Synonymá slova "presved" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 27 výsledkov (1 strana)

  • idea 1. myslený obraz o niečom, výsledok myslenia • myšlienka: to je výborná idea, myšlienkanápad (náhla idea): mať dobrý nápadplánzámerúmysel: uskutočniť svoj plán, zámer, úmyselcieľ: svoj cieľ opísal niekoľkými slovamipredstava: utopické predstavy

    2. produkt myslenia odrážajúci vzťah ľudí k vonkajšiemu svetu • myšlienka: idey, myšlienky slobodyzásada: zásady demokraciepojem: pojem nekonečnapresvedčenie (idea, ktorú človek pokladá za nespornú): drží sa svojho presvedčenia

    3. obsahové zacielenie umeleckého al. vedeckého diela • myšlienkatéma: hlavná idea, myšlienka, téma filmunámet: námet skladby


    istota 1. istá, nepochybná pravda • určitosť: vedecká istota; s určitosťou niečo tvrdiťnespornosť: nespornosť faktupresvedčenie: s istotou, presvedčením niečo očakávaťbezpečnosť: tvrdí to so stopercentnou bezpečnosťou

    2. prejav viery vo vlastné sily vo vzťahu k práci, k činnosti a pod.: istota v držaní telaobratnosťzručnosť: získať obratnosť, zručnosť v niečomspoľahlivosť: spoľahlivosť v konanísebavedomiesebadôverasebaistota (viera vo vlastné sily): nemá dostatok sebavedomia, sebadôvery, sebaistotynebojazlivosťkniž. nebojácnosťodvaha: stratiť odvahusmelosť

    3. p. záruka 2


    názor chápanie skutočnosti • náhľad: vyjadriť svoj názor, náhľadmienka: držať sa svojej mienkyúsudok (výsledok uvažovania): urobiť si vlastný úsudok o vecipresvedčenie (názor, ktorého správnosť človek pokladá za nespornú): brániť svoje presvedčeniezmýšľanie (súhrn názorov): konať podľa svojho zmýšľaniahovor. teória: má na to svoju teóriukniž. nazeranie (Šoltésová)predstava (obraz utvorený rozumovou činnosťou, skúsenosťou): mať o niečom jasnú predstavustanoviskopostoj (východisko posudzovania): Aké je vaše stanovisko, váš postoj k celej veci?pohľad: realistický pohľad na udalostihlas (názor a jeho prejav): vypočuť si ďalší hlasobraz: utvoriť si obraz o svetezásada (ustálený názor na konanie, správanie): pevné životné zásadyhypotéza (vedecky podložený, ale ešte definitívne nedokázaný názor)


    presvedčenie chápanie skutočnosti, ktoré človek pokladá za správne a nesporné • zmýšľanie: náboženské presvedčenie, zmýšľanie; konať podľa svojho presvedčenia, zmýšľanianázornáhľad: politické názory, náhľady; vyjadriť svoj názor, náhľadsvetonázorsvetonáhľad (sústava názorov o okolitom svete): idealistický svetonázor, svetonáhľadviera (pevné presvedčenie o jestvovaní, o správnosti niečoho): viera v posmrtný životvyznanievierovyznanienáboženstvokniž. konfesia (pevné presvedčenie o jestvovaní Boha, pridŕžanie sa tohto presvedčenia): kresťanské, židovské vierovyznanie, náboženstvo; sloboda vyznania; byť bez konfesiezásada (pevne ustálené presvedčenie o konaní, správaní): nemenné životné zásadykniž. krédo: konať podľa svojho krédaistota (pevné presvedčenie): s istotou niečo tvrdiťmienkaúsudok (výsledok usudzovania, uvažovania): verejná mienka; urobiť si úsudok o niečommyseľ: je mu to proti mysli


    zásada myšlienka, ktorá platí al. má platiť za všetkých okolností: zásada rovnosti všetkých ľudíprincíp (základná zásada): princíp dobrovoľnostidevíza: základná devíza umeniatéza (základná myšlienka): obhajovať istú tézupravidlo (prijatá zásada): pravidlá spolunažívanianorma (zásada ustálená predpismi, zvykmi a pod.): právne normypresvedčenie (zásada, ktorú človek pokladá za nespornú): pridŕžať sa svojho presvedčeniazákon (záväzná zásada): zákony ľudskostimyšlienka: šíriť myšlienky tolerancieheslo (stručne vyjadrená zásada): politické heslákniž. krédo: životné krédo


    presvedčený p. uvedomelý


    uvedomelý ktorý má vedomie príslušnosti k istej sociálnej, spoločenskej a pod. skupine a ktorý prejavuje toto vedomie: uvedomelý občanpresvedčený: uvedomelý, presvedčený prívrženec hnutiavedomýuvedomený (ktorý si uvedomuje poslanie splniť istý cieľ): vedomé, uvedomené používanie spisovného jazykazastar. povedomý


    prehovoriť 1. uvedením dôvodov získať na niečo • prevravieť: prehovorili, prevraveli ho, aby šiel študovaťnahovoriťnavravieťnaviesť (rečou): nahovoriť, naviesť niekoho na emigráciu; napokon sme ich navraveli, aby ešte ostalipresvedčiť (rozumovými dôvodmi) • uhovoriťexpr. uvariť (mnohými rečami): uhovorili ma, uvarili ma, aby som súhlasilhovor. expr. ukrkať (dorážaním, rečami si vymôcť niečo): ukrkala matku, aby ju pustilaoblomiťobmäkčiť (urobiť poddajným, premôcť odpor): napokon žiaci učiteľa oblomili, obmäkčiliexpr. zjemn. uvravkať (Jaroš)hovor.: spracovaťobrobiť (usmerniť, prehovoriť na svoju stranu): musíme ich ešte spracovať, obrobiť, aby nám pomohlinár. pozaobchodiť (Kukučín)zagitovať (prehovoriť agitáciou): zagitovať niekoho na predplatenie časopisuarch. kapacitovaťhovor. expr. spoďkať (prehovoriť, aby niekto niekam šiel)

    2. p. povedať1, ozvať sa 2 3. p. porozprávať sa 4. p. prihovoriť sa 1, osloviť 1


    presvedčiť rozumovými dôvodmi priviesť k istému názoru • uistiťubezpečiť: presvedčiť, uistiť niekoho o svojej pravde; chcel ich o tom sám ubezpečiťprehovoriťprevravieťnahovoriťnavravieť (uvedením dôvodov priviesť na niečo): prehovorili, nahovorili ma, takže som súhlasilzískaťzagitovať (dosiahnuť súhlas s niečím): chceli ma získať, zagitovať za každú cenuuhovoriťexpr.: uvravkaťuvariťhovor. expr. ukrkať (mnohými rečami dosiahnuť niečo): deti uhovorili, uvarili rodičov, aby ich pustili na lyžovačku; napokon otca ukrkaliarch. kapacitovať: podarilo sa mu všetkých kapacitovaťoblomiťobmäkčiť (premôcť odpor) • hovor.: spracovaťobrobiť (presvedčiť v prospech seba): všetkých spracoval, obrobil, aby mu pomohli


    uhovoriť mnohým hovorením, ustavičným dorážaním presvedčiť al. si vymôcť niečo • uvravieť: vie každého uhovoriť, uvravieťexpr. uvravkať (Jaroš)hovor. expr. ukrkať: deti ukrkali otca, aby súhlasilprehovoriťprevravieťpresvedčiť (uvedením dôvodov): prehovorili, prevraveli nás, aby sme ešte ostaliexpr. uvariť: veď ja ho uvarím, aby dal súhlasoblomiťobmäkčiť (urobiť poddajným, premôcť odpor) • hovor.: spracovaťobrobiť (usmerniť na svoju stranu)


    uistiť slovami, argumentmi, dôkazmi a pod. poskytnúť istotu o niečom • ubezpečiť: môžem vás uistiť, že doklady sú v poriadku; ubezpečím ju o svojej vernostiutvrdiť (potvrdením faktov poskytnúť istotu): utvrdiť niekoho v názore, v presvedčenípresvedčiť (racionálnymi dôvodmi priviesť k istému názoru, k istote o niečom): presvedčil nás o svojej pravde


    utvrdiť potvrdením faktov odstrániť neistotu, váhanie o niečom al. o niekom • uistiťubezpečiť: utvrdiť niekoho v domnienke, v presvedčení, že postup je správny; uistiť, ubezpečiť partnera o svojej podporeupevniťposilniť (urobiť pevným, silným, obyč. názor, presvedčenie, zásady a pod.): upevnil ho v jeho dobrom úmysle, predsavzatí; umelecké dielo nás posilnilo vo viere v dobropresvedčiť (rozumovými dôvodmi odstrániť neistotu, pochybnosť): presvedčia vás o správnosti, účelnosti svojho plánu


    overiť na základe vlastnej skúsenosti nadobudnúť istotu o pravosti, správnosti niečoho • preveriť: overiť, preveriť údaje, správy, tézyodb. verifikovaťkniž.: ohodnoverniťzhodnoverniťjustifikovať (potvrdiť hodnovernosť, pravdivosť niečoho): verifikovať, ohodnoverniť, justifikovať listiny, dokladylegalizovať (overiť pravosť): legalizovaný podpisskontrolovaťpreskúmať: skontrolovanie, preskúmanie pravosti dokumentupresvedčiť sa (o niečom; so spojkou že): presvedčiť sa o klamstve; presvedčil sa, že dokument je pravýautentifikovaťautentizovať: autentifikovať odpis listinyvidovať (overiť správnosť niečoho a potvrdiť obyč. šifrou) • pooverovaťpopreverovať (postupne, viac vecí)


    poznať2 dok. 1. zmyslovým vnímaním a rozumovou činnosťou nadobudnúť vedomosť, správnu predstavu o niečom • spoznať: (s)poznal, že sa mýlil; spoznal dávneho známehozbadaťzistiť: nik nezbadal, nezistil mužovo klamstvospozorovaťpostrehnúťkniž. postihnúť: spozorovať, postrehnúť zlý úmysel; postihol niečie zámerypresvedčiť sa: presvedčil sa o tom na vlastné oči, poznal to na vlastné očipobadaťzastar. obadať: pobadať náhlu zmenuzacítiťuvedomiť si (poznať zmyslami): zacítil, uvedomil si blížiacu sa pohromu

    2. osobne prísť do kontaktu s niekým, nadviazať známosť • zoznámiť saspoznať sa: kamaráti sa (s)poznali, zoznámili na vojenčine; teším sa, že som vás (s)poznal, že som sa s vami zoznámilpozoznamovať sa (postupne, viacerí): pozoznamovali sme sa na večierku

    p. aj zoznámiť sa 1

    3. získať, mať skúsenosť z niečoho • okúsiťskúsiťzakúsiť: nikdy nepoznal, neokúsil, nezakúsil, čo je hladzažiťprežiťužiť: zažil, prežil, poznal v živote veľa zléhopocítiťzacítiťucítiť: pocítil, zacítil na vlastnej koži biedu a nedostatok; ucítil pach krviprestáťvystáťprekonaťpretrpieť (poznať niečo nepríjemné): prestáť, prekonať príkorie; pretrpieť mukyposkusovať (všeličo skúsiť, poznať)


    presvedčiť sa na základe vlastnej skúsenosti nadobudnúť istotu o niečom • zistiť: na vlastnej koži sa presvedčil, zistil, aká je práca namáhaváoveriť (pravosť, správnosť niečoho): overiť si dôveryhodnosť správy, presvedčiť sa o dôveryhodnosti správyprísť na niečozbadaťspozorovať: už prišli na to; zbadali, spozorovali, že som hovoril pravduvyšetriť (presvedčiť sa skúmaním podrobností): vyšetrite, kto bol pri čineusúdiťpochopiť (presvedčiť sa o zmysle niečoho): napokon sme usúdili, pochopili, že argumenty sú zbytočnéuvedomiť si: uvedomil si, že všetko je iba zdanie


    uvidieť 1. zrakom prijať do vedomia, zrakom postihnúť: zaradoval sa, keď znova uvidel rodný krajspozorovaťzbadať: nespozorovali, nezbadali v diaľke svetlokniž. uzrieť: už ťa viac neuzriemzazrieťzočiť (obyč. náhle al. nakrátko): keď zazrel, zočil soka, ušielvšimnúť si (zrakom venovať pozornosť): nik si nevšimol, že som odišielzahliadnuť (náhle, letmo): v dave zahliadol známehonár.: zmerkovaťzbačiťspáčiťkniž. zastar. zhliadnuť: v obloku zmerkoval, spáčil, zhliadol známu tvár

    2. skúmaním niečo spoznať, pozorovaním na niečo prísť • zistiťpresvedčiť sa: čoskoro uvidíš, zistíš, že všetko je inak; presvedčíš sa, že mám pravduzbadaťspozorovať: zbadali, spozorovali na ňom náhlu zmenupostrehnúť (niečo, čo nie je na prvý pohľad viditeľné, jasné): nepostrehla, že sú to iba prázdne reči

    3. prísť do styku s niekým • uvidieť sastretnúťstretnúť sa: nelúčime sa, lebo zajtra ťa uvidím, zajtra sa uvidíme; už ťa dlho neuvidím, nestretnem; dlho sa nestretnemezísť sa: zídeme sa, uvidíme sa v Tatrách

    4. vybaviť si v mysli • predstaviť si: zrazu uvidel pred sebou následky svojho činu; predstavil si ho ako víťaza


    zistiť skúmaním al. i náhodne poznať niečo ako isté • prísť na niečozbadaťspozorovať: zistiť, spozorovať, zbadať svoj omyl, prísť na svoj omyl; treba zistiť príčinu neúspechu, treba prísť na ňuobjaviť (obyč. nečakane zistiť): objavil, že v komore sú mravcekonštatovaťskonštatovať (zistené povedať): (s)konštatoval som, že je už neskoropostrehnúťpobadaťvšimnúť si (zistiť očami): postrehol, pobadal, všimol si, že mnohí na prednáške chýbajúvypozorovaťvybadaťkniž. vysledovať (zistiť pozorovaním): vypozoroval, vybadal, že mnohí začínajú prejavovať nespokojnosťhovor. zaevidovať: zaevidoval, že ktosi naňho uprene hľadíurčiť (skúmaním, meraním a pod. zistiť): určiť, zistiť presnú polohu lode; určiť presný časodb. stanoviť (presne zistiť): stanoviť hladinu cholesteroluvyskúmaťvybádať (zistiť obyč. vedeckým skúmaním): treba vyskúmať, vybádať, ako sa zákonitosť prejavípozisťovať (postupne, viac vecí zistiť) • presvedčiť sa (na základe vlastnej skúsenosti): presvedčili sme sa, že to bol omylvyšetriť (zistiť skúmaním podrobností): treba vyšetriť, či je obžaloba pravdivápubl. zmapovať (zistiť rozšírenie, výskyt nejakého javu): zmapovať záujem obyvateľstvausúdiť (dospieť k záveru): napokon usúdil, že je zbytočné hádať savyrozumieťpochopiť (zistiť zmysel niečoho): z návodu sa nedal vyrozumieť, pochopiť, zistiť presný postupvydedukovať (zistiť dedukciou) • uvedomiť si (zistiť vedomím): uvedomil si, že prehralzvedieť (pozorovaním zistiť): podľa reči zvedel, že nie je od náshovor.: vysondovaťpresondovať (opatrne, nepriamo zistiť): treba vysondovať, presondovať, aký má na voľbu názor väčšina pracovníkovhovor. opáčiť: opáčil, čo si mysliahovor. expr.: vyhrabaťvykutať (podrobným, systematickým al. tajným hľadaním zistiť): Kde si o ňom vyhrabal, vykutal také veci?zried. zjaviť: nikto ešte nezjavil, ako sa dolina pôvodne volalafraz. expr. zrátať si/spočítať si na prstoch jednej ruky (ľahko zistiť): to, že nemá nádej dostať výhodné miesto, vedel si zrátať na prstoch jednej ruky


    pravdepodobne 1. vyjadruje možnosť, predpoklad al. neistotu • asi: pravdepodobne, asi príde až večerazdahádam: keby som ho nebol chytil, bol by azda, hádam spadolmožnoexpr. možnožehovor. môžbyťhovor. expr. môžbyťže: možno, možnože, môžbyť mu do toho niečo prišloakistenajskôrnajskorejpodľa všetkého: akiste, najskôr zmeškal vlak; najskorej, podľa všetkého dostal šmykvariexpr. varižepoet. var: krajšej vari(že), var už ani niethovor. bohdá: v budúcnosti, bohdá, bude lepšiemenej vhodné: snáďzastar. asnáďasnáďže (Záborský, Vajanský)zastar. čajsičajs: aj druhých súdi čajsi podľa seba

    2. blízko pravde (o reči, o slovách) • presvedčivovierohodnehodnoverne: znie to celkom pravdepodobne, presvedčivo; argument pôsobí vierohodne, hodnovernepravdivo: vyznieva to celkom pravdivo


    presvedčivo 1. porov. presvedčivý 2. p. pravdepodobne 2


    názorný uľahčujúci vnímanie a pochopenie obyč. uvedením obrázkov, príkladov, pomôcok a pod.; zložený z obrázkov a pod. určených ako ukážka, vzor, príklad • zastar. náhľadný: učiť názornou, náhľadnou metódou; vysvetľovať učivo uvedením názorného príkladuinštrukčnýinštruktívny (založený na návode): inštruktívny spôsob vyučovaniaobrazný (založený na obrazoch): audiovizuálna technika umožňuje obrazný výkladprístupnýzreteľnýpresvedčivý: nákres urobil vysvetľovanie prístupným, zreteľným; použiť názornú, presvedčivú argumentáciuukážkovývzorovýživý (využívajúci niečo ako vzor, dôkaz a pod.): toto je ukážkový, vzorový, živý príklad správneho postupuilustračnýilustratívny (majúci charakter ilustrácie): ilustračný, ilustratívny materiál na vyučovaniedemonštračný: demonštračný sprievod prednáškyodb. deiktický: deiktická vyučovacia metóda


    nepochybný ktorý vylučuje pochybnosť (op. pochybný) • nespornýistý (op. sporný, neistý): zvýšená teplota je nepochybný, nesporný dôkaz choroby; nepochybná, istá diagnózaneklamnýbezpečný: predložiť neklamné, bezpečné dôkazy vinyzaručenýspoľahlivý (s istou zárukou) • zastar. zabezpečený (Vajanský): zaručené, spoľahlivé správy; bol to zaručený omylhovor. neodškriepiteľnýnepopierateľnýnevyvrátiteľný (ktorý sa nedá odškriepiť, poprieť, vyvrátiť): neodškriepiteľná, nepopierateľná pravda; nevyvrátiteľné tvrdenienezvratnýpresvedčivýkniž. apodiktický (celkom vylučujúci pochybnosť): nezvratný, presvedčivý argument; apodiktický usvedčujúci materiálzreteľnýzrejmýjasný (výrazne vylučujúci pochybnosť; op. nejasný): zreteľný, zrejmý príznak ochorenia; ide o jasný prípad besnotyzjavnýočividnýevidentný (viditeľne vylučujúci pochybnosť; op. nejasný): zjavný, očividný príznak úpadku; mať evidentné ťažkostihovor. expr. svätosvätý

    p. aj skutočný


    presvedčivý ktorý vie presvedčiť; vzbudzujúci presvedčenie o správnosti, pravdivosti a pod. (op. nepresvedčivý) • presvedčujúci: presvedčivý, presvedčujúci výkonvýrečnýzjavnýkniž. eklatantný: presvedčivé, výrečné, zjavné, eklatantné svedectvo o nevineočividnýjasnýzrejmýevidentný (ktorý sa dá hneď vidieť): očividný, jasný, zrejmý dôkaznezvratnýnepochybnýnevyvrátiteľný (ktorý nemožno vyvrátiť, o ktorom nemožno pochybovať): poskytnúť nezvratný, nepochybný, nevyvrátiteľný dôkazkniž. pádny: pádny argumentvýrazný (ktorý presviedča kvantitou, rozsahom a pod.): výrazné víťazstvo vo voľbách


    zjavný ktorý sa dá hneď vidieť (op. skrytý) • očividný: zjavná, očividná chybaviditeľnýbadateľnýzbadateľnýznateľnýsledovateľnýpozorovateľnýspozorovateľný: badateľné, pozorovateľné kontúry domovpriezračnýpriehľadný: jeho úmysly sú celkom priehľadnézreteľnýnápadnýexpr. okatývýraznýzrejmýjasný (veľmi dobre vnímateľný zmyslami): zreteľný, jasný rozdielrukolapnýmarkantnýhmatateľnýpresvedčivý (zjavný a konkrétny): rukolapný, markantný, presvedčivý dôkazneodtajiteľnýneodškriepiteľný: neodtajiteľné, neodškriepiteľné otcovstvoneskrývanýnetajenýotvorený: neskrývaný, netajený odpor, obdiv; otvorený bojevidentnýkniž.: eklatantnýfrapantnýflagrantnýfraz. do očí bijúci: bol to evidentný, flagrantný, do očí bijúci prípad porušenia zákonahovor. vyslovený (celkom zjavný): vyslovený nezmysel


    presvedčovať p. tvrdiť1, porov. presvedčiť


    tvrdiť1 hovoriť ako isté, dokázateľné: tvrdil, že pozná vinníkadokazovaťpresviedčaťpresvedčovať (podopierať dôkazmi, rozumovými dôvodmi): dokazoval, presviedčal nás, že má pravdukniž. afirmovaťuisťovaťubezpečovaťutvrdzovať (potvrdzovať faktmi): uisťovali, ubezpečovali nás, že sa operácia podarí; utvrdzovali nás v našom presvedčenísvedčiťdosviedčať: niektorí svedčili, že videli mimozemšťanaexpr. dušiť sa: dušili sa, že je to klamstvo


    presvedčujúci p. presvedčivý


Naposledy hľadané výrazy:

Technický slovník: ccd, ã, asp, marg, pã å, level 1 3 support, cross talk, rig, oper, ag, asterisk, agp, t, show, pamr
Ekonomický slovník: kul, nre, bcc, aj5, con, cps, kfj, rae, wbt, oiv, inf, p, byå, vzz, ódy
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV