší (op. včerajší, minulý): rád počúva dnešnú hudbu; dnešná, terajšia podoba školstvanový (op. starý): moderný, nový veknovodobýnovoveký (týkajúci sa súčasnosti): nároky novodobého človeka stúpajú; moderné, novoveké dejinyhypermodernýsupermodernýultramoderný (zdôrazňujúci modernosť, súčasnosť): hypermoderné, supermoderné stroje; supermoderné, ultramoderné umeniepriekopníckypokrokovýprogresívnyavantgardnýavantgardistickýkniž. pioniersky (ktorý predstavuje pokrok, usiluje sa o pokrok; op. reakčný, spiatočnícky): pokrokové, priekopnícke názory; progresívne, pionierske metódy práce; pokrokový, avantgardný smer v umeníhovor. novotnýzastar. novosvetský

    2. vyhovujúci požiadavkám panujúceho vkusu, dobovo obľúbený, používaný (op. zastaraný) • módny: kúpiť si moderný, módny klobúksúčasný: oblečený v súčasnom štýleterajšídnešný: terajšie, dnešné smery v hudbehypermodernýsupermodernýultramoderný (prepiato moderný): hypermoderné, supermoderné, ultramoderné účesyavantgardnýavantgardistický (predbiehajúci svoju dobu): avantgardné obrazy


    nový 1. ktorý predtým nejestvoval; ktorý práve, nedávno vznikol, bol vytvorený, objavený a pod. (op. starý) • čerstvýsvieži: oboznámiť sa s novými, čerstvými správami; na cintoríne pribudol čerstvý, svieži hrobnovoprijatý (nedávno prijatý): novoprijatý zákonnovoutvorený (nedávno utvorený): novoutvorená inštitúciamladý (napr. o víne): nové, mladé vínoranývčasnýskorý (o odrodách ovocia, zeleniny, ktoré dozrievajú na jar): v obchode už dostať rané, včasné, skoré zemiakyhovor. zánovný (pomerne nový): zánovné šatyneskúsenýnezapracovaný (o človeku): nový, neskúsený, nezapracovaný pracovníkneosvedčený (s ktorým zatiaľ nie sú skúsenosti): nový, neosvedčený prípravok treba najskôr vyskúšaťexpr.: novučkýnovučičkýnovunký (veľmi nový): novučká, novučičká kniha

    2. ktorý vznikol zámenou, výmenou za niečo predchádzajúce (op. starý, predchádzajúci) • iný: nájsť nový, iný zmysel života; zaviesť iné poriadkypriekopníckykniž. pionierskynovátorskýobjavný (súvisiaci s pokrokom): zavádzať nové, netradičné jedlá; využívať novátorské, objavné postupynezvyčajnýkniž.: neobvyklýnezvyklý (op. zvyčajný, obvyklý): dať niečo na nové, nezvyčajné miesto; zaviesť neobvyklé, nezvyklé spôsobyavantgardnýavantgardistický: avantgardné smery v umení, avantgardistická módaďalší (ktorý nasleduje v poradí): dcéra má nové, ďalšie športové úspechynadchádzajúcibudúci (ktorý bude, nastane v budúcnosti): zanechať odkaz novým, budúcim generáciám; vyriešia to až nadchádzajúce, budúce voľbynepoznanýnevídanýneslýchaný (s ktorým sa dosiaľ nik nemohol oboznámiť): zavádzať u nás nepoznané, nevídané spôsoby; prísť s nevídanými, neslýchanými objavmi

    3. p. súčasný 1, moderný 1


    priekopnícky ktorý prebojúva, prináša niečo nové; svedčiaci o tom • avantgardnýavantgardistický: priekopnícke, avantgardné umelecké smerynovátorskýčasto pejor. novotárskykniž. pioniersky: novátorské metódy, pioniersky činprvý (v poradí) • kniž. prvolezecký: prvý experimentpokrokovýprogresívnyrevolučný (znamenajúci pokrok, napredovanie): pokrokové, progresívne, revolučné myšlienky, názoryobjavný (znamenajúci objav): objavná vedecká práca

    p. aj nový 2


    prvý 1. ktorý je na začiatku určitého poradia • víťazný: prvé, víťazné družstvo; prvý, víťazný festivalový film; prvorodený (o prvom dieťati)

    2. ktorý bol v časovom slede najskôr (op. posledný) • začiatočnýpočiatočnýprvotný: prvé, začiatočné štádium choroby; prvý, začiatočný, počiatočný neúspech; prvotný dojem; prvotná radosť pominulapôvodnýnajstaršíoriginálny: pôvodní obyvatelia; najstarší kresťania; prvá, pôvodná, originálna tlačkniž. pionierskypriekopnícky: pioniersky, priekopnícky čindebutantský (ktorý je debutom al. ktorý súvisí s debutantom): debutantské predstaveniepremiérový (majúci premiéru): premiérové premietanie filmu

    3. p. popredný, významný 1 4. p. hlavný 1, prvoradý 5. p. prvotriedny


    priekopník kto presadzuje nové myšlienky • kniž. pionier: priekopník, pionier dobýjania južného póluavantgardista (najmä v umení): avantgardista nového smeru v hudbenovátor (najmä v pracovnej oblasti) • revolucionár: literárny revolucionárkniž. predbojovníkčasto pejor. novotár (kto zavádza novoty, prípadne aj nepotrebné)


    priekor 1. p. nepríjemnosť 2. p. vzdor1


    priekorizeň p. nepríjemnosť


    zlo čo nie je v súlade s ľudskosťou, zlá vec, zlý čin (op. dobro): potrestať zlo, predchádzať zluzlé: skúsiť dobré i zlékrivda (nespravodlivý čin): odčiniť krivdupríkorie (zlo obyč. v podobe psychického ponižovania): robiť niekomu príkoriepriekorizeň (Urbánek)bezprávieneprávosť: búriť sa proti bezpráviu, neprávostikniž. protivenstvo: znášať protivenstvákniž. temnosť: brány temnostizried. zlosť (Rázus)

    p. aj zloba


    priekorný p. priečny 1, spurný


    obchodovať zaoberať sa výmenou tovaru (kúpou a predajom), byť obchodníkom • hovor. obchodníčiť: obchodovať so zahraničím; obchodníčil s drevomzastar. trhovať (obchodovať na trhu) • zried. jarmočiť (obchodovať na jarmoku) • hovor. pejor.: kramárčiťkramáriť (obchodovať v malom, predávať v kráme) • zastar.: frajmačiťfrajmočiť (pestovať výmenný obchod) • kupčiťzastar. handžáriť (Kálal)hovor. priekupníčiť (priekupnícky obchodovať) • hovor. pejor.: kšeftovaťkšeftárčiťkšeftáriťhandlovaťhandliarčiťhandliariť (obchodovať s veľkým ziskom) • hovor. pejor. čachrovať (obchodovať nestatočne, pokútne, špekulantsky) • hovor. pejor.: šmelináriťšmelinárčiťšmeliťkeťasiť (obchodovať nedovolene, načierno): šmelinár(č)i s cigaretamihovor. pejor. veksľovať (obchodovať s devízami) • subšt. veksláčiť


    priekupníčiť p. obchodovať


    obchodník kto sa zaoberá obchodom • hovor. pejor. kšeftár: obchodník, kšeftár s drogamizastar. kupec (v minulosti): kupci tvorili bohatú vrstvu mestasubšt. biznismen • priekupníkhovor. pejor. handliar (kto kupčí s tovarom) • hovor. zastar. sklepár (majiteľ obchodu) • hovor. pejor. šmelinár (kto sa zaoberá šmelinou) • subšt. vekslák (kto nedovolene obchoduje s valutami)


    priekupník kto kupuje tovar na ďalší predaj pre zisk a často nedovolene • špekulant: priekupník s ovocím, špekulant s devízamihovor. pejor.: kšeftáršmelinár: kšeftári, šmelinári s autamihovor. pejor. handliar (Zelinová)subšt. vekslák (kto nedovolene obchoduje s cudzími valutami) • subšt. šíber


    prieliv úzky pás mora medzi skalnými výbežkami al. medzi dvoma súbežnými pobrežiami • úžina: Gibraltársky prieliv, Gibraltárska úžina


    prieloh p. úhor


    úhor neobrobená, nezoraná zem: orať úhoryprieloh: zúrodniť prielohy


    prielohom p. úhorom


    úhorom (v spojení ležať úhorom) bez akéhokoľvek prospechu, bez úžitku • prielohomladom: polia zostali ležať úhorom, prielohom, ladomnedotknuto: záhrada už dva roky zostala ležať nedotknuto


Pozri výraz PRIE v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: zag, kcz, bg, pum, rsn, rla, rpc, ius, ä upa, rzv, pws, csce, bzz, dač, dc
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV