Synonymá slova "predch" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 20 výsledkov (1 strana)

  • bývalý ktorý bol, jestvoval, platil niekedy v minulosti, dávnejšie (op. terajší, dnešný, súčasný) • niekdajšívoľakedajšídakedajší: stretnúť bývalého, niekdajšieho priateľa; nespoznať niekdajších, voľakedajších, dakedajších spolužiakovpredchádzajúcipredošlý (ktorý predchádzal terajšiemu, dnešnému): vrátiť sa na svoje predchádzajúce, predošlé pracoviskostarý: prešla popri svojom bývalom, starom byte

    p. aj minulý


    minulý ktorý jestvoval, konal sa v minulosti, pochádzajúci z minulosti (op. budúci) • bývalý: minulý, bývalý minister; minulý, bývalý režimskoršípredchádzajúcipredošlý (op. súčasný, terajší): predchádzajúci, predošlý rok bol úrodný; následky skorších rozhodnutíniekdajšídakedajšívoľakedajšíhovor. onehdajší (ktorý bol, skončil sa v presne neurčenom uplynutom časovom období): stopy niekdajšej, dakedajšej, voľakedajšej slávy; niekdajší, onehdajší priateľdávnyzastar. drievny (ktorý jestvoval, konal sa v ďalekej minulosti; op. terajší): spomienky na minulé, dávne chvíle šťastiastarý (vyskytujúci sa pred mnohými rokmi; pochádzajúci z minulosti; op. nový): využívať minulé, staré skúsenostistarodávnystarobylýzabudnutýzapadnutýkniž. zašlý (ktorý jestvoval, konal sa vo veľmi ďalekej minulosti; op. súčasný, nedávny): zachovávať starodávne, starobylé zvyky; spomínať na zabudnuté, zapadnuté časy; žialiť nad zašlou krásoukniž. uplynulý (ktorý už uplynul, skončil sa; op. súčasný): uplynulý víkend bol slnečnýposlednývčerajší (nedávno minulý): prekonať posledné, včerajšie neúspechy; rozhodnutie poslednej, včerajšej vládyhovor. tamten (ktorý bol, konal sa v bližšie neurčenom minulom čase; op. tento): stalo sa to tamtú nedeľukniž. pominulý


    niekdajší ktorý jestvoval kedysi v minulosti (op. terajší) • voľakedajšídakedajší: rozhovor s niekdajším, voľakedajším ministrom; voľakedajšie, dakedajšie zvykyhovor. onehdajší: spomenul si na ich onehdajšie stretnutiebývalýminulýkniž. uplynulý: môj bývalý, minulý vedúci; výsledky v niekdajšom, uplynulom období boli lepšiedávnykniž. zašlý (ktorý bol kedysi v minulosti; op. nedávny): pamätníky dávnych, zašlých vekov; dávna, zašlá slávastarýstarodávny (ktorý má pôvod hlboko v minulosti; op. nový): obnoviť staré, starodávne zvykypôvodný (ktorý bol kedysi v začiatočnej etape, pred istými zmenami): vrátiť sa k pôvodnému zamestnaniu, menupredchádzajúcipredošlý (ktorý bol pred súčasným; op. súčasný): stretnúť svojho predchádzajúceho, predošlého spolubývajúceho; predchádzajúce, predošlé generácie


    pôvodný 1. ktorý je od začiatku; ktorý si zachoval všetko také, aké mal pri svojom vzniku (op. nepôvodný) • autentický (op. neautentický): pôvodný, autentický folklóroriginálny: pôvodné, originálne exponáty z ľadovej dobyprvotnýprvýkniž. prvobytný (ktorý bol na začiatku a obyč. sa už zmenil, zanikol): prvotná príčina; prvotné, prvé náboženstvo; prvobytný charakter rodinyprapôvodnýkniž. archetypálny (pôvodný a veľmi starý): prapôvodný spôsob obživy, archetypálny zvyknajstarší: jaskyňa je najstaršie ľudské obydliedomácidomorodýodb. autochtónny (pôvodom pochádzajúci z daného miesta; op. cudzí, prisťahovaný): domáci, domorodí, autochtónni obyvatelia Amerikyírečitýrýdzi (obyč. o zachovaných tradíciách, jazykových prostriedkoch a pod.): v prejave stále používal zopár írečitých, rýdzich výrazov

    2. ktorý bol pred terajším, súčasným • predchádzajúcipredošlý: pôvodné, predchádzajúce, predošlé rozhodnutie (op. terajšie, súčasné, nové) • niekdajší: nové pomery skoro vystriedali pôvodné, niekdajšiebývalýminulýstarý (ktorý už patrí minulosti): obnovil bývalý, minulý vzťah; bývalý, minulý, starý majiteľzvyčajnýzaužívaný (aký sa zaužíval, aký býva stále): položil náradie na zvyčajné, zaužívané miesto

    3. pochádzajúci skutočne od pôvodcu (op. nepôvodný) • originálny: pôvodná, originálna myšlienka; pôvodné, originálne dielodomáci (obyč. o literatúre; op. prekladový) • vlastný: autor známy vlastnou i prekladovou tvorbousamostatný (bez cudzej pomoci, cudzieho vzoru): samostatné myslenie, dieloneprevzatýneprebraný (op. prevzatý, prebraný): pôvodné, neprevzaté, neprebrané televízne programy; neprevzatý, neprebraný štýlneodvodený: pôvodný, neodvodený význam slovasvojráznysvojskýosobitýhovor. neodkukaný (svedčiaci o jedinečnosti, pôvodnosti): svojrázne, svojské, osobité myšlienky; neodkukané modely


    predchádzajúci ktorý predchádza (terajšiemu, súčasnému; op. terajší) • predošlýminulý: predchádzajúci, predošlý, minulý rokkniž. uplynulý (ktorý uplynul): uplynulé obdobiehovor. tamten (op. tento): stalo sa to tamten týždeňposlednýostatný (pred terajším): posledný, ostatný riaditeľstarý (op. nový): starý poriadokdoterajší (ktorý časovo predchádza a trvá doteraz)

    p. aj bývalý, pôvodný 2


    predchádzať 1. chôdzou sa dostávať pred niekoho, pred niečo; časovo robiť niečo skôr ako iný • predchodiť: nerátal, koľkí ho predchádzali, predchodili; predchádzať, predchodiť niekoho v myslení, v rátaní; predchádzať, predchodiť dobrou radoupredbiehať (behom) • predstihovaťpredháňať: žiaci predbiehajú, predstihujú starších; predháňa v robote všetkých

    2. včasným zákrokom, prevenciou nedovoliť, aby sa niečo nepriaznivé uskutočnilo • zabraňovaťzamedzovať: predchádzať infekcii, kríze; zabraňovať šíreniu pornografie; zamedzovať rozširovaniu vírusuznemožňovať: treba za každú cenu znemožňovať bujnenie rozvratu, zla


    líškať sa usilovať sa získať niečiu priazeň vychvaľovaním al. inými prejavmi • zaliečať sa: líškajú sa, zaliečajú sa vedúcemulichotiťrobiť poklonyhovor. robiť komplimenty: nelichoť mi toľko; robí ženám komplimentyhovor. cigániť sa (niekomu): dieťa sa cigáni, aby dostalo darčekpredchádzať sinadbiehať (líškať sa s cieľom mať z toho úžitok): predchádzať si vedúceho; nadbiehať vedúcemupodlizovať sa (pokrytecky): podlizuje sa riaditeľovihovor. kurizovaťexpr.: okiadzaťobkiadzať (niekoho) • pritierať sa (niekomu) • hovor. expr. šmajchlovať sanár. podkiadzať: okiadza majstra s úmyslom získať výhody; pritiera sa, šmajchluje sa majstrovipejor.: pochlebovaťpodkladať sapoklonkovať (sa)službičkovaťprisluhovaťfraz. natierať/mazať niekomu med okolo ústfraz. lízať päty (niekomu; servilne sa líškať): podkladá sa, poklonkuje šéfovi; líže päty všetkým nadriadenýmzried. lízať: hoc ma lížeš, predsa ty nebudeš vicišpánom (Kalinčiak)nár. expr.: fatinkovať safatinovať sa: fatinkoval sa dievčaťupejor. krútichvostikovať (Hviezdoslav)


    podlizovať sa vychvaľovaním, lichôtkami a pod. si získavať niečiu priazeň • pochlebovaťpodkladať sa: podlizuje sa, pochlebuje, podkladá sa šéfovilíškať sazaliečať salichotiť: najprv ho urazil a teraz sa mu líška, zalieča; do očí jej lichotí a za chrbtom ju ohováraexpr. zried. pochlebkovaťfraz. expr. lízať pätypejor. poklonkovať (sa) (ponížene si získavať priazeň) • nadbiehaťpredchádzať si: nadbiehať významným ľuďom, predchádzať si významných ľudíhovor. pejor. krútichvostikovaťhovor. iron. komprdovaťhovor. expr. šmajchlovať savulg. pchať sa do zadku/do riti


    predchádzať si usilovať sa získať si niečiu priazeň • predchodiť siobchádzať siobchodiť si: chlapec si predchádza otca, aby mu kúpil gitarufraz. expr. okrúcať/omotávať si okolo prsta: okrúca, omotáva si dievča okolo prsta


    vnucovať sa násilím si chcieť získať niečiu priazeň • vtierať savtískať sa: vnucoval sa, vtískal sa mu za spoločníkatisnúť satlačiť sadotierať sananucovať sanatískať sanatláčať sa: nanucoval sa, natláčal sa žene do priazneponúkať sanúkať sa (vnucovať sa v menšej miere): neprestajne sa im núkal za sprievodcunadbiehaťnadbehávaťnadbehovaťnadchodiťnadchádzaťnadchádzať si (vnucovať sa s bočným úmyslom): nadbiehal vedúcemu, nadchádzal si vedúceho, lebo chcel lepší plathovor. predchádzať si: chcela sa vydať, tak si ho predchádzalaexpr.: pchať sastrkať savdierať savodierať sa: pchal sa do cudzej spoločnostikraj. nabíjať sa (Vansová)


    zaliečať sa pozorným správaním, prejavovaním obdivu usilovať sa získať priazeň, sympatiu, lásku niekoho (obyč. na vlastný prospech): zaliečať sa darmi, úsmevmihovor.: krútiť sa (okolo niekoho) • mať sa (okolo niekoho, k niekomu) • cigániť sa (niekomu) • hovor. expr. šmajchlovať sa: dieťa sa šmajchluje matke, aby mohlo ísť s kamarátmi vonexpr. obšmietať sa: obšmietať sa okolo vrchnostiflirtovať (nezáväzne prejavovať ľúbostný záujem): iba s ním flirtujedvoriťhovor. kurizovať (žene): dvorí jej, kurizuje, ale oženiť sa s ňou nechcelíškať sapodlizovať sapochlebovaťpodkladať sa (obyč. neúprimne a na vlastný prospech) • lichotiť (slovne) • nadbiehať (vnucovať svoj obdiv, uznanie): nadbieha predstavenýmpredchádzať si: predchádza si rodičov nevestyexpr. zastar.: fatinovať safatinkovať sa: Ako sa jej len fatin(k)uje!


    predchnúť p. preniknúť 2


    preniknúť 1. vykonať pohyb cez niečo, cez nejakú prekážku • prejsťdostať sa: hlas prenikne, prejde cez stenu; dnu neprenikol, neprešiel, nedostal sa ani lúč slnka; vojsko preniklo, dostalo sa cez priesmykdoľahnúť: krik detí doľahol až k námprestúpiť: puklinami prestúpená stenapreraziť: pokúšame sa preraziť cez les; huba prerazila dlážkuexpr. presekať saprerúbať saprebiť sa (preniknúť bojom): presekať sa, prebiť sa k hraniciampreryť sa (preniknúť rytím): krt sa preryl cez trávnik; expr. myšlienka sa preryla na povrchexpr. predrať sapretlačiť sapretisnúť sa (ťažko, s námahou preniknúť): nevládali sme sa cez dav predrať, pretlačiť na druhú stranu; svetlo sa predralo cez škáryexpr. prepchať sa: zlodej sa prepchal oblokom do bytupresiaknuť (o tekutine al. plynnej látke): voda presiakla múrom; vôňa presiakla celý bytnasiaknuť (prijať do seba): dymom nasiaknuté, preniknuté záclony, šatyvojsťvstúpiťexpr.: vraziťudrieť: červeň mu vstúpila, vrazila do líc; víno vstúpilo, udrelo do hlavy

    2. silno zapôsobiť na organizmus, zmysly, city a pod. • premknúťprejaťprejsť: prenikol, premkol, prejal nás všetkých veľký strach; mráz prenikne, prejde, premkne až do kostíovládnuťopanovaťzachvátiťzasiahnuťzmocniť sa (vziať do svojej moci): celého ho ovládol, zachvátil, zasiahol žiaľ; pri pohľade na dieťa sa matky zmocnila, matku zachvátila radosťprestúpiť: prestúpila nás naraz Božia bázeňkniž.: predchnúťprechvieť (celkom preniknúť): byť predchnutý láskou k domovine; prechvela ho bolesť sklamaniadoľahnúť: doľahla na mňa úzkosť, prenikla ma úzkosťnaplniť: naplnil ma duch slobodyvrezať sazarezať sa (nepríjemne preniknúť): ostrý zvuk sa vrezal, zarezal do ušízájsť: zašiel ho pocit žiaľu, nešťastia

    3. p. rozšíriť sa 3


    predchodiť p. predchádzať 1


    zdať sa 1. (v 3. os.) vnímať ako pocit, ako dojem • vidieť sa: zdá sa mi, vidí sa mi, že sa mení počasienazdávať sadomnievať sapredpokladaťmyslieť simieniť (na základe myšlienkových pochodov): nazdávam sa, domnievam sa, že lepšie by bolo cestu odložiť; predpokladám, myslím si, mienim, zdá sa mi, že je všetko v poriadkumať pocit: má pocit, že tú ženu pozná

    2. vzbudzovať dojem, vyvolávať dojem • vidieť sajaviť sapripadaťprichodiťprichádzať: nové prostredie sa mi zdá, vidí, javí príjemné; tá tvár mi pripadá, prichodí, prichádza známazastaráv. predchodiť: predchodí si všemocnýukazovať sapredstavovať sa: metóda sa ukazuje, predstavuje ako neúčinnávyzeraťpôsobiť: dom vyzerá, pôsobí ako útulný

    3. vzbudzovať kladné pocity, súhlas • pozdávať savidieť sa (často v zápore): niečo sa mi tu nezdá, nepozdáva, nevidípáčiť saľúbiť sa: nepáči sa nám, neľúbi sa nám, že sa problémy v rodine neriešia

    4. javiť sa v neurčitých črtách • mariť sa: niečo sa mi zdá, marí, že som o prípade počulpliesť sa (nejasne sa vybavovať v pamäti): o udalosti sa mi pletú akési spomienky


    odvábiť vábením odviesť na iné miesto al. získať pre seba • odlákaťodvnadiťodviesť: odvábiť, odlákať dieťa cukríkmi; odvnadiť psa kúskom slaninyodlúdiťpredchytiťprebraťvziať (pri ľúbostných, manželských al. priateľských vzťahoch): odlúdila jej milého, priateľa; predchytil, prebral mu dievčaodľúbiť (odvábiť láskou): odľúbila priateľke miléhoodvrátiťodpútať (pozornosť): odpútať deti od zlozvykov


    predchytiť získať ako vlastníctvo, ako niečo svoje skôr ako niekto iný: dieťa predchytilo kamarátovi hračkufraz.: vziať/zobrať spred nosauchytiť/uchmatnúť spred/spopod nosa: tovar mi vzali, uchytili spred nosahovor. expr. vyfúknuť: ktosi mi výhodnú kúpu domu vyfúkolodvábiťodlákaťodvnadiťodviesťprebrať (pri ľúbostných, manželských al. priateľských vzťahoch získať pre seba vábením a pod.): odvábiť, odviesť niekomu dievča; prebral mu kamarátazastaráv. odlúdiť: odlúdila ho od vlastnej ženy


    vziať 1. chytiť rukami, nástrojom (a istý čas držať) • zobrať: vziať, zobrať koláč z misyuchopiťkniž. pojať: uchopil dievča pod pazuchu, pojal dieťa za rukuvyňaťvybrať (vziať a dať von): vyňať kľúč z vrecka, vybrať muchu z polievkypobrať (postupne vziať viac vecí, osôb al. vziať všetko): pobrať knihy z poličky

