Synonymá slova "pravo" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 29 výsledkov (1 strana)

  • oprávnenie 1. čo dáva, poskytuje niekomu právo na niečo • nárokprávo (oprávnenie vyplývajúce obyč. zo zákona): mať oprávnenie, nárok, právo žiadať úľavuprávomoc (oprávnenie rozhodovať vyplývajúce z právnych vzťahov) • kompetenciapôsobnosť: získať potrebnú právomoc, kompetenciu; nevyplýva to z ich pôsobnostikoncesia (oprávnenie na vykonávanie istej činnosti): podnikateľská koncesialicencia (oprávnenie vyrábať, dovážať, používať cudziu značku a pod.): výrobná, dovozná licenciapovolenie: povolenie vstupu; povolenie predávať, obchodovať

    2. p. dôvod


    právo 1. oprávnenie odôvodnené zákonnými ustanoveniami al. zvyklosťami • nárok: právo, nárok na dovolenku, na odmenu

    2. náuka o súhrne štátom ustanovených záväzných noriem a predpisov týkajúcich sa istého odboru al. obdobia • zastar. právoveda


    oprávnene 1. majúc oprávnenie, právo (op. neoprávnene) • právom: oprávnene, právom sa domáha vrátenia majetkuprávoplatnelegitímne (v zhode s istými zásadami, so zákonom): právoplatne, legitímne sa zúčastnil na schvaľovacom konanízákonne (op. nezákonne, protizákonne) • legálne (op. ilegálne): zákonne, legálne zasiahli do legislatívneho procesuzákonitezákonito: proti narušovateľom poriadku postupovali zákonitekompetentne (majúc predpoklady): oprávnene, kompetentne pristúpil k riešeniu problému

    2. majúc dôvod, opodstatnenie • právomzaslúžene: oprávnene, právom sa rozhorčuje nad tým, čo videl; oprávnene, zaslúžene získali isté výhodyodôvodneneopodstatnenekniž. dôvodne: odôvodnene, opodstatnene prerušil diskusiu; je dôvodne podozrivý zo spáchania trestného činuzákonitezákonito: zákonite reagoval na vyslovené nepravdy


    právom p. oprávnene 1, 2


    pôsobnosť 1. možnosť účinku • pôsobenieúčinnosť: pole pôsobnosti, pôsobenia, účinnosti retranslačnej stanicedosah: vymaniť sa z dosahu škodlivých látokvplyv: rušivý vplyv prostrediasubšt. dopad

    2. oblasť, v ktorej nejaká osoba al. inštitúcia vykonáva svoju činnosť • kompetenciakompetentnosťprávomoc: pôsobnosť, kompetencia obecného úradu; zasahovať do cudzej pôsobnosti, kompetencie, kompetentnosti, právomocioprávnenie: oprávnenie na vykonávanie živnosti


    právomoc p. pôsobnosť 2


    pravopis súhrn pravidiel o používaní grafických znakov na zapísanie jazykového prejavu • ortografia


    právoplatne 1. porov. právoplatný 2. p. oprávnene 1


    oprávnený 1. ktorý má oprávnenie, právo na niečo; uskutočnený na základe oprávnenia, práva (op. neoprávnený, nezákonný) • kompetentný: oprávnený, kompetentný verejný činiteľ; oprávnený, kompetentný postupzákonnýzákonitýprávoplatný (oprávnený zákonom): uplatňovať svoj zákonný, zákonitý nárok; oprávnený, zákonný zástupca; právoplatný voličský hlaslegálny (op. nelegálny, ilegálny) • legitímny (povolený zákonom): postupovať oprávneným, legálnym, legitímnym spôsobompovolanýpríslušný (oprávnený na istú činnosť): obrátiť sa so žiadosťou na povolaný, príslušný orgánautorizovaný (úradne oprávnený na výkon istej pracovnej činnosti): autorizovaný tlmočník

    2. p. opodstatnený, spravodlivý 2


    právoplatný majúci právnu platnosť (op. neprávoplatný) • platný: právoplatná, platná voľba (op. neplatná); právoplatný, platný rozsudokzákonnýzákonitýlegitímnylegálny (op. nezákonný, nelegitímny): zákonné, legitímne manželstvo; zákonitý, legitímny, legálny dedič, zástupca


    zákonný ktorý je v súlade s právnymi predpismi al. z nich vyplýva • zákonitý: zákonný, zákonitý nástupcalegálnylegitímny: legitímna vláda (op. nelegitímny, nezákonný, ilegálny) • právoplatnýoprávnený: oprávnený dedič (op. nezákonný, neprávoplatný, neoprávnený)


    záväzný ktorý treba dodržiavať (op. dobrovoľný) • povinný: záväzná, povinná účasť; záväzný sľubkniž.: obligátnyobligatórny: obligátne poistenie, obligatórny člen dvojiceplatnýprávoplatnýpredpísaný (jestvujúci v predpisoch): platné, predpísané smernicezákonnýlegitímnylegálny (určený zákonom): legitímne, legálne ustanovenia


    originalita 1. vlastnosť niečoho pôvodného, pravého, nenapodobneného • originálnosťpravosťpôvodnosťnefalšovanosť: o originalite, originálnosti, pravosti predložených dokumentov nik nepochyboval (op. nepravosti, nepôvodnosti, falzifikácii, podvrhu) • čistotazachovanosť: originalita, čistota, zachovanosť dialektu

    2. p. svojráz, zvláštnosť 1


    pravosúdie p. súdnictvo


    súdnictvo súdna sústava, súdne orgány: vojenské súdnictvojustícia: moderná justíciazastar. pravosúdie: ministerstvo pravosúdiakniž. spravodlivosť: neujde spravodlivosti


    pravota p. súd 1


    súd 1. úradný postup, ktorým sa uplatňujú právne normy, rozhoduje spor • súdne konanieproces: súd s vrahom; prehrať súd, procespráv. pojednávanie: odročiť pojednávaniehovor. zastar. pravota: vyhrať pravotuzastar.: súdnica (Podjavorinská)sedria (J. Kráľ)

    2. zbor sudcov pri súdnom konaní: súd sa radísenát: rozhodnutie senátutribunál: vojenský tribunálporota (súd zložený zo sudcov a porotcov)

    3. p. rozsudok 4. p. úsudok, záver 2


    advokát právny zástupca: vziať si advokátaprávnik: poradiť sa s právnikomhovor. expr. fiškálzastar. pravotárobhajca (advokát, ktorý zastupuje obžalovaného)


    obhajca kto niekoho al. niečo obhajuje, obraňuje • obhajovateľ: obhajca, obhajovateľ matiek; obhajca, obhajovateľ cirkevného učeniazástancaobrancaochranca: zástanca olympijskej myšlienky; obranca, ochranca postihnutej mládežeobranár (kto niečo obyč. zištne obraňuje): obranári projektuzastávateľ (Dobšinský)kniž. protektorzastar. hájiteľzried. ochraňovateľ (Hviezdoslav)advokát (právny zástupca, hovor. obhajca vôbec): najať si schopného advokáta, obhajcuzastar. pravotárzastar. apologéta (obhajca učenia, najmä cirkevného)


    právnik 1. odborník v práve • zastaráv. jurista: poradiť sa s právnikom, s juristomadvokátzastaráv. pravotárhovor. expr. fiškál

    2. kto študuje právne vedy • zastaráv. jurista


    pravotár p. právnik 1


    advokácia advokátske povolanie • advokátstvozastaráv. advokatúrahovor. expr. fiškálstvozastar. pravotárstvo


    pravotárstvo p. advokácia


    pravotiť sa p. súdiť sa


    súdiť sa viesť s niekým súdny spor • mať sporzastar. pravotiť sa: súdia sa, majú spor o pozemok; nechcel sa s bratom pravotiť o dedičstvohovor. zastar. procesovať sa


    právoveda p. právo 2


    ortodoxia dôsledné, pevné pridržiavanie sa zásad istého učenia, istej viery • ortodoxnosťpravovernosť: náboženská ortodoxia, ortodoxnosť, pravovernosťzásadovosť: jeho zásadovosť presahuje bežnú mierupejor.: dogmatizmusdogmatickosť (pridržiavanie sa meravých, neaktuálnych poučiek bez ohľadu na ich škodlivosť): skostnatený dogmatizmus; dogmatickosť nekritického myslenia


    pravoverný dôsledne sa pridržiavajúci istej viery, učenia • ortodoxný: pravoverný, ortodoxný katolík, židfundamentalistický: fundamentalistickí moslimoviaexpr.: tuhýsilnýveľkýtvrdý: tuhý, silný, tvrdý marxista, luterán


Pozri výraz PRAVO v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV