Synonymá slova "pred" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 569 výsledkov (5 strán)
-
vyčítať2 prejavovať nesúhlas s konaním niekoho, vyslovovať výčitky • vyčitovať • vyčitúvať • robiť výčitky: vyčítajú, vyčitujú nám nedôslednosť; robí synovi výčitky, že sa neučí • subšt. vytýkať: vytýkala mužovi neveru • predhadzovať • pripomínať (hovoriť s výčitkou): ustavične niekomu predhadzovať, pripomínať jeho chyby • fraz. expr. vyhadzovať na oči: vyhadzuje žene na oči neporiadnosť • fraz. prehovárať do duše: prehovára mu do duše, že je voči rodine nespravodlivý • kritizovať: kritizovať autora za povrchnosť, vyčítať autorovi povrchnosť
predháňať porov. predbehnúť 1, 2
predchádzať 1. chôdzou sa dostávať pred niekoho, pred niečo; časovo robiť niečo skôr ako iný • predchodiť: nerátal, koľkí ho predchádzali, predchodili; predchádzať, predchodiť niekoho v myslení, v rátaní; predchádzať, predchodiť dobrou radou • predbiehať (behom) • predstihovať • predháňať: žiaci predbiehajú, predstihujú starších; predháňa v robote všetkých
2. včasným zákrokom, prevenciou nedovoliť, aby sa niečo nepriaznivé uskutočnilo • zabraňovať • zamedzovať: predchádzať infekcii, kríze; zabraňovať šíreniu pornografie; zamedzovať rozširovaniu vírusu • znemožňovať: treba za každú cenu znemožňovať bujnenie rozvratu, zla
predháňať sa p. pretekať sa
pretekať sa usilovať sa získať prvenstvo pri vzájomnom porovnávaní s niekým • predbiehať sa • predbehávať sa • predbehúvať sa • predbehovať sa • predháňať sa • predstihovať sa: deti sa pretekajú, predbiehajú vo vymýšľaní žartov; predstihovať sa, predháňať sa, kto bude s robotou skôr hotový • hovor.: ubiehať sa • ubehávať sa • ubehúvať sa • ubehovať sa: ubiehajú sa jeden pred druhým • pretekať (aktívne sa zúčastňovať na pretekoch): preteká v reprezentácii • súperiť • súťažiť (s protivníkom, sokom al. v hre, v športovom zápase, v súťaži a pod.): súperiť o priazeň dievčaťa; súťažiť o zlatú medailu • zápasiť (v hre, športe): dnes mužstvo zápasí o lepšie umiestnenie • kniž. zápoliť: čestné športové zápolenie
predhistória obdobie vo vývine ľudstva, z ktorého sa nezachovali písomné pamiatky; udalosti, ktoré niečomu predchádzali • prehistória: predhistória, prehistória človeka; predhistória, prehistória zločinu
predhistorický týkajúci sa al. pochádzajúci z predhistórie • prehistorický • zastar. preddejinný: predhistorické, prehistorické archeologické nálezy; predhistorické, preddejinné obdobie vo vývoji ľudstva
predbehnúť 1. behom, chôdzou, jazdou sa dostať pred niekoho; časovo urobiť niečo skôr ako iný • predísť: v stúpaní do vrchu ma deti predbehli, predišli; auto rýchlo predbehlo, predišlo autobus; predbehnúť, predísť niekoho v odpovedi • predhoniť: ľahko ťa predhoním (v chôdzi, v rýchlosti, v termíne a pod.) • expr. preskočiť (v povolaní) • predstihnúť: predstihli ma na koni • anticipovať (časovo predbehnúť): spisovateľ anticipoval budúcnosť • popredbehávať • popredbehúvať (postupne predbehnúť)
2. vyniknúť nad niekoho v nejakej činnosti, nadobudnúť vyššiu úroveň v niečom • predstihnúť • predísť: v usilovnosti ho nik nepredbehne, nepredstihne, nepredíde; jeho majstrovstvo nik nepredstihol, nepredišiel • prekonať • prevýšiť • predhoniť: prekonať, prevýšiť vyspelé krajiny v ekonomike; predhonil napokon spolužiaka vo všetkých disciplínach • prerásť (získať prevahu nad niečím, niekým): žiak prerástol učiteľa • hovor.: pretromfnúť • pretromfovať (šikovnosťou, silou a pod.): pretromfol ho dôkazmi; eleganciou pretromfuje aj dámy z veľkého sveta • premôcť • zdolať (nadobudnúť prevahu nad niečím, niekým): v pohotovosti ho nik nepremôže, nezdolá • popredbehávať • popredbehúvať (postupne predbehnúť): svojím výkonom popredbehával, popredbehúval všetkých spolužiakov • zried. popredniť: On ma poprednil, lebo bol skúsenejší. (Švantner) • nespis. predčiť
predhoniť p. predbehnúť 1, 2
predísť 1. chôdzou, jazdou sa dostať pred niekoho; časovo urobiť niečo skôr ako iný • predbehnúť: nedať sa nikým predísť, predbehnúť; predbehol nás vlak plný detí; v odovzdaní práce predísť, predbehnúť ostatných • predhoniť: predhonil ma na pol ceste • predstihnúť: žiak je v rátaní rýchly, nik ho nepredstihne • anticipovať (časovo predísť): anticipovať vývin
2. včasným zákrokom, prevenciou nedopustiť, aby sa niečo uskutočnilo • zabrániť • zamedziť: úrazu treba predísť, zabrániť; nešťastiu už nemohli predísť; škody sa nestihli zamedziť • prekaziť • znemožniť: prekaziť, znemožniť roztržku vo vedení • zmariť • zahatať: treba zmariť, zahatať pokusy o vydieranie • nedovoliť (vopred): nedovoliť na pracovisku klebety
3. p. predbehnúť 1, 2
prerásť 1. získať prevahu nad niekým, niečím (vzrastom, významom, rozumom, mocou atď.) • prevýšiť: syn je urastený, prerástol, prevýšil otca • prečnieť (častejšie nedok. prečnievať): kríky prečneli vysoký plot záhrady • presiahnuť: skladateľ vysoko presiahol svojich rovesníkov • poprerastať (postupne): deti poprerastali rodičov • predbehnúť • prekonať • predhoniť • predstihnúť (v nejakej schopnosti): učni predbehli, prekonali majstra; v drobnokresbe predhonili, predstihli učiteľa • hovor. expr.: pretromfnúť • pretromfovať (získať prevahu obratnosťou, dôvtipnosťou): mladší ho už pretromfli • kraj. prehučať (bujne prerásť): burina prehučala hrach
2. postupne prejsť (vývinom, rastom) do novej podoby al. do niečoho postupne vojsť • vrásť: jeden spoločenský systém prerástol, vrástol do druhého; rakovina prerástla, vrástla do celého tela • preniknúť: básnikove verše prenikli do celonárodného povedomia
3. p. prevýšiť 1
prevýšiť 1. narásť vyššie ako niekto iný, ako niečo iné • prerásť: chlapec vzrastom už prevýšil otca; prevýšiť, prerásť predpokladaný počet ochorení • presiahnuť • prečnieť: strom prerástol, prečnel plot
2. vyniknúť nad niekoho, získať prevahu • predstihnúť: učni prevýšili, predstihli majstra • predbehnúť • prekonať • predhoniť: vo svedomitosti a usilovnosti predbehnúť, prekonať spolupracovníkov; v blahobyte ťažko predhoníme vyspelé krajiny • hovor. expr.: tromfnúť • pretromfnúť • pretromfovať (prevýšiť dôvtipnosťou, telesnou obratnosťou a pod.): každého pretromfoval, pretromfol v podnikaní • prevážiť (prevýšiť váhou, závažnosťou): zlato nepreváži pocit šťastia • premôcť (v zápolení): v skoku do výšky ma nik nepremôže, neprevýši • nespis. predčiť
predhovor p. úvod
úvod začiatočná, obyč. samostatná časť publikácie al. rečového prejavu: krátky úvod knihy; prednášať začal bez úvodu • predslov • predhovor (úvodné poznámky na začiatku diela al. rečového prejavu): predslov, predhovor editora; povedať krátky predslov • prológ: prológ k básnickej zbierke • expozícia (úvodná časť literárneho diela): expozícia drámy • kniž. introdukcia • zastar. prefácia (Škultéty)
brodiť (sa) namáhavo ísť cez ťažký terén (cez vodu, blato, sneh) • plahočiť sa • zapadať: brodili (sa), zapadali v hlbokom snehu; brodili sme sa, plahočili sme sa po pás v blate • expr.: čvachtať sa • pľačkať sa • šmochtať sa • miesiť sa • miagať sa • marasiť sa • poet.: bŕdnuť • bŕsť (Hviezdoslav) • cápať (v blate, vo vode) • expr.: krôchať sa • krôchňať sa: krôchať sa hromadami snehu • predierať sa (cez hustý porast)
predierať sa ťažko, s námahou sa dostávať cez niečo tesné, cez prekážky • drať sa: predierať sa, drať sa pomedzi dav; slová sa predierajú, derú na jazyk • kliesniť si cestu: museli sme si kliesniť cestu mačetami • prenikať: už pol dňa prenikáme cez hustý prales • pretláčať sa • pretískať sa • prepchávať sa (úzkym priestorom): pretláčať sa, predierať sa cez dieru v plote; prepchávať sa oblôčikom • expr.: prepletať sa • preplietať sa: prepl(i)etať sa pomedzi konáre, úzkou cestičkou
dierkovaný ktorý je opatrený, vyzdobený dierkami, dierami • dierkatý • dierkastý • dierkavý • dierkovaný: dierkované, dierkaté topánky; dierkovaný, dierkastý papier • dierovaný: dierovaná záclona • perforovaný: perforovaný materiál, plech • predierkovaný • dierkovitý
predierkovať urobiť na niečom, do niečoho dierky • perforovať: predierkovať, perforovať okraj papiera • rozstrieľať (predierkovať strelami): rozstrieľaná stena, hlava • preštiknúť (predierkovať kliešťami): preštiknúť cestovný lístok • subšt.: precviknúť • cviknúť: precviknutý okraj
predikát 1. šľachtický titul • prídomok
2. p. prísudok
prísudok gram. základný vetný člen tvoriaci s podmetom gramatické jadro dvojčlennej vety • gram. predikát
predimenzovaný p. prehnaný, zveličený
prehnaný vyznačujúci sa neprimeraným zväčšením, zveličením; prekračujúci únosnú al. optimálnu mieru • zveličený: prehnané, zveličené požiadavky; prehnané, zveličené slová uznania • prepiaty • premrštený: prepiata, premrštená zdvorilosť; premrštená kritika • kniž.: predimenzovaný • preexponovaný: predimenzovaný, preexponovaný začiatok hry; predimenzovaný plán; preexponovaná satira • nesplniteľný (ktorý sa nedá splniť): nesplniteľné nároky
p. aj úzkostlivý, bombastický
zveličený vyznačujúci sa neprimeraným zväčšením niečoho • prehnaný • prepiaty: zveličená, prehnaná suma; zveličená, prepiata úslužnosť • prílišný • nadmerný • premrštený • predimenzovaný: prílišná, nadmerná námaha; premrštené, predimenzované požiadavky • priveľký • vystupňovaný: priveľké nároky, vystupňované úsilie • bombastický • hyperbolický • zdramatizovaný (vyjadrujúci emocionálne podfarbené zveličené hodnotenie): bombastické, hyperbolické reči, vyjadrovanie; zdramatizovaný problém • nadnesený • kniž. al. publ. preexponovaný • pren. expr. nafúknutý: nadnesená záležitosť; preexponovaná, nafúknutá aféra • expr. prestrelený • hovor. expr. prešvihnutý: prestrelená, prešvihnutá kritika • subšt. nadsadený
predimenzovať p. prehnať 2
prehnať 1. hnaním, donútením na rýchlejší pohyb unaviť • popreháňať • ponaháňať: prehnať, popreháňať cvičencov; pes prehnal, ponaháňal čriedu • expr.: vyobracať • vyexecírovať: v robote nás poriadne vyobracali • expr.: pozvŕtať • vyzvŕtať: učiteľka deti od rána pozvŕtala • expr.: uštvať • uťahať: súpera poriadne s loptou uštvať, uťahať; uťahať niekoho s ťažkým kufrom pešo až na stanicu • hovor. expr. vysekírovať (ustavičným sekírovaním popreháňať): na vojenčine ich dobre vysekírovali
2. urobiť nad únosnú al. primeranú mieru: prehnať pochvalu • hovor.: prepäť • prepnúť (preceniť sily): s robotou si to prepäl, prepol • preexponovať: preexponovať tréning • expr. prestreliť: zdá sa, že v bezočivosti až prestrelil • expr.: prekoreniť • presoliť: reč prekorenil, presolil iróniou • hovor. expr. prešvihnúť: už to zasa prešvihol • zveličiť • nadniesť • expr. nafúknuť • subšt. nadsadiť (prehnať v reči; neprimerane zväčšiť význam niečoho): celú udalosť zveličili, nadniesli • kniž. hyperbolizovať: básnik skutočnosť hyperbolizuje • kniž. predimenzovať (veľmi prehnať)
prediskutovať v dôkladnej diskusii, debate urobiť niečo jasnejším, urobiť rozbor niečoho (obyč. nejakého problému) • predebatovať: v užšom kruhu prediskutovali, predebatovali program zasadnutia • prerokovať (obyč. na rokovaní) • prekonzultovať (odborne) • prebrať (dôkladne): schôdzka sa neskončila, kým neprerokovali, neprebrali všetky nadhodené otázky • popreberať (postupne, viac vecí) • kniž. pertraktovať (nedok.): popreberať, pertraktovať sporné body v tlači • obhovoriť (hovorením tému dôkladne vyčerpať): problém sme obhovorili z každej strany • rozdiskutovať • rozobrať • analyzovať • rozanalyzovať (urobiť rozbor): rozdiskutovať, rozobrať, (roz)analyzovať príčiny prehry • osvetliť • objasniť (dôkladne): ešte treba prediskutovať, osvetliť, objasniť sporné miesta projektu • poradiť sa (opýtať sa druhého na radu): treba sa nám o veci poradiť • premyslieť • expr.: prežuť • prežuvať (dôkladne uvážiť): všetko sme spolu premysleli, prežuli • hovor.: prevetrať • preosiať • preventilovať • expr. popretriasať (z každej strany, viacero problémov): prevetrali, preventilovali, popretriasali všetky háklivé témy
preberať 1. prezerať kus po kuse a dávať od seba vhodné od nevhodného • triediť • roztrieďovať • pretrieďovať: colník preberá pašované predmety; preberať, triediť, roztrieďovať ovocie, fazuľu • oddeľovať (čo bolo spojené): oddeľuje plevy od zrna • hovor. zastaráv.: sortírovať • sortovať (podľa druhu, veľkosti a pod.): sortíruje tovar
2. venovať sa nejakému problému a zo všetkých strán ho posudzovať • zaoberať sa • zapodievať sa: na hodine dejepisu preberali veľkomoravské obdobie; v parlamente sa zaoberali, zapodievali privatizáciou • skúmať • preskúmavať: skúmať, preskúmavať národnostné otázky • prerokúvať (oficiálne) • pertraktovať (dôkladne): už druhý deň prerokúvajú, pertraktujú návrh zákona • prediskutúvať • expr.: pretriasať • preklepávať (často kriticky): doma všetko prediskutúvajú, pretriasajú • expr. prepierať (so zlým úmyslom): prepierajú posledné udalosti • precvičovať (dôkladne niečo preberať, obyč. učebnú látku) • hovor. ventilovať (preberať obchádzané otázky)
3. byť prieberčivý • vyberať: dievka dlho preberala, vyberala, až sa nevydala; preberať si, vyberať si v jedle
4. vracať zo spánku do stavu bdenia al. z mdlôb do stavu vedomia • prebúdzať • budiť • zobúdzať: nasilu preberá, prebúdza, budí dieťa • kriesiť (z bezvedomia): preberá, kriesi omdletého vodou
5. p. hrať 1 6. p. tancovať 7. p. kopírovať 2
predisponovať p. preložiť 1
preložiť 1. dať, položiť na iné miesto, určiť iné pôsobisko al. dať na iný čas • premiestiť • premiestniť: pomôž mi preložiť, premiest(n)iť skriňu do kúta • preniesť (nesením preložiť): preniesť tovar z lode; koľajnice treba preniesť na druhú stranu rieky • presadiť (preložiť do inej zeme): presadiť stromčeky • presunúť: presunúť nábytok; vojakov presunuli k hraniciam • posunúť (preložiť o kúsok al. o kratší časový úsek): posunúť hranice; posunúť začiatok predstavenia • presťahovať • pretiahnuť (preložiť sťahovaním, ťahaním): presťahovať, pretiahnuť skriňu do predizby • prestaviť (postaviť na iné miesto): prestavila hrniec s vodou k dverám • prehodiť • zahodiť (ľahkým hodením): prehodil si batoh na druhé plece; prehodiť nohu cez nohu • prehádzať (hádzaním preložiť): prehádzať z auta piesok • popremiesťovať • popremiestňovať • poprekladať • poprehadzovať • poprenášať (postupne, viac vecí) • odložiť • odsunúť • oddialiť • kniž. odročiť (preložiť na neskorší čas): schôdzku odsunuli, oddialili; odročenie zasadania vlády • kniž. predisponovať: predisponovanie pracovníkov, zásielky
2. previesť do iného jazyka • pretlmočiť: preložiť, pretlmočiť román z francúzštiny do slovenčiny • kniž. pretransponovať: pretransponoval román do češtiny • predabovať (zvukovo previesť do iného jazyka): predabovať film • prerozprávať (inak vyrozprávať, voľne preložiť)
anticipovať zachytiť, zachytávať dopredu (vývin) • predbehnúť • predísť: spisovateľ anticipoval, predbehol, predišiel budúcnosť • predvídať: anticipoval, predvídal vývin techniky
odvrátiť 1. obrátiť iným smerom • odkloniť: odvrátiť, odkloniť hlavu, zrak • odpútať • odviesť • odtiahnuť (pozornosť, záujem a pod.): odpútať, odviesť pozornosť od pijatiky; odtiahnuť od štúdia niekoho
2. spôsobiť, aby sa neuskutočnilo niečo zlé, nepriaznivé • zabrániť • zamedziť: odvrátiť blížiacu sa pohromu, zabrániť hroziacej povodni; zamedziť nešťastiu • prekaziť • predísť (včasným zákrokom znemožniť uskutočnenie niečoho): prekaziť plány, predísť infekcii • kniž. zažehnať: zažehnať nebezpečenstvo požiaru • poodvracať (postupne, viac vecí): poodvracať hroziace nebezpečenstvá
čudný ktorý sa vyznačuje mimoriadnosťou, zriedkavosťou; ktorý je málo známy, ktorý sa nedá presne pomenovať, určiť • neobyčajný • nezvyčajný • nevšedný • zvláštny (op. obyčajný, bežný, všedný): čudný, neobyčajný príbeh; čudné, nezvyčajné správanie; nezvyčajný, nevšedný, zvláštny strom • divný • podivný • podivuhodný • podozrivý • znepokojujúci (vzbudzujúci údiv, počudovanie, znepokojenie): začuť divné, podivné, podivuhodné zvuky; podozrivé, znepokojujúce ticho • čudácky (typický pre čudáka): vedie čudácky život • kniž.: bizarný • pitoreskný: bizarné, pitoreskné tvary • expr.: čudesný • prečudesný • prečudný • predivný • prepodivný • prapodivný • prazvláštny • expr. zried. pračudný (veľmi čudný): čudesná, prečudesná, prečudná krajina; prepodivný, pračudný pocit • nepochopiteľný • záhadný • tajomný (plný tajomstva, nepoznaný, nepreskúmaný): nepochopiteľná, záhadná osoba; tajomné symboly • nevysvetliteľný: nevysvetliteľná záhada, nevysvetliteľný úkaz
predivný p. čudný
chodba pozdĺžny priestor určený na priechod v budovách al. pod zemou: tmavá úzka chodba • zastar. gánok • koridor (priestranná dlhá chodba): koridor paláca • stav. ambit (otvorená stĺpová chodba) • predsieň • predizba (vstupná miestnosť do bytu) • štôlňa (vodorovná banská chodba)
predizba p. predsieň, chodba
predsieň vstupná miestnosť do bytu al. do inej miestnosti • predizba: tmavá predsieň, predizba • pitvor (predsieň v dedinskom dome staršieho typu) • pitvorec (menší pitvor) • chodba (predsieň pozdĺžneho tvaru) • hala (väčšia, obyč. obytná predsieň): byt s halou • foyer (väčšia predsieň v divadle al. iných verejných budovách)
predjedlo jedlo podávané pred hlavným jedlom • predkrm: ako predjedlo, predkrm sa podával kaviár
ponúkať 1. dávať niečo so želaním, aby sa to prijalo, použilo, kúpilo a pod. • núkať: ponúkať, núkať hostí večerou • predkladať: na pultoch predkladajú kvalitný tovar • podávať: v reštaurácii podávajú aj čínske jedlá • expr. zried. ponukovať • expr. vynukovať (nástojčivo ponúkať) • hovor.: šikovať • dohadzovať (ponúkať sprostredkovaním): šikuje, dohadzuje nám výhodnú kúpu auta • propagovať • odporúčať • robiť reklamu (ponúkať reklamou): v televízii propagovať, odporúčať pracie prášky, robiť reklamu pracím práškom
2. dávať popud na nejakú činnosť • nabádať: gestom ruky nás ponúkali, nabádali, aby sme si sadli • vyzývať: úctivo ju vyzývali prísť na večierok • podnecovať • povzbudzovať • posmeľovať: podnecovať, povzbudzovať, posmeľovať niekoho do reči • aktivizovať: aktivizovať mladých do podnikania
predkladať p. ponúkať 1
domnievať sa mať istú predstavu o niečom • nazdávať sa • nazdať sa: domnievam sa, nazdávam sa, že prídu • mať domnienku • byť v domnienke • žiť v domnienke • mať dojem: žil v domnienke, mal dojem, že má dobrého priateľa, ale sklamal sa • myslieť • myslieť si (po rozumovej úvahe): myslela (si), že už je neskoro na návštevu • kniž. mieniť: mienil, že príde včas • usudzovať • uzatvárať • uzavierať • kniž. konkludovať (robiť závery): z toho možno uzatvárať, že životná úroveň stúpla • kniž. súdiť: súdil, že stavba stojí na zlých základoch • počítať • rátať: počítal s tým, že mu pomôžu • predpokladať • tušiť • domýšľať si • domýšľať sa (predpokladať výsledok): predpokladal, domýšľal si, že zvíťazí • expr.: hútať si • šípiť • kraj. mívať si (Kukučín) • nár. predkladať si (Kukučín) • poet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)
predkom p. spredu
spredu z prednej strany, prednou časťou (op. zozadu) • spredku • odpredu (op. odzadu) • odpredku: spredu, spredku vyzerá celkom dobre; odpredu, odpredku sa ozval smiech • en face [vysl. anfas; franc.]: odfotografoval ju en face • hovor. predkom: ušiel mu predkom
predkresťanský týkajúci sa obdobia pred vznikom kresťanstva • pohanský: predkresťanské, pohanské kulty, modly; predkresťanské, pohanské náboženstvá
predkrm p. predjedlo
predlani p. predvlani
predvlani v predminulom roku, pred lanským rokom • hovor. predlani: predvlani, predlani boli na dovolenke pri mori • hovor.: predlanským • zalanským
predlanský p. predminulý
predminulý ktorý predchádzal pred niečím minulým • predlanský • predvlaňajší • predminuloročný: predminulý, predlanský rok; predminulé, predlanské, predvlaňajšie, predminuloročné leto
predlanským p. predvlani
dlho 1. dlhý čas (op. krátko) • hlboko • hovor. zaveľa: dlho, hlboko do noci čakala na syna; dlho, zaveľa žiť už nebude • zastar. drahne (Vajanský) • dlhodobo (dlhý časový interval): dlhodobo bol v zahraničí • pridlho • kniž. siahodlho • expr. predlho (príliš, veľmi dlho): pridlho panovalo napätie medzi otcom a synom; siahodlho vykladal svoje názory; predlho sa česala pred zrkadlom • expr.: dlho-dlho • dlho-predlho (veľmi dlho): dlho-dlho sa pozerá do ohňa, dlho-predlho nechcela nič vidieť • fraz.: celú večnosť • (až) do súdneho dňa
porov. aj dlhý 2
2. p. dávno 2 3. p. nadlho 4. p. ťažko 4
predlho p. dlho 1
dlhý 1. majúci veľký rozmer v dĺžke (op. krátky): dlhý rad ľudí • vysoký (dlhý vo vertikálnom smere; op. nízky): vysoké chlapčisko • veľký (dlhý v horizontálnom smere; op. malý): veľký zástup, veľká vzdialenosť • kniž. siahodlhý • expr. nekonečný: namáhavá a siahodlhá, nekonečná cesta • expr. zried. siaživý: siaživý krok (Tatarka) • hovor. neskl. maxi (op. mini): maxi sukňa • expr.: dlhánsky • dlhokánsky • dlhočizný • dlžizný • predlhý (veľmi dlhý): dlhánska, dlhočizná niť • expr. pridlhý (príliš dlhý): pridlhý kabát • pren. expr.: polmíľový • sedemmíľový: polmíľové, sedemmíľové kroky • pren. expr. oslí (o ušiach)
2. majúci veľký časový rozmer (op. krátky): dlhé čakanie • dlhotrvajúci (trvajúci dlhý čas): dlhá, dlhotrvajúca operácia; dlhotrvajúci potlesk • dlhodobý (op. krátkodobý) • dlhoročný • mnohoročný • dlhoveký (trvajúci dlhý časový úsek, veľa rokov): dlhodobý pobyt v cudzine; svedkovia dlhoročného, mnohoročného, dlhovekého vývoja života • expr.: stáročný • stoveký • poet. stáveký: stáročné, stáveké úsilie • ďaleký: vydať sa na ďalekú cestu • kniž. siahodlhý (dlhý a obyč. aj únavný, obšírny): siahodlhé rozprávanie • expr. nekonečný: nekonečný príbeh • expr.: dlhánsky • dlhokánsky • dlhočizný • dlžizný • predlhý: dlžizný rok • expr. pridlhý (príliš dlhý): pridlhý čas • kniž. zastar. drahný
predlhý p. dlhý 1, 2
libreto slovesný podklad umeleckého diela • predloha: Urbanova próza Za vyšným mlynom sa stala libretom, predlohou Suchoňovej Krútňavy
model 1. vec al. osoba, podľa ktorej vznikajú v istom zmysle rovnorodé veci al. napodobneniny • predloha: maľovať podľa živého modelu, živej predlohy
2. vec al. ideálny obraz veci, ktorá (ktorý) je prvým (materiálne) stvárneným al. vyabstrahovaným členom v rade rovnorodých objektov • typ • vzor • prototyp: model, typ, vzor, prototyp kladného hrdinu
3. zmenšené detailné znázornenie predmetu, ktoré slúži ako plán al. vzor • maketa: model, maketa lietadla • prototyp
osnova predbežné al. základné myšlienkové usporiadanie podľa nejakého organizujúceho princípu • kostra • náčrt: robiť si v duchu osnovu, kostru, náčrt prednášky, článku • koncepcia • kniž. koncept: podľa pôvodnej koncepcie malo mať dielo iný záver; koncept reportáže • scenár: vypracoval si scenár verejného vystúpenia • rozvrh • plán • program (podrobnejšia osnova so zreteľom na vytýčený cieľ): urobiť si rozvrh, plán, program učebnej látky na tri týždne • práv. predloha: predloha zákona
predloha 1. p. vzor 2 2. p. osnova
vzor 1. kto je hoden al. čo je hodno nasledovania; kto al. čo predstavuje vlastnosti (obyč. kladné) celej skupiny: vzor dokonalého pracovníka; vzor otca • príklad: bol príkladom obetavosti • predobraz • obraz (ideálny vzor): je predobrazom ženy; budova je obrazom súčasnej architektúry • ideál (dokonalá podoba vyhovujúca predstavám): stelesňoval ideál altruistu • typ: pravý typ umelca • kniž.: prototyp • typus: je prototypom dobrého futbalistu • zastar. vzorec (Vajanský)
2. čo je určené, obyč. ako pomôcka na napodobňovanie: vzor na vyšívanie • predloha: kresliť podľa predlohy • šablóna (vzor na zhotovenie al. kontrolu rovnakých predmetov): maliarska šablóna, vyrábať podľa šablóny • ukážka (čo slúži ako vzor): ukážka kvality • zastar. al. expr.: mustra • muštra: používať niečo ako mustru, muštru
3. celkový vzhľad, tvar istého výrobku: vystavovať nové vzory áut • model • typ: najnovšie modely šiat; zlepšený typ chaty
4. ozdobný obrazec na tkaninách, skle a pod. • vzorka: koberec s pestrým vzorom; háčkovať zložitú vzorku • dezén (vzor na tkanine a pod.): zimný dezén na pneumatike • zastar. al. expr.: mustra • muštra: orientálna mustra, muštra • zastar. vzorec
podať 1. prisunúť do blízkosti niekoho, do rúk a pod. • dať: Podaj, daj mi pohár, prosím! • predložiť • ponúknuť (obyč. jedlo, nápoj): predložiť hosťom obed, ponúknuť občerstvenie • servírovať • naservírovať: kávu nám servírovali na striebornej tácke
2. úradne (písomne) postúpiť na ďalšie konanie • predložiť: podať, predložiť žiadosť o byt, o dôchodok • kniž. predostrieť: predostrieť návrh, sťažnosť • poslať (v poštovom styku): podať, poslať súrnu zásielku, telegram • zaslať • odoslať (niekomu správu a pod.)
3. predstaviť sa výkonom • ukázať • predviesť: reprezentácia podala, ukázala, predviedla dobrý výkon • predstaviť: spevák predstavil svoj hlas v plnom lesku
4. ústne al. písomne sa vyjadriť o niečom pred verejnosťou • predložiť: podať, predložiť svoju koncepciu • predstaviť • ukázať: predstaviť, ukázať dejiny v kocke • vyobraziť • zobraziť • stvárniť (geograficky, maľbou al. umeleckými prostriedkami): umelec dobre vyobrazil, zobrazil charakter prírody • zachytiť • znázorniť: výstižne zachytiť, znázorniť boj zla a dobra • načrtnúť (stručne podať): spolupracovníkom načrtol svoj plán • opísať • vykresliť • zastar. vylíčiť (obšírne podať): v románe autor opísal, vykreslil svoje názory na nedávne udalosti
predložiť 1. položiť pred niekoho, obyč. na vybratie, posúdenie, vybavenie a pod.; povedať niekomu niečo, aby o tom rozhodol, zaujal k tomu stanovisko a pod. • kniž. predostrieť: predložiť, predostrieť doklady, sťažnosť, návrh, ponuku, dôkazy • podať • dať (obyč. písomne): (po)dať dizertačnú prácu na oponentúru • kniž. nastoliť: nastoliť návrh na zmenu pravidiel • predniesť • vysloviť (ústne predložiť): predniesli, vyslovili požiadavku na zvýšenie dôchodkov • práv. prezentovať: prezentovať účet, žiadosť • hovor.: naservírovať • dať na pretras: rodinnej rade dali na pretras všetky háklivé otázky • nadhodiť (v reči): riešili všetky nadhodené problémy • upozorniť (vyzvať na všimnutie si): upozorniť na nedostačujúce dôkazy viny • admin. slang. naniesť: naniesť problém
2. položiť pred niekoho niečo s výzvou, želaním vziať si z toho, prijať (jedlo, tovar a pod.) • podať • dať: predložiť, podať, dať deťom večeru; po obede nám predložili, podali zákusky a kávu • ponúknuť: Aké jedlo vám ponúkli?; ponúkať iba kvalitné výrobky • servírovať • naservírovať (jedlo al. nápoj): na večierku (na)servírovali studené jedlá
ukázať 1. gestom upozorniť na niekoho, niečo: ukázal rukou na prichádzajúcich, na dom oproti • označiť: označil vinníka prstom • udať (určiť pohybom, hlasom a pod., ako sa má niečo konať): treba udať smer pochodu; udať paličkou povel, aby hráči začali hrať • zastar. al. nár. pokázať (Sládkovič, Botto) • naznačiť (náznakom upozorniť): naznačil mu, aby mlčal
2. umožniť niekomu pozretie niečoho, dať vidieť: Ukážeš nám svoju zbierku? • poukazovať (viac vecí al. postupne): poukazovať návšteve celý dom • predviesť (názorne): na výstave predvedú nové modely počítačov • predstaviť (verejne): predstaviť diela mladých umelcov • popredstavovať (postupne al. viac vecí, osôb): popredstavovať všetky exponáty • prezentovať: výstava prezentuje súčasné umenie • demonštrovať (názorne): demonštroval teóriu na príklade • predložiť (položiť pred niekoho, obyč. pri úradnom vybavovaní): predložte účet, povolenie, zoznam, občiansky preukaz • podať: podať výklad o histórii obrazu
3. vystúpiť so svojimi myšlienkami, citmi, názormi a pod. zo svojho súkromia • dať najavo • prejaviť • preukázať: nevie ukázať, dať najavo radosť, lásku; (pre)ukázal ochotu zmieriť sa • manifestovať (verejne): umelec manifestuje svoju oddanosť vlasti • zobraziť • znázorniť (názorne, umelecky): v románe zobrazil, znázornil nedávne udalosti • vyjadriť • vysloviť (slovne): vyjadrili, vyslovili nám vďaku, uznanie
4. doložiť presvedčivým dôkazom, podať svedectvo o niečom • podať dôkaz • dokázať • dosvedčiť: Ukážte, dokážte, akí ste dobrí hokejisti!; podal dôkaz o svojej nevine, dosvedčil svoju nevinu
5. p. upozorniť
pokrovec 1. druh tkaniny na pokrývanie dlážok, niekedy používaný aj ako záves • koberec: vlnený, perzský pokrovec, koberec • guba (chlpatý pokrovec z ovčej vlny) • predložka (menší pokrovec pred nábytkom) • subšt. tepich: prášiť tepichy
2. p. prikrývka
predložka 1. lingv. neohybné slovo, výraz, ktorý v spojení s menom vyjadruje rozličné vzťahy • lingv. prepozícia
2. p. pokrovec 1
oválny ktorý má tvar oválu • oválový • elipsový • elipsovitý • eliptický: bežať po oválnej, elipsovitej dráhe štadióna; oválový, elipsový výstrih; elipsovitý, eliptický pôdorys • podlhovastý • predĺžený • pretiahnutý (väčší do dĺžky ako do šírky): podlhovastá, predĺžená, pretiahnutá tvár • vajcovitý (ako vajce): oválny, vajcovitý otvor
predĺžený p. oválny
natiahnuť 1. ťahom zväčšiť dĺžku • pretiahnuť • predĺžiť: natiahla gumu; zlostne pretiahol ústa • prekročiť (zväčšiť dĺžku času): prekročili termín, schôdzu o hodinu • ponaťahovať (postupne, viac vecí)
2. ťahom narovnať smerom dopredu, do dĺžky al. hore • vystrieť • načiahnuť • napriamiť: natiahol, vystrel nohy pred seba; načiahol, napriamil ruky k ohňu • vztiahnuť (iba o rukách): vztiahol ruky k záchrancovi • expr. nadrapiť: nadrapil krk a načúval • hovor. našponovať • kniž.: napriahnuť • napružiť • nastrmiť: napriahnuť ruku; napružiť tetivu • vypnúť • vypäť • napnúť • napäť (pôsobiť silou): vypäl plátno na rám; napäl strunu • ponapínať (postupne, viac vecí)
3. p. navliecť 1 4. p. obliecť 1
predlžiť p. zadlžiť
zadlžiť nechať na niečom dlžobu, postihnúť finančným záväzkom • predlžiť (nadmieru): zadlžiť, predlžiť podnik; zadlženie majetku • zaťažiť: finančné zaťaženie dedičstva
predĺžiť sa stať sa dlhším v priestore al. čase • zdĺžiť sa • zried. zdĺžieť: tiene sa podvečer predĺžili, zdĺžili; tvár mu v puberte zdĺžie • naddĺžiť sa • pretiahnuť sa: zasadnutie sa dosť predĺžilo, pretiahlo; tvár pretiahnutá nevôľou
dĺžiť sa stávať sa dlhším (op. krátiť sa) • predlžovať sa: dni sa už dĺžia, predlžujú; samohlásky sa dĺžia, predlžujú • zdlžovať sa
predlžovať sa p. dĺžiť sa
kus 1. niečo z celku • diel: veľký kus, diel poľa • časť: rozlomiť niečo na dva kusy, na dve časti • hovor. fľak: fľak zeme • nár. falat: falat chleba • zastaráv. zván (veľký kus): zván soli; expr. dzgán (Plávka, Zelinová): dzgány skál
2. samostatná jednotka väčšieho množstva: kusy nábytku • predmet (jednotlivý kus istého druhu): muzeálne predmety • exemplár (jeden zo skupiny rovnorodých predmetov): doklad vo viacerých exemplároch • výtlačok (vytlačený exemplár knihy, časopisu a pod.): kontrolovať prvé výtlačky • vyhotovenie: vypracovať faktúru v dvoch vyhotoveniach
3. veľké množstvo • expr.: kopa • hromada • kopec • hora: vykonať kus, kopu, hromadu, kopec práce; hora problémov • hovor. expr. fúra: fúra starostí, nepríjemností • subšt. spústa
4. p. dielo
predmet 1. každý neživý hmotný jav • vec: cenné, ozdobné predmety, veci; predmety, veci dennej potreby • objekt (predmet vnímania, poznávania, myslenia): byť objektom záujmu
p. aj vec 2
2. gram. vedľajší vetný člen, ktorý rozvíja sloveso al. prídavné meno • gram. objekt
3. p. téma
téma obsahové zacielenie umeleckého al. vedeckého diela; to, čím sa niekto zaoberá, čoho sa týka istá činnosť: témou diela je vojna • námet: to je dobrý námet na film • látka: látka na rozmýšľanie • myšlienka • idea: hlavná myšlienka, idea románu • téza (stručne vyjadrená hlavná myšlienka): tézy prednášky • tematika (súhrn tém): drámy s tematikou vzťahu muža a ženy • predmet • objekt: predmet rozhovoru, objekt výskumu
vec 1. objektívne jestvujúci jav • skutočnosť: vzťah vecí k človeku; zakrývať veci, skutočnosti • fakt: overiť si fakty • realita: životná realita
2. každý neživý hmotný jav vnímateľný zmyslami, niečo slúžiace človeku • predmet: zbaliť si svoje veci, predmety osobnej potreby • daromnica • zbytočnosť (bezvýznamná vec): kupovať daromnice, zbytočnosti • expr.: taľafatka • šepleta (bezvýznamná, zbytočná vec): na narodeniny dostal samé taľafatky, šeplety • hovor., obyč. pejor.: haraburda • rároh • rároha • krám (stará opotrebovaná vec): byt je plný harabúrd, rárohov, krámov
3. jav vyžadujúci riešenie: bojovať za správnu vec, ministerstvo zahraničných vecí • záležitosť: obchodné záležitosti • problém (závažná vec): s týmto problémom sa ešte potrápime • prípad: odovzdať prípad polícii • otázka: to je čisto rodinná otázka • kniž. kauza (súdny spor): komplikovaná kauza
4. to, čím sa niekto zaoberá, čoho sa týka istá činnosť: riešiť závažnú vec • predmet: predmet štúdia • objekt: objekt výchovy • záležitosť: zaoberá sa podružnými záležitosťami
5. čo sa prihodilo, stalo • udalosť: včera sa stala nepríjemná vec; dnešné udalosti vojdú do histórie • skutočnosť: to je nezmeniteľná skutočnosť • príhoda: zaujímavá príhoda zo života
6. výsledok činnosti: robiť krásne veci • práca: výstava výtvarných prác • robota: strojová robota • dielo: umelecké dielo • výtvor: kresliarske výtvory poslucháčov
predminuloročný p. predminulý
recitátor kto umelecky prednáša literárne dielo, kto recituje • deklamátor: dobrý recitátor, deklamátor básní • interpret: profesionálny interpret • prednášateľ • prednášač
prednášač, prednášateľ p. recitátor
recitovať umelecky stvárňovať literárne dielo pred publikom • prednášať • deklamovať: recitoval, prednášal verše súčasných básnikov; deklamoval ukážky z klasikov • predvádzať: predvádzať úryvok starého eposu • odriekať • reprodukovať (mechanicky): odriekal naučený text • hovor., trocha pejor. rectovať (monotónne) • zastar. rečňovať
rečniť 1. mať verejný prejav • mať reč • držať reč • prednášať: rečnil, mal reč o nových úlohách; prednášal na zhromaždení
2. p. hovoriť 1
prednáška p. výklad
prejav 1. verejnosti určené vyslovenie názorov, postojov a pod. • reč: slávnostný, smútočný prejav, slávnostná, smútočná reč; predniesť prejav, reč • hovor. al. iron. kázeň (prejav s cieľom poúčať al. pokarhať) • zastar. al. iron. orácia: spustil dlhú kázeň, oráciu • prívet • príhovor • predslov (krátky úradný prejav): povedať sviatočný prívet, príhovor, predslov • lingv. prehovor (jazykový prejav v istej situácii) • príspevok (kratší prejav, ktorým hovoriaci prispieva k riešeniu nejakého problému): diskusný príspevok • pozdrav (prejav pri istej príležitosti): predseda vystúpil s pozdravom • zdravica • prípitok (pozdravný prejav) • expozé (prejav člena vlády v parlamente) • vystúpenie: vo svojom vystúpení sa rečník dotkol mnohých citlivých otázok • prednáška (súvislý výklad náučného rázu): vedecká prednáška • referát (prednáška o spoločenských, vedeckých a pod. otázkach) • slovo: slovo na úvod • vyjadrenie (krátky slovný prejav): použiť neobratné vyjadrenie • tiráda (dlhý, málo obsažný a obyč. pochvalný prejav): počúvať rečnícke tirády
2. p. výraz 1, znak 2, doklad 2, príznak
výklad objasnenie zmyslu niečoho: výklad textu, výklad nariadenia • interpretácia: interpretácia zákona • vysvetlenie: podať vysvetlenie • komentár: kritický komentár o udalostiach • glosa (poznámka na vysvetlenie): glosa k zákonom • prednáška (súvislý výklad náučného rázu; výklad učiteľa na vysokej škole): vedecká prednáška; chodiť na prednášky • kniž. explikácia: explikácia postupu
nedávno v neďalekej minulosti, nie tak dávno • prednedávnom: nedávno, prednedávnom tu boli ešte záhrady • donedávna: nedávno, donedávna mali ešte spor • minule • minulý raz • minulýkrát: minule, minulý raz sa pohádali pre dievča • hovor. toť: iba toť sa zoznámili • hovor. onehdy • nár.: onehda • onehdá: onehdy, keď sedel v krčme, prišli dvaja cudzinci • nár. oňahdy (Johanides) • nár. voňahdy (Rázus)
prednedávnom p. nedávno
prednes p. recitácia
recitácia umelecké prednášanie literárneho diela • deklamácia: precítená recitácia, deklamácia ukážok význačného autora • prednes: prednes básne
povedať1 vyjadriť myšlienky rečou; rečou dať na vedomie • kniž.: riecť • rieknuť (obyč. v uvádzacích vetách): povedať pravdu, lož; Riekla: Čo máte proti mne? • prehovoriť • prevravieť • zavravieť: zavravel čosi ako odpoveď • kniž.: preriecť • prerieknuť • ozvať sa • ohlásiť sa • vysloviť sa • vyjadriť sa (prejaviť sa slovne): napokon prehovorili, preriekli, ozvali sa aj hostia; žiada sa, aby sa ohlásili, aby sa vyslovili všetci, aby čosi povedali všetci • vysloviť • vypovedať • kniž.: vyriecť • vyrieknuť (realizovať artikuláciou): nevie vysloviť cudzie slovo; s námahou vypovedal, vyriekol prosbu • oznámiť • vyhlásiť (verejne al. dôrazne povedať): oznámil, vyhlásil, že sa funkcie vzdáva • expr. vyrukovať (s čím): deti vyrukovali s pravdou • vyjadriť • kniž.: vyjaviť • zjaviť (slovami dať najavo): vyjadriť, vyjaviť svoje presvedčenie • pren. vypustiť (slovo): slova nevypustí • prezradiť • vyzradiť (povedať niečo tajné) • konštatovať (povedať poznané, zistené): lekár pred nami konštatoval, že je všetko márne • predniesť (reč, prípitok): slávnostnú reč predniesol riaditeľ • expr.: skríknuť • vykríknuť • zakričať • zavolať • zrevať • zrúknuť • zavrieskať • zavrešťať • zahučať • zajačať • zaryčať • zahrmieť • zaziapať (povedať silným, mohutným hlasom) • expr.: zasipieť • zasyčať • vyšteknúť • vybrechnúť • zhavknúť (povedať s hnevom, zlostne): zasipela, aby sme zmizli • expr.: precediť • vrknúť • zavrčať (povedať s nevôľou) • expr.: vyprsknúť • vybuchnúť (zlostne povedať): Vyprskla, vybuchla: A ty tu čo robíš? • expr. šprihnúť (povedať so zlosťou): šprihla mužovi do tváre obvinenie • muknúť • mrauknúť (vydať hlas): ani nemukol • zašepkať • pošepkať • zašeptať • zašepotať • zašuškať • zašušotať (povedať pošepky, ticho) • šepnúť • pošepnúť • zašepnúť (ticho a krátko povedať) • zašomrať • zašemotiť • zahundrať • zamrmlať • zabrblať • zabručať • zabľabotať • zadudrať • zahuhlať • zahuhňať • zafufnať • zachuchmať • zachuchňať (nespokojne al. nezrozumiteľne povedať): zašomral si, zahuhlal si čosi popod nos • expr.: zaštebotať • zašvitoriť • zaševeliť • zahrkútať (povedať milo, láskavo, štebotavo) • kniž. zahlaholiť (hlasno, príjemne povedať) • hovor. zaonačiť (vyhýbavo, zmierlivo povedať) • pripomenúť • poznamenať • podotknúť • spomenúť (povedať vecnú, krátku poznámku): pripomenul, poznamenal, že o tom už bola reč • hovor. prehodiť • nadhodiť • zmieniť sa (krátko, stručne al. nepriamo povedať) • kniž. uroniť • expr. utrúsiť (krátko a ledabolo povedať) • fraz. expr. precediť cez zuby (nejasne, neochotne povedať) • hovor. expr.: vysúkať zo seba • vysúkať • vyjachtať • hovor. vykoktať (povedať s ťažkosťami, nesúvisle, nezrozumiteľne) • naznačiť • expr.: nadštrknúť • naštrknúť • nadškrtnúť • podštrknúť (povedať náznakom): naznačiť, nadštrknúť, čo sa povráva • pripojiť • pridať • doložiť • dodať • doplniť (povedať ako dodatok): pripojiť, doložiť k veci vysvetlenie • expr.: vyhŕknuť • vytresnúť • vytresknúť • vyblafnúť • vybafnúť • vytrepnúť • trepnúť • tresnúť • tresknúť • plesnúť • subšt. kecnúť (nechtiac, nerozmyslene povedať) • hrub.: drisnúť • vydrisnúť • expr.: vytárať • vytrepať • vytrieskať • vytliapať • vybľabotať • vykrámiť • subšt. vykecať (nerozmyslene, nemúdro povedať) • pren. expr.: vychrliť • vysypať (náhle, rýchlo povedať): vychrliť, vysypať potrebné údaje • expr.: zadrkotať • zaľapotať (rýchlo a nezrozumiteľne povedať)
p. aj odpovedať1, osopiť sa
predniesť 1. mať prejav k väčšiemu publiku • povedať (verejne): predniesť referát; predniesť, povedať slávnostný prejav
2. umelecky (slovne al. hudobne) stvárniť pred publikom: predniesť úryvok prózy, predniesť Suchoňovu skladbu • zarecitovať (báseň) • predviesť (hudobné dielo) • zaspievať (pieseň) • odriecť (mechanicky predniesť): odriecť úlohu naspamäť • reprodukovať (predniesť hudobné dielo): ťažkú pasáž huslista reprodukoval brilantne
3. p. predložiť 1
predviesť 1. ako sprievodca al. mocou dostať niekoho, niečo pred niekoho, niečo • priviesť • doviesť: Predveďte, priveďte, doveďte svedkov!; predviesť exponáty pred porotu • expr.: privliecť • dovliecť: privliekli, dovliekli trestancov
2. umožniť pozretie niečoho, dať vidieť • ukázať: predviesť, ukázať svoju zbierku • predstaviť (verejne): predstaviť knižnú produkciu posledných rokov • zahrať • predniesť • reprodukovať (hudobné al. slovesné dielo): sonátu reprodukovalo známe kvarteto; pieseň predniesol Peter Dvorský; operu zahrali v taliančine • inscenovať • uviesť (predstaviť na scéne): inscenovať, uviesť v divadle dramatizáciu románu • demonštrovať (názorne): fungovanie prístroja demonštrovať na mieste
zaspievať spevom predviesť: zaspievať pieseň • zanôtiť (aj bez slov): zanôtiť známu melódiu • predniesť: Dusíkovu pieseň predniesol umelec veľmi precítene • hovor. zatiahnuť (ťahavým hlasom): dievčence zatiahli trávnice • potiahnuť (ťahavo zaspievať): láska, bože láska – potiahol mládenec • expr. vynôtiť (do vôle): do rána sme vynôtili všetky známe piesne • zaintonovať (udať tón) • kniž. zahúsť (s citom zaspievať al. predniesť na hudobnom nástroji): nežne zahúsť do uška • odspievať: odspievali ešte tri verše • expr.: zahalačiť • zahalákať (nahlas) • expr., obyč. pejor. zahulákať (nahlas) • pejor.: zakikiríkať • zabľačať • zakotkodákať • zabliakať (hlasne, falošne)
klad kladná stránka niečoho (op. zápor): všetko má svoje klady • prednosť: prednosti ústredného kúrenia • výhoda: výhody vodnej dopravy • hovor. plus (op. mínus): toto riešenie má isté plus • kniž. pozitívum (op. negatívum): zvážiť pozitíva a negatíva navrhovaného riešenia
prednosť p. klad, výhoda
výhoda priaznivá okolnosť, situácia a pod.: tento spôsob práce má svoje výhody; byť proti niekomu v časovej výhode • prednosť • klad: prednosti, klady ústredného kúrenia • náskok • predstih (časová al. výkonnostná výhoda): získať náskok, predstih • výsada: zrieknuť sa spoločenských výsad • kniž. preferencia • hovor. plus: všetko má svoje plusy • subšt. fór: mať fór
vymoženosť priaznivý výsledok istého úsilia, ktorý prináša zlepšenie predchádzajúceho stavu • výdobytok: vymoženosti, výdobytky civilizácie, vedy; sociálne vymoženosti, výdobytky • prednosť • klad • hovor. plus: sú to plusy tohto zriadenia
prednostný p. prvoradý; protekčný
protekčný založený na protekcii; majúci protekciu: protekční klienti • protekcionársky • pejor.: osobničkársky • rodinkársky (týkajúci sa protekcionárstva, protekcie): spoločnosť ovláda protekcionársky, rodinkársky systém; osobničkárske škriepky (Mráz) • protežovaný • zvýhodňovaný • uprednostňovaný • pejor. privilegovaný: protežované, zvýhodňované deti; uprednostňovaný, privilegovaný študent, pracovník • prednostný (konaný a pod. na základe protekcie): prednostné vybavenie žiadosti, prednostné prijatie u lekára • trocha pejor. prominentský (týkajúci sa prominentov): prominentský synček
prvoradý stojaci na prvom mieste z hľadiska dôležitosti, významu, potreby a pod. (op. druhoradý) • hlavný • základný: prvoradé, hlavné, základné ciele, povinnosti • prvý • najdôležitejší: štúdium je uňho na prvom, najdôležitejšom mieste • kniž. prioritný: prioritná pozícia, prioritné oblasti • prednostný (prednostne prvý v poradí): žiadosti určené na prednostné vybavenie; prednostná návšteva • kniž. eminentný: mať na niečom eminentný záujem • popredný • predný • významný • význačný: popredný, predný, významný, význačný pracovník
prednovie p. prednovok
prednovok čas pred novou úrodou, pred žatvou • prednovie • dônovok • dônovie
dôležitý 1. ktorý má veľký význam, veľkú závažnosť • významný: dôležitá, významná zmena v živote; dôležitá, významná osoba • podstatný • závažný • vážny (v ktorom spočíva podstata; op. nepodstatný, nezávažný): všímať si iba podstatné veci; závažné dielo, vážna vec • strategický (dôležitý obyč. z vojenského, politického hľadiska): strategický bod, strategické suroviny • exponovaný (spoločensky, politicky dôležitý): exponované miesto, exponovaná funkcia • rozhodný • rozhodujúci • kniž. relevantný (ktorý veľa znamená, od ktorého veľa závisí) • zlomový (predstavujúci zlom, zmenu): zohrať v niečom rozhodnú, rozhodujúcu úlohu; relevantný prvok; zlomový okamih • životný (životne dôležitý): urobiť životný krok • predný: sú aj prednejšie veci • zastar. značný: značný človek (Vajanský) • mnohovýznamný • expr. predôležitý (veľmi dôležitý)
p. aj cenný
2. iron. prehnane na seba upozorňujúci, sám sebe pripisujúci dôležitosť, nenahraditeľnosť; svedčiaci o takých vlastnostiach • iron. al. pejor. dôležitkársky: dôležitý, dôležitkársky človek; dôležitkárske správanie • hovor. expr., často iron. ťažký: stal sa z neho ťažký šéf • expr. predôležitý (veľmi dôležitý)
popredný ktorý je v popredí (v zmysle dôležitosti, významu, poradia) • čelný • hlavný: poprední, čelní, hlavní predstavitelia štátu • významný • význačný • predný: popredné, významné, význačné, predné osobnosti vedy, kultúry; zaujať významné, význačné, predné miesto • prvý: prvé športové družstvo; je prvým žiakom v triede • prominentný • prominentský: prominentný lekár, umelec • uznávaný • zastar. uznaný (popredný vďaka uznaniu): uznávaný, uznaný huslista
p. aj známy
predný 1. umiestnený, nachádzajúci sa vpredu (op. zadný): predné sklo auta, predné nohy zvieraťa • frontálny • čelný: predná, frontálna, čelná stena; frontálny, čelný náraz • titulný • prvý: článok na titulnej, prvej strane novín • hlavný (op. bočný, vedľajší): hlavný vchod
2. p. popredný, hlavný 1, dôležitý 1
významný 1. ktorý má veľký význam • význačný • dôležitý • závažný • prominentný: významná, význačná, dôležitá, prominentná osobnosť; významná, závažná okolnosť; vyriešiť závažný problém • veľavýznamný • mnohovýznamný: veľavýznamné rozhodnutia • historický (niečím v minulosti významný): dnes si pripomíname historickú udalosť • svetodejný • kniž. svetodejinný (historicky významný): svetodejný objav, svetodejinné víťazstvo • pamätný • kniž. pamätihodný: pamätná bitka, pamätihodný rok • slávny: slávne výročie • podstatný: počasie bez podstatných zmien • rozhodný • rozhodujúci (ktorý o niečom rozhoduje): nastal rozhodný, rozhodujúci okamih • osudný • osudový (majúci obyč. negatívny dosah): osudný, osudový vplyv • prevratný: prevratný vynález • prelomový: prelomové časy • ďalekosiahly: ďalekosiahle závery • strategický (dôležitý z istého hľadiska): strategické suroviny • epochálny: epochálny vynález • veľký: to je veľká vec • výrečný: výrečné svedectvo • vážny: vážne nebezpečenstvo • nezaplatiteľný • neoceniteľný: poskytol mi nezaplatiteľné, neoceniteľné služby • vzácny: dnes čakáme vzácneho hosťa • zodpovedný: vykonávať zodpovednú funkciu • hovor. expr., obyč. iron. ťažký: ťažká šarža • expr. svetoborný: vymyslieť niečo svetoborné • čelný • popredný • predný: čelný predstaviteľ štátu; byť na poprednom mieste; predný bojovník za ľudské práva • vedúci: vedúci činiteľ • prvý (ktorý niečo značí): patrí medzi prvých vedcov • hlavný: mať na niečo hlavný vplyv • prvoradý: prvoradá úloha • zastar. vyvýšený: vyvýšené postavenie (Hurban) • zastar. znatný: znatná rodina (Timrava)
2. ktorý má vysoký účinok pokiaľ ide o silu, intenzitu, mieru • veľký • značný: významné, veľké, značné úspechy • vynikajúci • pozoruhodný • znamenitý • výborný: dosiahnuť vynikajúce, pozoruhodné, znamenité, výborné výsledky • znateľný: mať znateľný vplyv
p. aj výborný, veľký
3. ktorý vyjadruje istý zámer, úmysel • veľavýznamný • mnohovýznamný • veľavravný • mnohovravný: pozrieť sa na niekoho významným, veľavýznamným, mnohovýznamným, veľavravným, mnohovravným pohľadom • mnohoznačný • veľaznačný: mnohoznačný, veľaznačný úsmev • mnohosľubný • veľasľubný: mnohosľubné, veľasľubné gesto • výrečný: výrečné svedectvo
p. aj veľavravný 2
blízko 1. v malej priestorovej vzdialenosti, na malú vzdialenosť, v blízkosti (op. ďaleko) • blízo: nechoď tak blízko, blízo; pristúpil celkom blízko, blízo • nablízku (v blízkosti): zostaň blízko, nablízku • nablízko: nablízko nevideli nikoho známeho (v blízkosti); nechoď tak blízko, nablízko (do blízkosti) • neďaleko (v neveľkej vzdialenosti): býva neďaleko • naporúdzi • poruke (iba v spojení so slovesami byť, mať): schytil, čo mal naporúdzi, poruke, a hodil o zem • hneď • tesne • bezprostredne (vo veľmi malej vzdialenosti): hneď, tesne, bezprostredne pri dome rastie mohutná lipa • kúsok: kúsok pod vrcholom je chata • expr.: blízučko • blízunko • blízulinko: má blízučko, blízunko do školy • expr.: kúsoček • kúštik • kúštiček: kúsoček, kúštik za záhradou tečie potok • fraz.: na dohodenie kameňom • na skok
2. v malej časovej vzdialenosti (op. ďaleko) • blízo: Vianoce sú už celkom blízko, blízo • nablízku • neďaleko: zima je už blízko, nablízku, neďaleko • fraz. predo dvermi: fašiangy sú predo dvermi • tesne • bezprostredne (v malej časovej vzdialenosti pred niečím): tesne, bezprostredne pred svadbou sa rozišli • expr.: blízučko • blízunko • blízulinko: prázdniny sú už blízučko, blízunko
3. (koho, čoho) vyjadruje malú priestorovú vzdialenosť od niekoho, niečoho • blízo • neďaleko (koho, čoho): blízko, blízo domu vyrástol veľký orech; sadol si blízko, neďaleko mňa • v blízkosti (koho, čoho): v blízkosti hotela je veľký park • pri (kom, čom): blízko jazera, pri jazere postavili chatu • kniž. poblíž (koho, čoho): usadili sa v horách poblíž mesta • zried. nablízku (koho, čoho): nablízku potoka vyrástol veľký tábor • expr.: blízučko • blízunko • blízulinko (koho, čoho): bol už blízučko, blízulinko cieľa
preďobať sa p. vykľuť sa 1
vykľuť sa, vykľuvať sa 1. (o vtáčom mláďati) dostať sa cez tvrdý obal vajca • vyďobať sa • vyďubať sa • preďobať sa • preďubať sa: húsatká sa vykľuli, vyďobali, preďobali (z vajca) • prezobať sa • prezobnúť sa • expr.: vyďobkať sa • vyďubkať sa • preďobkať sa • preďubkať sa • prezobkať sa • pren. expr. vykuknúť • zried. vyklať sa (o zube)
p. aj uliahnuť sa
2. p. ukázať sa 2
kľuť sa, kľuvať sa 1. zobákom prerážať škrupinu a tak sa dostávať von (o vtákoch) • vykľúvať sa: kurča sa kľuje, vykľúva z vajca • ďobať sa • ďubať sa • vyďobávať sa • vyďubávať sa: vtáča sa ďobe, ďube z vajca • preďobávať sa • preďubávať sa • expr.: preďobkávať sa • preďubkávať sa • prezobávať • prezobkávať sa • pren. expr. vykúkať: mladé vykúka z vajca
2. p. klíčiť
preďobávať sa, preďobkávať sa p. kľuť sa 1
desiata jedenie medzi raňajkami a obedom; príslušné jedlo: mať na desiatu chlieb s maslom; mliečne desiate pre deti • zastar. gáblik • zried. predobed (Kukučín)