    2. dať odniekiaľ preč (op. dať); zbaviť vlastníctva • zobrať: vziať, zobrať niekomu jedlo spred ústodňaťodobrať: odňali, odobrali mu majetokzbaviť: zbaviť súpera loptykniž. vyrvať (násilne vziať) • expr.: zhrabaťzhrabnúť (obyč. neoprávnene vziať): zhrabal, zhrabol za to veľa peňazískonfiškovaťzhabať (úradne vziať) • zoštátniťznárodniť (vziať do vlastníctva štátu; expr. vziať vôbec) • hovor. expr. vyfúknuť (bezprostredne vziať): vyfúknuť miesto niekomu

    3. nadobudnúť ako vlastníctvo, ako odmenu a pod. • zobrať: za robotu vzal, zobral tisíckudostaťzískať: dostať, získať finančnú odmenuprijať: prijať dar od niekohoprevziať: prevzala balík od poštárapredchytiť (vziať skôr ako iný) • prebraťodviesťodvábiťodlákať (vábením vziať pre seba): prebral, odlákal kamarátovi dievčavybrať: vybrať si dovolenku

    4. dovoliť vstúpiť niekomu do istého kolektívu, k sebe a pod. • zobrať: vziať, zobrať dieťa do rodiny, študenta na vysokú školukniž. pojať: pojali ma do mesta so seboupribrať: pribrať niekoho do partieprijaťadoptovaťosvojiťprisvojiť si (vziať za vlastné) • odviesť (za vojaka)

    5. prudkým pohybom chytiť a odniesť so sebou • zobraťstrhnúť: voda vzala, zobrala, strhla mostschytiťexpr.: skmasnúťzdrapiťdrapnúťzdrapnúť: skmasnúť, (z)drapnúť dievku za vlasyexpr. popadnúť: popadla vedro a bežala prečvytrhnúťvymyknúťvychmatnúťvyšklbnúťvychytiťexpr.: vydrapnúťvydrapiťvykmasnúťvydrmnúť (prudko vziať): zlodej vytrhol, vychmatol peňaženku a ušielposchytaťposchytávať (úchytkom, náhlivo): poschytáva zo stola všetky spisypostŕhaťpostrhávaťpostrhúvať (postupne, po častiach): postŕhal obrazy zo stien

    6. prijať ako istú úlohu, povinnosť, starosť a pod. • zobrať: zodpovednosť vzal, zobral na sebapodujať sa: na službu sa podujal sámujať sa: ujať sa funkcie predseduprevziaťprebrať: prevzala, prebrala službu za kolegyňu

    7. posúdiť istým spôsobom, utvoriť si predstavu o niekom, niečom • zobrať: výstrahu sme vzali, zobrali vážnevyložiť sivysvetliť si: námietky si vyložili, vysvetlili nesprávnepochopiťporozumieť: slová pochopil doslova

    8. p. premôcť 3


Naposledy hľadané výrazy:

Pravidlá slovenského pravopisu: umývať, dvojročný, potvrdenie, kivi, lab, henten, neni, rôs, skvelý, uzrozumený, brut, rada, reb, pokora, priadza
Technický slovník: kill, snm, shi, inter, vol, mon, dst, word, main, ä a, anonymous ftp, tf, ta, env, mss
Ekonomický slovník: ent, ye, pam, svc, uee, jog, kna, vit, xcb, esr, rgi, mia, tld, cak, tzp
Slovník skratiek: v40, tj, ro, hlp, id, i51, zvi, vob, zod, srl, cie, epi, zkc, ptl, smm
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV