Synonymá slova "prem" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 222 výsledkov (2 strán)

  • premnoho p. veľa


    veľa vyjadruje veľké množstvo, veľký počet, rozsah; vyjadruje veľkú mieru, veľký rozsah deja a pod. (op. málo) • hodnemnohodosť: zarobil veľa, hodne peňazí; má mnoho, dosť priateľovplno: všade bolo veľa, plno krikunemálozaveľa: nemálo schopných ľudí už odišlo; zaveľa krvi stratilhojnesporovýdatne: pršalo drobne, ale hojne, sporo, výdatnehovor.: mocaž-až, pís. i ažaž: má toho moc, až-ažexpr.: hromadakopahŕbacelá kopacelá hŕbahovor. expr. fúra: hromada, kopa, hŕba divákov sa na zápas nedostalaexpr. hory-doly: nasľubovať hory-dolyexpr.: niečodačovoľačočosi: ten už toho niečo, dačo preskákal; v živote už toho voľačo, čosi skúsilexpr.: poriadnepožehnane: detí má poriadne, požehnanehovor. expr.: neúrekomvyše práva: starostí má neúrekom, vyše právafraz.: na tuctyna stovkyhovor. expr.: hrôzahrúzaaž bedaaž strachdo aleluja: hrôza, hrúza dreva sa váľalo po ceste; snehu napadlo až beda, až strachhovor. expr.: bohviekoľkočertviekoľkoktoviekoľkoktohoviekoľko (obyč. pri zápornom slovese): za ten týždeň bohviekoľko, čertviekoľko, kto(ho)viekoľko nezarobilhovor. zried. dúže (Hviezdoslav)veľmi (vyjadruje mieru): nemal by tak veľa, veľmi piťpriveľaprimnohonadmierunadmernehovor. primoc (príliš veľa, veľmi veľa): priveľa, primnoho si na seba neber; nadmerne, nadmieru fajčíexpr.: preveľapremnoho (veľmi veľa): na lúke rástlo preveľa, premnoho krásnych kvetovkniž. zastar. drahne (Kukučín)subšt.: spústa • habadej


    hojný kypiaci hojnosťou, vyskytujúci sa vo veľkej miere, vo veľkom množstve (op. zriedkavý, ojedinelý) • bohatýčastý: hojný, bohatý, častý výskyt, prípadveľký (op. malý): veľký počet, veľké množstvopočetnýkniž. neprebernýexpr. prepočetný: početné, nepreberné, prepočetné zásobyvýdatný (hojný a akostný) • štedrýsporý: výdatná, štedrá úroda; sporý dážďúrodnýkniž. požehnaný: úrodný, požehnaný rok; požehnaná zemexpr.: premnohýprehojný (veľmi hojný) • prihojný (priveľmi hojný)


    mnohý 1. (obyč. mn. č. mnohí, mnohé) vyskytujúci sa vo väčšom, vo veľkom množstve (op. ani jeden, nikto): niektorí už prišli, ale mnohí ešte váhajúviaceríviaceréneskl. viacero (aspoň dvaja): na mnohých, viacerých miestach sa vyskytli problémyhojnýpočetnýbohatýveľký (op. zriedkavý, ojedinelý): v hojných, početných prípadoch sa nepostupovalo správne; má bohaté, veľké skúsenosti (op. malé, slabé) • mnohorakýexpr. premnohý (veľmi mnohý): prišli premnohí návštevnícizried. množný (Hviezdoslav)

    2. viac ako jeden • nejeden: mnohí z nich tu už boli, nejeden z nich tu už bolniektorýdaktorývoľaktorý (v bližšie neurčenom množstve, počte): niektorí, daktorí ľudia neprišli; daktoré, voľaktoré scény z filmu vystrihlivšelikto (množina rozličných osôb): zišli sa tam mnohí, zišiel sa tam všelikto


    premnohý p. mnohý 1, hojný


    mokrý 1. obliaty al. nasiaknutý tekutinou, obyč. vodou (op. suchý): sme celí mokrí od dažďa; z mokrých vlasov kvapká vodavlhký (trocha, čiastočne mokrý): tričko je mokré, vlhké od potu; bývať vo vlhkom bytevlažný (pokrytý vlahou): vlažné peryzmoknutý (mokrý od dažďa): mokrý, zmoknutý kabátspotenýupotený (mokrý od potu): spotené, upotené telozarosenýorosenýzrosenýzried.: rosavýrosnatýrosný (mokrý od rosy; pokrytý drobnými kvapkami vody): zarosená, orosená tráva; orosený, zrosený pohárnamoknutýzamokrenýmokrastýmokravývlhkastý (trocha mokrý): namoknutý, zamokrený, mokrastý uterák; mokrastý, mokravý, vlhkastý obväzpremočenýpremoknutýrozmočenýprepotený (úplne mokrý, obyč. od dažďa al. potu): byť premočený, premoknutý do nitky; premočené, rozmočené čižmy; prepotené teplákypocikanýocikanýpopišanýopišanýexpr. došvordaný (Šikula)hrub.: pošťanýošťaný (mokrý od moču): pocikané, popišané dieťa; pocikaná, ocikaná, opišaná plienkaexpr.: mokručkýmokrunkýmokrulinký: mokručké, mokrunké, mokrulinké vláskyexpr. primokrý (príliš mokrý)

    2. bohatý na vodné zrážky (op. suchý) • daždivývlhký: mokrá, daždivá, vlhká jeseňsychravý (mokrý a chladný): sychravá zimavlahý (mierne, príjemne mokrý): vlahý vzduch prichádza od morasparný (mokrý a horúci): sparné letné nociexpr.: uplakanýusmoklenýzried. učľapkaný: uplakané, usmoklené dni; učľapkaný pondelok


    premočiť sa p. premoknúť


    premoknúť byť úplne, celkom zasiahnutý dažďom; presiaknuť vlhkosťou • premočiť sa: premoknúť, premočiť sa do nitkyzmoknúťumoknúťpomoknúť: seno na daždi zmoklo, umoklo, pomokloopršaťzapršať: neos. na výlete nás opršalo; obilie zapršalozamočiť sapremáčať sazmáčať sazamáčať sazmočiť sa (ponorením sa do vody al. dotykom s niečím tekutým): celá sa pri praní zamočila, premáčalazamoknúť: obilie na koreni zamoklo


    zamáčať sa stať sa mokrým, vlhkým (ponorením sa do vody al. dotykom s niečím tekutým) • zamočiť sazmáčať sazmočiť saumáčať saumočiť sa: z(a)máčať sa, z(a)močiť sa v rannej rose; pri praní sa celá umáčalazamokriť sa: topánky sa v tráve zamokrilizamoknúť (nasiaknuť vodou): seno zamoklonavlhčiť sa (stať sa vlhkým): šaty sa v daždi navlhčilizarosiť sa (zamáčať sa rosou) • expr.: zamachliť sazamachrať sa: v tráve sa čižmy celé zamachlili, zamachralidomáčať sa (vo veľkej miere): Kde ste sa tak domáčali?namočiť saomočiť sa (sčasti sa zamáčať): pery sa mu vo víne iba trochu namočili, omočilipremáčať sapremočiť sa (presiaknuť vlhkosťou): premáčané vlasy


    zmoknúť byť zasiahnutý, zmáčaný dažďom: schovali sa pod strechu, aby nezmokliopršať: neos. včera nás na futbale opršalozapršať: všetko seno nám zapršaloumoknúťvymoknúťpomoknúť: umoknúť do nitky; bielizeň vonku pomoklapremoknúťpremočiť sa (úplne, celkom zmoknúť): kabát celkom premokol, premočil sa


    mocný 1. ktorý má veľkú moc (op. slabý) • silnýveľký: mocný, silný, veľký panovníkdespotický (ktorý má neobmedzenú moc): mocný, despotický vládcavplyvný (ktorý má veľký vplyv): vplyvný politický činiteľ

    2. ktorý má veľkú fyzickú silu, odolnosť; ktorý má veľké rozmery, hodnoty, veľkú intenzitu (op. slabý) • silný: narodilo sa im mocné, silné dieťa; prehovoril mocným, silným hlasommohutný (ktorý má veľké rozmery, veľkú intenzitu): mocný, mohutný chlap; mohutný prúd vodystatnýrobustnýhodnýurastenýsvalovitýsvalnatý (s dobre vyvinutými, mocnými svalmi) • pren. býčí (op. útly): má statnú, robustnú postavu; robustná, býčia šija; mocná, hodná, urastená dievkachlapský (typický pre riadneho chlapa): zacítil chlapskú ruku na svojej tvárizdatnýhovor. dúži (zdravý a mocný; op. cintľavý, dengľavý) • nár. sukovitý: potrebujeme zdatnú, dúžu mládežpevný (ktorý dobre odoláva mechanickým al. iným účinkom): ukázal pevné zuby; mocné, pevné múry hraduveľký (ktorého rozmery, intenzita, miera presahujú priemer): veľké ruky; klásť veľký odporhrubý (ktorého hrúbka presahuje priemer): mocné, hrubé prsty; hrubé nohyprudkýintenzívnyvýdatný (ktorý má veľkú intenzitu, mieru): prudký, intenzívny, výdatný lejak; prudký, intenzívny kašeľrýchly (ktorý dosahuje veľkú rýchlosť; op. pomalý): mocný, rýchly kôňexpr. hromový (mocný ako hrom): hromový zvuknezdolnýnepremožiteľnýnezdolateľnýneochvejnýnezlomný (ktorý má veľkú, ničomu nepodliehajúcu fyzickú al. duševnú silu; svedčiaci o tom): nezdolný, nepremožiteľný nepriateľ; nezdolateľná, neochvejná, nezlomná vôľaexpr. mocnučký (obyč. o vlastnostiach dieťaťa): mocnučké pästičkyexpr. premocný (veľmi mocný)

    3. ktorý má veľký účinok (op. slabý) • účinnýpôsobivýsilný: mocné, silné očarenie niekým; účinné, pôsobivé, silné slováneodolateľný (ktorému nemožno odolať): pocítiť mocnú, neodolateľnú túžbuveľký: mať na niekoho veľký vplyv


    premocný p. silný 1, mocný 2


    silný 1. ktorý má veľkú fyzickú silu; svedčiaci o sile (op. slabý) • mocný: byť silný, mocný ako lev, ako bukstatnýmohutnýsvalnatýsvalovitý (dobre urastený): statná žena; mohutná, svalnatá, svalovitá postavazavalitýrobustnýobrovitý (veľkých, objemných rozmerov): dostať sa do rúk zavalitému, robustnému chlapovi; obrovité pleciapevný: svaly má pevnéjadrnýzemitýhovor. dúži: jadrní, dúži dedinskí mládencizdatnýpren. sporý (zdravý a mocný): zdatná mladá generácia, sporí chlapcipren. expr. goliášskyherkulesovskýherkulovský (o postave človeka) • expr.: premocnýpresilnýzried. tužný (Jesenský)zastar. herský (Kukučín, Tajovský)prisilný (príliš silný)

    2. ktorý má veľkú intenzitu (op. slabý) • veľkýmohutnýintenzívny: silná, veľká viera; urobiť na niekoho silný, veľký, mohutný dojem; intenzívne sneženie; intenzívny zápachkniž. razantný: razantný údertuhýohnivý: tuhá káva, tuhý mráz, ohnivá pálenkatreskúciúporný (o zime, mraze) • sýtyvýrazný: sýta farba, výrazná vôňa cesnakulek. akútny (silný a náhly): akútny zápal slepého črevaprenikavýostrýpríkrypálčivýexpr. žeravý (ktorý silno pôsobí na zmysly): prenikavý, ostrý zvuk; ostrá, pálčivá, žeravá, príkra bolesťnáruživý: náruživý fajčiarexpr.: zúrivýdivýdivokýstrašnýhrozný (veľmi silný): zúrivé sebazapretie; zúrivý, divý, divoký vietorprudký (ktorý má veľkú silu a rýchlosť): po prudkom údere spadol na zemzvučnýexpr.: hromovýhurónskyzried. hrmavý (o silnom zvuku): zvučný, hromový bas; hurónsky krik; hrmavý rachotneuhasiteľnýnezhasiteľnýneutíšiteľnýneskrotnýneovládateľnýkniž. neukojiteľný: neuhasiteľná, neukojiteľná túžba; neskrotná, neovládateľná vášeňexpr.: bláznivýšialený (obyč. o veľmi silných citoch, pocitoch a pod.): bláznivá radosť, šialená vášeňomračujúci: omračujúci úderexpr. zžieravýprisilný (príliš silný)

    3. ktorý sa vyznačuje (životnou, duševnou) silou, pevnosťou, trvanlivosťou; svedčiaci o tom (op. slabý) • pevnýtuhý: dôležitá je silná, pevná vôľa; mať tuhý koreňhúževnatýpriebojný (ktorému nechýba úsilie a vytrvalosť): húževnatý, priebojný duchodolný (ktorého neodradí neúspech, prekážka a pod.): o matku nemal obavy – je to silná, odolná ženanezlomnýnezdolný (ktorý nemožno zlomiť, zdolať): nezlomný, nezdolný charakterpren.: železnýoceľovýžulový (silný a pevný ako železo, ako žula): železné nervy; žulové, oceľové základy priateľstvatrvalýnezničiteľnýnerozborný: trvalé, nezničiteľné puto, nerozborné vzťahyskalopevnýkniž. neotrasiteľný: skalopevné, neotrasiteľné presvedčeniekniž. zemitýprisilný (príliš silný)

    p. aj pevný

    4. ktorý má veľkú mieru nejakej vlastnosti; ktorý má silný záujem o niečo, na niečom • horlivýveľký: silný, horlivý, veľký vlastenecexpr.: tuhýtvrdý: tuhý fajčiar; tuhý, tvrdý nacionalistabigotnýortodoxnýfanatický (veľmi silný, dôsledný): bigotný, ortodoxný, fanatický veriaci

    5. p. početný 6. p. hrubý 1 7. p. vystatovačný


    obmäkčiť urobiť poddajnejším, povoľnejším, poddajným, povoľným, prekonať odpor u niekoho • oblomiť: otca nemohli obmäkčiť, oblomiť ani prosby; oblomila mužovu tvrdohlavosťzlomiťnalomiť: prosby ho zlomili, nalomilioslabiťpremôcť: argumenty oslabili, premohli ich zaťatosťpohnúť (obmäkčiť pôsobením na city): slzy ho napokon pohli

    p. aj uprosiť


    ovládnuť 1. nadobudnúť moc, vládu, vplyv nad niečím • opanovaťzmocniť sa: túžba ovládnuť, opanovať svet, prírodu; zmocniť sa trhovpodmaniťpodrobiťpodriadiť (obyč. násilne, vojenskou silou): podmaniť, podrobiť si národy; podriadil si ľahko celú rodinuspútať (obmedziť vo voľnosti): spútať prírodu, ducha človekaposadnúť (o čertovi, diablovi a pod.): zlý duch ho posadolzachvátiťpremôcťpreniknúťprejaťzried. zvládnuť (o duševných stavoch): zachvátila ho tieseň; premohla, prenikla, prejala ho radosťnadísťobísť (o telesných al. duševných stavoch): studený mráz ho nadišiel, obišielprepadnúťpopadnúťzried. spopadnúť: (s)popadol ho strachvlúdiť savojsť (nebadane preniknúť do vnútra človeka; o citoch, javoch): žiaľ sa jej vlúdil do srdca; jej hlas sa mu vlúdil do dušeexpr. opantať: smútok ju opantalzaľahnúťdoľahnúť: zaľahli, doľahli na nás starosti

    2. vôľou prekonať city, telesné stavy a pod. • premôcťpotlačiťopanovať: ťažko premohol, potlačil smiech, zvedavosť, únavu; opanoval svoju radosťskrotiť: nevedel skrotiť vzmáhajúci sa hnevexpr.: osedlaťzazubadliťozubadliť: osedlať, zazubadliť vášnezvíťaziť (nad čím): zvíťaziť nad vlastnou pýchou

    3. nadobudnúť schopnosť zapamätať si niečo al. schopnosť narábať s niečím • naučiť sazvládnuť: ovládnuť, naučiť sa látku, zvládnuť učivo; ovládnuť techniku, stroj; naučiť sa hre na klavíriosvojiť si: ľahko si osvojil angličtinu


    pokoriť 1. spôsobiť potupu, hanbu niekomu • ponížiť: pokoril, ponížil chlapca zauchom pred kamarátmiuponížiťzried. upokoriť: ironické poznámky ho upokorili, uponížili do hĺbky dušepotupiťpohaniť (znevažujúco sa vysloviť o niečom): potupil ju, pohanil ju na citlivom miestezahanbiťznevážiť (pokoriť slovami): učiteľ zahanbil, znevážil kolegu pred žiakmihovor. zhodiťhrub. zhovädiť: zhodila, zhovädila mládenca pred všetkýmiuraziť (ublížiť na cti, spôsobiť urážku): netaktný výrok ho urazil

    2. mocou, násilím nadobudnúť prevahu nad niekým • premôcťpodmaniť: pokoriť, premôcť nepriateľa; podmanili si mestázvíťaziť (nad niekým, niečím) • fraz. expr. zraziť niekomu hrebeň

    porov. aj podrobiť (si)


    poraziť 1. spôsobiť niekomu porážku pri meraní telesných al. duševných síl • premôcť: poraziť, premôcť súpera v pretekoch, v šachu; porazili, premohli reprezentačné mužstvoprekonaťprevládnuťzdolať: prekonať, zdolať nepriateľa; zápasili dlho, ale napokon súpera prevládolexpr. zlámať: Dobrá vôľa i tú biedu zláme. (Botto)zvíťaziť (nad niekým) • knokautovať (poraziť súpera v boxe, expr. úplne niekoho poraziť) • nabiťhovor. deklasovať (vysoko poraziť v športe) • expr.: rozprášiťrozbiť (poraziť nepriateľské vojsko): rozprášiť, rozbiť armádu

    p. aj premôcť

    2. hovor. neos. raniť mŕtvicou • expr. porantať (obyč. v zahrešeniach, zakliatiach): bodaj ho porazilo, porantalo; nech vás porazí, porance, tam kde stekraj. pošinúť: pošinulo hofraz. expr. šľak ho trafil (dostal porážku)


    potlačiť 1. vôľou zabrániť prejavom citov, telesných pocitov a pod. • premôcť: potlačiť, premôcť zlosť, hnevzadržať: zadržal ostré slovo, ktoré sa mu tislo na jazykprekonať (niečo nepríjemné, bolestivé): prekonať svoju lenivosť, začínajúcu sa chrípkuexpr. ututlať: ututlať v sebe rodiaci sa citudusiťzadusiťutajiťutlmiťstlmiťumlčať: udusiť v sebe túžbu za niekým; utajila, utlmila svoj horúci cit; stlmiť žiaľ; umlčať svoje nárokyprehlušiť: prehlušiť výčitky svedomiazabrániťubrániť sa: zabrániť, ubrániť sa slzám, potlačiť slzy

    2. zobrať niekomu právo na niečo (najmä na slobodu), nespravodlivo s niekým naložiť • zdeptať: kolonizátori potlačili, zdeptali domáce obyvateľstvoexpr.: ubiťugniaviť: ubiť, ugniaviť povstalcovumlčať: umlčať hlasy proti diktatúrezničiťzlikvidovať: zničiť, zlikvidovať povstaniezdolaťporaziť (spôsobiť niekomu porážku): poraziť, zdolať povstalecké oddiely

    3. p. potisnúť 1, 2


    predbehnúť 1. behom, chôdzou, jazdou sa dostať pred niekoho; časovo urobiť niečo skôr ako iný • predísť: v stúpaní do vrchu ma deti predbehli, predišli; auto rýchlo predbehlo, predišlo autobus; predbehnúť, predísť niekoho v odpovedipredhoniť: ľahko ťa predhoním (v chôdzi, v rýchlosti, v termíne a pod.) • expr. preskočiť (v povolaní) • predstihnúť: predstihli ma na konianticipovať (časovo predbehnúť): spisovateľ anticipoval budúcnosťpopredbehávaťpopredbehúvať (postupne predbehnúť)

    2. vyniknúť nad niekoho v nejakej činnosti, nadobudnúť vyššiu úroveň v niečom • predstihnúťpredísť: v usilovnosti ho nik nepredbehne, nepredstihne, nepredíde; jeho majstrovstvo nik nepredstihol, nepredišielprekonaťprevýšiťpredhoniť: prekonať, prevýšiť vyspelé krajiny v ekonomike; predhonil napokon spolužiaka vo všetkých disciplínachprerásť (získať prevahu nad niečím, niekým): žiak prerástol učiteľahovor.: pretromfnúťpretromfovať (šikovnosťou, silou a pod.): pretromfol ho dôkazmi; eleganciou pretromfuje aj dámy z veľkého svetapremôcťzdolať (nadobudnúť prevahu nad niečím, niekým): v pohotovosti ho nik nepremôže, nezdolápopredbehávaťpopredbehúvať (postupne predbehnúť): svojím výkonom popredbehával, popredbehúval všetkých spolužiakovzried. popredniť: On ma poprednil, lebo bol skúsenejší. (Švantner)nespis. predčiť


    prehltnúť 1. pohybom hltana posunúť z úst do žalúdka • prežrieťzhltnúť: prehltnúť, prežrieť liek; slivku zhltnúť celúpreglgnúť (tekutinu): odpil si kávy a rýchlo preglgolpoprehĺtaťpoprehltávaťpopregĺgaťpoprežierať (postupne, po častiach)

    2. expr. psychicky vydržať (niečo nepríjemné) • zniesťstrpieť: musela od nevesty veľa prehltnúť, zniesť, strpieťvystáťzakúsiťprestáťpreniesť: vystáť, zakúsiť veľa príkoria; nik nevie, čo všetko musela v rodine prestáť, preniesťexpr.: preglgnúťzhltnúťprežrieťprehryznúťprehrýzť: od vedúceho preglgla, prehryzla nejednu urážku; prežrie, zhltne všetko, len nech je pokojpotlačiťprekonaťpremôcť: nevládze potlačiť, prekonať hnevpoprehĺtaťpoprehltávaťexpr.: popregĺgaťpoprežieraťpoprenášať (postupne, viac vecí)


    prekonať 1. duševnou al. fyzickou silou nadobudnúť prevahu nad niečím (obyč. negatívnym, nepríjemným) al. nad niekým • premôcťzmôcť: prekonať, premôcť všetky ťažkosti, problémy; zmôcť, prekonať nepriateľazdolaťzvládnuťprevládnuťprevládať: musel v živote zdolať veľa prekážok, zvládnuť mnohé nástrahy; chorobu sa mu podarilo zdolaťkniž. preklenúť: napokon sa nám podarilo preklenúť aj osobné nedorozumeniazlomiťprelomiť: treba zlomiť, prelomiť nedôveru, odpor detízried. predolieť (Rázus)zvíťaziť: zvíťaziť nad vlastnou lenivosťouprežiťprestáťexpr. preskákať (zakúsiť niečo zlé, nepríjemné, nepriaznivé a silou ducha al. tela to vydržať): veľa za vojny prežil, prestál; všeličo sme počas štúdia preskákalipodstúpiť: podstúpim pre vás i ten najväčší strachprejsť (čím): kňazi prešli peklom väzníc; prejsť životnými ťažkosťamiodležať (si) (prekonať ležaním): odležať si chrípku

    2. výkonom, výsledkami sa dostať pred niekoho • predstihnúťprevýšiť: je pyšný, že vo vedomostiach prekoná, predstihne, prevýši aj maturanta; prekonať dennú normupredbehnúťhovor. expr.: pretromfnúťtromfnúťpretromfovať: na pretekoch všetkých predbehnem, (pre)tromfnemzvíťaziť (nad kým, čím) • poraziťpremôcť (koho, čo): zvíťaziť nad držiteľom medaily; poraziť, premôcť majstraexpr. zahanbiť: nedajme sa vo vytrvalosti zahanbiť inýmzatieniť: svojím výkonom zatienil všetkých súťažiachprerásť (získať prevahu nad niekým, niečím): v šikovnosti prerástol majstra


    premôcť 1. fyzickou al. duševnou silou nadobudnúť prevahu nad niekým, niečím • prekonať: je taký silák, že každého premôže, prekoná; svojou rozhodnosťou a odvahou prekonal protivníkaporaziťprevládaťprevládnuťuvládať: poraziť súpera; prevládal, prevládol staršieho brata; porazil, prevládol v matematike všetkýchhovor. položiť: jeho odvaha ma položilazvíťaziť (nad niekým): mužstvo zvíťazilo nad silným súperomnabiť (v športovom zápolení): nabiť súpera v hokejišport. slang. prevalcovať: mužstvo nás prevalcovalozdolaťzničiťzmôcť: vojsko zdolalo, zničilo mesto; všetky prekážky sme postupne zdolali, zmohlipopremáhať (postupne, viac osôb, prekážok a pod.) • zvládnuťkniž. preklenúť: zvládnuť, preklenúť hospodárske ťažkostipodrobiť sizdrviťrozdrviť: podrobiť si národ, zdrviť súperazlomiťprelomiťoblomiť: zlomiť, prelomiť synov odporzaprieť: musí zaprieť svoje vladárske chúťky

    2. vôľou stlmiť city a ich prejavy, telesné stavy a pod. • prekonaťpotlačiť: premôcť, potlačiť smútok, zvedavosť, predsudky, plačnedať najavoudusiťzadusiť: nedala najavo svoju radosť; udusiť, zadusiť slzy, hnevzadržať: zadržať zlosťovládnuťopanovaťskrotiť: nemohol ovládnuť, opanovať svoj odpor k povýšenému správaniu sa; skrotiť zlosťexpr. ututlať: ututlať v sebe túžbu pomstiť sautajiť: utajiť radosťumlčaťprehlušiť (zabrániť prejaveniu sa): umlčať, prehlušiť výčitky svedomia

    3. (o citoch a ich prejavoch, o telesných stavoch) nadobudnúť u niekoho prevahu • opanovaťovládnuť: po namáhavej ceste nás premohla, opanovala, ovládla únavapreniknúť: prenikol ma pri tej predstave strachzmôcť: zmohol ho hladprevládnuť: prevládla v ňom túžba po pomstehovor.: vziaťzobrať: choroba ho vzala, zobrala


    prevýšiť 1. narásť vyššie ako niekto iný, ako niečo iné • prerásť: chlapec vzrastom už prevýšil otca; prevýšiť, prerásť predpokladaný počet ochorenípresiahnuťprečnieť: strom prerástol, prečnel plot

    2. vyniknúť nad niekoho, získať prevahu • predstihnúť: učni prevýšili, predstihli majstrapredbehnúťprekonaťpredhoniť: vo svedomitosti a usilovnosti predbehnúť, prekonať spolupracovníkov; v blahobyte ťažko predhoníme vyspelé krajinyhovor. expr.: tromfnúťpretromfnúťpretromfovať (prevýšiť dôvtipnosťou, telesnou obratnosťou a pod.): každého pretromfoval, pretromfol v podnikaníprevážiť (prevýšiť váhou, závažnosťou): zlato nepreváži pocit šťastiapremôcť (v zápolení): v skoku do výšky ma nik nepremôže, neprevýšinespis. predčiť


    skrotiť 1. urobiť krotkým (cvičením, obyč. zvieratá): skrotiť tigraudomácniťzdomácniťodb. domestikovať (prispôsobiť novému, domácemu prostrediu): udomácniť, zdomácniť divé zvieratá

    2. urobiť miernym, pokojným • upokojiťutíšiť: skrotiť, upokojiť, utíšiť rozvášnený davzmierniťschladiťstlmiťutlmiťstíšiť (ubrať na intenzite citového prejavu): zmierniť, stlmiť, stíšiť zlosť, hnev; schladiť, utlmiť vášeňovládnuťopanovaťpotlačiťpremôcť (vôľou zabrániť prejavom citu a pod.): ovládnuť, potlačiť svoje chúťky; opanovať, premôcť hnevpokoriť: bičom pokoril jeho pýchupren. zazubadliť (Glocko)


    utajiť podržať, uchovať v tajnosti; urobiť nepozorovaným • zatajiťzamlčať: správu pred nami utajili, zatajili, zamlčaliskryťukryťzakryť: zločin, hnev sa mu nepodarilo skryť, ukryť, zakryťzahladiťzastrieťzamaskovať (zariadiť, aby sa niečo neodhalilo): stopy činu zahladili, zamaskovali; svoj strach navonok zastrelhovor. expr.: zatušovaťututlaťzatutlať: nezhody v rodine vedeli zatušovať, ututlať; zatutlať škandálpotlačiťpremôcťudusiť (nedať najavo; o citových prejavoch): potlačí, premôže pred ním sklamanie; zapchá si ústa, aby udusila smiechzadržaťzdržať: z(a)drží plač, aby neprezradila svoje citypritajiť (sčasti utajiť): čosi z rozhovoru i pritajila


    zadržať 1. zabrániť neželateľnému pohybu • zachytiťchytiť: zadržať, (za)chytiť padajúce telo; keby ma neboli (za)chytili, zrútim sa z rebríkazastaviť: zastavil auto ešte včas; zastaviť ženúce sa zvierastaviť: chcel by aspoň na chvíľu staviť beh časupodržaťpridržaťprichytiť (chvíľu, v istej polohe): podržať, pridržať niekomu kabát; prichytil ho, aby nespadolexpr.: spätiťzapätiť: spätil, zapätil utekajúceho chlapcazried. zhatiť: zhatiť útočníkov

    2. zabrániť v odchode, nedovoliť odísť • zdržať: zadržali, zdržali nás na večeruzabaviť: zabavili ma dlhšie, ako som rátalpribaviťpridržať (trocha zdržať): Len ostaň! – pridrží ho.

    3. vôľou prekonať (telesné stavy, city) • zdržaťpotlačiťpremôcťovládnuť: z(a)držať, potlačiť slzy; premôcť, ovládnuť hnev, slovo na jazykuzahatať: zahatal príval zlosti, príval slovzatajiťzakryť: zatajila, zakryla pred mužom náhly žiaľ, bolestné stonypritajiť: pritajiť radosť, pritajiť dych

    4. úradne vziať do väzby al. dočasne obmedziť v pohybe • chytiť: zadržať, chytiť špióna na hraniciachzlapaťlapiť (dostať do svojej moci): zlapať, lapiť zlodejazaistiťzatknúť (dať do vyšetrovacej väzby): vraha už zaistili, zatklizajať (vziať do zajatia v boji)

    p. aj zatvoriť 2

    5. spôsobiť, aby niečo ostalo v pôvodnom, nezmenenom stave • udržaťzachovaťuchovať: v izbách musia zadržať, udržať poriadok; pôda dobre zadrží, udrží vlahu; chcú si zachovať, uchovať samostatnosťpodržať siponechať si: vie si podržať, ponechať svoj názor


    zadusiť 1. zamedzením prístupu vzduchu zbaviť života, rastu • udusiť: vôňa ho skoro zadusila; zadusiť štence; burina udusila, zadusila priesadyzahrdúsiťzadrhnúťzaškrtiťuškrtiťexpr. zadáviť (tlakom na krk, zovretím hrdla): zahrdúsiť, zaškrtiť mačazadláviťzagniaviť (tlakom, rozpučením): zadlávili, zagniavili ho v davezried. zdusiť: burina všetko zdusilapridusiťpriškrtiť (čiastočne zadusiť) • pozadŕhaťpodrhnúťpodusiťpoškrtiťpodláviťpogniaviť (postupne)

    2. zastaviť horenie (o ohni, svetle) • zahasiťzhasiťudusiť: zadusili, udusili plameň hneď v začiatkoch; z(a)hasiť sviečku, lampuuhasiť: požiar nemohli uhasiťexpr. zapučiť (rozmliaždením, pučením): zapučiť ohorok cigaretypridusiť (čiastočne zadusiť) • pozadúšať (postupne zadusiť)

    3. vôľou al. silou prekonať • udusiťpotlačiťpremôcť: zadusila, potlačila, premohla v sebe spomienku na dieťazadržaťzahatať: zadržal, zahatal v sebe príval zlostizlikvidovať: povstanie zadusili, zlikvidovali hneď v začiatkoch


    zahnať 1. silou al. niečím nepríjemným, nežiaducim prinútiť vzdialiť sa • odohnať: zahnať, odohnať vlka od košiarazatlačiťexpr. odprášiťodraziť (v boji): nepriateľa zatlačili za mesto; odprášiť, odraziť vojskozapudiťodpudiťzaplašiť: zaplašiť, zapudiť vtáky streľbou; dážď nás zapudilzavrátiť (prinútiť k návratu): zavrátiť ovcepozaháňaťpoodháňať (postupne zahnať) • pozavracať (viackrát, viac jedincov): pozavracať statok

    2. spôsobiť zánik, zmiznutie niečoho, prekonať niečo nežiaduce • zapudiťodpudiť: zahnal, zapudil myšlienky na neúspechpotlačiťpremôcť: potlačil, premohol náhly príval zlostiodvrátiťrozptýliťrozohnaťrozplašiť: odvrátiť nešťastie, obavy; rozptýliť pochybnosti, podozrenie; rozplašiť zlý senexpr. zried. zabiť: nevie, ako zabiť nuduzbaviť sa: chce sa zbaviť spomienky na rodinnú tragédiu


    zachvátiť náhle, prudko sa rozšíriť al. zrazu postihnúť (o niečom živelnom al. o citoch) • zmocniť sa: oheň zachvátil celú štvrť; choroba sa ho celého zmocnilazasiahnuť (obyč. o niečom negatívnom): zápal zasiahol polovicu pľúcexpr. schvátiť: schvátila ma bolesť nad toľkým utrpenímprejsťpremôcťpreniknúťopanovaťovládnuťzried. zvládnuť (o citoch): premohol, prešiel, prenikol ho žiaľ; opanoval, ovládol ho hnevnadísť: nadišiel ma strachpojaťprejať: náhle ho prejal chladpopadnúťzried. spopadnúť: (s)popadol ma smiechpochytiťvychytiťschytiť: pochytil, vychytil ma kašeľpostihnúťnapadnúť (nepriaznivo zasiahnuť): oblasť postihol mor; organizmus napadol víruszastar. prichvátiť: tma ho prichvátila


    zajať 1. odňať slobodu nepriateľovi v boji • vziať do zajatia: zajali ich tesne pred koncom vojnyzadržaťchytiť: vojakov zadržali, chytili nepriateľské vojskáodviesťzlapaťlapiť: keď ich nepriatelia odviedli, zlapali, lapili, pridali sa k nimpozajímať (postupne zajať)

    2. nadobudnúť moc nad niekým (o duševných stavoch, citoch) • zmocniť saovládnuťexpr. opantaťopanovať: celého ho zajala, ovládla, opanovala túžba vrátiť sa domovzachvátiťexpr. schvátiťpremôcťzmôcť: zachvátil, premohol ma žiaľpreniknúťprejať: bôľ mu prenikol, prejal srdcezájsť: zašiel ju zármutok nad stratenou mladosťoukniž.: pojaťjať: (po)jala ma úzkosť


    zaprieť1 1. vysloviť sa o niečom záporne, nepriznať pravdu (op. priznať) • poprieť: na súde všetko zaprel, poprelodtajiťexpr. odškriepiť (škriepením): odtajiť, odškriepiť účasť na niečomzatajiťutajiť (nepriznať): zatajiť, utajiť pravduhovor.: oddiskutovaťoddišputovať (v diskusii) • zradiť (dopustiť sa zrady nepriznaním sa k niečomu): zradiť vlasť, rodinu

    2. vôľou prekonať citové hnutia al. ich prejavy, nedať najavo • premôcťpotlačiť: byť nútený zaprieť, premôcť svoj odpor k veci; potlačiť chuť odísťovládnuť: ovládol svoju maškrtnosť a odolal


    zatajiť 1. úmyselne nepovedať, nepriznať, nezverejniť niečo (obyč. s cieľom mať vlastný prospech) • zaprieťpoprieťodtajiťpritajiť: zatajiť, zaprieť, odtajiť svoju účasť na sprisahaní; pritajili, že sa dcéra vydávaodškriepiť (škriepením presadzovať nepravdu): všetko odškriepiutajiťneprezradiťnevyzradiťzamlčať (uchovať v tajnosti): utajiť, zamlčať pred rodinou svoj zámer; neprezradil, nevyzradil nikomu, že odchádzaskryťzakryťzastrieťzamaskovať (zariadiť, aby sa niečo neodhalilo): skryť, zakryť, zastrieť svoje zlé úmyslyhovor. expr.: zatušovaťzatutlaťututlať: podarilo sa im škandál zatušovať, zatutlať

    2. vôľou potlačiť city al. telesné pocity • premôcťpotlačiťzadržaťzdržať: svoj žiaľ vedela zatajiť, premôcť; potlačiť hnev, z(a)držať slzystajiťpritajiť (trocha stlmiť): stajiť, pritajiť dych


    zdržať 1. zabrániť v zamýšľanom odchode • zadržať: hostí sme ešte na chvíľu zdržali, zadržalizabaviťpribaviťpridržať (trocha zdržať): u susedov ma zabavili, pribavili dobrú pol hodinku; pridržali ma ešte, aby som neodišiel

    2. spôsobiť oneskorenie niekoho, niečoho v nejakej činnosti • zabrzdiťzhamovaťzahamovať: dopravná nehoda zdržala, zabrzdila, z(a)hamovala náš príchodzhatiť: zhatiť vojsko pri ústupespomaliť (spôsobiť pomalší priebeh): spomaliť tempo žatvysubšt. zhaltovať (Beňo)kniž. retardovať (nedok.): retardovať vývin

    3. vôľou prekonať (city, telesné stavy) • zadržaťpremôcťpotlačiťovládnuť: ledva z(a)držala, premohla, potlačila slzy; nemohol ovládnuť smiechzahatať: chcel zahatať príval rečizatajiťzakryť: zatajiť, zakryť plač


    zlomiť 1. tlakom, násilím rozdeliť na dva al. viac kusov • rozlomiťprelomiť: zlomiť, rozlomiť paličku; zlomiť, prelomiť ohraduzlámaťdolámaťpolámaťprelámať (zlomiť na viacero kusov al. na viacerých miestach a obyč. poškodiť): zlámal, dolámal si nohy; polámať náradiepoprelamovať (postupne, viac vecí al. na viacerých miestach) • expr.: zdruzgnúťdodrúzgať (zlomiť, zlámať s praskotom): zdruzgnúť konárexpr. dochrámať: dochrámať si nohu

    2. uviesť do podoby oblúka, ohybu • ohnúťzohnúťprehnúť: zlomiť, (z)ohnúť nohu v kolene; zlomiť, (z)ohnúť šiju; prehnúť niekoho v páse

    3. násilím, silou dosiahnuť víťazstvo nad niečím • premôcťprekonať: zlomiť, premôcť teror, násilie, moc niekoho; prekonať zloporaziťzdolaťzmôcť (zbaviť síl): zlomiť, poraziť nepriateľa; zdolať, zmôcť presilu vojskaoblomiť: nemôže oblomiť synov odpor

    4. urobiť poddajným, odobrať duševné sily • podlomiťoslabiť: nič ma tak nezlomilo, nepodlomilo ako priateľova zrada; väzenie ho celkom oslabilozničiť: žiaľ ma zničilzdeprimovať (duševne ubiť) • expr.: skrušiťskváriťzdeptať: skrušila, skvárila nás neistá budúcnosť, bieda

    5. p. porušiť 2


    zmocniť sa 1. mocou, silou získať, násilím si privlastniť • dobyťopanovaťovládnuť: zmocniť sa rodinného majetku; dobyť, opanovať trhy; vojensky sa zmocniť územia, ovládnuť územieuchvátiťuchytiťkniž. uzurpovať si: uchvátiť, uzurpovať si moc v štátekniž. urvať: urvať si kus chlebastrhnúť: vládu strhli na seba víťazné stranychytiťzlapať: vinníkov chytili, zlapali až o niekoľko dní

    2. zrazu, náhle postihnúť (o psychických al. fyzických stavoch, rozpoloženiach) • zachvátiťexpr. schvátiť: zmocnil sa ma žiaľ, kašeľ; zachvátila, schvátila ju čitateľská vášeňzasiahnuť: rakovina mu zasiahla pľúcaschytiťpochytiť: z ničoho nič matku schytí, pochytí zlá predtuchaovládnuťopanovaťzaujať: bolesť ho celého ovládla, opanovala, zaujalaexpr.: posadnúťopantať: posadla ho túžba vlastniť; opantala ma pochybnosťpopadnúť: naraz ma popadol strachpremôcťzmôcťpreniknúť: pri pohľade na rozkladajúce sa telo ma premohol, zmohol, prenikol odporzájsťnadísť: znezrady ju zašiel, nadišiel smútok za domovomprísť (na niekoho): prišla naňho nečakaná zlosťvojsť (do niekoho): vošiel doňho hnevkniž.: pojaťjať: (po)jala ich tieseňpren. zajesť sačastejšie nedok. zajedať sa: cíti, ako sa ho zajedá zlosť, skleslosť

    3. p. zvládnuť 1, 2


    zničiť 1. spôsobiť skazu, zánik; spôsobiť veľkú ujmu, škodu na niečom al. niekomu • znivočiť: mráz zničil kvety; existenčne niekoho zničiť, znivočiťzabiťzahubiťzhubiťvyničiťvyhubiťexpr.: skántriťskynožiťvykynožiť (obyč. v množstve): chemikálie vyhubili, skántrili, skynožili užitočný hmyzzmiesťzmietnuť: tajfún zmietol osaduponičiťponivočiťdonivočiť (postupne, viac vecí) • likvidovaťzlikvidovaťzneškodniť (často fyzicky): (z)likvidovať bandu zlodejov; zneškodniť odporcovdevastovaťzdevastovaťspustošiťexpr.: zhumpľovaťspľundrovať: (z)devastovanie prírody, vodných zdrojov; zhumpľovať, spľundrovať lesyvydrancovaťvyplieniťhovor. expr. vypľundrovať (zničiť drancovaním, plienením): vojsko vydrancovalo, vyplienilo krajzruinovať: zruinované hospodárstvofraz.: priviesť na žobrácku palicupriviesť na mizinu/na psí tridsiatok: devalvácia peňazí rodinu priviedla na mizinu/na psí tridsiatokzbedačiťožobráčiť (na majetku): vojna zbedačila, ožobráčila ľudíexpr. zúbožiť (uviesť do stavu úbohosti): požiar zúbožil rodinudecimovaťzdecimovať (v počte): (z)decimovanie vojskapremôcťzdolaťprevládať (zvíťaziť nad niečím a tým zničiť): premôcť, zdolať nepriateľa; nikdy ma neprevládzuznehodnotiťpoškodiťpokaziťskaziťdemolovaťzdemolovaťfraz.: priviesť navnivočpriviesť nazmar (zbaviť hodnoty): znehodnotiť, poškodiť zariadenie bytu; pokaziť, skaziť si hodinky; (z)demolovať auto, telefónnu búdkurozvrátiťrozbiťrozložiť: rozvrátiť ekonomiku, rozbiť manželstvorozmetať: rozmetať hniezdozmrzačiťexpr.: skaličiťdokaličiťstráviť (spôsobiť telesnú al. duševnú ujmu): oheň mu zmrzačil, skaličil, dokaličil tvár; plameň jej strávil zrak; zlý pedagóg chlapcovi zmrzačil, skaličil talentexpr.: popsuťdokántriť (fyzicky i morálne): popsuť si, dokántriť si zdraviepren. expr. zakopať: šťastie si zakopalpodlomiť: choroba mu podlomila zdravieexpr. skváriť: mráz skváril úrodu

    2. p. utrápiť


    zniesť 1. nosením dať na jednu hromadu • znosiť: zniesli, znosili sem všetky haraburdyponosiťpoznášať (postupne): ponosiť, poznášať haluze na kopuzvláčiť: zvláčiť drevo z horyzhromaždiťsústrediťhovor. expr. strepať: odpadky zhromaždili, sústredili do jamy za chatou; Prečo ste to všetko sem strepali?

    2. mať schopnosť fyzicky al. psychicky zvládnuť • vydržať: znesie, vydrží namáhavú cestuzdolaťprekonaťpremôcť: prekonali, premohli biedu, poníženie; zdolať námahuzmôcť: zmôcť prekážkyuniesť (ako ťarchu, záväzok a pod.): toľkú zodpovednosť musí uniesťzakúsiťpodstúpiť (niečo negatívne): museli zakúsiť, podstúpiť veľa príkoriavystáťzažiťprežiťprestáťstrpieťpretrpieťvytrpieť: veľa musel vystáť, pretrpieť, vytrpieť na pracoviskuexpr.: prehltnúťpreglgnúťprežrieť (psychicky zniesť, obyč. príkorie) • expr.: prehryznúťprehrýzť: to už nemieni prehltnúť, prehryznúťzastar. preniesť: človek prenesie všetko, keď nie je sám


    zvíťaziť 1. fyzickou silou, obratnosťou al. duševnými schopnosťami dosiahnuť víťazstvo, získať prvenstvo • vyhrať: zvíťaziť, vyhrať v športovom súboji, nad vojenským nepriateľom; zvíťaziť, vyhrať vo voľbách, v konkurze o miestotriumfovať (dosiahnuť mimoriadne víťazstvo): triumfovať na pretekoch; domnieva sa, že bude na skúške triumfovaťpremôcťporaziť (fyzicky i duševne): je to silák, premôže, porazí každého; súpera premohol, porazil v druhom kolepodmaniť (si)podrobiť si (dostať pod svoju moc): podmaniť si, podrobiť si cudzie krajiny; podmaniť si, podrobiť si nespútaný prírodný živelpokoriťskrotiť (násilím zvíťaziť): napokon odbojníkov pokorili, skrotili

    2. nadobudnúť prevahu nad niekým, niečím (o citoch, pocitoch, telesných stavoch a pod.); vôľou zabrániť (citom, pocitom, stavom a pod.) • premôcťprekonať: láska zvíťazí nad nenávisťou, láska premôže, prekoná nenávisť; rozum napokon zvíťazil; premôcť hnevovládnuť: ovládnuť svoju nechuť prispôsobiť sapotlačiť: potlačiť predsudky, zvíťaziť nad predsudkamiskrotiť: skrotila vzmáhajúcu sa zlosť


    zvládnuť 1. svojimi schopnosťami, silami stačiť na istú prácu • zvládaťuvládaťvyvládať: pochopil, že nezvládne, nezvládze, neuvládze, nevyvládze takú ťažkú robotu; ak chceš všetko zvládnuť, vyvládať, musíš sa poponáhľaťkniž.: zmocniť sazhostiť sa (vykonať s úspechom): svojho poslania sa zhostila dobrezmôcť (byť schopný vykonať niečo): toľkú robotu sami nezmôžemeutiahnuť (vystačiť silami na odtiahnutie, expr. na urobenie niečoho): všetky povinnosti chce utiahnuť sama

    2. nadobudnúť dokonalú zručnosť, dôkladné poznanie niečoho • zvládať: látku zvládze, zvládne za týždeň; vie zvládnuť každý problémkniž. zmocniť sa (umelecky, vedeckým poznaním): úspešne sa zmocniť problému, témy, réžieovládnuťosvojiť si (dobre sa naučiť narábať s niečím): ovládnuť, osvojiť si technické operácie; dobre ovládnuť, osvojiť si cudziu reč

    3. nadobudnúť prevahu nad niekým, niečím (nepríjemným, ťažkým, náročným a pod.) • zvládaťpremôcťprekonať: zvládnuť, zvládať, premôcť vzbúrený dav; epidémiu sme zvládli, premohli, prekonali za krátky časzdolať: na ceste k trhovému hospodárstvu treba zdolať ešte veľa ťažkostíporadiť si (vedieť si rady): vie si poradiť so situáciou, s ťažkým súperomprevládnuť (obyč. silou): súpera musíš prevládnuť hneď od začiatku

    4. p. ovládnuť 1, 3, zachvátiť


    premôcť sa vôľou stlmiť, potlačiť svoje city a ich prejavy al. telesné stavy • ovládnuť saopanovať sa: usiluje sa premôcť, ovládnuť, opanovať, aby neplakala; nevládal sa už premôcť, opanovať a vybucholzdržať saudržať sa: dieťa bolo smädné, ale zdržalo sa; už sa neudržal a rozosmial safraz. expr. stisnúť zuby: treba nám stisnúť zuby a čakaťzaprieť sa: zaprie sa a nepovie nič


    zdržať sa 1. nevzdialiť sa istý čas odniekiaľ, z nejakého miesta • ostaťzostať: zdržal sa, (z)ostal u nás mesiacpobudnúť (obyč. dlhší čas): pobudnúť u rodičov dva týždnezastar. vybudnúť (Tajovský)kniž. zotrvaťpoet. strvať: zotrvám s tebou do koncapribaviť sazabaviť sa (ostať dlhšie, ako bol pôvodný úmysel): pribavili, zabavili sme sa vonku do tmyzried. pomeškať (Kalinčiak)

    2. nedodržať predpokladané tempo v niečom, urobiť niečo neskôr, ako sa predpokladalo • oneskoriť saomeškať sa: celý projekt sa zdržal, oneskoril, omeškal pre nedostatok pracovníkovzaostaťostať/zostať pozadu: vydanie ďalšieho zväzku slovníka zaostalo, (z)ostalo pozaduzastar. opozdiť sa

    3. vôľou potlačiť svoje city a ich prejavy al. telesné stavy • opanovať saovládnuť sapremôcť sa: zdržať sa výbuchu hnevu; nevládal sa opanovať, ovládnuť a nahlas sa rozosmial; premohla sa a neplakalaudržať sa: už sa nemôže udržať pred hlasným protestomzaprieť sa: zaprel sa a nepovedal ani slovofraz. expr. stisnúť/zaťať zuby


    potiť sa 1. vylučovať pot • expr. znojiť sa: potiť sa, znojiť sa od námahy

    2. vylučovať vlhkosť • vlhnúť: od strachu sa mu potia dlane, vlhnú mu dlanepremokaťslziť (prepúšťať kvapky tekutiny): potrubie premoká, slzímokvať (byť mokrý z tekutiny vylučovanej po troche): mokvajúce steny v suterénnom byterosiť sa (pokrývať sa rosou): čelo sa mu od námahy rosímokriť sa (stávať sa mokrým, vlhkým)


    vlhnúť stávať sa vlhkým • navĺhať: steny, múry vlhnú, navĺhajúzvlhávaťprevlhovaťprevlhúvať (naskrz): šatstvo v daždi zvlháva, prevlhuje, prevlhúvamoknúťrosiť sapotiť sa: tvár mu mokne od potu, čelo sa mu rosí, potí od námahypremokaťzried. slizieť: sudy premokajú, slizia na dnáchmokvať (o rane): jazva mu mokvá


    navlhavý pohlcujúci vlhkosť, rýchlo vlhnúci • odb. hygroskopický: navlhavý, hygroskopický betónpremokavý (o textíliách; prepúšťajúci vlhkosť, vodu): navlhavá, premokavá vetrovka


    premotať p. previnúť 1


    previnúť 1. znova al. inak navinúť • previť: previnúť, previť drôt na novú cievkupremotaťpretočiť: premotať vlnu na klbko; pretočiť film, magnetofónový páspoprevíjaťpopretáčať (postupne, viac ráz)

    2. vymeniť dieťaťu plienku • previťprebaliť: keď dieťa previnula, previla, prebalila, prestalo plakať


    porazený ktorý utrpel porážku, ktorý prehral boj, súťaž a pod. (op. víťazný) • premožený: porazený, premožený národ, útočníkzničený: porazená, zničená armáda; zničený nepriateľexpr. rozdrvenýpren. expr. zvalcovaný: rozdrvený, zvalcovaný protivník ušiel z bojiskaexpr.: zmiganýzniganý


    premožiteľ p. víťaz


    víťaz kto zvíťazil: víťaz vo vojne, stať sa víťazomšampión (víťaz v športovej disciplíne): dvojnásobný futbalový šampiónpremožiteľkniž. triumfátor (Figuli)


    ohromiť spôsobiť veľké, neočakávané (obyč. nepríjemné) prekvapenie • expr.: ohúriťomráčiťochromiť: správa o nešťastí ich ochromila, ohúrila, omráčilaexpr. ovaliť: ovalil ju pravdouhovor.: šokovaťzošokovať (spôsobiť šok): nepriaznivý výsledok nás šokovaludiviťprekvapiť (v menšej miere a aj v kladnom zmysle): udivil, prekvapil nás výkon mužstvazdesiťvydesiťpodesiť (nečakanou udalosťou nahnať hrôzu, strach): pohľad na zhorenisko nás zdesil, vydesil, podesilexpr.: zmraziťzamraziť: hrôza ich zmrazila do špiku kostí; tragická zvesť zamrazila prítomnýchexpr. premraziť (ohromiť strachom): premrazilo ma, keď som videl haváriu zblízka


    premraziť p. ohromiť


    minúť 1. dať preč (obyč. peniaze), spotrebovať zásoby, čas a pod. • utratiť: minula, utratila celú výplatu; minúť veľa času; utratiť veľa energievydaťzaplatiť: veľa vydala, zaplatila za šatyvyplytvať (nehospodárne minúť): vyplytvať všetky úsporyhovor.: stroviťpretroviťzried. utroviť: rýchlo strovila mužov plat, všetky zásobyvyčerpať (celkom minúť): vyčerpať zásoby uhliaexpr. vyhodiť (minúť rýchlo a zbytočne): vyhodila veľkú sumu za haraburdyvydať sa (z niečoho): vydať sa z peňazívymíňaťpomíňaťpomárniťpoutrácaťpovydávaťhovor.: potroviťporozhadzovať (postupne minúť): potrovila všetky úsporypremárniťpremrhaťvymrhaťzmárniť (ľahkomyseľne, neužitočne minúť): premárnil, premrhal celé dedičstvohovor. rozhádzaťexpr.: oplieskaťotrieskať (obyč. veľa peňazí): rozhádzal, oplieskal všetko, čo malexpr.: pregazdovaťprebačovaťprehajdákaťprešustrovaťrozfrnadiťrozgazdovať: prehajdáka, rozfrnadí celú výplatuhovor. expr.: roztatáriťodtatáriťzašantročiť: odtatáril, zašantročil celý majetokhovor. expr.: prelumpovaťpreflámovaťprehuľať (pri zábave, alkohole): preflámoval veľa peňazífraz. pustiť groš/peniaze

    2. náhodou sa nestretnúť s niekým, niečím • obísť sa: boli v budove, a predsa sa minuli, obišlivyhnúť (sa) (zámerne minúť): zďaleka (sa) mu vyhol, zďaleka ho minul

    3. pohybujúcim sa predmetom nedosiahnuť cieľ • netrafiť: guľka ho minula, netrafilachybiťnezasiahnuť: chybil, nezasiahol cieľ

    4. p. opustiť 2, minúť sa 2


    premárniť zbytočne, ľahkomyseľne spotrebovať al. stratiť (majetok, duchovnú hodnotu al. čas) • premrhať: premárnil, premrhal všetko, čo zdedilzmárniťzmariťzabiťzmrhaťexpr. zamárniť (najmä čas): zmárniť, zmariť, zmrhať pol dňa behaním po úradochminúť: minúť výplatu na zbytočnosti; minúť čas pri televíziiexpr. prekántriť (zle využiť): prekántrili celé hodinyexpr.: prehajdákaťpregazdovaťprebačovaťprešustrovať (majetok al. čas): prehajdákať rodinné peniaze v kartách; prehajdákať celý deň; pregazdovať, prešustrovať úsporyprešpekulovať (špekulovaním premárniť): prešpekuloval celý majetokutratiťpoutrácaťrozhádzaťporozhadzovaťrozmárniťrozmrhaťhovor. expr. roztatáriťexpr.: rozfŕkaťrozhajdákaťrozfrnadiťrozfrnádliť (postupne): ľahšie je niečo utratiť, rozmárniť, rozfrnadiť ako niečo nahonobiť; rozmárniť, rozmrhať bohatstvoexpr. zahodiťpubl. spáliť (príležitosť, šancu): zahodil príležitosť vyznamenať sa; spálil šancu dať gólhovor. expr.: zašantročiťodtatáriť (ľahkomyseľne prísť o niečo): zašantročili toľké peniaze; odtatáril celý majetokstroviťpotroviť: na dovolenke strovila, potrovila ťažko našetrené peniazevydať sa (z peňazí): vydal sa zo všetkých úsporprehýriťhovor. expr.: prelumpovaťprelumpáčiťpreflámovaťprehuľať (majetok al. čas pri zábave, alkohole a pod.): prehýriť, prelumpovať veľa peňazí, preflámovať výplatu; kamaráti prehýrili, prelumpovali celú nocexpr. prehlivieť (v nečinnosti, bezúčelne stráviť čas): v cudzine prehlivel pol rokanár. utarmoniť (Kukučín, Jégé)expr.: prezaháľaťpreleňošiť (premárniť záhaľkou čas): prezaháľať, preleňošiť celé hodiny, dnisubšt.: preflákať • rozflákať (peniaze, majetok, čas)


    premrhať p. premárniť


    spotrebovať používaním vyčerpať; použiť (s úžitkom) vo svoj prospech • vypotrebovať: benzín spotreboval, vypotreboval za dva dniminúť: minúť všetky otcove peniazevymíňaťpomíňať (postupne): vymíňal, pomíňal všetko, čo si našetrilzužitkovať (s úžitkom všetko upotrebiť): zužitkovať staré zásobyužiť (použiť vo svoj prospech): tovar užite čím skôr, lebo podlieha skazeskonzumovať (jedením, pitím spotrebovať): deti nestačia skonzumovať všetko, čo dostanú na obed; skonzumovalo sa veľa alkoholuvyplytvaťvymrhaťpremrhať (nehospodárne spotrebovať): vyplytvať, premrhať energiuhovor. stroviťzried. pretroviťutratiť (peniaze, zried. aj iné hodnoty; obyč. ľahkomyseľným spôsobom): za krátky čas strovil celé dedičstvozmárniťskynožiť (použiť niečoho veľa, obyč. zbytočne): zmárnila, skynožila veľa látky, veľa múkyhovor. expr. zožrať: motor zožerie veľa palivahovor.: vybabraťvyfafraťvypaprať (babraním spotrebovať): vybabrala všetku farbu


    vydať sa 1. (o žene) úradne potvrdiť manželské spolužitie s niekým, vstúpiť do manželstva • uzavrieť/uzatvoriť manželstvo: vydala sa za cudzinca, uzavrela manželstvo s cudzincomkniž. vstúpiť do stavu manželskéhovziať sizobrať si (niekoho za muža): chce si vziať, zobrať bývalého spolužiakahovor. ísť za niekoho: neviem, za koho šlamať sobášzosobášiť sa (aj o mužovi; týka sa svadobného obradu): dcéra mala sobáš, zosobášila sa v Dóme sv. Martinamať svadbusvadbiť sa (nedok.) (týka sa svadobného obradu i svadobnej hostiny; aj o mužovi): bude mať svadbu až v letefraz.: dostať sa/ísť pod čepiecísť pred oltár (aj o mužovi) • hovor. pejor. zadrhnúť sa: zadrhla sa s alkoholikom

    2. urobiť rozhodnutie ísť niekam a začať realizovať tento zámer • pustiť sa: vydať sa, pustiť sa chodníkom doľavadať saodísťodobrať sa: dať sa, odísť na cesty; vydať sa, odísť za slávouvypraviť savybrať savystrojiť savychystať sa: ráno sa vypravili, vybrali, vystrojili na túruexpr. vytrepať sahovor.: tajsťtaísť: nazbierali húb a tašli domovpobrať savykročiť: pobrali sa navštíviť starkých; po váhaní vykročili cestou dopravaexpr.: schytiť savychytiť sa

    3. zbaviť sa (obyč. z nevyhnutnosti al. neuvážene) všetkých peňazí • vytroviť saminúťutratiť: vydať sa, vytroviť sa zo všetkých úspor; minúť, utratiť našetrené peniazestroviťpotroviť: je ľahkomyseľná, hneď všetko stroví, potrovípremrhaťzmárniťexpr.: prehajdákaťpregazdovaťprebačovaťprešustrovaťroztatáriťrozfrnadiťrozfrnádliť (nehospodárne minúť)

    p. aj premárniť


    márniť 1. nehospodárne zaobchádzať s niečím • mrhať: zbytočne márni, mrhá čas; mrhá sily na nesprávnom miesteplytvať (niečím): plytvať materiálompremárňovaťpremrhávaťmariť: premárňuje, premrháva svoj talentexpr.: hajdákaťprehajdákavať (ľahkomyseľne): hajdákal, prehajdákaval čas i všetky peniazestrácaťexpr. zabíjať: len čo tu s tebou strácam, zabíjam čashovor. kynožiť: nerád kynoží potravinyutrácaťmíňaťvydávať (márniť peniaze): utráca, míňa veľa peňazíhovor.: troviťrozhadzovať: pomaly rozhadzuje úsporyhovor. expr. márnotratníčiťkniž. zried. márnotratiť (Hviezdoslav)nár. marhať (Rysuľa)

    2. p. ničiť 3


    plytvať nehospodárne, márnotratne s niečím zaobchádzať • mrhať: začal bez rozmyslu plytvať, mrhať peniazmipremrhávaťpremárňovaťrozhadzovať: starší syn premrháva, premárňuje, rozhadzuje otcov majetokmíňaťmárniťmariť: zbytočne tu míňame, márnime, maríme drahocenný čashovor. expr. márnotratníčiť: márnotratníčia s vodou


    prehnaný vyznačujúci sa neprimeraným zväčšením, zveličením; prekračujúci únosnú al. optimálnu mieru • zveličený: prehnané, zveličené požiadavky; prehnané, zveličené slová uznaniaprepiatypremrštený: prepiata, premrštená zdvorilosť; premrštená kritikakniž.: predimenzovanýpreexponovaný: predimenzovaný, preexponovaný začiatok hry; predimenzovaný plán; preexponovaná satiranesplniteľný (ktorý sa nedá splniť): nesplniteľné nároky

    p. aj úzkostlivý, bombastický


    premrštený p. prehnaný, zveličený


    zveličený vyznačujúci sa neprimeraným zväčšením niečoho • prehnanýprepiaty: zveličená, prehnaná suma; zveličená, prepiata úslužnosťprílišnýnadmernýpremrštenýpredimenzovaný: prílišná, nadmerná námaha; premrštené, predimenzované požiadavkypriveľkývystupňovaný: priveľké nároky, vystupňované úsiliebombastickýhyperbolickýzdramatizovaný (vyjadrujúci emocionálne podfarbené zveličené hodnotenie): bombastické, hyperbolické reči, vyjadrovanie; zdramatizovaný problémnadnesenýkniž. al. publ. preexponovanýpren. expr. nafúknutý: nadnesená záležitosť; preexponovaná, nafúknutá aféraexpr. prestrelenýhovor. expr. prešvihnutý: prestrelená, prešvihnutá kritikasubšt. nadsadený


    krútiť 1. uvádzať do kruhového pohybu • točiťotáčať: krúti, točí, otáča kolesom, kľukoupokrúcaťzastaráv. pokrucovať: pokrúca, pokrucuje hlavou, čiapkouvrtieť (robiť niečím rýchle kruhové pohyby): vrtí habarkou; pes vrtí chvostomexpr. zvíjať: zvíjať valaškou ponad hlavuzvŕtaťobracať (robiť polkruhové, oblúkové pohyby): zvŕta kľúčom; zvŕta, obracia hlavu; obracia v ruke peniazexpr. premŕvať (niečo drobné): premŕvať zrnká ružencamotor. slang. kurbľovať (krútiť kľukou): kurbľuje motor

    2. oblúkovým pohybom dávať istý smer • točiťskrúcaťstáčaťzvŕtaťzakrúcaťzatáčať: krúti, točí, skrúca, zakrúca volant dopravavykrúcaťvykrucovaťvytáčať (smerom von): vykrúca, vytáča si fúzy dohora

    3. p. nakrúcať 4. p. šúľať 1


    mädliť prstami al. dlaňami opakovane pritískať • žmoliť: mädlil, žmolil v rukách čiapkumrviťexpr. premŕvať: mrvil, premŕval lístky medzi prstamistláčaťstískaťžmýkať (mädliť tlakom, silou): stískala, žmýkala v rukách vreckovkuexpr.: mäkušiťmiagaťzried. omáľať: mäkušil, omáľal klobúk od nervozityhúžvaťhúžviťkrkvaťkrčiť (zároveň robiť záhyby): húžvala, krkvala zásterkuskrúcať (mädliť otáčavým pohybom): skrúcal novinynár.: mäčkaťmäždiťmadžgať


    premŕvať p. krútiť 1, mädliť


    prehŕňať sa expr. 1. hrnutím, rozhŕňaním vecí niečo hľadať al. robiť niečo takýmto spôsobom (obyč. s malým výsledkom, príp. s urobením neporiadku) • expr.: prehrabávať saprehrabúvať saprehrabovať saprekutávať saprekutrávať sa: prehŕňa sa v knižnici; prehrabávať sa, prekut(r)ávať sa v starých veciachexpr.: premŕvať samrviť sahrabaťhrabať sahriebsťhriebsť sa: premŕva sa, hrabe (sa) v priečinkochprehľadávať: zlodeji prehľadávajú skrineexpr.: kutať (sa)kutrať sanúrať saňúrať sa: kut(r)ať sa, ňúrať sa po zásuvkáchpreberať sa (časť po časti, kus po kuse postupne brať do rúk): deti sa preberajú v ovocíhovor. expr.: štárať sašpárať sašpáraťšparchať sašparchaťštúraťštúrať sa (obyč. nejakým zahroteným predmetom): štárať sa v zemi, štúrať (sa) v cudzích veciachexpr.: bŕľať sapaprať sababrať sa (v niečom mäkkom, sypkom, mazľavom a pod.) • expr.: vŕtať saryť sarýpať sa: Prečo si sa mi vŕtal, ryl v stole?snoriť: snorí v maminých veciach

    2. p. jesť


    premŕvať sa p. prehŕňať sa 1


    mrznúť 1. tuhnúť od mrazu • zamŕzať: voda mrzne, zamŕza pri nula stupňovľadovatieťpremŕzaťzmŕzať: sneh ľadovatie; pôda už dlho premŕza, zmŕzatrešťať (o intenzívnom mraze): vonku mrzne, treštíprašťať: mrzne, len tak praští

    2. trpieť zimou • premŕzať: vonku čakal a mrzol; premŕzal v studenej izbezimomravieťzmŕzať: nohy mu zmŕzali vo vodekrehnúťziabnuť: ruky mu krehli, ziabli od chladuvymŕzať: vymŕzajú v nevykúrenej izbenár. krahnúť (Sládkovič)expr. ľadovatieťzried. ľadovieť: telo mu ľadovatelo, ľadovelozimiť sa (o človeku): celý deň sa zimila na polidrevenieťkľavieťtuhnúť (stávať sa nepohyblivým): prsty mu kľaveli, tuhli od zimy


    premŕzať p. mrznúť 1, 2


    premrznúť p. skrehnúť


    skrehnúť vplyvom chladu, zimy sa stať meravým, tuhým • stuhnúťzmeravieťexpr. skrepenieť: prsty mu skrehli, stuhli od zimy; od mrazu mu údy zmeraveli, skrepenelipremrznúťvymrznúťpreziabnuťoziabnuť (celkom preniknúť chladom): nohy jej v ľahkých topánočkách premrzli, preziabli; oziabol mu nos od mrazuuzimiť saprezimiť sa: deti sa veľmi uzimili, treba im podať čaj


    premrznutý p. uzimený


    skrehnutý ktorý stuhol, zmeravel, obyč. od zimy, mrazu a pod. • zmeravenýstuhnutýskľavený: skrehnuté, zmeravené, stuhnuté, skľavené prstyexpr. grambľavýzmrznutýzamrznutý: grambľavé ruky od zimy; našli ju v snehu skrehnutú, zmrznutú; vrátili sa z hôr celí zamrznutípremrznutýpreziabnutý: mal pocit, že mu v premrznutých, preziabnutých údoch neprúdi krvuzimenýprezimený: v záveji sedeli skrehnuté, uzimené prepelice; ruky mala celkom prezimené

    p. aj meravý


    uzimený preniknutý zimou, chladom • prezimenýpremrznutýpreziabnutývyziabnutý: vrátili sa v noci celí uzimení, prezimení, premrznutí, preziabnutí, vyziabnutípodchladený: hriala si uzimené, podchladené telozimomravý p. skrehnutý


    múdry rozumovo nadaný; majúci bohaté vedomosti, životné skúsenosti; svedčiaci o tom (op. sprostý, hlúpy) • rozumnýumný: múdry, rozumný, umný človek; múdre, rozumné krokyinteligentný (majúci inteligenciu): inteligentná osobaosvietený: múdry, osvietený panovníkvzdelanýučený: vzdelaná hlavabystrýchytrýchápavý (rýchlo a ľahko vnímajúci, chápajúci): to je múdra, bystrá, chytrá, chápavá hlavičkatriezvyrozvážny (všetko zvažujúci, riadiaci sa triezvym rozumom): triezvy, rozvážny politiksprávnyzdravý (zodpovedajúci zdravému rozumu): správne, zdravé názoryhlbokomyseľný (premýšľajúci do hĺbky, obsahujúci hlbokú myšlienku): hlbokomyseľné vetyvševediaci (ktorý všetko vie): vševediaci Bohpriinteligentný (aj iron., priveľmi inteligentný): priinteligentná ženaaj iron. šalamúnskyexpr. fiškálsky (múdry s istou dávkou vypočítavosti, chytráctva): šalamúnske, fiškálske riešenie sporuiron.: rozumárskyrozumkársky: Nechaj si tie rozumkárske reči!expr.: premúdrypremúdrený (veľmi múdry) • zastar. vedomý

    p. aj vzdelaný, bystrý 2


    premúdrený p. múdry


    premudrovať p. prepočítať sa


    prepočítať sa pri počítaní urobiť chybu; expr. urobiť chybu, omyl vôbec • prerátať sa: chýba mi stovka, asi som sa prepočítal, prerátal; prepočítala, prerátala som sa, keď som každému verilapomýliť sazmýliť sachybiťschybiť: pomýliť sa, zmýliť sa o dvadsať korún; myslel si, že má dobrý odhad, ale (s)chybilexpr. seknúť sa: tentoraz sa sekolsklamať sa (obyč. pri vypočítavosti): sklamať sa, prepočítať sa v spojencovihovor. expr. prešpekulovaťexpr. premudrovať (špekulovaním, mudrovaním dosiahnuť neželateľný výsledok): toľko rozmýšľal, až celý plán prešpekuloval, premudroval


    premúdry p. múdry


    myslieť 1. rozumom postihovať javy a dávať ich do vzťahov • uvažovať: myslel na problémy v škole; uvažoval o práciexpr. hútať: hútal o priateľochpremýšľaťrozmýšľaťzamýšľať sa (dôkladne posudzovať všetky okolnosti): premýšľal o tom, čo bude robiť; zamýšľal sa nad riešením problémuexpr.: rozdumovaťrozhutovaťprehutovaťkniž. dumať: rozdumoval, dumal o zmysle životahovor. expr. páliť: dobre mu to pálihĺbaťfilozofovaťrozjímať (zoširoka al. do hĺbky): filozofoval o láskečasto expr. meditovať (v tichosti) • často iron. mudrovať (pritom rozprávať): prázdne mudrovaniepejor. dogmatizovať (dogmaticky, nekriticky myslieť) • hovor. pejor. špiritizovať: zbytočne špiritizuješpoet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)

    2. mať vo vedomí • mať na mysli: myslí na deti, má na mysli detimať na zretelimať na pamätipamätať (zároveň udržiavať v pamäti): má na zreteli výskumný program; na to sme nepamätalikniž. tanúť na mysli/na rozume (byť predmetom rozmýšľania): stále mu čosi tanie na mysliexpr. vŕtať: niečo mu vŕta v hlavemieriťzameriavať sa (s istým cieľom): viem, kde mierite; zameriaval sa na jej ochoturozumieťchápaťmieniť (mať vo vedomí zmysel niečoho): Čo pod tým rozumieš?; mienil o tom inakkniž. ponímať: ponímal to inakpredpokladaťpočítaťrátať (myslieť s istým očakávaním): počíta, že sa to dá

    3. uvažovať o budúcnosti • zamýšľaťpomýšľať: myslí na odchod zo zamestnania, zamýšľa, pomýšľa odísťmieniťmať v úmysle: mieni, má v úmysle predať domchcieť (s vôľou uskutočniť to): chce pracovať v zahraničíkalkulovať (vypočítavo): kalkuloval, že na tom zarobí

    4. mať istú mienku, názor, úsudok • myslieť simieniť: myslel (si), že prídu; mienil, že má pravduusudzovaťzmýšľať: usudzoval, že neodíde; zmýšľal o ľuďoch dobreexpr. hútať (si)expr. zried. hútkať (si)kniž. súdiť: hútal (si), že mu zavolajú; Čo o tom súdiš?domnievať samať domnienkubyť v domnienkenazdať sanazdávať sapredpokladať (myslieť si čosi, čo nie je overené): domnieval sa, nazdával sa, že ju pozná, ale mýlil sakraj. mívať (si) (Kukučín)obmýšľať sa (Šoltésová)poet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)


    premýšľať zaoberať sa niečím v myšlienkach z rozličných strán, dôkladne v mysli posudzovať všetky okolnosti • uvažovaťrozmýšľať: dlho premýšľal, uvažoval, rozmýšľal o obchodnej ponuke; premýšľať, uvažovať nad zmyslom životarozvažovaťzvažovať (hodnotiť veci porovnávaním): zvažuje, čo je výhodnejšiedomýšľať: projekt domýšľa do dôsledkovzamýšľať sa (premýšľať a zároveň hodnotiť): zamýšľať sa nad svojimi omylmiexpr.: hútaťprehutovaťpohutovaťrozhutovať: húta, prehutuje, rozhutuje, čo kúpi deťom na Vianocekniž. dumať: celé hodiny dumá, ako by spor vyriešilexpr. rozdumovaťčasto iron. mudrovaťhovor. pejor. špiritizovať: zbytočne rozdumovať, mudrovať nad rozliatym mliekom; Načo toľko špiritizuješ?rozumovaťexpr. rozumkovaťexpr. zried. mudrkovať (obyč. zbytočne a samoúčelne) • hovor.: špekulovaťkumštovať (šikovne, s fígľom): Nad čím špekuluješ, kumštuješ?hovor. expr.: morfondírovaťmorfondovať: je to iba plané morfondírovaniepremietať: všetci ticho (v duši) premietali, aký bol nebožtíkov životfilozofovať (filozoficky premýšľať) • hĺbaťrozjímaťmeditovaťkniž. kontemplovať (intenzívne, sústredene a hlboko premýšľať): rád hĺba, rozjíma v tichu samoty; meditovať, rozjímať o Bohu; večerné kontemplovaniekombinovať (premýšľať o rozličných možnostiach riešenia): kombinuje, ako sa dostať z nepríjemnej situácie


    bystrý 1. ktorý má dobré tempo a ľahkosť (o pohybe); vyznačujúci sa rýchlosťou, prudkosťou • rýchlyrezkýsvižnýsvižký: kráčať bystrými, rýchlymi, rezkými krokmi (op. pomalými); svižný, svižký skok jeleňa; svižné tempoprudký (obyč. o vodnom toku) • obratnývrtkýživýpohyblivý (op. neobratný, ťarbavý): obratné, vrtké, živé pohyby; je to živé, pohyblivé dieťaľahkonohý: ľahkonohí chlapci preskakovali vatrunespráv. čiperný

    2. ktorý dobre a rýchlo vníma, reaguje (o človeku, jeho zmysloch, schopnostiach a pod.) • vnímavýchápavý: bystrý, vnímavý, chápavý žiakučenlivý (ktorý sa ľahko učí): učenlivé stvoreniecitlivý: citlivý pozorovateľ, čitateľvtipnýdôvtipnýpremýšľavý: vtipná, dôvtipná, premýšľavá hlavainteligentnýzried.: bystrohlavýbystroumnýostrovtipnýkniž. zastaráv. ostroumný: inteligentné, bystrohlavé, bystroumné, ostrovtipné, ostroumné dievčapohotovýduchaprítomný (ktorý vie včas správne reagovať): je pohotový, duchaprítomnýpredvídavýprezieravýkniž. bystrozraký (majúci bystrý postreh): predvídavý, prezieravý, bystrozraký politikšikovnýchytrýmúdry: šikovné, chytré, múdre dieťa samo objavilo chybuprenikavýostrý: prenikavý úsudok, ostrý zrakpren.: blýskavýiskrivý: blýskavý, iskrivý um

    p. aj múdry, jemný 5


    filozofický súvisiaci s filozofiou, filozofovaním; založený na filozofii, myslení, poznaní • mysliteľskýpremýšľavýhĺbavýšpekulatívny: filozofický, mysliteľský typ človeka; premýšľavá, hĺbavá, špekulatívna dušamyšlienkovýideový (založený na istých ideách, názoroch): myšlienkové, ideové smery, hnutia


    hĺbavý ktorý má záľubu v hĺbaní, sklon k hĺbaniu, premýšľaniu, rozjímaniu; svedčiaci o tom • premýšľavýrozmýšľavýhlbokomyseľný: hĺbavý, premýšľavý, rozmýšľavý, hlbokomyseľný človek, študentkniž. zried. zamýšľavý (Rázus)poet. dumavý: dumavá devarozjímavýmeditatívnykniž. kontemplatívny (zameraný na meditáciu, kontempláciu; majúci charakter rozjímania, kontemplácie): rozjímavý, meditatívny, kontemplatívny umelecúvahovýreflexívny (majúci charakter úvahy, odrážajúci vnútorný, duchovný svet): úvahová, reflexívna poézia, tvorbašpekulatívnyfilozofický (majúci zmysel pre filozofovanie): mať špekulatívneho, filozofického ducha; špekulatívna vedabádavýbádateľskýskúmavýskúmateľský (zameraný na bádanie, skúmanie): bádavá, bádateľská, skúmateľská práca

    p. aj vedecký


    premýšľavý p. hĺbavý, rozjímavý, filozofický; bystrý 2


    rozjímavý ktorý sa venuje premýšľaniu, rozjímaniu, ktorý je taký svojím vnútorným založením; svedčiaci o tom • premýšľavýrozmýšľavýhĺbavý: rozjímavý, premýšľavý, rozmýšľavý, hĺbavý typ človekameditatívnykontemplatívny (zameraný na meditáciu, kontempláciu): meditatívne, kontemplatívne umenieúvahovýreflexívny: úvahová, reflexívna lyrika, tvorbapoet. dumavý

    p. aj hĺbavý


    cieľavedomý 1. ktorý má presné smerovanie, určený cieľ • premyslenýuvážený (ktorý sa uskutočňuje, robí, napĺňa a pod. na základe rozmýšľania, úvahy; op. nepremyslený, neuvážený, náhodný): cieľavedomý, premyslený, uvážený krok, postupsystematický (systematicky smerujúci k cieľu; op. nesystematický): systematická práca, prípravausmerňovaný: cieľavedomá, usmerňovaná výchova (op. spontánna, neusmerňovaná) • plánovitýplánovanýprogramovýprogramovitý (konaný podľa vopred pripraveného plánu): plánovitá, plánovaná, programová, programovitá činnosťvedomýzámernýúmyselnýschválny (uskutočňovaný so zámerom, vedome): vedomé, zámerné konanie; úmyselné, schválne vyrábanie škandálovúčelnýúčelový (ktorý má účel): účelná, účelová lož

    2. p. ctižiadostivý


    organizovaný ktorý je účelne, premyslene utvorený al. vedený (op. chaotický) • usporiadaný: tvoriť organizovaný, usporiadaný celok (op. neusporiadaný) • cieľavedomý (sledujúci istý cieľ; takto vedený): organizovaný, cieľavedomý výskumpripravenýpremyslený (vopred premyslene utvorený): pripravená, premyslená akcia


    plánovaný ktorý by sa mal uskutočniť podľa plánu; ktorý sa vopred naplánuje, pripraví, odhadne • naplánovanýchystanýpripravovaný: tešil sa na (na)plánovanú, chystanú oslavu; plánovaný, chystaný atentát; dlhodobo chystaná, pripravovaná svadba (op. nečakaná, neplánovaná) • organizovaný: organizované stretnutiezamýšľanýperspektívny (plánovaný do budúcnosti): zamýšľané, perspektívne ciele, úlohypredpokladanýočakávaný (ktorý sa podľa plánu predpokladá, očakáva): predpokladaný príchod; nevrátili sa v očakávanom termíneplánovitý (založený na plánovaní, uskutočňovaný podľa plánu): plánovité hospodárstvo, plánovitá činnosťúmyselnýzámernýschválny (vedome vopred smerujúci k istému cieľu): všetky argumenty proti nemu boli plánované, úmyselné, zámerné, schválnepremyslenývedomýcieľavedomý: všetko nasvedčovalo plánovanému, premyslenému, vedomému, cieľavedomému rozvratu


    premyslený o ktorom sa dôkladne (vopred) premýšľa, uvažuje; svedčiaci o takom prístupe (op. nepremyslený) • uvážený (op. neuvážený) • rozmyslený: premyslený, uvážený čin; premyslená, rozmyslená odpoveď, obhajobahovor. expr. prešpekulovaný: dobre prešpekulovaný plántaktickýstrategický (majúci taktiku, stratégiu): taktický postupcieľavedomýplánovaný (zamýšľaný, pripravovaný s istým cieľom): cieľavedomé úsilie; bol to premyslený, plánovaný krok; úmyselnýzámerný (op. náhodný, neúmyselný) • rafinovaný (vypočítavo premyslený): tušila, že ide o úmyselný, zámerný podvod; premyslená, rafinovaná vražda, pretvárka


    triezvy 1. ktorý je pri zdravom vedomí, neomámený alkoholom (op. opitý), neovládaný emóciami, vášňami (op. zatemnený, zaslepený, slepý) a pod. • zastar.: striezlivýstriezvy: byť v triezvom, striezlivom stave; je triezvy, striezlivýčistýjasný: čistá, jasná hlava; jasný úsudokzdravý: zdravý rozum

    2. ktorý sa riadi rozumom, ktorý sa vyznačuje miernosťou a rozvahou; svedčiaci o tom • rozvážny: triezvy, rozvážny človekrozumný: neprišli s nijakým triezvym, rozumným nápadomchladnokrvnýchladnýracionálnyrozumový (nepodliehajúci citom): čin je v rozpore s priateľovým chladnokrvným, chladným uvažovaním; racionálny, rozumový typ človekazdravý (zodpovedajúci normálnemu, triezvemu uvažovaniu): zdravé názoryreálnyrealistický (ktorý rešpektuje skutočnosť, ktorý vie rozlíšiť možné od nemožného; nepoddávajúci sa sneniu, fantázii; op. nerealistický): reálne, realistické uvažovaniesúdny: súdne stanovisko, rozhodnutiepremyslenýuváženýrozmyslený (o prejavoch človeka, ktoré svedčia o rozvahe): premyslené, uvážené slová; rozmyslená reakcia na protestzastar.: striezlivýstriezvy: matkina striezlivá povaha

    3. ktorý sa vyznačuje jednoduchosťou, ktorý uprednostňuje jednoduchosť, prirodzenosť, nenáročnosť a pod. • jednoduchýobyčajnýprostý: triezve, jednoduché, obyčajné, prosté zariadenie interiéru (bez zbytočných al. nákladných doplnkov, okrás; op. vyumelkované, pompézne) • civilný (ktorý je bez pátosu, resp. zložitej kompozície, obyč. o prednese; op. strojený) • strohý (priveľmi jednoduchý, až chladný): architektúra strohých tvarovsuchýholýčíry (taký, aký v skutočnosti je): suché, holé, číre fakty


    úmyselný konaný s istým úmyslom, vedome (op. neúmyselný) • zámerný: úmyselná, zámerná provokácia; úmyselná, zámerná iróniachcenýschválny: chcené, schválne ublíženie; chcená, schválna netaktnosťvedomýuvedomený: vedomé porušenie zákazu (op. mimovoľné, neuvedomené) • cieľavedomýpremyslenýplánovanýnaplánovaný (konaný s vopred určeným zámerom, s presným plánom; vopred dobre pripravený): cieľavedomé oslabovanie, týranie niekoho; premyslený, plánovaný, naplánovaný zločinnenáhodný (op. náhodný): nenáhodné stretnutienár. nápočnýzastar. zúmyselný


    prediskutovať v dôkladnej diskusii, debate urobiť niečo jasnejším, urobiť rozbor niečoho (obyč. nejakého problému) • predebatovať: v užšom kruhu prediskutovali, predebatovali program zasadnutiaprerokovať (obyč. na rokovaní) • prekonzultovať (odborne) • prebrať (dôkladne): schôdzka sa neskončila, kým neprerokovali, neprebrali všetky nadhodené otázkypopreberať (postupne, viac vecí) • kniž. pertraktovať (nedok.): popreberať, pertraktovať sporné body v tlačiobhovoriť (hovorením tému dôkladne vyčerpať): problém sme obhovorili z každej stranyrozdiskutovaťrozobraťanalyzovaťrozanalyzovať (urobiť rozbor): rozdiskutovať, rozobrať, (roz)analyzovať príčiny prehryosvetliťobjasniť (dôkladne): ešte treba prediskutovať, osvetliť, objasniť sporné miesta projektuporadiť sa (opýtať sa druhého na radu): treba sa nám o veci poradiťpremyslieťexpr.: prežuťprežuvať (dôkladne uvážiť): všetko sme spolu premysleli, prežulihovor.: prevetraťpreosiaťpreventilovaťexpr. popretriasať (z každej strany, viacero problémov): prevetrali, preventilovali, popretriasali všetky háklivé témy


    premyslieť v mysli dôkladne posúdiť, zhodnotiť všetky okolnosti, veci • uvážiťzvážiť: návrh treba ešte raz premyslieť, uvážiť; premysli si, zváž, čo odpoviešrozmyslieť sirozvážiť (si): nemať čas na rozmyslenie; musíme (si) rozvážiť, ako postupovať ďalejexpr. prehútaťtrocha expr. predumať: prehútať, predumať plán do všetkých detailovdomyslieť (premyslieť do podrobností) • expr. rozhútať (si): zle si si to rozhútalprebrať: preberiem problém ešte raz a uvidím, ako sa rozhodnemhovor. expr.: prešpekulovaťprekumštovať: kým sa rozhodnete, treba vec dobre prešpekulovať, prekumštovaťskombinovaťvykombinovať (premyslieť kombinovaním): skombinovali, vykombinovali všetko tak, aby výsledok súhlasilpopremýšľaťporozmýšľať (viackrát niečo premyslieť): keď o všetkom dobre popremýšľal, súhlasilpouvažovať (istý čas uvažovať o niečom): pouvažujem nad vecou, premyslím vec a potom sa vyjadrím


    rozmyslieť si v mysli dôkladne posúdiť, zhodnotiť okolnosti • premyslieť: dobre si rozmyslel, premyslel ďalší krokuvážiťzvážiťrozvážiť (si): uvážila, zvážila, koľko má ešte času; tú vec si si nerozvážilprebraťrozobraťrozanalyzovať: neprebrali, nerozobrali problém, ako trebaexpr.: rozhútaťprehútaťtrocha expr. predumaťhovor. expr.: prešpekulovaťprekumštovať: treba vec predumať, prešpekulovať, kým sa rozhodneteporozmýšľaťpopremýšľať (trochu al. viackrát): dobre porozmýšľal a rozhodol sa správnezried.: rozložiť siporozkladať si (Kukučín)


    uvážiť 1. dôkladným myslením posúdiť všetky okolnosti • vziať do úvahy: treba (si) dobre uvážiť, ako sú sily rozložené; vzal do úvahy všetky dôvodyzvážiťposúdiť (porovnaním zhodnotiť): Zvážte, posúďte svoje možnosti!rozvážiťrozmyslieťpremyslieť: musíme (si) rozvážiť, ako to urobíme; najskôr si rozmysli, čo odpoviešzastaráv. povážiť: povážte len, koľko námahy to stojídomyslieť (uvážiť do podrobností, dôsledkov): keď domyslel následky svojho činu, naľakal safraz. nechať si rozležať v hlave: ešte raz si celý prípad nechal rozležať v hlave

    2. p. uznať 2


    opláchnuť, opláknuť krátko ponoriť do vody al. inej tekutiny, príp. obliať, preliať vodou al. inou tekutinou s cieľom očistiť, ochladiť a pod. • prepláchnuťprepláknuť: opláchnuť, prepláchnuť zeleninu; prepláknuť rezance vodouspláchnuťspláknuť: spláchne si vlasy harmančekovým odvaromvypláchnuťvypláknuť (znútra): vypláchnuť si ústaobmyťomyť (na povrchu očistiť): o(b)myť si tvárumyť (krátko) • premyť: premyť ryžuzmyť: zmyje si narýchlo vlasypooplachovaťpooplakovať (postupne, viac vecí): poháre treba ešte pooplakovať


    premyť p. umyť


    umyť zbaviť nečistoty vodou al. iným tekutým prostriedkom; takýmto spôsobom odstrániť z povrchu: umyť taniere, obloky, zeleninu; umyť špinu, blato z topánokzmyť (prúdom vody odstrániť; prúdom vody zbaviť nečistoty): zmyť krv z tváre; zmyť si vlasyomyťobmyť (na povrchu): omyť si ruky; hrnček zľahka obmylapoumývať: ráno sa celý umyje, poumýva v studenej vode; (postupne al. viacero vecí) poumývala všetky dvere v domevyumývať (dôkladne) • vymydliť (umyť mydlom): večer vyumýva, vymydlí detipozmývaťpoobmývať (postupne, viac vecí na povrchu): pozmýva prach, poobmýva hrnceopláknuťopláchnuť (krátko, zbežne umyť): nakoniec oplákne, opláchne riad čistou vodoupremyť (viackrát umyť) • prepláknuťprepláchnuť (viackrát opláknuť): ryžu dôkladne premyje; halušky napokon prepláchne studenou vodouvymyť (znútra) • povymývať (postupne znútra): horúcou vodou vymyje, poumýva sudy; vymyje nečistotu z ranyexpr.: vyčľapkaťvyčliapkaťvyčľapotať (obyč. čľapkaním): vyčľapkať sa v potokuvydrhnúťvyšuchaťodrhnúťhovor. vyrajbaťsubšt. vyšurovať (umyť drhnutím): kefou vydrhla, vyrajbala, vyšurovala celú chodbu


Pozri výraz PREM v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Slovník skratiek: x83, b, dã â, rai, dme, šivy, ttm, å tã tny, ntr, xpf, fpl, pã r, usda, vs,
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV