Synonymá slova "prid" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 121 výsledkov (2 strán)

  • priďabiť p. privaliť


    privaliť svojou váhou, ťarchou na niečo doľahnúť, zapôsobiť (obyč. negatívne) • pridláviťzadláviť: muža privalil, pridlávil stromexpr. prigniaviť: pren. prigniavila ho povinnosťpritlačiťpritisnúť: pritlačiť, pritisnúť niekoho celým telomexpr.: primliaždiťpripučiť: dávaj si pozor, aby ťa dvere neprimliaždili, nepripučiliexpr. prikydnúť: prikydla ho kopa senaexpr. priďabiť: skoro ho priďabilozavaliť (zosunutím privaliť): múr ho zavalil


    dojčiť živiť dieťa vlastným materským mliekom • pridájaťnadájať: dojčila šesť mesiacov; pridájala syna do rokazastaráv. plekať (aj zvieracie mláďa): kobyla plekala žriebätkosubšt. kojiť


    chovať 1. venovať sa chovu zvierat • dochovávať: chovať, dochovávať dobytok vo veľkompestovať (včely) • hovor. držať: už nedržíme ovce, včelyexpr. piplať sanár. expr. kublať: piple sa s hydinou, kuble kuriatkaexpr. peľhať (úzkostlivo, s námahou; aj o deťoch)

    2. podávať potravu (zvieratám al. ľuďom) • kŕmiť: chová, kŕmi husi kukuricou; chová, kŕmi na rukách dieťaživiť: živiť mláďa mliekomdojčiťpridájaťnadájať (dávať dieťaťu materské mlieko): dojčila, pridájala dieťa celý rokplekaťnár. pľagať (dávať zvieraciemu mláďaťu materské mlieko): plekať teľahovor. futrovať (zvieratá, expr. i ľudí) • obročiť (kŕmiť obrokom) • nár. štopať (napchávať kukuricu do zobáka hydiny) • expr.: pchaťnapchávať (podávať veľa jedla, potravy niekomu) • kniž.: sýtiťnasycovať (robiť sýtym): deti sýti chlebom

    3. p. živiť 1


    kŕmiť podávať potravu (zvieratám al. ľuďom) • chovať: kŕmi, chová prasce kukuricou; kŕmi, chová dieťa kašouhovor. futrovať (zvieratá, expr. i ľudí): futruje deti koláčmikniž. sýtiťnasycovať (robiť sýtym): hladnú spoločnosť sýti, nasycuje chlebíčkamiexpr.: pchaťnapchávať (podávať obyč. množstvo jedla): pchá, napcháva sa cukríkminár. štopať (napchávať kukuricu do zobáka): štopať husživiť: Čím živíte rybky v akváriu?obročiť (kŕmiť obrokom): obročiť konedojčiťpridájaťnadájať (dávať dieťaťu materské mlieko): dojčila, pridájala syna iba mesiacplekaťnár. pľagať (dávať zvieraciemu mláďaťu materské mlieko) • expr. peľhať (dobre kŕmiť): peľhať brava


    pridájať p. dojčiť


    ďaleko1 vo veľkej priestorovej vzdialenosti, v diaľke; do veľkej priestorovej vzdialenosti, do diaľky (op. blízko) • doďalekanaďaleko: bývajú ďaleko od centra mesta; z televíznej veže vidieť ďaleko, doďaleka; naďaleko sa šírila vôňa kapustovej polievkyhovor. odruky: do mesta je to odrukyexpr. za horami za dolami: už je za horami za dolamidet.: pápá: ocino je pá, pápápriďaleko (príliš ďaleko): do mesta je pešo priďalekoexpr. preďaleko (veľmi ďaleko): ďaleko, preďaleko, niet živej dušefraz. na kraji sveta


    priďaleko p. ďaleko1


    dať 1. odovzdať na užívanie, do vlastníctva a pod. • poskytnúťdodať: dali, poskytli, dodali nám potrebné informácieprideliťudeliť: prideliť byt; udeliť vyznamenaniepodať: podať chorému liekprispieť (dať finančnú al. inú pomoc): prispel väčšou sumou na konto pre postihnutýchpridaťpopridávať (dať navyše): pridať soli do polievkydarovaťvenovať (dať ako dar): darovali, venovali deťom hračkypočastovaťpohostiťponúknuť: počastoval, pohostil priateľov vínom; pren. počastoval ho buchnátomzveriťpoveriť (niekoho niečím; dať za úlohu, do zodpovednosti a pod.): zveriť niekomu dôležitú funkciu; poveriť niekoho funkciounadeliť: nadeliť jedlo, expr. život mu nadelil niekoľko úderovuštedriť (štedro dať): príroda nám uštedrila hojnosť plodov; expr. uštedril mu zauchovynaložiťvydať (dať prostriedky v prospech niečoho): vynaložiť, vydať veľa peňazí na opravu; vynaložiť všetku námahu na štúdiánaniesťexpr. nahodiť (dať na povrch niečoho): naniesť rúž na pery; nahodiť farby na plátnonamiešať (dať do niečoho): namiešať sirup do nápojaexpr. vrhnúť (dať rýchlo al. vo veľkom množstve): vrhnúť tovar na trhkniž. vdýchnuť (zľahka dať): vdýchol jej bozk na čelozastaráv. zavdať (dať príčinu, podnet)

    2. p. dbať 3. p. prikázať 1 4. p. nechať 1


    dodať 1. pomocou nových prvkov urobiť kompletným • daťpridať: dodať, dať, pridať k textu tabuľkydoložiťpriložiťpričleniťpripojiť: doložila, pripojila k žiadosti potvrdeniezapojiť: zapojili súčiastky do strojadoplniťvniesťvčleniť: doplnil, včlenil do výskumu meraniakniž. inkorporovať: inkorporovať nové prvky do projektunamiešať (dodať miešaním): namiešať sirup do nápojazried. nadložiť (Kukučín)

    2. povedať navyše, na záver • doložiť: dodal, doložil pár vietpripojiťpriložiť: na dôvažok pripojil otázkupripomenúťpoznamenaťpodotknúť (so zdôraznením niečoho): pripomenul, podotkol veľký význam štúdiakniž. dotušiť: „Nie“, dotušila dôrazne.

    3. p. dopraviť 1 4. p. poskytnúť


    doniesť 1. nesením dopraviť niekam • priniesť: doniesli, priniesli poštuvniesť (doniesť dnu): vniesť stôl do izbyrozniesť (na rozličné miesta): rozniesť hosťom raňajkyexpr.: dovliecťprivliecťvovliecť (doniesť s námahou): dovliekli, vovliekli drevo do dvorahovor. došikovať: došikovali nám z pošty balíkexpr.: doprataťdotrepaťpritrepaťdoteperiťdoterigaťdoteružiťdošutrovať (s námahou; niečo ťažké): doteperil ťažký batohpodonášaťpoprinášaťexpr. dovláčiť (postupne, viac vecí): deti podonášali, dovláčili kadejaké rárohydoviať (doniesť vetrom): vietor dovial vôňu

    2. prísť s nejakou informáciou • priniesť: doniesli, priniesli dobrú správupridaťvniesť (doniesť niečo nové): pridal, vniesol do prejavu zaujímavé postrehyuverejniť (doniesť v tlači): denníky uverejnili výsledky volieb

    3. p. spôsobiť, priniesť 3 4. p. pripraviť 3, priniesť 4


    povedať1 vyjadriť myšlienky rečou; rečou dať na vedomie • kniž.: riecťrieknuť (obyč. v uvádzacích vetách): povedať pravdu, lož; Riekla: Čo máte proti mne?prehovoriťprevravieťzavravieť: zavravel čosi ako odpoveďkniž.: preriecťprerieknuťozvať saohlásiť savysloviť savyjadriť sa (prejaviť sa slovne): napokon prehovorili, preriekli, ozvali sa aj hostia; žiada sa, aby sa ohlásili, aby sa vyslovili všetci, aby čosi povedali všetcivysloviťvypovedaťkniž.: vyriecťvyrieknuť (realizovať artikuláciou): nevie vysloviť cudzie slovo; s námahou vypovedal, vyriekol prosbuoznámiťvyhlásiť (verejne al. dôrazne povedať): oznámil, vyhlásil, že sa funkcie vzdávaexpr. vyrukovať (s čím): deti vyrukovali s pravdouvyjadriťkniž.: vyjaviťzjaviť (slovami dať najavo): vyjadriť, vyjaviť svoje presvedčeniepren. vypustiť (slovo): slova nevypustíprezradiťvyzradiť (povedať niečo tajné) • konštatovať (povedať poznané, zistené): lekár pred nami konštatoval, že je všetko márnepredniesť (reč, prípitok): slávnostnú reč predniesol riaditeľexpr.: skríknuťvykríknuťzakričaťzavolaťzrevaťzrúknuťzavrieskaťzavrešťaťzahučaťzajačaťzaryčaťzahrmieťzaziapať (povedať silným, mohutným hlasom) • expr.: zasipieťzasyčaťvyšteknúťvybrechnúťzhavknúť (povedať s hnevom, zlostne): zasipela, aby sme zmizliexpr.: precediťvrknúťzavrčať (povedať s nevôľou) • expr.: vyprsknúťvybuchnúť (zlostne povedať): Vyprskla, vybuchla: A ty tu čo robíš?expr. šprihnúť (povedať so zlosťou): šprihla mužovi do tváre obvineniemuknúťmrauknúť (vydať hlas): ani nemukolzašepkaťpošepkaťzašeptaťzašepotaťzašuškaťzašušotať (povedať pošepky, ticho) • šepnúťpošepnúťzašepnúť (ticho a krátko povedať) • zašomraťzašemotiťzahundraťzamrmlaťzabrblaťzabručaťzabľabotaťzadudraťzahuhlaťzahuhňaťzafufnaťzachuchmaťzachuchňať (nespokojne al. nezrozumiteľne povedať): zašomral si, zahuhlal si čosi popod nosexpr.: zaštebotaťzašvitoriťzaševeliťzahrkútať (povedať milo, láskavo, štebotavo) • kniž. zahlaholiť (hlasno, príjemne povedať) • hovor. zaonačiť (vyhýbavo, zmierlivo povedať) • pripomenúťpoznamenaťpodotknúťspomenúť (povedať vecnú, krátku poznámku): pripomenul, poznamenal, že o tom už bola rečhovor. prehodiťnadhodiťzmieniť sa (krátko, stručne al. nepriamo povedať) • kniž. uroniťexpr. utrúsiť (krátko a ledabolo povedať) • fraz. expr. precediť cez zuby (nejasne, neochotne povedať) • hovor. expr.: vysúkať zo sebavysúkaťvyjachtaťhovor. vykoktať (povedať s ťažkosťami, nesúvisle, nezrozumiteľne) • naznačiťexpr.: nadštrknúťnaštrknúťnadškrtnúťpodštrknúť (povedať náznakom): naznačiť, nadštrknúť, čo sa povrávapripojiťpridaťdoložiťdodaťdoplniť (povedať ako dodatok): pripojiť, doložiť k veci vysvetlenieexpr.: vyhŕknuťvytresnúťvytresknúťvyblafnúťvybafnúťvytrepnúťtrepnúťtresnúťtresknúťplesnúťsubšt. kecnúť (nechtiac, nerozmyslene povedať) • hrub.: drisnúťvydrisnúťexpr.: vytáraťvytrepaťvytrieskaťvytliapaťvybľabotaťvykrámiťsubšt. vykecať (nerozmyslene, nemúdro povedať) • pren. expr.: vychrliťvysypať (náhle, rýchlo povedať): vychrliť, vysypať potrebné údajeexpr.: zadrkotaťzaľapotať (rýchlo a nezrozumiteľne povedať)

    p. aj odpovedať1, osopiť sa


    pridať 1. p. dať 1, dodať 1, priložiť 2, pripojiť 1 2. p. zväčšiť 2, zvýšiť


    priložiť 1. umiestiť (obyč. nejakú vec) tesne vedľa niečoho • položiťdať: priložiť, položiť si obklad na čelo; priložil, dal zbraň k lícupritknúť: pritknúť si čelo k obloku

    2. dať k niečomu niečo (ako ďalšiu súčasť, ako niečo navyše a pod.) • pridať: priložiť, pridať k výrobku letáčik s návodom na použitie; synovi ešte pridala, priložila na tanierpripojiť: pripojiť k textu mapkuprimiešať (priložiť miešaním): primiešať cement do maltyexpr. šprtnúť (troška pridať) • prihodiťdohodiť (hodením priložiť al. priložiť v cene): prihodiť do pece; prihodiť ešte pár korúndoložiťdodať (obyč. v reči): napokon ešte doložil, dodal, že si vec rozmyslípopridávaťpopripájaťpoprikladaťpodokladať (postupne, viac vecí)

    3. p. udrieť 1 4. p. podložiť 4


    pripojiť 1. dať k niečomu ako ďalšiu súčasť • pridaťdodaťpriložiť: k žiadosti pripojiť, pridať životopis; k strojčeku priložiť návodpričleniťpridružiť: osadu administratívne pričlenili k obci; chlapcov napokon pričlenili, pridružili k skupine športovcovpriradiť (radením pripojiť): publikáciu priradili k odbornej literatúrehovor. prifariť: je mi celkom jedno, kde ma prifariakniž. privteliť (pevne pripojiť): pozemok privtelený k domukniž. inkorporovať: svoje vyznanie inkorporoval básnik do textuanektovať (násilne pripojiť cudzie územie) • napojiťzapojiť (pripojiť do prúdového obvodu, do väčšieho celku): napojiť prijímač na elektrickú sieť; zapojenie telefónneho obvodu na centrálupripnúťpripäťupnúťupäť: pripäť, upäť reťaz k niečomupopripájaťpoprikladaťpopridávať (postupne, viac vecí)

    2. p. povedať1, poznamenať 1


    prisypať 1. sypaním k niečomu dodatočne dať • pridať: prisypať, pridať do jedla trocha solipriložiť: priložila, prisypala hydine z vreca ešte za dve hrste jačmeňazried. pritrúsiť (trúsením prisypať, trocha prisypať): pritrúsiť ešte trocha sečky

    2. p. zasypať 1


    zväčšiť 1. urobiť niečo väčším čo sa týka rozmerov, počtu, rozsahu, objemu (op. zmenšiť) • zveľadiť: zväčšiť, zveľadiť rodinný majetok, štát, obecrozšíriťrozmnožiťrozhojniťkniž. zmnožiť: rodičia pozemky ešte rozšírili, rozmnožili; v cudzine si vedomosti ešte zmnožilzvýšiť: zvýšiť stav dobytkaznásobiťznásobniťzmnohonásobiťzmnohonásobniť (veľa ráz zväčšiť): prírastky do knižnice zmnohonásob(n)ili

    2. urobiť väčším čo sa týka sily, intenzity al. kvality (op. zoslabiť, oslabiť) • zosilniť: vplyv výchovy treba zväčšiť, zosilniťposilniťumocniťvystupňovať: voľby posilnili, vystupňovali moc strany; udalosti umocnili naše obavyzvýšiťznásobiťznásobniťzmnohonásobiťzmnohonásobniť: kvalitu životného prostredia treba za každú cenu zvýšiť; znásobiť úsiliezintenzívniť: žiada sa zintenzívniť tempo privatizáciepridať: kráse, slávy jej to nepridá, krásu, slávu jej to nezväčší

    3. p. zveličiť


    zvýšiť urobiť väčším čo sa týka kvality, intenzity, sily a pod. (op. znížiť) • zväčšiťzintenzívniť: zvýšiť, zväčšiť počuteľnosť rozhlasu; zintenzívnenie výrobyvystupňovať: radosť detí úspech ešte vystupňovalzveľadiťpovzniesťpozdvihnúťzdvihnúťdvihnúť (dostať na vyššiu úroveň): pestovanie ovocia treba zveľadiť, povzniesť, pozdvihnúťzlepšiťzdokonaliťskvalitniťzakostniť (urobiť lepším, dokonalejším): na farme zlepšili, zdokonalili chov hydiny; skvalitnenie, zakostnenie služiebzosilniťposilniťumocniť (urobiť silnejším, mocnejším): zosilniť, posilniť svoju moc; tlak na nás ešte umocnilihovor. podvýšiť (trocha zvýšiť): podvýšiť niekomu platpridať: pridať na rýchlosti, zvýšiť rýchlosťpozvyšovať (postupne): pozvyšovať platy


    hodiť sa 1. byť primeraný, dobrý, príhodný • byť vhodbyť vhodnýbyť súci: hodí sa mi to, je mi to vhod; mäso sa hodí, je vhodné, súce na pečenie; je súci, hodí sa za učiteľavyhovovať: termín mi nevyhovujezodpovedať: toto miesto mu najlepšie zodpovedápriliehať: šaty jej dobre priliehajúhovor.: šiknúť sašikovať sapasovať: šikne sa k nemu; pasujú spoluhovor. štimovaťzastar. trafiť sa: to sa trafí do môjho plánuzapadať (presne sa hodiť): kľúč do dverí zapadákonvenovať (o vzťahu osôb k niečomu): ten spôsob mi nekonvenuje, nehodí sa mizísť sapridať saprísť vhod (o niečom potrebnom, želateľnom): peniaze sa vždy zídu, prídu vhodexpr. rezať: to mi režesubšt. bodnúť

    2. tvoriť súlad, byť v súlade • svedčaťpristaťslušať: šaty sa jej (dobre) hodia, šaty jej svedčia, slušia; obaja pristanú k sebehovor.: pasovaťísťsedieť: klobúk mu pasuje, sedíharmonizovaťladiť: farby dobre harmonizujú, ladia (k sebe)


    naskytnúť sa náhodou, nečakane sa objaviť • ukázať savyskytnúť sa: pri riešení úlohy sa naskytli, ukázali komplikácieprísťdôjsť: bol spokojný so všetkým, čo prišlotrafiť sanatrafiť sahovor. pritrafiť sa: trafilo, pritrafilo sa mu dobré zamestnanieponúknuť sa (obyč. niečo kladné): ponúkla sa mu príležitosťexpr.: naďabiť sanaďapiť sapoťapiť sa: naďabil sa mu dobrý zárobokzastaráv.: nadariť sapridať sa: v meste sa jej nadarila prácazastar. poskytnúť sa (Škultéty)


    prejsť 1. chôdzou sa premiestniť (často i cez niečo); vykonať istý kus cesty: prejsť k obloku, prejsť cez plotprebehnúť (behom sa premiestniť): prebehnúť na druhú stranuprecválať (cvalom prejsť) • expr. preskackaťpreskákaťpreskočiť (skackaním, skákaním, skokom): preskackal celú chodbu, deti preskákali potok; s námahou preskočiť jarok a ísť ďalejprekročiť (prejsť krokom): neprekročím prah vášho domuexpr.: precupkaťprecupotaťprecapkaťprebadkaťpredrobčiťprehopkať (drobnými krokmi): babka precupkala k stoluexpr. prekrivkať (prejsť krívajúc) • expr.: prešúchať saprešuchtať sa (pomaly, šúchavým krokom) • preknísať sa (knísavo prejsť) • expr. zried. prejachať (dopravným prostriedkom): prejachať cez hraniceexpr. premlieť sa (prejsť v množstve): cez most sa premlelo veľa ľudíkniž. uraziť: uraziť značný kus cestyprepochodovaťpredefilovať (prejsť pochodovým krokom, defilujúc): predefilovať pred tribúnouexpr.: prekĺznuť (sa)prešmyknúťprešmyknúť saprešuchnúť sapretiahnuť sa (rýchlo, nepozorovane cez niečo): prekĺzol sa, prešmykol sa cez dieru; pretiahnuť sa cez plotexpr. prekradnúť sa (kradmo, nepozorovane) • pretackať sa (tackavo prejsť): ledva sa pretackal k postelihovor. expr. preterigať sa (s námahou, ťažko prejsť)

    2. ísť okolo a nezastať • obísť: známi prešli okolo nás, obišli násminúť: reštauráciu sme práve minuli

    3. chodením (pešo al. dopravným prostriedkom) navštíviť rozličné miesta al. stráviť takto čas • pochodiťprechodiť: prejsť, pochodiť celú Európu; prechodil kus svetahovor. expr. pobrúsiťexpr. premerať (prejsť istý priestor, obyč. rýchlymi krokmi): premeral miestnosť a zastal; cestu do školy veľa ráz premeralprecestovaťexpr. preputovať (prejsť cestovaním): precestovať, preputovať Čínuexpr. prekrižovať (prejsť krížom-krážom) • hovor. prevandrovať (obyč. peši): prevandrovať rodný krajhovor. expr.: prebrúsiťprelabzovaťpreloziťzloziť: Malé Karpaty sme prebrúsili, prelabzovali, zlozili celépoprechodiťpoprechádzaťschodiť (postupne): stihli sme poprechodiť, poprechádzať všetky galérie; schodiť cudzie kraje

    4. po opustení niekoho, niečoho začať pôsobiť al. orientovať sa inde • prebehnúť: prešli, prebehli k opozíciiprestúpiťexpr. preskočiť: preskočil k pravoslávnymhovor. expr. presedlaťsubšt.: preveksľovať • prešaltovať: v treťom ročníku presedlal, preveksľoval na filológiu; už prešaltoval do druhého táborapridať sapripojiť sapristúpiťprikloniť sa (stať sa stúpencom iného): pridať sa, pripojiť sa k znepriatelenej strane; majú v úmysle prikloniť sa k vzbúrencomexpr. strihnúť: strihnúť k protivníkovi

    5. p. preniknúť 1, 2, zachvátiť 6. p. zmiznúť 3 7. p. zmeniť sa 8. p. skúsiť 2, prekonať 1 9. p. skončiť sa 1, minúť sa 2, ujsť 4


    pridať sa1 1. stať sa spoluúčastníkom cesty, chôdze al. rozhovoru • pripojiť sapridružiť sa: ostatní nás dobehli a pridali sa, pripojili sa, pridružili sa k nám; aj ja si to myslím – pridala sa, pripojila sa ženapopridávať sa (postupne): napokon sa popridávali všetcizamiešať sazapojiť savmiešať savložiť sa (do rozhovoru): chcel sa zamiešať, zapojiť, vmiešať do debaty, ale nik ho nepočúval; treba, aby ste sa aj vy vložili do diskusieexpr.: pripliesť sapritrieť sa: potichu sa pritrel do nášho rozhovoruhovor. prikmotriť sa (ako spoločník): chlapci sa prikmotrili k okoloidúcemu dievčaťuhovor. zviezť sa: zveziem sa s tebou do školy

    2. stať sa stúpencom, prívržencom niekoho al. niečoho • pripojiť sapridružiť sa: pridali sa, pripojili sa k opozičnej strane; k návrhu sa pridružili aj ostatníprikloniť sa: ešte váha, na ktorú stranu sa má prikloniťpristúpiť: k novému myšlienkovému prúdu pristúpili ďalší priaznivciprestúpiťhovor. pren. preveslovať (pridať sa inde): prestúpil, prevesloval k pravičiarompopridávať sa (postupne)


    pridať sa2 1. p. stať sa 2. p. zísť sa2 3. p. vyskytnúť sa


    pripojiť sa stať sa spoluúčastníkom niečoho (skupiny, hnutia, cesty a pod.) • pridružiť sapridať sa: pripojiť sa, pridružiť sa k skupine turistov; neskôr sa k nám pridala aj opozíciahovor. expr. prikmotriť sa: cestou sa ku mne prikmotril psíkprejsťpristúpiťprikloniť sa (stať sa stúpencom iného): prejsť k nepriateľovi; chce radšej pristúpiť, prikloniť sa k námhovor. zviezť sa (pripojiť sa pri chôdzi): zveziem sa na kúsku s tebouzapojiť sazamiešať saprimiešať savmiešať saexpr.: pripliesť savpliesť sapritrieť sa (pripojiť sa bez vyzvania, obyč. do rozhovoru): do každej reči sa zapojí, zamieša; nik nezbadal, ako sa priplietli, pritreli do debaty; zamiešať sa do davu demonštrantovexpr. vpadnúť (náhle sa pripojiť): vpadnúť do diskusiezried. pritovarišiť sa (Rázus)


    pristúpiť1 1. chôdzou, krokmi al. aj iným spôsobom sa dostať niekam • prikročiť: pristúpiť, prikročiť k neznámemu a spýtať sa na cestupodísť (prísť, postúpiť bližšie): podišla k obloku a vyzrela vonpriblížiť sa (prísť bližšie): nebadane sa priblížil k dverám a ušielexpr. prišmietnuť sa (pristúpiť bližšie s istým úmyslom): prišmietla sa k mužovi a čosi mu šepkala

    2. vstúpiť ako ďalší do dopravného prostriedku (op. vystúpiť) • prisadnúť: na poslednej stanici pristúpila, prisadla do vlaku skupina výletníkovnastúpiťnasadnúť (vstúpiť do dopravného prostriedku): čakala, kto ešte do kupé nastúpi, nasadne

    3. stať sa ďalším členom nejakého spoločenstva; súhlasiť (ako ďalší) s nejakou ideou, s nejakým projektom a pod. (op. vystúpiť) • pripojiť sapridať sa: do krúžku pristúpili ďalší mladí; k hnutiu sa pripojili, pridali aj ostatní; pristúpiť, pripojiť sa, pridať sa k zmluvepridružiť sa: pridružiť sa k hladovkáromvstúpiť: vstúpiť do asociácie odborov

    4. pripojením zväčšiť počet, množstvo • pribudnúť: k matkiným starostiam pristúpili, pribudli ešte ďalšie

    5. p. pustiť sa 1 6. p. pristať 1


    stať sa (o udalostiach) skutočne prebehnúť v istom čase, realizovať sa v konkrétnom čase • uskutočniť saodohrať sa: včera sa stala, odohrala závažná vec; veril, že sa všetko stane, uskutoční tak, ako znel sľubprihodiť sakniž.: udiať saudať sa: za ten čas sa veľa toho prihodilo, ud(i)alopoet. zdiať sa: Čo sa tam divné zdialo? (Sládkovič)prísťdôjsť (k niečomu) • nastať (začať byť): všetci dúfali, že príde, dôjde k zmene; čakala, že nastane zázrakhovor. pritrafiť sanaďabiť sazastaráv. pridať sa (často náhodou): pridala sa nám cestou veselá príhoda; v živote sa všeličo pritrafíporobiť sa (iba v 3. os. jedn. č.): Čo sa tu porobilo?; niečo sa mu porobilo s očamipostávať sapopridávať saexpr. popremieľať sa (o viacerých udalostiach): doma sa od tvojho odchodu postávalo veľa vecíexpr. premlieť sa: na tomto mieste sa premlelo veľa bitiekneos. povodiť sazried. poviesť sa: nedobre sa mu povodilo, poviedlozájsť (niekoho): zašlo nás nešťastiezbehnúť sazmlieť sazomlieť saexpr. skúriť sa (náhle, nečakane sa stať): všetko sa to zbehlo odrazu; Čo sa medzi nimi skúrilo?expr. šuchnúť sa (o drobnej, bezvýznamnej al. zatajovanej udalosti): vždy vie, kde sa čo šuchnepozachodiťpozachádzať (obyč. o nešťastí): všeličo ho vo svete pozachodilo, všeličo sa mu stalo


    trafiť sa 1. náhodou, nečakane sa objaviť • naskytnúť saprísť do cestyhovor. pritrafiť sa: trafila, naskytla sa mu dobrá príležitosť; pritrafilo sa mu, prišlo mu do cesty šťastieponúknuť sa (o niečom kladnom): ponúkla sa nám možnosť pracovať v mestepridať sa: pridal sa mu dobrý zárobokexpr.: naďabiť sanaďapiť sapoťapiť sazastaráv. nadariť sa: choď, možno sa ti niečo naďabí

    2. p. hodiť sa 1


    vyskytnúť sa stať sa reálnym, jestvujúcim (o istom jave, fakte a pod.) • ukázať sazjaviť saobjaviť sa: vyskytli sa, ukázali sa aj iné možnosti riešenia; možno sa vyskytnú, zjavia komplikácienájsť sa: vraj sa tu našli prípady besnotynaskytnúť sahovor.: pritrafiť satrafiť sa (vyskytnúť sa obyč. náhodou): naskytla sa nám dobrá príležitosť odplaty; (pri)trafil sa mu výborný zárobokpridať sahovor. nadhodiť sa (náhodou sa vyskytnúť) • expr.: pripliesť sanaďabiť sanaďapiť sapoťapiť sanadariť sa (náhodou sa vyskytnúť): naďabilo sa mu zamestnanie u súkromníka; Koľko všelijakých ľudí sa tam nadarilo!prísť do cesty: všeličo prišlo do cesty, všeličo sa vyskytloprísťdôjsť: berie, čo prídepodpliesť sa: čosi sa mu podplietlo pod nohykniž. vynoriť sa (nečakane sa vyskytnúť): vynorili sa ďalšie problémy


    vziať sa 1. neočakávane sa niekde ukázať, zrazu niekde začať byť • zobrať sa: Odkiaľ sa tu vzali, zobrali hodinky?zjaviť saobjaviť sa: čosi-kamsi, naraz sa tu zjavil, objavil snehprísť: Odkiaľ by sem prišlo nepochopenie? Kde by sa tu vzalo nepochopenie?pridať saexpr.: nadariť sanaďabiť sanaďapiť sapoťapiť sapripliesť sa (náhodou): Kdeže by sa tu nadarili, naďabili, priplietli cudzinci!kniž. vyskytnúť sa: z ničoho sa tu vyskytol otec

    p. aj vzniknúť

    2. p. zosobášiť sa 3. p. pobrať sa 1, odísť 1


    zamiešať sa 1. pripojiť sa ako ďalší (do skupiny, hromady a pod.) • vmiešať sapomiešať sapridať saprimiešať sapridružiť sa: zamiešať sa, vmiešať sa nepozorovane do davuvtisnúť savtlačiť savsunúť sa (silou, násilím a pod.): vtisnúť sa, vtlačiť sa do zástupuhovor. expr. prikmotriť sa: nenápadne sa k nám prikmotril pesexpr. vtrúsiť sa (nebadane): medzi zhromaždených sa vtrúsili policajti

    2. pridať sa do hovoru, sporu a pod. • zastarieť sazapriasť sa: zamiešali sa, zastareli sa do rodinnej debaty; prečo si sa zapriadol do ich sporuexpr.: zapliesť savpliesť sa: do všetkého sa zapletiezasiahnuť: viac ráz zasiahol do prebiehajúcej diskusieexpr. vpadnúť (náhle sa zamiešať): vpadnúť do rozhovoru


    zísť sa2 byť želateľný, vhodný, osožný • byť potrebnýhodiť sa: ešte sa mi to zíde, hodí v domácnosti; bolo by potrebné, zišlo by sa zakúriťprísť vhodpridať sa: dovolenka mi príde vhod; tisícka sa mi pridá, zídehovor.: šiknúť sazastar. trafiť sa: doska sa mi môže šiknúť pri oprave plota; do niečoho sa mi to trafítreba (vetná príslovka): peniaze sa vždy zídu, vždy sú treba; treba, zíde sa upozorniť na neporiadoksubšt. bodnúť


    inklinovať kniž. mať náchylnosť na niečo • mať sklon: dedične inklinuje, má sklon k výtvarným prejavomkloniť sapridávať sa: kloní sa, pridáva sa k názoru opozíciemať tendenciuhovor. tendovať: má tendenciu, tenduje k chorobám, k tučnote


    adjektívum lingv. ohybný slovný druh, ktorý vyjadruje vlastnosti predmetov, javov • prídavné meno


    dodatok niečo dodatočne pripojené, pridané • doplnokdôdavok: dodatok k zápisnici, doplnok k smernicidoložka (dopĺňajúci doklad): overovacia doložkaklauzula: klauzula k zmluveprípisok (písomný dodatok k textu) • príloha (tlačovina pripojená ako dodatok): beletristická príloha časopisupostskriptum (dodatok pripojený v liste) • dôvetok (dodatočná poznámka) • doslov (záverečný text knihy): doslov k novému vydaniuepilóg: epilóg k básnickej zbierkedospev (záver básnického diela) • prídavok (čo sa pridáva): mydlo s prídavkom glycerínuprísada (látka, ktorá sa do niečoho pridáva): penivá prísada do kúpeľaingredienciakniž. apendixexpr.: prívesokprílepok: garáž je tam ako prílepok


    prídavok 1. p. dodatok 2. p. príplatok


    príplatok suma, o ktorú sa zvyšuje základná suma • prídavok: rodinné príplatky, prídavkyprirážka: prirážka k cene, vysokohorská prirážka


    decentný správajúci sa, pôsobiaci slušne, jemne, vkusne • slušnýuhladený: decentné, slušné správanie; decentný, slušný, uhladený bankový úradníknevtieravýjemný (so zmyslom pre správnu mieru): nevtieravý spoločník; kombinácia jemných fariebnenápadnývkusný: decentná, nenápadná, vkusná úprava tvárepridecentný (príliš decentný)

    p. aj jemný


    pridelenec pracovník diplomatického zastupiteľstva majúci na starosti istý odbor • atašé: kultúrny, tlačový, vojenský pridelenec, atašé


    oddeliť 1. dať preč, odňať (obyč. ako časť) od niečoho, čo bolo spojené al. spolu; navzájom sa osamostatniť • odčleniťvyčleniťvydeliť: oddeliť, vydeliť chybné kusy; odčleniť, vyčleniť z knižnice odbornú literatúruodlúčiťrozlúčiť (obyč. ľudí od seba): smrť ich navždy odlúčilaodtrhnúťexpr. odorvať (násilím): nemohol súperov od seba odtrhnúť; odtrhli, odorvali ho od rodinyhovor. žart. rozsobášiť: bijúcich sa chlapcov museli rozsobášiťexpr. odkriačiť: odkriačiť pevne spojené rukyodrezať (znemožniť spojenie): dedina odrezaná od svetaizolovaťseparovať (zamedziť styk): nakazených izolovali, separovalikniž. segregovať (oddeliť vylúčením niekoho odniekiaľ): rasové segregovanieosamotiť (nechať osamote) • detašovať: detašované pracoviskopooddeľovať (postupne, viac vecí): pooddeľovať kabíny závesmi

    2. dať niekomu určenú časť, podiel • vydeliť: oddelila, vydelila mu jedlo na tanierprideliť: prideliť niekomu kus zeme na obrábanie


    prideliť 1. uložiť do užívania, do vlastníctva • dať: prideliť, dať niekomu pôduvydeliť (z väčšej časti oddeliť a dať): vydeliť niekomu časť peňazí na nájomné

    2. dať ako úlohu • uložiť: pridelili, uložili nám povinnosť starať sa o detinaložiťnariadiťnakázaťprikázať (dať ako príkaz): naložiť, nariadiť niekomu istú povinnosť; prikázať záležitosť vybaviť okresnému súduexpr. navaliť: navalili mi povinnostípoprideľovať (viac vecí al. osôb al. viacerým niečo)

    3. umiestniť niekoho do istého celku, na isté miesto (obyč. služobne) • zadeliťzaradiť: prideliť zamestnanca k strojuzačleniť: začlenili ma do iného oddeleniavymedziťvykázať (isté miesto): vymedzili mu, vykázali mu miesto vzadu


    prikázať 1. dať príkaz, rozkaz niečo urobiť • rozkázať: čo vám prikážem, rozkážem, treba bezvýhradne splniť; matka prikázala, rozkázala dcére prísť domov včasnakázať: nakázať účastníkom, aby boli presnínariadiť (obyč. z úradnej moci): nariadiť povinné očkovanienaručiť: naručili nám okamžitý odchodzastaráv. poručiť: urobil, čo mu poručiliuložiťnaložiťdaťdať za úlohu (prikázať ako úlohu): každý deň uloží, naloží synovi povinnostiprideliť: pridelí mu vždy tú najťažšiu úlohunadiktovaťkniž. naoktrojovať: musí splniť, čo mu vrchnosť nadiktuje, naoktrojujeobyč. pejor. nadekrétovať (administratívne): postup nadekrétovaný zvrchupoprikazovať (viac vecí, viacerým osobám)

    p. aj poveriť

    2. kniž. rozhodnúť o postupe • určiťprideliť: prikázať, prideliť, určiť spor súdu


    prisúdiť 1. súdnym rozhodnutím dať (ako vlastníctvo, ako povinnosť a pod.), právne prideliť • priznať: dedičovi nárok neprisúdili, nepriznali; prisúdiť, priznať obžalovanému zníženie trestupririeknuť: medzinárodný súd napokon pririekol územie protivníkovipripísaťpričítať: celý majetok pripísal synovcovi; všetku vinu pripísal, pričítal nedorozumeniuprirátať: prirátať niečo niekomu k dobru

    2. dať ako úlohu, povinnosť • prideliťuložiť: prisúdiť, uložiť, prideliť niekomu úlohu pozorovateľakniž. imputovať (neprávom, nespravodlivo niečo niekomu prisúdiť)


    uložiť 1. dať na nejaké miesto (obyč. s cieľom, aby to tam na istý čas ostalo): kufor si uložil v kupé na policu; knihu uložil späť do knižnicepoložiť (na krátky čas): vrece položili na zemodložiť (dať na miesto, kam patrí): Odložte si, uložte si svoje veci namiesto!schovaťuschovať (bezpečne uložiť): cennosti (u)schoval v trezoreuprataťodpratať: Kam si máme upratať, odpratať batožinu?

    2. dať na svoje miesto v istom poriadku: uložiť slamu do stohuusporiadať (so zdôraznením poriadku): usporiadať si veci na pracovnom stoleurovnať (dorovna): vezme bielizeň a urovná ju v skrinipoukladaťpoklásť (postupne viac vecí): knihy poukladá do knižnice; porcelán opatrne pokladie do vitríny

    3. dať do banky (o peniazoch) • odložiť: úspory uložia, odložia na knižkuschovaťuschovať: vklad (u)schovaný v sporiteľnideponovať (dať do depozitu): deponovať peniaze v banke

    4. dať niekomu úlohu niečo vybaviť, zariadiť, urobiť: deťom uložili úlohu zorganizovať výletpoveriť (splnomocniť na vykonanie niečoho): poveria ťa zodpovednou úlohounaložiťprikázaťnariadiťnaručiť (formou príkazu): naložili, prikázali nám, aby sme z cesty nezišli; nariadili mu okamžite opustiť miestnosťprideliť (dať ako povinnosť niekomu): chcú mi prideliť úlohu rozhodcuexpr. naklásťhovor. expr.: navaliťnaváľať: toľko nám toho nakládli, navalili, naváľali, že sa to nedá splniťodb. zadať (uložiť ako úlohu, ako problém na vyriešenie): zadať príklady

    5. na základe (úradného) rozhodnutia dať niekomu ako povinnosť • určiť: uložili, určili mu prísny trestadmin. stanoviť (striktne vymedziť): stanoviť poplatok za užívanie pozemkuhovor. expr.: napariťnasoliť: napariť, nasoliť vodičovi pokutu za dopravný priestupokpoložiť: položiť si podmienku platiť vopred


    určiť 1. vopred rozhodnúť o postupe, spôsobe konania a pod., urobiť konečný záver o niečom: určiť cestu, čas; pracovníkovi určili, o čo sa má staraťustanoviťadmin. stanoviť (úradne, striktne): (u)stanoviť termín pohovorov; (u)stanovil ceny nájomnéhopovedať: povedať cenu domupredpísať (určiť predpisom): predpísať liek pacientoviindikovať: indikovanie liečbyustáliť: výšku poplatku už ustálilideterminovaťpodmieniť (urobiť závislým od niečoho): prostredie determinuje naše správanie; výkon športovca podmienil dobrý tréningvymedziťdelimitovaťvymerať (určiť hranice, rozsah platnosti a pod.): vymedziť priestor na hranie; presne vymerať, vymedziť niekomu povinnostidefinovať (určiť definíciou) • vykázaťprideliť: vykázali, pridelili mu miesto vzadukniž. vytýčiť (vopred určiť): vytýčiť si program, plán na celý rokudať (dať ako vodidlo): udať správne tempo, správny smeroznačiť: označiť miesto stretnutiakniž. predznačiťvyznačiť: život mu predznačila matkina smrťorientovať (určiť polohu vzhľadom na svetové strany): výhľad orientovať na západvyhradiťrezervovať (vopred určiť miesto): miesto vyhradiť, rezervovať pre hostíohraničiťobmedziťkniž. limitovať (určiť menší rozsah): ohraničiť, obmedziť výrobu, limitovať rýchlosť jazdynominovať (vybrať niekoho na istý cieľ): nominovať hráča do olympijského mužstvavymenovaťkniž. dezignovať (poveriť istou funkciou): vymenovať vládu; dezignovaný ministerkniž. preliminovať (vopred, predbežne určiť): preliminovanie nákladov

    2. usmerniť na istý cieľ • adresovaťorientovať: otázky určiť, adresovať prítomným; záujem orientoval iným smeromzacieliťzamerať: ideovo dielo zacielil, zameral na mládež, určil ho mládeživenovať: program venoval deťom

    3. uvažovaním, skúmaním na niečo prísť • zistiť: určiť, zistiť otcovstvooznačiť: vinníka už označilivyskúmať (vedecky určiť): vyskúmať zloženie horniny, vyskúmať rozmery niečoho


    zadeliť 1. určiť, aby niekto, niečo niekam patril(o) • zaradiť: zadeliť, zaradiť deti podľa vekuzatriediť (podľa kritérií): zatriediť umelcov podľa výkonuprideliťpričleniť (k niekomu, niečomu, do istej funkcie a pod., urobiť súčasť niečoho): niektorých z nás pridelili, pričlenili k susednému útvaru

    2. vopred premyslieť a určiť, aby niečo bolo priestorovo, časovo a pod. rovnomerné • rozvrhnúťrozložiť: zadeliť si robotu; rozvrhnúť, rozložiť si sily, časrozdeliťrozplánovať: rozdeliť si povinnosti; rozplánovať si robotu vopred


    pridláviť 1. p. pritisnúť 1 2. p. zaškrtiť 1


    pristúpiť2, pristupiť nohou, šliapnutím pritlačiť • prišliapnuťzašliapnuť: pristúpiť, prišliapnuť červíka; zašliapnuť ohorokpridláviťexpr.: pripučiťprigniaviť (pritisnutím poškodiť): nohou pridláviť, pripučiť mravcaprisadnúť (sadnutím pritlačiť): Neprisadni mi kabát!zošliapnuťstlačiť: zošliapnuť, stlačiť brzdu, pedál, vypínačpopripúčať (postupne, viac vecí)


    pritisnúť 1. vyvinúť tlak s cieľom niečo, niekoho k niečomu tesne priblížiť al. svojou váhou na niečo, niekoho zapôsobiť • pritlačiť: pritisnúť, pritlačiť si dlane na líca; pritisnúť, pritlačiť niekoho o múrexpr. pričľapiť: pričľapil si čiapku do čelaprivaliťexpr.: primliaždiťpripučiťprikvačiťpridláviť: chlapa v hore privalil, pridlávil, primliaždil stromexpr. prigniaviť: padajúci stožiar ťa prigniavipriľahnúť (pritisnúť celým telom) • pristúpiťpristupiť (nohou pritisnúť): pristúpiť chrobákaprikľaknúť (kolenom pritisnúť): prikľakne mu šiju a spúta hopriklopnúťpriklepnúť (nárazom pritisnúť): obločné krídlo tesne priklopol, priklepolpriprieť (silou potlačiť): vietor ma priprel k domupopritískaťpopritláčať (postupne, viac vecí, osôb)

    2. nútením, okolnosťami spôsobiť neželaný stav • pritlačiťpriprieť: osud ho pritisol, priprelhovor. expr.: priseknúťprivrznúťprivrieťprištipnúťpriškripnúťpriškrieť: bieda ich prisekla, priškripla

    3. p. stlačiť 4. p. prisunúť 1 5. p. pritúliť 1


    zaľahnúť 1. zaujať vodorovnú polohu (obyč. na dlhší čas) s cieľom skryť sa, odpočinúť si a pod. • ľahnúť (si): zaľahol, ľahol (si) do trávy a spal do večeraexpr. al. det.: ľažkať siľažinkať sibucnúť sa: po obede si ľaž(in)kajte, bucnite sa do postieľky

    2. vlastnou váhou tesne doľahnúť na niečo • priľahnúťpritlačiťpritisnúťpridláviť: zaľahnúť, priľahnúť mláďa; pritlačiť, pritisnúť, pridláviť niekoho celou váhou telazvaliť sa (na niekoho, na niečo)

    3. expr. psychicky ťažko zapôsobiť na niekoho • doľahnúťzachvátiťzasiahnuť: smútok zaľahol, doľahol na jeho dušu; zachvátil, zasiahol ma bôľexpr. privaliť sa: na srdce sa privalila ťažobaopanovaťovládnuť (o niečom ťaživom): úzkosť ho opanovala; žiaľ ovládol celú jej bytosť


    zaškrtiť 1. zovretím hrdla usmrtiť • uškrtiťzahrdúsiť: svoju obeť zaškrtil, uškrtil, zahrdúsil šálomzadrhnúť: líška zadrhla sliepkuzadusiťudusiťzadláviť (dusením, dlávením krku) • poškrtiťpodláviťpodusiťpohrdúsiť (postupne, viac jedincov) • pridrhnúťpridusiťprihrdúsiťpriškrtiťpridláviť (takmer zaškrtiť)

    2. tesno ovinúť, urobiť menej priepustným • stiahnuťzovrieťzviazať: zaškrtiť, stiahnuť kmeň stromu; zovrieť, zviazať ruku škrtidlompritiahnuť: pritiahnuť plyn, plameň


    dlho 1. dlhý čas (op. krátko) • hlbokohovor. zaveľa: dlho, hlboko do noci čakala na syna; dlho, zaveľa žiť už nebudezastar. drahne (Vajanský)dlhodobo (dlhý časový interval): dlhodobo bol v zahraničípridlhokniž. siahodlhoexpr. predlho (príliš, veľmi dlho): pridlho panovalo napätie medzi otcom a synom; siahodlho vykladal svoje názory; predlho sa česala pred zrkadlomexpr.: dlho-dlhodlho-predlho (veľmi dlho): dlho-dlho sa pozerá do ohňa, dlho-predlho nechcela nič vidieťfraz.: celú večnosť(až) do súdneho dňa

    porov. aj dlhý 2

    2. p. dávno 2 3. p. nadlho 4. p. ťažko 4


    pridlho p. dlho 1


    dlhý 1. majúci veľký rozmer v dĺžke (op. krátky): dlhý rad ľudívysoký (dlhý vo vertikálnom smere; op. nízky): vysoké chlapčiskoveľký (dlhý v horizontálnom smere; op. malý): veľký zástup, veľká vzdialenosťkniž. siahodlhýexpr. nekonečný: namáhavá a siahodlhá, nekonečná cestaexpr. zried. siaživý: siaživý krok (Tatarka)hovor. neskl. maxi (op. mini): maxi sukňaexpr.: dlhánskydlhokánskydlhočiznýdlžiznýpredlhý (veľmi dlhý): dlhánska, dlhočizná niťexpr. pridlhý (príliš dlhý): pridlhý kabátpren. expr.: polmíľovýsedemmíľový: polmíľové, sedemmíľové krokypren. expr. oslí (o ušiach)

    2. majúci veľký časový rozmer (op. krátky): dlhé čakaniedlhotrvajúci (trvajúci dlhý čas): dlhá, dlhotrvajúca operácia; dlhotrvajúci potleskdlhodobý (op. krátkodobý) • dlhoročnýmnohoročnýdlhoveký (trvajúci dlhý časový úsek, veľa rokov): dlhodobý pobyt v cudzine; svedkovia dlhoročného, mnohoročného, dlhovekého vývoja životaexpr.: stáročnýstovekýpoet. stáveký: stáročné, stáveké úsilieďaleký: vydať sa na ďalekú cestukniž. siahodlhý (dlhý a obyč. aj únavný, obšírny): siahodlhé rozprávanieexpr. nekonečný: nekonečný príbehexpr.: dlhánskydlhokánskydlhočiznýdlžiznýpredlhý: dlžizný rokexpr. pridlhý (príliš dlhý): pridlhý časkniž. zastar. drahný


    pridlhý p. dlhý 1, 2


    dobrý 1. spĺňajúci mravné normy (o človeku a jeho prejavoch; op. zlý) • statočnýpoctivýčestný: chce sa stať dobrým, statočným, poctivým človekom; je to dobrý, čestný charakterbezúhonnýporiadnypočestnýmravný (op. nemravný): mať bezúhonnú povesť; žiť poriadny, počestný, mravný životslušnývychovaný (svedčiaci o dobrej výchove; op. neslušný, nevychovaný): človek slušných mravov; slušné správanie; slušné, vychované dievčapozitívnykladný (op. negatívny, záporný): mať pozitívny, kladný prístup k niečomupekný (vyznačujúci sa mravnou krásou) • šľachetnýušľachtilýkniž. bohumilý: pekný charakter; pekný, šľachetný, ušľachtilý, bohumilý skutokpridobrý (príliš dobrý) • expr. predobrý (veľmi dobrý)

    2. spĺňajúci odborné, pracovné, spoločenské a pod. požiadavky (o človeku; op. zlý) • kvalitný: dobrý, kvalitný odborník; dobrý, kvalitný lekársúcischopnýšikovný (prejavujúci schopnosť, šikovnosť): súci, schopný, šikovný remeselník, pracovníkonakvý (iba v 2. stupni): nájde si lepšiu, onakvejšiu ženuhovor. expr. neúrečnýdokonalý (ktorý má všetky náležité vlastnosti): dokonalý manžel, dokonalá matkaskvelýperfektný: skvelý, perfektný učiteľ, šéfprvotriednyelitnývýbornývynikajúciznamenitýšpičkový (veľmi dobrý, najlepší): prvotriedni, elitní žiaci školy; výborní, vynikajúci, znamenití rodičia; špičkový vedechovor. neskl.: prímafajnneskl. hovor. expr. superhovor. expr. báječnýsubšt.: bezvadný • bezva

    3. ktorý má vlastnosti zodpovedajúce určitým požiadavkám, kritériám, nárokom, hodnotám a pod. (obyč. o veciach, javoch; op. zlý) • kvalitný (op. nekvalitný) • akostný: dobrý, kvalitný, akostný výrobok; kvalitná prácavyhovujúci (op. nevyhovujúci): vyhovujúce miesto na sedenie, vyhovujúci výsledokhodnotný (spĺňajúci požiadavky duchovnej, myšlienkovej hodnoty; op. nehodnotný, brakový): vidieť hodnotný film, čítať hodnotnú knihupeknýkrásny: mať pekné známky na vysvedčení; počasie je pekné, krásne, slnečnéhovor.: fajnovýfajnýhovor. neskl.: fajnpríma: fajnová, fajná vôňa; fajn, príma večeravhodnýsúcihovor.: akurátnyneskl. akurát (ktorý sa práve najlepšie hodí, ktorý sedí): vhodný, súci, akurátny darček pre oslávenca; šaty sú akurátne, akurátchutný (o dobrom jedle, nápoji) • úrodnýhojnýbohatý (prinášajúci úrodu, hojnosť): úrodný, hojný, bohatý rokvydarenýpodarenýkniž. zdarnýhovor. expr. neúrečný: vydarená, podarená akcia, zábava; zdarný priebeh podujatia; neúrečný rast, ziskneskl. hovor. expr. hej: bola to hej svadbapresnýbezchybnýdokonalý (zodpovedajúci kritériám presnosti, dokonalosti): presný, bezchybný výpočet, odhad; presný, bezchybný, dokonalý sluchabsolútny (o dobrom, dokonale vyvinutom sluchu) • zdravý (obyč. o dobre vyvinutých a fungujúcich telesných ústrojoch): mať zdravý žalúdok, zdravé očivýbornýskvelýznamenitýšpičkovývynikajúciprvotriedny (veľmi dobrý, veľmi kvalitný): výborné, skvelé okuliare; skvelý, znamenitý, vynikajúci príhovor; znamenitý, špičkový prístroj; vynikajúce, prvotriedne umeniepohodlnýbezstarostnýexpr. panský (o živote) • hovor. expr.: báječnýsenzačnýsupervýhodný (op. nevýhodný): uzavrieť výhodný obchodzávideniahodný: závideniahodné miestoužitočnýprospešnýosožný: užitočné, prospešné, osožné rady, pripomienkyexpr.: dobručkýdobručičkýdobrulinkýdobruškýsubšt.: bezvadný • bezva • hovädský • hovadský • bohovský

    4. šíriaci dobro, vyžarujúci dobro, presadzujúci dobro (o človeku a jeho prejavoch); svedčiaci o tom (op. zlý) • dobráckykniž. dobrotivý: dobrí, dobrotiví ľudia; dobrá, dobrácka tvárdobrosrdečnýdobroprajnýdobromyseľnýdobrodušný (svedčiaci o dobrej mysli, prajnosti): dobrosrdečná, dobroprajná osobaláskavývľúdnyprívetivý: láskavá, vľúdna žena; mať vľúdny, prívetivý pohľadhovor. neskl.: fajnpríma: mať fajn, príma sestruhovor. expr.: báječnýsenzačnýsuperpeknýmilý (o reči, slove): nemal pre nich pekného, milého slovapozitívnykladný (op. negatívny, záporný): pozitívny, kladný hrdina; pozitívne, kladné silykniž. bohumilý: bohumilý človek, skutokexpr.: anjelskýboží (o človeku, jeho povahe) • expr. predobrýexpr. zried. predobrotivý (veľmi dobrý) • pridobrý (príliš dobrý) • expr.: dobručkýdobruškýdobručičkýdobrulinký subšt.: hovädský, hovadský, bezvadný, bezva • senzi

    5. p. kladný 1 6. p. priaznivý 2, príjemný 7. p. veľký 1


    pridobrý p. dobrý 1, 4


    predikát 1. šľachtický titul • prídomok

    2. p. prísudok


    prídomok p. predikát 1


    dospelý ktorý dokončil fyzický vývin; svedčiaci o dospelosti • zrelý (fyzicky i psychicky): dospelý, zrelý muž; dospelá, zrelá ženaplnoletý (ktorý dosiahol plnoletosť; op. neplnoletý): syn je už plnoletýodrastený (ktorý sa už priblížil dospelosti): má odrastené detihovor. veľký (op. malý): teší sa na obdobie, keď bude veľkýpridospelý (príliš dospelý): pridospelá na hranieslang. dospelácky: dospelácky výzor, spôsobpren. dozretý


    pridospelý p. dospelý


    drahý 1. ktorý stojí veľa peňazí (op. lacný) • nákladný (vyžadujúci veľké náklady): drahá, nákladná zábava; drahé, nákladné daryprepychovýluxusný: prepychový servis, luxusné bývaniepridrahý (príliš drahý): pridrahý darčekexpr. predrahý (veľmi drahý)

    2. majúci veľkú (duchovnú al. materiálnu) hodnotu (op. bezcenný) • vzácny: drahá, cenná, vzácna zbierka; drahé, vzácne kovydrahocenný: strácať drahý, drahocenný časposvätnýexpr. svätý: Nič mu nie je posvätné, sväté!

    3. obľúbený al. ku ktorému sa pociťuje láska (často v oslovení): drahí rodičiamilovaný: drahá, milovaná bytosťmilýzlatýexpr.: premilýmilenýpremilenýradostný: syn môj milý, premilý, milený, premilený, radostnýdrahocenný: drahocenná mamazastar. drahomilovanýpoet. ľúby (v oslovení) • expr.: drahučkýdrahunkýdrahuľkýdrahuškýdrahulinkýpredrahý (veľmi drahý) • expr. zried. rodnýrodnučký (v oslovení)


    pridrahý p. drahý 1


    pridrgáňať sa p. prísť 1


    prísť 1. chôdzou, dopravným prostriedkom al. iným pohybom sa niekam dostať (op. odísť) • dôjsť: prísť, dôjsť domov pešo, bicyklom, lietadlom; vlak už prišiel do stanice; prísť, dôjsť z návštevydostaviť sazastar. ustanoviť sadostanoviť sa (prísť z povinnosti, obyč. úradnej): dostavte sa, ustanovte sa na okresný úradexpr. naklusaťkniž. zavítať: Kto to k nám zavítal?, jar tohto roku do mesta zavítala skoropristúpiťprikročiťpriblížiť sa (k niekomu, niečomu): pristúpi, prikročí k mužovi a podá mu ruku; priblížili sa až k budoveexpr.: pribehnúťdobehnúťpriletieťdoletieťpritrieliťdotrieliťpripáliťdopáliťpriraziťdoraziťprikúriťdokúriťpriklusaťdoklusaťpricválaťdocválať (prísť rýchlo): pribehli, dobehli so zlým chýrom; chlapec pritrielil, dotrielil, prikúril, priklusal domov už naobed; k chate prirazili, dorazili turisti v rekordnom časeexpr.: prifrčaťdofrčaťprifrňaťprifučaťprifuňaťprifukotaťprihartusiťpriharcovaťhovor. expr. prifárať (rýchlo, obyč. znenazdania): hostia prifrčali, prifuňali, priharcovali veľmi skoroexpr.: prihnať sadohnať saprivaliť sadovaliť saprirútiť sadorútiť saprihrnúť sadohrnúť sadosypať sanahrnúť saprimlieť sadomlieť sapritiahnuťprirojiť sa (prísť prudko a obyč. vo väčšom množstve): rodina nič neoznámila a prihnala sa, prihrnula sa aj s deťmiexpr. navláčiť sa (prísť obyč. nepozvaný) • expr.: prihrčaťdohrčaťprirapčaťdorapčaťprihrkotaťdohrkotaťprihrmieťdohrmieťprihrmotaťdohrmotaťprihrmotiťdohrmotiťprirachotiťdorachotiťdohučať (prísť náhle a obyč. hlučne): prihrčať, dohrčať na koči, na aute; prihrmel, dohrmel nadávajúc na všetkýchzastar.: prijachaťdojachať (obyč. o dopravnom prostriedku): vlak prijachal do staniceexpr.: prikvitnúťdokvitnúťprikvačiť (znenazdajky): prikvitla k nám návšteva; do školy prikvačil inšpektorhovor. expr. prikonať sa (prísť ťažko, zďaleka): Kdeže si sa sem prikonal?expr.: privliecť sadovliecť sapritrepať sadotrepať sadopratať sapriterigať sadoterigať sapridrgáňať sadodrgáňať sapriredikať sadoredikať sapriteperiť sadoteperiť sanár. prikriatať saexpr.: prirepetiť sadorepetiť saprimotať sadomotať sapripantať sapriplantať sadoplantať saprihrabať sadohrabať saprikrbáľať sadokrbáľať sadotĺcť sa (prísť s námahou, ťažko a pomaly): domov sa privliekli, priterigali veľmi ustatí; muž sa pritrepal, prirepetil na schôdzku pripitý; starec sa sem ledva domotal, doplantalexpr.: pritárať sadotárať sapritmoliť sadotmoliť sapritúlať sa (náhodou prísť): ktovie, odkiaľ sa sem pritáral, pritúlal ten cudzinecexpr.: priknísať sadoknísať saprikolísať sadokolísať sapritackať sadotackať saprikľuckať sadokľuckať saprikyvkaťdokyvkať sadokývať sadošmatlať sa (prísť neistým, knísavým, kolísavým, tackavým a pomalým krokom) • pripotkýnať sadopotkýnať sa (prísť potkýnajúc sa) • expr.: prikrivkaťdokrivkaťdokrivkať sapribadkaťdobadkať (sa) (prísť krivkajúc, pomaly) • expr.: prikradnúť sapriplúžiť sadoplúžiť saprikĺznuť saprišmýkať sa (prísť ukradomky, potichučky): prikradol sa, priplazil sa k domu cez záhraduexpr. prišumieť (prísť so šumením, jemne): jar prišumela zavčasupriplaziť sadoplaziť saexpr. priplichtiť sapriliezťdoliezťprištverať sadoštverať sa (prísť plazením, pokorne a pod.) • expr.: pricupkaťdocupkaťpricapkaťdocapkaťpriťapkaťdoťapkať (sa)priťupkaťpriciepkaťpriskackaťpriskočiťprihopkaťprihopkovaťpridrobčiť (prísť drobným krokom): dievčatko pricapkalo, pricupkalo, priťapkalo k dedkovi bosými nôžkamiexpr.: pritancovaťdotancovaťprikrepčiť (prísť niekam tanečným krokom) • expr.: prišuchtať sadošuchtať saprišúchať sadošúchať saprišuchnúť sadošuchnúť saprišmotlať saprišmochtať sadošmochtať saprišmotkať sadošmotkať sa (prísť pomaly, šúchavým krokom) • pripochodovaťdopochodovaťhovor. zastar. primašírovať (prísť pochodovým krokom, expr. prísť vôbec) • pricestovaťdocestovaťhovor. expr. priputovaťexpr.: privandrovaťdovandrovať (prísť cestovaním): nevedno, odkiaľ sem turisti priputovali, privandrovalipoprichádzaťpoprichodiťpodochádzaťpodochodiť (postupne, vo väčšom počte): na svadbu poprichádzalo, poprichodilo veľa hostí

    2. p. nastať 3. p. ocitnúť sa 4. p. získať 1, nadobudnúť 5. p. stratiť 2 6. porov. objaviť, zistiť 7. p. zmocniť sa 2 8. p. ujsť sa 9. p. vyskytnúť sa, naskytnúť sa 10. p. stáť2


    pridrhnúť p. zaškrtiť 1


    pridrhnutý p. tlmený


    tlmený menej intenzívny ako obyčajne býva, menej výrazný • zmiernenýzoslabenýslabší: pociťoval tlmenú, zmiernenú bolesť; svetlo je tlmené, zoslabené, slabšie; počuť zoslabený, slabší zvuk rádiapridusenýpritlmenýpolohlasnýpolohlasitýnehlasnýtichýdusenýstíšený (obyč. o zmiernenom zvuku): pridusený plač; polohlasný, nehlasný, tichý, stíšený hovor vo vedľajšej izbestlmenýutlmený: stlmené, utlmené stonyjemnýnekrikľavý (op. krikľavý): jemné, nekrikľavé farbytemný: temné dunenie prichádzajúce zďalekaudusený (Urban, Alexy)zdusenýexpr.: pridrhnutýpriškrtený


    pridrobčiť p. prísť 1


    drsný 1. ktorý na povrchu nie je rovný, hladký, ktorý má jemne narušený povrch (op. hladký) • nerovný (op. rovný): drsná, nerovná plochahrboľatý (pokrytý drobnými hrboľmi) • hrubý (op. jemný) • drsnatý: drsný, hrboľatý papier; hrubá, drsnatá pokožkarapavý (i pren. majúci na povrchu drobné jamky) • expr. poďobaný: rapavé ovocie; rapavá, poďobaná pleť po kiahňachdrapľavýškrabľavýškrabavýškriabavýpichľavýpichavý (nepríjemný na dotyk): drapľavý, škrabľavý materiál; škr(i)abavá bielizeň; pichľavá, pichavá vlnazrnitý: zrnitý povrchrapkavýexpr. rapľavý (Karvaš)hrčkovitýhrčkavýnár. expr. škrapatý (Švantner)pridrsný (príliš drsný)

    2. ktorému chýba jemnocit, jemnosť, ohľaduplnosť (o človeku a jeho prejavoch); svedčiaci o nedostatku jemnosti, ohľaduplnosti a pod. (op. jemný) • hrubý: drsná, hrubá ženanecitlivýnevyberanýnešetrný: necitlivé, nevyberané spôsoby; nešetrné zaobchádzanie s pacientomtvrdýbezcitný: tvrdá, bezcitná tvárcynickýdrastickýsurový (svedčiaci o bezcitnosti): cynické, drastické, kruté, surové výchovné metódyneuhladený (spoločensky) • expr.: neokresanýneotesanýneokrôchaný (v správaní) • gadžovskýchrapúnsky: neuhladené správanie; neokresaný, neotesaný, neokrôchaný horalexpr. grobianskysubšt. hulvátsky • expr. krčmovýhovor. šťavnatý: krčmové vtipyordinárnyvulgárny: ordinárne, vulgárne reči

    3. (o hlase) ktorý nie je jasný, jemný, príjemný • chrapľavýchripľavýdrapľavý: drsný, chrapľavý, chripľavý hlas, smiechchraptivýzachrípnutýzádrhľavýzádrhlivýzadŕhavýexpr. škrabľavýpren. pejor. krákavýpren. expr. plechový: spevák s plechovým hlasomchrčivýzried. chrčavýhrubýchrochtavý

    4. ťažko znesiteľný • nevľúdnyneprívetivý: drsný, nevľúdny, neprívetivý krajkniž. nehostinný: nehostinné horysurový: surová zimachladnýstudený: chladné, studené podnebienepríjemný


    pridrsný p. drsný 1


    pridružený p. vedľajší 2


    vedľajší 1. nachádzajúci sa v susedstve • susedný: priateľ býva na vedľajšej, v susednej ulicipriľahlý: priľahlé územie

    2. vyskytujúci sa popri hlavnom • bočný: vedľajšia, bočná traťpostranný: postranné uličkypridružený (vykonávaný ako vedľajší): pridružená výrobapobočnýfiliálny (op. hlavný): pobočný závod, filiálna stanicazastar. vicinálny: vicinálna trať

    3. nemajúci podstatný význam, veľkú dôležitosť (op. hlavný) • bezvýznamnýnevýznamnýnedôležitý: tento fakt je teraz vedľajší; bezvýznamná, nevýznamná vecnepodstatný: nepodstatný rozdielnevážny: nevážna rana (Vajanský)podradný (menej dôležitý): podradná otázkapodružný: podružný problémdruhoradýnezávažnýpobočný: druhoradé, nezávažné dokumenty; zaoberať sa pobočnými vecamibočný: bočný zárobokodľahlý: odľahlý problémokrajový: má to len okrajový významepizódnyepizodický: epizódna postava vo filmedruhotný (podmienený niečím iným; op. prvotný): druhotné surovinykniž. sekundárny (op. primárny): sekundárna príčina chorobyexpr. smiešny: smiešne podrobnosti prípadukniž. akcesorický: akcesorická úloha

    p. aj nepodstatný


    inkorporovať kniž. niečo niekam pridať ako (obyč. rovnocennú) súčasť • kniž. vteliť: inkorporovať, vteliť údaj do textuvčleniť (prijať za člena): mladých včlenili do organizáciepripojiťpridružiť


    pridružiť sa p. pripojiť sa, pridať sa1 1, 2


    pridržať 1. p. prichytiť 1, zadržať 1 2. p. zdržať 1, zadržať 2


    prichytiť 1. zľahka niečo chytiť a v danej polohe držať • pridržaťpodržať: vrchnák treba opatrne prichytiť, pridržať; dvere chvíľu prichyť, podrž, aby sa nezapleslizachytiťzadržať: rukou zachytila, zadržala záclonu a hľadela von

    2. pevne al. voľnejšie k niečomu pripojiť • pripevniťupevniť: prichytiť, pripevniť si vlasy sponou; prichytiť, upevniť obraz príchytkou, kolíkom; prichytila, upevnila rukáv špendlíkomhovor. expr.: pricviknúťpricvaknúť (zaklinením): prst pricviknutý, pricvaknutý medzi dverami

    3. chytiť obyč. pri nedovolenom čine • dochytiťhovor. expr.: nalapaťnachytať: nachytať syna pri klamstvepristihnúť: zlodeja prichytili, dochytili, pristihli priamo pri čine; dáva si pozor, aby ho nenachytali, neprichytili pri čiernej jazdedostriehnuťvystriehnuť: zlodej sa nedal dostriehnuť; napokon bandu vystriehlidolapiťdostihnúťzastaráv. dopadnúť: páchateľov dolapili, dostihli, dopadli na útekupolapiť: vinníka už dlhší čas nemožno polapiťzried. zastihnúťprekvapiť: nik nás v úkryte nezastihne, neprekvapíexpr.: prichlopiťprichlopnúť: smrť ju prichlop(i)la na cestáchhovor. expr.: privrznúťpriškripnúťprištipnúť (dostať do ťažkého položenia, obyč. do väzby): keď ho privrzli, priškripli, napokon sa priznal; prištipnúť pri krádeži niekohonár. dopáčiť (Dobšinský)fraz. dostať do úzkych: je si istý, že ho nedostanú do úzkychusvedčiť (svedectvom dokázať niekomu vinu): usvedčiť niekoho z klamstvasubšt.: načapať • čapnúť


    zadržať 1. zabrániť neželateľnému pohybu • zachytiťchytiť: zadržať, (za)chytiť padajúce telo; keby ma neboli (za)chytili, zrútim sa z rebríkazastaviť: zastavil auto ešte včas; zastaviť ženúce sa zvierastaviť: chcel by aspoň na chvíľu staviť beh časupodržaťpridržaťprichytiť (chvíľu, v istej polohe): podržať, pridržať niekomu kabát; prichytil ho, aby nespadolexpr.: spätiťzapätiť: spätil, zapätil utekajúceho chlapcazried. zhatiť: zhatiť útočníkov

    2. zabrániť v odchode, nedovoliť odísť • zdržať: zadržali, zdržali nás na večeruzabaviť: zabavili ma dlhšie, ako som rátalpribaviťpridržať (trocha zdržať): Len ostaň! – pridrží ho.

    3. vôľou prekonať (telesné stavy, city) • zdržaťpotlačiťpremôcťovládnuť: z(a)držať, potlačiť slzy; premôcť, ovládnuť hnev, slovo na jazykuzahatať: zahatal príval zlosti, príval slovzatajiťzakryť: zatajila, zakryla pred mužom náhly žiaľ, bolestné stonypritajiť: pritajiť radosť, pritajiť dych

    4. úradne vziať do väzby al. dočasne obmedziť v pohybe • chytiť: zadržať, chytiť špióna na hraniciachzlapaťlapiť (dostať do svojej moci): zlapať, lapiť zlodejazaistiťzatknúť (dať do vyšetrovacej väzby): vraha už zaistili, zatklizajať (vziať do zajatia v boji)

    p. aj zatvoriť 2

    5. spôsobiť, aby niečo ostalo v pôvodnom, nezmenenom stave • udržaťzachovaťuchovať: v izbách musia zadržať, udržať poriadok; pôda dobre zadrží, udrží vlahu; chcú si zachovať, uchovať samostatnosťpodržať siponechať si: vie si podržať, ponechať svoj názor


    zachytiť 1. zabrániť pohybu, obyč. neželanému • zadržaťchytiť: keby som ťa nebol (za)chytil, zadržal, spadneš do jamyuchopiťpodržať: uchopiť, podržať topiaceho sa za nohy; priehrada vodu zachytí, podržípozachytávať (postupne zachytiť)

    2. spôsobiť, aby niečo spolu (obyč. zľahka) držalo • prichytiťpridržať: zachytila, prichytila si vlasy sponkouupevniťpripevniťodb.: fixovaťzafixovať (pevnejšie): upevniť, pripevniť niečo remienkomexpr.: zakvačiťzakvačkať: rukáv si zakvačil, zakvačkal do tŕniahovor. zaháčiť: zaháčiť do dveríhovor. expr. zahačkaťpozachytávať (postupne zachytiť)

    3. dotknúť sa niečoho (obyč. pri mimovoľnom pohybe) a obyč. vziať so sebou • zavadiťzasiahnuťzačiahnuť: zachytiť, zavadiť nohou o kameň, o prah; nevdojak ma zasiahlo, začiahlo rútiace sa koleso

    4. prísť niekam včas a tak nájsť niekoho, niečo • zastihnúťstihnúťchytiťdostihnúť: vlak ešte (za)chytil, (za)stihol; búrka nás už nezachytila, nezastihla, nedostihlazadržaťzastaviťpristaviť: rozmýšľal som, kde môžem ešte kamaráta zachytiť, zadržať; zastavil ma, pristavil ma na ulici

    5. zistiť niečo, čo malo ostať zatajené, zistiť niečo škodlivé • odhaliť: zachytiť, odhaliť protištátnu činnosťzadržaťprichytiť: zadržali, prichytili páchateľov pri činezastaráv. dopadnúť: dopadli utečenca na hraniciach

    6. p. zbadať, vycítiť 7. p. zaznačiť 1, zobraziť


    zdržať 1. zabrániť v zamýšľanom odchode • zadržať: hostí sme ešte na chvíľu zdržali, zadržalizabaviťpribaviťpridržať (trocha zdržať): u susedov ma zabavili, pribavili dobrú pol hodinku; pridržali ma ešte, aby som neodišiel

    2. spôsobiť oneskorenie niekoho, niečoho v nejakej činnosti • zabrzdiťzhamovaťzahamovať: dopravná nehoda zdržala, zabrzdila, z(a)hamovala náš príchodzhatiť: zhatiť vojsko pri ústupespomaliť (spôsobiť pomalší priebeh): spomaliť tempo žatvysubšt. zhaltovať (Beňo)kniž. retardovať (nedok.): retardovať vývin

    3. vôľou prekonať (city, telesné stavy) • zadržaťpremôcťpotlačiťovládnuť: ledva z(a)držala, premohla, potlačila slzy; nemohol ovládnuť smiechzahatať: chcel zahatať príval rečizatajiťzakryť: zatajiť, zakryť plač


    držať sa 1. rukami byť prichytený • pridŕžať sapridržiavať sapridržovať sa: držal sa, pridŕžal sa zábradliazvierať (pevne sa niečoho držať): zvierať kľučkunár. al. expr. trímať sa: unavený sa trímal dverí

    2. správať sa podľa niečoho • pridŕžať sapridržiavať sapridržovať sa: v živote sa držal, pridŕžal istých zásadspravovať sariadiť sa: riadiť sa svojím presvedčenímnespúšťať sanezriekať sa: ani v zúfalstve sa nezriekal svojej vieryzachovávať (držať sa pravidiel): zachovávať presný postup

    3. neprerušene pokračovať v čase • trvaťpretrvávaťžiť: tradície sa držia, trvajú, žijú v horských dedinkáchjestvovaťexistovaťbyť: problémy stále existujú, súudržiavať sakniž.: dlieťtlieť: ešte sa nádej udržiava, tlie; stále v ňom dlie túžbazachovávať sa: zvyšky osídlenia sa zachovávali dlho po odchode obyvateľov

    4. p. správať sa1 1 5. p. nachádzať sa 1 6. p. spoliehať sa


    chytiť sa 1. rukami sa oprieť o niečo al. vziať do rúk niečo na získanie stability • chopiť salapiť saprichytiť sazachytiť sa: chytil sa, prichytil sa, zachytil sa lana, lapil sa zábradliaexpr.: chmatnúť sachvatnúť sa: dieťa sa chmatlo, chvatlo matkypridržať sa: jednou rukou sa pridrží sedla

    2. prudko sa rozšíriť (o citoch, stavoch, živloch a pod.): chytila sa jej radosť; oheň sa chytil všetkéhozmocniť sazachvátiťzasiahnuť: zmocnil sa ich, zachvátil ich strach; ovocie zachvátila, zasiahla pleseňposadnúť (o citoch): chytila sa ho, posadla ho vášeň

    3. zapustiť korene • ujať saprijať sauchytiť sa: stromčeky sa rýchlo chytili, ujali, prijali, uchytilizakoreniť savkoreniť sa: v suchej zemi sa priesady nezakoreniliprichytiť sa: na múre sa prichytila burina

    4. začať horieť • zapáliť sarozhorieť sa: plyn sa chytil, zapálil; drevo sa rozhorelovzbĺknuťzbĺknuťzblčaťkniž.: vzplanúťsplanúť (začať horieť plameňom): vatra vzbĺkla, vzplanulakniž.: vznietiť savzňať sa: uhoľný prach sa vznietil, vzňalrozplameniť sa (začať horieť vysokým plameňom)

    5. p. chopiť sa 1, 2, pustiť sa 1, pobrať sa 2 6. p. zareagovať


    pridržať sa p. chytiť sa 1


    spravovať sa dať sa viesť niečím, niekým, správať sa do dôsledkov podľa niečoho, niekoho • riadiť sa: spravuje sa, riadi sa svojím presvedčením; nespravovali sa, neriadili sa rodičmipridŕžať sapridržiavať sapridržovať sadržať sa (podľa istých zásad, istého učenia): pridŕžajú sa, držia sa morálky svojich otcov; držať sa, pridržiavať sa smerníc, predpisovzachovávať (dôsledne plniť dané zásady pri istej činnosti): zachováva predpísaný postupsprávať sa: správať sa podľa predpisov


    stáť1 1. byť v istej (zvyčajnej) polohe, zaujímať isté postavenie • byť: budova tu stojí, je od minulého storočia; na stole stáli, boli poháre; stáť, byť na čele hnutia; Kto stojí, kto je v pozadí?nachádzať sanachodiť savyskytovať sajestvovaťexistovať: nachádzajú sa, nachodia sa medzi nami aj odporcovia; vyskytujú sa, jestvujú tu viaceré možnosti

    2. (používané v rozkazovacom spôsobe stáť!) nehýbať sa z miesta, zastaviť činnosť • stop!zastaviť!stoj!pozor!: Stáť, stop, pozor, ďalej sa nedá ísť!

    3. nebyť v činnosti • nefungovaťnejsť: výroba stojí, nejde; hodiny stoja, nefungujúhovor. expr. štrajkovať: auto štrajkuje

    4. byť na strane niekoho, prejavovať sympatie, podporu niekomu, niečomu • podporovať (niekoho) • držať (s niekým) • nadŕžať (niekomu): chlapci stoja pri učiteľovi, podporujú ho, držia s ním, nadŕžajú mu; stáť za spravodlivými požiadavkami, podporovať ichpomáhať (poskytovať pomoc): pomáhať niekomu, stáť pri niekom v ťažkostiachchrániťhájiť: zákon chráni, háji záujmy detí, stojí za ich záujmami

    5. neustupovať, nepopúšťať zo svojho stanoviska • trvaťpridŕžať sa: stojím, trvám na svojom návrhu; pridŕžam sa týchto názorovnaliehaťnástojiť (dôrazne žiadať, vymáhať): stojíme, nástojíme na našich požiadavkách; nalieha, aby sa sľúbené dodržalofraz. stáť si v slove

    6. p. zaujímať sa 7. p. závisieť 8. p. jestvovať 9. p. pristať 2


    trvať 1. pokračovať v čase (neprestajne, neprerušene) • jestvovaťexistovaťbyťpretrvávať: zásoby ešte trvajú, jestvujú, sú; problémy stále trvajú, pretrvávajúkniž. perzistovaťostávaťneprestávať: nariadenie ostáva (v platnosti); búrka neprestávakniž. tlieťudržiavať sa (utajene al. s vypätím): nádej, iskra tlie, udržiava sažiťdržať sa: tradície sa držia, žijúprebiehať: rozhovor prebieha už hodinu

    2. postupovať bezvýhradne podľa pevného stanoviska • pridŕžať sadržať sa: trvať na svojom vyhlásení, pridŕžať sa, držať sa svojho názoruzotrvávaťkniž. perzistovať: zotrvávať na svojom postojineustupovaťnezriekať sa: neustupujte od splnenia sľubu; nezriekajte sa príležitostinástojiťžiadať (dôrazne): nástojí, žiada, aby prišli načas


    zachytiť sa 1. uchopením opory al. na nejakej prekážke zamedziť ďalší pohyb • chytiť saprichytiť sazadržať sapridržať sa: (za)chytiť sa, prichytiť sa o konár; zadržať sa, pridržať sa dverí, oblokazastaviť sa: pri páde sa zastavil na stromeuchytiť sa: uchytiť sa pazúrmi na skalezavadiť (neúmyselne sa zachytiť): zavadiť o stoličkuexpr. zakvačiť sazakvačkať sa (pevne): zakvačil sa o plot, vlasy sa mi zakvačili do konárovexpr.: zaháčiť sazakosíliť sazried. zasídliť sa (Dobšinský)uviaznuť (ostať väzieť na jednom mieste): auto uviazlo na strome

    2. nájsť oporný bod • oprieť sauchytiť sa: nemá sa o čo v nešťastí zachytiť, uchytiť, oprieťutkvieťkniž. spočinúťzastaviť sa (o pohľade, zraku): oči mu utkveli, spočinuli na obraze dieťaťa; zrak sa mu zastavil na skupinke ľudí


    pridŕžať sa, pridržiavať sa, pridržovať sa 1. p. držať sa 1, 2 2. p. spravovať sa


    budúci ktorý ešte len nastane, ktorý sa ešte len uskutoční (op. minulý) • nasledujúcinastávajúci (ktorý nastane, nasleduje v budúcnosti): na budúci, nasledujúci školský rok; budúca, nastávajúca manželkadruhýďalší (nie tento, ale iný po ňom): vyrieši sa to na druhý týždeň; už teraz myslí na druhé, ďalšie prázdniny, Vianocenový (op. starý): tešiť sa na nový, budúci život, domovpren. zajtrajší (op. dnešný, terajší): nádeje, výhľady zajtrajších dnízried. príduci: príduci pondelok


    zdôrazniť osobitne, naliehavo upozorniť na niečo, povedať s dôrazom • dať dôraz (na niečo) • vyzdvihnúť: zdôrazniť, vyzdvihnúť význam prvého kodifikátora spisovnej slovenčiny; dať dôraz na hlavnú myšlienku prednáškykniž. podčiarknuť: podčiarkol, že výnimka zo zákona neplatíhovor.: zduplikovaťzdupľovaťpriduplikovaťpridupľovať (dôrazne pripomenúť): svoju žiadosť ešte raz zduplikoval, zdupľovalnedok.: prízvukovaťakcentovať (opakovane dávať prízvuk, dôraz na niečo): nemusíš mi to toľko prízvukovať, akcentovaťexpr. priklincovať: záver ešte raz priklincovalzvýrazniťkniž. vyakcentovať (urobiť výrazným): zvýrazniť, vyakcentovať ideu rovnostihovor. expr. vypichnúť: znova vypichol posledný prípad epidémiezastar. podtiahnuťsubšt. podtrhnúť • kniž.: vypointovaťpointovať (zdôrazniť s použitím pointy): svoju reč (vy)pointoval dobre voleným príkladomhovor. pritlačiť (dôrazne poznamenať) • expr. oháňať sa (nedok.): oháňal sa vlastenectvom


    priduplikovať, pridupľovať p. zdôrazniť


    prihnať hnaním, poháňaním priviesť niekam • dohnať (op. odohnať, zahnať): večer priženie, doženie husi do dvoraexpr. priduriť: ísť priduriť statok domovpripudiť: usiluje sa pripudiť kuriatka k nádobe s vodouvohnaťvhnaťnahnať (dovnútra): vohnať, nahnať väzňov do vagóna


    pridusene p. ticho1 1


    ticho1 1. nevydávajúc al. nespôsobujúc nijaký zvuk; vydávajúc al. spôsobujúc veľmi slabý zvuk (op. hlasno) • potichu: ticho, potichu sa zakrádal po chodbe; ticho, potichu sa rozprávali až do polnocinečujnenehlučnebezhlučnebezhrmotne: nečujne, nehlučne sa priblížil ku skupinke; motor beží bezhlučne, bezhrmotnebezhlasnebezzvučnenehlasnenezvučne: auto išlo dolu kopcom bezhlasne, bezzvučne s vypnutým motorom; nehlasne, nezvučne pohybovala peraminepočuteľne: lietadlo nepočuteľne preletelo v obrovskej výškešeptomšepkompošepkyhovor. pošušky (o rozprávaní): šeptom, pošepky jej čosi vraveltlmenepridusene: tlmene, pridusene na nás zavolalhud. pianoexpr.: tíškotichučkotichunkotichulinkopotichučkypotichunkypotíškunár. potíšky: tíško, tichučko zavrel dvere; tichunko, potichučky vyjsť z miestnostizastar.: neslyšneneslyšateľnenespráv. sticha

    2. nič nehovoriac, nepovediac ani slovo • potichubez slova: ticho, potichu, bez slova sedeli až do ránamlčkymlčanlivozried. pomlčky: chvíľu mlčky, mlčanlivo stáli nad hrobomnemomĺkvozamĺknutozmĺknuto: nemo, mĺkvo, zamĺknuto hľadel za odchádzajúcimiexpr.: tíškotichučkotichunkotichulinkopotichučkypotichunkyexpr. zried. čuškynár. expr. čučky

    3. bez prudkého pohybu • pokojne: ležal ticho, pokojne, ani sa nepoholnerozbúrene: rieka nerozbúrene, ticho tiekla dolinouexpr.: tíškotichučkotichunkotichulinko

    4. výzva na pokoj, utíšenie niekoho al. niečoho • pokojpokojne: ticho, pokoj, pokojne, nič sa nedeječitčtpst: Ticho, čit, nechcem počuť ani slovo!expr. ani mukani škrkani slovo: Ani muk, nech už nič nepočujemhovor.: kuškušte (výzva psovi; trocha hrub. výzva ľuďom) • nespráv. kľud


    pridusený p. tlmený, tichý 1


    slabý 1. ktorý má málo fyzickej sily (op. silný): je slabá ako muchaneodolnýkrehký (ktorý nie je dostatočne fyzicky ani psychicky silný; ktorý nedokáže odolávať chorobe, väčšiemu zaťaženiu, zmenám a pod.): neodolný, krehký organizmuschabývetchý: iba duša chodí spávať do jeho chabého, vetchého telalek. astenickýmalátnyochabnutýoslabenýzoslabnutýzoslabenýoslabnutývysilený (telesne): astenický pacient; malátne, ochabnuté, oslabené, zoslabnuté, oslabnuté, vysilené dieťa nevládze chodiťchatrnýneduživýpodlomenýlabilný (slabý v dôsledku chorľavosti): chatrné, neduživé, podlomené, labilné zdravie; neduživý starecnevládnybezvládnynemohúciumdlenýumdletý (ktorý stratil silu): ležať nevládny, bezvládny, nemohúci v posteli; sedieť umdlený, umdletýháklivýchúlostivýcitlivý: je slabý, háklivý, chúlostivý, citlivý na žalúdokchymražnýexpr.: mľandravýdengľavýcintľavý: mľandravé svaly; dengľavé, cintľavé dieťavybiedený: popoháňal vybiedené koneexpr.: slabučkýslabunkýslabuškýslabulinkývetchučký (veľmi slabý) • prislabý (príliš slabý)

    p. aj chudý

    2. ktorý je nevyhovujúci, nedostačujúci z nejakého hľadiska (op. silný, veľký) • nedostatočnýnevyhovujúcinepostačujúci: predložiť iba slabé, nedostatočné dôkazy; slabé, nevyhovujúce, nepostačujúce ziskymalýneveľký (op. veľký, bohatý) • chabý: malá, neveľká úroda; chabý roknevýdatnýmizerný: nevýdatný, mizerný spánoknízkychatrnýbiednyskromný: nízka návštevnosť divadiel; chatrné, biedne príjmy; žiaci s biednymi, veľmi skromnými znalosťamipodpriemernýpodnormálny (slabší ako priemer): podpriemerný študent, výkonexpr. tenký: tenký obedskúpypriskúpy (príliš skúpy) • kniž. sporý: skúpe, sporé slnkobledýexpr.: úbohýpramizernýpren. expr. čajový (veľmi slabý): bledá nádej na víťazstvo; to sú úbohé, pramizerné výsledkyriedky: riedka polievkamatný: matné spomienky, matná predstava o budúcnostikrátkyderavýsklerotickýzábudlivý (o pamäti) • zlýprislabý (príliš slabý) • expr.: slabučkýslabuškýslabulinkýslabunký

    3. ktorý má malú intenzitu (op. silný): slabý údertichýtlmenýpridusenýšepkavýšeptavýševelivýtenkýexpr. zadrhnutý (o hlase, zvuku): slabé, tiché, tlmené, pridusené stonanie; prevravela slabým, šepkavým, šeptavým, ševelivým, tenkým hlasombledýsvetlý (o farbe): bledý, svetlý modrý odtieňnevýraznýnejasnýnezreteľný: nevýrazné tóny, nejasné svetlo; slabý, nezreteľný spevnepatrnýnebadateľnýjemný: pery sa mu roztiahli do nepatrného, nebadateľného, jemného úsmevuchabýnepostrehnuteľnýnebadaný: chabé sneženie, nepostrehnuteľný, nebadaný záblesk na oblohelek. nitkovitý: slabý, nitkovitý pulzexpr. škamravýzried. mrkotný (o slabom svetle) • poet. mrivýprislabý (príliš slabý)

    4. ktorý má málo predpokladaných schopností, želaných vlastností (o človeku; op. schopný, dobrý, kvalitný) • chabý: slabý, chabý žiakneschopnýzlý: neschopný, zlý odborníknetalentovanýneúspešnýneuznávaný: slabý, netalentovaný, neúspešný herec; neuznávaný umelecpren. expr. čajový: čajový spevák,prislabý

    5. p. poddajný 2 6. p. útly 1, tenký 1, 3, chudý 7. p. bezmocný 1, 2 8. p. zlý 2


    tichý 1. ktorý slabo znie, ktorý slabo počuť • bezhlasnýnehlasný (op. hlasný): tiché, bezhlasné, nehlasné otváranie bránynečujnýnepočuteľnýnezvučnýzried.: bezzvučnýbezzvuký: nečujné, nepočuteľné kroky; nezvučná, bezzvučná, bezzvuká vravanehlučný (ktorý nerobí hluk): nehlučný chod motorapolohlasnýpolohlasitýtlmenýpritlmenýpridusený (ktorý nemá svoju prirodzenú zvukovú intenzitu; zoslabený): bol opatrný, preto hovoril polohlasnou rečou, tlmeným, priduseným hlasombezhlasýbezhrmotnýexpr.: tichučkýtichulinkýtichunký (veľmi tichý)

    2. ktorý práve al. už istý čas nehovorí, nevydáva nijaké zvuky; ktorý sa vyznačuje tým, že málo hovorí; ktorý má miernu povahu • mlčanlivýmĺkvyzamĺknutýzastar. zamĺklybez slov: Čo si dnes taký tichý, mlčanlivý?; otec je tichý, mlčanlivý, mĺkvy, zamĺknutý človek; po smutnej správe zostali všetci zamĺknutí, zamĺkli, bez slovmálovravnýnevravnýnezhovorčivý (ktorý málo al. nerád hovorí, ktorý býva zvyčajne ticho): málovravný, nevravný, nezhovorčivý chlapeckrotkýmiernynevýbojný (ktorý sa vyznačuje miernosťou, pokojom): krotká, mierna, nevýbojná povahaplachýutiahnutý (tichý a nesmelý): plachá, utiahnutá dievčina

    3. ktorý je ponorený do ticha; ktorý je v pokoji, bez pohybu, ruchu, hluku a pod.: tichá ulica (op. rušná) • pokojnýnerušený: tichý, pokojný, nerušený večer; mal čas i vhodné prostredie na tiché, pokojné, nerušené rozjímaniemierny: voda v jazere je tichá, mierna (op. búrlivá); mierne plynutie životapren. mĺkvymlčanlivýzamĺknutýzamĺkly: mĺkvy dom; mlčanlivý, zamĺknutý les

    4. p. skrytý, nemý 5. p. slabý 3


    zastretý, zastrený 1. (o zmysloch) ktorý nie je v normálnom, zdravom, jasnom stave • nejasný: nejasný, zastretý pohľadzakalenýkalovýmútnyzahmlený: od choroby, pijatiky zakalené očiprichrípnutýchrapľavýchripľavýzachrípnutýpriškrtenýpridusenýexpr. záhrobnýzastaráv. zaškrtený (o hlase)

    2. p. zamračený 1 3. p. skrytý


    pridusiť 1. p. zadusiť 1, 2 2. p. zaškrtiť 1 3. p. utlmiť 1


    utlmiť 1. zmenšiť intenzitu obyč. zvuku, svetla) • stlmiť: utlmiť, stlmiť hučanie strojazmierniťstíšiťzoslabiť: zmierniť, stíšiť hlas; zoslabila svetlo, aby mohlo dieťa spaťpritlmiťpridusiť (čiastočne, v menšej miere): pritlmiť spev; pridusila výkrik

    p. aj spomaliť

    2. zabrániť prejavu (obyč. citovému) • potlačiťudusiť: utlmila, potlačila v sebe náhlu zlosť; udusiť plač; infekciu rýchlo potlačiliumŕtviť (zničiť cit, vôľu niečo urobiť a pod.): umŕtviť bôľ; umŕtviť úsilie napraviť vecexpr. ututlať (zabrániť zverejneniu niečoho): škandál ututlali


    zadusiť 1. zamedzením prístupu vzduchu zbaviť života, rastu • udusiť: vôňa ho skoro zadusila; zadusiť štence; burina udusila, zadusila priesadyzahrdúsiťzadrhnúťzaškrtiťuškrtiťexpr. zadáviť (tlakom na krk, zovretím hrdla): zahrdúsiť, zaškrtiť mačazadláviťzagniaviť (tlakom, rozpučením): zadlávili, zagniavili ho v davezried. zdusiť: burina všetko zdusilapridusiťpriškrtiť (čiastočne zadusiť) • pozadŕhaťpodrhnúťpodusiťpoškrtiťpodláviťpogniaviť (postupne)

    2. zastaviť horenie (o ohni, svetle) • zahasiťzhasiťudusiť: zadusili, udusili plameň hneď v začiatkoch; z(a)hasiť sviečku, lampuuhasiť: požiar nemohli uhasiťexpr. zapučiť (rozmliaždením, pučením): zapučiť ohorok cigaretypridusiť (čiastočne zadusiť) • pozadúšať (postupne zadusiť)

    3. vôľou al. silou prekonať • udusiťpotlačiťpremôcť: zadusila, potlačila, premohla v sebe spomienku na dieťazadržaťzahatať: zadržal, zahatal v sebe príval zlostizlikvidovať: povstanie zadusili, zlikvidovali hneď v začiatkoch


    podvihnúť 1. dať do zvýšenej polohy, dať trocha vyššie • nadvihnúťnaddvihnúť: trocha si podvihla, nadvihla na chrbte ťažký batohpridvihnúť: nemá mu kto vrece pridvihnúťzdvihnúťzodvihnúť (trocha): zvedavo z(o)dvihla hlavupodvážiť (pomocou páky podvihnúť na istý čas) • podniesť: lyžicu podnesie k ústamnadniesť (podvihnúť nesením): vietor nadniesol spadnutý listnadľahčiť (podvihnutím urobiť ľahším): nadľahčiť si bremenopopodvihovaťponadvihovaťpopridvihovaťpozdvíhaťpozodvíhaťponadnášať (postupne, viacero vecí)

    2. p. povzniesť 1, 3


    pridvihnúť p. zdvihnúť 1, podvihnúť 1


    zdvihnúť 1. uchopiť niečo, niekoho a dať, potlačiť, potiahnuť smerom hore, do vyššej polohy • zodvihnúťdvihnúť: z(o)dvihnúť kameň na ceste; (z)dvihnúť dieťa do náručiavydvihnúťvyzdvihnúť (do výšky): vy(z)dvihnúť niekoho na koňa; vyzdvihol ruku ako prvýudvihnúť (vládať, môcť zdvihnúť): nevládzem udvihnúť ťažký kuforpodvihnúťnadvihnúťnaddvihnúť (trocha zdvihnúť): podvihnúť si klobúkpridvihnúťpodniesť (trocha zdvihnúť): podniesť si tanier k ústamkniž.: pozdvihnúťpovzniesť: pozdvihol, povzniesol výhražne prst, rukupozbieraťvziaťzobrať (niečo spadnuté): vzal, zobral, pozbieral zo zeme každú smietkupostaviť (niečo zvalené): postaviť ležiaci stĺppozdvíhaťpozodvihovať (postupne, jedno po druhom): pozdvíhať, pozodvihovať porozhadzované papieriky

    2. urobiť lepším, dokonalejším, dostať na vyššiu úroveň • dvihnúťzodvihnúť: (z)dvihnúť, zodvihnúť pracovnú morálkupozdvihnúťpovzniesťzvýšiťpovýšiť: pozdvihnúť, zvýšiť životnú úroveňzlepšiťzdokonaliťzveľadiť: všetkým ide o zlepšenie, zdokonalenie ekonomiky


    náznak čiastočné prejavenie sa niečoho • príznak: náznaky, príznaky búrkyznak: znaky strachuznámka: ukázali sa prvé známky odporuznamenie: horúčka je znamením chorobykniž. symptóm: symptómy hystérielek. syndróm (súhrn príznakov charakterizujúcich istú chorobu): syndróm mongolizmuzáblesk: na tvári sa zjavil záblesk úsmevutieň: v očiach má tieň smútkuprídych: prídych irónie v hlasepríchuť: v jeho slovách bola príchuť trpkostizávan: závan vône lesaiskralúč (náznak niečoho pozitívneho): iskra, lúč nádejenádych: nádych nedôveryodtieňodtienok: odtieň, odtienok výčitkyprízvuk: veliteľský prízvuk v hlasezafarbenieladenieráz: lyrické zafarbenie, ladenie básnetón: žartovný tónnábehtendencia: nábeh na riešeniekniž. zásvitzastar. zádych (Kukučín)zastar. zried.: nápoveď (Hviezdoslav)názvuk (Chorvát)


Pozri výraz PRID v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV