Synonymá slova "praco" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 15 výsledkov (1 strana)

  • pôsobiť 1. byť príčinou niečoho • spôsobovať: deti mu pôsobia, spôsobujú veľa potešeniazapríčiňovaťrobiťarch. činiť: zapríčiňovať, robiť, činiť niekomu trápenie, starosti, žiaľzaviňovať (byť príčinou niečoho nepríjemného, zlého): svojím správaním mi zaviňuje zvýšenie tlakuprivolávaťprivodzovať (byť príčinou obyč. niečoho negatívneho): privoláva, privodzuje to nervovú záťažprinášaťdonášaťnavodzovať: hudba mi prináša, donáša, navodzuje upokojenie, dobrú náladu

    2. budiť istý dojem, vyvolávať istý dojem • zdať sa: riešenie stavby pôsobí, zdá sa ako výhodné, vhodnépripadaťjaviť savidieť saprichodiť: výstup pôsobí, pripadá, javí sa trápne; tvár muža sa vidí, prichodí ako príjemnáukazovať sapredstavovať sa: inscenácia sa ukazuje, predstavuje presvedčivo, rozpačitovyzerať (mať istý výzor): pacient vyzerá ako zdravý

    3. dosahovať výsledok istej činnosti • vplývaťúčinkovaťmať vplyvmať účinok: hory blahodarne pôsobia, vplývajú, účinkujú na zdravie; rodina pôsobí, má vplyv, má účinok na výchovu detí; umenie pôsobí, má vplyv na zošľachťovanie človeka

    4. byť činný (v povolaní, zamestnaní, vo funkcii) • účinkovať: v Matici pôsobil, účinkoval desať rokov; v divadle pôsobí, účinkuje ako riaditeľpracovaťhovor. robiť (vyvíjať istú činnosť na verejnosti): pracuje, robí na čele dobrovoľnej organizáciekniž. dejstvovať: básnik dejstvoval v štúrovskom hnutísubšt. serepľovať


    pracovať 1. konať istú duševnú al. telesnú prácu; vykonávať prácu ako zamestnanie • robiť: celý deň ťažko pracuje, robí; pracovať, robiť v záhrade, za písacím strojombyť zamestnanýmať zamestnanie: Kde si zamestnaný, kde pracuješ?; syn nemá zamestnanie, nepracujehovor. expr. zarezávať (naplno pracovať): zarezávali sme od ránaexpr.: robotiťnádenníčiť (tuho, ťažko pracovať) • expr. al. hist. robotovaťhovor. expr.: koňovať (ťažko pracovať) • hovor. expr. ťahať (pracovať za niekoho): ťahá to za trochexpr.: drieťdrhnúťhrdlačiťhrdlovaťlopotiťlopotiť sachlopotiť saklopotiť saplahočiť sa (namáhavo, ťažko pracovať) • expr.: otročiťmozoliťhlušiťmoriť samordovať sa (ťažko, namáhavo pracovať): otročí celý deň vo fabrike; hlušiť ako otrok; morí sa, mozolí na polisubšt.: fachčiť • makať (intenzívne pracovať) • expr. zjemn. robkať: Budete ešte chvíľu robkať?

    2. byť v chode, v činnosti • fungovať: prístroj nepracuje, nefungujeísť (náležite): motor ide dobrebežať (najmä o strojoch): stroj beží naprázdno


    robiť 1. vykonávať istú prácu, obyč. telesnú • pracovať (častejšie duševne): robí, pracuje s radosťou; vedecky pracovaťbyť zamestnanýmať zamestnanie (vykonávať prácu ako zamestnanie): je zamestnaný v akciovej spoločnostihovor. expr. zarezávať (robiť niečo naplno): zarezával na stavbeexpr.: drieťdrhnúťhrdlačiťmoriť samordovať salopotiťlopotiť sachlopotiť saklopotiť samozoliťotročiťnádenníčiťplahočiť sahrdlovaťhlušiťrobotiťrobotovať (ťažko, namáhavo robiť) • hovor. expr.: koňovaťpotiť sašťaviť sa (ťažko pracovať): koňoval, potil sa, šťavil sa v bani dvadsať rokovhovor. expr. ťahať (pracovať za niekoho) • zastar. zrábaťsubšt.: makať • fachať • hovor. porábaťexpr.: robkaťšemotiť (robiť drobné práce): Čože porábate?; čosi robkal, šemotil v dielnišuchtať saťahať saexpr.: smoliťpotiť (pomaly, namáhavo robiť): šuchtal sa s úlohami; potil referátexpr.: lepiťlátaťvyrábaťdávať dokopypejor. zliepať (neobratne al. povrchne robiť): lepil, vyrábal články; zliepal správuexpr.: sekaťsúkať (rýchlo a povrchne): súkal verš za veršombabrať saexpr.: piplať sašiplať saprplať sapaprať sa (nešikovne, zdĺhavo robiť): trochu sa babral, prplal v drevárnipejor. kašľať saniž. hovor.: ondiať saondieť savulg. srať sa (veľmi pomaly robiť)

    2. zaoberať sa istou činnosťou • konaťvykonávať: skúšky robil na výbornú; konal, vykonával svoju povinnosťarch. činiť: činil dobré skutkypodnikať (aktívne organizovať): podnikal výlety, návštevy divadieluskutočňovaťrealizovať (robiť skutkom): uskutočňuje, čo má v pláne

    3. pripravovať z materiálu • zhotovovať: robil, zhotovoval nový model strojazostrojovaťkonštruovať (pomocou stroja): v továrni zostrojovali zložité súčiastkyprodukovaťvyrábaťdorábať (robiť vo veľkom množstve): v Modre robia, dorábajú dobré vínomontovať (robiť z častí celok) • hovor.: majstrovaťmuštrovaťporábať (obyč. ručne): majstroval policetvoriťutvárať (zaoberať sa niečím v myšlienkach): tvorila si nereálne plány

    4. byť príčinou niečoho • spôsobovaťzapríčiňovať: robíš mi radosť; svojím správaním zapríčiňuje veľa škody

    5. hovor. (o cene) dosahovať istú mieru • rovnať sa: Koľko robí účet?; náklady sa rovnajú miliónomkniž. činiť: výdavky činia tisíc korún

    6. p. pokračovať 1


    slúžiť 1. pracovať ako sluha, slúžka (najmä v minulosti): slúžil dva roky u bohatého gazdu; slúžila u pánov v mestehovor.: čeľadníčiťpaholčiťparobčiť (pracovať ako čeľadník, paholok): nechcel viac čeľadníčiť, paholčiť, parobčiťposluhovať: chodila posluhovať do domácnostizastar. sluhovať

    2. vyvíjať činnosť v prospech niekoho • pracovať (pre niekoho, niečo): celý život slúžil vlasti, pracoval pre dobro ľudípomáhať (prispievať pomocou): pomáhať dobrou radou niekomu; objav pomáha, slúži ľudstvupejor.: prisluhovaťslužbičkovaťslužobníčkovať (slepo niekomu slúžiť): ochotne prisluhuje, službičkuje vrchnostipejor. prostituovať sa (slúžiť niekomu proti svojmu presvedčeniu)

    3. byť v chode, v obvyklej činnosti • fungovať: televízor ešte dobre slúži, funguje; nohy mu už neslúžiapracovať: prístroj pracuje celý deň; srdce mu dobre pracujebyť v poriadku: zariadenie je v poriadku

    4. byť na úžitok, byť užitočný (zdravotne, psychicky) • prospievaťosožiť: pohyb na čerstvom vzduchu mu slúži, prospieva, osožíexpr. žíriť: nová rodina mu žíri

    5. mať funkciu, byť používaný na niečo • používať savyužívať sa: sklad slúži, používa sa ako byt; priehrada slúži, využíva sa na rekreáciu

    6. vykonávať náboženské obrady • vysluhovať: slúžiť, vysluhovať omšu za mŕtvehocelebrovať (slávnostnú omšu)


    účinkovať 1. dosahovať výsledok istého pôsobenia • mať účinok: liek začal rýchlo účinkovať; jeho slová mali zlý účinokvplývaťmať vplyv (obyč. na dlhší čas): vplývať na mládež, aby športovala; rodičia už nemajú naňho vplyvpôsobiť: alkohol pôsobí zle na zdravie človeka

    2. byť činný (v zamestnaní, vo funkcii a pod.) • pôsobiť: na gymnáziu účinkoval, pôsobil dvadsať rokovpracovať (vyvíjať istú činnosť na verejnosti): na čele spolku pracoval dlhé rokykniž. dejstvovať: mnohí spisovatelia dejstvovali aj v spoločenskom životesubšt. serepľovať

    3. zapájať sa do umeleckého programu, byť jeho (spolu)tvorcom: účinkovať na premiérevystupovať (na verejnosti): dnes vystupuje spevácky zborhosťovať (účinkovať ako hosť v umeleckom, športovom programe a pod.): na predstavení hosťuje spevák z Košíc; mužstvo hosťuje v cudzine


    pracovitý ktorý rád pracuje, vyhľadávajúci prácu; svedčiaci o tom • robotný: pracovité, robotné dievča; robotní synovianelenivý (op. lenivý) • kniž. prácechtivý (dožadujúci sa práce): nelenivá gazdiná, prácechtivá povahausilovný (vyznačujúci sa usilovnosťou v práci): usilovný žiak


    usilovný prejavujúci úsilie v práci, činnosti a pod.; svedčiaci o usilovnosti • snaživýnelenivý: usilovné, snaživé deti; oceniť prácu usilovných, snaživých, nelenivých ľudípríčinlivýpracovitý: obdivovať výtvory príčinlivých, pracovitých rúk; príčinlivá, pracovitá osobahorlivý (usilovný a nadšený): stala sa z nej horlivá študentkaintenzívnyvytrvalý (v usilovnosti) • húževnatý: výsledky dlhodobej intenzívnej, vytrvalej práce


    kancelária miestnosť na úradovanie: kancelária riaditeľaúradovňazastar. byropracovňa (miestnosť na duševnú prácu vôbec): pracovňa referenta je oproti


    pracovňa miestnosť, kde sa pracuje, obyč. duševne • kabinet: pracovňa, kabinet vedcakancelária (miestnosť na úradovanie): kancelária riaditeľa

    p. aj kancelária


    práčovňa miestnosť na pranie; podnik zaoberajúci sa praním pre zákazníkov • práčňa: družstevná, komunálna práčovňa, práčňa


    pracovník p. zamestnanec


    zamestnanec kto je zamestnaný niekde: stály zamestnanec firmypracovník (človek v pracovnom pomere): pracovník a organizáciasila: učiteľská silapracujúci: pracujúci podniku sa vzopreli


    pracovný súvisiaci s prácou, určený na prácu: pracovný časvšedný (op. sviatočný): všedný deňzastar. robotný: robotné šaty (op. nedeľné, sviatočné) • zamestnanecký: byť v zamestnaneckom pomere


    profesionálny 1. súvisiaci s profesiou, výkonom určitého povolania; založený na odbornosti (op. neprofesionálny) • profesijnýprofesiový: profesionálna, profesijná, profesiová orientáciapracovný: profesionálny, pracovný záujemodborný (op. neodborný, amatérsky): odborný výkon, odborná úroveňslang.: profíckyprofi (neskl.)

    p. aj skúsený

    2. dobre zvládnutý, ale bez osobného vkladu, úprimného cítenia • nacvičený: profesionálna, nacvičená úslužnosť; profesionálny, nacvičený úsmevzmechanizovanýzautomatizovanýautomatický: zmechanizované, zautomatizované, automatické pohybyslang. profícky


    služobný súvisiaci s vykonávaním povolania • pracovný: služobná, pracovná cesta v zahraničíúradný: úradné povinnosti, úradné auto


Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: sotã, ksk, wto, zsn, mpr, asm, hipš, s, čv, tjx, hsa, ciž, ho, evo, kdj
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV