Synonymá slova "priå ä" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 207 výsledkov (2 strán)

  • blízko 1. v malej priestorovej vzdialenosti, na malú vzdialenosť, v blízkosti (op. ďaleko) • blízo: nechoď tak blízko, blízo; pristúpil celkom blízko, blízonablízku (v blízkosti): zostaň blízko, nablízkunablízko: nablízko nevideli nikoho známeho (v blízkosti); nechoď tak blízko, nablízko (do blízkosti) • neďaleko (v neveľkej vzdialenosti): býva neďalekonaporúdziporuke (iba v spojení so slovesami byť, mať): schytil, čo mal naporúdzi, poruke, a hodil o zemhneďtesnebezprostredne (vo veľmi malej vzdialenosti): hneď, tesne, bezprostredne pri dome rastie mohutná lipakúsok: kúsok pod vrcholom je chataexpr.: blízučkoblízunkoblízulinko: má blízučko, blízunko do školyexpr.: kúsočekkúštikkúštiček: kúsoček, kúštik za záhradou tečie potokfraz.: na dohodenie kameňomna skok

    2. v malej časovej vzdialenosti (op. ďaleko) • blízo: Vianoce sú už celkom blízko, blízonablízkuneďaleko: zima je už blízko, nablízku, neďalekofraz. predo dvermi: fašiangy sú predo dvermitesnebezprostredne (v malej časovej vzdialenosti pred niečím): tesne, bezprostredne pred svadbou sa rozišliexpr.: blízučkoblízunkoblízulinko: prázdniny sú už blízučko, blízunko

    3. (koho, čoho) vyjadruje malú priestorovú vzdialenosť od niekoho, niečoho • blízoneďaleko (koho, čoho): blízko, blízo domu vyrástol veľký orech; sadol si blízko, neďaleko mňav blízkosti (koho, čoho): v blízkosti hotela je veľký parkpri (kom, čom): blízko jazera, pri jazere postavili chatukniž. poblíž (koho, čoho): usadili sa v horách poblíž mestazried. nablízku (koho, čoho): nablízku potoka vyrástol veľký táborexpr.: blízučkoblízunkoblízulinko (koho, čoho): bol už blízučko, blízulinko cieľa


    na 1. (koho, čo) vyjadruje smerovanie vôbec al. zasahovanie predmetu (osoby) z ktorejkoľvek strany (op. z, zo) • smerom na (koho, čo)smerom do (koho, čoho)smerom kku (komu, čomu): odišli na sever, smerom na sever; odleteli smerom do Bratislavy; rozbehol sa smerom k bráneo (koho, čo; vyjadruje miesto dotyku): pritlačil sa o stenu, na stenu

    2. (čo) vyjadruje cieľ, účel: šaty na slávnostnú príležitosť, pripraviť sa na štartpo (čo): išiel po vodu, na voduod (čoho; pred názvami chorôb, neželateľných stavov): prášok od bolenia hlavyproti (čomu): liek proti chrípkepri (čom): potrebujem to pri skúške, na skúšku

    3. (čo) vyjadruje mieru obyč. vo forme účinku • do (čoho): uvariť na mäkko, do mäkka

    4. (čo) vyjadruje časové okolnosti • cez (čo)počas (čoho): stretnú sa na Vianoce, cez Vianoce; na budúci týždeň, počas budúceho týždňa pôjdu na výletv (čom): v budúcom roku, na budúci rok sa situácia zlepší

    5. (čo) vyjadruje príčinu • s, so (čím): ležať na zápal pľúc, so zápalom pľúcz, zo (čoho): prišiel iba z príkazu, na príkaz

    6. (čom) vyjadruje miesto na povrchu al. prostredie • navrchu (čoho): na kopci, navrchu kopca postavili rozhľadňupo (čom): po bokoch, na bokoch viseli farebné strapce

    7. (čom) vyjadruje nástroj, prostriedok • o (čo): porezal sa na skle, o sklo


    napriek 1. proti želaniu, očakávaniu, vôli, požiadavkám • napriekynavzdornavzdory: urobil to všetkým napriek, naprieky; išiel za mäsiara otcovi navzdor, navzdorynaprotiveňprotihovor. natruc: stále nám robí niečo naprotiveň, proti, natruczastar.: naprotinapriekornapriekory

    2. (komu, čomu) vyjadruje prípustku • navzdornavzdoryzried. naprieky (komu, čomu): napriek, navzdor otcovmu zákazu išiel von; navzdory intenzívnej starostlivosti sa ho nepodarilo zachrániťnaprotiveňhovor. natruc (komu, čomu): naprotiveň, natruc rodičom sa oženil s Evouzastar.: napriekornapriekorynespis. vzdor (komu, čomu): vzdor tomu sa nevrátilproti (komu, čomu): aj proti rozhodnutiu komisie sa zúčastnil na súťažicez (čo): aj cez veľký hurhaj počul, že ho niekto volápri (čom): aj pri všetkej opatrnosti nešťastiu nezabránil

    3. p. krížom, naprieč 1


    neďaleko 1. v neveľkej priestorovej vzdialenosti (op. ďaleko) • obďalečopodiaľzried. obdiaľ: neďaleko, obďaleč postavili veľký obchodný dom; zastali opodiaľ, obdiaľ a odtiaľ sa pozeralivedľapovedľa: ležia vedľa, povedľa v trávehovor. toť: toť za rohom je kinobokomstranou: zostali stáť bokom, stranou, aby sa im nič nestalopozďalečzobďaleč: sadli si pozďaleč, zobďaleč od nászried. spozďaleč (Topoľská)zastar.: poďalejpoďalšie (Kukučín, Vajanský)blízkonablízku (v malej vzdialenosti): býva tu blízko, nablízkukúsokexpr.: kúštikkúsočekkúštiček: kúsok, kúštik, kúštiček odtiaľ je vodopád

    2. (koho, čoho) vyjadruje neveľkú priestorovú vzdialenosť od niekoho, od niečoho • blízkoobďaleč (koho, čoho): auto ho zrazilo neďaleko, blízko domu; zastal obďaleč dverívedľapovedľa (koho, čoho): sprievod prešiel vedľa, povedľa náspri (kom, čom): pri stanici je hotel


    pozdĺž 1. po dĺžke niečoho • pozdĺžne: kmeň rozrezaný pozdĺž, pozdĺžnehovor. pozdĺžky: ľahol si pozdĺžky na posteľpoet. zdĺž (Hviezdoslav)

    2. (čoho) vyjadruje smerovanie al. miesto po dĺžke niečoho • povedľavedľa (čoho): pozdĺž, povedľa cesty vysadili topole; chodník vedie vedľa, pozdĺž potokaokolo (čoho)pripopri (čom): okolo steny, pri, popri stene porozkladali stoličkypodľa (čoho): podľa železnice tečie riekapo boku (čoho): po boku záhrady rastú ríbezle


    pri (kom, čom) 1. vyjadruje miesto blízko niekoho, niečoho • popri: pri plote, popri plote vedie chodníkvedľapovedľapozdĺž (koho, čoho): vedľa, povedľa, pozdĺž cesty rástli topoleblízkov blízkostihovor. blízozried. nablízku (koho, čoho): zastal blízko, blízo nás; nestoj v blízkosti, nablízku obloka

    2. vyjadruje prítomnosť u niekoho, spoločenstvo al. spätosť • sso (kým)u (koho, čoho): býval pri rodičoch, s rodičmi; celý čas žil pri nás, u nás

    3. vyjadruje účel, cieľ • na (koho, čo): potrebovať pri výpočte, na výpočetokolohovor. kolopoet. kol (koho, čoho): pomáhal už iba okolo, kolo domu

    4. vyjadruje časový úsek • počasv priebehu (čoho)cez (koho, čo): pri poslednom stretnutí, počas posledného stretnutia sa zdôveril so svojimi starosťami; v priebehu vysielania, cez vysielanie nemožno vojsť do štúdiav procese (čoho): v procese realizácie, pri realizácii prvej etapy výstavby sa menil projekt

    5. vyjadruje spôsob, mieru • v (čom): rozísť sa pri pokoji, v pokoji

    6. vyjadruje prípustku • napriek (komu, čomu): pri všetkej starostlivosti, napriek všetkej starostlivosti mu už nepomohlikniž.: navzdornavzdory (čomu): ušiel i navzdor ostražitosti vychovávateľovkniž. zastar. vzdor

    7. vyjadruje sprievodné okolnosti, podmienku • za (čoho): motor dobre štartuje aj pri nízkych teplotách, za nízkych teplôtv (čom): darí sa mu aj v extrémnych podmienkach


    s, so 1. (kým, čím) vyjadruje súčasnosť s iným dejom, javom a pod.; vyjadruje spoluúčasť, spoločenstvo • zároveň sspoločne sspolu svedno s (kým, čím): domov prišiel s otcom, zároveň s otcom, spoločne s otcom; chodieva spať so sliepkami, spolu so sliepkamipri (kom; vyjadruje prítomnosť u niekoho): bývali s rodičmi, pri rodičoch

    2. (čím) vyjadruje prostriedok, nástroj • o (čom): chodiť s palicou, o palici

    3. (čím) vyjadruje veľkosť, množstvo, rozsah • zastar. o (čom): motor s obsahom, o obsahu tisícpäťsto kubických centimetrov


    v, vo 1. (kom, čom) vyjadruje miesto, kde sa koná dej; vyjadruje prostredie al. všeobecný priestorový význam • vnútri (koho, čoho): v budove, vnútri budovy je poškodená elektroinštalácia; v strane, vnútri strany sú rozličné názorové prúdynespráv. vo vnútri

    2. (čom) vyjadruje časové okolnosti • cez (koho, čo)počas (čoho): v lete, cez leto sme boli pri mori; počas zimy sa jeho stav zhoršilza (čoho): za starých čias mu bolo lepšiena (čo): na budúci týždeň sa pôjdeme lyžovaťo (čom; vyjadruje časový bod): zajtra o takom čase

    3. (kom, čom) vyjadruje zreteľ • vzhľadom na (koho, čo): v súčasných podmienkach, vzhľadom na súčasné podmienky dosiahol dobré výsledkyso zreteľom nas ohľadom na (koho, čo): so zreteľom, s ohľadom na jeho stav nemôže viesť auto

    4. (koho, čo) vyjadruje smer deja • na (koho, čo)do (koho, čoho): hľadí v tú stranu, na tú stranu, do tej strany

    5. vyjadruje spôsob, mieru • pri: rozísť sa v pokoji, pri pokoji

    6. p. po 8 7. p. pri 5, 7


    vedľa 1. v tesnej blízkosti, v susedstve • povedľa: je to hneď tu vedľa, povedľa

    2. v istej vzdialenosti od určeného bodu al. ohraničeného priestoru • bokommimo: strela išla vedľa, bokom; lopta dopadla mimo

    3. (koho, čoho) vyjadruje miestnu blízkosť niekoho al. niečoho; vyjadruje výskyt v spoločnosti niekoho • povedľa (koho, čoho): posadali si vedľa, povedľa náspri (kom, čom): zastal vedľa chlapcov, pri chlapcochpopri (kom, čom)pozdĺžpodľa (koho, čoho): popri rieke, pozdĺž, podľa rieky rastú vŕby; vyrastali vedľa seba, popri sebepo boku (koho, čoho): po boku ostatných sa zdal malý

    4. (koho, čoho) vyjadruje smerovanie v blízkosti niekoho, niečoho • povedľa: lopta preletela vedľa, povedľa bránkymimopomimo (koho, čoho): prešiel mimo, pomimo nás bez pozdravupopri (kom, čom): kameň mu prefrkol popri hlaveokolo (koho, čoho): cesta vedie vedľa, okolo jazera

    5. p. okrem 2


    často vyjadruje (nepravidelnú) opakovanosť deja, stavu a pod. vyskytujúcu sa vo veľkom množstve (op. zriedka) • neraz: často, neraz zostal dlhšie v robotečochvíľapodchvíľoukaždú chvíľuzried.: podchvíľkoupodchvíľu: čochvíľa, podchvíľou sa obzerá, či niekto nejde za nímveľa rázveľakrátmnoho rázmnohokrátexpr. nespočetnekrát: veľa ráz, mnoho ráz si spomenula na otca; svojím správaním veľakrát, mnohokrát nahneval rodičov; nespočetnekrát pri cúvaní narazil do plotahojnezhustahovor. husto: hojne navštevuje svoju starú matku; spotrebitelia zhusta, husto kritizujú predávaný tovarzried. začasto: začasto slúži zlej veciexpr.: častučkočastuško: často, častučko sa vybral sám do horynár. včasto: máva včasto prekvapujúce nápady (Kalinčiak)nespis. častokrát • nezriedkanejeden raznejedenkrátfraz. neraz-nedva (pomerne často): nezriedka, nejeden raz sa stalo, že prišiel domov až ránopričasto (príliš často): pričasto sa tvári urazeneexpr.: prečastočasto prečasto (veľmi často): prečasto, často prečasto zabúda, čo sa patrí


    pričasto p. často


    častý vyskytujúci sa, opakujúci sa veľakrát, nie zriedkavo (op. zriedkavý, vzácny): časté záchvaty, časté meškaniefrekventovaný: frekventovaný výrazhojný: hojný výskyt cudzích slov v texterozšírený: rozšírené ochorenie (op. ojedinelé); rozšírené prípady vlámaniabežnývšedný: bežný, všedný zjavkaždodenný (vyskytujúci sa každý deň): každodenný hosť, zákazníkpričastýprihojný (príliš častý, hojný)


    pričastý p. častý


    čierny 1. ktorý má farbu ako uhlie, sadza, žúžoľ a pod. (op. biely): čierna farba, čierna nocebenovýhavraní (o farbe očí, vlasov) • vraný: vraný kôňtuhočiernyuhľovočierny: tuhočierny, uhľovočierny drahokampren.: uhľovýuhoľnýzried. uhlistý; tmavý: tmavé oči, vlasyšedivočierny (čierny so šedivým odtienkom) • černastýnačernastýčernavýzried. černistý (blížiaci sa k čiernej farbe): černasté, načernasté, černavé bralá; černistý mach (J. Kráľ)začernetýočernetýsčernetý (ktorý stmavol, sčernel): začerneté, očerneté, sčerneté múry, šperkypričierny (príliš čierny) • expr.: čiernučkýčiernuškýčiernulinký

    p. aj opálený, tmavý

    2. p. smutný, nešťastný 3 3. p. zlý 1, nečistý 2 4. p. nedovolený


    pričierny p. čierny 1


    ďaleko1 vo veľkej priestorovej vzdialenosti, v diaľke; do veľkej priestorovej vzdialenosti, do diaľky (op. blízko) • doďalekanaďaleko: bývajú ďaleko od centra mesta; z televíznej veže vidieť ďaleko, doďaleka; naďaleko sa šírila vôňa kapustovej polievkyhovor. odruky: do mesta je to odrukyexpr. za horami za dolami: už je za horami za dolamidet.: pápá: ocino je pá, pápápriďaleko (príliš ďaleko): do mesta je pešo priďalekoexpr. preďaleko (veľmi ďaleko): ďaleko, preďaleko, niet živej dušefraz. na kraji sveta


    priďaleko p. ďaleko1


    dbať dávať si záležať, venovať starostlivosť • starať sa: dbajú, starajú sa o čistotudaťpotrpieť si: dá, potrpí si na dobré jedlovidieťhľadieť: vidí len seba; hľadí len na svoj prospechdržať: drží na oblečeniepričiňovať sausilovať sasnažiť sa (dbať s vynaložením úsilia): pričiňuje sa, snaží sa o poriadok v bytebedliťbdieť (starostlivo dbať): bdie nad výchovou detívšímať sibrať ohľaddávať pozor (dbať s venovaním pozornosti): všímať si názory inýchzachovávaťrešpektovaťuznávať (dbať na daný poriadok): zachovávať, rešpektovať predpisy, pravidlá hry; uznáva pracovnú disciplínu


    usilovať sa 1. vynakladať úsilie na niečo, vyvíjať duševnú aktivitu na dosiahnutie al. prekonanie niečoho • snažiť sa: musíme sa usilovať, snažiť byť spravodliví; usiluje sa, snaží sa vyhovieť každémuvyvíjať úsilie: vyvíja úsilie, aby bol prvýpričiňovať sapričíňať sa (vynakladať zvýšené úsilie na niečo popri niekom inom): aj vojaci sa pričiňovali, pričíňali o odstránenie následkov haváriehorliť (horlivo sa zasadzovať za niečo): po celý život horlil za pokroknamáhať sa (vynakladať námahu na niečo): namáhali sa zo všetkých síl, aby zvíťazilihľadieťdbať (venovať starostlivosť niečomu): hľadí vždy prísť do roboty načas; dbal vždy na to, aby slovo dodržalchlapiť sa (usilovať sa pri namáhavej robote): chlapil sa, ale vrece nezdviholexpr.: pechoriť sapachtiť sa (dychtivo sa usilovať o niečo, často malicherne): pechoria sa, pachtia sa za slávouchápať sa: chápe sa, pechorí, a predsa mu to nevychádzapokúšať sa: pokúšať sa vyriešiť problémnár. drcoliť sa

    2. s úsilím pracovať • činiť sa: ak sa budeš usilovať, odmena ťa neminie; v novom zamestnaní sa činíoháňať saobháňať sa: musí sa dobre o(b)háňať, aby uživil rodinuexpr.: zvŕtať saobracať sa (usilovne a šikovne robiť): vie sa v robote zvŕtať, obracaťchlapiť sa (držať sa po chlapsky): chlapil sa, ale ďalej nevládalkraj. obhadzovať sa: ak sa nebudeš obhadzovať, aj o gazdovstvo ťa pripravianár. uvíjať sa (Dobšinský)


    zasadzovať sa vynakladať úsilie na niečo, usilovať sa uskutočniť istý (konkrétny) cieľ • pričiňovať sastavať sa: zasadzovať sa, stavať sa za práva menšiny; pričiňuje sa o to, aby v ich strane bol jednotný postuphorliť (horlivo sa zasadzovať): horliť za zmenu názvubyť za (niečo): celou dušou je za výstavbu školyzastávaťnadŕžaťobhajovať (obyč. pri obrane niekoho, niečoho): zastávať, obhajovať istý názor, nadŕžať opozičnému projektupresadzovať (napriek prekážkam dosahovať cieľ): presadzuje svoj variant reformy


    dodať 1. pomocou nových prvkov urobiť kompletným • daťpridať: dodať, dať, pridať k textu tabuľkydoložiťpriložiťpričleniťpripojiť: doložila, pripojila k žiadosti potvrdeniezapojiť: zapojili súčiastky do strojadoplniťvniesťvčleniť: doplnil, včlenil do výskumu meraniakniž. inkorporovať: inkorporovať nové prvky do projektunamiešať (dodať miešaním): namiešať sirup do nápojazried. nadložiť (Kukučín)

    2. povedať navyše, na záver • doložiť: dodal, doložil pár vietpripojiťpriložiť: na dôvažok pripojil otázkupripomenúťpoznamenaťpodotknúť (so zdôraznením niečoho): pripomenul, podotkol veľký význam štúdiakniž. dotušiť: „Nie“, dotušila dôrazne.

    3. p. dopraviť 1 4. p. poskytnúť


    pričleniť p. pripojiť 1


    pripojiť 1. dať k niečomu ako ďalšiu súčasť • pridaťdodaťpriložiť: k žiadosti pripojiť, pridať životopis; k strojčeku priložiť návodpričleniťpridružiť: osadu administratívne pričlenili k obci; chlapcov napokon pričlenili, pridružili k skupine športovcovpriradiť (radením pripojiť): publikáciu priradili k odbornej literatúrehovor. prifariť: je mi celkom jedno, kde ma prifariakniž. privteliť (pevne pripojiť): pozemok privtelený k domukniž. inkorporovať: svoje vyznanie inkorporoval básnik do textuanektovať (násilne pripojiť cudzie územie) • napojiťzapojiť (pripojiť do prúdového obvodu, do väčšieho celku): napojiť prijímač na elektrickú sieť; zapojenie telefónneho obvodu na centrálupripnúťpripäťupnúťupäť: pripäť, upäť reťaz k niečomupopripájaťpoprikladaťpopridávať (postupne, viac vecí)

    2. p. povedať1, poznamenať 1


    zadeliť 1. určiť, aby niekto, niečo niekam patril(o) • zaradiť: zadeliť, zaradiť deti podľa vekuzatriediť (podľa kritérií): zatriediť umelcov podľa výkonuprideliťpričleniť (k niekomu, niečomu, do istej funkcie a pod., urobiť súčasť niečoho): niektorých z nás pridelili, pričlenili k susednému útvaru

    2. vopred premyslieť a určiť, aby niečo bolo priestorovo, časovo a pod. rovnomerné • rozvrhnúťrozložiť: zadeliť si robotu; rozvrhnúť, rozložiť si sily, časrozdeliťrozplánovať: rozdeliť si povinnosti; rozplánovať si robotu vopred


    dusiť 1. neumožňovať dýchať al. usmrcovať zovretím hrdla • škrtiťdláviťdáviťdrhnúťhrdúsiť: dusil, škrtil, dlávil ho kašeľ; lasica drhne, hrdúsi kurenceudúšaťzadúšaťzadŕhaťzadrhávaťpriškrcovať (sčasti): burina udúša, zadúša ľanexpr.: tantušiťtentušiť: chlapci sa v bitke tantušilinár. expr. krtúšiť

    2. pôsobiť tlakom a silou na niečo • dláviťtlačiťpučiť: dusila, dlávila zemiaky vidličkougniaviťmliaždiťrozpúčaťroztláčaťdrviťváľať: gniaviť suché hrudy zeme; dážď váľal obilieexpr.: miagaťmadžgaťmangľovaťdepsiťdepčiťdegviť: madžgala, degvila nasilu veci do kufrapotláčaťutláčaťpremáhať (pôsobiť proti človeku): potláčať, premáhať slobodný prejav človeka

    3. postihovať trápením, bolesťou • moriťsúžiťsužovať: dusia, moria, súžia ju starostitrápiťtlačiťťažiť: tlačí, ťaží ho zodpovednosťexpr.: gniaviťdláviťhrdúsiťkváriť: choroba starkého už dlho dlávi, kvári

    4. vôľou pôsobiť proti citom, telesným stavom a pod. • premáhaťpotláčaťtlmiť: dusila, premáhala v sebe zvedavosťzadržiavaťzdržiavaťutajovaťexpr. tutlať (usilovať sa skryť): utajovať, tutlať smiech

    5. zabraňovať horeniu • hasiť: dusiť, hasiť požiarzhášaťzahášaťuhášať: zahášať zvyšky pahreby


    škrtiť 1. usmrcovať zovretím hrdla al. bolestivo zovierať hrdlo • drhnúťhrdúsiť: holými rukami škrtiť, drhnúť niekoho; vrah škrtí, hrdúsi svoju obeť šatkou; kašeľ ho škrtí, drhne, hrdúsidusiťdláviť (neumožňovať dýchať): dym ho dusí v krku; dlávi ma čosi v hrdleudúšaťzadúšaťzadŕhaťpriškrcovať (sčasti) • nár. expr. krtušiťexpr.: tantušiťtentušiť (Tajovský)

    2. p. hatiť 3. p. šetriť 1


    fascinovať veľmi pôsobiť na zmysly a tým pútať pozornosť • upútavaťpriťahovaťstrhávaťlákať: stále ho fascinuje, priťahuje, láka predstava víťazstva; upútava, fascinuje ma myšlienka na odplatukniž. pútať: na výstave ho púta elektronikaočarúvaťoslňovaťomamovaťkniž. okúzľovať (v dotyku s niečím krásnym, príjemným): fascinuje, očarúva ma pohľad na Tatry; oslňuje ho krása dievčaťauchvacovať: prítomných uchvacuje východ slnka


    nabádať dávať podnet, popud na nejakú činnosť • pobádať: nabádal mladých na opatrnosť; pobádal žiakov do učeniaponúkaťnúkať: ponúkala, núkala hostí sadnúť sipodnecovať (niečo): podnecoval vzburupovzbudzovať (zároveň dodávať odvahu): povzbudzoval ho, aby vydržal do koncavyvolávaťprebúdzaťvzbudzovať (zároveň spôsobovať vznik niečoho): otec prebúdzal v deťoch lásku k národunutkaťkniž. pudiť (obyč. o pocitoch): čosi ho nutkalo, pudilo odísťnašepkávaťšepkaťnahovárať (nabádať na nejakú novú činnosť): čosi mu našepkávalo, šepkalo, aby prestal piť; nahovárali ho, aby prijal funkciunavádzaťlákaťvábiť (zároveň presviedčať): navádzal ho na krádež; vábil ho na výletvyzývať (dôrazne nabádať): vyzýval ho, aby prehovorilhovor.: ťahaťpriťahovať: ťahal, priťahoval kolegu k robotemaťviesť (zároveň ukazovať smer): mali, viedli nás k tomu, aby sme nikomu neubližovalipoháňaťnaháňaťhnaťnáhliťsúriť (nabádať na intenzívnejšiu, rýchlejšiu činnosť): musel syna naháňať, hnať do učenia; poďte už, súri otecexpr.: badúriťduriť: duril všetkých do prácenútiťdonucovaťprinucovať (nabádať príkazom): nútil syna študovať


    priťahovať porov. pritiahnuť 1–4, p. fascinovať, pútať 1


    pútať 1. kniž. niečím nevšedným, zaujímavým a pod. vzbudzovať zvýšenú pozornosť, záujem • priťahovaťupútavaťpripútavať: exponát púta, priťahuje, upútava všetkých návštevníkovzaujímaťinteresovať: obzerá sa v cudzom prostredí, všetko ho zaujíma, interesujefascinovaťuchvacovať (silno pôsobiť na zmysly): fascinujúci, uchvacujúci pohľad na moreočarúvaťoslňovaťkniž. okúzľovať (v dotyku s niečím príjemným, krásnym): žena ich očarúvala stále viac; krása hôr všetkých oslňuje, okúzľujesubšt. rajcovať (dráždiť zmysly, predstavivosť) • lákaťvábiťstrhávať: láka, vábi, strháva ma myšlienka odísť do cudziny

    2. kniž. na základe citu, spoločných zväzkov, zážitkov a pod. uvádzať do tesného vzťahu • kniž. spútavaťviazaťzväzovaťspájať: púta, viaže ho k domovu láska; pútaný, spútavaný horúcim citom k žene odišiel z domu; zväzuje, spája nás so susedmi úprimné priateľstvopripútavať: nič ma k domu už nepripútavatiahnuť: cit ho tiahne k rodine


    vábiť pútať pozornosť s cieľom získať niekoho na niečo • lákať: vábili, lákali záujemcov reklamouvnadiť (vábiť návnadou): vnadenie zverihovor. priťahovať: zvedavosť ju priťahovalanabádaťpodnecovaťponúkaťvyzývať (zároveň dávať podnet): nabádal, podnecoval mládež na súťažnahováraťnavrávať (vábiť peknými rečami): nahováral ho na výletzvádzaťnavádzať (vábiť obyč. na zlé): zvádzali kamaráta na krádežhovor. expr.: lanáriťpoďkať: lanárili ho do iného futbalového mužstva; poďkala dieťa na prechádzkuverbovať (intenzívne vábiť): verboval kamarátov na zábavumámiť (nástojčivo vábiť): mámil od neho peniaze, odpoveďnár. bastviť (Jesenský)


    zvádzať2 1. silno pôsobiť na niekoho s cieľom získať ho na niečo zlé, protizákonné a pod. • navádzaťvnadiť: zvádzať, navádzať, vnadiť mládež na drogy; zvádzať, navádzať na hriech, na neverupokúšať (uvádzať do pokušenia, na niečo zlé): pokúšajú ho myšlienky neposlúchnuťnahováraťnabádať (rečou získavať na niečo): nahováral dievča na spoločný výletvábiťlákať (získavať pozornosť obyč. so zlým zámerom): vábiť, lákať pohľadom, sľubmiťahaťpriťahovať: ťahajú ma do čierneho obchodovania; usiluje sa priťahovať ich na svoju stranupútaťupútavať (presvedčivosťou, pôsobivosťou): upútava na seba pozornosť

    2. spôsobovať opúšťanie správnej cesty, správneho smeru • odvádzať: zvádzať z cesty do záveja; odvádzať, zvádzať niekoho z výhodnej pozície

    3. kniž. navádzať na nesprávne smerovanie, chybné závery • viesťprivádzať: zvádzať, viesť, privádzať k chybnej domnienke, ku škodlivému chápaniu


    konča vyjadruje priestor nachádzajúci sa v blízkosti konca nejakého priestoru al. predmetu • pri konci: konča dvora rástla stará lipa; pri konci poľa tiekol malý potôčikpopri konci: prebehol popri konci lesazried. pokonča (Švantner, Krčméry)


    ľahko 1. nevyžadujúc námahu al. nespôsobujúc ťažkosti, bez námahy, bez ťažkostí (op. ťažko) • poľahky: ľahko, poľahky vyliezol na strompohodlnehravohladko: pohodlne, hravo zvládol všetky úlohyhovor. v pohode: v pohode sme všetko stihlizaľahko: nebolo mu zaľahko odpovedať na otázkyzľahka: ľahko, zľahka sa prehupol cez plothovor. expr. spakruky: spakruky urobil všetko, čo od neho žiadaliexpr.: ľahučkoľahunkoľahulinkopoľahučkypoľahunky: ľahučko, ľahunko, poľahučky pribehol do cieľazried. spoľahky (Švantner)zried. naľahko (Kukučín)nespis. snadno • priľahko (príliš, veľmi ľahko)

    porov. aj ľahký 2

    2. bez starostí • bezstarostne: žije sa mu ľahko, bezstarostnedobrepríjemne: ľahko, dobre, príjemne mu je na dušiexpr.: ľahučkoľahunkoľahulinko

    3. v oblečení určenom na teplejšie al. teplé dni; spôsobom príznačným pre takéto oblečenie • naľahkoexpr.: ľahučkoľahunkoľahulinko: ľahko, naľahko vystrojení odišli na túru; prišlo mladé, ľahučko oblečené dievčatenkoletno: tenko, letno sa obliekla a vyšla na ulicuvzdušne: vzdušne oblečená žena vošla do obchodunedostatočneslabo: do vrchov prišli nedostatočne, slabo oblečenípriľahko (príliš, veľmi ľahko)

    4. s malou intenzitou (op. silno, dôrazne) • zľahka: ľahko, zľahka sa dotkol matkinej rukyslabomiernetrochatrochu: slabo, mierne zapálená rana ho bolelaexpr.: ľahučkoľahunkoľahulinkozľahučkazľahunkazľahulinka: ľahučko, zľahunka ju pohladkal po vlasoch

    porov. aj ľahký 3

    5. prejavujúc ľahkosť v pohyboch, s ľahkosťou • svižkosvižnelahodne: ľahko, svižko, svižne kráčala po chodbe; lahodne, ľahko sa vykrúcala v tanciexpr.: ľahučkoľahunkoľahulinko

    6. porov. ľahký 4


    priľahko p. ľahko 1, 3


    ľahký 1. ktorý má relatívne malú hmotnosť (op. ťažký): ľahká taškanízkymalýmuší (o hmotnosti): ľahká, malá, nízka hmotnosť; pästiari v ľahkej, mušej váhepáperový (ľahký ako páper): padá páperový snehvzdušný (ľahký a priesvitný): vzdušná tkaninanadýchanýnadýchnutý (ľahký a jemný): nadýchnutý obláčik; vznášala sa v nadýchaných šatáchkyprýpórovitýriedky (ktorý prepúšťa vzduch): kyprá, riedka pôda; pórovitý betóntenkýjemný (op. hrubý): šaty z jemného, tenkého materiálu; tenký kabátexpr.: ľahučkýľahunkýľahulinký (veľmi ľahký) • priľahký (príliš ľahký)

    2. ktorý nie je zložitý, ktorý nevyžaduje veľkú námahu, sústredenie a pod. (op. ťažký) • jednoduchýprostýnekomplikovaný: riešiť ľahký, jednoduchý prípad (op. zložitý); zvolil si prostý, nekomplikovaný spôsob obživy; nekomplikovaný pôrodpohodlnýbezstarostnýpren. schodný (bez prekážok, starostí): vybral si pohodlnejšiu, schodnejšiu cestu životom; bezstarostná konverzáciapokojnýtichý (bez trápenia, obyč. o smrti) • zábavnýnenáročnýsalónny (nevyžadujúci sústredenie): ľahká, zábavná hudba; nenáročná, salónna skladbahladkýnerušený (bez prekážok, komplikácií): hladký priebeh chorobyhravý (ako hra): hravým spôsobom prekonať prekážkuexpr.: ľahučkýľahunkýľahulinký (veľmi ľahký) • priľahký (príliš ľahký)

    3. ktorý má malý dosah, účinok, vplyv a pod. • miernyslabý: ľahký, mierny, slabý mráz (op. silný, tuhý); ísť miernym poklusom; ľahký, slabý zápal pľúc (op. ťažký); ľahký, slabý spánok (op. hlboký, tuhý) • malýnepatrnýzried. nevážny: hráč utrpel malé, nepatrné, nevážne zranenie (op. ťažké); ísť cestou menšieho odporu (op. väčšieho) • jemný: jemný vánok, dotykneprízvučnýnedôrazný (v hudbe): neprízvučná, nedôrazná doba

    4. bez ťažkostí stráviteľný; menej výdatný • diétnynemastný (op. ťažký): ľahké, diétne, nemastné jedlánekalorický: pri redukčnej diéte je najlepšia nekalorická strava

    5. vyrábajúci na suroviny a energiu menej náročné výrobky (op. ťažký): ľahké strojárstvospotrebný (vyrábajúci výrobky dennej spotreby): spotrebný priemysel

    6. p. svižný, pružný 2 7. p. nemravný


    priľahký p. ľahký 1, 2


    ľahnúť si 1. položiť si telo na lôžko s cieľom spať alebo odpočinúť si • uložiť saľahnúťzaľahnúť: ľahol si do postele, uložil sa, zaľahol zavčasupoložiť sa: ustatý sa položil do postelehovor. natiahnuť saexpr. vystrieť sa (na chvíľu): po príchode domov sa natiahol, vystrel na gaučpriľahnúťpriľahnúť si (k niekomu): priľahla si k svojmu mužovipoet. poľahnúť (Sládkovič)hovor.: prehodiť saprevaliť sazvaliť sahovor. expr. bacnúť sa (obyč. oblečený): iba tak sa zvalil, prevalil na posteľ; bacol sa na pohovkuexpr. vyvaliť sa: s úľavou sa vyvalil na lavicufam.: ľažkať siľažinkať sibucnúť si: ľažinkaj si, synáčikexpr.: usalašiť sauvelebiť sa (zaujať pritom pohodlnú polohu): spokojne sa uvelebil, usalašil v širokej posteliexpr. upelešiť sa (o zvieratách): mláďatá sa upelešili k matkeexpr. uľahnúť (náhle) • zastaráv. obľahnúť (pre chorobu): uľahol a viac nevstal; na jeseň matka obľahlapolíhať (si)expr. povyvaľovať sa (o viacerých osobách, postupne): povyvaľovali sa na trávu

    2. iba ľahnúť p. poľahnúť


    priľahnúť1 1. p. pritisnúť 1 2. p. ľahnúť si 1


    priľahnúť2 p. prilipnúť 1


    prilipnúť 1. ostať v najtesnejšom dotyku s niečím • priľahnúťkniž. priľnúť: mokrá košeľa prilipla, priľahla mužovi k telu; olej dobre prilipne, priľne k trecej plocheprilepiť sa (zachytiť sa na niečom lepkavom): na mastný povrch sa prilepila nečistotanachytať sa (prilipnúť vo väčšom množstve): prach sa nachytal na riadprimrznúť (mrazom sa prilepiť): dno primrzlo o kameňkniž. uľpieťexpr. ulipnúť: zrnká prachu uľpeli, ulipli na vyleštenej plochepoet. primrieť: pery primreli k ústamprichytiť sachytiť sa: náter sa dobre neprichytil, nechytilpricicať saprisať sa (cicajúc prilipnúť k niečomu): dieťa sa dychtivo pricicia k matkinmu prsníkupopriliepať sapoprilepovať sa (postupne, vo väčšom množstve al. na viacero miest)

    2. ostať s niekým spätý duchovnými, citovými putami • kniž. priľnúť: celým srdcom prilipla, priľnula k matkepripútať saprimknúť sa: byť pripútaný k rodine, ku knihám, k literatúre; primkol sa k novým priateľom celou dušou


    pritisnúť 1. vyvinúť tlak s cieľom niečo, niekoho k niečomu tesne priblížiť al. svojou váhou na niečo, niekoho zapôsobiť • pritlačiť: pritisnúť, pritlačiť si dlane na líca; pritisnúť, pritlačiť niekoho o múrexpr. pričľapiť: pričľapil si čiapku do čelaprivaliťexpr.: primliaždiťpripučiťprikvačiťpridláviť: chlapa v hore privalil, pridlávil, primliaždil stromexpr. prigniaviť: padajúci stožiar ťa prigniavipriľahnúť (pritisnúť celým telom) • pristúpiťpristupiť (nohou pritisnúť): pristúpiť chrobákaprikľaknúť (kolenom pritisnúť): prikľakne mu šiju a spúta hopriklopnúťpriklepnúť (nárazom pritisnúť): obločné krídlo tesne priklopol, priklepolpriprieť (silou potlačiť): vietor ma priprel k domupopritískaťpopritláčať (postupne, viac vecí, osôb)

    2. nútením, okolnosťami spôsobiť neželaný stav • pritlačiťpriprieť: osud ho pritisol, priprelhovor. expr.: priseknúťprivrznúťprivrieťprištipnúťpriškripnúťpriškrieť: bieda ich prisekla, priškripla

    3. p. stlačiť 4. p. prisunúť 1 5. p. pritúliť 1


    zaľahnúť 1. zaujať vodorovnú polohu (obyč. na dlhší čas) s cieľom skryť sa, odpočinúť si a pod. • ľahnúť (si): zaľahol, ľahol (si) do trávy a spal do večeraexpr. al. det.: ľažkať siľažinkať sibucnúť sa: po obede si ľaž(in)kajte, bucnite sa do postieľky

    2. vlastnou váhou tesne doľahnúť na niečo • priľahnúťpritlačiťpritisnúťpridláviť: zaľahnúť, priľahnúť mláďa; pritlačiť, pritisnúť, pridláviť niekoho celou váhou telazvaliť sa (na niekoho, na niečo)

    3. expr. psychicky ťažko zapôsobiť na niekoho • doľahnúťzachvátiťzasiahnuť: smútok zaľahol, doľahol na jeho dušu; zachvátil, zasiahol ma bôľexpr. privaliť sa: na srdce sa privalila ťažobaopanovaťovládnuť (o niečom ťaživom): úzkosť ho opanovala; žiaľ ovládol celú jej bytosť


    najesť sa zjesť potravu a tak zahnať hlad • nasýtiť sa: najedol sa polievky; nasýtil sa obedomdojesť sadosýtiť sazasýtiť sa (najesť sa do sýtosti): nevedel sa dojesť koláčov; dosýtil sa syromexpr. nahltať sa (v rýchlosti sa najesť): nahltal sa a bežal prečexpr.: nakŕmiť sanasúkať sanarezať sanapukať sanapáckať sa (zjesť potravu vo väčšom množstve): nasúkal sa, napukal sa rezancovexpr.: napratať sanapráskať sanatrieskať sahovor. expr.: nafutrovať sanadžgať sanaprať sanapchať sa: napratal sa, nadžgal sa zemiakov; natrieskal sa do prasknutianažrať sa (o zvieratách, pejor. o ľuďoch): prasa sa dobre nažralo; nažral sa ako prasapriživiť sa (nájsť obživu pri niekom): priživil sa u známychdet.: napapať sanapapkať sasubšt. naládovať sa


    priživiť sa p. najesť sa


    našiť šitím pripevniť na povrch • prišiť: našila, prišila na sukňu vreckánaaplikovať (našiť aplikáciu): na šaty naaplikovala módnu čipku


    prišiť p. našiť


    nie 1. vyjadruje (zdôraznenú) zápornú odpoveď na zisťovaciu otázku, vyjadruje (zdôraznený) nesúhlas, (zdôraznene) popiera platnosť výrazu al. vety • vôbec nieto teda nie: Pozvete ho? – Nie, to teda nie.hovor.: akurátale ba, pís. i alebaale čoale čobyale kdečobyexpr. no akurátzastaráv. aba: Zoberieme ho? – Akurát. Dobehli ho? – Nie, ale ba, ale čo(by).expr.: čožebykdebykdežekdežebyhovor. expr.: ale čožeale čožebyale kdežeale kdežeby: Vrátila sa? – Kde(že)by, ale kdeže(by). Dostal si to? – Ale čože(by).expr. nieže: nie, nieže tak, chlapče, tak nemôžešexpr.: ešte čoešteže čoba ešteba ešte čoba ešteže čo: Povieš jej to? – Ešte(že) čo, ba ešte(že) čo.expr.: božechráňbohchráňchráňbohchráňbožechráňpanebohuchovajbožeuchovaj: Môžem mu to povedať? – Božechráň, chráňboh.hovor. expr.: ah jaj, pís. i ahjajach jajajajajáj: ah jaj, ajaj, ten neprídeexpr.: hohhohohohóohoohóojojojojój: hoh, hohó, ohó, na tom sme sa nedohodlihovor. expr.: horkyhorkýhorkýžehorkýtamhorkýžetam: horký(že), horký(že)tam, tá sa už neukážeexpr.: figufigu borovúfigu drevenúfigu makovúhovor. expr. starú belu: Daj mu to! – Figu (borovú).hovor. expr.: ba kiehoba kýhočertaparomaba čertaba paromaba kieho/kýho čertačerta staréhočerta rohatéhočerta strapatéhočerta kopasnéhoba kieho/kýho beťahaba kieho/kýho hadačerta-diabla(ba) kieho/kýho zrádnika: Dokončíte to do konca týždňa? – Ba kieho (čerta), ba čerta (starého).fraz.: ani za ničani za (živého) bohahrub. ani bohovifraz.: ani za božemôjani za otcaani za svetza nič na sveteza nijakú cenuani počuťani pri najlepšej vôli: Nedáš mu to? – Za nič na svete!fraz. expr.: to by (tak) ešte chýbaloani ma nemáani nápad: Pôjdete spolu? – To by (tak) ešte chýbalo!sotvaťažkoasi nieasi ťažkopravdepodobne nie (vyjadruje mierny zápor): Prídete? – Sotva, (asi) ťažko.hrub. prdvulg.: trthovnoriť (vyjadruje zdôraznenú zápornú odpoveď)

    2. p. však 4


    obľúbiť si získať citový vzťah k niekomu, niečomu, nájsť potešenie, uspokojenie v niečom • mať rád: už si obľúbil, už má rád nový domovnájsť/mať zaľúbenienájsť/mať záľubu: našiel, má zaľúbenie, záľubu v koňochzamilovať si: zamilovala si južné Slovenskozamilovať sa: zamiloval sa do svojho povolaniazaľúbiť sa (iba 3. os.): zaľúbilo sa mu spievať, zaľúbil sa mu športprilipnúť (k niekomu, niečomu): prilipol k novým známym, k mestuhovor. priľúbiť si: priľúbil si susedovie detizried. prichcieť (dodatočne si obľúbiť): veď on nevestu prichce


    priľúbiť si p. obľúbiť si


    obviňovať pripisovať niekomu vinu, pokladať za vinníka • viniť: obviňujú, vinia ho z krádežežalovaťobžalúvať (pred súdom): žalovali, obžalúvali ho zo zradykniž.: inkriminovaťrekriminovať: nechcem ťa obviňovať, rekriminovať ani inkriminovať pre zlý postupusviedčaťusvedčovať (dokazovať vinu): usviedčali, usvedčovali ich z klamstvazastaráv. potvárať (neprávom obviňovať): potvárali ho, že to on kradolexpr. biľagovať (verejne obviňovať): biľagovali ho za zradcufraz. expr. prišívať niekomu niečo (za golier): prehru prišívali (za golier) tréneroviváľať vinuzvaľovať vinu (na niekoho) • denuncovať (obviňovať udaním)


    ovoňať čuchom zistiť pach • očuchať: ovoňať, očuchať jedlooňuchať (o zvieratách, expr. o ľuďoch): pes oňuchal prichádzajúcehoprivoňaťpričuchaťpričuchnúťpriňuchaťpriňuchnúť (zľahka ovoňať) • poovoniavaťpoočuchávaťpooňuchávať (postupne, viac vecí)


    pričuchnúť p. privoňať 1


    privoňať 1. priblížiť sa nosom k niečomu al. priblížiť niečo k nosu a zľahka čuchom preskúmať • povoňať: privoňať k jedlu; privoňala, povoňala ružový púčikexpr.: čuchnúťpriňuchaťpričuchnúť: priňuchá, pričuchne k poháru od vínaovoňaťočuchať (zistiť čuchaním) • oňuchať (o zvieratách)

    2. p. skúsiť 2, ochutnať 2


    priňuchať p. privoňať 1


    podísť prísť bližšie k niekomu, niečomu • pristúpiť: matka podišla, pristúpila k postieľkepostúpiť: postúpil pár krokov smerom k dverámzried. pôjsť: rýchlo pošiel žene oprotipokročiť: pokročte len bližšie, je tu miesta dosťprikročiťpriblížiť sa: potichu prikročila, priblížila sa k dverámexpr. prišmietnuť sa


    pristúpiť1 1. chôdzou, krokmi al. aj iným spôsobom sa dostať niekam • prikročiť: pristúpiť, prikročiť k neznámemu a spýtať sa na cestupodísť (prísť, postúpiť bližšie): podišla k obloku a vyzrela vonpriblížiť sa (prísť bližšie): nebadane sa priblížil k dverám a ušielexpr. prišmietnuť sa (pristúpiť bližšie s istým úmyslom): prišmietla sa k mužovi a čosi mu šepkala

    2. vstúpiť ako ďalší do dopravného prostriedku (op. vystúpiť) • prisadnúť: na poslednej stanici pristúpila, prisadla do vlaku skupina výletníkovnastúpiťnasadnúť (vstúpiť do dopravného prostriedku): čakala, kto ešte do kupé nastúpi, nasadne

    3. stať sa ďalším členom nejakého spoločenstva; súhlasiť (ako ďalší) s nejakou ideou, s nejakým projektom a pod. (op. vystúpiť) • pripojiť sapridať sa: do krúžku pristúpili ďalší mladí; k hnutiu sa pripojili, pridali aj ostatní; pristúpiť, pripojiť sa, pridať sa k zmluvepridružiť sa: pridružiť sa k hladovkáromvstúpiť: vstúpiť do asociácie odborov

    4. pripojením zväčšiť počet, množstvo • pribudnúť: k matkiným starostiam pristúpili, pribudli ešte ďalšie

    5. p. pustiť sa 1 6. p. pristať 1


    prišmietnuť sa p. pristúpiť1 1


    pousilovať sa 1. vyvinúť úsilie, horlivosť na rýchle vykonanie niečoho • vynasnažiť sa: musíme sa pousilovať, vynasnažiť, aby sme boli do večera hotovípoponáhľať sa: poponáhľať sa s učením, so žatvouexpr.: pozvŕtať sapoobracať sa (v robote): pozvŕta sa a obed je hotovýexpr. posporiť (sa) (v chôdzi): posporte sa, aby sme nezmeškaliexpr.: pohnúť sahnúť sa: Pohnite sa konečne!hovor. expr.: švihnúť sašvihnúť si: musíme si švihnúť, času už veľa nezostávahovor. ubehnúť sa: chlapec sa pri robote ubehol a bol vždy prvý

    2. aktivitou, činmi prispieť na dosiahnutie cieľa • vynasnažiť sapričiniť sa: pousilovať sa, pričiniť sa o nápravu krívd; pousilovali sa, vynasnažili sa zabrániť nešťastiamzaslúžiť sa: neviem, kto sa o úspech najviac zaslúžilpostarať sa: postarať sa, aby sa škoda nahradilaexpr. pooháňať sa: musíme sa pooháňať sami, nik nám nepomôže


    pričiniť sa činmi, skutkami prispieť na dosiahnutie niečoho • pousilovať savynasnažiť sa: pričiniť sa, pousilovať sa, vynasnažiť sa, aby sa príležitosť neprepásla; pričiňte sa o skorý návrat, pousilujte sa, vynasnažte sa vrátiť skoroexpr. pozvŕtať sa (v robote): treba, aby sa pri stavbe domu pozvŕtala celá rodinaexpr. pooháňať sa: museli sa dobre pooháňať, aby prežilipostarať sazariadiť (vlastným úsilím dosiahnuť, že sa niečo urobí, realizuje): postarať sa o odvoz smetí; zariadiť prevoz chorého, pričiniť sa o prevoz choréhozaobstaraťobstaraťzabezpečiť: (za)obstarať, zabezpečiť rýchlu nápravupresadiť (čo) • zaslúžiť sa (o čo) (pričiniť sa o niečo, dosiahnuť niečo napriek prekážkam): presadil myšlienku obnovy centra mesta; zaslúžiť sa o založenie športového klubu


    zapríčiniť byť podmieňujúcim javom, pôvodcom vzniku niečoho (často niečoho nepriaznivého) • byť príčinou: zapríčiniť chaos v doprave, byť príčinou nešťastia, rýchleho rastuzaviniťkniž. zviniť (mať vinu na niečom): zaviniť smrť, starosti; napraví, čo zvinilexpr. navariť: sám si to navarilprivolaťkniž. privodiť (niečo nepriaznivé, nepríjemné): privolal si, privodil si chorobupodnietiťvyvolať (dať podnet na niečo): podnietiť, vyvolať vzburupričiniť sa (vynaložiť úsilie na niečo, najmä na niečo pozitívne): pričiniť sa o úspech, o výhru v súťažispôsobiťurobiťkniž. učiniť (týka sa pozitívnych i negatívnych dôsledkov): spôsobiť, urobiť radosť, škodu, zármutok niekomu; chorobu si sám spôsobil; Kto to učinil?

    p. aj spôsobiť


    zaslúžiť sa svojou činnosťou získať zásluhy na niečom, prispieť na dosiahnutie cieľa • pričiniť sa: o rozvoj mesta sa zaslúžili, pričinili remeselnícipostarať sa: o zábavu sa najviac postarali mladípousilovať savynasnažiť sa (vynaložiť veľké úsilie na niečo): pousilovali sa, vynasnažili sa, aby im víťazstvo neuniklo


    práca 1. vynakladanie telesného al. duševného úsilia na niečo • robota: ťažká, ľahká práca, robotaexpr.: hrdlačinadrinalopota (ťažká, namáhavá práca): drina, lopota na poliachšichtafuška (úsek ťažkej práce): To bola fuška!galeje (veľmi ťažká práca) • hovor. expr.: otročina (úmorná a obyč. nedocenená práca) • mordovačkamordovisko (úmorná práca) • babračkapapračkapiplačkašiplačkaprplačka (zdĺhavá práca vyžadujúca veľa trpezlivosti) • zastar. tovarich (nádennícka práca) • úloha (školská práca): písať si úlohuzaneprázdnenie: zaneprázdnenie mu nedovoľuje prísťkniž. trudsubšt. makačka

    2. telesná al. duševná činnosť ako zdroj zárobku • robota: hľadať prácu, robotuzamestnanie (pravidelná práca za mzdu, za plat): zmeniť zamestnaniepovolanie (trvalá činnosť, na ktorú sa človek pripravil učením al. štúdiom a ktorú obyč. vykonáva za plat): má zaujímavé povolanieslužba: vstúpiť do službyexistencia (práca al. spôsob získavania životných potrieb): mať zaistenú existenciuživobytie: nájsť si živobytiehovor. chlieb: prísť o chliebhovor. expr. džob: má dobrý džob

    3. telesná al. duševná činnosť zameraná na dosiahnutie niečoho, vyrobenie niečoho • robota: poľné práce, roboty; práca, robota postupuje pomalyzadanie: dostať zadanie

    4. veľké vypätie telesných a duševných síl na vykonanie, prekonanie niečoho • robota: stálo ma to veľa práce, robotyúsiliesnaha: dosiahol to iba nadľudským úsilím, nadľudskou snahounámaha: námaha sa vyplatilapričinenieusilovanie: bez vlastného pričinenia nič nezískaškniž. snaženiesubšt. makačka

    5. vec, na ktorej sa pracuje; výsledok pracovného procesu • hovor. robota: ručná práca, robota; umelecká práca, robotadielo: vedecké dielovýtvor: literárny výtvorkniž. útvor

    p. aj dielo

    6. p. činnosť 1, 2, chod 2


    pričinenie p. úsilie, práca 4


    úsilie veľké vypätie telesných al. duševných síl na vykonanie, dosiahnutie, prekonanie niečoho • snaha: dosiahnuť niečo s veľkým úsilím, snahou; snaha o dokončenie prácenámaha (veľké úsilie): stálo ho to veľa námahypričineniepríčinlivosťagilnosť: bez vlastného pričinenia nič nezískašusilovaniesnaženie: literárne snaženiekniž. ašpirácia (úsilie spojené s nárokmi získať niečo): vedecké ašpirácie


    pricicať sa cicajúc sa pevne zachytiť; expr. využiť niečiu náklonnosť a natrvalo ostať s ním v zištnom vzťahu • prisať sa: mláďa sa pricicalo, prisalo k matke; pricicať sa k rodineprilipnúťkniž. priľnúťprimknúť sapritisnúť sapritlačiť sa (tesne priľahnúť al. citovo sa k niekomu priviazať): šaty prilipli, primkli sa na mokré telo; ruka sa pevne pritisla, pritlačila k pásu; prilipnúť, primknúť sa k rodinepripútať sa (citovo)


    prilepiť sa 1. zachytiť sa na niečom lepkavom; expr. pevne na niečom ostať • prilipnúťkniž. priľnúť: látka sa prilepila, prilipla na čerstvo natreté zábradlie; obal dobre priľnie k výrobkunalepiť sa: na podošvy sa nalepilo veľa snehuprichytiť sachytiť sachytiť: farba sa dobre prichytila, chytilapriglejiť sa (prilepiť sa glejom): latka sa pevno priglejilaprimrznúť (mrazom sa prilepiť): primrznúť o podlahupricicať saprisať sa (cicajúc sa prilepiť): mláďa sa pricicalo, prisalo k matkepopriliepať sapoprilepovať sa (postupne, vo väčšom množstve al. na viaceré miesta): vlasy sa jej popriliepali na tvárexpr. ulepiť sa: dieťa sa ulepilo na zadnú časť vozaexpr. pouliepať sa (postupne, na rozličné miesta): netopiere pouliepané na hradáchexpr. ulipnúť: prach ulipol na topánkachexpr. priškrieť: krv priškrela na rukyexpr. zavesiť sa (pevne sa chytiť): zavesiť sa na skupinku idúcu vpredu

    2. p. prilipnúť 1


    priľnúť p. prilipnúť 1, 2, prilepiť sa 1


    pripútať sa natrvalo nadobudnúť k niekomu, niečomu tesné spojivá (obyč. citové) • priputnať saprilipnúť: celou dušou sa pripútala, prilipla k starkejkniž. priľnúť: priľnúť k rodnému krajuprimknúť sa (názorovo, citovo sa pripojiť): primknúť sa ku kamarátkamexpr. privesiť sa: privesiť sa na jednu osobupren. expr.: pricicať saprisať sa (z vypočítavosti)


    zrásť 1. rastom utvoriť jeden celok, spojiť sa rastom • zrásť sa: zlomená noha (sa) rýchlo zrástlazaceliť sazacelieťsceliť sascelieťzjazviť sazajazviť sazavrieť sazatvoriť sa (o rane): rana sa časom zacelila, zajazvila, zatvorila; väzivo sa scelilohovor. zarásť: rana ešte nezarástlaprirásť (rastom sa pripojiť): vrúbeľ prirástol na stromček

    2. tesnou blízkosťou utvoriť jeden celok • splynúťkniž. zliať saspojiť sa: ich pery zrástli, splynuli, zliali sa do dlhého bozku; oči sa im spojili v porozumení

    3. dlhým časom, zvykom, citovým putom a pod. začať tvoriť s niečím, niekým jednotu, súlad • zžiť sa: zrásť, zžiť sa s novým prostredím, s pracovným kolektívomzblížiť sa (dôverne): po čase sa spolubývajúce veľmi zblížiliprilipnúťkniž. priľnúťpripútať saprimknúť saprirásť k srdcu: priľnúť, pripútať sa k rodine; rodný kraj mu prirástol k srdcu, zrástol s rodným krajom; primknúť sa k robote, zrásť s robotou


    priča lôžko z dosák • pričňa: spať na tvrdej priči, pričnizried. priečka


    pričňa p. priča


    pričapiť, pričapnúť p. zabuchnúť


    pričariť, pričarovať p. vyčariť


    pričesať p. učesať, zahladiť 1


    učesať česaním (hrebeňom al. kefou) upraviť vlasy, srsť • začesať (obyč. smerom dozadu): vlasy pekne učesané, začesané do drdolauhladiťzahladiť: uhladiť si fúzypričesaťprihladiť (trocha, čiastočne): prstami si pričeše, prihladí prameň vlasovvyčesať (starostlivo učesať al. učesať dohora): pekne vyčesané dievčanačesať (učesať do bohatého účesu) • očesať (obyč. zviera): očesať koneexpr.: prihrabaťprihrnúť: prihrabe, prihrnie si rozstrapatenú šticuexpr.: ulízaťvylízať (nahladko učesať): ulízaná hlavaexpr. priliznúť: prilizne si pútec


    zahladiť 1. urobiť hladkým (a tým obyč. upraviť) • uhladiť: zahladil si, uhladil si rukou vlasy, šatyzarovnaťurovnaťupraviť (urobiť rovným): zarovná, urovná vysadené hriadkypričesaťprihladiťzačesať (zahladiť česaním) • expr. ulízať (nahladko učesať): ulíž si vlasy nabokpozahládzať (postupne)

    2. spôsobiť, aby niekto niečo neodhalil; zámerne urobiť tajným, nespoznateľným • zakryťzastrieť: zahladiť, zakryť všetky stopy po sebe; zastrieť zlý dojemzamaskovaťhovor. zatušovať: zamaskoval, zatušoval, že v miestnosti vôbec bolkniž. zotrieť (urobiť menej zreteľným): zotrieť spomienkuexpr. zakamuflovať (neumožniť vidieť skutočný stav vecí): neporiadok predo mnou zakamuflovalapren. expr. zažehliť (napraviť zlé vzťahy, nedorozumenie a pod.): všetko rýchlo zažehlilapren. retušovať: retušovať chybyzahovoriť (rečami zahladiť niečo nepríjemné): tému o rozvode zahovorilazavravieť (odviesť pozornosť): chcel vec zavravieťodstrániťzlikvidovať (zariadiť, aby niečo prestalo jestvovať): odstrániť, zlikvidovať svoje chyby, nedostatkypozahládzať (postupne)


    pričíňať sa p. usilovať sa 1


    pričítať p. pripísať 1


    pripísať 1. označiť za pôvodcu, príčinu niekoho • pričítaťpripočítaťprisúdiť: všetku vinu pripísali, pričítali, prisúdili ošetrovateľovi; zásluhy napokon pripíšu, prisúdia iba predsedoviprivlastniť: všetky neúspechy privlastnil inýmnedok.: prikladaťpodkladať: význam prikladať inému; podkladáte nám zlé úmyslykniž. imputovať: Čo nám to chcete imputovať?

    2. právne prideliť, dať nárok na niečo • pririeknuť: majetok pripísať, pririeknuť deťom; súd pririekol pozemok sestreprisúdiť (prideliť súdnym rozhodnutím): domu prisúdili vysokú cenuprirátaťpriznať (dať niekomu právo, nárok na niečo): prirátať, priznať niečo niekomu k dobru; priznali mu náhradu za utrpenú škoduvenovaťdedikovať (obyč. literárne dielo na znak úcty, lásky): autor pripísal, venoval, dedikoval svoje dielo rodičom

    3. pridať písaný dodatok • dopísať: pripísať, dopísať do listu prosbu


    prisúdiť 1. súdnym rozhodnutím dať (ako vlastníctvo, ako povinnosť a pod.), právne prideliť • priznať: dedičovi nárok neprisúdili, nepriznali; prisúdiť, priznať obžalovanému zníženie trestupririeknuť: medzinárodný súd napokon pririekol územie protivníkovipripísaťpričítať: celý majetok pripísal synovcovi; všetku vinu pripísal, pričítal nedorozumeniuprirátať: prirátať niečo niekomu k dobru

    2. dať ako úlohu, povinnosť • prideliťuložiť: prisúdiť, uložiť, prideliť niekomu úlohu pozorovateľakniž. imputovať (neprávom, nespravodlivo niečo niekomu prisúdiť)


    zvaliť 1. silou, prudkým nárazom spôsobiť pád niekoho, niečoho • zraziťpovaliť: zvaliť, povaliť chlapa na chrbát; zvaliť strom; zrazil psa na zemzhodiťstrhnúťsotiť: zhodil, sotil dieťa do bazéna; strhol ženu k sebeprevrhnúťprevaliťprevrátiťexpr. prekotiť (niečo stojace): prevrhnúť, prevaliť vázu; prevrhol, prevrátil stôlzváľaťpováľaťvyváľaťpovyvaľovaťpozhadzovať (viacero vecí al. postupne): búrka zváľala, pováľala borovice

    2. nárazom, silou zmeniť na trosky, silou zničiť • zrútiťzboriť: lavína zvalila, zrútila, zborila domzváľaťzrúcaťzbúrať (nárazmi, váľaním, rúcaním, búraním): celú štvrť zváľali, zrúcali; zbúraná chalupavyvaliť (tlakom vytrhnúť zo základov) • rozvaliťrozváľaťrozbúraťrozrúcaťzdemolovať: rozváľané, zdemolované altánky; kolibu rozbúrali, rozrúcalistrhnúť: starú prístavbu dali strhnúťpováľaťporúcať (postupne)

    p. aj zvrhnúť

    3. označiť niekoho za pôvodcu, príčinu niečoho • prisúdiťpripísaťpričítať (komu čo): vinu zvalili na nás; krádež prisúdiť, pripísať, pričítať maloletémufraz. expr. prišiť za golier: neúspech chcú zvaliť na mňa, mne ho chcú prišiť za golierzviesť: všetko zviedli na inýchexpr. potisnúť: rád potisol vinu na druhýchpresunúť: zodpovednosť presunie na podriadených


    pričľapiť p. pritisnúť 1


    pričupiť p. prikrčiť


    prikrčiť trocha skrčiť, trocha ohnúť (telo al. jeho časti) • prihrbiťnahrbiť: prikrčiť, prihrbiť, nahrbiť chrbát pod ťarchou starostípokrčiť: pokrčiť nohu v koleneexpr. pričupiť: od strachu pričupil hlavustiahnuťstúliťschúliť: stiahol bezradne hlavu medzi plecia; stiahnuť, stúliť nohy pod seba


    pričupiť sa p. schúliť sa


    pritisnúť sa tesne sa priblížiť k niečomu, niekomu • pritlačiť sa: v strachu sa pritisla, pritlačila k stromuprimknúť sa: primkli sa bližšie k sebe, aby sa všetci zmestili; líce k lícu primknutéprivinúť sapritúliť sastúliť saexpr. prituľkať sa (nežne, s láskou sa pritisnúť): dieťa sa privinulo, pritúlilo k otcoviexpr. pricigániť sa: pricigáni sa k mužovi, aby jej odpustilexpr.: pričupiť sasčupiť saschúliť sa (pritisnúť sa so skrčeným telom): psík sa pánovi pričupil, sčupil, schúlil k nohámnaľahnúť (pritisnúť sa celým telom)


    schúliť sa tlačením častí tela k sebe utvoriť polohu zaujímajúcu čím menší priestor a touto polohou obyč. vyjadriť isté pocity • stúliť sa: od bolesti sa celý schúlil; mačiatko sa mu schúlilo, stúlilo pri noháchstiahnuť sa (op. vzpriamiť sa): stiahnuť sa do klbkaskrčiť saukrčiť saprikrčiť sautúliť saexpr.: pričupiť sa (utvoriť istú polohu skrčením tela): vo dverách sa skrčil, ukrčil; v jarku sa prikrčil, pričupil, aby ho nevideliposkŕčať sa (o viacerých jedincoch): sedeli poskŕčaní v kútezohnúť saohnúť sa (utvoriť istú polohu ohybom tela): keď ho otec hrešil, celý sa (z)oholskrútiť sazvinúť sastočiť sa (dať sa do oblúkovej, kruhovej polohy): skrútiť sa, zvinúť sa, stočiť sa do klbkanár. zdúdliť saexpr.: učupiť sasčupiť sa (dať sa do nízkej polohy so skrčenými nohami): učupiť sa, sčupiť sa od strachu v kúteexpr.: učučkať sapričupnúť (si) (schúliť sa k niekomu): pričupli si k otcovi; pričupnúť si k zemi

    p. aj utiahnuť sa


    pričupnúť (si) p. schúliť sa


    priďabiť p. privaliť


    privaliť svojou váhou, ťarchou na niečo doľahnúť, zapôsobiť (obyč. negatívne) • pridláviťzadláviť: muža privalil, pridlávil stromexpr. prigniaviť: pren. prigniavila ho povinnosťpritlačiťpritisnúť: pritlačiť, pritisnúť niekoho celým telomexpr.: primliaždiťpripučiť: dávaj si pozor, aby ťa dvere neprimliaždili, nepripučiliexpr. prikydnúť: prikydla ho kopa senaexpr. priďabiť: skoro ho priďabilozavaliť (zosunutím privaliť): múr ho zavalil


    prichytiť 1. zľahka niečo chytiť a v danej polohe držať • pridržaťpodržať: vrchnák treba opatrne prichytiť, pridržať; dvere chvíľu prichyť, podrž, aby sa nezapleslizachytiťzadržať: rukou zachytila, zadržala záclonu a hľadela von

    2. pevne al. voľnejšie k niečomu pripojiť • pripevniťupevniť: prichytiť, pripevniť si vlasy sponou; prichytiť, upevniť obraz príchytkou, kolíkom; prichytila, upevnila rukáv špendlíkomhovor. expr.: pricviknúťpricvaknúť (zaklinením): prst pricviknutý, pricvaknutý medzi dverami

    3. chytiť obyč. pri nedovolenom čine • dochytiťhovor. expr.: nalapaťnachytať: nachytať syna pri klamstvepristihnúť: zlodeja prichytili, dochytili, pristihli priamo pri čine; dáva si pozor, aby ho nenachytali, neprichytili pri čiernej jazdedostriehnuťvystriehnuť: zlodej sa nedal dostriehnuť; napokon bandu vystriehlidolapiťdostihnúťzastaráv. dopadnúť: páchateľov dolapili, dostihli, dopadli na útekupolapiť: vinníka už dlhší čas nemožno polapiťzried. zastihnúťprekvapiť: nik nás v úkryte nezastihne, neprekvapíexpr.: prichlopiťprichlopnúť: smrť ju prichlop(i)la na cestáchhovor. expr.: privrznúťpriškripnúťprištipnúť (dostať do ťažkého položenia, obyč. do väzby): keď ho privrzli, priškripli, napokon sa priznal; prištipnúť pri krádeži niekohonár. dopáčiť (Dobšinský)fraz. dostať do úzkych: je si istý, že ho nedostanú do úzkychusvedčiť (svedectvom dokázať niekomu vinu): usvedčiť niekoho z klamstvasubšt.: načapať • čapnúť


    priškripnúť 1. p. privrieť 2, pritisnúť 2 2. p. prichytiť 3


    privrieť 1. nie celkom al. len zľahka zatvoriť • pritvoriť: na noc iba privrie, pritvorí uličné vrátka; privrieť mihalniceprichýliť: dvere sú iba prichýlenéhovor.: prichlopiťprichlopnúťpriklopiť: zľahka prichlopila, priklopila vrchnák; prichlopnúť plný kuforpribuchnúťpriraziťexpr.: pričapiťpričapnúťpricapiťpricapnúť (privrieť s buchnutím, hlučne): pribuchol, prirazil bránu, no nezamkol; vietor pričapil, pricapil okenicuprižmúriť (oči)

    p. aj zatvoriť 1

    2. pritlačením dostať do tesného priestoru • privrznúťzavrznúťpriseknúťzaseknúťpriprieť: privrieť, privrznúť si prst medzi dvere; priprel si mi nohupricviknúťzacviknúťpricvaknúť: obločnica pricvikla, zacvikla lastovičke krídloprištipnúťzaštipnúťprištiknúť (do malého priestoru, napr. medzi prsty) • priškripnúť: vtáča priškripnuté v pazúroch dravca

    3. p. prinútiť


    zakročiť urobiť isté opatrenie v prospech al. neprospech niekoho, niečoho • urobiť zákrokzasiahnuť: rozhodol sa zakročiť, zasiahnuť, aby zabránil nešťastiu; zakročiť, urobiť zákrok proti vzbúrencomhovor. expr.: privrznúťpriškripnúťpricviknúť (urobiť opatrenie v neprospech niekoho, dostať niekoho do neželaného položenia): treba mladých privrznúť, priškripnúť, aby nerobili hanbu


    zaštipnúť 1. pevným stisnutím, zovretím prichytiť • zaštiknúťzaseknúťzavrznúť: zaštipnúť, zaštiknúť klinec do klieští; zaseknúť zverákom niečo; zavrznúť si palechovor. zacviknúťnár. zaštiepiťexpr. zakriačiť: zacviknúť, zakriačiť si prsty do sebaprištipnúťprištiknúťpriškripnúťprivrznúť (sčasti al. mimovoľne): prištipnúť, prištiknúť si sukňu medzi dvere; priškripnúť, privrznúť si prsty vrchnákomprivrieť (dvermi): privrieť si nohuzaklenúťzakleniťzaklesnúťzakliesniťzakliniť: zaklenúť, zakleniť si palec medzi mreže; zakliniť jazyk medzi zuby

    2. štipnutím odstrániť, oddeliť • odštipnúťodštiknúť: zaštipnúť, odštiknúť výhonky viniča


    prištipnúť 1. p. privrieť 2, pritisnúť 2 2. p. prichytiť 3


    priľahlý p. vedľajší 1


    vedľajší 1. nachádzajúci sa v susedstve • susedný: priateľ býva na vedľajšej, v susednej ulicipriľahlý: priľahlé územie

    2. vyskytujúci sa popri hlavnom • bočný: vedľajšia, bočná traťpostranný: postranné uličkypridružený (vykonávaný ako vedľajší): pridružená výrobapobočnýfiliálny (op. hlavný): pobočný závod, filiálna stanicazastar. vicinálny: vicinálna trať

    3. nemajúci podstatný význam, veľkú dôležitosť (op. hlavný) • bezvýznamnýnevýznamnýnedôležitý: tento fakt je teraz vedľajší; bezvýznamná, nevýznamná vecnepodstatný: nepodstatný rozdielnevážny: nevážna rana (Vajanský)podradný (menej dôležitý): podradná otázkapodružný: podružný problémdruhoradýnezávažnýpobočný: druhoradé, nezávažné dokumenty; zaoberať sa pobočnými vecamibočný: bočný zárobokodľahlý: odľahlý problémokrajový: má to len okrajový významepizódnyepizodický: epizódna postava vo filmedruhotný (podmienený niečím iným; op. prvotný): druhotné surovinykniž. sekundárny (op. primárny): sekundárna príčina chorobyexpr. smiešny: smiešne podrobnosti prípadukniž. akcesorický: akcesorická úloha

    p. aj nepodstatný


    pripáliť sa sčasti podľahnúť žiaru a zmeniť sa na uhoľ (obyč. o jedle pri varení, pražení, pečení) • prihorieť: dávaj pozor, aby sa haruľa nepripálila, aby neprihorelaprismudnúť: zápražka rýchlo prismudnepripiecť sa (pri pečení): klobásky sa v rúre pripieklipritlieť: v kuchyni je plno dymu, na sporáku čosi pritleloexpr.: priškvariť sapriškrieť: jedlo je akési priškvarené; priškretá chlebová kôrkapriškvŕknuť: vlasy jej nad ohňom priškvŕklioškvŕknuťoškvrknúťobškvŕknuťobškvrknúť (v malej miere): slaninka na pahrebe o(b)škvŕklapopripaľovať sapopriháraťpopripekať sa (postupne, na viacerých miestach)


    priškrieť 1. p. pripáliť sa 2. p. prilepiť sa 1 3. p. pritisnúť 2


    priľnavosť odb. sila, ktorou k sebe prilípajú povrchy látok, predmetov • odb. adhézia


Pozri výraz PRIÅ Ä v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: lib, pbv, zju, ä ierna diera, kel, ptk, dzr, mp, nl, mpl, business inteligence, ã vut, smp, mos, zpg
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV