Synonymá slova "poã æ ã ã æ ã aã æ ã ã æ ã" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 35 výsledkov (1 strana)

  • dohovárať pripomínať niečo s výčitkou • dovrávať: márne mu dohovárali, dovrávali za neskoré príchodyvyčítaťvyčitovaťmenej vhodné vytýkať (prísnejšie dohovárať): vyčítali jej nevďačnosťmentorovaťpoúčať (nevhodným, povýšeneckým spôsobom dohovárať): mentorovaním nič nedosiahnešnapomínaťhovor. predhadzovať: napomínali ho za klamstvo; predhadzovali jej, že sa nestará o detikarhaťhrešiť (prísne dohovárať za nesprávne konanie): karhala syna za bitkárstvoexpr.: krstiťmydliťharušiťharusiťfraz. prehovárať/hovoriť do dušefraz. expr.: vyhadzovať na očičistiť žalúdok (niekomu) • subšt. pucovať


    karhať prísne napomínať niekoho za nesprávne konanie • hrešiť: rodičia karhajú, hrešia synavyčítaťdohovárať (karhať miernejším spôsobom): vyčíta mu ľahostajnosť; dohovára mu, že nesplnil sľubnapomínať (mierne karhať) • expr.: krstiťmydliťharušiťharusiťhovor. zastar. štrôfaťzried. hriakaťsubšt. pucovať: krstí, mydlí deti, že narobili neporiadokmentorovaťpoúčať (často nevhodným spôsobom nabádať k dobrému správaniu) • trestať (napomínaním uložiť trest): karhá, trestá ho za neposlušnosťpranierovať (verejne karhať): pranierujú ich za chybyfraz. expr.: hovoriť do dušečistiť niekomu hlavufraz. kniž. čítať niekomu levitynespis. kárať


    napomínať dôrazne niekoho vyzývať, aby si uvedomil niečo • pripomínaťupozorňovať: napomínal syna, aby sa učil; pripomínal žene, aby navarila; upozorňovať deti, aby si neublížilidohováraťdovrávať (napomínať s výčitkou): prísne dohováral žiakom za ich nepozornosťvarovať (napomínať pred nebezpečenstvom): varoval ho, ale neposlúcholpoúčaťpoučovaťnaúčať (zároveň dávať rady): poúčal, poučoval deti, ako sa majú správaťdidaktizovať: didaktizujúca staršia spisbamoralizovaťmentorovať (poúčať z pozície autority): učiteľ často mentorujehovor. zastar. majstrovať: doma ju stále majstrujúnár. dotrýzňať (Kukučín)


    kameň 1. tvrdá hornina al. úlomok z nej • skala: kopnúť do kameňa, do skaly na ceste; tvrdý ani kameň, ani skalabalvan (veľký kameň): žulový balvanzápoľa (veľký kameň) • okruhliakokružliakobliak (okrúhly, obyč. riečny kameň): zbierať pri potoku okruhliaky, okružliaky, obliakyzvariak (okrúhly, obyč. veľký kameň): skákať po zvariakochžabica (plochý riečny kameň): hádzať žabice do vodykváder (veľký opracovaný kameň): žulové kvádrežarnov (mlynský kameň) • subšt. šuter: kráčať po šutroch

    2. kamenný materiál na stavbu • kamenivokamenina

    3. p. usadenina


    zápoľa p. kameň 1


    oťarchavieť stať sa ťarchavou (o žene) • otehotnieť: oťarchavela, otehotnela jeden za druhýmzried. obťažieť (Mináč)počaťfraz.: prísť do druhého stavuprísť do požehnaného stavu: prišla do druhého stavu, počala hneď po svadbefraz. byť v tom: šepká sa, že nevesta je v tomhovor. expr.: zabudnúť sazapodieť saprespať safraz. prísť do hanby (o slobodnom dievčati) • vulg. skurviť sa


    počať 1. p. začať 1 2. p. oťarchavieť


    urobiť 1. uskutočniť, realizovať nejakú činnosť • spraviťvykonať: urobiť, spraviť, vykonať všetko tak, ako treba; urobiť, spraviť kus prácezriedkavejšie zrobiť: zrobil skúšku načaskniž. učiniť: učiniť niekomu radosťzložiť (o nejakom úkone): zložiť sľubabsolvovať (dokončiť štúdium, skúšky, školenie a pod.) • expr.: sfúknuťzmastiť (urobiť narýchlo, obyč. povrchne): robotu sfúkli, zmastili raz-dvahovor. expr.: vystrúhaťvystruhnúťstruhnúť: struhnúť poklonu niekomu, vystrúhať grimasuexpr. vysúkať (s ľahkosťou urobiť): vysúkal to raz-dvahovor. expr. strhnúť (s úsilím urobiť): za hodinu to strhnemeporobiťpovykonávať (obyč. postupne): porobiť, povykonávať, čo treba

    2. istým spôsobom upraviť, spracovať (obyč. z materiálu) tak, aby niečo vzniklo, bolo hotové • spraviťzriedkavejšie zrobiť: urobiť, spraviť, zrobiť stojan na kvety; urobiť si, spraviť si účesvyrobiťvyhotoviťzhotoviť: vyrobiť, zhotoviť súčiastky do stroja; zhotoviť plot z latiekzostaviťzostrojiťskonštruovať (z častí celok): zostrojiť prístroj, skonštruovať prototyp lietadlapripraviťprichystaťprihotoviť (obyč. jedlo): pripraviť, prichystať obed, večeru, kávu; prihotoviť liek, kúpeľhovor. zmajstrovať (amatérsky, ručne): otec zmajstroval dieťaťu kolískuexpr.: skŕpaťznôtiťznevoliť (urobiť s námahou, za nepriaznivých podmienok): skŕpať nohavice, znevoliť obedobyč. pejor.: zmastiťspichnúťzlepiťpozliepaťstrepaťzlátaťzbúchať (narýchlo, povrchne urobiť): udicu si zlepil, zlátal poslednú chvíľusubšt. zbodnúť • hovor. expr.: usmoliťzosmoliťvypotiť (s námahou, neobratne): usmoliť, zosmoliť list, vypotiť veršhovor. expr. spáchať (obyč. niečo zle, nedokonale): Kto spáchal včerajší program?vytvoriťutvoriť: vytvoriť, utvoriť si názorvybudovať (vo väčšom rozsahu) • zriadiť (postupne): vybudovať park, zriadiť ihriskozastar. ustrojiť: ustrojili veľkolepý obedzastar. vystanoviť (Kukučín)

    3. zmeniť stav niekoho, niečoho • spraviťzriedkavejšie zrobiťkniž. učiniť: priatelia z neho urobili alkoholika; z kuchyne spraviť, zrobiť izbu; učinili ho správcom

    4. zachovať sa istým spôsobom pri nejakom rozhodovaní a pod. • spraviťnaložiťzriedkavejšie zrobiť: Čo urobíš, spravíš s dedičstvom? Ako naložíš s peniazmi?; naloží s ním podľa ľubovôlepodniknúť: nepodnikol v tej veci celkom ničpočať sipočať (urobiť niečo v istej situácii): Čo si teraz počnem?; nevie, čo počať

    5. p. spôsobiť


    začať 1. uskutočniť prvú fázu, začiatok niečoho (op. skončiť) • zastar. započať: učiť sa začal hneď od rána; žatvu započali v júlikniž. počať: počal ich presviedčaťpustiť sadať sa (obyč. do niečoho): pustili sa, dali sa s chuťou do jedenia; pustili sa, dali sa bežaťchytiť sa: chytili sa rýchlo do robotynasadiť (začať niečo veľmi intenzívne): nasadiť finiš; nasadiť ostrý tónnačať (urobiť prvú fázu istej činnosti, ale najmä odobrať z niečoho celistvého): načať program; načať chliebpozačínaťponačínať (postupne, viac vecí) • otvoriť (uviesť do činnosti; op. zatvoriť, zakľúčiť): otvoriť schôdzku, zasadnutie, výstavunaštartovaťodštartovať (uskutočniť štart, začať štartovať): odštartovať preteky v behuspustiť (týka sa náhleho hovorenia, hrania, zvukov): spustili reč o svadbe; kapela spustila tušpubl.: rozbehnúťnabehnúť (na niečo) • rozkrútiťroztočiťrozprúdiť (uviesť do činnosti): rozbehnúť výrobu, nabehnúť na výrobu syrovvyvolať (spôsobiť vznik): roztržku vyvolali, začali iní, nie jakniž. rozpútať (začať negatívnu činnosť): rozpútať spor, vojnuvstúpiť (do nejakej činnosti, akcie): vstúpiť do vojny, do štrajkunespráv. zahájiť

    2. pustiť sa do rozhovoru • rozhovoriť sa: sadli si a začali, rozhovorili sa o deťochexpr. zapliesť (o reči): zaplietla rozhovor o mužovinadviazaťnadpriasťzried. napriasť (na predchádzajúcu reč) • zapriasť: zapradie rozhovor s každýmnahryznúť: nahryznúť problematiku zdravotníctva


    počať si p. urobiť 4, poradiť si


    poradiť si byť schopný urobiť niečo želateľné, potrebné, obyč. vo svoj prospech • dať si radypomôcť si: poradiť si, pomôcť si v ťažkej situácii; nevedela si inak dať rady, inak si pomôcťpočať si: nevie, čo si má počať v ťažkej situáciivynájsť sa: vždy sa vynájdezvládnuťzvládaťzmôcť (silami, schopnosťami stačiť na istú úlohu, robotu a pod.): zvládze, zvláda každú situáciu, poradí si v každej situácii; všetko zmôže, so všetkým si poradíkniž. zhostiť sa (s úspechom si poradiť): zhostil sa svojej ťažkej úlohy znamenitehovor. porátať savyrovnať sa: porátala sa, vyrovnala sa aj s najťažším údelom


    pochopiť 1. rozumom vystihnúť význam, zmysel niečoho • porozumieť: pochopiť, porozumieť zmysel dejínpoznaťspoznať: (s)poznal svoj omylpostihnúť: výklad učiteľa celkom nepostiholvniknúť (do niečoho, dobre pochopiť): vniknúť do problémuvyrozumieťzastar. zrozumieť: z rozhovoru vyrozumel, že s ním nerátajúvyčítaťvypozorovať: z očí možno vyčítať, vypozorovať nevôľudovtípiť sadomyslieť sa/siprísť na niečo (obyč. dodatočne, intuitívne pochopiť): dovtípili sa, domysleli sa, že nie sú vítaní; keď na nedorozumenie prišiel, už bolo neskorozastar. nahliadnuť: nahliadol, že sa mýlilkniž.: pojaťpoňať (obyč. umelecky vystihnúť): maliar poňal skutočnosť po svojomuvedomiť sizastaráv. upovedomiť si (zistiť niečo prostredníctvom vedomia): uvedomil si, že je pretekaniu koniecpostrehnúť (pochopiť niečo, čo nie je hneď jasné): postrehol isté súvislostiexpr. zapnúť (iba 3. os.): už mu to zaplo

    2. zaujať chápavý, uznanlivý postoj • uznať: musíte pochopiť, uznať, že všetko potrebuje časporozumieť: si už dospelý, môžeš mi v trápení porozumieťzried. uveriť: kto neskúsi, neuverí


    poňať p. pochopiť 1


    pokosiť kosou oddeliť rastliny od koreňa; takto zbaviť niečo porastu • skosiť: pokosiť, skosiť lúkuvykosiťpovykášať (celkom a obyč. na menšej ploche): vykosiť ďatelinu pri plotezožaťpožať (najmä obilniny) • vyžaťpovyžínať (obyč. na menšej ploche) • obkosiťobžať (pokosiť dookola) • poskášať (postupne)


    požať p. pokosiť


    poťažkať podržaním v rukách vyskúšať, určiť približnú hmotnosť al. kvalitu niečoho • hovor. oťažkať: najskôr kurča (p)oťažkala, až potom ho kúpilazried. obťažkať: obťažkať niečo v rukezried. povážiť: balík opatrne povážil v rukách


    poťažkať si p. požalovať sa


    požalovať sa vyjadriť pred niekým nespokojnosť, smútok nad nepriaznivým stavom niečoho a pod. • poponosovať sa: požalovala sa, poponosovala sa na nezhody v rodineposťažovať saposťažovať si: niet sa komu ani posťažovať; posťažovať si na drahotupoťažkať sizaponosovať sa: neraz si pred nami poťažkal na syna; zaponosoval sa, že už dobre nepočujevyžalovať savyponosovať sa (zveriť sa niekomu so svojimi ťažkosťami): beží sa k matke vyžalovať, vyponosovať sa, že ju muž bijezavzdychať sizanariekať siexpr.: zabedákať sizažehraťzahorekovať si (citovými prejavmi, zdôverením sa niekomu zmierniť nepríjemné pocity z nepriaznivého stavu): neraz si zavzdychá, zanarieka, že sa tragédia nemusela stať


    vyžalovať sa vyrozprávať niekomu dosýta svoje starosti, žiale, trápenia • vyponosovať sa: vyžalovala sa, vyponosovala sa priateľke zo svojho nešťastiavyplakať sa: vyplakala sa mužovi, že jej ublížilizried. vyžialiť savyžalostiť sapožalovať sapoponosovať sa: nemá sa komu požalovaťnár. vytúžiť sa (Jégé, Mráz)poťažkať siposťažovať saposťažovať si (trochu sa vyžalovať): poťažkala si, posťažovala sa, že jej muž pijeexpr.: zanariekať sizavzdychať sizabedákať sizahorekovať sizalamentovať si (citovými prejavmi, rozprávaním si uľaviť v trápení): neraz si zanarieka, zabedáka, zalamentuje nad svojím osudom


    poťažkávať p. vážiť 2


    ťažkať podržaním, nadhadzovaním a pod. určovať približnú hmotnosť al. odhadovať cenu niečoho • poťažkávať: ťažká, poťažkáva drahý šperkvážiť (v ruke): balík prehadzuje z ruky do ruky, váži ho


    vážiť 1. mať istú váhu vyjadriteľnú v meracích jednotkách • mať váhumať hmotnosť: Koľko vážiš?; balík má hmotnosť 5 kg

    2. porovnávaním určovať hodnotu • zvažovaťmerať: váži každé slovo; zvažuje všetky možnosti; všetko meria peniazmioceňovaťhodnotiťposudzovaťodhadovať: triezvo hodnotil, posudzoval situáciu; odhadoval pomer sílpoťažkávať (zároveň skúmať): váži, poťažkáva slová ako básnik


    poťažkávať si p. sťažovať sa


    sťažovať sa vyslovovať pred niekým, niekomu nespokojnosť s nejakou skutočnosťou, stavom a pod. • ponosovať sa: sťažovať sa, ponosovať sa na zlé pracovné podmienky, na vedenie, na manžela, na obsluhužalovať sa (obyč. s citovým prízvukom): žaluje sa, že sa jej ukrivdiloťažkať sipoťažkávať si: poťažkával si na chorobuzastar. ťažobiť sizried. ťažkať sanár. ťažkalovať si (obyč. menej dôrazne, menej intenzívne): trocha si ťažkali, že sa im nik nevenoval; dobre sa má, neťažká sivzdychaťnariekaťbedákaťexpr.: lamentovaťfňukaťhorekovaťnár. túžiť sa (citovými prejavmi, rečou si uľavovať pri vyjadrovaní nespokojnosti s niečím): nechcem pred vami vzdychať, nariekať, vyriešim si veci sám; bedáka, horekuje, že má malý plat

    p. aj bedákať


    poťažky p. ťažko 2


    ťažko 1. s veľkou váhou (op. ľahko) • sťažka (op. zľahka): ťažko, sťažka dopadol na zem

    2. s vypätím síl, s veľkým úsilím, s námahou, s prekážkami (op. ľahko) • sťažka (op. zľahka) • namáhavo: ťažko, sťažka sa zdvihol zo zeme; namáhavo kráčal hore schodmineľahkoobťažneprácne: neľahko, obťažne, prácne dosiahol aj ten najmenší úspechzaťažko: bolo mu ťažko, zaťažko odmietnuť pozvanieúmornekniž.: trudnotrudneexpr.: lopotnekrvopotneznojnemozoľne: úmorne, trudno, lopotne sa šplhali do vrchu; krvopotne, znojne, mozoľne robili až do nociexpr.: horko-ťažkonaveľa-naveľa: horko-ťažko, naveľa-naveľa si zvykol na nové prostredieexpr. terigavo (o pohybe): terigavo nastúpil do vlakuzastar. hrubo (Šoltésová)nár. poťažky (Rázus)priťažko (príliš ťažko) • expr. preťažko (veľmi ťažko) • nespráv. perne

    porov. aj ťažký 3

    3. s intenzívnym, obyč. negatívnym účinkom • vážnesilnosilneveľmi: v zime ťažko, vážne ochorel; rozkladajúce mäso silno, veľmi páchneťaživotiesnivozle: takáto situácia na neho ťaživo, tiesnivo, zle doliehabolestnebolestivo: bolestne, bolestivo znášal stratu otcapoet. ťažobnezastar. ťažoblivo

    4. nie rýchlo • pomalydlhozdĺhavo: motor sa ťažko, pomaly rozbieha; taká rana sa ťažko, dlho, zdĺhavo hojí

    5. p. sotva 2


    poťažne, poťažmo p. prípadne 1, 2


    poúčať, poučovať p. napomínať


    požičať poskytnúť niečo niekomu na jeho žiadosť (na dočasné používanie) • vypožičať: požičať, vypožičať niekomu väčšiu sumu peňazí, chatu na dovolenkukniž. zapožičať (úradne požičať): exponáty nám zapožičala Slovenská národná galériapolit. slang. prepožičať (dať do používania obyč. dočasne): prepožičať hodnosť, vyznamenaniezastar. zveriť (dať na úver): banka im zverila peniaze na tovarporozpožičiavaťrozpožičať (viacerým osobám, na rozličné miesta): rodinné úspory rozpožičal, porozpožičiaval kamarátom


    prepustiť 1. dovoliť odísť z istého úradne viazaného miesta • pustiť: prepustiť, pustiť vojaka na dovolenku; z nemocnice ho prepustia, pustia o týždeň; vraha z väzenia už neprepustia, nepustiauvoľniť (zbaviť nejakej povinnosti): uvoľniť, pustiť žiaka na dve hodiny; uvoľnili ho z pracoviskaexpr.: vyhodiťvyliať: vyhodiť, vyliať niekoho z robotydemobilizovať (prepustiť z vojny) • poprepúšťaťexpr. povyhadzovať (postupne, viacerých)

    2. dobrovoľne opustiť niečo v prospech niekoho • prenechaťnechaťponechať (obyč. zadarmo): prepustiť susedovi niečo zo svojej úrody; dedičstvo (pre)nechal súrodencomodstúpiťpostúpiť: celú knižnicu odstúpil, postúpil bratovipustiť: funkciu pustil až po piatich rokochzriecť sazrieknuť savzdať sa: nechce sa zriecť, zrieknuť, vzdať svojho majetkudať: dáme vám ešte jedného pracovníka navyše; dať svoje miesto inémupožičať (bezplatne prepustiť na istý čas): požičať niekomu chatu na dovolenku


    požičať si vyžiadať si a dostať niečo od niekoho na istý čas (na dočasné používanie) • vypožičať si: požičať si, vypožičať si v požičovni auto; požičať si, vypožičať si od suseda perokniž. zapožičať si (úradne, obyč. vo veľkom si požičať): zapožičať si od mesta pozemokzadlžiť sa (požičaním si narobiť dlhy): podnik sa priveľmi zadlžil


    vypýtať 1. pýtaním získať, dosiahnuť • vyžiadať (si): vypýtať, vyžiadať si tlačivoexpr.: vyžobraťvyžobroniťvydrankať (úctivo, ponížene vypýtať): vyžobral, vydrankal od známych bicykel pre synapožičať sivypožičať si (vypýtať si na istý čas): šla si požičať k susedom ocot

    p. aj vyprosiť

    2. požiadať o súhlas so sobášom, s tancom a pod. • popýtať: už dievča od rodičov vypýtal; vypýtať, popýtať dievku do tancapožiadať o ruku (vypýtať za ženu)


    prípadne 1. k predchádzajúcemu výrazu pripája aktuálny výraz • poprípade: vrátim sa v piatok, prípadne, poprípade v sobotueventuálnerespektíve (skr. resp.): zajtra, eventuálne, respektíve pozajtra začnú napúšťať nádržmožno: prácu dokončia o desať dní, možno aj o týždeňaleboči: pošli matku, prípadne, alebo, či otcazastar.: poťažnepoťažmo

    2. vyjadruje hodnotiaci postoj k vete al. výrazu s odtienkom prípustky • poprípade: poobede si môžeš prípadne, poprípade ľahnúťeventuálne: eventuálne mu napíšemazdavarihoci: nech prídu azda, vari, hoci aj rodičiazastar.: poťažnepoťažmo


Pozri výraz POÃ Æ Ã Ã Æ Ã AÃ Æ Ã Ã Æ Ã v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Technický slovník: bio, eňe, dect, �os, ã it, clean, flash, tractor, paralelný, escape, íte, ser, cy, hal, discart
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV